Zákon o cestnej doprave

z 31. januára 2012,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy,1)

b)

pravidlá podnikania v cestnej doprave,

c)

zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave,

d)

práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich v autobusovej doprave2) a v taxislužbe,

e)

podmienky prepravy nebezpečných vecí a

f)

verejnú správu v cestnej doprave,

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na cestnú nemotorovú dopravu a okrem ustanovení o podmienkach prepravy nebezpečných vecí ani na cestnú dopravu pre vlastnú potrebu.3)

§ 2

Prevádzkovanie cestnej dopravy

(1)

Prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“).

(2)

Dopravnými službami sú:

a)

v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej,

b)

v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.

(3)

Cestná doprava je vnútroštátna, ak celá trasa prepravy a miesto poskytovaných dopravných služieb je výlučne na území Slovenskej republiky.

(4)

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na medzinárodnú dopravu len vtedy, ak osobitné predpisy4) alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.

(5)

Členským štátom sa na účely tohto zákona rozumie členský štát Európskej únie, štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarska konfederácia.

§ 3

Dopravca

(1)

Dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb5) a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu.6)

(2)

Ak niektoré dopravné služby poskytuje na základe zmluvy s dopravcom vykonávajúci dopravca7) alebo subdodávateľ,8) ustanovenia tohto zákona o dopravcovi sa vzťahujú na nich v rozsahu, v akom poskytujú dopravné služby.

(3)

Postavenie dopravcu podľa tohto zákona má obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému9) alebo mestského dopravného systému aj vtedy, ak nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 a § 2 ods. 2 písm. a).

§ 4

Prepravný poriadok

(1)

Prepravný poriadok obsahuje prepravné podmienky dopravcu potrebné na uzavretie prepravnej zmluvy, najmä

a)

druh prevádzkovanej cestnej dopravy a rozsah poskytovaných dopravných služieb,

b)

spôsob uzavretia a platnosť zmluvy o preprave osôb alebo zmluvy o preprave tovaru,

c)

práva a povinnosti dopravcu, najmä rozsah zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví cestujúcich a zvierat a na tovare, batožine alebo iných veciach a rozsah z toho vyplývajúcich nárokov cestujúcich, odosielateľov a príjemcov vecí na náhradu škody alebo na zľavu z ceny prepravy.

(2)

Prepravný poriadok v osobnej doprave okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 obsahuje

a)

rozsah práv a povinností dopravcu v pravidelnej doprave alebo v taxislužbe,

b)

spôsob rezervácie a predaja cestovných lístkov na autobusových staniciach a v linkových autobusoch alebo elektronickými médiami v elektronickom rezervačnom a predajnom systéme,

c)

spôsob objednávania vozidiel taxislužby, podmienky uzatvárania zmluvy o preprave osôb a platenia cestovného,

d)

spôsob objednávania prepravy autobusmi a autokarmi v príležitostnej doprave,

e)

rozsah práv a povinností cestujúcich pred začatím prepravy, počas prepravy a bezprostredne po skončení prepravy, ako aj pri neuskutočnení, nedokončení alebo omeškaní prepravy a postup uplatňovania ich nárokov vyplývajúcich z nedodržania podmienok prepravy,

f)

rozsah osobitných práv a povinností cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou10) vrátane sprevádzajúcich osôb, ako aj dôchodcov, žiakov a študentov (ďalej len „vybraná skupina cestujúcich“),

g)

podmienky prepravy príručnej batožiny cestujúcich, cestovnej batožiny, poštových a autobusových zásielok a živých spoločenských zvierat,11)

h)

podmienky prepravy psa so špeciálnym výcvikom, ktorý poskytuje pomoc cestujúcemu s ťažkým zdravotným postihnutím,

i)

pravidlá platnosti cestovných lístkov a miesteniek a spôsob preukazovania zaplateného cestovného pri kontrole a možnosti náhrady za stratu cestovného lístka v pravidelnej doprave,

j)

pravidlá platenia cestovného a vydávania potvrdeniek o zaplatení v taxislužbe,

k)

postup pri kontrole cestovných lístkov v pravidelnej doprave, práva a povinnosti zamestnancov dopravcu oprávnených kontrolovať cestovné lístky (ďalej len „revízor“) a spôsob sankcionovania cestujúcich bez platného cestovného lístka a vymáhania cestovného,

l)

tarifu,

m)

reklamačný poriadok.

(3)

Prepravný poriadok v nákladnej doprave obsahuje okrem prepravných podmienok podľa odseku 1 aj rozsah dopravných služieb, ktoré dopravca poskytuje odosielateľom a príjemcom vecí, a rozsah ich spolupráce s dopravcom, najmä pravidlá prepravy rôznych druhov vecí a živých zvierat a podmienky pristavovania vozidiel na nakládku a vykládku.

(4)

Dopravca, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, je povinný mať prepravný poriadok osobitne pre každú z nich. Ak dopravca sám alebo spoločne s iným dopravcom prevádzkuje pravidelnú dopravu ako súčasť integrovaného dopravného systému alebo ako súčasť mestského dopravného systému, môže mať jeden prepravný poriadok pre celý dopravný systém. To isté platí v nákladnej doprave pre systém kombinovanej dopravy.12)

(5)

Dopravca je povinný zverejniť prepravný poriadok na svojom webovom sídle a iným vhodným spôsobom. Ak v prepravnom poriadku nie je uvedený deň začiatku platnosti, prepravný poriadok je platný odo dňa jeho zverejnenia na webovom sídle.

(6)

Zverejnený prepravný poriadok je súčasťou návrhu dopravcu na uzavretie prepravnej zmluvy a po jej uzatvorení je jeho obsah súčasťou zmluvných práv a povinností účastníkov zmluvy.

(7)

Sťažnosti a reklamácie na plnenie záväzkov z prepravného poriadku a ich vybavovanie dopravcom podľa reklamačného poriadku preskúmava Slovenská obchodná inšpekcia.

§ 5

Povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy13) môže podnik14) na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.15)

(2)

Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.16)

(3)

Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo 2 sa zapisuje do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva.

(4)

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na prevádzkovanie taxislužby a na cestnú dopravu prevádzkovanú podnikmi podľa osobitných predpisov.17)

(5)

Odsek 1 sa nevzťahuje ani na prevádzkovateľa nákladnej dopravy vo vnútroštátnej doprave, ktorý poskytuje len tieto dopravné služby:

a)

rozvoz tovaru výlučne na účely miestneho zásobovania obyvateľstva vrátane miestnych trhovísk do vzdialenosti 50 km,

b)

prepravu osív, hnojív, krmív, poľnohospodárskych strojov a úrody na účely ich použitia alebo spracovania v poľnohospodárskej výrobe vrátane prepravy živých zvierat z fariem na bitúnky, krmív na kŕmenie hospodárskych zvierat a zberu mlieka a mliečnych výrobkov z fariem na spracovanie a spätnú prepravu kontajnerov na mlieko,

c)

odvoz živočíšneho odpadu na zneškodnenie do kafilérií; to neplatí, ak ide o infekčný odpad, na ktorý sa vzťahujú pravidlá o preprave nebezpečných vecí,

d)

nekomerčnú prepravu humanitárnej pomoci a pomoci obyvateľstvu v núdzových situáciách, najmä pri živelných pohromách, priemyselných haváriách a iných obdobných udalostiach,

e)

komerčnú prepravu pre ozbrojené sily, ozbrojené bezpečnostné zbory a civilnú ochranu obyvateľstva, ak sa preprava uskutočňuje na základe ich objednávky na plnenie ich úloh a po celý čas prepravy pod ich kontrolou,

f)

zber a odvoz komunálneho odpadu a prepravy súvisiace s jeho ukladaním a zneškodňovaním na skládkach alebo v spaľovniach, alebo

g)

prepravy vecí vozidlami s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg.

§ 6

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1)

Požiadavky na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy upravuje osobitný predpis.18) Všeobecnou požiadavkou na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je vek najmenej 21 rokov; ak prevádzkovateľom cestnej dopravy je právnická osoba, túto požiadavku musia spĺňať členovia jej štatutárneho orgánu a vedúci dopravy.19)

(2)

Skutočným a stabilným miestom usadenia sa na účely tohto zákona a osobitného predpisu20) rozumie sídlo podniku alebo sídlo pobočky alebo odštepného závodu zahraničného prevádzkovateľa cestnej dopravy v Slovenskej republike zapísané v obchodnom registri po celý čas výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, pričom

a)

vedenie podniku, jeho pobočky alebo odštepného závodu musí s potrebným personálom a dokladmi o prevádzkovaní cestnej dopravy sídliť na území Slovenskej republiky a

b)

musí mať na území Slovenskej republiky technickú základňu potrebnú na prevádzkovanie cestnej dopravy.

(3)

Za bezúhonného na účely výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu v oblastiach uvedených v osobitnom predpise21) a uložený trest nebol zahladený. Bezúhonnosť sa na účely konaní podľa tohto zákona a na účely výkonu činnosti vedúceho dopravy, revízora a vodiča a iného člena osádky autobusu, ktorý počas prepravy prichádza do styku s cestujúcimi, preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Ak ide o osobu, ktorá vykonávala takúto činnosť v inom členskom štáte, bezúhonnosť sa preukazuje aj obdobným výpisom z registra členského štátu usadenia alebo osvedčením príslušného orgánu tohto členského štátu nie starším ako tri mesiace.

(4)

Za bezúhonného na účely výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu alebo vedúceho dopravy sa nepovažuje ani ten, kto bol v súvislosti s riadením podniku alebo s výkonom funkcie vedúceho dopravy právoplatne postihnutý za závažný správny delikt v oblastiach uvedených v osobitnom predpise a v kategóriách a druhoch porušení určených Európskou komisiou, ak od jeho vykonania neuplynuli tri roky. Strata bezúhonnosti sa uvádza vo vnútroštátnom elektronickom registri prevádzkovateľov cestnej dopravy.

(5)

Finančná spoľahlivosť podniku prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje v sume podľa osobitného predpisu22) na každé vozidlo prevádzkované v cestnej doprave; na každé vozidlo taxislužby v sume najmenej 1 000 eur. Finančnú spoľahlivosť podniku, ktorý existuje menej ako 15 mesiacov, možno preukázať výpisom z obchodného registra, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou alebo otváracou súvahou zostavenou ku dňu vzniku podniku. Ak ide o podnik podnikajúci v taxislužbe, preukázať finančnú spoľahlivosť možno aj uznaním osvedčenia vydaného príslušným orgánom štátu sídla podniku.23)

(6)

Odborná spôsobilosť vedúceho dopravy a prevádzkovateľa cestnej dopravy sa preukazuje skúškou z predmetov uvedených v osobitnom predpise24) pred skúšobnou komisiou alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.25)

(7)

Skúška podľa odseku 6 pozostáva z písomnej a ústnej časti. Do ústnej časti postupuje ten, kto dosiahne požadovaný výsledok v písomnej časti. Od skúšky je oslobodený ten, kto

a)

je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného po 1. októbri 1999 v niektorom členskom štáte, a

b)

pred 4. decembrom 2009 v niektorom členskom štáte sústavne počas najmenej desiatich rokov riadil podnik cestnej dopravy.26)

(8)

Skúšobná komisia čiastočne alebo úplne oslobodí od skúšky podľa odseku 6 toho, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo úplné stredoškolské vzdelanie, ktorého obsahové zameranie je zhodné s predmetmi skúšky.

(9)

Tomu, kto úspešne absolvoval skúšku, a tomu, kto bol od skúšky oslobodený podľa odseku 7 alebo 8, dopravný správny orgán vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(10)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané v inom členskom štáte podľa osobitného predpisu27) je platné aj v Slovenskej republike v rozsahu získanej odbornej spôsobilosti; to neplatí pre taxislužbu.

(11)

Vedúceho dopravy, ktorý je v právnom vzťahu podľa osobitného predpisu,28) nemožno dodatočne vymenovať na takúto funkciu u prevádzkovateľa cestnej dopravy, ktorý nespĺňa požiadavku odbornej spôsobilosti.29)

(12)

Prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý prevádzkuje osobnú dopravu aj nákladnú dopravu, musí mať najmenej jedného vedúceho dopravy samostatne pre každú z nich; to neplatí, ak vedúci dopravy má osvedčenie o odbornej spôsobilosti pre oba druhy cestnej dopravy.

§ 7

Všeobecné povinnosti dopravcu

Dopravca je povinný

a)

prevádzkovať cestnú dopravu podľa prepravného poriadku,

b)

označiť každé prevádzkované vozidlo svojím obchodným menom,

c)

zabezpečiť technickú základňu vybavenú na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu, parkovanie a garážovanie vozidiel a na starostlivosť o osádky vozidiel, o cestujúcich a o náklad v rozsahu poskytovaných dopravných služieb,

d)

zabezpečiť, aby v každom prevádzkovanom vozidle bol doklad o udelenom povolení podľa § 5 ods. 1 alebo o licencii Spoločenstva podľa § 5 ods. 2,

e)

zabezpečiť, aby prevádzkované vozidlá parkovali a garážovali v priestoroch technickej základne alebo v priestoroch určených obcou na tento účel,

f)

zamestnávať ako vedúceho dopravy len osobu, ktorá má osvedčenie o odbornej spôsobilosti; ak ide o osobu z iného členského štátu, uznanú odbornú kvalifikáciu a ak ide o cudzinca z tretieho štátu, aj osvedčenie vodiča30) a pracovné povolenie,

g)

byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovaním cestnej dopravy a činnosťou osádok vozidiel cestujúcim, odosielateľom a príjemcom vecí a tretím osobám.

§ 8

Osobná doprava

(1)

Prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu.

(2)

Autobusovú dopravu možno prevádzkovať ako pravidelnú, osobitnú pravidelnú alebo príležitostnú.31)

(3)

Prevádzkovať autobusovú dopravu možno len autobusmi alebo autokarmi. Prevádzkovanie osobnej dopravy podľa odseku 1 vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je prevádzkovaním taxislužby.

§ 9

Pravidelná doprava

(1)

Pravidelnou dopravou z hľadiska dopravnej obslužnosti územia je mestská doprava, prímestská doprava a diaľková doprava.

(2)

Mestskú dopravu možno prevádzkovať spolu s mestskou električkovou dopravou a mestskou trolejbusovou dopravou ako jednotný mestský dopravný systém vzájomne zosúladených a prepojených liniek a harmonogramu spojov na základe jednotného prepravného poriadku s jednotným systémom predaja cestovných lístkov.

(3)

Diaľkovú dopravu možno prevádzkovať ako vnútroštátnu, ak celá trasa autobusovej linky je na území Slovenskej republiky, alebo ako medzinárodnú, ak trasa autobusovej linky presiahne aspoň raz štátnu hranicu Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či účelom je nástup alebo výstup cestujúcich, alebo služobná jazda prázdneho vozidla.

§ 10

Dopravná licencia

(1)

Dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu32) alebo podľa medzinárodnej zmluvy.

(2)