Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

ZÁKON

z 3. júla 2014,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z. a zákona č. 352/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 2 odsek 1 znie:

„(1) Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,^1) ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu^1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.“.

„1ab) Čl. 4 ods. 1 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013).“.

2.

V § 2 ods. 2 uvádzacej vete sa slová „činností uvedených v odseku 1“ nahrádzajú slovami „prijímania vkladov a poskytovania úverov“ a za slovo „ďalšie“ sa vkladá slovo „bankové“.

3.

V § 2 odsek 3 znie:

„(3) Bankové povolenie je povolenie podľa osobitného predpisu^5a) vydané na vykonávanie bankových činností uvedených v odseku 2 v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.^5b)“.

„5a) Čl. 4 ods. 1 bod 42 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 5b) Napríklad § 12 až 34 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

4.

V § 2 ods. 5 sa slová „odsekoch 1 a 2 (ďalej len „bankové činnosti“)“ nahrádzajú slovami „odseku 2“.

5.

V § 2 odseky 7 a 8 znejú:

„(7) Zahraničná banka je úverová inštitúcia podľa osobitného predpisu,^1ab) ktorá je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva bankové činnosti a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo. (8) Pobočka zahraničnej banky je pobočka podľa osobitného predpisu,^6a) ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej banky umiestnenou na území Slovenskej republiky,^7) ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov; všetky pobočky zahraničnej banky zriadené v Slovenskej republike touto zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) sa považujú z hľadiska oprávnenia vykonávať bankové činnosti za jednu jej pobočku.“.

„6a) Čl. 4 ods. 1 bod 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

6.

V § 5 písmená a) až c) znejú:

„a) vkladom zverené peňažné prostriedky alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu, b) úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vlastný účet alebo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu, c) pobočkou banky pobočka podľa osobitného predpisu^6a) umiestnená na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä prijímanie vkladov a poskytovanie úverov,“.

7.

V § 5 písmeno p) znie:

„p) dobrovoľnými platbami dôchodkového zabezpečenia na účely zavádzania a uplatňovania zásad odmeňovania dobrovoľné platby podľa osobitného predpisu,^13ba)“.

„13ba) Čl. 4 ods. 1 bod 73 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

8.

§ 5 sa dopĺňa písmenami t) až ac), ktoré znejú:

„t) subjektom finančného sektora subjekt finančného sektora podľa osobitného predpisu,^13e) u) regulovaným trhom regulovaný trh podľa osobitného predpisu,^13f) v) finančnou pákou finančná páka podľa osobitného predpisu,^13g) w) príslušným orgánom dohľadu príslušný orgán podľa osobitného predpisu,^13h) x) externou ratingovou agentúrou externá ratingová agentúra podľa osobitného predpisu,^13i) y) centrálnou bankou centrálna banka podľa osobitného predpisu,^13j) z) inštitúciou inštitúcia podľa osobitného predpisu,^13k) aa) sekuritizáciou sekuritizácia podľa osobitného predpisu,^13l) ab) finančnou inštitúciou finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,^13m) ac) malou alebo stredne veľkou právnickou osobou právnická osoba, ktorej ročný obrat nepresahuje 50 000 000 eur.“.

„13e) Čl. 4 ods. 1 bod 27 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 13f) Čl. 4 ods. 1 bod 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. § 3 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z. 13g) Čl. 4 ods. 1 bod 93 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 13h) Čl. 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 13i) Čl. 4 ods. 1 bod 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 13j) Čl. 4 ods. 1 bod 45 a 46 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 13k) Čl. 4 ods. 1 bod 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 13l) Čl. 4 ods. 1 bod 61 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 13m) Čl. 4 ods. 1 bod 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. § 49 ods. 5 písm. c) a d) zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

9.

§ 6 znie:

„§ 6 (1) Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;^8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c. (2) Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad bankou alebo pobočkou zahraničnej banky najmä preskúmava a hodnotí organizáciu riadenia, rozdelenie zodpovednosti, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností, informačné toky a riziká, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej banky je alebo môže byť vystavená, pričom súčasne overuje ich dostatočné krytie vlastnými zdrojmi podľa § 29 ods. 3. Národná banka Slovenska vykoná aspoň raz za kalendárny rok preskúmanie a hodnotenie primerane k povahe a rozsahu vykonávaných bankových činností. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či organizácia riadenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, prijaté stratégie, zavedené systémy a postupy pri výkone povolených bankových činností a vlastné zdroje zodpovedajú obozretnému riadeniu banky alebo pobočky zahraničnej banky, a súčasne posúdi dostatočnosť krytia rizík vlastnými zdrojmi. Národná banka Slovenska na základe tohto posúdenia oznámi banke, či jej vlastné zdroje sú dostatočné na krytie rizík; ak vlastné zdroje nie sú dostatočné na krytie rizík, Národná banka Slovenska v oznámení uvedie výšku vlastných zdrojov potrebných na krytie rizík. Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje možný vplyv svojich rozhodnutí na stabilitu finančného systému, a to najmä v kritických situáciách podľa § 48 ods. 8 písm. c). Ak Národná banka Slovenska zistí na základe vykonaného preskúmania, že banka alebo pobočka zahraničnej banky môže predstavovať systémové riziko, bezodkladne informuje o výsledkoch tohto preskúmania Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).^13o) (3) Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.^14) (4) Dohľad na konsolidovanom základe nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.^15) (5) Doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi nenahrádza dohľad na konsolidovanom základe, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku, dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do finančného konglomerátu, dohľad nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dohľad podľa osobitných predpisov.^15) (6) Výkon dohľadu na konsolidovanom základe alebo výkon doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi nezakladá povinnosť Národnej banky Slovenska vykonávať dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku alebo finančného konglomerátu, ktoré nepodliehajú dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. (7) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky. (8) Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov. (9) Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. (10) Orgán dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu alebo v súlade s týmto zákonom; takú dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je orgán dohľadu iného štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby orgánu dohľadu iného štátu majú pri vykonávaní tohto dohľadu rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;^15a) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade. (11) Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu. Na dcérsku spoločnosť banky podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia § 23, 23a, 23b, 23e, 24, 25 a 27, ak materská banka v Európskej únii alebo banka kontrolovaná materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v Európskej únii preukáže, že to právne predpisy iného štátu nepripúšťajú. (12) Centrálny depozitár cenných papierov a člen centrálneho depozitára cenných papierov^16) sú povinní z evidencií, ktoré vedú, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu dohľadu. (14) Ak Národná banka Slovenska dospeje k záveru, že pobočka zahraničnej banky je významná, podá žiadosť spolu s odôvodnením orgánu dohľadu iného členského štátu zodpovedného za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad zahraničnou bankou alebo orgánu dohľadu v inom členskom štáte, ktorý vykonáva dohľad nad zahraničnou bankou, ktorá pobočku zahraničnej banky zriadila, aby určil, že pobočka tejto zahraničnej banky je významná; Národná banka Slovenska pritom osobitne prihliada na a) to, či podiel tejto pobočky zahraničnej banky presahuje 2 % všetkých prijatých vkladov v Slovenskej republike, b) pravdepodobný vplyv pozastavenia alebo ukončenia činnosti zahraničnej banky na likviditu trhu a na platobný systém, systém zúčtovania a systém vyrovnania v Slovenskej republike a c) veľkosť a význam tejto pobočky zahraničnej banky z hľadiska počtu klientov v rámci finančného systému v Slovenskej republike. (15) Národná banka Slovenska v záujme určenia, že pobočka zahraničnej banky je významná, spolupracuje s orgánmi dohľadu podľa odseku 14. Ak sa Národná banka Slovenska a orgán dohľadu podľa odseku 14 v lehote do dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 nedohodnú o určení, že pobočka zahraničnej banky je významná, Národná banka Slovenska do dvoch kalendárnych mesiacov po uplynutí tejto lehoty určí, či táto pobočka zahraničnej banky je významná. Národná banka Slovenska pritom zohľadňuje názory a výhrady orgánu dohľadu podľa odseku 14. Ak v lehote dvoch mesiacov od doručenia žiadosti podľa odseku 14 orgán dohľadu podľa odseku 14 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,^19) Národná banka Slovenska určí, či pobočka zahraničnej banky je významná v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska určí samostatne, či je pobočka zahraničnej banky významná. Národná banka Slovenska postúpi informáciu o tom, že pobočka zahraničnej banky je významná, spolu s úplným odôvodnením orgánu dohľadu podľa odseku 14. Určenie, že pobočka zahraničnej banky je významná, nemá vplyv na práva a povinnosti Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a ostatných súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. (17) Ak Národná banka Slovenska nie je orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe a nepostupuje podľa § 48 ods. 9 a 10 a ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad bankou s pobočkou v inom členskom štáte, ktorá je určená ako významná, Národná banka Slovenska a) zriadi a vedie pracovnú skupinu orgánov dohľadu (ďalej len „pracovná skupina“) s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa odsekov 13 a 16, b) určuje, ktorý príslušný orgán dohľadu sa zúčastňuje na zasadnutí a činnosti pracovnej skupiny, c) prihliada na dôležitosť činnosti orgánu dohľadu, ktorá sa má plánovať alebo koordinovať, a najmä na možné dôsledky na stabilitu finančného systému podľa odseku 2 a na povinnosti uvedené v odseku 16, d) vopred úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o termíne, mieste uskutočnenia a programe zasadnutia pracovnej skupiny, e) včas a úplne informuje každého člena pracovnej skupiny o rozhodnutiach prijatých na zasadnutí pracovnej skupiny a o vykonaných opatreniach. (18) Informácie poskytnuté podľa odseku 12 možno použiť len na účely výkonu dohľadu, auditu a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 12 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;^18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 12 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska. (19) Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska. (20) Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle a) všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom, b) spôsob uplatňovania národnej voľby v súvislosti s preberaním právnych aktov Európskej únie a možností výberu, ktoré vyplývajú pre banky podľa tohto zákona, c) všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, d) súhrnné štatistické údaje o rozhodujúcich ukazovateľoch súvisiacich so zmenami v regulácii bankového sektora, e) zoznam uznaných ratingových agentúr,^20) f) zoznam vyšších územných celkov alebo obcí, ktorým sa na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko priradí rovnaká riziková váha ako štátom. (21) Na základe zistení vyplývajúcich z preskúmania podľa odseku 2 môže Národná banka Slovenska zvýšiť počet a frekvenciu dohliadok na mieste, vyžadovať predloženie dodatočných správ, častejšie preskúmanie strategických plánov alebo obchodných plánov alebo uskutočniť tematické zameranie dohliadok. (22) Národná banka Slovenska každoročne vypracováva plán dohliadok na mieste a plán dohliadok na diaľku. Tieto plány dohliadok obsahujú informácie najmä o a) výkone dohľadu, b) subjektoch, ktoré sú predmetom dohľadu podľa odseku 1, c) pláne dohliadok podľa § 47 ods. 9 a § 48 ods. 9. (23) Pri tvorbe plánov dohliadok podľa odseku 22, ak ide o banky, Národná banka Slovenska prihliada najmä na a) výsledky stresového testovania bánk, b) informácie a zistenia od príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, v ktorom pobočka banky vykonáva svoju činnosť, c) systémové riziko, d) tie banky, pri ktorých to Národná banka Slovenska považuje za potrebné. (24) Podmienky podľa § 30 až 32, za ktorých bol banke udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32, je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti predchádzajúceho súhlasu. Národná banka Slovenska prehodnocuje aspoň každé tri kalendárne roky plnenie podmienok, za ktorých bol banke udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32, s prihliadnutím najmä na nové druhy obchodov. (25) Ak banka prestane spĺňať podmienky podľa § 30 až 32, za ktorých jej bol udelený predchádzajúci súhlas, Národná banka Slovenska môže banke odobrať udelený predchádzajúci súhlas alebo uložiť potrebné opatrenia na zlepšenie interného prístupu podľa § 30 až 32. Takými opatreniami môže byť okrem opatrení podľa § 50 aj opatrenie v podobe predloženia plánu na obnovu v súlade s podmienkami, za ktorých jej bol udelený predchádzajúci súhlas, s určenou lehotou jeho predloženia a realizácie. Ak banka nebude schopná v určenej lehote predložiť a zrealizovať plán na obnovu, udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32 jej Národná banka Slovenska odoberie alebo obmedzí len na tú časť, ktorá je v súlade s požadovanými podmienkami na interný prístup podľa § 30 až 32. Ak by uvedený nesúlad s podmienkami, za ktorých jej bol udelený predchádzajúci súhlas podľa § 30 až 32, mohol viesť k neprimeraným vlastným zdrojom, Národná banka Slovenska je oprávnená od banky vyžadovať preukázanie splnenia podmienok na vlastné zdroje podľa osobitného predpisu.^20a) (26) Národná banka Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) informácie o a) zisteniach z preskúmaní a hodnotení podľa odseku 2, b) metodike, z ktorej vychádzajú rozhodnutia podľa odsekov 2, 22 až 25 a § 50. (27) Národná banka Slovenska vykoná najmenej raz ročne stresové testovanie a výsledky vykonaných stresových testov^20b) môže zverejniť alebo ich poskytnúť Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) na účely zverejňovania výsledkov stresových testov z Európskej únie. (30) Národná banka Slovenska okrem kreditného rizika, trhového rizika a operačného rizika preskúmava a hodnotí v rámci výkonu dohľadu aj a) výsledky stresových testov uskutočňovaných bankou, ktorá používa prístup interných ratingov podľa osobitného predpisu,^20c) b) expozície voči riziku koncentrácie a riadenie tohto rizika bankou vrátane ich súladu s osobitným predpisom,^20d) c) vhodnosť a spôsob uplatňovania postupov pre riadenie rizika spojeného so zmierňovaním kreditného rizika, d) rozsah primeranosti vlastných zdrojov banky voči aktívam, ktoré sú predmetom sekuritizácie s ohľadom na jej ekonomickú podstatu a stupeň presunu rizika, e) expozície voči riziku likvidity, meranie a riadenie rizika likvidity bankou vrátane analýz alternatívnych scenárov, riadenie faktorov zmierňujúcich riziko, f) dopady rozloženia rizika a spôsob, akým sú tieto dopady začlenené do systému merania rizika, výsledky stresového testovania uskutočňovaného bankou, ktorá používa vlastný model výpočtu trhového rizika podľa osobitného predpisu,^20e) g) geografické rozmiestnenie expozícií banky, h) obchodný model banky, i) systémové riziko. (31) Národná banka Slovenska na účely odseku 30 písm. e) v rámci výkonu dohľadu preskúmava a hodnotí aj a) celkové riadenie rizika likvidity banky, pričom zohľadňuje postavenie banky na finančnom trhu, b) či banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu; ak sa zistí, že banka poskytla skrytú podporu na sekuritizáciu viac ako jedenkrát, prijme opatrenie, ktoré bude zohľadňovať riziko, že banka v budúcnosti poskytne skrytú podporu na sekuritizáciu, c) či úpravy oceňovania pozícií alebo portfólií v obchodnej knihe podľa osobitného predpisu^20f) umožňujú banke za bežných trhových podmienok v krátkom čase predať alebo zaistiť svoje pozície bez toho, že by došlo k významnej strate, d) expozície banky voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z neobchodných činností; ak by v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny úrokových sadzieb o viac ako 200 bázických bodov alebo o hodnotu určenú Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) klesla ekonomická hodnota banky o viac ako 20 % z hodnoty vlastných zdrojov, uloží Národná banka Slovenka opatrenie na nápravu, e) expozície banky voči nadmernému používaniu finančnej páky, f) riadiaci a kontrolný systém banky, spôsobilosť členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady vykonávajúcich svoje povinnosti.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 13o až 20f znejú:

„13o) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010). 14) Napríklad Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 90 až 95 zákona č. 492/2009 Z. z. 15) Napríklad zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. 16) § 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17) § 3 až 17 a § 34 až 45 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. 18) Napríklad § 40 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. 19) Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 20) Čl. 135 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Čl. 18 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v platnom znení. 20a) Čl. 92 až 386 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 20b) Čl. 32 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. 20c) Čl. 177 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 20d) Čl. 387 až 403 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 20e) Čl. 362 až 377 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 20f) Čl. 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

10.

Poznámky pod čiarou k odkazom 15b, 18a, 18aa a 18ab sa vypúšťajú.

11.

Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý znie:

„§ 6a (1) Banka, ktorá používa prístup interných ratingov pre kreditné riziko podľa § 30 alebo vlastný model výpočtu trhového rizika podľa § 31, je povinná predkladať Národnej banke Slovenska každoročne hlásenie o výsledkoch výpočtov v rámci ich interných prístupov pre ich expozície alebo pozície, ktoré sú súčasťou referenčných portfólií v súlade s osobitným predpisom. (2) Národná banka Slovenska na základe hlásení bánk o výsledkoch výpočtov v rámci ich interných prístupov podľa § 30 a 31 pre ich expozície alebo pozície, ktoré sú súčasťou referenčných portfólií, sleduje pre expozície alebo transakcie v referenčnom portfóliu vyplývajúce z interných prístupov banky rozsah výšok rizikovo vážených expozícií alebo požiadavky na vlastné zdroje okrem operačného rizika. Národná banka Slovenska aspoň raz za rok posúdi kvalitu týchto interných prístupov, najmä s ohľadom na a) prístupy, ktoré pre tú istú expozíciu vykazujú výrazné rozdiely v požiadavkách na vlastné zdroje, b) prístupy, pri ktorých je neprimerane vysoká alebo neprimerane nízka rozdielnosť a pri ktorých je aj výrazné a systematické podhodnotenie požiadaviek na vlastné zdroje. (3) Ak sa banka v interných prístupoch výrazne odlišuje od väčšiny porovnateľných bánk alebo ak majú interné prístupy banky s prístupmi väčšiny porovnateľných bánk len málo spoločných charakteristík, čo vedie k veľkým rozdielom vo výsledkoch, Národná banka Slovenska preskúma príčiny tejto skutočnosti. Ak interné prístupy banky vedú k podhodnoteniu požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré nesúvisia s rozdielmi v súvisiacich rizikách expozícií alebo pozícií, Národná banka Slovenska uloží banke opatrenie podľa § 50. (4) Opatrenia uložené podľa odseku 3 nesmú a) viesť k štandardizácii ani k uprednostňovaniu niektorých metód používaných v rámci interných prístupov bánk podľa odsekov 2 a 3, b) vytvárať nesprávne stimuly bánk, c) spôsobovať davové správanie bánk.“.

12.

V § 7 ods. 4 písm. c) a § 8 ods. 4 písm. b) sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 13“.

13.

V § 7 odsek 11 znie:

„(11) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie kvalifikovaná účasť podľa osobitného predpisu.^23a)“.

„23a) Čl. 4 ods. 1 bod 36 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

14.

V § 7 odsek 13 znie:

„(13) Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie úzke prepojenie podľa osobitného predpisu.^23b)“.

„23b) Čl. 4 ods. 1 bod 38 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

15.

V § 7 odseky 17 až 19 znejú:

„(17) Dcérskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie dcérska spoločnosť podľa osobitného predpisu.^24aaa) (18) Materskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie materská spoločnosť podľa osobitného predpisu.^24aab) (19) Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie kontrola podľa osobitného predpisu.^24aac)“.

„24aaa) Čl. 4 ods. 1 bod 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. § 22 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z. 24aab) Čl. 4 ods. 1 bod 15 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. § 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 24aac) Čl. 4 ods. 1 bod 37 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. § 22 ods. 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

16.

V § 7a ods. 1 uvádzacej vete sa slovo „orgánom“ nahrádza slovami „príslušným orgánom“.

17.

V § 9 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.

18.

V § 11 ods. 1 a 2 sa slová „§ 2 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „§ 2 ods. 2“ a slová „orgánu dohľadu príslušného“ sa nahrádzajú slovami „príslušného orgánu dohľadu“.

19.

V § 11 ods. 3 sa slová „§ 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 2 ods. 2 okrem prijímania vkladov“ a slová „orgán dohľadu príslušného“ sa nahrádzajú slovami „príslušný orgán dohľadu“.

20.

V § 11 ods. 4 sa slová „orgánu dohľadu príslušného“ nahrádzajú slovami „príslušného orgánu dohľadu“.

21.

V § 12 až 14 sa slová „orgánu dohľadu príslušného“ a slová „orgán dohľadu“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „príslušný orgán dohľadu“ v príslušnom tvare.

22.

V § 13 ods. 5 sa slová „§ 2 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „§ 2 ods. 2“.

23.

V § 13 ods. 7 sa slová „§ 2 ods. 1 písm. b) a ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 2 ods. 2 okrem prijímania vkladov“.

24.

V § 16 sa slová „orgán dohľadu príslušného“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „príslušný orgán dohľadu“ v príslušnom tvare a na konci sa pripájajú tieto vety: „Ak to Národná banka Slovenska považuje za potrebné z dôvodu finančnej stability v Slovenskej republike, môže po konzultácii s príslušným orgánom dohľadu členského štátu v pobočke zahraničnej banky vykonať dohľad na mieste a požadovať informácie na účely dohľadu. Po takom dohľade Národná banka Slovenska oznámi získané informácie a zistenia príslušnému orgánu dohľadu členského štátu na účely ním vykonávaného dohľadu v zahraničnej banke.“.

26.

V § 18 ods. 1 sa za slovo „účely“ vkladajú slová „a informačné účely“.

27.

V § 18 ods. 2 sa za slovo „účely“ vkladajú slová „určenia, že pobočka zahraničnej banky je významná podľa § 6 ods. 14 a na účely“.

28.

V § 19 sa slová „orgán dohľadu členského štátu“ nahrádzajú slovami „príslušný orgán dohľadu členského štátu“ a slová „orgánu dohľadu členského štátu“ sa nahrádzajú slovami „príslušnému orgánu dohľadu členského štátu“.

29.

V § 23 ods. 1 písm. d) sa čiarka na konci nahrádza spojkou „a“ a pripájajú sa tieto slová: „za činnosť výboru pre riadenie rizík,“.

30.

V § 23 ods. 4 sa za slová „z hľadiska riadenia rizík“ vkladá čiarka a slová „zásady odmeňovania, ktoré sú zohľadňované v rámci systému riadenia rizík“.

31.

V § 23 odsek 6 znie:

„(6) Na účely tohto zákona sa rozumie a) rizikom možná strata vrátane škody spôsobená vlastnou činnosťou banky alebo spôsobená banke inými skutočnosťami; na účely tohto zákona sa rozlišujú najmä tieto druhy rizík: 1. kreditné riziko vyplývajúce z toho, že dlžník alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky; kreditné riziko zahŕňa aj riziko štátu, riziko koncentrácie, riziko vysporiadania obchodu a riziko obchodného partnera, 2. trhové riziko vyplývajúce z pozícií banky a spôsobené zmenami hodnôt rizikových faktorov, pričom tieto hodnoty sa spravidla určujú na trhu; hlavnými zložkami trhového rizika sú úrokové riziko, akciové riziko, devízové riziko a komoditné riziko, pomocou ktorých sa trhové riziko meria, 3. operačné riziko podľa osobitného predpisu,^25aa) 4. riziko likvidity vyplývajúce z neschopnosti banky splniť svoje záväzky v čase ich splatnosti, 5. systémové riziko vyplývajúce z možného vplyvu na stabilitu finančného systému s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami na finančný systém a národné hospodárstvo Slovenskej republiky, 6. riziko modelu vyplývajúce z možnej straty, ktorá môže banke vzniknúť v dôsledku rozhodnutí založených najmä na výsledkoch interných prístupov, a to z dôvodu chýb pri ich vypracovaní, uplatňovaní alebo používaní, 7. riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa osobitného predpisu,^25ab) b) riadením rizík predchádzanie možným stratám vrátane škôd včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík, c) systémom riadenia rizík systém zabezpečujúci včasnú a primeranú identifikáciu rizík, meranie veľkosti rizík, sledovanie rizík, zmierňovanie veľkosti rizík a primerané vykazovanie všetkých významných rizík; systém riadenia rizík zahrňuje stratégiu a organizáciu riadenia rizík, informačné toky a informačný systém pre riadenie rizík, systém uzatvárania obchodov, systém na zavedenie nových druhov obchodov a systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, d) vnútorným kapitálom také zdroje financovania banky, ktoré banka na základe vlastného určenia a zhodnotenia rizika interne udržuje a umiestňuje na krytie rizika, e) centrálnou protistranou centrálna protistrana podľa osobitného predpisu,^25ac) f) zmierňovaním kreditného rizika zmierňovanie kreditného rizika podľa osobitného predpisu,^25ad) g) interným prístupom, prístup podľa osobitného predpisu.^25ae)“.

„25aa) Čl. 4 ods. 1 bod 52 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 25ab) Čl. 4 ods. 1 bod 94 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 25ac) Čl. 4 ods. 1 bod 34 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 25ad) Čl. 4 ods. 1 bod 57 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 25ae) Čl. 143 ods.1, čl. 221, 225, čl. 259 ods. 3, čl. 312 ods. 2, čl. 283 a 363 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

32.

§ 23 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:

„(10) Ak sa finančná situácia banky výrazne zhorší, Národná banka Slovenska zavedie plán na obnovu na účely ozdravenia banky a plán na riešenie krízovej situácie. Národná banka Slovenska môže na základe posúdenia veľkosti banky, jej obchodného modelu alebo jej prepojenia na iné inštitúcie podľa § 5 písm. z) alebo na finančný systém, z ktorého vyplýva, že zhoršená finančná situácia banky nemá alebo nebude mať negatívny vplyv na finančné trhy, iné inštitúcie podľa § 5 písm. z) alebo na podmienky financovania, upustiť od zavedenia plánu na obnovu na účely ozdravenia banky a plánu na riešenie krízovej situácie podľa prvej vety. Banka je povinná spolupracovať s Národnou bankou Slovenska pri riešení krízovej situácie a poskytnúť jej všetky požadované informácie potrebné na prípravu plánu na riešenie krízovej situácie. Národná banka Slovenska vopred oznamuje Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) termín konania stretnutí súvisiacich s prípravou plánu na obnovu a plánu na riešenie krízovej situácie a uvedie predmet rokovania a zvažované opatrenia.“.

33.

V § 23a odseky 3 a 4 znejú:

„(3) Zaručená pevná zložka celkovej odmeny osoby podľa odseku 1 musí byť primerane vyvážená s pohyblivou zložkou celkovej odmeny; pohyblivá zložka celkovej odmeny nesmie nikdy presiahnuť zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny. Zaručená pevná zložka celkovej odmeny má predstavovať dostatočne vysoký podiel odmeny, aby bolo možné uplatňovať pružnú politiku v oblasti pohyblivých zložiek odmeny vrátane možnosti nevyplatiť žiadne pohyblivé zložky celkovej odmeny. Zaručená pevná zložka celkovej odmeny má zohľadňovať odbornú spôsobilosť a zodpovednosť osoby podľa odseku 1 v rámci organizácie a riadenia banky. (4) Zásady odmeňovania podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na poskytovanie odstupného, odchodného a na ďalšie kompenzácie v spojitosti s predchádzajúcim zamestnaním osôb podľa odseku 1.“.

34.

§ 23a sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Zásady odmeňovania banky podľa odseku 1 musia byť v súlade s účinným systémom riadenia rizík, obchodnou stratégiou a dlhodobými cieľmi banky a majú zahŕňať aj opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov. (6) Ak banke bolo poskytnuté stabilizačné opatrenie štátu sledujúce zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy, je povinná uplatniť aj zásady odmeňovania na a) pohyblivé zložky celkovej odmeny osoby podľa odseku 1, ktoré nepresiahnu 1 % z čistých príjmov, ak nie sú v súlade s obchodnou stratégiou banky, jej záujmami a s ukončením poskytnutej stabilizačnej pomoci, b) pohyblivé zložky celkovej odmeny osoby podľa odseku 1, ktoré majú byť v súlade s obchodnou stratégiou banky a jej záujmami; vykonanie takého zosúladenia je Národná banka Slovenska oprávnená kedykoľvek od banky požadovať, c) pohyblivé zložky celkovej odmeny osoby podľa odseku 1, ktoré sa nepriznajú za hodnotené obdobie, ak sú neodôvodnené.“.

35.

V § 23b ods. 1 písm. e) sa za slovo „činnosti“ vkladajú slová „vrátane nástrojov podľa osobitného predpisu^25af)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 25af znie:

„25af) Čl. 28, 52 a 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

36.

V § 23b ods. 2 a 3 sa za slová „troch rokov“ vkladajú slová „a najviac piatich rokov“.

37.

V § 23b ods. 5 sa slová „40 %“ nahrádzajú slovami „50 %“.

38.

§ 23b sa dopĺňa odsekmi 7 až 10, ktoré znejú:

„(7) Pri určení pohyblivej zložky celkovej odmeny sa zohľadňuje aj schopnosť banky plniť povinnosti podľa § 29. (8) Banka v rámci zásad odmeňovania určuje kritériá na zrážky z pohyblivej zložky celkovej odmeny a na spätné vymáhanie vyplatenej pohyblivej zložky celkovej odmeny. (9) Banka v rámci zásad odmeňovania určuje kritériá pre dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia. (10) Zamestnanci podľa § 23a ods. 1 písm. b) až d) nemôžu zabezpečiť nevyplatenie svojej pohyblivej zložky celkovej odmeny uzatvorením poistenia pre prípad jej nevyplatenia.“.

39.

V § 23d ods. 1 písm. b) sa na konci slovo „a“ nahrádza čiarkou.

40.

V § 23d ods. 1 písm. c) sa na konci bodka nahrádza slovom „a“.

41.

V § 23d sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) dozerá na odmeňovanie osôb podľa § 23a ods. 1 písm. a) a b).“.

42.

V § 23e ods. 2 a 3 sa slová „ods. 8 písm. t)“ nahrádzajú slovami „ods. 9 písm. h)“.

43.

V § 24 ods. 3 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a riadiť a zabezpečovať účinný systém riadenia rizík“.

44.

V § 24 ods. 4 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a kontrolovať bezpečnosť a účinnosť systému riadenia rizík“.

45.

V § 25 odsek 1 znie:

„(1) Člen štatutárneho orgánu banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je podnikateľom,^26a) a prokurista banky a zamestnanec banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky, ak v odsekoch 14 a 15 nie je ustanovené inak.“.

46.

V § 25 odsek 7 znie:

„(7) Podnikom pomocných bankových služieb sa rozumie podnik pomocných služieb podľa osobitného predpisu.^26c)“.

„26c) Čl. 4 ods. 1 bod 18 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

47.

§ 25 sa dopĺňa odsekmi 8 až 16, ktoré znejú:

„(8) Zákazy a obmedzenia ustanovené podľa odsekov 1 a 2 pre členov štatutárneho orgánu banky a pre zamestnancov banky sa nevzťahujú na ich členstvo v štatutárnom orgáne alebo v dozornej rade právnickej osoby, ktorá nie je zriadená na podnikanie.^26d) (9) Členovia štatutárneho orgánu a členovia dozornej rady banky po celú dobu výkonu svojej funkcie plnia svoje povinnosti riadne, čestne a nezávisle a venujú dostatok času jej výkonu. (10) Banka zabezpečí personálne a finančné zdroje pre priebežné odborné vzdelávania členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady banky. (11) Banka pri výbere členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady uplatňuje pravidlá podľa osobitného predpisu.^26e) (12) Banka je povinná bezodkladne po zverejnení informácie podľa osobitného predpisu^26f) zaslať zverejnené informácie Národnej banke Slovenska. (13) Informácie podľa odseku 12 Národná banka Slovenska bezodkladne oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). (14) Člen štatutárneho orgánu banky alebo člen dozornej rady banky môže byť súčasne buď členom najviac jedného štatutárneho orgánu a troch dozorných rád, alebo členom najviac piatich dozorných rád bez toho, aby bol zároveň členom štatutárneho orgánu banky, a to za predpokladu, že ide o členstvo v a) banke, ktorá je súčasťou toho istého inštitucionálneho systému ochrany podľa osobitného predpisu,^26g) b) inej právnickej osobe, ktorá je podnikateľom^26a) v rámci tej istej skupiny, c) burze cenných papierov,^26b) d) centrálnom depozitárovi cenných papierov^16) alebo e) inej právnickej osobe, v ktorej má táto banka kvalifikovanú účasť. (15) Na účely odseku 14 sa jedna alebo viac funkcií člena štatutárneho orgánu alebo funkcií člena dozornej rady v subjektoch podľa odseku 14 písm. a), b) a e) považuje za jednu funkciu. (16) Pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 Národná banka Slovenska zohľadňuje aj individuálne okolnosti, povahu, rozsah a zložitosť činnosti banky a čas venovaný výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu banky a člena dozornej rady banky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 26d až 26g znejú:

„26d) Napríklad zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 26e) Čl. 435 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 26f) Čl. 433 a čl. 435 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 26g) Čl. 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

48.

V § 26 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová:

„okrem ustanovení upravujúcich odmeňovanie“.

49.

§ 27 znie:

„§ 27 (1) Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody a) spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká, b) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, c) za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku alebo pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti; vynaloženie odbornej starostlivosti je banka a pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať, d) tak, aby pri každom obchode za banku alebo pobočku zahraničnej banky konali najmenej dve osoby; ak to z prevádzkových dôvodov nie je možné, sú povinné bezodkladne zabezpečiť kontrolu vykonaného obchodu osobami, ktoré sa na jeho vykonaní nezúčastnili. (2) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát vrátane škôd v dôsledku nesprávneho výkonu svojich bankových činností dodržiavať postupy výkonu svojich bankových činností a zriadiť a udržiavať účinný systém riadenia rizík. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upravovať systém riadenia rizík na základe pravidelného preverovania jeho účinnosti a primeranosti tak, aby zohľadňoval schopnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky vystaviť sa riziku a meniace sa ekonomické prostredie pre banku alebo pobočku zahraničnej banky. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné upraviť systém riadenia rizík a spôsob jeho aktualizácie vnútorným predpisom, v súlade s ktorým banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné postupovať. (3) Na účely odsekov 2 a 4 si banka môže zriadiť výbor pre riadenie rizík; ak banka nezriadi výbor pre riadenie rizík, je povinná riadenie rizík vykonávať výborom pre audit podľa osobitného predpisu,^26g) ktorý vykonáva činnosti podľa odsekov 2 a 4. (4) V organizačnej štruktúre banky musí byť zahrnutý vedúci zamestnanec a ďalší zamestnanci zodpovední za výkon funkcie riadenia rizík, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie a) monitorovanie a uplatňovanie stratégie riadenia rizík a postupov podľa odseku 1, b) predkladanie písomnej správy o výkone svojej činnosti aspoň raz ročne členom štatutárneho orgánu banky a členom dozornej rady banky, c) vytváranie podpory a poskytovanie informácie štatutárnemu orgánu banky a dozornej rade banky v súvislosti s celkovým identifikovaním, analyzovaním, monitorovaním, vykazovaním a riadením rizík, d) preskúmavanie, či hodnoty aktív a pasív ponúkaných klientom zohľadňujú obchodný zámer a investičný zámer a stratégiu riadenia rizík. (5) Zamestnanci podľa odseku 4 vykonávajú funkciu riadenia rizík nezávisle od iných útvarov banky a bezodkladne informujú dozornú radu o akomkoľvek nedostatku, ktorý by mohol mať vplyv na porušenie povinnosti podľa odseku 1. (6) Vedúceho zamestnanca podľa odseku 4 je možné odvolať len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady. (7) Banka je povinná mať vlastný systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu, ktorý považuje za primeraný na krytie rizík, ktorým je alebo môže byť vystavená. Systém hodnotenia primeranosti vnútorného kapitálu musí zodpovedať povahe, rozsahu a zložitosti ňou vykonávaných bankových činností a zahŕňa a) stratégiu pre riadenie objemu vnútorného kapitálu, b) postup na určovanie primeranej výšky vnútorného kapitálu, zložiek vnútorného kapitálu a priraďovanie vnútorného kapitálu k rizikám, c) systém udržiavania vnútorného kapitálu na požadovanej výške. (8) Vnútorný kapitál banky musí byť primeraný skutočným trhovým rizikám, ktoré nepodliehajú požiadavke na vlastné zdroje. Banka, ktorá si pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko podľa osobitného predpisu^26h) započítala svoje pozície v jednej akcii alebo vo viacerých akciách vytvárajúcich akciový index proti jednej pozícii alebo viacerým pozíciám vo futures na akciový index alebo v inom produkte akciového indexu, musí mať primeraný vnútorný kapitál na pokrytie bázického rizika straty spôsobenej tým, že hodnota futures alebo iného produktu sa nepohybuje úplne v súlade s hodnotou jej podkladových akcií. Banka musí mať primeraný vnútorný kapitál aj vtedy, ak má v držbe opačné pozície vo futures na akciový index, ktoré nie sú identické z hľadiska svojej splatnosti alebo zloženia. Pri využívaní postupu podľa osobitného predpisu^26i) banka musí mať v držbe dostatočný vnútorný kapitál voči riziku straty, ktorá existuje v čase od prijatia prísľubu do nasledujúceho pracovného dňa. (9) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné a) udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť, b) riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity, c) bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o neplnení alebo predpokladanom neplnení povinností podľa písmena b) a následne predložiť Národnej banke Slovenska plán na včasné obnovenie plnenia ukazovateľov likvidity. (10) Na účely tohto zákona sa rozumie a) vynaložením odbornej starostlivosti najmä to, že banka alebo pobočka zahraničnej banky 1. pri jednotlivých obchodoch porovnáva ponuky cien alebo doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk, 2. dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza vlastným stratám vrátane škôd, 3. uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií, 4. vypracúva obchodné zámery a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií, b) platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky, c) likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účely riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov. (11) Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobných služieb, je povinná na svoje náklady a bezodkladne zabezpečiť nápravu. (12) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky. (13) Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis^27) a ktorá je v súlade s týmto zákonom. (14) Opatrením,^23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia a) podrobnosti o systéme riadenia rizík a ostatných pravidlách podľa odseku 2, ako aj ďalšie druhy rizík, b) ukazovatele likvidity a podrobnosti o likvidite podľa odseku 9 a spôsob jej zisťovania, c) percentuálne pomery podľa odseku 19, čo sa rozumie devízovou pozíciou v cudzej mene a celkovou devízovou pozíciou, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií a výpočte celkovej devízovej pozície, d) rozsah, v akom pravidlám podľa písmen a) až c) podliehajú pobočky zahraničných bánk. (15) Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných predpisov pobočky zahraničnej banky. (16) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá tieto osoby z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká. (17) Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke a za ktorú je zodpovedný člen štatutárneho orgánu podľa odseku 18. (18) Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných predpisov banky. (19) Banka je povinná vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročila podľa odseku 14 písm. c) percentuálne ustanovený pomer a) devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k jej vlastným zdrojom, b) celkových devízových pozícií k jej vlastným zdrojom.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 26g až 26i znejú:

„26g) § 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 26h) Čl. 326 až 350 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. 26i) Čl. 345 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“.

50.

V § 28 odsek 11 znie:

„(11) Banka, ktorá obchoduje na regulovanom trhu, je povinná najmenej raz ročne alebo na požiadanie bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o svojich akcionároch a o iných osobách, ktoré na valnom zhromaždení banky vykonávali hlasovacie práva; banka je tiež povinná na požiadanie písomne informovať ministerstvo o svojich akcionároch.“.

51.

§ 28 sa dopĺňa odsekom 23, ktorý znie:

„(23) Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 nevydá, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odsekoch 2, 6, 8 až 11 alebo ak požadované údaje podľa odsekov 2, 6, 8 až 11 nie sú úplné. Dôvodom na zamietnutie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu.“.

52.

§ 29 až 33f znejú: