Úplné znenie zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov

identifikované okolnosti vo vzťahu k činnostiam v súvislosti so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo v jej mene, ktoré predstavujú konflikt záujmov alebo môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov a ktoré znamenajú značné riziko poškodenia doplnkového dôchodkového fondu alebo jedného alebo viacerých účastníkov a poberateľov dávok,

b)

špecifikované postupy, ktoré sa majú dodržiavať,

c)

prijaté s cieľom zvládnuť tieto konflikty záujmov.

(3)

Postupy a opatrenia podľa odseku 2 písm. b) a c) musia zabezpečovať, že príslušné osoby vykonávajúce činnosti, ktoré predstavujú konflikty záujmov, vykonávajú tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná veľkosti a činnostiam doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a skupiny s úzkymi väzbami,15) do ktorej patrí, ako aj súvisiacemu stupňu rizika pre účastníkov a poberateľov dávok, pričom takýmito opatreniami sa rozumejú

a)

účinné postupy na zamedzenie alebo kontrolu výmeny informácií medzi príslušnými osobami vykonávajúcimi činnosti súvisiace so správou doplnkových dôchodkových fondov, ktoré predstavujú riziko konfliktu záujmov, ak by výmena týchto informácií mohla poškodiť záujmy jedného alebo viacerých účastníkov a poberateľov dávok,

b)

osobitná kontrola príslušných osôb, medzi ktorých hlavné úlohy patrí spravovanie doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a poskytovanie služieb účastníkom a poberateľom dávok, ktorých záujmy môžu byť v konflikte alebo ktoré zastupujú iné záujmy, ktoré môžu byť v konflikte, vrátane záujmov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

c)

odstránenie akejkoľvek priamej spojitosti medzi odmeňovaním príslušných osôb, ktoré vykonávajú hlavne jednu činnosť, a odmeňovaním či príjmami vytváranými inými príslušnými osobami vykonávajúcimi hlavne inú činnosť, ak zo vzťahu medzi týmito činnosťami môže vzniknúť konflikt záujmov,

d)

opatrenia, ktoré zamedzujú alebo obmedzujú možnosti iných osôb neprimerane ovplyvňovať spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti spojené so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

e)

opatrenia na zamedzenie alebo kontrolu súbežnej alebo postupnej účasti príslušnej osoby na rôznych činnostiach súvisiacich so spravovaním doplnkových dôchodkových fondov doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ak táto účasť môže poškodiť riadne zvládnutie konfliktov záujmov.

(4)

Ak opatrenia a postupy podľa odseku 3 nezaručujú potrebnú úroveň nezávislosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať také alternatívne opatrenia alebo dodatočné opatrenia alebo postupy, ktoré sú na tieto účely potrebné a primerané.

(5)

Národná banka Slovenska môže doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nariadiť prijať alternatívne opatrenia alebo dodatočné opatrenia alebo postupy na účely podľa odseku 4.

§ 33

Primeranosť vlastných zdrojov

(1)

Počiatočný kapitál doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur.

(2)

Počiatočným kapitálom je súčet splateného základného imania, emisného ážia, nerozdeleného zisku minulých rokov, rezervného fondu a ostatných fondov tvorených zo zisku znížený o neuhradenú stratu z minulých rokov.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná dodržiavať primeranosť vlastných zdrojov. Vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú primerané, ak nie sú nižšie ako

a)

súčet hodnoty 1 650 000 eur a 0,05 % z hodnoty majetku v doplnkových dôchodkových fondoch prevyšujúcej 165 000 000 eur; táto suma sa ďalej nezvyšuje, ak dosiahne 16 500 000 eur, a

b)

25 % všeobecných prevádzkových nákladov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za predchádzajúci kalendárny rok; ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva doplnkové dôchodkové sporenie menej ako jeden rok, 25 % z hodnoty všeobecných prevádzkových nákladov uvedených v jej obchodno-finančnom pláne.

(4)

Do výpočtu sumy podľa odseku 3 písm. a) sa zahŕňa celá hodnota spravovaného majetku v doplnkových dôchodkových fondoch.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť môže nahradiť najviac 25 % požiadavky na vlastné zdroje podľa odseku 3 písm. a) prekračujúcej 1 650 000 eur zárukou vystavenou bankou, zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte, poisťovňou okrem zahraničnej poisťovne. Banka, zahraničná banka so sídlom na území členského štátu, poisťovňa okrem zahraničnej poisťovne sa musia zaviazať, že tieto zdroje sú bez ďalších podmienok voľne k dispozícii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na pokrytie rizík vyplývajúcich z jej činnosti.

(6)

Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vymedzenie vlastných zdrojov, ktoré je doplnková dôchodková spoločnosť povinná dodržiavať, spôsob výpočtu sumy vlastných zdrojov, spôsob preukazovania splnenia podmienky o primeranosti vlastných zdrojov podľa odseku 3, metodiku a spôsob určenia všeobecných prevádzkových nákladov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a spôsob určenia hodnoty spravovaného majetku doplnkových dôchodkových fondov.

§ 34

Pravidlá činnosti pri správe doplnkových dôchodkových fondov a povinnosť mlčanlivosti

(1)

Správu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je povinná vykonávať doplnková dôchodková spoločnosť samostatne, vo svojom mene a v záujme účastníkov a poberateľov dávok; tým nie je dotknuté oprávnenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zveriť výkon činností podľa § 37.

(2)

Pri správe doplnkového dôchodkového fondu, ktorý doplnková dôchodková spoločnosť spravuje, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná najmä

a)

vykonávať činnosť v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany pri dodržiavaní všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútov doplnkových dôchodkových fondov, pravidiel a rozhodnutí Národnej banky Slovenska,

b)

konať pri výkone svojej činnosti čestne, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany,

c)

konať s odbornou starostlivosťou a obozretnosťou v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany,

d)

mať a účinne využívať zdroje a postupy potrebné na správny výkon svojej činnosti a uplatňovať vo vzťahu k účastníkom a poberateľom dávok princíp rovnakého zaobchádzania.

(3)

Povinnosťou konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok a v záujme ich ochrany podľa odseku 2 písm. a) a b) sa rozumie najmä

a)

vyhýbať sa konfliktu záujmov, najmä konfliktu so záujmami účastníkov a poberateľov dávok, a ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov, uprednostniť záujmy účastníkov a poberateľov dávok pred svojimi záujmami a záujmami akcionárov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo pred záujmami iných osôb a v prípade konfliktu záujmov zabezpečiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými účastníkmi a poberateľmi dávok,

b)

zabezpečiť primerané, správne a transparentné modely a systémy oceňovania majetku a záväzkov v doplnkovom dôchodkovom fonde; na žiadosť Národnej banky Slovenska je doplnková dôchodková spoločnosť povinná preukázať, že majetok a záväzky v doplnkovom dôchodkovom fonde boli ocenené presne,

c)

konať takým spôsobom, aby sa zabránilo účtovaniu neprimeraných alebo neúčelných nákladov na ťarchu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4)

Povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou podľa odseku 2 písm. c) sa rozumie najmä

a)

zabezpečiť dostatočnú mieru starostlivosti pri výbere a nepretržitom sledovaní majetku a rizík, ktorým je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde, v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

b)

zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za riadenie investícií mali primerané znalosti a vedomosti o aktívach, do ktorých je možné majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde investovať, podľa investičnej politiky určenej v príslušnom štatúte doplnkového dôchodkového fondu,

c)

pri vykonávaní politiky riadenia rizík podľa § 55, a ak je to primerané po zohľadnení povahy plánovanej investície, pripraviť predpovede a vykonať analýzy, ktoré posúdia vplyv predmetnej investície na zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a likviditu, a to ešte pred vykonaním investície; analýzy sa musia vykonať iba na základe aktuálnych informácií.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prijať a dodržiavať vnútorný akt riadenia o opatreniach a postupoch súvisiacich s odbornou starostlivosťou a zaviesť účinné opatrenia, ktorými zabezpečí, že prijímané investičné rozhodnutia pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde budú vykonané v súlade s investičnou politikou a jej cieľmi, investičnou stratégiou a limitmi rizík príslušného doplnkového dôchodkového fondu.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(7)

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o tom, čo sa rozumie konaním v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok podľa odseku 2 písm. a) a b) a o tom, čo sa rozumie konaním s odbornou starostlivosťou podľa odseku 2 písm. c), a spôsob preukazovania týchto konaní doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(8)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vykonávať činnosť tak, aby nedochádzalo k narušeniu bezpečnosti finančného systému, uplatňovať primerané opatrenia a postupy na zabránenie nekalých praktík, o ktorých sa dá dôvodne predpokladať, že ovplyvnia stabilitu trhu, a nesmie vykonávať manipuláciu s trhom.30)

(9)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníkom a poberateľom dávok nahradiť všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona a štatútu doplnkového dôchodkového fondu.

(10)

V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa odseku 9 v súdnom konaní podľa osobitného predpisu31) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná na žiadosť účastníka a poberateľa dávky preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie alebo hodnoverne nepreukáže vynaloženie odbornej starostlivosti, má sa za to, že doplnková dôchodková spoločnosť nekonala s odbornou starostlivosťou.

(11)

Voči Národnej banke Slovenska sa nemôžu uplatniť nároky účastníkov a poberateľov dávok na náhradu škody z dôvodu porušenia zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(12)

Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, zamestnanci, prokuristi, likvidátori, nútení správcovia, správcovia konkurznej podstaty, ako aj ďalšie osoby podieľajúce sa na činnosti alebo likvidácii doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam alebo sa týkajú záujmov účastníkov a poberateľov dávok.

(13)

Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 12 trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.

(14)

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 12 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne

a)

Národnej banke Slovenska na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona,

b)

súdu na účely občianskeho súdneho konania,

c)

orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

d)

službe kriminálnej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia ich úloh,

e)

daňovým orgánom na účely daňového konania.

(15)

Ustanoveniami odsekov 12 až 14 nie je dotknutá osobitným predpisom32) ustanovená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.

(16)

Informácie získané Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona od tretích osôb sa nesmú použiť na iné účely než na účely výkonu dohľadu.

§ 34a*

Vykonávanie rozhodnutí o nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pri vykonávaní rozhodnutí o nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a pri spravovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na účely odseku 1 prijať také opatrenia, aby dosiahla najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti a pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania obchodu, veľkosti a povahy pokynu alebo iných okolností týkajúcich sa vykonania pokynu.

(3)

Dôležitosť okolností podľa odseku 2 sa určuje na základe

a)

investičných cieľov, investičnej politiky a rizík podľa rizikového profilu doplnkového dôchodkového fondu,

b)

charakteristiky pokynu,

c)

charakteristiky finančných nástrojov, ktoré sú predmetom pokynu,

d)

charakteristiky miest výkonu, kde môže byť pokyn postúpený.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť a dodržiavať účinné opatrenia na splnenie povinnosti ustanovenej v odseku 2, a to najmä zaviesť a dodržiavať politiku, ktorá jej umožní dosiahnuť najlepší možný výsledok podľa odseku 1 pri vykonávaní pokynov pri nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sledovať účinnosť svojich opatrení a politík na vykonávanie pokynov na účely identifikácie a nápravy nedostatkov. Politika vykonávania pokynov sa musí aktualizovať aspoň raz ročne a vždy pri podstatných zmenách, ktoré majú vplyv na schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti získať najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok ňou spravovaného doplnkového dôchodkového fondu.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok informácie o svojich politikách vykonávania pokynov a o ich podstatných zmenách.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná preukázať, že vykonala pokyny v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu v súlade so svojou politikou vykonávania pokynov.

§ 34b*

Zadávanie pokynov na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde na vykonanie iným osobám

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok aj vtedy, ak zadáva pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu na vykonanie iným osobám.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je podľa odseku 1 povinná prijať také opatrenia, aby získala najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok pri zohľadnení okolností podľa § 34a ods. 2. Dôležitosť týchto okolností sa určuje podľa § 34a ods. 3.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť a dodržiavať politiku, ktorá jej umožní splnenie povinnosti podľa odseku 2. Táto politika musí určiť pre každý druh finančného nástroja osoby, ktorým môže doplnková dôchodková spoločnosť zadať pokyny. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzavrieť s inými osobami dohody o vykonaní pokynu, len ak tieto dohody umožnia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dodržať povinnosti podľa tohto zákona pri zadávaní pokynov na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde na vykonanie iným osobám. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzavrieť dohody o vykonaní pokynu inou osobou, len ak táto osoba má zavedenú politiku vykonávania pokynov minimálne na úrovni požiadaviek podľa § 34a.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sprístupniť účastníkom a poberateľom dávok informácie o politike pri zadávaní pokynov na vykonanie inej osobe a informácie o podstatných zmenách v tejto politike.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná sledovať účinnosť politiky zadávania pokynov na vykonanie iným osobám, najmä kvalitu vykonávania pokynov zo strany osôb, ktoré sú uvedené v tejto politike, na účely identifikácie a nápravy nedostatkov. Politika zadávania pokynov na vykonanie iným osobám sa musí aktualizovať aspoň raz ročne a vždy pri podstatných zmenách, ktoré majú vplyv na schopnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosahovať najlepší možný výsledok pre účastníkov a poberateľov dávok v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná preukázať, že zadávala pokyny na nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde v súvislosti so správou doplnkového dôchodkového fondu na vykonanie iným osobám v súlade s odsekom 3.

§ 34c*

Spojenie a alokácia pokynov

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť môže spájať pokyny súvisiace so správou doplnkového dôchodkového fondu s pokynmi súvisiacimi so správou iných ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov a s pokynmi obchodov na vlastný účet doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, len ak

a)

nie je pravdepodobné, že spojenie pokynov a obchodov bude celkovo nevýhodné pre niektorý doplnkový dôchodkový fond, ktorého pokyny majú byť spojené,

b)

má zavedenú a účinne dodržiava politiku alokácie pokynov, ktorá zabezpečuje spravodlivú alokáciu spojených pokynov a obchodov za dostatočne presných podmienok, najmä ako objem a cena určujú alokáciu a podmienky zaobchádzania s čiastočne vykonanými pokynmi.

(2)

Ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkového dôchodkového fondu s jedným alebo viacerými pokynmi súvisiacimi so správou iných doplnkových dôchodkových fondov a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spojila obchody na vlastný účet s jedným pokynom alebo viacerými pokynmi súvisiacimi so správou doplnkových dôchodkových fondov, nesmie alokovať súvisiace obchody spôsobom, ktorý poškodzuje doplnkový dôchodkový fond.

(4)

Ak doplnková dôchodková spoločnosť spája pokyn súvisiaci so správou doplnkových dôchodkových fondov s obchodom na vlastný účet a spojený pokyn bol čiastočne vykonaný, je povinná alokovať súvisiace obchody prednostne doplnkovému dôchodkovému fondu. Ak doplnková dôchodková spoločnosť preukáže, že bez tohto spojenia by pokyn nemohla vykonať za tak výhodných podmienok alebo vôbec, môže alokovať obchod na vlastný účet proporcionálne v súlade so svojou politikou alokácie pokynov.

§ 34d*

Stimuly

(1)

Za konanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré je v rozpore s jej povinnosťou konať podľa § 34 ods. 2, sa považuje aj to, ak doplnková dôchodková spoločnosť alebo príslušná osoba v súvislosti s riadením investícií alebo administráciou pri správe doplnkového dôchodkového fondu hradí alebo prijíma poplatok alebo províziu, alebo poskytuje, alebo prijíma nepeňažné plnenie okrem

a)

poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo poskytnutých v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného inou osobou alebo poskytnutých inej osobe konajúcej na účet doplnkového dôchodkového fondu,

b)

poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného inou osobou alebo poskytnutého inej osobe alebo poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia hradeného osobou alebo poskytnutého osobe konajúcej v mene tejto inej osoby, ak sú splnené tieto podmienky:

1.

pred poskytnutím príslušnej služby musí doplnková dôchodková spoločnosť v štatúte príslušného doplnkového dôchodkového fondu jednoznačne, podrobne, presne a zrozumiteľným spôsobom uviesť informáciu o existencii, povahe a výške poplatku, provízie alebo nepeňažného plnenia alebo, ak ich výšku nemožno zistiť, o metóde jej výpočtu,

2.

uhradenie poplatku, provízie alebo poskytnutie nepeňažného plnenia musí zvýšiť kvalitu príslušnej služby vo vzťahu, ku ktorej sa poplatok hradí alebo vo vzťahu, ku ktorej sa nepeňažné plnenie poskytuje, a nesmie brániť plneniu povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať v záujme účastníkov a poberateľov dávok,

c)

primeraného poplatku, ktorý umožní alebo je potrebný na poskytnutie príslušných služieb, najmä poplatok za úschovu, poplatok za vyrovnanie obchodu, poplatok organizátorom regulovaného trhu, poplatok orgánu dohľadu, správny poplatok alebo súdny poplatok a ktorý svojím charakterom nemôže viesť k rozporu s povinnosťami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať podľa § 34 ods. 2.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je oprávnená na účely odseku 1 písm. b) prvého bodu poskytnúť účastníkovi alebo poberateľovi dávky hlavné podmienky dohody týkajúcej sa poplatkov, provízie alebo nepeňažného plnenia v súhrnnej forme, ak súčasne umožní účastníkovi alebo poberateľovi dávky získať podrobnejšie informácie na základe jeho žiadosti; táto povinnosť sa považuje za splnenú aj uvedením v štatúte príslušného doplnkového dôchodkového fondu. Národná banka Slovenska je oprávnená rozhodnutím pozastaviť alebo zrušiť toto oprávnenie poskytnúť hlavné podmienky dohody v súhrnnej forme, ak zistí, že doplnková dôchodková spoločnosť nevyhovela žiadosti účastníka alebo poberateľa dávky o získanie podrobnejšej informácie podľa predchádzajúcej vety.

§ 35

Odplata doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, úhrada nákladov a poplatkov

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť má za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na

a)

odplatu za správu doplnkového dôchodkového fondu,

b)

odplatu za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,

c)

odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2)

V súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením sa môžu z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uhrádzať len

a)

dane vzťahujúce sa na majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)

pomerná časť odplaty za výkon činnosti depozitára zodpovedajúca podielu majetku v tomto doplnkovom dôchodkovom fonde k celkovému majetku spravovanému doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

c)

poplatky subjektu zabezpečujúcemu vyrovnanie obchodov s cennými papiermi, poplatky za vedenie bežných účtov a vkladových účtov,

d)

poplatky obchodníkovi s cennými papiermi alebo zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi,

e)

poplatky centrálnemu depozitárovi cenných papierov alebo členovi centrálneho depozitára, alebo osobe s obdobným predmetom činnosti mimo územia Slovenskej republiky,

f)

odplata audítorovi za overenie účtovnej závierky doplnkového dôchodkového fondu.

(3)

Dane, odplaty a poplatky podľa odseku 2 sa môžu uhrádzať, len ak dôvod ich úhrady bezprostredne súvisí s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 35a

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu

(1)

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden mesiac správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť

a)

0,083 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)

0,165 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(1)

Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy doplnkového dôchodkového fondu nesmie presiahnuť

a)

1,2 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom dôchodkovom fonde,

b)

0,6 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.*

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň určiť pomernú časť odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu za predchádzajúci pracovný deň. V nasledujúci pracovný deň sa zníži o sumu tejto pomernej časti hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platná pre deň, v ktorom sa určila podľa prvej vety.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde o sumu určenú podľa odseku 2.

§ 35b

Odplata za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde

(1)

Odplata za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde sa určuje každý pracovný deň podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za zhodnotenie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, ak suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety má zápornú hodnotu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť v pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni určenia odplaty podľa odseku 1 zníži hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde platnú pre deň, v ktorom sa výpočet podľa odseku 1 vykonal. Doplnková dôchodková spoločnosť nezníži počet doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov o sumu určenú podľa odseku 1.

§ 35c

Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1)

Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je v období jedného roka od uzatvorenia účastníckej zmluvy najviac 5 % hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prestupu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na odplatu za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak od uzatvorenia účastníckej zmluvy uplynul viac ako jeden rok.

§ 35d

Zrušený

§ 36

Oznamovacia povinnosť

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky voči účastníkom a poberateľom dávok alebo voči záujemcom o doplnkové dôchodkové sporenie.

(2)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá plánuje znížiť svoj podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo pod 5 % v jednej operácii alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,22) alebo má v pláne prestať byť materskou spoločnosťou tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, musí tieto skutočnosti písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.

(3)

Oznámenie podľa odseku 2 musí obsahovať

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby, obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo právnickej osoby,

b)

rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 2 znížiť podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene na jej základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 5 %, 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 % podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode,22) alebo k zníženiu podielu jednej osoby alebo osôb konajúcich v zhode na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pod 50 %, 33 %, 20 %, 10 % alebo pod 5 % bez zbytočného odkladu po získaní tejto informácie.

§ 37

Zverenie výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. h) na základe zmluvy o zverení činností33) zveriť jednu činnosť alebo viac činností uvedených v § 22 ods. 2 okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. b), ktorú možno zveriť len právnickej osobe, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, zahraničnou správcovskou spoločnosťou alebo inou zahraničnou osobou s povolením na riadenie portfólia podliehajúcou dohľadu v štáte, v ktorom má sídlo, a okrem činnosti uvedenej v § 22 ods. 2 písm. c) trinástom bode, inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť žiadnu z týchto činností inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, depozitárovi alebo osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkov alebo poberateľov dávok.

(2)

Výkon činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov možno zveriť, ak to nebráni výkonu činnosti depozitára a ak

a)

je Národná banka Slovenska vopred informovaná o zámere doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zveriť jednu činnosť alebo viac činností inej osobe a bol jej predložený návrh zmluvy o zverení činnosti,

b)

je v štatúte doplnkového dôchodkového fondu uvedený zoznam činností, ktorých výkon možno zveriť osobám podľa odseku 1,

c)

to nebráni vykonávať účinný dohľad nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

d)

to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti konať v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

e)

to nebráni spravovaniu doplnkového dôchodkového fondu v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok,

f)

to nebráni doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu o zverení činnosti,33)

g)

so zreteľom na povahu činností, ktoré sa majú zveriť, fyzická osoba a právnická osoba uvedené v odseku 1 majú vecné, personálne a organizačné predpoklady na výkon zverených činností.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu doručiť Národnej banke Slovenska zmluvu o zverení činnosti,33) zmeny tejto zmluvy a informovať Národnú banku Slovenska o skončení tejto zmluvy.

(4)

Zverením výkonu činností spojených so správou doplnkových dôchodkových fondov inej osobe nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a depozitára za škody spôsobené účastníkom a poberateľom dávky pri správe majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie zveriť činnosti v takom rozsahu, že nebude schopná kontrolovať a vyvodzovať zodpovednosť za výkon zverených činností, alebo nebude schopná prijímať rozhodnutia týkajúce sa výkonu odborných činností. Zverenie činností podľa odseku 1 nesmie slúžiť na obchádzanie povinnosti vykonávať činnosti podľa tohto zákona inak ako na základe povolenia.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná

a)

pred uzatvorením zmluvy podľa odseku 1 na základe dostupných informácií overiť, či iná osoba podľa odseku 1 má vecné, personálne a organizačné predpoklady vykonávať zverenú činnosť spoľahlivo, profesionálne a účinne, a

b)

po uzatvorení zmluvy podľa odseku 1 prijať postupy na nepretržité hodnotenie výkonu zverenej činnosti inou osobou podľa odseku 1 najmä, ak ide o riziká spojené so zmluvou podľa odseku 1; na tento účel je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vytvoriť dostatočné materiálno-technické a personálne predpoklady.

§ 37a

Vykonávanie činnosti doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území hostiteľského členského štátu

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska. Oznámenie obsahuje

a)

názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území má doplnková dôchodková spoločnosť zámer vykonávať činnosť,

b)

plán činností,

c)

dôchodkový plán,

d)

označenie zamestnávateľa hostiteľského členského štátu.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná vykonávať túto činnosť v súlade s predpismi sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a s predpismi hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu vyžaduje v oznámení, ktoré doručí Národnej banke Slovenska podľa odseku 5, aby doplnková dôchodková spoločnosť investovala majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa hostiteľského členského štátu podľa požiadaviek uvedených v tomto oznámení, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná tieto požiadavky odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu dodržiavať. Doplnková dôchodková spoločnosť je odo dňa začatia vykonávania činnosti na území hostiteľského členského štátu povinná majetok podľa predchádzajúcej vety oddeliť od ostatného spravovaného majetku, ak to vyžaduje príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

(3)

Národná banka Slovenska v konaní posúdi organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a ak nemá dôvod pochybovať o primeranosti týchto skutočností vo vzťahu k navrhovaným činnostiam podľa odseku 1 písm. b), rozhodne o tom, že doplnková dôchodková spoločnosť môže vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, a zašle do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1 toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje o zaslaní oznámenia podľa prvej vety bez zbytočného odkladu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) o vydaní rozhodnutia podľa tohto odseku. V informácii uvedie najmä podmienky, ktoré v rozhodnutí uložila doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a názov hostiteľského členského štátu, na území ktorého môže doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať svoju činnosť.

(4)

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, za primerané, vydá do troch mesiacov od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1 rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu. Rozhodnutie sa doručuje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu.

(5)

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu zaslať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, oznámenie, ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu až po doručení oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa prvej vety alebo po márnom uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) pred ich uskutočnením. Národná banka Slovenska po doručení oznámenia podľa prvej vety postupuje podľa odsekov 3 až 5 rovnako. Doplnková dôchodková spoločnosť môže uskutočniť zmenu podľa prvej vety len v súlade s postupom podľa odseku 5 druhej vety.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a má zámer vyberať príspevky od ďalšieho zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, je povinná písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje názov hostiteľského členského štátu, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť, označenie zamestnávateľa hostiteľského členského štátu, ktorý má zámer platiť príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a dôchodkový plán. Na postup Národnej banky Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti platia odseky 3 až 5 rovnako.

§ 37b

Vykonávanie činnosti zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou na území Slovenskej republiky

(1)

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže na území Slovenskej republiky vykonávať zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na základe oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.

(2)

Národná banka Slovenska do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti

a)

predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, ktoré sa na činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky budú vzťahovať; predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, sú predpisy upravujúce najmä účasť na doplnkovom dôchodkovom sporení, platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, podmienky vyplácania dávok doplnkového dôchodkového sporenia a právne vzťahy medzi účastníkom, poberateľom dávky, zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,

b)

predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok, ktoré sa budú vzťahovať na činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky.

(3)

Národná banka Slovenska môže vyžadovať v oznámení podľa odseku 2, aby zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, majetok nadobudnutý z príspevkov zamestnávateľa

a)

investovala najmenej vo výške 70 % tohto majetku do akcií a dlhopisov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu cenných papierov,

b)

investovala najviac do výšky 5 % tohto majetku do akcií, dlhopisov a ostatných finančných nástrojov33a) vydaných jedným emitentom,

c)

oddelila od ostatného majetku.

(4)

Zamestnanecká dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území Slovenskej republiky až po doručení oznámenia podľa odseku 2 príslušnému orgánu jej domovského členského štátu, alebo po márnom uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia oznámenia príslušného orgánu jej domovského členského štátu podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.

(5)

Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) oznamuje najmenej raz za dva roky Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) pravidlá vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia. Predmetom oznámenia nie sú predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky.

§ 38

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie

(1)

Doplnkovú dôchodkovú spoločnosť možno zrušiť bez likvidácie len zlúčením s inou existujúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou s platným povolením Národnej banky Slovenska podľa § 23, ktorá vytvorila a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, ktoré nie sú v nútenej správe.

(2)

Zlúčením podľa odseku 1 dochádza k zániku zrušovanej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „zanikajúca doplnková dôchodková spoločnosť“), pričom obchodné imanie zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza na existujúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, s ktorou sa zlučuje a ktorá sa stáva právnym nástupcom zrušením zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka doplnková dôchodková spoločnosť“).

(3)

Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza súčasne k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov spravovaných zanikajúcou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom nástupníckej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 51.

(4)

Pri zlúčení podľa odseku 1 dochádza k prechodu práv a povinností zanikajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok na nástupnícku doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

(5)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie zlúčením s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e). Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti môže rozhodnúť o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zlúčením až po nadobudnutí právoplatnosti predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

(6)

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie vykonané postupom podľa tohto zákona nesmie byť na ujmu účastníkov a poberateľov dávok ani na ujmu veriteľov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(7)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bez likvidácie sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 39

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou

(1)

Zrušeniu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou predchádza postup, pri ktorom na základe právoplatného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) dôjde k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov, prechodu práv a povinností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, plynúcich z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok, a to na inú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť (ďalej len „preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť“) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. l) dôjde k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov. Pri prechode správy doplnkových dôchodkových fondov podľa predchádzajúcej vety dochádza súčasne k zlúčeniu výplatného doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má byť zrušená, s výplatným doplnkovým dôchodkovým fondom preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2)

Zrušiť sa s likvidáciou je doplnková dôchodková spoločnosť povinná bez zbytočného odkladu, ak zanikne povolenie podľa § 25 ods. 1 písm. e).

(3)

Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkovým fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má byť zrušená, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa odseku 1 preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(4)

Valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou bez zbytočného odkladu až vtedy, keď Národná banka Slovenska právoplatne rozhodla o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 26 ods. 1 písm. l) a prebehne postup podľa odseku 1.

(5)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Predmetom likvidácie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je jej majetok.

(7)

Likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Odmenu likvidátora určuje Národná banka Slovenska. Likvidátor sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením, ktoré doručí Národnej banke Slovenska. Vzdanie sa funkcie likvidátora je účinné odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o vymenovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(8)

Návrh na vymenovanie likvidátora alebo odvolanie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a návrh na stanovenie odmeny likvidátora podáva doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vstupuje do likvidácie, na základe uznesenia valného zhromaždenia.

(9)

Národná banka Slovenska vymenuje likvidátora a určí odmenu likvidátora z vlastného podnetu, ak

a)

doplnková dôchodková spoločnosť nedoručí návrh podľa odseku 8 do 30 dní od konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou alebo ktoré rozhodlo o odvolaní likvidátora alebo menovaní nového likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,

b)

sa likvidátor vzdal svojej funkcie.

(10)

Návrh na zápis osoby likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor menovaný Národnou bankou Slovenska. Návrh na zrušenie zápisu osoby odstupujúceho likvidátora do obchodného registra podáva likvidátor, ktorý bol Národnou bankou Slovenska vymenovaný do funkcie likvidátora doplnkovej dôchodkovej spoločnosti namiesto odstupujúceho likvidátora.

§ 40

Zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti súdom

(1)

Na zrušenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti súdom sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Súd zruší doplnkovú dôchodkovú spoločnosť na návrh Národnej banky Slovenska, ak nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1 písm. e), ak valné zhromaždenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nerozhodne o zrušení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 39 ods. 4 do 30 dní alebo ak bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udelená sankcia podľa § 71 ods. 1 písm. p).

§ 41

Vyhlásenie konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti

(1)

Ak bol na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vyhlásený konkurz, správca konkurznej podstaty je povinný poskytnúť súčinnosť Národnej banke Slovenska, depozitárovi a nútenému správcovi pri zavádzaní nútenej správy podľa § 74.

(2)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a majetok na účte nepriradených platieb nie sú súčasťou konkurznej podstaty doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nesmú byť použité na vyrovnanie s veriteľmi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na reštrukturalizáciu podľa osobitného predpisu.16)

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu po dni, keď jej bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu16) súdom, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. V oznámení je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uviesť, ktorému súdu je návrh na vyhlásenie konkurzu určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a k oznámeniu priložiť kópiu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v deň, keď sa dozvedela, že nastali účinky vyhlásenia konkurzu, najneskôr v deň, keď jej bolo doručené uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, písomne oznámiť Národnej banke Slovenska túto skutočnosť. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktoré jej bolo doručené v kópii.

(5)

Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia uvedeného v odseku 3 rozhodnúť o nariadení nútenej správy nad všetkými doplnkovými dôchodkovými fondmi tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Účelom nútenej správy je ochrana majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a zabezpečenie ochrany záujmov účastníkov a poberateľov dávok pre prípad, že na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bude konkurz vyhlásený alebo zamietnutý pre nedostatok majetku. Ostatné ustanovenia tohto zákona o nútenej správe podľa § 74 platia rovnako.

(6)

Národná banka Slovenska v rozhodnutí podľa odseku 5

a)

určí, že nútená správa sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nezistenie úpadku,

b)

určí, na ktorú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prejde správa doplnkových dôchodkových fondov dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku; na túto doplnkovú dôchodkovú spoločnosť prechádza správa doplnkových dôchodkových fondov a ďalšie práva a povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, plynúce z doplnkového dôchodkového sporenia a uzatvorených zmlúv voči účastníkom, zamestnávateľom a poberateľom dávok.

§ 42

(1)

Preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť je povinná do 30 dní po prechode správy doplnkových dôchodkových fondov oznámiť účastníkom a poberateľom dávok, ktorých sa prechod správy doplnkových dôchodkových fondov týka, že došlo k prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov. V oznámení účastníkom a poberateľom dávok uvedie najmä svoje obchodné meno a sídlo, informácie o štatútoch doplnkových dôchodkových fondov a o iných súvisiacich podmienkach doplnkového dôchodkového sporenia, ktoré vo vzťahu k nim preberajúca doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva.

(2)

Súčasne s prechodom správy doplnkových dôchodkových fondov je doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tejto správy a ďalších práv a povinností preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3)

Odo dňa prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť zaniká zmluva o výkone depozitárskych služieb, zmluvy s finančnými agentmi v sektore doplnkového dôchodkového sporenia, zmluvy o zverení činností podľa § 37, ktoré uzatvorila doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy. Súčasne so zánikom týchto zmlúv je zmluvná strana, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravovala doplnkové dôchodkové fondy, príslušnú zmluvu uzatvorila, povinná odovzdať všetku dokumentáciu týkajúcu sa tohto zmluvného vzťahu preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a nepokračovať v činnosti, ktorú vykonávala, okrem tej činnosti, ktorá neznesie odklad alebo ktorej nedokončením by mohla vzniknúť škoda alebo iná ujma preberajúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok; súčasne sú tieto zmluvné strany povinné previesť na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré pri vykonávaní činnosti pre zrušenú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť získali a ktoré tejto zrušenej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti patria.

(4)

Osoby povinné podľa odseku 3 sú povinné preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť upozorniť aj na opatrenia, ktoré treba vykonať na to, aby sa zánikom zmlúv zabránilo vzniku škody alebo inej ujmy.

§ 43

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť vytvára a spravuje doplnkové dôchodkové fondy, a to

a)

najmenej jeden príspevkový doplnkový dôchodkový fond,

b)

jeden výplatný doplnkový dôchodkový fond.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vytvoriť iné doplnkové dôchodkové fondy ako tie, ktorých vytvorenie a správu Národná banka Slovenska povolila rozhodnutím o udelení povolenia alebo rozhodnutím o predchádzajúcom súhlase podľa § 26 ods. 1 písm. j).

(3)

V rovnakom čase môže byť účastník aj vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou uzatvoril účastnícku zmluvu.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá spravuje viac príspevkových doplnkových dôchodkových fondov, je povinná umožniť fyzickej osobe byť účastníkom v jednom alebo vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch spravovaných tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a súčasne aj poberateľom dávky vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tej istej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.*

(4)

Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok nadobudnutý z príspevkov a z výnosov z týchto príspevkov, majetok prevedený z iného doplnkového dôchodkového fondu podľa § 63 a 64 a výnosy z investovania tohto majetku. Majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom účastníkov. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

(5)

Ak účastník požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tohto majetku do výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

(6)

Ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku a spĺňa podmienky vyplácania týchto dôchodkov, prevedie doplnková dôchodková spoločnosť sumu v aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu prevedenia tejto sumy do poisťovne, a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o vyplácanie týchto dôchodkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(7)

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde tvorí majetok prevedený podľa odseku 5 a výnos z jeho investovania. Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde je spoločným majetkom poberateľov dávok. Ustanovenia o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka sa nepoužijú.

(8)

Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka vyjadruje podiel účastníka na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Majetok zodpovedajúci aktuálnej hodnote osobného účtu poberateľa dávky vyjadruje podiel poberateľa dávky na majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 44

Súčasťou názvu doplnkového dôchodkového fondu musí byť aj obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond a názov doplnkového dôchodkového fondu spolu s uvedením slov „príspevkový doplnkový dôchodkový fond“ alebo „výplatný doplnkový dôchodkový fond“ alebo skratky „príspevkový d.d.f.“ alebo „výplatný d.d.f.“. Názov doplnkového dôchodkového fondu ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo v cudzom jazyku nesmie na svoje označenie alebo na opis svojej činnosti používať iná fyzická osoba ani právnická osoba. Názov príspevkového doplnkového dôchodkového fondu nesmie byť zavádzajúci a nesmie vyvolávať klamlivú predstavu o miere rizika spojeného s investovaním majetku v tomto fonde.

§ 45

(1)

Doplnkový dôchodkový fond možno vytvoriť len na neurčitý čas.

(2)

Príspevkový doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu pripísania prvého príspevku na bežný účet príspevkového doplnkového dôchodkového fondu u depozitára.

(3)

Výplatný doplnkový dôchodkový fond začína doplnková dôchodková spoločnosť vytvárať v okamihu prevedenia majetku podľa § 43 ods. 5.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska začatie vytvárania doplnkového dôchodkového fondu.

§ 46

(1)

Doplnkový dôchodkový fond nemá právnu subjektivitu. Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(2)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a hospodárenie s týmto majetkom sa eviduje oddelene od majetku a hospodárenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a od majetku a hospodárenia s majetkom v iných doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spravuje.

§ 47

Doplnková dôchodková jednotka a čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde

(1)

Doplnkové dôchodkové jednotky evidované na osobnom účte vyjadrujú podiel účastníka alebo poberateľa dávky na majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(2)

Hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky sa vyjadruje v eurách a určuje sa s presnosťou na šesť desatinných miest.

(3)

Prvý deň, v ktorom doplnková dôchodková spoločnosť začne vytvárať doplnkový dôchodkový fond, je počiatočná hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky 0,033194 eura. Po tomto dni sa určuje aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky.

(4)

Čistá hodnota majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je rozdiel medzi hodnotou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a jeho záväzkami.

(5)

Aktuálna hodnota doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu v deň výpočtu sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek evidovaných na osobných účtoch všetkých účastníkov alebo poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde v deň výpočtu.

(6)

Čistú hodnotu majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a aktuálnu hodnotu doplnkovej dôchodkovej jednotky je doplnková dôchodková spoločnosť povinná vypočítať každý pracovný deň a oznámiť ju Národnej banke Slovenska a depozitárovi. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná každý pracovný deň poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o čistej hodnote majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, a to elektronickým prevodom dát bezpečnou komunikáciou. Štruktúru, rozsah, obsah a spôsob poskytovania týchto informácií ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(7)

Na doplnkové dôchodkové jednotky a na evidenciu doplnkových dôchodkových jednotiek na osobných účtoch sa nevzťahuje osobitný predpis.33b)

§ 48

Štatút doplnkového dôchodkového fondu

(1)

Každý doplnkový dôchodkový fond musí mať svoj štatút.

(2)

Štatút je účinný dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení povolenia. Zmeny štatútu sú účinné 15. dňom odo dňa ich zverejnenia na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná po každej zmene štatútu bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska príslušné zmeny štatútu, jeho aktuálne úplné znenie a oboznámiť účastníkov a poberateľov dávok s jeho zmenami.

(4)

Náležitosti štatútu, jeho rozsah, obsah a štruktúru informácií, ktoré má štatút obsahovať, ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom; opatrenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(5)

Štatút je záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, účastníka a pre poberateľa dávky.

(6)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná najmenej raz za tri roky od udelenia povolenia alebo od zmeny štatútu prehodnotiť zameranie a ciele investičnej stratégie doplnkového dôchodkového fondu a vypracovať správu o druhoch finančných nástrojov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde, o rizikách spojených s týmito finančnými nástrojmi a o kvantitatívnych obmedzeniach a metódach, ktoré boli použité na hodnotenie rizík spojených s obchodmi s finančnými nástrojmi, a to za každý spravovaný doplnkový dôchodkový fond. Súčasťou správy je aj informácia o postupe použitom pri riadení investičného rizika a strategickom umiestnení majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde vzhľadom na charakter záväzkov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok.

§ 49

Zánik a premena doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť spôsobom podľa § 50 a 51.

(2)

Zakazuje sa

a)

splynutie doplnkového dôchodkového fondu alebo rozdelenie doplnkového dôchodkového fondu,

b)

premena doplnkového dôchodkového fondu na podielový fond podľa osobitného predpisu34) alebo na dôchodkový fond podľa osobitného predpisu.35)

§ 50

Zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Zlúčenie príspevkových doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok v príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré sa zlučujú, stane majetkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili. Účastníci sa zlúčením zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

(2)

Zlúčiť sa môžu len príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, ktoré spravuje tá istá doplnková dôchodková spoločnosť, a to len do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu podľa tohto zákona.

(3)

Dňom zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov tieto fondy zanikajú. K tomuto dňu sa účastníci zaniknutých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov stávajú účastníkmi príspevkového doplnkového dôchodkového fondu, s ktorým sa zaniknuté príspevkové doplnkové dôchodkové fondy zlúčili.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať účastníkov o zámere zlúčiť príspevkové doplnkové dôchodkové fondy pred podaním žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 26 ods. 1 písm. k) a do 30 dní odo dňa zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov informovať účastníkov v súlade s postupom určeným v štatúte na oboznamovanie účastníkov so zmenami štatútu o tomto zlúčení. Účastník má právo na podiel na majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, s ktorým sa zlúčili zanikajúce príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, a to vo výške zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu zlúčenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

§ 51

Zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov

(1)

Výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba

a)

súčasne so zlúčením doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou spravujúcou výplatný doplnkový dôchodkový fond, do ktorého sa zlúčil zanikajúci výplatný doplnkový dôchodkový fond, a to na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. e),

b)

súčasne s prechodom správy všetkých doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť podľa tohto zákona na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. f).

(2)

Zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov je proces spojenia majetku vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch, pri ktorom sa majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý sa zlučuje, stane majetkom vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého sa zlúčil. Poberatelia dávok sa zlúčením zaniknutého výplatného doplnkového dôchodkového fondu stávajú poberateľmi dávok výplatného doplnkového dôchodkového fondu, do ktorého sa zaniknutý výplatný doplnkový dôchodkový fond zlúčil.

(3)

Zakazuje sa zlúčenie výplatného doplnkového dôchodkového fondu s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom.

(4)

Ak sa zlučujú doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. a), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu zlúčenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(5)

Ak sa zlučujú výplatné doplnkové dôchodkové fondy podľa odseku 1 písm. b), dochádza k zlúčeniu výplatných doplnkových dôchodkových fondov ku dňu prechodu správy doplnkových dôchodkových fondov na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, na ktorú prešla správa doplnkových dôchodkových fondov.

§ 52

Zrušenie doplnkového dôchodkového fondu

(1)

K zrušeniu doplnkového dôchodkového fondu môže dôjsť len na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l). Výplatný doplnkový dôchodkový fond možno zrušiť iba vtedy, keď sa súčasne zrušujú všetky doplnkové dôchodkové fondy spravované jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

(2)

Účastník nie je oprávnený žiadať zrušenie doplnkového dôchodkového fondu.

(3)

Ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l) doplnková dôchodková spoločnosť zostaví mimoriadnu účtovnú závierku zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu. Doplnková dôchodková spoločnosť zostaví otváraciu súvahu zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 26 ods. 1 písm. l) je doplnková dôchodková spoločnosť povinná uzavrieť hospodárenie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde postupom podľa odseku 4. Národná banka Slovenska môže v záujme ochrany práv účastníkov a poberateľov dávok určiť, že túto činnosť vykoná depozitár alebo iná doplnková dôchodková spoločnosť.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je do šiestich mesiacov od vzniku skutočností podľa odseku 3 povinná

a)

predať majetok v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)

zabezpečiť splatenie pohľadávok v prospech majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

c)

vyrovnať všetky záväzky z hospodárenia s majetkom v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde,

d)

vyplatiť účastníkom a poberateľom dávok zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ich podiel na majetku v tomto fonde,

e)

zostaviť účtovnú závierku zrušovaného doplnkového dôchodkového fondu ku dňu bezprostredne nasledujúcemu po dni splnenia všetkých povinností podľa písmen a) až d).

(5)

Národná banka Slovenska môže na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predĺžiť lehotu podľa odseku 4 najviac o 12 mesiacov, len ak je to odôvodnené záujmom ochrany účastníkov a poberateľov dávok pred vznikom straty z predaja majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde v časovej tiesni.

(6)

Na predaj majetku v zrušovanom doplnkovom dôchodkovom fonde podľa odseku 4 sa nevzťahuje povinnosť dodržiavať limity obmedzenia a rozloženia rizika podľa tohto zákona.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť alebo osoba určená podľa odseku 3 je povinná informovať Národnú banku Slovenska najmenej raz za kalendárny mesiac o postupe podľa odseku 4.

§ 53

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade so zásadou obozretného podnikania, s pravidlami investovania podľa odsekov 2 až 6 len do druhov aktív podľa § 53a a v súlade s pravidlami na obmedzenie a rozloženie rizika v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde podľa § 53b.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok. V prípade možného konfliktu záujmov je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zabezpečiť, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde investuje v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok.

(3)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná investovať majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde prevažne do aktív prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. Investovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do aktív, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí byť na obozretnej úrovni, pričom doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pred takouto investíciou posúdiť všetky riziká súvisiace s touto investíciou a jej možný vplyv na výnosnosť majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná určiť vnútorné limity pre riziká spojené s investovaním majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, priebežne sledovať ich plnenie a prijať opatrenia, ak hrozí prekročenie týchto limitov.

(4)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde náležite rozložiť takým spôsobom, aby nedošlo k nadmernému spoliehaniu sa na určitý druh aktív alebo určitého emitenta alebo neprimeranému vystaveniu sa riziku voči akémukoľvek druhu aktíva, emitentovi alebo skupine osôb alebo kumulácii rizík v majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ako celku. Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vystaviť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde neprimeranej koncentrácii rizika voči aktívam vydaným tým istým emitentom alebo skupinou emitentov patriacich do tej istej skupiny, a to priamou investíciou alebo nepriamou investíciou prostredníctvom iných nástrojov alebo produktov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku takého emitenta alebo skupiny emitentov. Ak investície do určitých druhov aktív preukazujú vysokú úroveň rizika, či už z dôvodu povahy aktíva alebo kvality emitenta, musia sa obmedziť na obozretnú úroveň.

(5)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie obchádzať pravidlá a limity na obmedzenie a rozloženie rizika podľa § 53b takým spôsobom, že okrem priamych investícií majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu, vkladov v bankách podľa § 53a ods. 1 písm. b), derivátov podľa § 53a ods. 2 investuje zároveň majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde aj do finančných nástrojov uvedených v § 53b ods. 9 alebo iných nástrojov, ktorých podkladové aktíva sú vystavené riziku voči tomu istému emitentovi, tej istej banke, tej istej protistrane alebo ich výnos je odvodený od rovnakých aktív, ako tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Investovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do iných nástrojov podľa prvej vety musí doplnková dôchodková spoločnosť zohľadniť aj na účely splnenia povinnosti podľa odseku 4.

(6)

Pri predaji alebo kúpe prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu z majetku alebo do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde a uzatváraní obchodu s derivátom je doplnková dôchodková spoločnosť povinná predať alebo kúpiť tieto cenné papiere a nástroje peňažného trhu a uzatvoriť obchod s derivátom za najvýhodnejšiu cenu, ktorú bolo možné dosiahnuť na finančnom trhu v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(7)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie predávať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich poskytovať z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou splatnosti kúpnej ceny po ich dodaní.

(8)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie kupovať prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu ani ich nadobúdať do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na základe zmluvy s odkladacou podmienkou ich dodania po ich zaplatení a nesmie poskytovať preddavok na ich nadobudnutie.

(9)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde uskutočňovať nekrytý predaj finančných nástrojov. Nekrytým predajom finančných nástrojov je každý obchod, pri ktorom doplnková dôchodková spoločnosť vystavuje doplnkový dôchodkový fond riziku, že bude musieť kúpiť finančný nástroj za vyššiu cenu, než je cena, ktorá bola dohodnutá pri obchode, a tak mu vytvoriť stratu alebo vystaviť ho riziku, že nebude schopná dodať finančné nástroje, ktoré sa uzavretím obchodu zaviazala dodať.

(10)

Nekrytý predaj podľa odseku 9 zahŕňa aj predaj nakrátko. Predaj nakrátko vo vzťahu k akcii alebo dlhovému nástroju je každý predaj akcie alebo dlhového nástroja, ktorý nie je v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, vrátane takého predaja, ak v čase uzatvorenia zmluvy o predaji majetku doplnková dôchodková spoločnosť vypožičala akciu alebo dlhový nástroj alebo uzavrela zmluvu o ich výpožičke do majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na účely ich dodania pri vyrovnaní obchodu. Predaj nakrátko nezahŕňa

a)

predaj majetku z doplnkového dôchodkového fondu na základe zmluvy o spätnom odkúpení uzatvorenou medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a protistranou, v ktorej sa jedna strana zaviazala predať druhej strane cenný papier za dohodnutú cenu, pričom druhá strana sa zaviazala spätne predať tento cenný papier k neskoršiemu dátumu za inú dohodnutú cenu,

b)

prevod cenných papierov na základe zmluvy o pôžičke cenných papierov alebo

c)

uzavretie derivátovej zmluvy, na základe ktorej sa majú predať cenné papiere za dohodnutú cenu k istému dátumu v budúcnosti len vo forme finančného vyrovnania.

(11)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať splnenie povinností podľa odsekov 1 až 9; ak doplnková dôchodková spoločnosť tejto žiadosti nevyhovie, platí, že ich porušila.

(12)

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podrobnosti o spôsobe plnenia povinností podľa odsekov 1 až 9 a 11 a spôsoby preukázania ich splnenia.

§ 53a

(1)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné investovať do

a)

finančných nástrojov podľa osobitného predpisu,33a)

b)

vkladov v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte Európskej únie, štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo štáte, ktorý je členským štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „členský štát“), alebo v nečlenskom štáte, ak nečlenský štát vyžaduje dodržiavanie pravidiel obozretného podnikania bánk, ktoré Národná banka Slovenska považuje za rovnocenné s pravidlami podľa osobitného predpisu36) alebo s pravidlami obozretného podnikania bánk členského štátu.

(2)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie investovať do iných derivátov ako do

a)

finančných derivátov, ktorých podkladovým nástrojom sú prevoditeľné cenné papiere37) a nástroje peňažného trhu,38) finančné indexy, úrokové miery, výmenné kurzy a meny, v ktorých môže byť investovaný majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde v súlade s investičnou politikou uvedenou v jeho štatúte a ktoré sú obchodované na regulovaných trhoch, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie alebo uzatvárané mimo regulovaného trhu,

b)

derivátov obchodovaných na regulovanom trhu, na komoditnej burze podľa osobitného predpisu39) alebo inom regulovanom komoditnom trhu so sídlom v členskom štáte, s ktorými je spojené právo na finančné vyrovnanie a ktorých podkladovým aktívom sú komodity alebo komoditné indexy.

(3)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie investovať do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo iných subjektov kolektívneho investovania, ktoré môžu podľa ich štatútov alebo obdobných dokumentov investovať viac ako 10 % hodnoty majetku do podielových listov iných podielových fondov alebo cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania.

(4)

Majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmie použiť na poskytnutie pôžičiek, úverov, darov a na zabezpečenie záväzkov iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Tým nie sú dotknuté ustanovenia odseku 1 písm. a) a § 53g.

(5)

Peňažné pôžičky alebo úvery v prospech majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde je možné prijať len, ak je to v súlade so záujmami účastníkov a poberateľov dávok na účely zabezpečenia likvidity majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, a to len v nevyhnutnej sume a na nevyhnutný čas so splatnosťou do jedného roka od začiatku čerpania úveru alebo pôžičky.

(6)

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa môže investovať do

a)

dlhopisov, dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu prijatých na obchodovanie na regulovaných trhoch,

b)

vkladov na bežných účtoch a na vkladových účtoch podľa odseku 1 písm. b),

c)

podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov alebo cenných papierov iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania investujúcich prevažne do dlhopisov a dlhových cenných papierov alebo nástrojov peňažného trhu,

d)

finančných derivátov podľa odseku 2 písm. a) na účely zabezpečenia alebo zníženia menového rizika alebo úrokového rizika, ak tieto obchody preukázateľne znižujú riziko straty vyplývajúce zo zmien výmenných kurzov alebo zo zmien úrokových mier a ich vplyvu na hodnotu majetku vo výplatnom dôchodkovom fonde.

(7)

Majetok vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý nie je zabezpečený voči menovému riziku, môže tvoriť najviac 5 % čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde.

(8)

V majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa nesmú nachádzať akcie depozitára; ustanovenie § 53 ods. 5 sa nepoužije.

§ 53b

(1)

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných jedným emitentom nesmie tvoriť viac ako 5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak v odsekoch 4, 6, 8, 9 a 10 nie je ustanovené inak.

(2)

Súčet menovitých hodnôt prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vo všetkých spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch z jednej emisie nesmie tvoriť viac ako 30 % čistej hodnoty celej emisie; to neplatí pre cenné papiere a nástroje peňažného trhu vydané alebo zaručené členským štátom.

(3)

Vklady na bežných účtoch alebo na vkladových účtoch v jednej banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa § 53a ods. 1 písm. b) nesmú tvoriť viac ako 20 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(4)

Hodnota hypotekárnych záložných listov vydaných jednou bankou a dlhových cenných papierov vydaných jednou zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte alebo v nečlenskom štáte, ktorých menovitá hodnota vrátane výnosov je krytá pohľadávkami tejto banky z hypotekárnych úverov, nesmie tvoriť viac ako 25 % hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(5)

Celková hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu neprijatých na obchodovanie na regulovanom trhu nesmie tvoriť viac ako 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde; tento limit sa nevzťahuje na investície podľa odseku 9.

(6)

Hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených jedným členským štátom, Európskou centrálnou bankou, Európskou úniou, Európskou investičnou bankou, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodným menovým fondom nesmie tvoriť viac ako 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(7)

Riziko protistrany, ktorému je vystavený majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde pri obchodoch s finančnými derivátmi uzatváranými mimo regulovaného trhu, nesmie prekročiť

a)

10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou banka spĺňajúca podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b),

b)

5 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ak je protistranou iná osoba ako banka podľa písmena a).

(8)

Súčet investícií do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu podľa odseku 1 vydaných bankou spĺňajúcou podmienky podľa § 53a ods. 1 písm. b), hypotekárnych záložných listov podľa odseku 4 vydaných touto bankou, vkladov v tejto banke, a hodnoty rizika protistrany podľa odseku 7 písm. a), ktorou je táto banka, nesmie prekročiť 35 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(9)

Hodnota podielových listov

a)

jedného štandardného podielového fondu, cenných papierov jedného európskeho štandardného fondu nesmie prekročiť 20 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde,

b)

jedného špeciálneho podielového fondu alebo cenných papierov iného subjektu kolektívneho investovania, ako je uvedené v písmene a), nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(10)

Súčet investícií do podielových listov štandardných podielových fondov, cenných papierov európskych štandardných fondov, podielových listov špeciálnych podielových fondov alebo cenných papierov iných subjektov kolektívneho investovania spravovaných jednou správcovskou spoločnosťou nesmie prekročiť 40 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(11)

Súhrn peňažných prostriedkov podľa § 53a ods. 5 nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde ku dňu uzatvorenia zmlúv o pôžičkách a úveroch.

(12)

Na účely výpočtu limitov podľa odsekov 1 až 10 sa právnické osoby patriace do skupiny, za ktorú sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka podľa osobitného predpisu40) alebo podľa medzinárodných účtovných štandardov, považujú za jednu osobu. Ak ide o skupinu podľa prvej vety kontrolovanú finančnou inštitúciou, hodnota prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných emitentmi podľa odseku 1 z takejto skupiny nesmie prekročiť 10 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

(13)

Aktíva denominované v inej mene ako euro, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a nie sú zabezpečené voči menovému riziku, nesmú prekročiť 30 % čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Pri riadení menového rizika je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zohľadniť aj investície do nástrojov, ktoré sú denominované v eurách, ak ich podkladové aktíva tvoria nástroje, ktoré sú denominované v inej mene ako euro.

(14)

Národná banka Slovenska môže schválením štatútu doplnkového dôchodkového fondu zvýšiť limit 30 % podľa odseku 13 na 60 %, ak podľa jeho štatútu je investičnou politikou doplnkového dôchodkového fondu vytvárať výnosy zo zmien výmenných kurzov.

(15)

Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, spôsob zabezpečenia voči menovému riziku.

§ 53c

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie do svojho majetku a do majetku doplnkových dôchodkových fondov, ktoré spravuje, nadobudnúť akcie s hlasovacím právom, ktoré by doplnkovej dôchodkovej spoločnosti umožnili vykonávať významný vplyv nad riadením emitenta; na výpočet podielu na hlasovacích právach sa použije postup podľa Obchodného zákonníka.

(2)

Majetok a záväzky doplnkových dôchodkových fondov sa musia oceňovať každý pracovný deň.

§ 53d

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzatvoriť zmluvu o vkladovom účte podľa § 53a ods. 1 písm. b) s lehotou splatnosti

a)

nepresahujúcou 12 mesiacov,

b)

presahujúcou 12 mesiacov, iba ak je možné kedykoľvek túto zmluvu vypovedať bez výpovednej lehoty po uplynutí 12 mesiacov od uzatvorenia tejto zmluvy.

(2)

Doplnková dôchodková spoločnosť môže investovať do cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania iných ako európskych štandardných podielových fondov, iba ak

a)

tento zahraničný subjekt kolektívneho investovania je otvorený, má udelené povolenie podľa právnych predpisov štátu, v ktorom je vytvorený, podlieha dohľadu, ktorý Národná banka Slovenska považuje za rovnocenný s dohľadom vykonávaným Národnou bankou Slovenska alebo orgánom členského štátu, a je zabezpečená spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu,

b)

úroveň ochrany majiteľov cenných papierov tohto zahraničného subjektu kolektívneho investovania je rovnocenná s úrovňou ochrany podielnikov podľa osobitného predpisu,34) najmä pravidlá o oddelení majetku, požičiavania, vypožičiavania a o nekrytých predajoch,

c)

tento zahraničný subjekt kolektívneho investovania zverejňuje správy o hospodárení za kalendárny rok a správy o hospodárení za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka umožňujúce hodnotenie jeho aktív a pasív, výnosov a jeho činnosti za obdobie, na ktoré sa vzťahuje príslušná správa.

§ 53e

(1)

Doplnková dôchodková spoločnosť pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde do podielových listov štandardných podielových fondov, špeciálnych podielových fondov, podielových listov alebo cenných papierov európskych štandardných podielových fondov alebo iných zahraničných subjektov kolektívneho investovania nesmie platiť z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý spravuje, žiadne poplatky ani náklady spojené s vydaním alebo vyplatením týchto podielových listov a cenných papierov, ktoré spravuje alebo pre ktoré vykonáva činnosti alebo funkcie zverené podľa § 37 správcovská spoločnosť alebo zahraničná správcovská spoločnosť, s ktorou doplnková dôchodková spoločnosť tvorí skupinu s úzkymi väzbami.15)

(2)

Ak doplnkový dôchodkový fond nadobúda podielové listy alebo cenné papiere uvedené v § 53b ods. 9, štatút doplnkového dôchodkového fondu musí obsahovať informáciu o maximálnej výške poplatkov za správu, ktoré môžu byť účtované tomuto doplnkovému dôchodkovému fondu. Výšku poplatkov podľa prvej vety za príslušný kalendárny rok uvedie doplnková dôchodková spoločnosť v ročnej správe o hospodárení s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde.

§ 53f

(1)