Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 21. októbra 2014

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon upravuje

a)

spotrebiteľské rozhodcovské konanie,

b)

postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský súd"),

c)

podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"),

d)

disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu,

e)

kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a

f)

sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.

(2)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.

(3)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.

(4)

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.

(5)

Uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis.3)

§ 2

Spotrebiteľské spory, spotrebiteľské rozhodcovské konanie a konanie na súde

(1)

Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.

(2)

Ak je spor podľa odseku 1 už predmetom konania na súde, môžu účastníci konania uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s náležitosťami podľa § 3, a to aj spoločným vyhlásením do zápisnice. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá po začatí súdneho konania a spĺňajúca podmienky podľa § 3 má po doručení súdu účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.6)

§ 3

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

(1)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

(2)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

(3)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať

a)

identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b)

označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c)

označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,

d)

webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a

e)

poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

(4)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

(5)

Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

(6)

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

(7)

Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

(8)

Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.

PRVÁ HLAVA

ROZHODCA

§ 4

Predpoklady pre výkon funkcie rozhodcu

(1)

Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom (ďalej len "zoznam rozhodcov") a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spor rozhodnúť (ďalej len "rozhodca").

(2)

Funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej jej výkon nepripúšťa osobitný predpis.

§ 5

(1)

Fyzická osoba musí pred zápisom do zoznamu rozhodcov úspešne zložiť skúšku odbornej spôsobilosti rozhodcu (ďalej len "skúška") a spĺňať predpoklady bezúhonnosti, dôveryhodnosti, vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a právnickej praxe v trvaní aspoň päť rokov. Skúšku uskutočňuje ministerstvo podľa potreby, najmenej jedenkrát ročne.

(2)

Podmienka vykonania skúšky je splnená, ak fyzická osoba úspešne zložila odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, notársku skúšku, advokátsku skúšku alebo ak spĺňa podmienky na zápis do zoznamu advokátov.8)

§ 6

(1)

Skúškou sa pred päťčlennou skúšobnou komisiou overuje, či má fyzická osoba potrebné odborné znalosti a spôsobilosť rozhodovať spotrebiteľské spory.

(2)

Skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Písomná časť skúšky pozostáva z písomného testu a prípadovej štúdie.

(3)

Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, osôb pôsobiacich v sektore vysokých škôl alebo vykonávajúcich právnické povolanie.

(4)

Členovia skúšobnej komisie volia spomedzi seba predsedu skúšobnej komisie. Skúšobná komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň zahlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.

(5)

Na skúšku sa písomnou žiadosťou adresovanou ministerstvu môže prihlásiť fyzická osoba, ktorá s výnimkou skúšky ku dňu prihlásenia spĺňa predpoklady na výkon funkcie rozhodcu podľa § 5 ods. 1 a zaplatila správny poplatok za vykonanie skúšky (ďalej len "uchádzač"). Uchádzačovi, ktorý nespĺňa podmienky na účasť na skúške, ministerstvo účasť neumožní a tohto zo zoznamu uchádzačov vyčiarkne.

(6)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o podmienkach a náležitosti vyhlásenia skúšky, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač o funkciu rozhodcu predložiť, spôsob vykonania skúšky, podrobnosti o písomnej časti a o ústnej časti skúšky, spôsob vyhodnotenia výsledkov skúšky, náležitosti zápisnice o priebehu skúšky a podrobnosti o písomnom osvedčení o výsledku skúšky.

§ 7

Ďalšie vzdelávanie rozhodcov

(1)

Ministerstvo organizuje prostredníctvom poverenej osoby aspoň raz ročne odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania rozhodcov. Poverená osoba vydá rozhodcovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktorého rovnopis predloží rozhodca ministerstvu najneskôr do 15 dní po absolvovaní ďalšieho vzdelávania.

(2)

Ak sa rozhodca nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. Na preskúšanie sa primerane použijú ustanovenia o skúške.

(3)

Ak ministerstvo nariadi preskúšanie, rozhodca je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní rozhodca nevyhovie alebo nevykoná preskúšanie v určenom termíne, ministerstvo rozhodcu vyčiarkne zo zoznamu rozhodcov.

(4)

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ďalšom vzdelávaní rozhodcov a o preskúšavaní rozhodcov ministerstvom.

§ 8

Bezúhonnosť a dôveryhodnosť

(1)

Rozhodca musí na účely zápisu do zoznamu rozhodcov a počas celého obdobia výkonu funkcie rozhodcu spĺňať predpoklady bezúhonnosti a dôveryhodnosti.

(2)

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, za trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom a za ďalšie trestné činy spáchané pri výkone funkcie verejného činiteľa, za trestné činy korupcie, za trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

(3)

Za dôveryhodného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,

a)

kto bol podľa tohto zákona inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutý zo zoznamu rozhodcov,

b)

kto bol na základe disciplinárneho rozhodnutia alebo za porušenie právnych predpisov odvolaný z funkcie sudcu, odvolaný z funkcie prokurátora, zbavený výkonu funkcie súdneho exekútora, zbavený notárskeho úradu, vyčiarknutý zo zoznamu správcov, zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, zoznamu audítorov, zoznamu daňových poradcov, zoznamu patentových zástupcov alebo zo zoznamu advokátov, euroadvokátov, zahraničných advokátov, medzinárodných advokátov alebo vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov, exekútorských koncipientov, notárskych kandidátov alebo notárskych koncipientov,

c)

na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie povolenia vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho majetok bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,

d)

u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti rozhodcu alebo

e)

kto bol ako fyzická osoba - podnikateľ v posledných piatich rokoch právoplatne postihnutý orgánom dozoru za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa uložením sankcie podľa osobitného predpisu9) alebo zastával funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo mal majetkovú účasť v takej právnickej osobe v čase, keď bola právnická osoba postihnutá orgánom dozoru za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

§ 9

Zánik funkcie rozhodcu

(1)

Funkcia rozhodcu zaniká

a)

odvolaním z funkcie,

b)

vzdaním sa funkcie,

c)

uplynutím funkčného obdobia, na ktoré je zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,

d)

výmazom zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,

e)

vyčiarknutím zo zoznamu rozhodcov,

f)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Funkcia rozhodcu v prebiehajúcom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaniká aj rozhodnutím o vylúčení.

(3)

Ak sa rozhodca vzdá funkcie, urobí všetky úkony, ktoré neznesú odklad.

(4)

Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu alebo ak hrozia prieťahy v konaní a predseda stáleho rozhodcovského súdu z vlastného podnetu, na podnet účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo tretej osoby rozhodcu na to upozornil, môže ho predseda stáleho rozhodcovského súdu odvolať z funkcie rozhodcu v tomto konaní.

(5)

Predseda stáleho rozhodcovského súdu písomne informuje o zániku, pozastavení alebo o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ako aj zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu.

DRUHÁ HLAVA

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD

§ 10

Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "zriaďovateľ") môže byť iba osoba oprávnená na zriadenie stáleho rozhodcovského súdu podľa osobitného predpisu.2) Ak to ustanovuje osobitný predpis,10) právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd.

(2)

Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona.

(3)

Zriaďovateľ je povinný vydať štatút stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "štatút") a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

(4)

Stály rozhodcovský súd musí mať predsedníctvo a predsedu.

(5)

Poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia uhrádza zriaďovateľ.

§ 11

Podmienky získania povolenia

(1)

Žiadosť o udelenie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva po zverejnení informácií podľa § 13 ods. 1 zriaďovateľ ministerstvu v dvoch vyhotoveniach.

(2)

Názov stáleho rozhodcovského súdu sa musí odlišovať od názvu stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol už skôr zriadený, zanikol, alebo od názvu stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľovi bolo odňaté povolenie. Názov stáleho rozhodcovského súdu sa môže zhodovať s názvom skôr zriadeného stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ sa stal členom zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5. Názov stáleho rozhodcovského súdu nesmie vzbudzovať dojem, že ide o orgán verejnej moci.

(3)

Na účely udelenia povolenia musí zriaďovateľ hodnoverne preukázať

a)

zriadenie stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho sídla a podateľne stáleho rozhodcovského súdu, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,

b)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd bude mať sídlo a vykonávať činnosť vo verejne dostupných priestoroch, ktoré svojím charakterom, umiestnením a rozlohou umožnia zabezpečiť riadny a dôstojný výkon činnosti stáleho rozhodcovského súdu vrátane verejného vyhlásenia rozsudku a prípadného ústneho pojednávania,

c)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd má dostatočné technické, programové a administratívne vybavenie a zabezpečenie, ktoré umožňuje príjem podaní,11) vedenie agendy spotrebiteľských rozhodcovských konaní a plnenie ďalších úloh podľa tohto zákona,

d)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je dostatočne odborne, organizačne a personálne spôsobilý zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu, vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých súvisiacich úkonov a činností s tým spojených,

e)

skutočnosť, že v prípade, ak stály rozhodcovský súd rozhoduje spory, ktorých účastníkom je člen zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu, stály rozhodcovský súd disponuje dostatočnými oddelenými a osobitne určenými prostriedkami na splnenie svojich úloh, najmä na odmeňovanie rozhodcov,

f)

že zriaďovateľ nie je zrušený, nie je v úpadku, na majetok zriaďovateľa nie je vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia,

g)

že zriaďovateľovi nebolo odňaté povolenie,

h)

že v zozname rozhodcov sú zapísaní aspoň piati rozhodcovia s udeleným povolením na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, ktorí majú aspoň trojročnú rozhodcovskú prax, vrátane súhlasu týchto osôb s ich zápisom do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,

i)

že zriaďovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie dotácie podľa osobitného predpisu,12)

j)

že zriaďovateľ zaplatil správny poplatok,

k)

zriadenie a udržiavanie webového sídla stáleho rozhodcovského súdu,

l)

že štatút a rokovací poriadok sú v súlade s týmto zákonom,

m)

splnenie podmienky podľa § 73 ods. 5, ak ide o zriaďovateľa podľa § 73 ods. 5; to neplatí, ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,

n)

zriaďovateľ má zavedený systém opatrení na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov.

(4)

Povinnosť zriaďovateľa zriadiť a udržiavať na vlastné náklady stály rozhodcovský súd podľa osobitného predpisu10) nezbavuje zriaďovateľa povinnosti splniť podmienky podľa odseku 3.

§ 12

Zverejňovanie informácií stálym rozhodcovským súdom

(1)

Zriaďovateľ je povinný zriadiť, zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla, na ktorom sú v jasnej, ľahko zrozumiteľnej a používateľsky jednoduchej forme zverejnené informácie o stálom rozhodcovskom súde v rozsahu

a)

názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,

b)

názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, adresa na doručovanie, adresa na podávanie žalôb a iných podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt,

c)

skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je zapísaný v zozname vedenom ministerstvom s uvedením čísla zápisu,

d)

aktuálny zoznam členov predsedníctva a označenie predsedu stáleho rozhodcovského súdu, a to s uvedením mena a priezviska,

e)

zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedený týmto stálym rozhodcovským súdom (ďalej len "zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu") s uvedením mena a priezviska, spôsob a podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov, začiatok a koniec ich funkčného obdobia,

f)

členstvo v nadnárodných organizáciách, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov,

g)

druhy spotrebiteľských sporov, ktoré je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať, ak podľa štatútu je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať iba určité druhy spotrebiteľských sporov,

h)

právne predpisy, podľa ktorých rozhoduje stály rozhodcovský súd, úplné znenie štatútu a rokovacieho poriadku vrátane ich dodatkov, príloh a zmien, sadzobníka poplatkov a pravidiel, na základe ktorých sa rozhoduje o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania; úplné znenie sa zverejní po zapracovaní každej zmeny,

i)

jazyk, v ktorom je možné viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie a podať žalobu na stály rozhodcovský súd,

j)

informácia, že žalobu je možné počas spotrebiteľského rozhodcovského konania vziať späť,

k)

priemerná dĺžka trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania na stálom rozhodcovskom súde,

l)

informácia o záväznosti a právnych následkoch rozhodcovského rozsudku pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania,

m)

správa o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 2,

n)

dokumenty, ktoré sú prílohami k tomuto zákonu.

(2)

Stály rozhodcovský súd je povinný vypracovať a zverejniť správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu v súvislosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov za kalendárny rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Správa musí obsahovať informácie o

a)

počte žalôb a najčastejších nárokoch, ktorých sa účastníci domáhajú,

b)

najčastejších skutočnostiach, ktoré vedú k spotrebiteľským sporom,

c)

počte spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ktoré boli zastavené, a o dôvode ich zastavenia,

d)

priemernej dĺžke trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania,

e)

miere, v akej sú rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu dobrovoľne plnené, ak má stály rozhodcovský súd takéto informácie,

f)

členstve, prípadne spolupráci stáleho rozhodcovského súdu s nadnárodnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov.

(3)

Na základe žiadosti poskytne stály rozhodcovský súd informácie podľa odsekov 1 a 2 aj na trvalom médiu.

(4)

Zriaďovateľ spracúva a zverejňuje osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely tohto zákona v súlade s osobitným predpisom.13)

§ 13

Zverejňovanie v Obchodnom vestníku

(1)

Zriaďovateľ je povinný v Obchodnom vestníku14) zverejniť

a)

zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,

b)

zrušenie stáleho rozhodcovského súdu,

c)

štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.

(2)

Údaje podľa odseku 1 je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo odkedy k zmenám údajov podľa odseku 1 písm. c) došlo. Štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú zverejnené v Obchodnom vestníku.

§ 14

Štatút

Štatút upravuje najmä

a)

organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby alebo menovania predsedníctva, predsedu a ich pôsobnosti,

b)

vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s týmto zákonom,

c)

podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,

d)

opatrenia na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov,

e)

orgán stáleho rozhodcovského súdu na rozhodovanie o námietke proti rozhodcovi,

f)

spôsob prideľovania vecí rozhodcom a

g)

postup pri prešetrovaní sťažností podľa tohto zákona.

§ 15

Rokovací poriadok

(1)

Rokovací poriadok upravuje najmä

a)

pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní o námietke voči rozhodcovi,

b)

pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania,

c)

pravidlá zmierovacieho konania,

d)

ďalšie pravidlá konania súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

§ 16

Zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho zmien, ktorý zverejňuje podľa tohto zákona.

(2)

Stály rozhodcovský súd môže zapísať do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu iba osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

(3)

V zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, titul a doba, na ktorú je rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu.

(4)

Rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu na dobu najmenej štyroch rokov. Rozhodca môže byť zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať predsedu stáleho rozhodcovského súdu o výmaz zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu ku dňu uvedenému v žiadosti.

TRETIA HLAVA

POVOLENIE A ZOZNAMY VEDENÉ MINISTERSTVOM

§ 17

(1)

Ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa (ďalej len "žiadateľ") udelí povolenie fyzickej osobe, ktorá je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje, a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak žiadateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.

(2)

Ak ministerstvo udelí povolenie podľa odseku 1, ku dňu jeho udelenia zapíše rozhodcu do zoznamu rozhodcov. Podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov musia byť v celom rozsahu splnené počas celej doby trvania tohto zápisu.

(3)

Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, do ktorého zapisuje

a)

meno a priezvisko rozhodcu,

b)

adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný,

c)

číslo povolenia,

d)

deň zápisu do zoznamu rozhodcov,

e)

názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, v zozname ktorého je rozhodca zapísaný,

f)

deň a zákonný dôvod vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov alebo pozastavenia alebo dočasného pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a dobu, na ktorú bol výkon funkcie rozhodcu pozastavený alebo dočasne pozastavený,

g)

iné údaje.

(4)

Ak rozhodca prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je rozhodca povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.

(5)

Ak rozhodca prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve rozhodcu na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Po zrušení povolenia ministerstvo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov. Ministerstvo rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyčiarkne aj vtedy, ak

a)

rozhodcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, a to ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie,

b)

rozhodca o vyčiarknutie písomne požiadal, a to ku dňu uvedenému v tejto žiadosti, inak ku dňu nasledujúcemu po doručení žiadosti ministerstvu,

c)

rozhodca nevyhovel pri preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal,

d)

súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,

e)

rozhodca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(6)

Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, ministerstvo vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov ku dňu, keď nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k vyčiarknutiu.

§ 18

(1)

Ministerstvo na žiadosť udelí povolenie, ak zriaďovateľ hodnoverne preukázal splnenie podmienok. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak zriaďovateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti alebo odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.

(2)

Ak ministerstvo udelí povolenie, ku dňu jeho udelenia zapíše stály rozhodcovský súd do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "zoznam stálych rozhodcovských súdov").

(3)

Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam stálych rozhodcovských súdov, do ktorého zapisuje

a)

názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu,

b)

číslo povolenia,

c)

názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,

d)

deň zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov,

e)

deň a zákonný dôvod vyčiarknutia stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov,

f)

údaje o členoch zriaďovateľa a názve stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5,

g)

iné údaje.

(4)

Ak stály rozhodcovský súd prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je zriaďovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.

(5)

Ak stály rozhodcovský súd prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve zriaďovateľa na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ministerstvo vyčiarkne stály rozhodcovský súd zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia.

§ 19

Proti rozhodnutiu ministerstva nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

§ 20

Súčinnosť rozhodcu

Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu rozhodcov, ako aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov je rozhodca povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.

§ 21

Súčinnosť stáleho rozhodcovského súdu

Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ako aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu stálych rozhodcovských sú zriaďovateľ, predseda stáleho rozhodcovského súdu a predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu povinní poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.

§ 22

Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba") na stály rozhodcovský súd.

(2)

Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Zmluvné strany sa začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania stávajú účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 23

Zloženie stáleho rozhodcovského súdu

(1)

Na účely spotrebiteľského rozhodcovského konania sa stálym rozhodcovským súdom rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.

(2)

Ak štatút alebo rokovací poriadok neustanovuje inak, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhoduje jeden rozhodca.

§ 24

Ustanovenie rozhodcu

(1)

Vec rozhoduje rozhodca alebo traja rozhodcovia určení spôsobom uvedeným v štatúte podľa predmetu konania tak, aby bola vylúčená možnosť účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania ovplyvňovať pridelenie veci a aby sa zabezpečilo rozhodovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(2)

Ak zanikne funkcia rozhodcu alebo ak dôjde k pozastaveniu alebo dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie rozhodcu v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania, ustanoví predseda stáleho rozhodcovského súdu vo veci náhradného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

§ 25

Žaloba a žalobná odpoveď

(1)

Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje

a)

identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,

b)

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,

c)

označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,

d)

označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,

e)

návrh vo veci samej,

f)

podpis žalobcu.

(2)

K žalobe sa pripojí kópia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých sa žalobca v žalobe dovoláva.

(3)

Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy podľa odseku 2, žalobca žalobu doplní v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak nebola žaloba doplnená v lehote podľa prvej vety, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.

(4)

Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi.

(5)

Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote podľa odseku 4, stály rozhodcovský súd pokračuje v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

(6)

Žalobca môže so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia dokazovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

(7)

Stály rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, poplatok podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalobca poplatok v určenej lehote neuhradí, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(8)

Stály rozhodcovský súd je oprávnený od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, požadovať preddavok na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak preddavok v určenej lehote nie je uhradený, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 26

Účinky podania žaloby

(1)

Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde.

(2)

Po začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným stálym rozhodcovským súdom okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)

§ 27

Vzájomná žaloba

(1)

Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to určenej stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola určená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.

(2)

Žalobca sa v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom vyjadrí k vzájomnej žalobe. Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci.

(3)

O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia o žalobe.

§ 28

Základné ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

(1)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vylúčená dohoda strán o rozhodovaní podľa zásad spravodlivosti a miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania môže byť výhradne miesto v Slovenskej republike.

(2)

Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.

(3)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(4)

V spotrebiteľskom spore s cudzím prvkom sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.16)

(5)

Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku.

(6)

Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.17) Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

(7)

Spotrebiteľ sa môže v konaní dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)

(8)

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd nemôže proti spotrebiteľovi vydať predbežné opatrenie ani rozhodnúť v skrátenom konaní.

(9)

Stály rozhodcovský súd je povinný umožniť podávanie žalôb a iných podaní v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania aj v elektronickej podobe tým, že zverejní a udržuje elektronickú adresu, na ktorú môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania odosielať podania.

(10)

Ak stály rozhodcovský súd nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol, a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.

(11)

Ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú dňom doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto skutočnosti je zriaďovateľ povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia. Účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.18)

(12)

Rozhodca je povinný počas a po skončení svojej funkcie zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.19)

(13)

Odmena rozhodcu nesmie závisieť od rozhodnutia spotrebiteľského sporu, najmä musí byť rovnaká bez ohľadu na formu alebo spôsob skončenia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rozhodca nesmie za svoju rozhodcovskú činnosť prijímať odmenu alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný.

§ 29

Námietka proti rozhodcovi

(1)

Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a stály rozhodcovský súd o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rozhodca je bez zbytočného odkladu povinný informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť, ktoré by mohli vyvolať zdanie tohto vplyvu alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorom má rozhodnúť.

(2)

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 8 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky stálemu rozhodcovskému súdu. Súhlas s námietkou druhého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania sa považuje za dohodu o odvolaní rozhodcu z funkcie. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhý účastník konania nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť účastníka konania orgán určený štatútom, a to do 30 dní od jej doručenia.

§ 30

Rozhodovanie o právomoci

(1)

Stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.

(2)

Stály rozhodcovský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom konania rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia o námietke podať návrh na súd, aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.

§ 31

Úkony v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

(1)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu.

(2)

Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín.

§ 32

Jazyk spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)

Spotrebiteľ má právo na vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania v slovenskom jazyku, a ak je to pre spotrebiteľa prijateľné, v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s dodávateľom. V ostatných prípadoch sa koná v jazyku, o ktorom rozhodol stály rozhodcovský súd, ak sa na jazyku spotrebiteľského rozhodcovského konania pred súdom nedohodli účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Stály rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad do jazyka podľa odseku 1.

§ 33

Doručovanie

(1)

Písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

(2)

Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky.20) Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.

(3)

Písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.

(4)

Doručovanie písomností prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne prístupného miesta je vylúčené.

(5)

Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu21) za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.

§ 34

Ústne pojednávanie a písomné konanie

(1)

Stály rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Stály rozhodcovský súd môže nariadiť ústne pojednávanie aj na návrh účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Spotrebiteľ má právo navrhnúť, aby sa jeho vec prejednala na ústnom pojednávaní. K návrhu na nariadenie ústneho pojednávania pripojí tvrdenia a dôkazy, ktorých vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje. Ak z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez jeho nariadenia nebude možné vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, stály rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie.

(3)

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak. Účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania požiadať stály rozhodcovský súd o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.

(4)

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohli včas a riadne vykonať potrebný úkon, stály rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

(5)

Účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní stáleho rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, nie menej ako päť dní pred jeho konaním a vždy najmenej 30 dní pred konaním ústneho pojednávania, ak sa oznámenie doručuje účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania do cudziny. Súčasťou oznámenia je aj výzva na predloženie listín a predmetov, ak tieto doposiaľ účastník nepredložil, v lehote nie kratšej ako 30 dní, a poučenie o následkoch podľa odseku 6.

(6)

Ak sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste spotrebiteľského rozhodcovského konania, po predchádzajúcom ospravedlnení nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, stály rozhodcovský súd môže pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Ustanovenie § 25 ods. 5 tým nie je dotknuté.

(7)

Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania riadne a včas, najmenej tri dni pred konaním ústneho pojednávania, ospravedlní svoju neúčasť na ústnom pojednávaní a súčasne požiada stály rozhodcovský súd o prejednanie veci na ústnom pojednávaní za jeho prítomnosti, stály rozhodcovský súd určí náhradný termín ústneho pojednávania.

(8)

Ak stály rozhodcovský súd v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania zmení sídlo, má spotrebiteľ právo, aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné sídlo stáleho rozhodcovského súdu.

§ 35

Dokazovanie

(1)

Stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu veci.

(2)

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných predpisov22) a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch, len ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme ochrany koho má túto povinnosť. To platí primerane aj pri vykonávaní iných dôkazov.

(3)

Ak stály rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.23) Stály rozhodcovský súd uloží účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(4)

Výsledky dokazovania hodnotí stály rozhodcovský súd jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach nestranne podľa svojej úvahy.

(5)

V záujme ochrany spotrebiteľa môže stály rozhodcovský súd od každého vyžadovať informácie, listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu súd.

(6)

Všetky listinné dôkazy alebo podania predložené stálemu rozhodcovskému súdu jedným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu doručiť ostatným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania doručiť každý listinný dôkaz, ktorý stály rozhodcovský súd zaobstaral vlastnou činnosťou.

(7)

Ak spotrebiteľ v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemôže predložiť navrhovaný doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, pretože doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním má iný účastník, ktorý má na základe zmluvy alebo zákona taký doklad, listinu alebo iný dôkaz, je tento účastník povinný na základe návrhu spotrebiteľa alebo na požiadanie stáleho rozhodcovského súdu predložiť bez zbytočného odkladu stálemu rozhodcovskému súdu tento doklad, listinu alebo iný dôkaz, ktorý nemôže predložiť spotrebiteľ. To neplatí, ak účastník konania inak preukáže skutočnosť, ktorej sa uvedený doklad, listina alebo iný dôkaz týka.

§ 36

Ustanovenie znalca

(1)

Stály rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca,24) ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok písomne; stály rozhodcovský súd podľa odseku 3 rozhodne, v ktorých prípadoch znalca vyslúchne.

(2)

Stály rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

(3)

Ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o to požiada jeden z nich a stály rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže stály rozhodcovský súd požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.

§ 37

Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)

Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania sú hotové výdavky účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy vykonania dôkazov, poplatky za spotrebiteľské rozhodcovské konanie, znalečné, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

(2)

Účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

(3)

Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo.

(4)

Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.25)

(5)

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, stály rozhodcovský súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Stály rozhodcovský súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch podľa osobitného predpisu26) neprimerané voči pohľadávke, môže ich stály rozhodcovský súd nepriznať alebo znížiť.

(6)

Ak stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

§ 38

Rozhodovanie viacerými rozhodcami

(1)

Ak vec rozhodujú viacerí rozhodcovia, dohodnú sa, ktorý z nich bude predsedajúcim rozhodcom. Ak sa nedohodnú, rozhodne o predsedajúcom rozhodcovi predseda stáleho rozhodcovského súdu. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.

(2)

Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal.

(3)

Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 39

Rozhodcovský rozsudok

(1)

Stály rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok

a)

ak rozhoduje vo veci samej,

b)

na základe zmieru uzavretého účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

(3)

Stály rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.

§ 40

Forma a obsah rozhodcovského rozsudku

(1)

Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

(2)

Rozhodcovský rozsudok obsahuje

a)

označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal,

b)

mená a priezviská rozhodcov,

c)

označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 25 ods. 1 písm. a),

d)

miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania,

e)

dátum vydania rozhodcovského rozsudku,

f)

výrok,

g)

odôvodnenie,

h)

poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni.

(4)

Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 41

Účinky rozhodcovského rozsudku

(1)

Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

(2)

Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.27)

§ 42

Oprava rozhodcovského rozsudku

Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozhodnutia opraví stály rozhodcovský súd kedykoľvek aj bez návrhu. Opravné rozhodcovské uznesenie sa doručí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania.

§ 43

Rozhodcovské uznesenie

(1)

Ak tento zákon neustanovuje inak, stály rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach spotrebiteľského rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení spotrebiteľského rozhodcovského konania, o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

(2)

Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 39 až 42.

§ 44

Zmier

(1)

Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví. Na žiadosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania môže stály rozhodcovský súd schváliť uzavretý zmier formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie nezastaví a uzavretý zmier formou rozhodcovského rozsudku neschváli, ak je zmier v rozpore s hmotným právom a s právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa.

(2)

Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia § 39 až 42.

§ 45

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

(1)

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

a)

účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

b)

účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c)

rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,

d)

stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

e)

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f)

stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g)

v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

h)

vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

i)

stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j)

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k)

výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l)

rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3)

Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

§ 46

Lehota na podanie žaloby

(1)

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

(2)

Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3)

Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.

§ 47

Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku

(1)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

(2)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

(3)

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

§ 48

Sťažnosť na postup rozhodcu

(1)

Účastník konania môže podať predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo ministerstvu sťažnosť na postup rozhodcu (ďalej len "sťažnosť"). Predseda stáleho rozhodcovského súdu je povinný zabezpečiť riadne a včasné prešetrenie sťažnosti a udržiavať systematické opatrenia na zabezpečenie riadneho prešetrovania sťažností a odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich zo zistení pri prešetrovaní sťažností.

(2)

Ak sťažnosť smeruje proti predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, prešetrí ju predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu.

(3)

Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi na prešetrenie predsedovi stáleho rozhodcovského súdu. Ak je to potrebné, ministerstvo na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná kontrolu podľa tohto zákona.

(4)

Podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

§ 49

Zásady prešetrovania sťažností a oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti

(1)

Prešetrovaním sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a so štatútom a rokovacím poriadkom, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky.

(2)

Pri prešetrovaní sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu vychádza z obsahu sťažnosti bez ohľadu na osobu sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých častí, prešetruje sa každá z nich osobitne.

(3)

Členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sú povinní poskytnúť potrebnú súčinnosť na účel riadneho prešetrenia sťažnosti.

(4)

Ak predseda stáleho rozhodcovského súdu zistí porušenie povinností rozhodcu podľa tohto zákona alebo zistí, že rozhodca postupoval v rozpore s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, so štatútom alebo s rokovacím poriadkom, vyhodnotí sťažnosť ako opodstatnenú a príjme vhodné opatrenia zamerané na nápravu zistených nedostatkov; ak postup rozhodcu alebo porušenie povinností rozhodcu zakladá disciplinárne previnenie, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. V ostatných prípadoch predseda stáleho rozhodcovského súdu sťažnosť vyhodnotí ako neopodstatnenú.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa použije aj vtedy, ak sťažnosť prešetruje predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu.

(6)

Sťažnosť je prešetrená spísaním zápisnice o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania, ktorej súčasťou je aj vyhodnotenie prešetrenia sťažnosti a v prípade jej opodstatnenosti uvedenie konkrétnych opatrení zameraných na nápravu zistených nedostatkov.

(7)

Predseda stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu výsledok prešetrenia sťažnosti podľa odseku 6 a prijaté opatrenia oznámi sťažovateľovi a ministerstvu najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti; oznámenie obsahuje aj odôvodnenie vyhodnotenia sťažnosti a ministerstvu sa vždy poskytne aj zápisnica o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania.

(8)

Prešetrením sťažnosti orgánmi stáleho rozhodcovského súdu nie je dotknutá právomoc ministerstva podľa § 48 ods. 3.

(9)

V súlade s týmto zákonom môže stály rozhodcovský súd v štatúte upresniť postup prešetrovania sťažností.

§ 50

Disciplinárne previnenie

(1)

Disciplinárnym previnením rozhodcu je

a)

porušenie povinnosti rozhodcu oznámiť skutočnosti podľa tohto zákona,

b)

porušenie povinnosti rozhodcu postupovať v konaní nestranne a nezaujato,

c)

zavinené konanie rozhodcu, ktoré má za následok závažné prieťahy v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo v disciplinárnom konaní,

d)

výkon funkcie rozhodcu pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

e)

svojvoľné rozhodnutie rozhodcu.

(2)

Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou rozhodcu je

a)

spáchanie disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za rovnaké disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie,

b)

spáchanie disciplinárneho previnenia, ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou rozhodcu,

c)

porušenie povinnosti vyjadriť sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo neúčasť na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu, na ktoré bol predvolaný, bez riadneho a včasného ospravedlnenia, doručeného najmenej tri dni predo dňom ústneho pojednávania,

d)

prijatie odmeny alebo iného plnenia za rozhodovanie spotrebiteľských sporov od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je rozhodca zapísaný,

e)

plnenie pokynov od zriaďovateľa, ktoréhokoľvek účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo jeho zástupcu alebo inej tretej osoby súvisiacich s rozhodovaním v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

§ 51

Disciplinárne opatrenie

Disciplinárnymi opatreniami sú:

a)

písomné napomenutie, ktoré môže byť vo forme verejného napomenutia,

b)

peňažná pokuta od 500 eur do 5 000 eur,

c)

preskúšanie,

d)

pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu,

e)

vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov.

§ 52

Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu

(1)

Disciplinárne obvinenému rozhodcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu, za ktoré je možné uložiť disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie rozhodcu až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania.

(2)

Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu podáva ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania.

(3)

O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu disciplinárny senát rozhodne v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu, zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, na návrh disciplinárne obvineného alebo aj bez návrhu. Disciplinárne obvinený môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.

(4)

Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu.

§ 53

O disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu rozhodujú a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladajú senáty stálej disciplinárnej komisie (ďalej len "disciplinárne senáty").

§ 54

Stála disciplinárna komisia a disciplinárny senát

(1)

Na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa zriaďuje stála disciplinárna komisia. Stála disciplinárna komisia pozostáva z 15 členov menovaných ministrom, z ktorých

a)

päť členov vymenúva minister aspoň z desiatich kandidátov navrhnutých z radov rozhodcov záujmovým združením zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov alebo záujmovým združením rozhodcov,

b)

desať členov vymenúva minister zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie; tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory.

(2)

Minister odvolá člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen stratil predpoklady na vymenovanie za člena stálej disciplinárnej komisie.

(3)

Minister môže odvolať člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen neplní riadne povinnosti člena stálej disciplinárnej komisie a svojím konaním sťažuje činnosť disciplinárneho senátu; odvolaním zaniká členstvo v disciplinárnom senáte.

(4)

Ak nie je možné členov stálej disciplinárnej komisie vymenovať podľa odseku 1, vymenuje minister členov zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.

(5)

Po vymenovaní členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť samostatných disciplinárnych senátov stálej disciplinárnej komisie, ktoré budú vykonávať jej disciplinárnu pôsobnosť tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen stálej disciplinárnej komisie podľa odseku 1 písm. a) a dvaja členovia stálej disciplinárnej komisie podľa odseku 1 písm. b). Ustanovenie sa primerane použije aj pre prípad postupu podľa odseku 4.

(6)

Podľa pravidiel ustanovených v odsekoch 1 a 4 minister vymenuje rovnaký počet náhradníkov členov stálej disciplinárnej komisie.

(7)

Predsedu disciplinárneho senátu zvolia spomedzi seba členovia disciplinárneho senátu bezodkladne po vytvorení disciplinárneho senátu; inak je predsedom disciplinárneho senátu člen disciplinárneho senátu navrhnutý ministrom.

(8)

Predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu bez nároku na odmenu; majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie podľa osobitného predpisu.29)

(9)

Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonáva všetky úkony v disciplinárnom konaní disciplinárny senát.

(10)

Ministerstvo vedie zoznam predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

(11)

Ministerstvo zverejňuje zoznam členov stálej disciplinárnej komisie s uvedením ich mena a priezviska a zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov podľa odseku 5 na webovom sídle ministerstva a bezodkladne zverejňuje všetky zmeny v zložení stálej disciplinárnej komisie alebo disciplinárnych senátov.

§ 55

(1)

Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak

a)

rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka,

b)

je alebo bol zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný aj rozhodca, ktorého vec sa disciplinárne prejednáva,

c)

nemôže po dobu aspoň šiestich týždňov vykonávať svoju funkciu,

d)

iný disciplinárny senát na základe písomnej námietky zaujatosti účastníka konania rozhodol, že predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

(2)

Ak je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu vylúčený, písomne sa vzdal členstva v stálej disciplinárnej komisii, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, minister určí nového predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu z náhradníkov.

(3)

Členstva v stálej disciplinárnej komisii sa možno vzdať písomným oznámením adresovaným ministrovi; členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené ministrovi.

§ 56

Spôsob pridelenia veci disciplinárnemu senátu

Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárnemu senátu pridelí náhodným výberom. Náhodný výber sa vykonáva prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho senátu. Technické a programové prostriedky podľa druhej vety sú súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.

§ 57

Disciplinárne konanie

(1)

Disciplinárne konanie sa začína na návrh podaný ministerstvu. Disciplinárne konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu.

(2)

Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu alebo predseda stáleho rozhodcovského súdu voči rozhodcom, ktorí sú zapísaní v zozname tohto stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení; ak je navrhovateľom minister, táto lehota neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia oznámenia predsedu stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctva stáleho rozhodcovského súdu podľa § 49 ods. 7. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.

(3)

Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.

(4)

Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote 15 dní od doručenia výzvy a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.

(5)

Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa. Navrhovatelia, ktorí pristúpili do disciplinárneho konania, majú v disciplinárnom konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo disciplinárne konanie. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania je možné iba so súhlasom všetkých navrhovateľov.

(6)

Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom, len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi.

(7)

Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,30) ak to povaha veci pripúšťa alebo ak tento zákon neustanovuje inak. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na disciplinárne konanie všeobecný predpis o správnom konaní.31)

§ 58

Účastníci a zastupovanie

(1)

Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a rozhodca, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len "disciplinárne obvinený").

(2)

Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo opatrovníkom.

(3)

Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný, ustanoví predseda disciplinárneho senátu bezodkladne opatrovníka zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, do zoznamu ktorého je disciplinárne obvinený zapísaný; ak nemožno ustanoviť iného rozhodcu, ustanoví predseda disciplinárneho senátu za opatrovníka predsedu stáleho rozhodcovského súdu. Ak nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, ustanoví predseda disciplinárneho senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)

§ 59

(1)

Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi

a)

doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,

b)

oznámi zloženie disciplinárneho senátu,

c)

doručí výzvu, aby sa k návrhu na začatie konania, ako aj ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, vyjadril v lehote 15 dní od jej doručenia a aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a poučí ho o práve zvoliť si zástupcu do piatich dní od doručenia návrhu.

(2)

S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.

(3)

Disciplinárne obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát.

(4)

Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.

(5)

Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností, a ak je to pre rozhodnutie disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie veci, zabezpečuje a vykonáva predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od tretích osôb, disciplinárny senát si ich vyžiada; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát, inak bezodkladne.

(6)

Disciplinárny senát vec prejedná na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže upustiť od ústneho pojednávania, ak sa disciplinárne obvinený vzdal práva na ústne prejednanie veci. Termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr desať dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na ústnom pojednávaní. Termín ústneho pojednávania zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.

(7)

Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne disciplinárny senát bezodkladne po doručení ospravedlnenia.

§ 60

Prerušenie disciplinárneho konania

(1)

Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok, pre ktorý bolo disciplinárne konanie začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie trestné stíhanie.

(2)

Okrem prípadu podľa odseku 1 disciplinárny senát konanie preruší vtedy, ak sa o otázke, ktorá má právny význam na posúdenie toho, či sa rozhodca dopustil disciplinárneho previnenia, vedie súdne konanie.

(3)

Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania alebo ak je v priebehu disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 60 dní.

(4)

Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak disciplinárne obvinený požiadal o výmaz zo zoznamu rozhodcov; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov.

(5)

Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil ministerstvu na disciplinárne konanie.

(6)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ak pominú dôvody prerušenia konania, začínajú plynúť nové lehoty podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.

§ 61

Zastavenie disciplinárneho konania

(1)

Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak

a)

bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,

b)

bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,

c)

navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia disciplinárneho konania poučený,

d)

zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,

e)

disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, alebo

f)

disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2)

Ak existujú dôvody zastavenia disciplinárneho konania, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c) a d) je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.

§ 62

Trovy disciplinárneho konania a ich náhrada

(1)

Trovami disciplinárneho konania sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny.

(2)

Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy svojho zástupcu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3)

Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a ministerstvo voči rozhodcovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu trov disciplinárneho konania vo výške účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.

§ 63

Rozhodovanie o trovách disciplinárneho konania

(1)

O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

(2)

Ak účastník disciplinárneho konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, disciplinárny senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná.

(3)

Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu.

(4)