Autorský zákon

Audiovizuálne dielo je dielo vytvorené filmovými tvorivými postupmi, ako aj výberom a spracovaním diel audiovizuálne použitých bez ohľadu na formu a spôsob ich spracovania, vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako sled zaznamenaných, zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.

(2)

Originálom audiovizuálneho diela je prvý audiovizuálny záznam tohto diela.

§ 83

Autorstvo audiovizuálneho diela

(1)

Ak je audiovizuálne dielo zapísané v Medzinárodnom zozname audiovizuálnych diel,27) za jeho autora sa považuje osoba zapísaná v tomto zozname, kým sa nepreukáže opak; to neplatí, ak je tento zápis v rozpore s odsekom 2 alebo s iným vyhlásením uvedeným v tomto zozname.

(2)

Za autorov audiovizuálneho diela sa považujú režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo, a iná fyzická osoba, len ak sa na vytvorení audiovizuálneho diela podieľala tvorivou duševnou činnosťou.

(3)

Ak sa na tvorbe audiovizuálneho diela podieľalo viacero fyzických osôb podľa odseku 2, primerane sa uplatnia ustanovenia § 15.

(4)

Práva autorov audiovizuálne použitých diel zostávajú zachované.

§ 84

Výrobca originálu audiovizuálneho diela

Výrobca originálu audiovizuálneho diela je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého audiovizuálneho záznamu tohto diela.

§ 85

Audiovizuálne použité dielo

(1)

Audiovizuálne použitým dielom je dielo, ktoré so súhlasom jeho autora je autorom audiovizuálneho diela

a)

adaptované pre vytvorenie audiovizuálneho diela,

b)

spracované alebo inak použité a vložené do audiovizuálneho diela ako jeho súčasť alebo

c)

vložené do audiovizuálneho diela ako jeho súčasť.

(2)

Vloženie audiovizuálne použitého diela do audiovizuálneho diela nie je spojením týchto diel.

§ 86

Výkon práv k audiovizuálnemu dielu

(1)

Ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3.

(2)

Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa odseku 1, platí, že

a)

má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálneho diela alebo jeho časti v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, a to s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie,

b)

je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálneho diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autorov audiovizuálneho diela, a

c)

právo autorov audiovizuálneho diela na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.

(3)

Zánikom právneho vzťahu podľa odseku 1 zostávajú práva a povinnosti podľa odseku 2 nedotknuté.

(4)

Ak nie je dohodnuté inak, platí pre prípad, ak autor audiovizuálne použitého diela podľa § 85 ods. 1 písm. b) a c) udelil výrobcovi originálu audiovizuálneho diela písomný súhlas na vloženie audiovizuálne použitého diela do audiovizuálneho diela a dohodol sa s ním na odmene alebo spôsobe jej určenia za použitie audiovizuálne použitého diela, že výrobca originálu audiovizuálneho diela

a)

má súhlas na spracovanie alebo inú zmenu audiovizuálne použitého diela pre vytvorenie audiovizuálneho diela a jeho zaznamenanie audiovizuálnym záznamom v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky,

b)

má výhradnú licenciu v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv na použitie audiovizuálne použitého diela spolu s použitím audiovizuálneho diela, a to s možnosťou udelenia sublicencie alebo postúpenia licencie,

c)

je povinný previesť odmenu za káblovú retransmisiu audiovizuálne použitého diela, ktorú mu vyplatí príslušná organizácia kolektívnej správy, bez zbytočného odkladu po takomto vyplatení v prospech autora audiovizuálne použitého diela.

(5)

Na dohodu o odmene za použitie audiovizuálne použitého diela podľa odseku 4 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 69.

(6)

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa primerane použijú aj na umelecký výkon, zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam použitý v audiovizuálnom diele. Práva výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu alebo výrobcu audiovizuálneho záznamu na náhradu odmeny podľa § 36 ods. 2 a na primeranú odmenu podľa § 99, 110 a 119 zostávajú zachované.

(7)

Práva autorov audiovizuálne použitých diel na náhradu odmeny a na primeranú odmenu zostávajú zachované.

Druhý oddiel

Osobitné ustanovenia o počítačovom programe

§ 87

(1)

Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.

(2)

Ak ustanovenia odseku 1 a § 88 a 89 neustanovujú inak, vzťahujú sa na počítačový program a jeho autora primerane ustanovenia tejto časti.

§ 88

Právo autora udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu počítačového programu alebo rozmnoženiny počítačového programu prevodom užívacieho práva zaniká pre územie členského štátu alebo zmluvného štátu prvým oprávneným odplatným prevodom originálu počítačového programu alebo rozmnoženiny počítačového programu na území členského štátu alebo zmluvného štátu, a to pre originál počítačového programu alebo rozmnoženinu počítačového programu, ktorá bola predmetom tohto prevodu.

§ 89

Výnimky a obmedzenia majetkových práv autora k počítačovému programu

(1)

Osoba oprávnená užívať rozmnoženinu počítačového programu (ďalej len „oprávnený užívateľ“) nesmie používať počítačový program v rozpore s bežným využitím počítačového programu a nesmie neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov autora počítačového programu.

(2)

Do práva autora počítačového programu nezasahuje oprávnený užívateľ, ak bez súhlasu autora počítačového programu

a)

použije počítačový program na účel riadneho využitia počítačového programu vrátane opravy jeho chýb, ak nie je dohodnuté inak,

b)

vyhotoví záložnú rozmnoženinu počítačového programu na účel zabezpečenia riadneho využitia počítačového programu,

c)

skúma, študuje alebo skúša funkčnosť počítačového programu na účel určenia myšlienky alebo princípov, ktoré sú základom akejkoľvek časti počítačového programu, a to počas nahrávania, zobrazovania, prenosu, overovania funkčnosti a ukladania počítačového programu do pamäte počítača.

(3)

Do práva autora počítačového programu nezasahuje oprávnený užívateľ alebo nadobúdateľ licencie k počítačovému programu, ktorý vyhotoví bez súhlasu autora počítačového programu rozmnoženinu zdrojového kódu alebo strojového kódu počítačového programu alebo jeho časti alebo preloží formu zdrojového kódu alebo strojového kódu počítačového programu alebo jeho časti v rozsahu nevyhnutnom na získanie informácie potrebnej na dosiahnutie vzájomnej súčinnosti počítačového programu s inými nezávisle vytvorenými počítačovými programami, ak táto informácia nebola predtým bežne dostupná. Informáciu získanú podľa prvej vety nemožno použiť na

a)

dosiahnutie iného cieľa, ako je dosiahnutie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,

b)

poskytnutie iným osobám s výnimkou, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie vzájomnej súčinnosti nezávisle vytvorených počítačových programov,

c)

zabezpečenie vývoja, výroby alebo obchodovanie s počítačovým programom, ktorý je podobný vo svojom vyjadrení, alebo na akúkoľvek inú činnosť, ktorou by sa porušilo právo autora počítačového programu.

(4)

Za použitie podľa odsekov 2 a 3 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

(5)

Ustanovenia § 37, 44, 54, 55 a § 60 ods. 4 sa použijú primerane vo vzťahu k autorovi počítačového programu, oprávnenému užívateľovi a nadobúdateľovi licencie.

ÔSMA HLAVA

OSOBITNÉ REŽIMY TVORBY

§ 90

Zamestnanecké dielo

(1)

Dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu sa považuje za zamestnanecké dielo.

(2)

Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnickej osoby alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby, alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, na splnenie povinností vyplývajúcich mu z členstva v orgáne tejto právnickej osoby, ktorá sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa.

(3)

Zamestnaneckým dielom je aj dielo vytvorené autorom, ktorý je zamestnancom dočasne prideleným k zamestnávateľovi na výkon práce.28) Takýto zamestnávateľ sa považuje za zamestnávateľa dočasne prideleného zamestnanca.

(4)

Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Pri výkone majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom nesmie autor udeliť tretej osobe súhlas na použitie tohto diela a autor je povinný sám sa zdržať výkonu majetkových práv k tomuto dielu.

(5)

Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe, ak nie je dohodnuté inak.

(6)

Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas aj na

a)

zverejnenie diela,

b)

označenie diela menom, obchodným menom alebo názvom zamestnávateľa,

c)

dokončenie diela, zmenu diela alebo iný zásah do diela.

(7)

Smrťou alebo zánikom zamestnávateľa oprávneného vykonávať majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu bez právneho nástupcu právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zaniká a majetkové práva k zamestnaneckému dielu vykonáva autor.

(8)

Zánikom právnych vzťahov podľa odsekov 1 až 3 zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov 4 až 6 nedotknuté.

(9)

Ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, má autor právo požadovať, aby mu zamestnávateľ udelil za obvyklých podmienok licenciu na použitie zamestnaneckého diela. Zamestnávateľ nie je povinný licenciu podľa prvej vety udeliť, ak je to v rozpore s jeho oprávnenými záujmami alebo je na strane zamestnávateľa iný závažný dôvod na odmietnutie udelenia takejto licencie.

§ 91

Dielo na objednávku

(1)

Dielo na objednávku je dielo vytvorené autorom na základe zmluvy o dielo.29) Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak. Objednávateľ je oprávnený použiť toto dielo na iný účel len so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Autor je oprávnený dielo na objednávku sám použiť, ako aj udeliť súhlas na jeho použitie, ak nie je dohodnuté inak a ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

(3)

Odseky 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na dielo vytvorené v rámci verejnej súťaže.30)

(4)

Na počítačový program, databázu podľa § 131 a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele; objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa, ustanovenie § 90 ods. 9 sa nepoužije.

(5)

Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na audiovizuálne dielo.

§ 92

Spoločné dielo

(1)

Spoločné dielo je dielo, ktoré vytvorili dvaja alebo viacerí autori na podnet a pod vedením osoby, ktorá usmerňovala a zabezpečovala proces vytvorenia tohto diela. Tvorivé vklady autorov zahrnuté do spoločného diela nie je možné samostatne použiť.

(2)

Na výkon práv k spoločnému dielu sa primerane použijú ustanovenia o zamestnaneckom diele.

(3)

Ak tvorbu spoločného diela usmerňovali a zabezpečovali dve alebo viaceré osoby, nakladajú so spoločným dielom spoločne, ak nie je dohodnuté inak.

(4)

Smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby podľa odseku 1 bez právneho nástupcu jej právo výkonu majetkových práv k spoločnému dielu zaniká a majetkové práva k spoločnému dielu vykonávajú autori; ustanovenia § 15 sa použijú primerane.

§ 93

Školské dielo

(1)

Školské dielo je dielo vytvorené dieťaťom, žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k škole.

(2)

Autor školského diela je na návrh školy povinný uzavrieť so školou nevýhradnú a bezodplatnú licenčnú zmluvu o použití školského diela spôsobom, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný, ak to možno od autora školského diela spravodlivo požadovať. Ak autor školského diela odmietne licenčnú zmluvu podľa prvej vety uzatvoriť, škola sa môže domáhať, aby obsah licenčnej zmluvy určil súd.

(3)

Škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny za použitie školského diela nahradil náklady vynaložené na vytvorenie školského diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky.

PRVÁ HLAVA

PRÁVA VÝKONNÉHO UMELCA

§ 94

Umelecký výkon a výkonný umelec

(1)

Umelecký výkon je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom.

(2)

Výkonný umelec je fyzická osoba, ktorá osobne podá umelecký výkon tak, že spieva, hrá, predvádza, prednáša alebo inak tvorivo vykonáva umelecké dielo alebo dielo tradičnej ľudovej kultúry, najmä spevák, hudobník, dirigent, herec, tanečník alebo artista.

§ 95

Obsah práva výkonného umelca

Právo výkonného umelca zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva.

§ 96

Výhradné osobnostné práva výkonného umelca

Na výkonného umelca a na jeho umelecký výkon sa primerane vzťahujú ustanovenia § 18.

§ 97

(1)

Výkonný umelec má právo použiť svoj umelecký výkon a právo udeliť súhlas na použitie umeleckého výkonu.

(2)

Umelecký výkon je možné použiť iba so súhlasom výkonného umelca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Použitím umeleckého výkonu, na ktoré udeľuje výkonný umelec súhlas podľa odseku 1, je

a)

verejný prenos nezaznamenaného umeleckého výkonu okrem vysielania,

b)

vyhotovenie originálu záznamu umeleckého výkonu,

c)

vyhotovenie rozmnoženiny záznamu umeleckého výkonu,

d)

verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny

1.

prevodom vlastníckeho práva,

2.

nájmom alebo

3.

vypožičaním,

e)

sprístupňovanie záznamu umeleckého výkonu verejnosti.

(4)

Ak nie je dohodnuté inak, pri nakladaní s právami k umeleckému výkonu vytvorenému kolektívne pri vykonaní toho istého umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry viacerými výkonnými umelcami, ktorými sú členovia orchestra, zboru, tanečného súboru alebo iného umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia, týchto výkonných umelcov v ich mene a na ich účet zastupuje spoločný zástupca; to sa nevzťahuje na výkon práv sólistu a dirigenta. Spoločným zástupcom je umelecký vedúci umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia, ak je takýto ustanovený. Ak väčšina členov umeleckého telesa alebo umeleckého zoskupenia určí za spoločného zástupcu inú osobu ako umeleckého vedúceho, ktorej udelí písomné splnomocnenie, spoločným zástupcom je táto osoba.

(5)

Na právo výkonného umelca udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu záznamu umeleckého výkonu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.

§ 98

(1)

Majetkové práva výkonného umelca nezanikajú udelením súhlasu podľa § 65, výkonný umelec je povinný strpieť použitie umeleckého výkonu inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.

(2)

Majetkové práva výkonného umelca sú neprevoditeľné, nemožno sa ich vzdať a nemožno ich postihnúť exekúciou; to sa nevzťahuje na pohľadávky vzniknuté z majetkových práv výkonného umelca.

(3)

Majetkové práva výkonného umelca sú predmetom dedičstva.

§ 99

Právo výkonného umelca na primeranú odmenu

(1)

Ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom.

(2)

Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie

a)

zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,

b)

zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a

c)

nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.

(3)

Primeraná odmena musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia umeleckého výkonu.

(4)

Práv podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno vzdať.

§ 100

Právo výkonného umelca na dodatočnú odmenu

(1)

Ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za jednorazovú odmenu, vzniká výkonnému umelcovi právo na dodatočnú odmenu za použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu za každý celý rok bezprostredne nasledujúci po 50. roku

a)

odo dňa prvého oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo

b)

od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, ak k vydaniu nedošlo.

(2)

Práva podľa odseku 1 sa výkonný umelec nemôže vzdať.

§ 101

Ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu, ktorou udelil výhradný súhlas na použitie svojho zaznamenaného umeleckého výkonu všetkými spôsobmi známymi v čase uzavretia tejto zmluvy, v neobmedzenom rozsahu a na celý čas trvania majetkových práv za opakovanú odmenu, výrobca zvukového záznamu nie je oprávnený po 50. roku

a)

odo dňa prvého oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo

b)

od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu zrážať z tejto odmeny žiadne sumy, ak k vydaniu nedošlo.

§ 102

Trvanie majetkových práv výkonného umelca

(1)

Majetkové práva výkonného umelca podľa § 97 až 101 trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu.

(2)

Ak počas doby podľa odseku 1 došlo k vydaniu zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, majetkové práva výkonného umelca trvajú 70 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr. Ak počas tejto doby došlo k vydaniu audiovizuálneho záznamu alebo verejnému prenosu audiovizuálneho záznamu umeleckého výkonu, majetkové práva výkonného umelca trvajú 50 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr.

(3)

Trvanie majetkových práv výkonného umelca sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.

§ 103

Výnimky a obmedzenia majetkových práv výkonného umelca

(1)

Na výnimky a obmedzenia majetkových práv výkonného umelca sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.

(2)

Do práva výkonného umelca nezasahuje ani osoba, ktorá bez súhlasu výkonného umelca vyhotoví záznam jeho umeleckého výkonu v prípadoch podľa § 39, 40 a § 42 až 51 za podmienok ustanovených v § 34 až 36.

§ 104

Na výkonného umelca sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

§ 105

Odstúpenie od licenčnej zmluvy z dôvodu dodatočného nevyužívania výhradnej licencie

(1)

Ak výkonný umelec uzavrel s výrobcom zvukového záznamu jeho umeleckého výkonu zmluvu podľa § 100 a po uplynutí 50 rokov odo dňa prvého oprávneného vydania zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, alebo ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu, výrobca zvukového záznamu tohto umeleckého výkonu verejne nerozširuje rozmnoženiny tohto zvukového záznamu odplatným prevodom vlastníckeho práva v dostatočnom množstve ani ich nesprístupňuje verejnosti, výkonný umelec môže od zmluvy podľa § 100 odstúpiť.

(2)

Práva na odstúpenie od licenčnej zmluvy podľa odseku 1 sa výkonný umelec nemôže vzdať.

(3)

Odstúpenie od zmluvy podľa odseku 1 nadobudne účinnosť po uplynutí lehoty jedného roka odo dňa doručenia odstúpenia výrobcovi zvukového záznamu, ak počas trvania tejto lehoty výrobca zvukového záznamu nepoužije zvukový záznam umeleckého výkonu oboma spôsobmi použitia zvukového záznamu umeleckého výkonu podľa odseku 1.

§ 106

Na výkonného umelca a jeho umelecký výkon sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 4, 6, 7, 9, 11, 13, 14, 16, § 20 ods. 1 a 2, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 90 až 93.

DRUHÁ HLAVA

PRÁVA VÝROBCU ZVUKOVÉHO ZÁZNAMU

§ 107

Zvukový záznam a výrobca zvukového záznamu

(1)

Zvukový záznam je záznam zvukov vnímateľný sluchom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky zaznamenávajú. Záznam zvukovej zložky audiovizuálneho diela sa za zvukový záznam nepovažuje.

(2)

Výrobca zvukového záznamu je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

§ 108

Obsah práva výrobcu zvukového záznamu

Právo výrobcu zvukového záznamu zahŕňa výhradné majetkové práva.

§ 109

(1)

Výrobca zvukového záznamu má právo použiť svoj zvukový záznam a právo udeliť súhlas na použitie zvukového záznamu.

(2)

Zvukový záznam je možné použiť iba so súhlasom výrobcu zvukového záznamu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Použitím zvukového záznamu, na ktoré udeľuje výrobca zvukového záznamu súhlas podľa odseku 1, je

a)

vyhotovenie rozmnoženiny zvukového záznamu,

b)

verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny

1.

prevodom vlastníckeho práva,

2.

nájmom alebo

3.

vypožičaním,

c)

vysielanie zvukového záznamu,

d)

sprístupňovanie zvukového záznamu verejnosti.

(4)

Na právo výrobcu zvukového záznamu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu zvukového záznamu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.

(5)

Majetkové práva výrobcu zvukového záznamu sú prevoditeľné.

§ 110

Právo výrobcu zvukového záznamu na primeranú odmenu

Výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu

a)

technickým predvedením,

b)

verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

§ 111

Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu

(1)

Majetkové práva výrobcu zvukového záznamu trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak počas tejto doby došlo k vydaniu zvukového záznamu alebo verejnému prenosu zvukového záznamu, majetkové práva výrobcu zvukového záznamu trvajú 70 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr.

(2)

Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa § 105, majetkové práva výrobcu zvukového záznamu zanikajú.

(3)

Trvanie majetkových práv výrobcu zvukového záznamu sa skončí posledným dňom roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.

§ 112

Osobitné povinnosti výrobcu zvukového záznamu vo vzťahu k vyplateniu dodatočnej odmeny pre výkonného umelca

(1)

Výrobca zvukového záznamu je povinný každoročne zaplatiť výkonnému umelcovi prostredníctvom príslušnej organizácie kolektívnej správy dodatočnú odmenu podľa § 100 vo výške 20 % z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka za použitie zvukového záznamu umeleckého výkonu vyhotovením rozmnoženín tohto zvukového záznamu, verejným rozširovaním rozmnoženiny tohto zvukového záznamu prevodom vlastníckeho práva a sprístupňovaním tohto zvukového záznamu verejnosti.

(2)

Výrobca zvukového záznamu poskytne na požiadanie príslušnej organizácii kolektívnej správy informácie nevyhnutné na zabezpečenie vyplácania dodatočnej odmeny podľa § 100 ods. 1.

§ 113

Na výnimky a obmedzenia majetkových práv výrobcu zvukového záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.

§ 114

Na výrobcu zvukového záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

§ 115

Na výrobcu zvukového záznamu a jeho zvukový záznam sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6, 7, 9 až 11, 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 91 až 93.

TRETIA HLAVA

PRÁVA VÝROBCU AUDIOVIZUÁLNEHO ZÁZNAMU

§ 116

Audiovizuálny záznam a výrobca audiovizuálneho záznamu

(1)

Audiovizuálny záznam je záznam audiovizuálneho diela zaznamenaný ako sled zámerne usporiadaných a navzájom súvisiacich obrazov vyvolávajúcich dojem pohybu a sprevádzaných zvukom alebo bez neho.

(2)

Audiovizuálny záznam je aj záznam obrazov sprevádzaných zvukom alebo bez neho, bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.

(3)

Výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.

§ 117

Obsah práva výrobcu audiovizuálneho záznamu

Právo výrobcu audiovizuálneho záznamu zahŕňa výhradné majetkové práva.

§ 118

(1)

Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo použiť svoj audiovizuálny záznam a právo udeliť súhlas na použitie audiovizuálneho záznamu.

(2)

Audiovizuálny záznam je možné použiť iba so súhlasom výrobcu audiovizuálneho záznamu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Použitím audiovizuálneho záznamu, na ktoré udeľuje výrobca audiovizuálneho záznamu súhlas podľa odseku 1, je

a)

vyhotovenie rozmnoženiny audiovizuálneho záznamu,

b)

verejné rozširovanie originálu audiovizuálneho záznamu alebo jeho rozmnoženiny

1.

prevodom vlastníckeho práva,

2.

nájmom alebo

3.

vypožičaním,

c)

technické predvedenie audiovizuálneho záznamu,

d)

vysielanie audiovizuálneho záznamu,

e)

sprístupňovanie audiovizuálneho záznamu verejnosti.

(4)

Na právo výrobcu audiovizuálneho záznamu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu audiovizuálneho záznamu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.

(5)

Majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu sú prevoditeľné.

§ 119

Právo výrobcu audiovizuálneho záznamu na primeranú odmenu

Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

§ 120

Trvanie majetkových práv výrobcu audiovizuálneho záznamu

(1)

Majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu trvajú 50 rokov od vyhotovenia audiovizuálneho záznamu. Ak počas tejto doby došlo k vydaniu audiovizuálneho záznamu alebo verejnému prenosu audiovizuálneho záznamu, majetkové práva výrobcu audiovizuálneho záznamu trvajú 50 rokov po prvom oprávnenom vydaní alebo prvom oprávnenom verejnom prenose podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala skôr.

(2)

Trvanie majetkových práv výrobcu audiovizuálneho záznamu sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.

§ 121

Na výnimky a obmedzenia majetkových práv výrobcu audiovizuálneho záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.

§ 122

Na výrobcu audiovizuálneho záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

§ 123

Na výrobcu audiovizuálneho záznamu a jeho audiovizuálny záznam sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6,7, 9, 13, 16,§ 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 91 až 93.

ŠTVRTÁ HLAVA

PRÁVA VYSIELATEĽA

§ 124

Obsah práva vysielateľa

Právo vysielateľa zahŕňa výhradné majetkové práva.

§ 125

(1)

Vysielateľ má právo použiť svoje vysielanie a právo udeliť súhlas na použitie svojho vysielania.

(2)

Vysielanie je možné použiť iba so súhlasom vysielateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Použitím vysielania, na ktoré udeľuje vysielateľ súhlas podľa odseku 1, je

a)

verejný prenos vysielania, ak sa uskutočňuje na miestach, ktoré sú verejnosti prístupné za vstupný poplatok,

b)

vyhotovenie záznamu vysielania,

c)

vyhotovenie rozmnoženiny záznamu vysielania,

d)

verejné rozširovanie záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,

e)

retransmisia vysielania,

f)

sprístupňovanie záznamu vysielania verejnosti.

(4)

Na právo vysielateľa udeľovať súhlas na verejné rozširovanie záznamu vysielania alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje ustanovenie § 22 ods. 2.

(5)

Majetkové práva vysielateľa sú prevoditeľné.

§ 126

Trvanie majetkových práv vysielateľa

(1)

Majetkové práva vysielateľa trvajú 50 rokov od vysielania.

(2)

Trvanie majetkových práv vysielateľa sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania majetkových práv.

§ 127

(1)

Na výnimky a obmedzenia majetkových práv vysielateľa sa primerane vzťahujú ustanovenia § 34 až 57.

(2)

Do práva vysielateľa nezasahuje ani osoba, ktorá bez súhlasu vysielateľa vyhotoví záznam jeho vysielania v prípadoch podľa § 39 a 40 a 42 až 45 za podmienok ustanovených v § 34 až 36.

§ 128

Na vysielateľa sa primerane vzťahujú ustanovenia šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

§ 129

Na vysielateľa a jeho vysielanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4, 6, 7, 9, 13, 16, § 20 ods. 1 a 3, § 21, 22, 24, § 26 až 30, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64 a § 91.

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O DATABÁZE

§ 130

(1)

Databázou je súbor navzájom nezávislých diel, údajov alebo iných navzájom nezávislých materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami bez ohľadu na formu jeho vyjadrenia.

(2)

Práva nositeľov práv k jednotlivým súčastiam databázy zostávajú zachované.

(3)

Za databázu sa nepovažuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.

DRUHÁ HLAVA

AUTORSKÉ PRÁVO K DATABÁZE

§ 131

Ak je spôsob výberu alebo usporiadanie obsahu databázy výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, vzťahuje sa na túto databázu a jej autora primerane druhá časť tohto zákona, ak z § 132 až 140 nevyplýva inak; databázou je najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo alebo výstava.

§ 132

Ak sa na tvorbe databázy podieľali dvaja alebo viacerí autori, uplatnia sa primerane ustanovenia tohto zákona o spoluautorstve.

§ 133

Výhradné majetkové práva k databáze

(1)

Autor databázy má právo použiť svoju databázu a právo udeliť súhlas na použitie databázy.

(2)

Databázu je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Použitím databázy, na ktoré udeľuje autor databázy súhlas podľa odseku 1, je

a)

vyhotovenie rozmnoženiny databázy,

b)

spracovanie databázy,

c)

verejné rozširovanie originálu databázy alebo rozmnoženiny databázy

1.

prevodom vlastníckeho práva,

2.

nájmom alebo

3.

vypožičaním,

d)

technické predvedenie databázy,

e)

verejný prenos databázy; to nezahŕňa vysielanie a retransmisiu.

§ 134

Obmedzenie majetkového práva k databáze

(1)

Do autorského práva k databáze nezasahuje osoba oprávnená užívať databázu, ktorá bez súhlasu autora databázy použije databázu na účel prístupu k jej obsahu alebo na účel jej bežného využitia.

(2)

Ustanovenia o výnimkách a obmedzeniach podľa § 34 až 57 sa použijú primerane okrem ustanovenia § 42, ktoré sa použije iba vo vzťahu k databáze, ktorá nie je vytvorená v elektronickej forme.

TRETIA HLAVA

OSOBITNÉ PRÁVO K DATABÁZE

§ 135

(1)

Ak databáza vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia alebo predvedenia jej obsahu, má zhotoviteľ databázy výhradné právo databázu použiť a udeliť súhlas na extrakciu alebo reutilizáciu celého obsahu databázy alebo jej kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti.

(2)

Zhotoviteľ databázy je osoba, ktorá iniciovala a zabezpečila zhotovenie databázy.

(3)

Extrakcia databázy je trvalé alebo dočasné vyhotovenie rozmnoženiny databázy prenesením celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na iný nosič akýmkoľvek prostriedkom v akejkoľvek forme.

(4)

Reutilizácia databázy je akýkoľvek spôsob uvedenia celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti na verejnosti vrátane rozširovania jej rozmnoženín prevodom vlastníckeho práva a nájmom. Na zánik práva udeliť súhlas na verejné rozširovanie rozmnoženiny databázy prevodom vlastníckeho práva sa primerane vzťahuje § 22 ods. 2.

(5)

Konanie, ktoré je opakovanou a systematickou extrakciou alebo reutilizáciou nepodstatných častí obsahu databázy a je v rozpore s bežným využitím databázy a ktoré neprimerane zasahuje do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy, je zakázané.

(6)

Práva autora databázy nie sú dotknuté.

§ 136

Akákoľvek zmena obsahu databázy, ktorá je kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatná, alebo každý nový kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do databázy spočívajúci v doplnení, skrátení alebo v inom upravovaní, je zhotovením novej databázy.

§ 137

Práva zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. 1 sú prevoditeľné.

§ 138

Výnimky a obmedzenia osobitného práva k databáze

(1)

Používateľ databázy, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, ju nesmie používať v rozpore s bežným využitím databázy a nesmie neprimerane zasahovať do právom chránených záujmov zhotoviteľa databázy.

(2)

Používateľ databázy, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, nesmie spôsobiť ujmu nositeľom práv k jednotlivým súčastiam databázy.

(3)

Do osobitného práva k databáze nezasahuje používateľ databázy, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu kvalitatívne alebo kvantitatívne nepodstatnej časti jej obsahu, a to na akýkoľvek účel.

(4)

Do osobitného práva k databáze, ku ktorej bol umožnený prístup verejnosti, nezasahuje používateľ databázy, ktorý bez súhlasu zhotoviteľa databázy vykoná extrakciu alebo reutilizáciu podstatnej časti obsahu databázy, ak ide o

a)

extrakciu obsahu databázy, ktorá nie je zhotovená v elektronickej podobe, pre súkromnú potrebu,

b)

extrakciu na účel názornej ukážky pri výučbe alebo pri výskume, pri ktorom nedochádza k dosiahnutiu priameho alebo nepriameho obchodného prospechu, a uvedie sa označenie zhotoviteľa databázy a prameň,

c)

extrakciu alebo reutilizáciu v nevyhnutnom rozsahu na účel zabezpečenia

1.

verejnej bezpečnosti,

2.

priebehu správneho, trestného alebo súdneho konania alebo

3.

rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov, zastupiteľstva obce alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku.

§ 139

Trvanie osobitného práva k databáze

(1)

Právo zhotoviteľa databázy podľa § 135 ods. 1 trvá 15 rokov odo dňa zhotovenia databázy alebo odo dňa, keď bol umožnený prístup verejnosti k databáze, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastala neskôr.

(2)

Trvanie práva zhotoviteľa databázy podľa odseku 1 sa skončí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynie doba trvania podľa odseku 1.

§ 140

Ustanovenia § 9, § 20 ods. 1 a 3, § 33 ods. 1 až 6, § 58 až 64, § 65 až 82 a § 91 sa primerane vzťahujú aj na zhotoviteľa databázy.

§ 141

(1)

Správou práv sa na účely tohto zákona rozumie správa výkonu majetkových práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu, vysielaniu a databáze podľa § 131 (ďalej len „predmet ochrany“).

(2)

Správu práv vykonáva za nositeľa práv nezávislý subjekt správy alebo organizácia kolektívnej správy podľa tohto zákona, ak nie je v § 146 a 147 ustanovené inak.

§ 142

Nezávislý subjekt správy

(1)

Nezávislým subjektom správy je každá právnická osoba, ktorá je oprávnená na základe dohody s nositeľom práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný predmet svojej činnosti a ktorá

a)

nie je vo vlastníctve ani pod kontrolou, či už priamo alebo nepriamo, úplne alebo čiastočne, nositeľov práv a

b)

svoju činnosť vykonáva na účel dosahovania zisku.

(2)

Na nezávislý subjekt správy sa vzťahujú povinnosti podľa ustanovení § 165 ods. 1 a 2, § 178, 180 a § 181 písm. a) až c) a f) až h). Dohľad nad plnením povinností podľa prvej vety vykonáva ministerstvo; ustanovenie § 155 sa použije primerane.

§ 143

(1)

Kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy.

(2)

Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

§ 144

Organizácia kolektívnej správy

(1)

Právnická osoba oprávnená na základe zákona alebo dohôd s nositeľmi práv spravovať majetkové práva v mene viacerých nositeľov práv a v záujme spoločného prospechu týchto nositeľov práv ako jediný alebo hlavný účel svojej činnosti, je organizáciou kolektívnej správy, ak

a)

jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv,

b)

kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku a

c)

má sídlo na území Slovenskej republiky a bolo jej ministerstvom udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv (ďalej len „oprávnenie“).

(2)

Právnická osoba so sídlom v inom štáte vykonávajúca kolektívnu správu práv je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, ak

a)

jej riadenie a kontrola sa uskutočňuje s účasťou nositeľov práv alebo

b)

kolektívnu správu práv vykonáva bez účelu dosahovania zisku.

(3)

Organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

(4)

Kolektívnou správou práv nie je zastupovanie nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv pri sprostredkovaní alebo uskutočnení inej činnosti v súvislosti s použitím jeho predmetu ochrany na účel dosahovania zisku.

(5)

Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky nesmie vykonávať kolektívnu správu práv bez oprávnenia podľa § 151 ods. 6.

§ 145

Odbory kolektívnej správy práv

(1)

Odbor kolektívnej správy práv zahŕňa vymedzenie predmetu ochrany, ak ide o diela, vymedzenie ich druhu, s vymedzením majetkových práv, ktoré majú byť kolektívne spravované.

(2)

Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv:

a)

použitie predmetu ochrany vyhotovením jeho rozmnoženiny,

b)

použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny prevodom vlastníckeho práva,

c)

použitie predmetu ochrany verejným rozširovaním jeho originálu alebo jeho rozmnoženiny

1.

nájmom,

2.

vypožičaním,

d)

použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vystavením,

e)

použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti verejným vykonaním vo forme

1.

živého predvedenia predmetu ochrany,

2.

technického predvedenia predmetu ochrany,

f)

použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti

1.

vysielaním,

2.

retransmisiou,

3.

sprístupňovaním verejnosti alebo

4.

iným spôsobom verejného prenosu,

g)

výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,

h)

výber primeranej odmeny za použitie predmetu ochrany,

i)

výber dodatočnej odmeny za použitie predmetu ochrany.

§ 146

(1)

Nositeľ práv nie je oprávnený na individuálny výkon svojich majetkových práv v odboroch kolektívnej správy podľa odseku 2.

(2)

Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv podľa odseku 1 v týchto odboroch kolektívnej správy:

a)

výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu podľa § 42,

b)

výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredníctvom reprografického zariadenia podľa § 43,

c)

výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,

d)

výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,

e)

výber dodatočnej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu podľa § 100,

f)

použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

§ 147

(1)

Organizácia kolektívnej správy vykonávajúca správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 písm. d) a f) sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.

(2)

Ak kolektívnu správu práv v odbore použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy, nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej správy sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

(3)

Ak organizácia kolektívnej správy vykonáva správu majetkového práva podľa § 146 ods. 2 aj vo vzťahu k nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1, patria týmto nositeľom práv rovnaké práva a povinnosti ako tým nositeľom práv, ktorí sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 ods. 1.

§ 148

Žiadosť o udelenie oprávnenia

(1)

O udelení oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“).

(2)

Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje

a)

názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,

b)

označenie štatutárneho orgánu žiadateľa, meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi,

c)

vymedzenie odboru kolektívnej správy práv.

(3)

Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je

a)

doklad preukazujúci právnu subjektivitu žiadateľa nie starší ako tri mesiace spolu s dokladom preukazujúcim založenie žiadateľa,

b)

štatút podľa § 149,

c)

doklad preukazujúci skutočnosti podľa odseku 2 písm. a) a b), ak tieto skutočnosti nevyplývajú z prílohy podľa písmena a),

d)

doklad, ktorým je

1.

písomný záväzok najmenej desiatich zahraničných organizácií kolektívnej správy, ktoré sú podľa práva iného štátu oprávnené na jeho území vykonávať kolektívnu správu práv vo vzťahu k rovnakému odboru kolektívnej správy práv, že budú so žiadateľom vzájomne zastupovať nositeľov práv na území, na ktorom vykonávajú kolektívnu správu práv, ak bude žiadateľovi udelené oprávnenie, alebo

2.

menný zoznam najmenej 1 000 nositeľov práv z iných štátov, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom s uvedením miesta trvalého pobytu a podpisu týchto nositeľov práv, alebo

3.

zoznam najmenej 10 000 predmetov ochrany nositeľov práv z iných štátov, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv k týmto predmetom ochrany žiadateľom, so špecifikáciou týchto predmetov ochrany,

e)

doklad, ktorým je menný zoznam nositeľov práv s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí záväzne prejavili záujem o kolektívnu správu svojich práv žiadateľom s uvedením miesta trvalého pobytu a podpisu týchto nositeľov práv,

f)

vzorový návrh dohody o zastupovaní nositeľa práv pri výkone kolektívnej správy práv vylučujúci diskriminačné podmienky vo vzťahu k individuálnemu výkonu majetkových práv.

(4)

Prílohy podľa odseku 3 písm. a) až c) žiadateľ priloží ako originál alebo ako osvedčenú rozmnoženinu. Žiadateľ, ktorý žiada o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv k vysielaniu, prílohu podľa odseku 3 písm. d) neprikladá.

(5)

Prílohy podľa odseku 3 písm. a) až c), e) a f) žiadateľ priloží v štátnom jazyku. Ak je originál prílohy podľa odseku 3 písm. d) vyhotovený v inom ako štátnom jazyku nespĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, žiadateľ priloží aj jej úradný preklad do štátneho jazyka.

§ 149

Štatút

(1)

Štatút je vnútorný dokument organizácie kolektívnej správy prijatý žiadateľom, ktorý určuje jej vnútornú organizáciu, vzájomné vzťahy a právomoci jej orgánov a ďalšie podrobnosti o jej činnosti.

(2)

Štatút obsahuje

a)

podmienky členstva v organizácii kolektívnej správy založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách vrátane podmienok výkonu práv člena organizácie kolektívnej správy,

b)

vymedzenie orgánov organizácie kolektívnej správy a ich právomocí,

c)

postupy na predchádzanie konfliktu záujmov vo vnútri organizácie kolektívnej správy vrátane postupov na zistenie, riadenie, monitorovanie a zverejnenie vzniknutého alebo možného konfliktu záujmov, ak takéto postupy nie sú obsiahnuté v osobitnom vnútornom predpise organizácie kolektívnej správy,

d)

postupy výkonu kontroly orgánom kontroly, ak takéto postupy nie sú obsiahnuté v osobitnom vnútornom predpise organizácie kolektívnej správy,

e)

ďalšie náležitosti podľa rozhodnutia organizácie kolektívnej správy.

§ 150

Žiadosť o zmenu oprávnenia

(1)

O zmene oprávnenia rozhoduje ministerstvo na základe písomnej žiadosti organizácie kolektívnej správy.

(2)

Zmenou oprávnenia je akákoľvek zmena vo vymedzení odborov kolektívnej správy práv.

(3)

Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje

a)

názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,

b)

označenie štatutárneho orgánu organizácie kolektívnej správy, meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi,

c)

vymedzenie odboru kolektívnej správy práv.

(4)

Na prílohy žiadosti podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 148 ods. 3 písm. c) až f) a ods. 4 a 5.

§ 151

Konanie o udelenie oprávnenia a konanie o zmenu oprávnenia

(1)

Účastníkom konania o udelenie oprávnenia podľa § 148 je žiadateľ. Účastníkom konania o zmenu oprávnenia podľa § 150 je organizácia kolektívnej správy.

(2)

O žiadosti o udelenie oprávnenia podľa § 148 alebo o žiadosti o zmenu oprávnenia podľa § 150 (ďalej len „žiadosť“) rozhoduje ministerstvo do 90 dní odo dňa doručenia žiadosti.

(3)

Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa § 148 ods. 2 alebo § 150 ods. 3 alebo prílohy podľa § 148 ods. 3 alebo § 150 ods. 4, ministerstvo vyzve účastníka konania na doplnenie žiadosti v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.

(4)

Ak účastník konania žiadosť v lehote podľa odseku 3 nedoplní, ministerstvo konanie zastaví. O následku nedoplnenia žiadosti ministerstvo účastníka konania poučí vo výzve podľa odseku 3. Lehotu podľa odseku 3 nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

(5)

Ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 148 ods. 2 alebo § 150 ods. 3 a obsahuje prílohy podľa § 148 ods. 3 alebo § 150 ods. 4, ministerstvo rozhodne o udelení oprávnenia alebo o zmene oprávnenia.

(6)

Na základe rozhodnutia o udelení oprávnenia podľa odseku 5 ministerstvo vydá žiadateľovi bez zbytočného odkladu oprávnenie, ktoré obsahuje

a)

číslo oprávnenia a dátum jeho vydania,

b)

názov, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa, ak bolo pridelené,

c)

označenie rozhodnutia ministerstva o udelení oprávnenia,

d)

vymedzenie odboru kolektívnej správy práv.

(7)

Na základe rozhodnutia o zmene oprávnenia podľa odseku 5 ministerstvo vydá organizácii kolektívnej správy úplné znenie vydaného oprávnenia, ktoré obsahuje náležitosti podľa odseku 6 v znení zmien, o ktorých rozhodlo.

(8)

Ministerstvo udeľuje oprávnenie na dobu neurčitú.

§ 152

(1)

Organizácia kolektívnej správy je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv podľa tohto zákona odo dňa doručenia oprávnenia.

(2)

Organizácia kolektívnej správy je povinná spĺňať podmienky udelenia oprávnenia počas celého obdobia výkonu kolektívnej správy práv.

(3)

Práva a povinnosti organizácie kolektívnej správy vyplývajúce z vydaného oprávnenia nemôžu byť predmetom prevodu ani prechodu na inú osobu.

(4)

Ministerstvo na svojom webovom sídle vedie evidenciu organizácií kolektívnej správy, ktorým udelilo oprávnenie, vrátane digitálnej rozmnoženiny oprávnenia. Evidencia obsahuje

a)

názov organizácie kolektívnej správy,

b)

sídlo organizácie kolektívnej správy,

c)

označenie štatutárneho orgánu a meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, označenie orgánu riadenia a meno a priezvisko osoby, ktorá je orgánom riadenia, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi, ak je odlišný od štatutárneho orgánu,

d)

vymedzenie odboru kolektívnej správy práv a

e)

informáciu o tom, či organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 79 v danom kalendárnom roku.

(5)

Organizácia kolektívnej správy poskytne ministerstvu na účely vedenia evidencie informácie podľa odseku 4 písm. a) až c) vždy bez zbytočného odkladu po zmene takejto informácie a zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky potrebný pre poskytnutie informácie podľa odseku 4 písm. e) najneskôr do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Za správnosť a pravdivosť údajov poskytnutých na účely vedenia evidencie podľa odseku 4 písm. a) až c) a e) zodpovedá organizácia kolektívnej správy.

§ 153

Konanie o odňatí oprávnenia

(1)

Ministerstvo začne konanie o odňatí oprávnenia z vlastného podnetu na základe vykonaného dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv podľa § 155 ods. 1 (ďalej len „dohľad“) alebo na žiadosť organizácie kolektívnej správy o odňatie oprávnenia. Účastníkom konania o odňatí oprávnenia je organizácia kolektívnej správy.

(2)

Ministerstvo rozhodne o odňatí oprávnenia, ak

a)

dodatočne zistí, že bolo vydané na základe nepravdivých údajov,

b)

organizácia kolektívnej správy prestala spĺňať podmienky na udelenie oprávnenia,

c)

náklady na výkon kolektívnej správy v dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokoch presiahli príjmy z kolektívnej správy práv,

d)

organizácia kolektívnej správy o to požiada.

(3)

Ministerstvo môže rozhodnúť o odňatí oprávnenia, ak organizácia kolektívnej správy porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu.

(4)

V rozhodnutí o odňatí oprávnenia ministerstvo určí lehotu, počas ktorej je organizácia kolektívnej správy, ktorej bolo oprávnenie odňaté, povinná vysporiadať svoje záväzky tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv a oprávnených záujmov ňou zastupovaných nositeľov práv a osôb podľa § 165 ods. 1, ktorí s ňou uzavreli zmluvy; lehota určená ministerstvom nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov a dlhšia ako jeden rok odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí oprávnenia.

(5)

Ministerstvo zverejní rozhodnutie o odňatí oprávnenia v evidencii organizácií kolektívnej správy.

§ 154

Zánik oprávnenia

Oprávnenie zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o odňatí oprávnenia podľa tohto zákona alebo ku dňu zániku právnickej osoby, ktorej oprávnenie ministerstvo udelilo.

§ 155

(1)

Ministerstvo vykonáva dohľad preverovaním plnenia povinností organizácie kolektívnej správy podľa § 152 ods. 2 a 3, § 163,§ 164 ods. 1 a 2, § 165 ods. 1 a 3, § 169 ods. 1, § 170 ods. 1, § 171, § 172 ods. 1, § 173 ods. 1, § 174 až 185 z vlastného podnetu, ak § 157 ods. 2 neustanovuje inak.

(2)

Ministerstvo je pri výkone dohľadu oprávnené od organizácie kolektívnej správy vyžadovať informácie, doklady alebo iné podklady potrebné na riadny výkon dohľadu.

(3)

Organizácia kolektívnej správy je povinná na svoje náklady poskytnúť ministerstvu pravdivé a úplné informácie alebo podklady a súčinnosť, a to v rozsahu potrebnom na výkon dohľadu a v primeranej lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní.

§ 156

Sankcie

(1)

Ak organizácia kolektívnej správy nesplní povinnosť podľa § 155 ods. 3 a bez splnenia tejto povinnosti nie je možné pokračovať vo výkone dohľadu, ministerstvo jej uloží poriadkovú pokutu 500 eur, a to aj opakovane až do splnenia povinnosti podľa § 155 ods. 3. Konanie o uložení poriadkovej pokuty možno začať do troch mesiacov odo dňa nesplnenia povinnosti. Poriadkovú pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa nesplnenia povinnosti.

(2)

Ak ministerstvo zistí, že organizácia kolektívnej správy alebo iná právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky porušila § 144 ods. 5, uloží jej pokutu 30 000 eur. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti podľa § 144 ods. 5 dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti podľa § 144 ods. 5 došlo.

(3)

Ak ministerstvo zistí, že nezávislý subjekt správy porušil povinnosť podľa § 142 ods. 2, uloží mu sankciu, ktorou je upozornenie na porušenie tohto zákona. V upozornení na porušenie tohto zákona ministerstvo určí primeranú lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Upozornenie na porušenie tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ak nezávislý subjekt správy v lehote určenej v upozornení na porušenie tohto zákona nevykoná nápravu podľa rozhodnutia ministerstva alebo ak v tejto lehote poruší akúkoľvek povinnosť podľa § 142 ods. 2, uloží mu ministerstvo pokutu 50 000 eur. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti podľa § 142 ods. 2 dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti podľa § 142 ods. 2 došlo.

(4)

Pokuta uložená ministerstvom je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie, ktorým bola pokuta uložená, nadobudlo právoplatnosť. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

(5)

Ak ministerstvo zistí, že organizácia kolektívnej správy porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, uloží organizácii kolektívnej správy sankciu, ktorou je upozornenie na porušenie tohto zákona. V upozornení na porušenie tohto zákona ministerstvo určí primeranú lehotu na nápravu, ktorá nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Upozornenie na porušenie tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(6)

Ak organizácia kolektívnej správy v lehote určenej v upozornení na porušenie tohto zákona nevykoná nápravu podľa rozhodnutia ministerstva alebo ak v tejto lehote poruší akúkoľvek povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, ministerstvo môže rozhodnúť o odňatí oprávnenia tejto organizácii kolektívnej správy.

(7)

Ak organizácia kolektívnej správy opätovne porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, po vykonaní nápravy uloženej v upozornení na porušenie tohto zákona, a to v lehote dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým ministerstvo uložilo upozornenie na porušenie tohto zákona, môže ministerstvo rozhodnúť o odňatí oprávnenia tejto organizácii kolektívnej správy. Ak organizácia kolektívnej správy opätovne porušila povinnosť, ktorá podlieha dohľadu, po uplynutí lehoty dvoch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým ministerstvo uložilo upozornenie na porušenie tohto zákona, ministerstvo uplatní postup podľa odseku 5.

(8)

Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej bola táto sankcia uložená.

§ 157

Výmena informácií medzi ministerstvom a príslušnými orgánmi

(1)

Ministerstvo môže požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu alebo zmluvného štátu (ďalej len „príslušný orgán“) o poskytnutie informácií súvisiacich s činnosťou organizácie kolektívnej správy so sídlom na území Slovenskej republiky pri výkone kolektívnej správy práv na území tohto členského štátu alebo zmluvného štátu.

(2)

Ministerstvo na odôvodnenú žiadosť príslušného orgánu poskytne bez zbytočného odkladu príslušnému orgánu informácie súvisiace s činnosťou organizácie kolektívnej správy so sídlom na území tohto členského štátu alebo zmluvného štátu pri výkone kolektívnej správy práv na území Slovenskej republiky.

(3)

Ak sa ministerstvo domnieva, že organizácia kolektívnej správy so sídlom na území iného členského štátu alebo zmluvného štátu, ktorá vykonáva kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky, porušuje právo upravujúce kolektívnu správu práv členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom má táto organizácia kolektívnej správy sídlo, ministerstvo môže predložiť všetky relevantné informácie príslušnému orgánu členského štátu alebo zmluvného štátu, na území ktorého má táto organizácia kolektívnej správy sídlo. Ministerstvo môže spolu s predložením relevantných informácií požiadať príslušný orgán, aby prijal vhodné opatrenia v rámci jeho právomoci.

(4)

Ministerstvo na žiadosť príslušného orgánu o poskytnutie relevantných informácií a prijatie vhodných opatrení v rámci svojej právomoci podľa tohto zákona vo vzťahu k organizácii kolektívnej správy, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, pri výkone kolektívnej správy práv na území členského štátu alebo zmluvného štátu príslušného orgánu, poskytne príslušnému orgánu primeranú odpoveď na jeho žiadosť v lehote troch mesiacov od doručenia tejto žiadosti.

§ 158

Členstvo v organizácií kolektívnej správy

(1)

Členom organizácie kolektívnej správy môže byť nositeľ práv, právnická osoba združujúca nositeľov práv alebo iná organizácia kolektívnej správy.

(2)

Organizácia kolektívnej správy určí objektívne, transparentné a nediskriminačné podmienky členstva a účasti členov organizácie kolektívnej správy na rozhodovacom procese organizácie kolektívnej správy. Ak organizácia kolektívnej správy odmietne prijať uchádzača o členstvo za člena, je povinná uviesť dôvody neprijatia.

(3)

Ak organizácia kolektívnej správy zastupuje viac kategórií nositeľov práv v jednom odbore kolektívnej správy práv, môže si určiť kategórie členov.

(4)

Organizácia kolektívnej správy je povinná umožniť svojim členom komunikáciu s ňou, vrátane výkonu členských práv, prostredníctvom elektronickej pošty alebo aj inými elektronickými prostriedkami.

§ 159

Štruktúra organizácie kolektívnej správy

Organizácia kolektívnej správy bez ohľadu na právnu formu má tieto orgány:

a)

valné zhromaždenie,

b)

orgán riadenia a

c)

orgán kontroly.

§ 160

Valné zhromaždenie

(1)

Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom organizácie kolektívnej správy a zasadá najmenej raz ročne.

(2)

Valné zhromaždenie v súvislosti s výkonom kolektívnej správy práv

a)

schvaľuje zmeny štatútu,

b)

volí a odvoláva

1.

orgán riadenia a rozhoduje o jeho odmeňovaní,

2.

orgán kontroly a rozhoduje o jeho odmeňovaní,

c)

schvaľuje zásady výberu, prerozdelenia a vyplatenia licenčných odmien, primeraných odmien, náhrad odmien a dodatočných odmien nositeľov práv vybraných organizáciou kolektívnej správy vrátane príjmov z vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody (ďalej len „príjem z výkonu kolektívnej správy práv“),

d)

schvaľuje osobitné zásady použitia licenčných odmien, primeraných odmien a dodatočných odmien vybraných organizáciou kolektívnej správy, pri ktorých nie je možné určiť alebo nájsť nositeľa práv, ktorému prináležia (ďalej len „neidentifikované odmeny“) a náhrad odmien,

e)

schvaľuje návrh na použitie neidentifikovaných odmien,

f)

rozhoduje o vytvorení fondu na podporu sociálnych, kultúrnych a vzdelávacích potrieb v prospech členov a nositeľov práv vrátane transparentných a nediskriminačných podmienok poskytovania finančných prostriedkov z tohto fondu,

g)

schvaľuje zásady spoločného zhodnocovania príjmov z výkonu kolektívnej správy práv vrátane zásad riadenia rizík zohľadňujúce zhodnocovanie výlučne v záujme nositeľov práv, s primeraným zabezpečením, likviditou a predchádzaním závislosti od jediného zdroja výnosov,

h)

schvaľuje zásady uplatnenia účelne vynaložených nákladov za poskytnutie služby kolektívnej správy práv,

i)

schvaľuje nadobudnutie alebo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku organizácie kolektívnej správy,

j)

schvaľuje návrh na prijatie úveru alebo poskytnutie pôžičky alebo poskytnutie záruky na úver alebo pôžičku,

k)

schvaľuje návrh na splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie organizácie kolektívnej správy,

l)

schvaľuje návrh na založenie a zriadenie inej právnickej osoby alebo na majetkovú účasť organizácie kolektívnej správy v inej právnickej osobe,

m)

na základe stanoviska orgánu kontroly schvaľuje výročnú správu a účtovnú závierku organizácie kolektívnej správy,

n)

rozhoduje o dobrovoľnom skončení výkonu kolektívnej správy práv podľa tohto zákona,

o)

berie na vedomie vyhlásenie podľa § 161 ods. 4 a § 162 ods. 4,

p)

rozhoduje o ďalších záležitostiach ustanovených štatútom.

(3)

Valné zhromaždenie môže poveriť orgán kontroly výkonom právomocí podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu a písm. i) až l).

(4)

Členom valného zhromaždenia s hlasovacím právom je každý člen organizácie kolektívnej správy. Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa § 164 ods. 1, ktorý nie je členom organizácie kolektívnej správy, má právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a právo vyjadrovať sa na ňom ku všetkým otázkam, ktoré sa týkajú kolektívnej správy práv.

(5)

Podrobnosti o výkone hlasovacích práv člena valného zhromaždenia určí štatút. Štatút môže obmedziť výkon hlasovacích práv z hľadiska dĺžky trvania členstva v organizácii kolektívnej správy alebo výšky odmien prináležiacich členovi organizácie kolektívnej správy. Štatút nemôže zakázať výkon hlasovacích práv na valnom zhromaždení prostredníctvom splnomocneného zástupcu člena valného zhromaždenia. Splnomocnený zástupca môže zastupovať člena valného zhromaždenia vždy iba na jednom zasadnutí valného zhromaždenia.

(6)

Pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia spolu s programom zasadnutia valného zhromaždenia je organizácia kolektívnej správy povinná zverejniť v primeranej lehote pred jeho konaním na svojom webovom sídle.

§ 161

Orgán riadenia

(1)

Orgán riadenia je riadiacim orgánom organizácie kolektívnej správy a v súvislosti s výkonom kolektívnej správy práv môže vykonávať aj činnosti štatutárneho orgánu organizácie kolektívnej správy.

(2)

Člen orgánu riadenia je povinný vykonávať činnosti spojené s riadením organizácie kolektívnej správy s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so štatútom a ďalšími vnútornými predpismi organizácie kolektívnej správy.

(3)

Člen orgánu riadenia nesmie byť členom orgánu kontroly.

(4)

Člen orgánu riadenia je povinný každoročne písomne deklarovať valnému zhromaždeniu svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člen alebo nositeľ práv vrátane všetkých odmien a iných peňažných plnení, ktoré mu boli organizáciou kolektívnej správy vyplatené v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(5)

Pri výkone svojej funkcie je člen orgánu riadenia povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by došlo k uprednostneniu osobného záujmu.

§ 162

Orgán kontroly

(1)

Orgán kontroly vykonáva pravidelnú kontrolu riadenia a hospodárenia organizácie kolektívnej správy vrátane kontroly riadneho a včasného vyplácania odmien a ďalších peňažných plnení členom a nositeľom práv.

(2)

Ak má organizácia kolektívnej správy určené kategórie členov, musia byť tieto kategórie členov zastúpené v orgáne kontroly pomerne.

(3)

Člen orgánu kontroly nesmie byť členom orgánu riadenia.

(4)

Člen orgánu kontroly je povinný každoročne písomne deklarovať valnému zhromaždeniu svoj vzťah k organizácii kolektívnej správy ako člen alebo nositeľ práv vrátane všetkých odmien a iných peňažných plnení, ktoré mu boli organizáciou kolektívnej správy vyplatené v predchádzajúcom kalendárnom roku.

(5)

Pri výkone svojej funkcie je člen orgánu kontroly povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by došlo k uprednostneniu osobného záujmu.

(6)

Členovia orgánu kontroly sú oprávnení nahliadať do všetkých účtovných, ekonomických, finančných a iných dokladov súvisiacich s výkonom kolektívnej správy práv a hospodárením organizácie kolektívnej správy. Orgán riadenia je povinný takéto doklady poskytnúť bez zbytočného odkladu.

(7)

Orgán kontroly najmenej raz za rok predloží valnému zhromaždeniu správu o svojej činnosti.

§ 163

Organizácia kolektívnej správy vykonáva kolektívnu správu s náležitou odbornou starostlivosťou a ak jej bolo udelené oprávnenie podľa § 151, v rozsahu udeleného oprávnenia.

§ 164

Zastupovanie nositeľov práv

(1)

Organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy môže odmietnuť zastupovanie nositeľa práv len na základe preukázaných objektívnych dôvodov, najmä ak by zastupovanie nositeľa práv bolo v rozpore s vydaným oprávnením alebo majetkové práva k predmetu zastúpenia nevznikli. Pred uzavretím dohody podľa prvej vety je organizácia kolektívnej správy povinná poskytnúť nositeľovi práv informácie o podmienkach zastupovania pri výkone kolektívnej správy práv. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak.

(2)

Organizácia kolektívnej správy je povinná za rovnakých podmienok zastupovať aj každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv podľa § 147 v súlade s vydaným oprávnením.

(3)

Predpokladom zastupovania nositeľa práv podľa odseku 1 nemôže byť skutočné použitie predmetu ochrany pred prevzatím zastupovania organizáciou kolektívnej správy.

(4)

Organizácia kolektívnej správy nesmie obmedziť individuálny výkon majetkových práv nositeľom práv zastupovaným podľa odseku 1 na nekomerčné účely. Organizácia kolektívnej správy môže určiť podrobnosti výkonu práva podľa prvej vety, najmä povinnosť informovať organizáciu kolektívnej správy o individuálnom výkone majetkových práv.

(5)

Nositeľ práv zastupovaný organizáciou kolektívnej správy podľa odseku 1 je oprávnený vylúčiť písomne kolektívnu správu svojich majetkových práv ku všetkým alebo k niektorému zo svojich predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením organizácie kolektívnej správy, pokiaľ nejde o výkon správy práv podľa § 146. Nositeľ práv je povinný písomne informovať organizáciu kolektívnej správy o vylúčení kolektívnej správy svojich majetkových práv podľa prvej vety pred uzavretím zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie jeho predmetu ochrany; inak platí, že k vylúčeniu kolektívnej správy práv nedošlo a nositeľ práv je stále zastupovaný organizáciou kolektívnej správy v pôvodne dohodnutom rozsahu.

(6)

Nositeľ práv má právo kedykoľvek vypovedať dohodu podľa odseku 1 vcelku alebo sčasti a bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je šesť mesiacov od doručenia prejavu vôle nositeľa práv organizácii kolektívnej správy, ak nie je v podmienkach zastupovania určené inak. Organizácia kolektívnej správy môže v podmienkach zastupovania určiť, že výpovedná doba uplynie do konca kalendárneho roka, v ktorom bola výpoveď doručená.

§ 165

(1)

Organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 (ďalej len „používateľ“) rokovania o uzavretí

a)

licenčnej zmluvy,

b)

hromadnej licenčnej zmluvy,

c)

kolektívnej licenčnej zmluvy,

d)

zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo

e)

zmluvy o náhrade odmeny.

(2)

Organizácia kolektívnej správy a používateľ si navzájom poskytnú na účely uzatvárania zmlúv podľa odseku 1 všetky potrebné a úplné informácie.

(3)

Organizácia kolektívnej správy umožní používateľom komunikovať s ňou prostredníctvom elektronických prostriedkov.

(4)

Organizácia kolektívnej správy na žiadosť, ktorá obsahuje pravdivé a úplné informácie potrebné na uzatvorenie zmluvy, predloží používateľovi návrh zmluvy podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu od doručenia tejto žiadosti.

(5)

Ak organizácia kolektívnej správy nie je oprávnená zmluvu podľa odseku 1 uzavrieť, informuje o tejto skutočnosti používateľa bez zbytočného odkladu.

(6)

Používateľ je povinný poskytnúť organizácii kolektívnej správy pravdivé a úplné informácie o použití predmetov ochrany, ktoré sú predmetom zmluvy podľa odseku 1. Podrobnosti o spôsobe, rozsahu a čase poskytnutia týchto informácií ustanoví zmluva podľa odseku 1, inak sa primerane použije § 166. Organizácia kolektívnej správy je oprávnená pri výkone kontroly riadneho použitia predmetov ochrany vyhotovovať zvukové záznamy alebo audiovizuálne záznamy takéhoto použitia aj bez súhlasu používateľa alebo osôb prítomných na mieste výkonu takejto kontroly. Takto získané záznamy môže organizácia kolektívnej správy použiť výhradne na účely výkonu kolektívnej správy práv.

(7)