Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

ZÁKON

zo 6. septembra 2017,

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení zákona č. 402/2002 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

Slová „§ 79 ods. 9“ sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „§ 79 ods. 13“.

2.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1 až 3 znejú:

„^1) Zmluva o patentovej spolupráci prijatá vo Washingtone 17. júna 1970 zmenená v roku 1979 a 1984 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb.). ^2) Zákon č. 202/2009 Z. z. o právnej ochrane odrôd rastlín. ^3) Dohovor o medzinárodných výstavách, uzavretý v Paríži 22. novembra 1928 (uverejnené č. 46/1932 Sb. z. a n.).“.

3.

Nadpis nad § 10 sa umiestňuje pod § 10.

4.

V § 10 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak § 11 neustanovuje inak.“.

5.

§ 11 vrátane nadpisu znie:

„§ 11 Zamestnanecký vynález (1) Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril vynález (ďalej len „zamestnanecký vynález“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. (2) Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého vynálezu tak, aby odborník vynález mohol uskutočniť. (3) Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecký vynález a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej prihláške. (4) Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu. (5) Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia vynálezu verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru alebo podľa Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety. (6) Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého vynálezu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie. (7) Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého vynálezu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého vynálezu. (8) Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté. (9) Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého vynálezu je rovnaký. (10) Na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.“.

6.

V § 12 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prechod a prevod práva na riešenie“.

7.

V § 12 ods. 1 sa za slovo „riešenie“ vkladajú slová „okrem práva na pôvodcovstvo“ a slová „§ 11 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4.“.

8.

V § 12 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

9.

Poznámky pod čiarou k odkazom 6 a 7 znejú:

„^6) Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 81/1985 Zb.). ^7) Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.).“.

10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:

„^8a) Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

11.

V § 19 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak súd nerozhodne inak.“.

12.

§ 20 až 24 vrátane nadpisov znejú:

„§ 20 Spolumajiteľstvo patentu (1) Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak. (2) Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom patentu alebo všetkými spolumajiteľmi patentu a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa patentu. (3) Každý zo spolumajiteľov patentu má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže každý zo spolumajiteľov patentu uplatniť nároky podľa § 32 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^8b) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^8b) ďalších spolumajiteľov patentu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov patentu pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 32 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa patentu sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov patentu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu na uplatnenie nárokov podľa § 32 ods. 2. (4) Na poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov patentu, ak sa spolumajitelia patentu nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov patentu disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 21 až 23. (5) Dohoda o zrušení spolumajiteľstva patentu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. (6) Ak spolumajiteľ patentu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa patentu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ patentu vzdá svojho podielu. (7) Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6. (8) Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,^9) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak. § 21 Prevod patentu (1) Zmluva o prevode patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný prevod patentu nie je prípustný. (2) Prevod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu patentu do registra zostávajú zachované. (3) Zápis prevodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu patentu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode patentu. (4) Nadobúdateľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie poplatku za udržiavanie platnosti patentu podľa osobitného predpisu^9a) (ďalej len „udržiavací poplatok“). (5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky. § 22 Prechod patentu (1) Patent prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 48 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.^4) (2) Prechod patentu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu patentu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu patentu zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 48. (3) Zápis prechodu patentu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa patentu alebo na základe žiadosti nového majiteľa patentu. (4) Nový majiteľ patentu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu patentu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a zaplatenie udržiavacieho poplatku. (5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky. § 23 Záložné právo (1) K patentu možno zriadiť záložné právo. Zriadenie záložného práva k časti patentu nie je prípustné. (2) Zmluva o zriadení záložného práva k patentu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (3) Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra. (5) Na vznik, zánik a výkon záložného práva k patentu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,^11) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak. § 24 Licenčná zmluva (1) Majiteľ patentu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie vynálezu chráneného patentom (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou. (2) Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy. (3) Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu. (4) Ak majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania vynálezu chráneného patentom. (5) Ak majiteľ patentu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať vynález (§ 14) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe. (6) Licenčná zmluva, ktorou majiteľ patentu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas. (7) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak. (8) Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 32 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu^8b) len so súhlasom majiteľa patentu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ patentu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 32 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa patentu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka^12) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom patentu ako intervenient. (10) Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,^12a) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 8b, 9 a 9a až 12a znejú:

„^8b) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. ^9) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka. ^9a) Zákon č. 495/2008 Z. z. o poplatku za udržiavanie platnosti patentu, o poplatku za udržiavanie platnosti európskeho patentu s účinkami pre Slovenskú republiku a o poplatku za udržiavanie platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá a výrobky na ochranu rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. ^10) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka. ^11) § 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka. ^12) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka. ^12a) § 508 až 515 Obchodného zákonníka.“.

13.

V § 25 odsek 5 znie:

„(5) Dňom zápisu prepisu majiteľa patentu podľa § 48 do registra platí, že ponuka licencie bola vzatá späť, ak nový majiteľ patentu v lehote 30 dní odo dňa zápisu prepisu nedoručí úradu písomnú žiadosť o zachovanie ponuky licencie.“.

14.

V § 27 ods. 7 sa odkaz „13b“ nahrádza odkazom „13a“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

„^13a) Čl. 29 nariadenia Rady (ES) č. 2100/94.“.

15.

V § 30 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

16.

V § 30 ods. 2 sa slová „odo dňa“ nahrádzajú slovom „dňom“.

17.

V § 31 ods. 1 písm. b) sa slová „poplatku za udržiavanie platnosti patentu (ďalej len „udržiavací poplatok“) podľa osobitného predpisu,^13a)“ nahrádzajú slovami „udržiavacieho poplatku,“.

18.

V § 31 ods. 1 písm. c) sa slová „odo dňa“ nahrádzajú slovom „dňom“ a slová „§ 30 ods. 3“ sa nahrádzajú slovami „§ 30 ods. 2“.

19.

V § 31 ods. 2 sa slová „Odo dňa“ nahrádzajú slovom „Dňom“.

20.

§ 32 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Vymáhanie práv § 32 (1) Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené. (2) Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ patentu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ patentu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.^13b) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté. (3) Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; pri uplatnení práv podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr. (4) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1 alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr. (5) Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13b znie:

„^13b) § 442a Občianskeho zákonníka.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13aa sa vypúšťa.

21.

V § 32a odsek 1 znie:

„(1) Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ patentu žiadať, aby mu ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, poskytol informácie týkajúce sa pôvodu výrobku alebo služieb a okolností ich uvedenia na trh.“.

22.

V § 32a ods. 2 písmeno a) znie:

„a) meno a priezvisko alebo názov a trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu, spracovateľa, skladovateľa, distributéra, dodávateľa, predajcu, zamýšľaného predajcu a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku alebo poskytovateľa služieb,“.

23.

V § 32a ods. 2 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo služieb“.

24.

§ 32a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.“.

25.

Nadpis nad § 33 sa vypúšťa a vkladá sa nadpis § 33, ktorý znie: „Súdna ochrana práv“.

26.

V § 33 ods. 1 sa nad slovo „súdy“ umiestňuje odkaz 13c.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13c znie:

„^13c) § 25 Civilného sporového poriadku.“.

27.

V § 33 odsek 5 znie:

„(5) Na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie^13d) k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho patentu (§ 13).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 13d znie:

„^13d) § 206 Civilného sporového poriadku.“.

28.

§ 34 vrátane nadpisu znie:

„§ 34 Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia (1) V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,^14) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva. (2) Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.^14a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá. (3) Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak a) poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy^14a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia, b) bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo c) navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:

„^14a) § 340 Civilného sporového poriadku.“.

29.

V § 35 ods. 3 sa slová „podľa § 79 ods. 8“ nahrádzajú slovami „urobiť podanie v štátnom jazyku (§ 79 ods. 12)“.

30.

V § 35 odsek 4 znie:

„(4) Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako dva mesiace, prihlášku doplnil. Ak prihlasovateľ nevyhovie výzve úradu podľa predchádzajúcej vety, prihláška sa považuje za nepodanú, o čom úrad prihlasovateľa upovedomí.“.

31.

V § 35 odsek 6 znie:

„(6) Určenie dňa podania prihlášky podľa odseku 5 sa neuplatní, ak a) bolo v pôvodnom podaní uplatnené právo prednosti podľa § 36 ods. 2 a prihlasovateľ zároveň s doplnením chýbajúcej časti opisu alebo chýbajúceho výkresu, ktoré je povinný doplniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov od pôvodného podania, požiada o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania, alebo b) po doplnení podania z dôvodu neúplnosti podľa odseku 4 prihlasovateľ pred zverejnením prihlášky vezme späť svoje podanie v časti takto doplnenej.“.

32.

§ 35 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

„(7) Prihlasovateľ môže požiadať o určenie dňa podania prihlášky ku dňu pôvodného podania podľa odseku 6 písm. a), ak chýbajúca časť opisu alebo chýbajúci výkres boli obsahom prvej prihlášky.“.

33.

V § 35a ods. 1 sa slová „Časť podania podľa § 35 ods. 2 písm. c) môže prihlasovateľ“ nahrádzajú slovami „Pri podaní prihlášky môže prihlasovateľ časť podania podľa § 35 ods. 2 písm. c)“.

34.

V § 36 ods. 1 písm. b) sa slová „medzinárodného dohovoru^6) vyplývajúceho“ nahrádzajú slovami „podmienok uvedených v medzinárodnom dohovore,^14b) ktorý vyplýva“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie:

„^14b) Čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.“.

35.

V § 36 ods. 2 sa slová „prednosti, ktoré vyplýva z medzinárodného dohovoru,^6)“ nahrádzajú slovami „prednosti podľa odseku 1 písm. b)“.

36.

V § 36 ods. 3 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. b)“.

37.

V § 36 ods. 4 sa slová „odseku 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1 písm. b) v prihláške“.

38.

V § 36a ods. 1 sa slová „podal v Slovenskej republike prihlášku úžitkového vzoru so zhodným predmetom“ nahrádzajú slovami „požiadal v Slovenskej republike o ochranu úžitkovým vzorom na zhodný predmet“ a slová „od doručenia“ sa nahrádzajú slovami „odo dňa právoplatnosti“.

39.

V § 36a sa vypúšťa odsek 2.

Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

40.

V § 37 ods. 1 sa slová „§ 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4“.

41.

V § 37 ods. 3 sa slovo „smie“ nahrádza slovom „môže“.

42.

V § 37 ods. 5 písm. f) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký vynález“.

43.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:

„^15) Budapeštianska zmluva o medzinárodnom uznávaní uloženia mikroorganizmov na účely patentového konania a Vykonávací predpis k nej (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 212/1989 Zb.).“.

44.

V § 39 odsek 1 znie:

„(1) Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na riešenie, úrad na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie konania o prihláške žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.“.

45.

V § 39 odsek 3 znie:

„(3) Úrad v prerušenom konaní o prihláške pokračuje po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o práve na riešenie, ktoré je úradu povinná doručiť tá strana súdneho sporu, ktorá podala žiadosť podľa odseku 1.“.

46.

V § 40 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „a 36a“.

47.

V § 40 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) je prihlasovateľ zastúpený podľa § 79 ods. 2,“.

48.

V § 40 ods. 3 sa slová „§ 35 ods. 2, alebo § 37 ods. 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 37 ods. 3 a 5, alebo § 45 ods. 1“ a posledná veta znie: „Úrad o tomto následku prihlasovateľa vo výzve upovedomí.“.

49.

V § 40 ods. 4 posledná veta znie: „Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad vyzve prihlasovateľa, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie prihlášky.“.

50.

V § 41 ods. 2 sa slová „Prihláška sa môže“ nahrádzajú slovami „Úrad môže prihlášku“.

51.

V § 41 ods. 3 sa slovo „rešerš“ nahrádza slovami „rešeršná správa“.

52.

Za § 41 sa vkladajú § 41a a 41b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

„§ 41a Rešerš medzinárodného typu (1) Na žiadosť prihlasovateľa úrad umožní orgánu pre medzinárodnú rešerš^15a) vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky. (2) Ak bola žiadosť podľa odseku 1 podaná do šiestich mesiacov od vzniku práva prednosti a ak v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,^15b) úrad zverejní správu o rešerši medzinárodného typu spolu s prihláškou (§ 41 ods. 3) a na správu o rešerši medzinárodného typu prihliadne pri úplnom prieskume prihlášky. § 41b Rešerš v prioritnej lehote (1) Prihlasovateľ spolu s prihláškou môže podať žiadosť o vykonanie rešerše v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky (ďalej len „rešerš v prioritnej lehote“), ktorá musí obsahovať a) identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov, b) názov vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky, c) prejav vôle prihlasovateľa, že žiada, aby úrad vykonal rešerš v prioritnej lehote a prihlášku zverejnil spolu s rešeršnou správou (§ 41 ods. 3). (2) Úrad bezodkladne žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote preskúma, či a) obsahuje náležitosti podľa odseku 1, b) bola podaná spolu s prihláškou, c) právo prednosti prihlasovateľovi vzniklo dňom podania prihlášky podľa § 36 ods. 1 písm. a). (3) Ak nie je splnená niektorá z požiadaviek uvedených v odseku 2, považuje sa žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote za nepodanú. (4) Úrad nie je povinný prihliadať na žiadosť o vykonanie rešerše v prioritnej lehote, ak vyzval prihlasovateľa na odstránenie nedostatkov podľa § 40 ods. 3 alebo na vyjadrenie podľa § 40 ods. 4. (5) Ak úrad nepostupuje podľa odseku 3 alebo odseku 4, v lehote deviatich mesiacov od podania prihlášky vypracuje rešerš na predmet prihlášky, rešeršnú správu doručí prihlasovateľovi a zverejní ju spolu s prihláškou (§ 41 ods. 3).“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 15a a 15b znejú:

„^15a) Čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci. ^15b) Dohoda o Vyšehradskom patentovom inštitúte (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.).“.

53.

V § 43 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Iná osoba ako prihlasovateľ, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, nestáva sa účastníkom konania o prihláške.“.

54.

V § 43 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Osobu, ktorá podala žiadosť o vykonanie úplného prieskumu prihlášky, úrad o výsledku úplného prieskumu prihlášky upovedomí; tým nie je dotknutý § 56.“.

55.

V § 44 ods. 3 sa za slová „zhodným predmetom“ vkladajú slová „a právom prednosti (§ 36)“ a na konci sa pripája táto veta: „Konanie o ostatných prihláškach úrad zastaví.“.

56.

V § 44 ods. 5 a v § 67 sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu^13a)“.

57.

V § 46 ods. 1 písm. e) sa slová „§ 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4“.

58.

V § 46 odsek 5 znie:

„(5) Úrad môže zrušiť patent aj na návrh majiteľa patentu bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1. Úrad neprihliada na návrh majiteľa patentu na čiastočné zrušenie patentu, ak prebieha konanie o návrhu na zrušenie patentu alebo konanie o zrušení patentu začaté z úradnej moci. Ak na patente viaznu práva tretích osôb zapísané v registri, úrad koná o návrhu majiteľa patentu na zrušenie patentu až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť zrušením patentu dotknuté; úrad postupuje rovnako aj vtedy, ak ide o súdny spor zapísaný v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

59.

§ 47 a § 48 až 52 vrátane nadpisov znejú:

„§ 47 (1) Návrh na zrušenie patentu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na zrušenie patentu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Ak návrh na zrušenie patentu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 79 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie patentu zastaví. Úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí. (2) Ak konanie o návrhu na zrušenie patentu nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie patentu majiteľovi patentu a vyzve ho, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril. Úrad vo výzve podľa predchádzajúcej vety upovedomí navrhovateľa o možnosti zmeniť patentové nároky, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené a predložené navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 80 a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z patentu. Ak majiteľ patentu navrhne zmeny podľa predchádzajúcej vety, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie o návrhu na zrušenie patentu. (3) Vyjadrenie majiteľa patentu podľa odseku 2 a jeho návrh na zmeny podľa odseku 2, ak bol podaný, úrad doručí navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho vyzve, aby sa k nim v určenej lehote vyjadril. (4) V priebehu konania o návrhu na zrušenie patentu úrad môže a) vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniu druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o návrhu na zrušenie patentu, alebo b) určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí. (5) Ak sa majiteľ patentu k návrhu na zrušenie patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 2 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny podľa odseku 2 alebo ak sa navrhovateľ nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3, alebo ak sa účastník nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 písm. a), úrad pokračuje v konaní a rozhodne na základe obsahu spisu. (6) Úrad postupuje podľa odseku 5 aj vtedy, ak majiteľ patentu nie je zastúpený podľa § 79 ods. 2. Ak majiteľ patentu výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa k návrhu na zrušenie patentu nevyjadril. (7) Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na zrušenie patentu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na zrušenie patentu všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr. (8) Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na zrušenie patentu a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na zrušenie patentu dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada. (9) Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na zrušenie patentu o nový dôvod podľa § 46 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na udelenie patentu podľa § 5 až 9 alebo podľa § 37 ods. 4 v konaní o návrhu na zrušenie patentu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada. (10) Odseky 2 a 4 až 8 sa primerane použijú aj na konanie o zrušení patentu začaté z úradnej moci. § 48 Žiadosť o prepis (1) Úrad zapíše ako majiteľa patentu osobu žiadateľa, ak a) z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ patentu neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1, b) žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca a c) žiadosť o prepis bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. (2) Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a). (3) Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá. (4) Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad zruší patent z úradnej moci z dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. e). (5) Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 4. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne podľa § 40 ods. 4. § 49 Určovacie konanie (1) Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany konkrétneho patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“). Opis predmetu určenia musí byť jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 80. (2) Účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala. (3) Začatím konania o návrhu na zrušenie patentu alebo začatím konania o zrušení patentu z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie (§ 33 ods. 5), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení patentu úrad určovacie konanie zastaví. (4) Ak opis predmetu určenia alebo žiadosť o určenie nespĺňa náležitosti podľa odseku 1, úrad žiadateľa vyzve, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ výzve úradu v určenej lehote nevyhovie, úrad určovacie konanie zastaví; úrad o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí. (5) Spolu so žiadosťou o určenie je žiadateľ povinný zaplatiť správny poplatok (§ 79 ods. 13). § 51 Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (1) Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty úrad môže lehotu predĺžiť. (2) Ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty. (3) Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 47 ods. 4 písm. b), a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 47 ods. 1, 2, 4 a 6. (4) Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť zamietnutá. (5) Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú. (6) Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti bolo vyhovené. § 52 Uvedenie do predošlého stavu (1) Ak účastník konania napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie do predošlého stavu a urobiť zmeškaný úkon do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. (2) Účastník konania je povinný žiadosť o uvedenie do predošlého stavu odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti o uvedenie do predošlého stavu neprihliada. (3) Pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 môže úrad vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal. (4) Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty na a) podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 51 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1, b) dodatočné priznanie a preukázanie práva prednosti podľa § 36 ods. 4, 5 a 7, c) podanie rozkladu v konaní pred úradom podľa § 55 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 55 ods. 3, d) vykonanie úkonov podľa § 47 ods. 1, 2, 4 a 6. (5) Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti. (6) Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú. (7) Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 6 využívala vynález, ktorý bol predmetom prihlášky alebo patentu, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu tohto vynálezu, môže vynález využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez povinnosti úhrady za využívanie vynálezu. (8) Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 7 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa vynález využíva.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 15c znie:

„^15c) § 52 a 113a Exekučného poriadku.“.

60.

V § 53 ods. 1 sa vypúšťajú slová „pred úradom (ďalej len „účastník“)“.

61.

§ 54 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 až 19 sa vypúšťajú.

62.

§ 55 vrátane nadpisu znie:

„§ 55 Rozklad (1) Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach a) v ktorých možno začať konanie z úradnej moci, b) spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu, inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4. (4) Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad a) vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, b) zastavil konanie podľa § 79 ods. 10 alebo prerušil konanie podľa § 39 ods. 1 alebo § 79 ods. 11, c) zastavil konanie podľa odseku 3, d) rozhodol v určovacom konaní podľa § 49. (5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“.

63.

Poznámka pod čiarou k odkazu 20 znie:

„^20) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

64.

V § 57 ods. 4 sa slová „osobitného predpisu“ nahrádzajú slovami „všeobecného predpisu o správnom konaní“.

65.

V § 57 ods. 6 sa vypúšťa slovo „najmä“ a na konci sa vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy“.

66.

V § 59 ods. 8 sa slová „§ 11 ods. 5“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 6“.

67.

V § 60 ods. 5 sa slová „§ 51 ods. 6 alebo podľa § 52 ods. 7 a 8“ nahrádzajú slovami „§ 51 ods. 5 alebo podľa § 52 ods. 6 a 7“.

68.

V § 65 ods. 5 sa slová „ustanovených v § 46 ods. 2 až 7 a § 47“ nahrádzajú slovami „podľa § 46 a postupom podľa § 47“.

69.

Za § 67 sa vkladá § 67a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 67a Osobitné ustanovenie o dobe platnosti dodatkového ochranného osvedčenia Úrad na návrh majiteľa dodatkového ochranného osvedčenia alebo na návrh tretej osoby zmení dobu platnosti dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá alebo dodatkového ochranného osvedčenia na výrobky na ochranu rastlín, ak dátum prvého povolenia na uvedenie výrobku na trh v Európskej únii uvedený v žiadosti o udelenie dodatkového ochranného osvedčenia je nesprávny.^21a)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 21a znie:

„^21a) Čl. 8 ods. 1 písm. a) bod iv) a čl. 17 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 zo dňa 23. júla 1996 o vytvorení doplnkového ochranného certifikátu pre výrobky na ochranu rastlín (Ú. v. ES L 198, 8. 8. 1996) v platnom znení, čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 152, 16. 6. 2009) v platnom znení.“.

70.

§ 79 vrátane nadpisu znie:

„§ 79 Spoločné ustanovenia (1) Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,^6) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,^7) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru^6) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,^7) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti. (2) Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom vrátane predkladania prekladov podľa štvrtej časti tohto zákona zastúpené advokátom^26) alebo patentovým zástupcom.^26a) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. (3) Ustanovenie odseku 2 o povinnom zastúpení sa nevzťahuje na úkony a) predchádzajúce a spojené s určením dňa podania podľa § 35, b) spojené s platením poplatkov, c) spojené s preukázaním práva prednosti podľa § 36. (4) Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. (5) Účastník konania, ktorý vykonáva úkony podľa odseku 3, je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. Ak účastník konania neoznámi úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, budú písomnosti úradu týkajúce sa konania ukladané na úrade, pričom sa budú považovať za doručené po uplynutí 30 dní odo dňa ich uloženia. Úrad o tomto následku účastníka konania upovedomí. (6) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní^21) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. (7) Na vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, predmetom ktorých je osvedčenie podľa osobitných predpisov,^22a) ako aj na konanie o osvedčeniach podľa osobitných predpisov^22a) sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis^22a) neustanovuje inak. (8) Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie. (9) Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí. (10) Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; úrad tak nie je povinný urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie konania o prihláške alebo o návrh na zastavenie konania o žiadosti o udelenie osvedčenia, ktorých sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra. (11) Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 39. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú. (12) Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku,^27) ak v tretej alebo štvrtej časti tohto zákona nie je ustanovené inak. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. (13) Za úkony podľa tohto zákona a za úkony podľa osobitného predpisu^22a) sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.^28) (14) Ak v odseku 15 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu^29) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;^29) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (15) Odsek 14 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.^30)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 22a, 26, 26a, 29 a 30 znejú:

„^22a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1610/96 v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 469/2009 v platnom znení. ^26) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. ^26a) Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. ^29) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. ^30) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.“.

71.

V § 80 písm. b) sa za slovo „náležitostiach“ vkladá čiarka a slová „forme a štandardoch“.

72.

V § 80 písm. e) sa slová „návrhu na odňatie patentu a prepis“ nahrádzajú slovami „žiadosti o prepis“.

73.

V § 80 písmeno i) znie:

„i) podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného typu,“.

74.

V § 80 písm. o) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.

75.

§ 80 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) ďalšie podrobnosti o forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad.“.

76.

§ 85a vrátane nadpisu znie:

„§ 85a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 (1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. (2) Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017. (3) Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované. (4) Práva a právne vzťahy z patentov udelených do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.“.

77.

Za § 85a sa vkladá § 85b, ktorý znie:

„§ 85b Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“.

78.

Nadpis prílohy znie: „ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE“.

Čl. II

Zákon č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch v znení zákona č. 344/2004 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„^1) Napríklad zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“.

2.

V § 11 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak § 12 neustanovuje inak.“.

3.

V § 11 ods. 5 sa slová „príslušný orgán“ nahrádzajú slovom „súd“.

4.

§ 12 vrátane nadpisu znie:

„§ 12 Zamestnanecký dizajn (1) Ak pôvodca dizajnu v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril dizajn (ďalej len „zamestnanecký dizajn“), právo na dizajn patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. (2) Pôvodca dizajnu, ktorý vytvoril zamestnanecký dizajn, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať vyobrazenie dizajnu. (3) Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi dizajnu právo na dizajn, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na dizajn podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, prihlášky podľa osobitného predpisu^1a) alebo medzinárodnej prihlášky podľa osobitného predpisu,^1b) ktorej predmetom je zamestnanecký dizajn a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký dizajn. Ak zamestnávateľ uplatní právo na dizajn, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu dizajnu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého dizajnu, najmä o podanej prihláške, prihláške podľa osobitného predpisu^1a) alebo o medzinárodnej prihláške podľa osobitného predpisu.^1b) (4) Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na dizajn spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na dizajn neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu. (5) Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na dizajn podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na dizajn podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na dizajn na pôvodcu dizajnu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca dizajnu povinní zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na dizajn, pôvodca dizajnu je povinný zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia dizajnu verejnosti podľa tohto zákona, osobitných predpisov^1c) alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na dizajn prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom dizajne mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety. (6) Pôvodca dizajnu, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na dizajn podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci prínos dosiahnuteľný využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého dizajnu, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého dizajnu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu dizajnu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na dizajn. (7) Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého dizajnu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca dizajnu má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na dizajn je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu dizajnu povinný poskytnúť pôvodcovi dizajnu podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi dizajnu informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca dizajnu je povinný o nich zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca dizajnu môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na dizajn zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého dizajnu. (8) Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom dizajnu a zamestnávateľom nedotknuté. (9) Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého dizajnu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého dizajnu je rovnaký. (10) Na právne vzťahy zo zamestnaneckého dizajnu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 1a až 1c znejú:

„^1a) Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5. 1. 2002). ^1b) Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve (2006/954/ES). ^1c) Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 a Rozhodnutie Rady (2006/954/ES).“.

5.

V § 13 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prevod a prechod práva na dizajn“.

6.

V § 13 sa vypúšťa odsek 1.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 1 až 4.

7.

V § 13 ods. 1 sa slová „§ 12 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 12 ods. 1 a 4.“.

8.

V § 13 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „inak je neplatná.“.

9.

V § 13 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

10.

§ 15 a 16 vrátane nadpisov znejú:

„§ 15 Majiteľ zapísaného dizajnu Za majiteľa zapísaného dizajnu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak. § 16 Spolumajiteľstvo zapísaného dizajnu (1) Spolumajiteľský podiel k zapísanému dizajnu sa odvodzuje od rozsahu práva na dizajn, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak. (2) Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom zapísaného dizajnu alebo všetkými spolumajiteľmi zapísaného dizajnu a osobou, ktorá má právo na dizajn podľa § 11 až 13, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa zapísaného dizajnu. (3) Každý zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu má právo využívať zapísaný dizajn, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 môže každý zo spolumajiteľov zapísaného dizajnu uplatniť nároky podľa § 27 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^2a) Ak sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^2a) ďalších spolumajiteľov zapísaného dizajnu pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov zapísaného dizajnu pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 27 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa zapísaného dizajnu sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov zapísaného dizajnu; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov zapísaného dizajnu na uplatnenie nárokov podľa § 27 ods. 2. (4) Na poskytnutie práva využívať zapísaný dizajn tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov zapísaného dizajnu, ak sa spolumajitelia zapísaného dizajnu nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov zapísaného dizajnu disponovať so svojím spolumajiteľským podielom podľa § 21 až 23. (5) Dohoda o zrušení spolumajiteľstva zapísaného dizajnu a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. (6) Ak spolumajiteľ zapísaného dizajnu nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa zapísaného dizajnu prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov zapísaného dizajnu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ zapísaného dizajnu vzdá svojho podielu. (7) Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6. (8) Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi zapísaného dizajnu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,^3) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 3 znejú:

„^2a) Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. ^3) § 137 až 142 Občianskeho zákonníka.“.

11.

V § 18 sa na konci pripájajú tieto slová: „v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore“.

12.

§ 21 až 25 vrátane nadpisov znejú:

„§ 21 Prevod zapísaného dizajnu (1) Zmluva o prevode zapísaného dizajnu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Prevod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu zapísaného dizajnu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom zápisu prevodu zapísaného dizajnu do registra zostávajú zachované. (3) Zápis prevodu zapísaného dizajnu do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis prevodu zapísaného dizajnu, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode zapísaného dizajnu. (4) Nadobúdateľ zapísaného dizajnu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prevodu zapísaného dizajnu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa § 25 ods. 2. (5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky. § 22 Prechod zapísaného dizajnu (1) Zapísaný dizajn prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 40 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.^2) (2) Prechod zapísaného dizajnu nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu zapísaného dizajnu do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté pred dňom prechodu zapísaného dizajnu zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 40. (3) Zápis prechodu zapísaného dizajnu do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného majiteľa zapísaného dizajnu alebo na základe žiadosti nového majiteľa zapísaného dizajnu. (4) Nový majiteľ zapísaného dizajnu môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti o zápis prechodu zapísaného dizajnu; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa § 25 ods. 2. (5) Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky. § 23 Záložné právo (1) K zapísanému dizajnu možno zriadiť záložné právo. (2) Zmluva o zriadení záložného práva k zapísanému dizajnu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (3) Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo na žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva do registra. (5) Na vznik, zánik a výkon záložného práva sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,^4) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak. § 24 Licenčná zmluva (1) Majiteľ zapísaného dizajnu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie zapísaného dizajnu (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou. (2) Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy. (3) Majiteľ zapísaného dizajnu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ zapísaného dizajnu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu. (4) Ak majiteľ zapísaného dizajnu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania zapísaného dizajnu. (5) Ak majiteľ zapísaného dizajnu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať zapísaný dizajn (§ 17) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe. (6) Licenčná zmluva, ktorou majiteľ zapísaného dizajnu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas. (7) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa zapísaný dizajn na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak. (8) Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 27 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu^2a) len so súhlasom majiteľa zapísaného dizajnu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ zapísaného dizajnu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 27 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa zapísaného dizajnu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka^4a) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom zapísaného dizajnu ako intervenient. (10) Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,^5) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak. § 25 Platnosť a doba ochrany zapísaného dizajnu (1) Platnosť zapísaného dizajnu je päť rokov odo dňa podania prihlášky. (2) Na základe žiadosti podanej majiteľom zapísaného dizajnu, záložným veriteľom alebo inou osobou, ktorá preukáže právny záujem, úrad predĺži platnosť zapísaného dizajnu opakovane najviac štyrikrát, a to vždy o päť rokov až na celkovú dobu ochrany 25 rokov odo dňa podania prihlášky. (3) Žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu možno podať najskôr v poslednom roku jeho platnosti. Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nie je v poslednom roku jeho platnosti podaná najneskôr v deň, ktorý sa označením zhoduje s dňom podania prihlášky, platí, že žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nebola podaná; odsek 4 tým nie je dotknutý. (4) Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nebola podaná v lehote podľa odseku 3, možno podať žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote šiestich mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď podľa odseku 3 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu najneskôr podaná. Ak žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu nie je podaná ani v tejto dodatočnej lehote, platnosť zapísaného dizajnu zanikne ku dňu, keď podľa odseku 3 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu najneskôr podaná. (5) Práva tretích osôb, ktoré po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podľa odseku 3 v dobrej viere začali využívať dizajn alebo na takéto využívanie vykonali preukázateľné prípravy, nie sú dotknuté predĺžením platnosti vykonanej na základe žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu podanej v dodatočnej lehote. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak. (6) Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na dizajn do registra (§ 42 ods. 3) sa prerušuje plynutie lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 3a, 4 a 4a znejú:

„^3a) § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka. ^4) § 151a až 151md a § 552 Občianskeho zákonníka. ^4a) Napríklad § 514 Obchodného zákonníka.“.

13.

V § 26 ods. 1 písm. b) sa slová „odo dňa“ nahrádzajú slovom „dňom“.

14.

V § 26 odsek 2 znie:

„(2) Vzdanie sa zapísaného dizajnu nadobúda účinnosť dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa úradu alebo dňom, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa majiteľ zapísaného dizajnu vzdáva zapísaného dizajnu.“.

15.

§ 27 vrátane nadpisu nad paragrafom znie:

„Vymáhanie práv § 27 (1) Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 17 sa môže majiteľ zapísaného dizajnu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené. (2) Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ zapísaného dizajnu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 alebo ohrozením týchto práv spôsobená nemajetková ujma, majiteľ zapísaného dizajnu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.^5a) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté. (3) Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ zapísaného dizajnu dozvie o škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1. (4) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ zapísaného dizajnu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1. (5) Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

„^5a) § 442a Občianskeho zákonníka.“.

16.

V § 27a ods. 1 sa slová „V prípade“ nahrádzajú slovami „Pri neoprávnenom“ a vypúšťajú sa slová „alebo ohrozenia týchto práv“.

17.

V § 27a ods. 2 písm. a) sa za slovo „predajcu“ vkladá čiarka a slová „zamýšľaného predajcu“.

18.

§ 27a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.“.

19.

Nadpis nad § 28 sa vypúšťa a vkladá sa nadpis § 28, ktorý znie: „Súdna ochrana práv“.

20.

V § 28 ods. 1 sa nad slovo „súdy“ umiestňuje odkaz 5b.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5b znie:

„^5b) § 25 Civilného sporového poriadku.“.

21.

V § 28 sa vypúšťa odsek 5.

22.

§ 29 vrátane nadpisu znie:

„§ 29 Zábezpeka na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia (1) V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,^6) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva. (2) Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy.^6a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá. (3) Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 1 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak a) poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy^6a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia, b) bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo c) navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:

„^6a) § 340 Civilného sporového poriadku.“.

23.

§ 30 sa vypúšťa.

24.

V § 31 ods. 1 sa slová „§ 12 ods. 1 alebo § 13 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1“.

25.

V § 31 ods. 3 písm. f) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „to neplatí, ak právo na dizajn prešlo podľa § 12 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „alebo údaj o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecký dizajn“.

26.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:

„^8) Locarnská dohoda o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov podpísaná v Locarne 8. októbra 1968 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 28/1981 Zb.).“.

27.

Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 31a Deň podania prihlášky Na účely začatia konania a na účely vzniku práva prednosti sa za deň podania prihlášky považuje deň doručenia podania alebo deň doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň a) údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku, b) údaje, ktoré umožňujú identifikáciu prihlasovateľa a kontakt s prihlasovateľom a c) vyobrazenie každého dizajnu, o ktorého zápis sa žiada v prihláške a z ktorého možno jednoznačne rozoznať podstatu dizajnu.“.

28.

§ 32 vrátane nadpisu znie:

„§ 32 Právo prednosti (1) Právo prednosti prihlasovateľovi vznikne a) dňom podania prihlášky alebo b) dňom práva prednosti podľa medzinárodného dohovoru.^9) (2) Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške a v lehote troch mesiacov od jej podania musí toto právo preukázať dokladom o práve prednosti. (3) Právo prednosti podľa odseku 2 možno uplatniť z prvej prihlášky podanej v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru^9) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie;^10) inak toto právo možno uplatniť len za podmienky vzájomnosti. (4) Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky podľa odseku 2 a náležitosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 50, úrad v konaní neprihliada, o čom prihlasovateľa upovedomí. (5) Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa zapísaného dizajnu úrad vydá doklad osvedčujúci právo prednosti vyplývajúce z prihlášky. (6) Právo prednosti možno uplatniť len z jednej prihlášky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 9 a 10 znejú:

„^9) Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaný v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.). ^10) Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.).“.

29.

V § 33 odsek 1 znie:

„(1) Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na dizajn, úrad na žiadosť niektorej zo strán sporu preruší konanie o prihláške. K žiadosti o prerušenie strana sporu priloží rovnopis žaloby potvrdený súdom.“.

30.

V § 33 ods. 2 sa slovo „spočívajú“ nahrádza slovom „neplynú“.

31.

V § 34 ods. 1 písm. d) sa slová „oprávneným zástupcom^11) (§ 49)“ nahrádzajú slovami „podľa § 49 ods. 2“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa.

32.

V § 36 ods. 1 písm. c) sa slová „§ 12 ods. 1 alebo § 13 ods. 2“ nahrádzajú slovami „§ 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1“.

33.

Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:

„^12) Čl. 6 ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Štokholme 14. júla 1967 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 81/1985 Zb.).“.

34.

V § 36 ods. 6 sa slová „z vlastného podnetu“ nahrádzajú slovami „z úradnej moci“.

35.

§ 38 znie:

„§ 38 (1) Návrh na výmaz zapísaného dizajnu musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s návrhom na výmaz zapísaného dizajnu navrhovateľ musí predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Ak návrh na výmaz zapísaného dizajnu neobsahuje náležitosti podľa predchádzajúcich viet alebo náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 50 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa § 49 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu zastaví; úrad o tomto následku navrhovateľa vo výzve upovedomí. (2) Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí návrh na výmaz zapísaného dizajnu majiteľovi zapísaného dizajnu a zároveň ho vyzve, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadril. (3) V priebehu konania o výmaze zapísaného dizajnu úrad môže a) vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniam druhého účastníka alebo ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o výmaze zapísaného dizajnu, alebo b) určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí. (4) Ak sa majiteľ zapísaného dizajnu k návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve podľa odseku 2 alebo ak sa účastník konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadrí v lehote podľa odseku 3 písm. a), úrad pokračuje v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu a rozhodne na základe obsahu spisu. (5) Úrad postupuje podľa odseku 4 aj vtedy, ak majiteľ zapísaného dizajnu nie je zastúpený podľa § 49 ods. 2. Ak majiteľ zapísaného dizajnu nevyhovie výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote, platí, že sa k návrhu na výmaz zapísaného dizajnu nevyjadril. (6) Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr. (7) Úrad môže pokračovať v konaní o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne a včas predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov a len vtedy, ak bola žiadosť o odročenie ústneho pojednávania doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný účastník konania o návrhu na výmaz zapísaného dizajnu dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada. (8) Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz zapísaného dizajnu o nový dôvod podľa § 36 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok na zápis dizajnu podľa § 3 až 7 alebo podľa § 9 a 10 v konaní o výmaze zapísaného dizajnu nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada. (9) Odseky 2 až 7 sa primerane použijú aj na konanie o výmaze zapísaného dizajnu začaté z úradnej moci.“.

36.

V § 39 sa suma „82,50 eura“ nahrádza sumou „100 eur“.

37.

§ 40 vrátane nadpisu znie:

„§ 40 Žiadosť o prepis (1) Úrad zapíše ako majiteľa zapísaného dizajnu osobu žiadateľa, ak a) z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ zapísaného dizajnu neprislúchalo právo na dizajn podľa § 11 ods. 2 a 5, § 12 ods. 1 a 4 alebo § 13 ods. 1, b) žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na dizajn, alebo jej právny nástupca a c) žiadosť o prepis bola doručená v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. (2) Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm. a). (3) Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá. (4) Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na dizajn, alebo jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad vymaže zapísaný dizajn z úradnej moci [§ 36 ods. 1 písm. c)]. (5) Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 3. Ak nedôjde k prepisu práv z prihlášky podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne.“.

38.

§ 41 sa vypúšťa.

40.

§ 43 a 44 vrátane nadpisov znejú:

„§ 43 Predĺženie lehoty a pokračovanie v konaní (1) Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie úkonu podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť. (2) Na základe žiadosti účastníka konania, ktorý zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže úrad rozhodnúť o pokračovaní v konaní, ak účastník konania zároveň s podaním žiadosti o pokračovanie v konaní urobí zmeškaný úkon; žiadosť o pokračovanie v konaní musí byť podaná najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa uplynutia lehoty. (3) Žiadosti podľa odseku 1 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 38 ods. 3 písm. b), a žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5. (4) Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, na ktorých základe sa má žiadosť zamietnuť. (5) Ak úrad vyhovie žiadosti o pokračovanie v konaní, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú. (6) Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti sa vyhovelo. § 44 Uvedenie do predošlého stavu (1) Na základe žiadosti účastníka konania, ktorý napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti, zmeškal zákonnú lehotu alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže úrad rozhodnúť o uvedení do predošlého stavu, ak účastník konania zároveň s podaním tejto žiadosti urobí zmeškaný úkon; žiadosť o uvedenie do predošlého stavu musí byť podaná do dvoch mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú účastník konania nemohol úkon vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty. (2) Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť a uviesť skutočnosti, ktoré bránili vykonaniu úkonu, ako aj deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať. Na tvrdenia predložené po uplynutí ktorejkoľvek z lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti neprihliada. (3) Úrad môže žiadateľa pri dôvodných pochybnostiach o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2 vyzvať, aby svoje tvrdenia preukázal. (4) Žiadosti o uvedenie do predošlého stavu nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty na a) podanie žiadosti o predĺženie platnosti zapísaného dizajnu v dodatočnej lehote, b) uplatnenie práva prednosti podľa § 32, c) podanie rozkladu podľa § 46 ods. 1 a podanie odôvodnenia rozkladu podľa § 46 ods. 3, d) vykonanie úkonov podľa § 38 ods. 1 až 3 a 5, e) podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 43 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1. (5) Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odsekov 1 a 2, alebo žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia podľa odseku 3, alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4; pred zamietnutím žiadosti úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti. (6) Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú. (7) Práva tretích osôb nadobudnuté na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto rozhodnutia podľa odseku 6 zostávajú zachované. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak. (8) Prevod alebo prechod práv podľa odseku 7 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa zapísaný dizajn využíva.“.

41.

§ 46 vrátane nadpisu znie:

„§ 46 Rozklad (1) Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach a) v ktorých možno začať konanie z úradnej moci, b) spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu, inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4. (4) Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad a) vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, b) zastavil konanie podľa § 49 ods. 7 alebo prerušil konanie podľa § 33 ods. 1 alebo § 49 ods. 8, c) zastavil konanie podľa odseku 3. (5) Podanie rozkladu len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“.

42.

V § 48 ods. 6 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy.“.

43.

§ 49 vrátane nadpisu znie:

„§ 49 Spoločné ustanovenia (1) Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru,^9) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,^10) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru^9) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,^10) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti. (2) Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia byť v konaní pred úradom zastúpené advokátom^12b) alebo patentovým zástupcom.^12c) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania, ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. (3) Zástupca účastníka konania je povinný oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky. (4) Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní^7) okrem § 19, § 23, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. (5) Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie. (6) Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť. Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí. (7) Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie; nie je povinný tak urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie konania o prihláške, ktorej sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho sporu do registra. (8) Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad konanie preruší; tým nie je dotknutý § 33. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí, ak ide o lehoty podľa § 25 ods. 3 a 4. (9) Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, a v štátnom jazyku.^13) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. (10) Za úkony podľa tohto zákona sa platia správne poplatky podľa osobitného predpisu.^13a) (11) Ak v odseku 13 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené telefaxom alebo v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu^13b) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu;^13b) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (12) Vykonateľné rozhodnutie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo podľa osobitného predpisu^14) opatrí úrad potvrdením o vykonateľnosti. (13) Odsek 11 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných systémov.^14a)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 12b, 12c a 13a až 14a znejú:

„^12b) Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. ^12c) Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. ^13a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. ^13b) Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. ^14) Čl. 71 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5. 1. 2002) v platnom znení. ^14a) Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v platnom znení.“.

44.

V § 50 písm. d) sa slová „návrhu na odňatie zapísaného dizajnu a prepis“ nahrádzajú slovami „žiadosti o prepis“.

45.

V § 50 písmeno e) znie:

„e) forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní na úrad,“.

46.

§ 51a vrátane nadpisu znie:

„§ 51a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018 (1) Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. (2) Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017. (3) Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované. (4) Práva a právne vzťahy z dizajnov zapísaných do registra do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.“.

47.

Za § 51a sa vkladá § 51b, ktorý znie:

„§ 51b Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.“.

48.

Nadpis prílohy znie: „ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE“.

Čl. III

Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2008 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

Slová „právo na ochranu úžitkovým vzorom“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „právo na riešenie“ v príslušnom tvare.

2.

V § 2 písm. f) na konci sa čiarka nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno g).

3.

V § 3 sa za slovo „registra“ vkladajú slová „úžitkových vzorov (ďalej len „register“)“.

4.

V § 6 písm. g) sa slovo „a“ nahrádza čiarkou.

5.

V § 6 písm. h) sa na konci bodka nahrádza slovom „a“.

6.

§ 6 sa dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

„i) riešenia týkajúce sa spracovania dát na administratívne účely, obchodné účely, finančné účely, manažérske účely, dozorné účely, prognostické účely alebo iné netechnické účely.“.

7.

Nadpis nad § 10 sa vypúšťa.

8.

V § 10 odsek 1 znie:

„(1) Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má pôvodca technického riešenia (ďalej len „pôvodca“), ak § 11 neustanovuje inak.“.

9.

V § 10 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení technického riešenia je rovnaký.“.

10.

§ 11 vrátane nadpisu znie:

„§ 11 Zamestnanecké riešenie (1) Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril technické riešenie (ďalej len „zamestnanecké riešenie“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. (2) Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie technického riešenia. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého riešenia tak, aby odborník mohol technické riešenie uskutočniť. (3) Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej patentovej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecké riešenie a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej patentovej prihláške. (4) Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu. (5) Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru, Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety. (6) Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého riešenia a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého riešenia a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie. (7) Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého riešenia alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého riešenia. (8) Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté. (9) Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého riešenia. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého riešenia je rovnaký. (10) Na právne vzťahy zo zamestnaneckého riešenia sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.“.

11.

V § 12 sa vkladá nadpis, ktorý znie: „Prechod a prevod práva na riešenie“.

12.

V § 12 ods. 1 sa slová „§ 11 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 11 ods. 1 a 4“.

13.

V § 12 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.

14.

Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 18a Majiteľ úžitkového vzoru Za majiteľa úžitkového vzoru sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v registri, ak súd nerozhodne inak.“.

15.

§ 19 vrátane nadpisu znie:

„§ 19 Spolumajiteľstvo úžitkového vzoru (1) Spolumajiteľský podiel k úžitkovému vzoru sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak. (2) Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom úžitkového vzoru alebo všetkými spolumajiteľmi úžitkového vzoru a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa úžitkového vzoru. (3) Každý zo spolumajiteľov úžitkového vzoru má právo využívať úžitkový vzor, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 môže každý zo spolumajiteľov úžitkového vzoru uplatniť nároky podľa § 28 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.^7a) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu^7a) ďalších spolumajiteľov úžitkového vzoru pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov úžitkového vzoru pristúpiť k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 28 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa úžitkového vzoru sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov úžitkového vzoru; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov úžitkového vzoru na uplatnenie nárokov podľa § 28 ods. 2. (4) Na poskytnutie práva využívať úžitkový vzor tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov úžitkového vzoru, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľa úžitkového vzoru disponovať svojím spolumajiteľským podielom podľa § 20 až 22. (5) Dohoda o zrušení spolumajiteľstva úžitkového vzoru a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. (6) Ak spolumajiteľ úžitkového vzoru nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa úžitkového vzoru prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov úžitkového vzoru v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ úžitkového vzoru vzdá svojho podielu. (7) Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6. (8) Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi úžitkového vzoru sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,^8) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.“.