Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

z 1. februára 2017

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Čl. 1

Princíp politickej neutrality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.

Čl. 2

Princíp zákonnosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Čl. 3

Princíp transparentného zamestnávania

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Každý uchádzač o štátnu službu má rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na štátnozamestnanecké miesto a po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Čl. 4

Princíp efektívneho riadenia

Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.

Čl. 5

Princíp nestrannosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Čl. 6

Princíp profesionality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Čl. 7

Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania

Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 8

Princíp stability

Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca.

Čl. 9

Princíp rovnakého zaobchádzania

Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.

§ 1

(1)

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2)

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(3)

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa Zákonník práce vzťahuje, len ak to ustanovuje § 171.

(4)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.

(5)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.

(6)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.

(7)

Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

a)

príslušníkov Policajného zboru,

b)

príslušníkov Slovenskej informačnej služby,

c)

príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

d)

príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

e)

colníkov,

f)

profesionálnych vojakov,

g)

príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

h)

príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

b)

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),

c)

člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),

d)

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

e)

predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),

f)

sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,

g)

prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,

h)

verejného ochrancu práv,

i)

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

j)

riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,

k)

komisára pre deti,

l)

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

§ 2

Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§ 3

(1)

Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.

§ 4

Zákaz diskriminácie

(1)

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(3)

V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.4)

(4)

Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

(5)

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(6)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

§ 5

Ochrana súkromia

(1)

Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych zamestnancov.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.5)

§ 6

Štátna služba

(1)

Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

d)

odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,

e)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,

f)

právne zastupovanie,

g)

kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

h)

vnútorný audit alebo vládny audit alebo

i)

odbornú prípravu rozhodnutí.

(2)

Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.6)

(3)

Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1. Vypracovanie opisu štátnozamestnaneckého miesta sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom

a)

výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

1.

štátneho orgánu alebo

2.

služobného úradu pre štátny orgán,

b)

ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na výkone súdnictva,

c)

ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo

d)

ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

§ 7

Štátny zamestnanec

(1)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

(2)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

a)

zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,

b)

vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu

1.

predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

2.

prezidentom,

3.

vládou,

4.

predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,

5.

predsedom súdnej rady,

6.

predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo

7.

predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,

(3)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády alebo pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(4)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 35, § 38 až 45, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až k) a ods. 2 a 4, § 83, § 84, § 87 až 96, § 117 až 121 a § 161 až 165.

(5)

Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(6)

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 45, § 49, § 51, § 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163 a § 165.

(7)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 117 až 123, § 163 a165, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(8)