Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 18. júna 2018,

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

a)

zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami,

b)

náležitostiach plánu preventívnych opatrení na zábránenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup pri ich úniku (ďalej len „havarijný plán“),

c)

postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia kvality vôd alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“).

§ 2

(1)

Zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami možno v stavbách a zariadeniach, ktoré sú

a)

stabilné,

b)

nepriepustné,

c)

odolné a stále proti mechanickým, tepelným, chemickým, biologickým poveternostným vplyvom,

d)

zabezpečené možnosťou vizuálnej kontroly netesností alebo včasného zistenia úniku znečisťujúcich látok, ich zachytenia, využitia alebo vyhovujúceho zneškodnenia a

e)

technicky riešené spôsobom, ktorý umožňuje zachytiť znečisťujúcu látku, ktorá unikla pri technickej poruche alebo pri deštrukcii alebo sa vyplavila pri hasení požiaru vodou.

(2)

Zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami možno v stavbách a zariadeniach, ktoré zodpovedajú technickým normám alebo iným obdobným technickým špecifikáciám.1)

(3)

Stavbami a zariadeniami podľa odseku 1 sú najmä sklady, skladovacie plochy vrátane zariadení, na ktorých sa skladujú znečisťujúce látky v prepravných nádržiach alebo v obaloch, nádrže, rozvody, manipulačné plochy, produktovody, prečerpávacie stanice, dotláčacie stanice, čerpacie stanice na horľavé kvapaliny a vykurovacie oleje, ťažobné objekty vrátane zariadení a nádrže a kontajnery umiestnené na dopravných prostriedkoch.

(4)

Zaobchádzať so znečisťujúcimi látkami v inundačných územiach vodných tokov možno v stavbách a zariadeniach, ktoré sú navrhnuté tak, aby

a)

sa nemohla zmeniť ich poloha ani pri najvyšších vodných stavoch, pričom musia mať najmenej 1,3-násobné zabezpečenie proti vztlaku prázdneho zariadenia alebo prázdnej časti zariadenia,

b)

nemohla vniknúť voda do plniaceho otvoru, odvzdušňovacieho otvoru alebo iného otvoru ani pri najvyššom možnom vodnom stave a vyplaviť z nich znečisťujúce látky,

c)

sa vylúčilo ich mechanické poškodenie napríklad plávajúcimi predmetmi alebo ľadochodom.

(5)

Opatreniami podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, sú

a)

vykonanie skúšok tesnosti

1.

nádrží, rozvodov a produktovodov pred ich uvedením do prevádzky,

2.

nádrží, rozvodov a produktovodov, ktoré sú zvonku vizuálne nekontrolovateľné, každých desať rokov od vykonania prvej úspešnej skúšky s výnimkou zariadení s nepretržitou indikáciou úniku znečisťujúcich látok,

3.

nádrží vizuálne kontrolovateľných a nádrží dvojplášťových vizuálne nekontrolovateľných s nepretržitou indikáciou medziplášťového priestoru každých 20 rokov od vykonania prvej úspešnej skúšky,

4.

nádrží, rozvodov a produktovodov po ich rekonštrukcii alebo po ich oprave,

5.

nádrží, rozvodov a produktovodov pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako jeden rok,

b)

vykonanie skúšok tesnosti záchytných nádrží a havarijných nádrží

1.

pred ich uvedením do prevádzky,

2.

po ich rekonštrukcii alebo po ich oprave,

3.

pri ich uvedení do prevádzky po odstávke dlhšej ako jeden rok,

c)

vypracovanie a aktualizovanie prevádzkových poriadkov, plánov údržieb a opráv a plánov kontroly,

d)

pravidelné oboznamovanie obsluhy stavieb a zariadení s poriadkami a plánmi podľa písmena c) a s požiadavkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,2)

e)

vykonávanie pravidelných kontrol technického stavu a funkčnej spoľahlivosti stavieb a zariadení a prijímanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a určenie termínu ich ďalšej kontroly pri skladovacích nádržiach, ktoré sú

1.

zvonku vizuálne nekontrolovateľné raz za desať rokov,

2.

vizuálne kontrolovateľné a dvojplášťové vizuálne nekontrolovateľné s trvalou indikáciou medziplášťového priestoru raz za 20 rokov,

f)

riadne prevádzkovanie monitorovacích systémov na zisťovanie a sledovanie vplyvu stavieb a zariadení na podzemnú vodu a zabezpečovanie vyhodnocovania výsledkov monitorovania,

g)

evidovanie záznamov o skúškach tesnosti, prevádzke, údržbe, opravách a o kontrolách a ich predloženie na požiadanie orgánu štátnej vodnej správy,

h)

riadne vyčistenie stavieb a zariadení po ukončení ich prevádzky, vykonanie opatrení na zamedzenie ich opätovnému uvedeniu do prevádzky ani náhodným spôsobom a zabezpečenie prevádzkovania monitorovacieho systému na nevyhnutný čas.

(6)

Vykonávanie skúšok tesnosti podľa odseku 5 písm. a) druhého až piateho bodu sa nevyžaduje, ak sa skúšky vykonávajú podľa osobitného predpisu.3)

§ 3

(1)

Jednoplášťové nadzemné nádrže na skladovanie znečisťujúcich látok musia byť umiestnené v záchytnej nádrži. Záchytná nádrž je určená na zachytenie znečisťujúcich látok uniknutých alebo vypustených pri havarijných stavoch z nádrží, kontajnerov, obalov alebo technologického zariadenia. Objem záchytnej nádrže nesmie byť menší ako objem nádrže v nej umiestnenej. Ak je v záchytnej nádrži umiestnených viac nádrží, na určenie objemu záchytnej nádrže je rozhodujúci objem najväčšej z nich alebo najmenej 10 % zo súčtu objemov všetkých nádrží umiestnených v záchytnej nádrži. Záchytná nádrž nemôže mať žiadny odtok. Ak má záchytná nádrž bezpečnostný odtok, ten musí byť zaústený do havarijnej nádrže určenej na zachytenie znečisťujúcich látok na ďalšie využitie alebo zneškodnenie. Tým nie sú dotknuté požiadavky na vyhotovenie záchytnej a havarijnej nádrže z hľadiska ochrany pred požiarmi ustanovené v osobitnom predpise.4)

(2)

Bez záchytných nádrží možno prevádzkovať výkonové transformátory do 630 kVA, prístrojové transformátory prúdu, prístrojové transformátory napätia, výkonové vypínače a väzobné kondenzátory s olejovou náplňou s menovitým napätím 110 kV, 220 kV a 400 kV umiestnené vo vonkajších rozvodniach veľmi vysokého napätia.

(3)

Potrubie na prepravu znečisťujúcich látok sa musí viesť nad zemou; to sa nevzťahuje na podzemné rozvody, ktoré spájajú nádrže so zariadeniami na spotrebu vykurovacieho oleja v budovách, alebo na podzemné rozvody v zariadeniach s výdajnými miestami na čerpacej stanici pohonných látok. V týchto prípadoch podzemné rozvody musia byť konštrukčne riešené tak, aby sa možný únik znečisťujúcich látok zachytil a nedostal sa do prostredia súvisiaceho s vodou. Ak nemožno z bezpečnostných dôvodov viesť potrubie nad zemou, možno ho uložiť v zemi a konštrukčne riešiť tak, aby sa možný únik znečisťujúcich látok zachytil a nedostal do prostredia súvisiaceho s vodou, alebo musí byť potrubie zabezpečené nepretržitou indikáciou úniku znečisťujúcich látok.

(4)

Rozoberateľné spoje a armatúry na potrubí uloženom v zemi sa musia uložiť vo vodotesných kontrolných šachtách a musia byť pravidelne vizuálne kontrolované alebo vybavené signalizáciou netesnosti spojov.

(5)

Kontrolný systém na zisťovanie prípadných únikov znečisťujúcich látok zo stavieb a zariadení tvorí s nimi jeden konštrukčný celok.

§ 4

(1)

Ak má únik znečisťujúcich látok vplyv na vodný tok, je potrebné pred predložením havarijného plánu na schválenie Inšpekciou životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) požiadať o vyjadrenie správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Schválený havarijný plán sa odovzdáva správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

(2)

Ak má únik znečisťujúcich látok vplyv na kanalizáciu, je potrebné pred predložením havarijného plánu na schválenie inšpekciou požiadať o vyjadrenie prevádzkovateľa kanalizácie. Schválený havarijný plán inšpekciou sa odovzdáva prevádzkovateľovi kanalizácie.

(3)

Správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo prevádzkovateľ kanalizácie sa vyjadrí k predloženému havarijnému plánu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.

(4)

Havarijný plán sa aktualizuje pri organizačnej zmene, zmene charakteru výroby alebo rozsahu výroby alebo pri zmene rozsahu a spôsobu zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami. Aktualizovaný havarijný plán sa predkladá inšpekcii na schválenie.

(5)

Zmeny osôb alebo ich kontaktných údajov uvedených v havarijnom pláne podliehajú len oznámeniu; aktuálnosť havarijného plánu tým nie je dotknutá.

(6)

Náležitosti havarijného plánu sú uvedené v prílohe.

§ 5

(1)

O mimoriadnom zhoršení vôd inšpekcia upovedomí

a)

orgány štátnej správy, obec, správcu vodného toku a iné osoby, ktoré môžu prispieť k zneškodneniu mimoriadneho zhoršenia vôd a k odstráneniu jeho škodlivých následkov; inšpekcia súčasne oznámi, či bude od týcho subjektov vyžadovať spoluprácu a či je známy pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd,

b)

Policajný zbor,

c)

právnické osoby, ktorých práva môžu byť dotknuté pri nakladaní s vodami,

d)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri mimoriadnom zhoršení vôd v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov alebo prírodných minerálnych zdrojov.

(2)

Inšpekcia podľa potreby požiada obce, na ktorých území sa môžu škodlivé následky prejaviť, aby zverejnili vznik mimoriadneho zhoršenia vôd aj s predpokladanými účinkami a ochranou pred nimi spôsobom v mieste obvyklým.

(3)

Ak inšpekcia ustanoví pracovnú skupinu podľa § 41 ods. 10 zákona, oznámi jej členom miesto a čas stretnutia.

(4)

Pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcia alebo pracovná skupina

a)

posúdi mimoriadne zhoršenie vôd a jeho vplyv na vodný tok a na podzemné vody,

b)

vykoná obhliadku miesta a overí pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd,

c)

preskúma vykonané bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd,

d)

navrhne postup a opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd a na odstránenie jeho škodlivých následkov,

e)

skontroluje plnenie opatrení podľa havarijného plánu pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, plnenie opatrení uložených inšpekciou pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd alebo subjektom, ktorých požiadala o spoluprácu pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

f)

poskytuje informácie verejnosti,

g)

vypracuje správu o mimoriadnom zhoršení vôd.

§ 6

Havarijný plán schválený do 14. júla 2018 je havarijným plánom podľa tohto predpisu

§ 7

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 100/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd.

§ 8

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. júla 2018.

László Sólymos v. r.