Vyhláška Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy

VYHLÁŠKA

Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu

zo 16. marca 2020

Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (ďalej len „úrad“) podľa § 31 písm. k) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje štandardy pre informačné technológie verejnej správy, ktorými sú

a)

štandardy vzťahujúce sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru a programové prostriedky, a to štandardy

1.

prepojenia,

2.

prístupu k elektronickým službám,

3.

webových služieb,

4.

integrácie dát,

b)

štandardy prístupnosti a funkčnosti webových sídiel a mobilných aplikácií vzťahujúce sa na aplikačné programové vybavenie podľa zákona,

c)

štandardy použitia súborov vzťahujúce sa na formáty výmeny údajov,

d)

štandardy názvoslovia elektronických služieb vzťahujúce sa na sieťovú infraštruktúru,

e)

dátové štandardy vzťahujúce sa na údaje, registre a číselníky,

f)

štandardy elektronických služieb verejnej správy vzťahujúce sa na údaje, registre, číselníky a aplikačné programové vybavenie podľa zákona,

g)

štandardy poskytovania údajov v elektronickom prostredí vzťahujúce sa na databázové prostredie, spoločné moduly, aplikačné programové vybavenie, údaje, registre, číselníky a formáty výmeny údajov,

h)

štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb vzťahujúce sa na technické prostriedky a programové prostriedky,

i)

štandardy formátov elektronických dokumentov podpísateľných elektronickým podpisom,

j)

štandardy základných číselníkov.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

aktívami programové vybavenie, technické zariadenia, poskytované služby, kvalifikované osoby, dobré meno orgánu riadenia a informácie, dokumentácia, zmluvy a iné skutočnosti, ktoré považuje orgán riadenia za citlivé,

b)

aplikačným rozhraním programovacie rozhranie informačného systému, ktorým je umožnené pre autorizovaného používateľa používať elektronickú službu,

c)

Centrálnym modelom údajov množina ontológií zverejnená v centrálnom metainformačnom systéme, ktorá sa používa pri opise dátových prvkov verejnej správy a ktorá je vyjadrením sémantických vzťahov medzi dátovými prvkami, vyjadrenými prostredníctvom jednotných referencovateľných identifikátorov,

d)

číselníkom množina údajov vo forme jednotlivých položiek číselníka, ktoré sú opísané najmenej dvojicou dátových prvkov „kód položky“ a „názov položky“; „kódom položky“ je textový reťazec, ktorý je v číselníku jedinečný,

e)

datasetom ucelená a samostatne použiteľná skupina súvisiacich údajov vytvorených a udržiavaných na určitý účel, uložených spoločne podľa rovnakej schémy a poskytovaných prostredníctvom súboru alebo aplikačného rozhrania,

f)

dátovým zdrojom pôvodné miesto evidencie datasetu,

g)

dátovým prvkom jednotka údajov, ktorá je jednoznačne a nedeliteľne špecifikovaná prostredníctvom súboru atribútov,

h)

dereferenciáciou poskytovanie referencovateľného identifikátora ako funkčného priameho odkazu vo forme Uniform Resource Locator (URL) pre informácie o údaji reprezentovanom referencovateľným identifikátorom a o jeho účele,

i)

gestorom dátového prvku orgán riadenia, ktorý je zodpovedný za správnosť a aktuálnosť atribútov dátového prvku, ako aj za jeho obsah; gestor dátového prvku nezodpovedá za obsah prenášaný v dátovom prvku inými osobami,

j)

gestorom služby orgán riadenia, ktorý je poverený vykonávať riadenie a koordinovanie určitého úseku verejnej správy,

k)

identifikačnou registráciou osoby proces, počas ktorého je osoba identifikovaná na základe registračných údajov, z ktorých určené registračné údaje môžu byť potvrdzované, pričom výsledkom registrácie je priradenie identity tejto osobe v kontexte, v ktorom sa registrácia vykonáva,

l)

metaúdajmi štruktúrované údaje obsahujúce informácie o primárnych údajoch, určené najmä na vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie primárnych údajov, pričom primárne údaje spravidla reprezentujú určitý hmotný objekt alebo nehmotný objekt,

m)

ontológiou množina prvkov opisujúca určitú oblasť prostredníctvom troch prvkov, ktorými sú subjekt, predikát a objekt,

n)

používateľom služby osoba alebo informačný systém, ktorí používajú alebo požadujú poskytovanie služby verejnej správy,

o)

prepojenými údajmi údaje vyjadrené referencovateľnými identifikátormi, na ktorých opis sa použijú dátové prvky z Centrálneho modelu údajov a ktoré sú automatizovane spracovateľné tak, že technické zariadenie, ktoré ich spracúva, porozumie ich významu,

p)

referencovateľným identifikátorom identifikátor, ktorý

1.

má formát Uniform Resource Identifier (URI),

2.

je jednoznačný a unikátny,

3.

je dlhodobo stabilný,

4.

je formátovo a štrukturálne konzistentný,

5.

je manažovateľný tak, že umožňuje logicky rozširovať stanovenú štruktúru,

6.

je jasný, stručný a krátky,

7.

je pre fyzickú osobu jednoducho čitateľný, pričom časť referencie môže byť reprezentovaná kódovanou informáciou,

8.

neobsahuje programátorské kľúčové slová,

9.

neobsahuje interpunkciu a iné znaky okrem znakov lomka, pomlčka, bodka, podčiarkovník, zavináč a mriežka, diakritiku a biele znaky ako sú napríklad medzera, tabulátor, nový riadok,

q)

registračnou autoritou identifikácie poskytovateľ identifikačnej registrácie,

r)

správcom obsahu orgán riadenia zodpovedný za správu obsahu webového sídla a na ňom zverejnené informácie; správca obsahu je zároveň správcom daného informačného systému verejnej správy,

s)

súborom postupnosť údajov v elektronickej podobe, ktorá je označená názvom, informáciou o kapacite údajov a časovou značkou o jej poslednej zmene,

t)

technickými komponentmi informačného systému verejnej správy tie časti informačného systému verejnej správy a informačno-komunikačné technológie, ktoré nie sú určené na uchovávanie údajov, napríklad štruktúrovaná kabeláž, sieťové karty a zdroje,

u)

technickým prevádzkovateľom prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy, ktorý vykonáva činnosti určené správcom obsahu v súvislosti s technickou prevádzkou webového sídla,

v)

zariadeniami informačného systému verejnej správy tie časti informačného systému verejnej správy, ktoré môžu uchovávať údaje, napríklad pamäťové médiá a počítače vrátane prenosných počítačov.

§ 3

Sieťové protokoly

Štandardom sieťových protokolov je

a)

pre informačné systémy verejnej správy a ich komponenty, ktoré sú zavedené po 1. septembri 2009, používanie sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 6 (IPv6) spolu s protokolmi Transmission Control Protocol (TCP) a User Datagram Protocol (UDP),

b)

pre informačné systémy verejnej správy a ich komponenty, ktoré sú zavedené do 31. augusta 2009 podpora sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 4 (IPv4) s podporou sieťovej technológie Dual stack spolu s protokolmi Transmission Control Protocol (TCP) a User Datagram Protocol (UDP) pre informačné systémy verejnej správy alebo sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 6 (IPv6) spolu s protokolmi Transmission Control Protocol (TCP) a User Datagram Protocol (UDP),

c)

používanie skupiny protokolov Internet Procotol Security (IPSEC) na zabezpečenie sieťových protokolov.

§ 4

Prenos dát

(1)

Štandardom prenosu dát je

a)

používanie protokolu File Transfer Protocol (FTP) alebo protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) a

b)

podpora chráneného prenosu dát cez kryptografický protokol Transport Layer Security (TLS).

(2)

Na prenos dát elektronickou poštou sa primerane vzťahuje § 6.

§ 5

Špecifikácie prepojenia pomocou sieťových služieb

Štandardom špecifikácie prepojenia pomocou sieťových služieb je používanie Domain Name Services (DNS) ako hierarchickej služby name servera v centrálnych bodoch internetu.

§ 6

Prenos elektronickej pošty

Štandardom prenosu elektronickej pošty je

a)

používanie e-mailových protokolov, ktoré zodpovedajú špecifikáciám Simple Mail Transfer Protocol (SMTP) na prenos elektronických poštových správ,

b)

podpora kryptografického protokolu Transport Layer Security (TLS) na zabezpečenie prenosu elektronických poštových správ.

§ 7

Prístup k elektronickej poštovej schránke

Štandardom prístupu k elektronickej poštovej schránke je

a)

používanie protokolu Post Office Protocol vo verzii 3 (POP3) alebo protokolu Internet Message Access Protocol v revidovanej verzii 4.1 (IMAP4rev1) pre prístup k verejným elektronickým poštovým službám,

b)

podpora kryptografického protokolu Transport Layer Security (TLS) pri chránenom prístupe k verejným elektronickým poštovým službám.

§ 8

Formát elektronických poštových správ

Štandardom formátu elektronických poštových správ je používanie formátu

a)

Multipurpose Internet Mail Extensions (MIME) pri prenose elektronických poštových správ,

b)

Secure/Multipurpose Internet Mail Extensions (S/MIME) pri chránenom prenose elektronických poštových správ.

§ 9

Aplikačné protokoly elektronických služieb

Štandardom aplikačných protokolov elektronických služieb je

a)

používanie protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.1 s prenosom dát vo formáte Extensible HyperText Markup Language (XHTML) vo verzii 1.0 na komunikáciu medzi klientom a webovým serverom,

b)

podpora protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.1 a Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.0 pri webových serveroch,

c)

používanie mechanizmu Hypertext Transfer Protocol State Management Mechanism (HTTP Management Mechanism) na Hypertext Transfer Protocol Session Management (HTTP Session Management) a cookies,

d)

používanie protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) s Transport Layer Security (TLS) na zabezpečenie prenosu dát medzi klientom a webovým serverom a medzi webovými servermi,

e)

používanie protokolu HTTP Strict Transport Security (HSTS) pri poskytovaní elektronických služieb a rozhraní prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov.1)

§ 10

Adresárové služby

Štandardom adresárovej služby je

a)

používanie aplikačného protokolu Lightweighted Directory Access Protocol vo verzii 3 (LDAP v3) na verejný prístup k adresárovým službám,

b)

používanie jazyka Directory Services Markup Language v2 (DSML v2),

c)

podpora kryptografického protokolu Transport Layer Security (TLS) pri chránenom verejnom prístupe k adresárovým službám.

§ 11

Middleware protokoly sieťovej komunikácie

Štandardom middleware protokolov sieťovej komunikácie je používanie

a)

protokolu Simple Object Access Protocol (SOAP) najmenej vo verzii 1.2 alebo protokolu Representational State Transfer (REST) pri komunikácii medzi servermi v rámci jednej správy a komunikácii medzi klientom a serverom; pri poskytovaní elektronických služieb potrebných na spracovanie elektronických podaní alebo úspešné vyplnenie a prípravu elektronického podania prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov sa používa protokol Representational State Transfer (REST) a kódovanie UTF-8,

b)

webových služieb na prístup klientských aplikácií prostredníctvom internetu na serverové aplikácie správy,

c)

protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) na poskytnutie vrstvy webovej služby pre existujúcu serverovú aplikáciu a komunikáciu na aplikačnej úrovni,

d)

jazyka Web Services Description Language (WSDL) na definíciu webovej služby,

e)

registra Universal Description, Discovery and Integration (UDDI) najmenej vo verzii 1.0 na komunikáciu medzi klientom a serverom,

f)

špecifikácií podľa Open Geospatial Consortium (OGC) mapových služieb pod OpenGIS

1.

WebMap Service (WMS),

2.

Web Feature Service (WFS),

3.

Web Coverage Service (WCS),

4.

Web Processing Service (WPS),

5.

Catalog Service for Web (CSW),

6.

Web Map Tile Service (WMTS),

g)

schémy správ Sk-Talk najmenej vo verzii 3.0 pre asynchrónnu komunikáciu s ústredným portálom verejnej správy2) podľa aktuálne platnej osobitnej špecifikácie zverejnenej po dohode s orgánom vedenia podľa § 24 ods. 5 zákona na ústrednom portáli verejnej správy,

h)

špecifikácie OpenAPI Specification najmenej vo verzii 3.0 na definíciu webovej služby pri použití protokolu Representational State Transfer (REST),

i)

špecifikácie OpenID Connect podľa OpenID Foundation s OAuth2 podľa osobitnej špecifikácie RFC 6749, ak sa pri použití protokolu Representational State Transfer (REST) vyžaduje autentifikácia a určenie rozsahu oprávnení.

§ 12

Opisný jazyk dátových prvkov

Štandardom opisného jazyku dátových prvkov je používanie jazyka Extensible Markup Language (XML) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pre dátové prvky pri vstupe na rozhranie informačného systému verejnej správy.

§ 13

Prenos dátových prvkov

Štandardom prenosu dátových prvkov je používanie

a)

jazyka schém XML Schema Definition (.xsd) najmenej vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) na výmenu dátových prvkov medzi všetkými informačnými systémami verejnej správy,

b)

jazyka Extensible Markup Language (.xml) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri výmene dátových prvkov, a to s hodnotou atribútu pre deklaráciu menného priestoru spravidla v tvare referencovateľného identifikátora, pričom ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov, je možné namiesto Extensible Markup Language použiť dátový model Resource Description Framework (RDF) opísaný formátmi RDF/XML podľa World Wide Web Consortium (W3C) alebo JSON-LD; pri otvorených údajoch je možné použiť aj formát CSV podľa § 24 písm. e) alebo formát JavaScript Object Notation (JSON),

c)

znakovej sady Unicode Character Set (UCS) podľa technickej normy3) v 8 bitovom kódovaní UTF-8,

d)

transformačného jazyka XSL Transformations (XSLT) podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri transformácii dátových prvkov,

e)

formátu Geography Markup Language (GML) pri výmene priestorových dátových prvkov alebo ak sa na tom zasielateľ a prijímateľ dohodnú jeden z formátov podľa § 40 písm. i),

f)

jazyka Web Ontology Language (OWL) pre ontológie, ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov,

g)

jazyka Shapes Constraint Language (SHACL) podľa World Wide Web Consortium (W3C) pre validáciu dátového modelu Resource Description Framework (RDF) v Centrálnom modeli údajov.

§ 14

Prístupnosť webových sídiel a mobilných aplikácií

(1)

Štandardom prístupnosti webových sídiel je zabezpečenie vnímateľnosti, ovládateľnosti, zrozumiteľnosti a robustnosti webových sídiel, a to dodržiavaním pravidiel podľa slovenskej technickej normy,4) najmä pravidiel úrovní A a AA osobitnej špecifikácie World Wide Web Consortium (W3C) pre prístupnosť webového obsahu vo verzii 2.1.

§ 15

Minimálne požiadavky obsahu webového sídla

(1)

Štandardom minimálnych požiadaviek obsahu webového sídla je

a)

uvedenie zrozumiteľného a aktuálneho vyhlásenia o prístupnosti webového sídla alebo jeho časti v prístupnom formáte podľa pravidiel uvedených v § 14 ods. 1, pričom vyhlásenie obsahuje najmenej

1.

opis nesplnenia konkrétnych bodov alebo pravidiel prístupnosti webových stránok,

2.

opis nedodržania pravidiel prístupnosti týkajúci sa konkrétnych častí obsahu webového sídla, najmä v podobe uvedenia konkrétnych nedodržaných pravidiel, uvedenie dôvodov ich nedodržania a opis poskytnutých prístupných alternatív, ak existujú,

3.

opis mechanizmu s uvedením odkazu naň, prostredníctvom ktorého môže každá osoba oznámiť správcovi obsahu webového sídla zlyhanie webového sídla, ak ide o plnenie požiadaviek na prístupnosť podľa § 14 a požiadať o informáciu, ktoré časti webového sídla nemusia spĺňať štandardy prístupnosti a z akého dôvodu,

4.

odkaz na postup vykonania nápravy, ak použitie mechanizmu podľa tretieho bodu neviedlo k náprave,

b)

identifikácia správcu obsahu a technického prevádzkovateľa dostupná alebo priamo uvedená najmenej na úvodnej webovej stránke,

c)

zverejnenie kontaktných informácií správcu obsahu a technického prevádzkovateľa dostupných zo všetkých stránok webového sídla, najmenej však dostupných alebo priamo uvedených na úvodnej webovej stránke,

d)

uvedenie jednoznačného opisu zmyslu a účelu webového sídla, pričom z úvodnej webovej stránky je zrejmé, o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne výstižné,

e)

uvedenie informácií týkajúcich sa kompetencií a poskytovaných služieb správcu obsahu, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, a to na jednej webovej stránke webového sídla,

f)

zverejnenie úradných hodín správcu obsahu, ak poskytuje služby verejnosti na vyhradených pracoviskách,

g)

poskytnutie obsahu webového sídla v anglickom jazyku, a to najmenej v rozsahu informácií uvedených v písmenách b) až e),

h)

nekombinovanie anglického obsahu a slovenského obsahu v anglickej verzii webového sídla, a to ani v navigačných odkazoch,

i)

zverejnenie najmenej jedného verejného kľúča pre chránený prenos elektronických správ, ak orgán riadenia takýto prenos poskytuje; verejný kľúč pre chránený prenos elektronických správ sa zverejňuje spolu s kontaktnými informáciami správcu obsahu podľa písmena c),

j)

zverejnenie kontaktnej informácie, na ktorej je možné získať kontrolný reťazec znakov na overenie pravosti certifikátov a verejných kľúčov používaných orgánom riadenia pre elektronické služby verejnej správy a elektronické správy,

k)

uvedenie dátumu vytvorenia webovej stránky a dátumu jej poslednej aktualizácie na webovej stránke, ktorá obsahuje otvorené údaje podľa § 39 alebo povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov.5)

(2)

Ak je právne záväzným aktom Európskej únie ustanovený vzor vyhlásenia podľa odseku 1 písm. a), vyhlásenie sa vyhotovuje podľa tohto vzoru.

§ 16

Komponenty a funkcionality webových sídiel

Štandardom komponentov a funkcionalít webových sídiel je

a)

poskytnutie Really Simple Syndication (RSS) kanála, ak je obsah webového sídla aktualizovaný častejšie ako jedenkrát za týždeň,

b)

poskytnutie vyhľadávania kľúčových výrazov, ak webové sídlo obsahuje kumulatívne viac ako 100 publikovaných informačných webových stránok,

c)

poskytnutie mapy sídla alebo jej ekvivalentu vo forme dostupnej z každej webovej stránky sídla, ak webové sídlo obsahuje viac ako 50 uverejnených informačných webových stránok,

d)

optimalizácia webových stránok, ktoré obsahujú elektronické služby verejnej správy alebo povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov,5) pre aktuálne podporované verzie webových prehliadačov s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike viac ako 5 % (ďalej len „podporovaná verzia webového prehliadača”), a to

1.

používaním len takých programovacích prvkov v kóde webových stránok, ktoré sú korektne interpretované vo všetkých podporovaných verziách webových prehliadačov alebo

2.

aktívnym rozoznávaním typu prehliadača webovými stránkami, pomocou ktorého sú tieto webové stránky zobrazované, a na základe toho upravovaním ich vzhľadu a správania sa s cieľom dosiahnuť rovnakú použiteľnosť vo všetkých podporovaných verziách webových prehliadačov,

e)

bližšia špecifikácia cieľa odkazu prostredníctvom informatívneho titulku odkazu, napríklad pomocou atribútu „title“, ak ide o odkaz s prázdnym textom,

f)

uvedenie významovo výstižnej informácie ako textu odkazu, napríklad „Vyhlásenie o prístupnosti“ a nie „kliknite sem“, „viac“.

§ 17

Vizuálne rozloženie webovej stránky

Štandardom vizuálneho rozloženia webovej stránky je

a)

umiestnenie navigačného odkazu „kontakt“ alebo jeho ekvivalentu na začiatku alebo na konci hlavného navigačného menu, ak je navigačný odkaz jeho súčasťou,

b)

jednoznačné odlíšenie navigačného odkazu „kontakt“ alebo jeho ekvivalentu od ostatného obsahu, ak nie je súčasťou hlavného navigačného menu,

c)

jednoznačné odlíšenie kontaktných informácií od ostatného obsahu, ak sú priamo uvedené na úvodnej webovej stránke,

d)

umiestnenie kontaktných informácií správcu obsahu a technického prevádzkovateľa alebo odkazu na kontaktné informácie aj osobitne v spodnej časti webovej stránky,

e)

umiestnenie vyhlásenia o prístupnosti podľa § 15 písm. a) osobitne v spodnej alebo v hornej časti webovej stránky.

§ 18

Všeobecné použitie formátov

Štandardom všeobecného použitia formátov je

a)

používanie ľubovoľného formátu pri výmene súborov vrátane ľubovoľných obmedzujúcich podmienok, ak vopred súhlasia všetky zúčastnené strany a technické podmienky to umožňujú,

b)

používanie ľubovoľného formátu pri výmene a zverejňovaní iných typov súborov ako sú uvedené v § 19 až 25,

c)

používanie najmä písiem Arial, Times New Roman a Courier New v textových súboroch, tabuľkových súboroch a ďalších typoch súborov, kde je to technicky uskutočniteľné, a to pri zverejňovaní súborov, vrátane zverejňovania na webovom sídle, a ak je použitie fontov potrebné pre zobrazenie obsahu súborov,

d)

spracovanie a rozoznávanie textových častí obsahu ľubovoľného formátu súboru v tlačených fontoch ako textu pri odosielaní a zverejňovaní, ak je to technicky uskutočniteľné, a to najmä formátu textového súboru Portable Document Format (.pdf) najmenej vo verzii 1.3 a najviac vo verzii 2.0 podľa technickej normy,6) pričom

1.

takýto súbor nie je len skenovaným obrázkom,

2.

sa v súbore správne špecifikuje použitý jazyk,

3.

obmedzenia používania súboru neobmedzujú funkčnosť asistenčných technológií pre prístupnosť,

4.

štruktúra súboru je prístupná a zrozumiteľná aj pri lineárnom usporiadaní,

5.

sa správne používajú štýly pre vyjadrenie sémantickej štruktúry obsahu súboru,

6.

pre netextové časti súboru sa poskytujú alternatívne textové opisy,

7.

súbor v tomto formáte sa podľa možnosti správne označí a doplní navigačnými prvkami,

8.

znaky textových častí tohto súboru sa kódujú tak, že je zabezpečené správne rozoznanie znakov a spracovanie textu, spravidla prostredníctvom kódovania Unicode,

e)

podpora vysporiadania autorských práv a iných práv duševného vlastníctva podľa osobitných predpisov7) na ich ďalšie použitie, ak sa používajú fonty,

f)

používanie správnych prípon súborov a hodnôt mimetype8) patriacich danému formátu súboru,

g)

spracovanie obsahu ľubovoľného formátu textového súboru alebo grafického súboru podľa pravidiel týkajúcich sa používania farieb a kontrastu,9) obdobne ako pri webových stránkach,

h)

vyhotovenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa osobitného predpisu10) najmenej z formátov súborov uvedených v § 19 písm. a) druhom bode a treťom bode, v § 20 písm. a) druhom bode a z formátu podľa § 12, ak ide o údaje vyplnené podľa elektronického formulára publikovaného v module elektronických formulárov,

i)

používanie odkazov na súbory iného typu ako webová stránka na webových stránkach a v mobilných aplikáciách sú doplnené o informáciu o type a veľkosti cieľového súboru; ak ide o súbory pre audio a video streaming sú tieto súbory doplnené o typ, veľkosť bitrate a dĺžku záznamu alebo informáciu, že ide o živý prenos.

§ 19

Textové súbory

Štandardom textového súboru je

a)

pri úkonoch súvisiacich s poskytovaním elektronických služieb verejnej správy alebo povinným poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov5) prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov textových súborov, ktorými sú

1.

Hypertext Markup Language (.html, .htm) alebo Extensible Hypertext Markup Language (.xhtml) podľa World Wide Web Consortium (W3C),

2.

Portable Document Format (.pdf) najmenej vo verzii 1.3 a najviac vo verzii 2.0 podľa technickej normy6) ak

2a.

neobsahujú animácie, audio alebo video záznamy,

2b.

neobsahujú dynamický obsah a aplikácie, najmä technológie XML Forms Architecture, Adobe JavaScript a 3D náhľady, môžu však obsahovať PDF AcroForms podľa prílohy č. 1 bodov 1.1.6 a 2.6.10 bez možnosti skrytia textu posunutím v dátovom poli a

2c.

neobsahujú kryptograficky chránený obsah, napríklad na základe Digital Rights Management (DRM) alebo osobitného spôsobu šifrovania,

3.

Plain Text Format (.txt) v kódovaní UTF-8 podľa osobitných špecifikácií11) a technickej normy,12)

b)

prijímanie a čítanie doručených formátov textových súborov podľa písmena a) a ďalších doručených formátov na základe vlastného uváženia, a to napríklad formátov textových súborov, ktorými sú

1.

Open Document Format (.odt) najviac vo verzii 1.2 podľa Organizácie na presadzovanie noriem pre štruktúrované informácie (OASIS),

2.

Office Open XML (.docx) vo verzii podľa technickej normy,13)

c)

používanie najmenej jedného z formátov textových súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní,14) vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak sa nevyžaduje ďalšia úprava textového súboru, najmä formátu uvedeného v písmene a) druhom bode, ak je súčasťou textového súboru grafika,

d)

používanie formátu textových súborov uvedeného v písmene a) treťom bode alebo súčasné používanie formátov textových súborov uvedených v písmene b) s rovnakým obsahom, v rovnakej štruktúre a s použitím len funkčností podľa písmena g) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak sa vyžaduje ďalšia úprava textového súboru,

e)

používanie iného formátu textových súborov ako je uvedené v písmenách a) a b) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak je súčasne odoslaný alebo na rovnakom mieste alebo webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) alebo v písmene b) primerane podľa požiadavky na úpravu,

f)

poskytovanie formátov textových súborov uvedených v písmene b) na účely uvedené v písmene e) len súčasne,

g)

obmedzenie funkčnosti pri používaní formátov textových súborov podľa písmena b) na

1.

štýly strany, odseku a znakov,

2.

hlavičku a pätu strany,

3.

číslovanie strán a odrážkové a číslované zoznamy,

4.

vkladanie rastrovej grafiky,

5.

vkladanie textových tabuliek, ktoré nie sú objektmi,

6.

vkladanie poznámok pod čiarou a poznámok na konci textu; v texte sa nevkladajú komentáre a nepoužíva sa sledovanie zmien,

h)

nevytváranie formátov textových súborov podľa písmena b) druhého bodu vo verzii podľa technickej normy15) informačnými systémami verejnej správy, ktoré vytvárajú textové súbory,

i)

používanie formátu textového súboru uvedeného v písmene a) druhom bode pre odosielanie alebo zverejňovanie súborov s prezentáciou,

j)

používanie iného formátu súborov s prezentáciou ako je uvedené v písmene i) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) prvom bode a druhom bode.

§ 20

Grafické súbory

Štandardom grafického súboru je pre

a)

rastrovú grafiku prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov grafických súborov, ktorými sú

1.

Graphics Interchange Format (.gif),

2.

Portable Network Graphics (.png) podľa technickej normy,16)

3.

Joint Photographic Experts Group (.jpg, .jpeg, .jpe, .jfif, .jfi, .jif), najmä Joint Photographic Experts Group File Interchange Format (JFIF) podľa technickej normy,17)

4.

Tagged Image File Format (.tif, .tiff) vo verzii 6.0, najmä Baseline TIFF,

b)

rastrovú grafiku používanie najmenej jedného z formátov grafických súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

c)

rastrovú grafiku používanie iného formátu grafických súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z formátov grafických súborov uvedených v písmene a),

d)

vektorovú grafiku prijímanie a čítanie doručeného formátu grafických súborov, ktorým je Scalable Vector Graphics (.svg) podľa World Wide Web Consortium (W3C),

e)

vektorovú grafiku používanie formátu grafických súborov uvedenom v písmene d) alebo formátu podľa § 19 písm. a) druhého bodu pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle; ak sa predpokladá ďalšia úprava, používa sa na tieto účely len formát grafických súborov podľa písmena d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

f)

vektorovú grafiku používanie iného formátu grafických súborov ako je uvedené v písmene d) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej vo formáte grafických súborov uvedenom v písmene d),

g)

grafiku uloženú v textových súboroch dodržiavanie štandardu podľa písmen a) až f) a štandardu podľa § 19.

§ 21

Audio a video súbory

Štandardom audio a video súboru je

a)

prijímanie a čítanie všetkých doručených kontajnerových formátov audio a video súborov, ktorými sú

1.

Moving Picture Experts Group (.mpg, .mpeg. .mp4, .m4a a podobne),

2.

OGG (.ogg, .oga, .ogv, .ogx),

3.

Waveform Audio File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.wav),

4.

Audio Interchange File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.aiff, .aif),

b)

používanie najmenej jedného z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

c)

používanie iného kontajnerového formátu audio a video súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a),

d)

prijímanie a čítanie všetkých doručených kompresných formátov audio a video súborov, ktorými sú

1.

MPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4,

2.

MPEG-1 Audio Layer III (.mp3),

3.

H.263 a H.264,

4.

Ogg Vorbis (.ogg, .oga),

5.

Ogg Theora (.ogv),

e)

používanie najmenej jedného z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní, vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

f)

používanie iného kompresného formátu audio a video súborov ako je uvedené v písmene d) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d),

g)

používanie jedného z formátov uvedených v písmenách a) a d) alebo formátu WMA DRM10 (.wma), ak sa vyžaduje poskytovanie licencovaného obsahu za účelom poskytnutia služieb zdravotne postihnutým osobám,

h)

poskytnutie odkazu na stiahnutie audio alebo video súborov, ak sa pri poskytovaní týchto audio alebo video súborov z webových sídiel vyžaduje inštalácia alebo aktualizácia zásuvných modulov alebo doplnkov do podporovaných verzií webových prehliadačov, ktorá je nutná na prehliadnutie týchto audio a video súborov, a to na rovnakej webovej stránke.

§ 22

Súbory audio a video streamingu

Štandardom súborov audio a video streamingu je

a)

používanie formátov Ogg Vorbis (.ogg, .oga), MPEG-4 Advanced Audio Coding alebo MPEG-1 Audio Layer III (.mp3) pre audio streaming,

b)

používanie formátov MPEG-4 part 10, MPEG-4 part 2 alebo Ogg Theora (.ogv) pre video streaming,

c)

používanie formátov MPEG-4 part 14 alebo Ogg pre kontajnerové formáty streamingu,

d)

používanie najmenej jedného z protokolov pre prenos audia a videa prostredníctvom streamingu, ktorými sú

1.

Real Time Streaming Protocol (RTSP) spolu s Real-time Transport Protocol (RTP),

2.

Hypertext Transfer Protocol (HTTP),

e)

poskytovanie iného formátu ako je uvedené v písmenách a) až c), ak sa zároveň poskytuje najmenej jeden z formátov uvedených v písmenách a) až c),

f)

používanie iného protokolu pre prenos audia a videa ako je uvedené v písmene d), ak sa streaming zároveň poskytuje prostredníctvom jedného z protokolov uvedených v písmene d),

g)

poskytovanie audio alebo video streamingu aj bez potreby použitia zásuvných modulov alebo doplnkov do webových prehliadačov, napríklad zverejnením odkazu na zdroj streamingu, a to na rovnakej webovej stránke a v tvare Uniform Resource Locator (URL), ak sa pri poskytovaní audio alebo video streamingu z webových sídiel vyžaduje inštalácia alebo aktualizácia zásuvných modulov alebo doplnkov do webových prehliadačov podľa § 16 písm. d).

§ 23

Štandardy Internet Protocol (IP) telefónii a videokonferencie

Štandardom Internet Protocol (IP) telefónii a videokonferencie je používanie

a)

najmenej jedného z kompresných formátov pre video komponent Internet Protocol (IP) telefónie alebo videokonferencie, ktorými sú H.261, H.262, H.263 alebo H.264,

b)

najmenej jedného z kompresných formátov pre audio komponent Internet Protocol (IP) telefónie alebo videokonferencie, ktorými sú G.711, G.722 alebo G.726,

c)

najmenej jedného z protokolov pre nadviazanie spojenia, ktorými sú

1.

Session Initiation Protocol (SIP) vo verzii 2.0,

2.

H.323,

d)

iného formátu ako je uvedené v písmene a), ak je zároveň poskytnutý najmenej jeden z formátov uvedených v písmene a),

e)

iného formátu ako je uvedené v písmene b), ak je zároveň poskytnutý najmenej jeden z formátov uvedených v písmene b).

§ 24

Súbory obsahujúce tabuľky

Štandardom súboru obsahujúceho tabuľku je

a)

prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov súborov obsahujúcich tabuľky, ktorými sú formáty textových súborov uvedených v § 19 písm. a),

b)

používanie elektronických formulárov pri úkonoch súvisiacich s poskytovaním elektronických služieb verejnej správy alebo povinným poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov;5) ak to nie je technicky možné alebo pri poskytovaní informácií primerané, používanie súborov obsahujúcich tabuľky, pričom ak tieto nie je možné poskytnúť vo forme webovej stránky pri ich zverejňovaní alebo ak nie je získaný súhlas podľa § 18 písm. a) pri ich odosielaní, ak

1.

sa majú zachovať aktívne vzorce alebo funkcie, používanie formátov podľa § 19 písm. b) súčasne, a to v príslušných tvaroch (.ods) a (.xlsx),

2.

nie je potrebné zachovať aktívne vzorce alebo funkcie, používanie najmenej jedného z formátov súborov uvedených v § 19 písm. a) alebo formátu súboru obsahujúceho tabuľky Comma Separated Values (CSV),

c)

pri iných úkonoch ako je uvedené v písmene b) odosielanie alebo zverejňovanie ľubovoľného formátu súborov obsahujúcich tabuľky vrátane zverejňovania na webovom sídle, pričom aj pri týchto úkonoch sa spravidla postupuje podľa písmena b),

d)

podľa potreby súčasné odosielanie alebo zverejňovanie ľubovoľného iného doplňujúceho formátu súboru obsahujúceho tabuľky ku zverejnenému formátu podľa písmena b), pričom doplňujúci súbor má rovnaký a ekvivalentne vizuálne zobrazený obsah s rovnakým zachovávaním aktívnych vzorcov a funkcií a odosiela alebo zverejňuje sa na rovnakom mieste; pri zverejňovaní na webovom sídle sa rovnakým miestom rozumie príslušná webová stránka,

e)

používanie formátov podľa písmena b) prvého bodu na účely písmena d) len súčasne,

f)

používanie formátov podľa písmena b) prvého bodu alebo písmena e) spravidla spolu so súborom s rovnakým obsahom vo formáte podľa § 19 písm. a) druhého bodu s cieľom zvýšenia ich čitateľnosti,

g)

nevytváranie formátov súborov obsahujúcich tabuľky podľa písmena b) prvého bodu vo verzii podľa technickej normy15) informačnými systémami verejnej správy, ktoré vytvárajú súbory obsahujúce tabuľky,

h)

používanie správneho formátu Comma Separated Values (CSV) len podľa osobitnej špecifikácie18) a dodržanie technických podmienok tvorby tohto formátu podľa prílohy č. 2,

i)

spravidla poskytovanie možnosti lokálneho uloženia obsahu tabuľky v rovnakej štruktúre v jednom z formátov podľa písmena b) druhého bodu, ak sa poskytuje súbor obsahujúci tabuľky vo forme webovej stránky podľa písmena b), a to najmä vo formáte obsahujúceho tabuľky Comma Separated Values (CSV) alebo v oboch formátoch podľa písmena b) prvého bodu súčasne,

j)

primerané zohľadňovanie podmienok podľa § 38 až 40 pri postupe podľa písmen b) až d).

§ 25

Formáty kompresie súborov

(1)

Štandardom formátov kompresie súborov je

a)

prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov kompresie súborov, ktorými sú

1.

ZIP (.zip) vo verzii 2.0,

2.

TAR (.tar),

3.

GZIP (.gz),

4.

TAR kombinovaný s GZIP (.tgz, .tar.gz),

b)

používanie najmenej jedného z typov formátov kompresie súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní, vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,

c)

používanie iného formátu kompresie súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z formátov kompresie súborov uvedených v písmene a).

(2)

Na súbory obsiahnuté v kompresných súboroch sa vzťahujú ustanovenia § 18 až 24.

§ 26

Štandard tvorby názvoslovia elektronických služieb

Štandardom tvorby názvoslovia elektronických služieb je používanie

a)

jednoduchých zrozumiteľných názvov, spravidla bez legislatívnych údajov ako sú čísla paragrafov a zákonov,

b)

názvov, ktorý spravidla nepresahuje 15 slov.

§ 27

Tvar e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy

Štandardom tvaru e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy je

a)

používanie celého mena a priezviska používateľa pri názvoch osobných e-mailových adries zamestnancov orgánu riadenia poskytnutých prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy,

b)

používanie e-mailovej adresy používateľa bez diakritiky pred deliacim znakom @ v tvare „meno.priezvisko“,

c)

používanie čísla za priezviskom, bez medzery, ak je identické meno aj priezvisko viacerých používateľov,

d)

uskutočnenie sekundárnej identifikácie oddelením bodkou, a to v tvare „meno.priezvisko.identifikácia@“, ak je potrebná sekundárna identifikácia organizácií pri spoločnom rovnakom tvare adresy za deliacim znakom @.

§ 28

Tvar generických e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy

Štandardom tvaru generických e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy je

a)

používanie týchto pravidiel:

1.

generické e-mailové adresy špecifických funkcií v orgánoch verejnej správy majú pred deliacim znakom @ názov funkcie bez diakritiky, napríklad „minister“, „tajomnik“, „veduci“, „predseda“, „primator“, „starosta“,

2.

e-mailové adresy orgánov verejnej správy slúžiace na poskytovanie informácií osobám podľa osobitného predpisu19) a slúžiace na prijímanie sťažností podľa osobitného predpisu20) majú pred deliacim znakom @ tvar „info“; na prijímanie sťažností môže byť používaná aj osobitná e-mailová adresa „staznosti@“,

3.

e-mailové adresy prevádzkovateľov webových stránok orgánov verejnej správy slúžiace pre ich komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou majú pred deliacim znakom @ tvar „webmaster“,

4.

e-mailová adresa orgánu verejnej správy, ktorá prevádzkuje elektronickú podateľňu slúžiacu pre kontakt s ňou, má pred deliacim znakom @ tvar „podatelna“,

5.

e-mailové adresy útvarov orgánov verejnej správy slúžiace pre ich komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou majú pred deliacim znakom @ len zaužívanú skratku útvaru,

6.

e-mailová adresa gestorov štandardov informačných systémov verejnej správy, ktorá slúži pre komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou týkajúcu sa štandardov, ktoré sú v ich gescii, má pred deliacim znakom @ tvar „standard“,

b)

používanie e-mailových adries uvedených v písmene a) pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej správy a s verejnosťou,

c)

uskutočnenie sekundárnej identifikácie oddelením bodkou, a to v tvare „generickáadresa.identifikácia@“, ak je potrebná sekundárna identifikácia organizácií pri spoločnom rovnakom tvare adresy za deliacim znakom @.

§ 29

Tvar doménových mien webových sídiel orgánov štátnej správy

(1)

Štandardom tvaru doménových mien webových sídiel orgánov štátnej správy je používanie tvaru „www.zaužívaná skratka bez diakritiky.gov.sk“ alebo „zaužívaná skratka bez diakritiky.gov.sk“ názvov webových sídiel orgánov štátnej správy, ktoré sú uzlami siete GOVNET.

(2)

Ak dva alebo viac orgánov štátnej správy, ktoré sú uzlami siete GOVNET, majú rovnakú zaužívanú skratku, skratka sa doplní o nasledujúce písmená z názvu týchto orgánov.

§ 30

Výmena údajov medzi informačnými systémami verejnej správy

Štandardom výmeny údajov medzi informačnými systémami verejnej správy je

a)

pri výmene obsahovo príslušných informácií použitie dátových prvkov uvedených v Centrálnom modeli údajov, pričom ak neexistujú obsahovo vhodné dátové prvky v Centrálnom modeli údajov použijú sa dátové prvky uvedené v prílohe č. 3; v ostatných prípadoch sa použijú vlastné dátové prvky,

b)

používanie technických parametrov dátových prvkov podľa dátových štruktúr vo formáte Extensible Markup Language Schema Definition (XSD) zverejnených na webovom sídle orgánu vedenia pri tvorbe definície vlastných dátových štruktúr vo formáte Extensible Markup Language Schema Definition (XSD),

c)

rozširovanie typov dátových prvkov na osobitné dátové typy Centrálneho modelu údajov, ak je to potrebné,

d)

použitie vlastných dátových prvkov podľa písmena a) spravidla tak, že referenčné údaje určené na automatizované spracovanie a tvoriace súčasť dátového obsahu sú v dátovej štruktúre uvedené ako samostatné dátové prvky na automatizované spracovanie.

§ 31

Centrálny repozitár zdrojových kódov

(1)

Štandardom zverejňovania zdrojového kódu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona je jeho zverejnenie v centrálnom repozitári zdrojových kódov (ďalej len „repozitár“). Zdrojový kód sa zverejňuje automatizovane dostupným spôsobom s evidenciou jeho verzie.

(2)

Repozitár je zriadený na portáli data.gov.sk. V repozitári sa uvádzajú údaje o zdrojovom kóde najmenej v rozsahu

a)

orgán riadenia, ktorý je držiteľom zdrojového kódu,

b)

označenie zdrojového kódu,

c)

označenie licencie, ktorá sa viaže na zdrojový kód,

d)

uvedenie použitého programovacieho jazyka,

e)

označenie režimu zverejnenia zdrojového kódu,

f)

rozhodnutie o výnimke spolu s odôvodnením, ak sa o výnimke rozhodlo,

g)

dokumentácia zdrojového kódu,

h)

príručky a návody pre použitie programu, ktorého zdrojový kód sa zverejňuje,

i)

účely použitia programu a zdrojového kódu.

(3)

V repozitári sa zverejňuje tá časť zdrojového kódu, na ktorú má orgán riadenia softvérovú licenciu podľa § 15 ods. 2 písm. d) prvého bodu zákona. Okrem zdrojového kódu sa v repozitári zverejňuje prostredníctvom dokumentácie aj návod na skompilovanie a spustenie programu.

(4)

Pri zverejnení zdrojového kódu sa označí režim jeho zverejnenia a to v rozsahu, v akom zverejnenie tohto kódu nemôže byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo k zničeniu informačného systému verejnej správy a v jednom z týchto dvoch režimov:

a)

verejné – zdrojový kód je dostupný pre verejnosť bez obmedzenia,

b)

s obmedzenou dostupnosťou pre orgán vedenia a orgány riadenia – zdrojový kód je dostupný len pre orgán vedenia a orgány riadenia.

(5)

Štandardom zverejňovania zdrojového kódu v repozitári je jeho zverejnenie v režime podľa odseku 4 písm. a), ak orgán riadenia, pri splnení podmienok podľa § 15 ods. 2 písm. d) prvého bodu zákona nerozhodne inak.

(6)

Rozhodnutie o zverejnení zdrojového kódu v inom režime ako podľa odseku 4 písm. a) spolu s jeho odôvodnením orgán riadenia zverejní v repozitári.

§ 32

Referencovateľný identifikátor

Štandardom referencovateľného identifikátora je

a)

používanie referencovateľného identifikátora v štruktúre "{protokol}://{doména}/{typ}/{trieda}/{podtrieda1/podtrieda2/...}/{referencia}/{verzia}/{cesta_k_súboru}", pričom

1.

protokol tvorí „https”,

2.

doménu pre jednotné referencovateľné identifikátory tvorí „data.gov.sk“ a pre ostatné ľubovoľná iná platná doména zaregistrovaná v Centrálnom metainformačnom systéme

3.

typ tvorí jeden z reťazcov, ktorými sú

3a.

„id”, ak referencovateľný identifikátor reprezentuje indivíduum,

3b.

„doc“, ak referencovateľný identifikátor reprezentuje jednoznačný identifikátor pre úložisko elektronických dokumentov,

3c.

„def“, ak referencovateľný identifikátor reprezentuje definičnú entitu v len sémantickom svete (ontológia, entita ontológie, pravidlá, abstraktný číselníkový typ),

3d.

„set“, ak sa identifikuje súbor údajov,

4.

triedu tvorí slovo alebo reťazec, ktoré zachytávajú podstatu identifikovanej entity skutočného sveta,

5.

podtriedu tvorí slovo alebo reťazec sekundárnej klasifikácie triedy, ak je to potrebné; podtrieda nemusí byť použitá a môže vytvárať aj viacnásobnú štruktúru sekundárnych klasifikácií pre presnejšie a jednoznačnejšie zadefinovanie referencovateľného identifikátora,

6.

referenciu tvorí číselný alebo textový reťazec, ktorý sa používa na identifikáciu jednotlivých inštancií konceptu, obvykle identifikátor pridelený systémom, ktorý vlastní šablónu referencovateľného identifikátora,

7.

verzia je nepovinnou časťou referencovateľného identifikátora; v centrálnom metainformačnom systéme sa zapisuje ako regulárny výraz,

8.

cesta k súboru je tvorená relatívnou cestou k súboru v danom úložisku; používa sa len pre typ “doc” podľa písmena a) tretieho bodu podbodu 3b,

b)

používanie anglického jazyka na vytváranie triedy, referencie a verzie podľa písmena a); to neplatí, ak je pre referenciu nevyhnutné použitie slovenského jazyka bez diakritiky, napríklad skratky zo slov v slovenskom jazyku,

c)

nepoužívanie znaku interpunkcie lomka na vytváranie triedy, identifikátora entity a verzie podľa písmena a); tento znak slúži ako oddeľovač jednotlivých štruktúr referencovateľného identifikátora,

d)

zaregistrovanie šablóny jednotného referencovateľného identifikátora v centrálnom metainformačnom systéme príslušným gestorom údaja; šablónu tvoria časti štruktúry uvedené v písmene a) prvom až piatom bode,

e)

zaregistrovanie jednotného referencovateľného identifikátora v centrálnom metainformačnom systéme príslušným gestorom údaja, ak nie je používaný v šablóne podľa písmena d),

f)

poskytovanie dereferenciácie jednotného referencovateľného identifikátora,

g)

používanie jednotného referencovateľného identifikátora len na údaje stotožnené s referenčnými údajmi podľa osobitného predpisu,21) pre základné číselníky, položky základných číselníkov, elektronické formuláre a dátové prvky Centrálneho modelu údajov,

h)

používanie znaku mriežka "#" na určenie podriadeného prvku v rámci údaja reprezentovaného referencovateľným identifikátorom, napríklad konkrétnej kapitoly dokumentu,

i)

používanie jednotného referencovateľného identifikátora na rozhraniach informačných systémov verejnej správy, pre údaje, ktorým je priradený podľa písmen d) a e),

j)

používanie referencovateľného identifikátora na identifikáciu údajov, pri sprístupňovaní údajov medzi orgánmi verejnej správy prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, ak týmto údajom nie je pridelený jednotný referencovateľný identifikátor,

k)

zverejňovanie referencovateľných identifikátorov používaných do 30. júna 2018 s priradením k zaregistrovaným jednotným referencovateľným identifikátorom, ak sú nimi nahrádzané, a to prostredníctvom centrálneho metainformačného systému.

§ 33

Dereferenciácia

Štandardom dereferenciácie je

a)

poskytovanie prezentácie informácií o údaji reprezentovanom referencovateľným identifikátorom, a to najmenej vo formáte HTML podľa World Wide Web Consortium alebo XHTML podľa World Wide Web Consortium,

b)

poskytovanie metaúdajov o údaji reprezentovanom jednotným referencovateľným identifikátorom,

c)

pri poskytovaní metaúdajov o údaji reprezentovanom referencovateľným identifikátorom alebo pri poskytovaní údajov v rôznych formátoch, používanie

1.

HTTP hlavičiek "Content-Type" alebo "If-Modified-Since" podľa osobitnej špecifikácie22) alebo

2.

parametrov vo funkčnom priamom odkaze, a to doplnením znaku otáznik "?" na konci referencovateľného identifikátora, za ktorým nasleduje parameter v tvare "kľúč=hodnota" a pri viacerých parametroch sú parametre oddelené znakom "&",

d)

poskytovanie informácií o údaji reprezentovanom referencovateľným identifikátorom v rozsahu podľa osobitného predpisu,23)

e)

poskytovanie dereferenciácie jednotných referencovateľných identifikátorov prostredníctvom centrálneho metainformačného systému,

f)

pri dereferenciácii z centrálneho metainformačného systému do iného informačného systému sa používa postup podľa písmena c) druhého bodu, pričom v hodnote parametra podľa písmena c) sa používa jednotný referencovateľný identifikátor alebo hodnota podľa § 32 písm. a) šiesteho bodu,

g)

poskytovanie súborov reprezentovaných jednotným referencovateľným identifikátorom úložiska a obsahujúcich cestu k súboru podľa § 32 písm. a) tretieho bodu podbodu 3b,

h)

štruktúrovaná dokumentácia jednotlivých dereferenciácií v centrálnom metainformačnom systéme, vrátane používaných parametrov a hlavičiek.

§ 34

Vlastnosti elektronických služieb verejnej správy

Štandardom vlastností elektronických služieb verejnej správy je

a)

rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovne elektronizácie na šesť úrovní, ktorými sú

1.

úroveň 0, pri ktorej služba nie je on-line elektronicky dostupná,

2.

úroveň 1, pri ktorej je informácia, potrebná na začatie alebo vykonanie služby, dostupná v elektronickej podobe, najmä informácia o mieste, čase, spôsobe a podmienkach vybavenia služby, pričom samotná služba nie je elektronicky poskytnutá, ani nie je poskytnutý príslušný formulár v elektronickej forme,

3.

úroveň 2, pri ktorej nastáva jednosmerná elektronická komunikácia; pri jednosmernej elektronickej komunikácii je možné stiahnuť príslušný formulár v elektronickej podobe, ale podanie sa nevykonáva elektronickými prostriedkami,

4.

úroveň 3, označovaná aj ako úroveň obojsmernej interakcie, pri ktorej nastáva obojsmerná elektronická komunikácia pri vybavovaní služby; pri obojsmernej elektronickej komunikácii prebieha vybavovanie služby elektronicky, avšak pri preberaní výsledku služby sa vyžaduje osobný alebo listinný kontakt,

5.

úroveň 4, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa to vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt,

6.

úroveň 5, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby,

b)

poskytovanie notifikácie klientovi služby o jej použití pre elektronické služby verejnej správy podľa písmena a) štvrtého až šiesteho bodu,

c)

poskytovanie informácie o cene jednotlivých častí elektronickej služby verejnej správy, a ak je to možné, aj výslednú cenu za jej použitie, a to najmenej pred potvrdením použitia elektronickej služby verejnej správy,

d)

rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovní autentifikácie uvedených v prílohe č. 4,

e)

označenie poskytovaných elektronických služieb verejnej správy príslušnou úrovňou autentifikácie podľa písmena d),

f)

zabezpečenie dodržania podmienok a postupov pre príslušnú úroveň autentifikácie pri poskytovaných elektronických službách verejnej správy,

g)

poskytovanie dokumentácie potrebnej pre používanie elektronických služieb poskytovaných cez aplikačné rozhrania, a to vrátane dokumentácie pre tieto aplikačné rozhrania,

h)

zaregistrovanie elektronickej služby v centrálnom metainformačnom systéme,

i)

poskytovanie metaúdajov elektronickej služby najmenej v rozsahu podľa publikačného profilu Core Public Service Vocabulary - Application profile (CPSV-AP) v rozšírenej podobe CPSV-AP-SK zverejnenej v centrálnom metainformačnom systéme.

§ 35

Verejne dostupné aplikačné rozhrania

(1)

Verejne dostupným aplikačným rozhraním sa rozumie aplikačné rozhranie dostupné komukoľvek po splnení ustanovených podmienok, ktoré umožňuje používať elektronickú službu pomocou vlastných softvérových aplikácií alebo aplikácií tretích strán.

(2)

Štandardom verejne dostupného aplikačného rozhrania je

a)

poskytovanie verejne dostupného aplikačného rozhrania elektronických služieb potrebných na výkon verejnej moci elektronicky,

b)

poskytovanie kvality elektronickej služby a podpory pre elektronickú službu na rovnakej úrovni ako pre orgány riadenia,

c)

zverejnenie úplných podmienok prevádzky a používania verejného aplikačného rozhrania v centrálnom metainformačnom systéme,

d)

poskytovanie úplnej štruktúrovanej dokumentácie rozhrania v centrálnom metainformačnom systéme, a to v štruktúre údajov zverejnenej v centrálnom metainformačnom systéme,

e)

umožnenie udelenia a odobratia oprávnenia na delegovaný prístup k elektronickým službám pre aplikácie poskytované tretími stranami; oprávnenia udeľuje autentifikovaný používateľ,

f)

umožnenie časového ohraničenia delegovaného prístupu podľa písmena e) a k údajom používateľa, ak sa možnosť časového ohraničenia poskytuje,

g)

zabezpečenie oprávnení pre prístup k elektronickej službe podľa písmena e) prostredníctvom centrálneho modulu alebo iným spôsobom po dohode s orgánom vedenia podľa § 24 ods. 5 zákona,

h)

registrácia elektronickej služby v centrálnom metainformačnom systéme,

i)

poskytovanie testovacieho verejného aplikačného rozhrania.

§ 36

Používanie zásuvných modulov a doplnkov webových prehliadačov a klientskych aplikácií

Štandardom používania zásuvných modulov a doplnkov webových prehliadačov a klientskych aplikácií je

a)

poskytovanie webových stránok obsahujúcich povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov5) alebo poskytovanie elektronických služieb verejnej správy tak, že ich funkčnosť vo webových prehliadačoch nevyžaduje inštalácie zásuvných modulov, doplnkov alebo klientskych aplikácií,

b)

umožnenie vyžadovania zásuvných modulov alebo doplnkov webových prehliadačov alebo klientskych aplikácií pri poskytovaní elektronických služieb verejnej správy, ak tieto služby nie je možné preukázateľne a objektívne poskytnúť podľa písmena a), pričom vyžadované zásuvné moduly a doplnky webových prehliadačov a klientske aplikácie poskytujú rovnakú plnú funkčnosť najmenej v desktopových operačných systémoch Windows vo verzii 7 a novších verziách, Mac OS X a GNU/Linux a obvykle tiež v klientskych operačných systémoch s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike najmenej 5 %; pri vyžadovaní zásuvných modulov a doplnkov webových prehliadačov alebo klientskych aplikácií sa poskytuje aj odôvodnenie ich vyžadovania, presný opis inštalácie, systémových požiadaviek a účelu ich použitia a návod na použitie, a to na mieste poskytovania príslušných elektronických služieb verejnej správy,

c)

zásuvné moduly, doplnky webových prehliadačov alebo klientske aplikácie, ktoré sú poskytované orgánmi riadenia na stiahnutie, sa obvykle poskytujú z webového sídla orgánu riadenia prostredníctvom chráneného prenosu dát.

§ 37

Elektronické formuláre

Štandardom elektronických formulárov je

a)

použitie dátových prvkov uvedených v Centrálnom modeli údajov, pre tvorbu elektronických formulárov, pričom ak neexistujú obsahovo totožné dátové prvky v Centrálnom modeli údajov, použijú sa dátové prvky uvedené v prílohe č. 3; v ostatných prípadoch sa použijú vlastné dátové prvky,

b)

dodržiavanie pravidiel podľa prílohy č. 1 pri výmene informácií medzi používateľom služby a gestorom služby,

c)

poskytovanie elektronických služieb verejnej správy podľa § 34 písm. a) štvrtého až šiesteho bodu pomocou elektronických formulárov, ak sa od používateľa elektronickej služby vyžaduje vyplnenie údajov,

d)

používanie formátovacích značiek jazyka HTML podľa W3C pre tučné písmo (), kurzívu (), odsek (

,

), nový riadok (
), podčiarknutie (,), nečíslovaný zoznam (

,

), číslovaný zoznam (

,

), položku zoznamu (

,

) a zarovnanie na stred () v hodnotách dátových prvkov, ak

1.

je účelom prenos voľného textu neurčeného na automatizované spracovanie,

2.

v týchto hodnotách dátových prvkov sú použité formátovacie značky,

3.

prezentačné schémy elektronického formulára podľa prílohy č. 1 bodu 2.6 zabezpečia transformáciu formátovacích značiek do príslušného formátovania vo výslednej prezentácii,

4.

definícia dátovej štruktúry vo formáte XSD umožňuje použitie týchto značiek a

5.

ide o vlastné dátové prvky alebo dátové prvky označené v Centrálnom modeli údajov s možnosťou použitia formátovacích značiek,

e)

použitie vlastných dátových prvkov podľa písmena a) spravidla tak, že referenčné údaje určené na automatizované spracovanie a tvoriace súčasť dátového obsahu sú v dátovej štruktúre uvedené ako samostatné dátové prvky na automatizované spracovanie.

§ 38

Kvalita datasetu poskytovaného orgánom riadenia

(1)

Štandardom kvality datasetu poskytovaného orgánom riadenia je rozdelenie kvality datasetu na šesť úrovní, ktorými sú

a)

úroveň 0, pri ktorej nie je dataset poskytovaný v elektronickej podobe,

b)

úroveň 1, pri ktorej je dataset dostupný vo webovom prostredí,

c)

úroveň 2, pri ktorej je splnená požiadavka uvedená v písmene b) a obsah datasetu je štruktúrovaný tak, že umožňuje automatizované spracovanie,

d)

úroveň 3, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene c) a dataset je poskytovaný v otvorenom formáte, nezávislom na konkrétnom proprietárnom softvéri,

e)

úroveň 4, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene d) a na identifikáciu údajov datasetu a ich vzťahov sa používajú referencovateľné identifikátory,

f)

úroveň 5, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene e) a dataset a jeho interné a externé vzťahy sú prepájané prostredníctvom referencovateľných identifikátorov a sú opísané prostredníctvom Centrálneho modelu údajov.

(2)

Ak sa údaje poskytujú pre automatizované spracovanie, štandardom kvality datasetu poskytovaného orgánom riadenia je aj ich poskytovanie ako datasetu s otvorenými údajmi podľa § 40 a v kvalite najmenej úrovne 3 podľa odseku 1 písm. d).

§ 39

Otvorené údaje

(1)

Štandardom označenia údaja ako otvoreného údaja je

a)

poskytovanie údaja v datasete v kvalite poskytovaného datasetu najmenej úrovne 3 podľa § 38 ods. 1 písm. d),

b)

poskytovanie údaja otvoreným spôsobom použitia, ktorý je splnený, ak

1.

sú právne aspekty prístupu k údaju a jeho používaniu explicitne vysporiadané,

2.

je umožnené vytvorenie právnych vzťahov pre používanie údaja aj prostredníctvom anonymného vzdialeného automatizovaného prístupu,

3.

je prístup k údaju umožnený všetkým osobám za rovnakých podmienok, pričom tieto podmienky sú explicitne uvedené,

4.

je údaj možné použiť na nekomerčný aj komerčný účel, a je možné ho kombinovať s inými údajmi, dopĺňať, opravovať, modifikovať alebo použiť z datasetu bez povinnosti použitia ostatných údajov datasetu,

5.

sú činnosti podľa štvrtého bodu bezodplatné,

c)

najmä použitie licencie Creative Commons CC0 alebo CC-BY na zabezpečenie splnenia podmienok uvedených v písmene b),

d)

poskytovanie metaúdajov datasetu otvoreným spôsobom použitia podľa písmen b) a c).

(2)

Ak dataset obsahuje najmenej jeden otvorený údaj, označuje sa ako dataset s otvorenými údajmi.

§ 40

Poskytovanie otvorených údajov

Štandardom poskytovania otvorených údajov je

a)

označenie každého poskytovaného datasetu s otvorenými údajmi dosiahnutou úrovňou kvality podľa § 38,

b)

pri poskytovaní datasetu s otvorenými údajmi použitie jedného z formátov podľa § 13 písm. b), pričom pri použití formátov Comma Separated Values (CSV) a JavaScript Object Notation (JSON) je najvyššia dosiahnuteľná úroveň kvality poskytovaného datasetu 3 a pri použití ostatných formátov podľa § 13 písm. b) je najvyššia dosiahnuteľná úroveň 5,

c)

pri poskytovaní datasetu s otvorenými údajmi poskytnutie schémy údajov datasetu vo formáte podľa § 13 písm. a), alebo ak je použitý formát Comma Separated Values (CSV) alebo JavaScript Object Notation (JSON), poskytnutie textového opisu, obsahujúceho pre každý typ údaja najmä

1.

poradové číslo typu údaja a názov typu údaja, ak je použitý,

2.

opis dátového druhu typu údaja, napríklad v tvare „identifikátor“, „číslo“, „text“ a podobne,

3.

vecný opis typu údaja, napríklad v tvare „meno“ alebo „priezvisko“, a najmä pre údaj typu identifikátor aj referenciu na externú definíciu,

4.

ohraničenia pre hodnotu typu údaja, ak existujú,

d)

na identifikáciu každého údaja v poskytovanom datasete s otvorenými údajmi používanie

1.

referencovateľného identifikátora,

2.

kódu podľa príslušného číselníka alebo

3.

hodnoty predstavujúcej tento údaj,

e)

sprístupnenie otvorených údajov aplikačným rozhraním podľa § 11 písm. a) alebo sprístupnenie datasetu s otvorenými údajmi v ucelenej forme protokolom podľa § 4 ods. 1,

f)

zaevidovanie datasetu s otvorenými údajmi v centrálnom katalógu otvorených údajov „data.gov.sk“,

g)

poskytovanie datasetu s otvorenými údajmi tak, že je umožnené

1.

zistiť pre každý údaj okamih alebo dobu, v ktorej je platný,

2.

zistiť po aktualizácii údajov, ktoré údaje sú zmenené,

3.

zistiť či je dataset aktualizovaný v reálnom čase alebo v určitej periodicite a v akej,

4.

odlíšiť chybné alebo nepresné údaje od správnych alebo presných údajov; ak to nie je možné, odlíšiť celý dataset ako dataset obsahujúci chybné alebo nepresné údaje,

h)

poskytovanie metaúdajov pre dataset s otvorenými údajmi priamo na mieste poskytnutia datasetu alebo prostredníctvom katalógu otvorených údajov, ktorým je miesto evidencie otvorených údajov orgánu riadenia, a to najmenej v rozsahu podľa prílohy č. 5, na základe profilu Data Catalog Vocabulary - Application profile 1.1 (DCAT-AP 1.1) v rozšírenej podobe DCAT-AP-SK zverejnenej v centrálnom metainformačnom systéme; nepovinné metaúdaje sa uvádzajú vždy, ak je metaúdaj známy; pre priestorové datasety sa metaúdaje poskytujú v rozšírenej podobe GeoDCAT-AP,

i)

pri poskytovaní datasetu s otvorenými priestorovými údajmi použitie najmenej jedného z formátov

1.

Geography Markup Language (.xml, .gml) podľa Open Geospatial Consortium (OGC) pre vektorové údaje,

2.

GeoJSON (.json, .geojson) podľa osobitnej špecifikácie24) pre vektorové údaje,

3.

Shapefile pre vektorové údaje, pozostávajúci z hlavného súboru (.shp), indexového súboru (.shx) a súboru atribútov (.dbf),

4.

LAS podľa Open Geospatial Consortium (OGC) pre mračná bodov získaných laserovým skenovaním,

5.

Tagged Image File Format (.tif, .tiff) vo verzii 6.0 s pripojeným súborom vo formáte TIFF World File (.tfw) pre rastrové údaje s polohovým priradením,

6.

GeoTIFF (.tif, .tiff) pre rastrové údaje s polohovým priradením,

7.

GeoPackage (.gpkg) podľa Open Geospatial Consortium (OGC) pre rastrové a vektorové údaje,

8.

GeoSPARQL podľa Open Geospatial Consortium (OGC) pre reprezentáciu priestorových údajov vo formáte prepojených údajov.

§ 41

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

audítorom cloudu osoba nezávislá od poskytovateľa cloudových služieb, určujúca na základe poverenia od tohto poskytovateľa kritéria auditu slúžiace na objektívne získavanie dôkazov o dodržiavaní podmienok poskytovania cloudových služieb a vykonávajúca na základe poverenia od tohto poskytovateľa systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces ich vyhodnocovania,

b)

cloud computingom model umožňujúci jednoduchý samoobslužný sieťový prístup k službám informačných technológií na vyžiadanie, poskytovaným vo virtuálnom prostredí konfigurovateľných výpočtových zdrojov, ktoré môžu byť pridelené alebo uvoľnené s minimálnym úsilím a časovým obmedzením, a to na základe voliteľného škálovania a navyšovania, nezávisle od lokality zdrojov alebo lokality prístupu k nim a bez osobného kontaktu s poskytovateľom cloudovej služby, pričom využitie týchto služieb je merané a hodnotené podľa ich skutočného využitia,

c)

cloudovou službou ľubovoľný prostriedok alebo zdroj cloud computingu, poskytovaný vzdialeným prístupom na základe podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb,

d)

dohodou o poskytovanej úrovni cloudových služieb zmluvný vzťah upravujúci parametre a kvalitu poskytovaných cloudových služieb, ktorá obsahuje úlohy a povinnosti zmluvných strán, pričom táto dohoda sa obvykle uzatvára medzi odberateľom cloudových služieb a poskytovateľom cloudových služieb alebo sprostredkovateľom cloudových služieb,

e)

odberateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe dohody o poskytovanej úrovni cloudových služieb využíva cloudové služby poskytovateľa cloudových služieb,

f)

poskytovateľom cloudových služieb osoba zodpovedná za správu cloud computingu a poskytovanie cloudových služieb, a to podľa podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb,

g)

prevádzkovateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb zabezpečuje technické podmienky na prevádzkovanie, prepojenie a prenos cloudových služieb,

h)

sprostredkovateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb prevádzkuje využívanie, výkon a dodávku cloudových služieb.

§ 42

Modely poskytovania cloudových služieb a typy cloud computingu

(1)

Štandardom modelov poskytovania cloudových služieb je rozdelenie modelov poskytovania cloudových služieb najmä na model

a)

infraštruktúra ako služba, označovaný aj ako IaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie virtualizovanej infraštruktúry ako serverov, úložísk údajov a sieťovej infraštruktúry,

b)

platforma ako služba, označovaný aj ako PaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie hardvérovej a softvérovej platformy, potrebnej na vytvorenie a správu aplikácií, vrátane umožnenia ich navrhovania, vývoja, testovania a nasadzovania do produkčnej prevádzky, pričom tieto aplikácie ostávajú v správe odberateľa cloudových služieb,

c)

softvér ako služba, označovaný aj ako SaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie softvéru, vrátane aplikácií.

(2)

Štandardom typov cloud computingu je ich rozdelenie najmä na

a)

privátny cloud, pri ktorom je cloud computing alokovaný výhradne pre potreby jednej organizácie, pričom poskytovateľom cloudových služieb, prevádzkovateľom cloudových služieb ani sprostredkovateľom cloudových služieb nemusí byť táto organizácia,

b)

komunitný cloud, pri ktorom cloud computing využíva niekoľko organizácií, ktoré tvoria jednu komunitu, zdieľajúcu podobné záujmy, napríklad ciele, požiadavky na bezpečnosť, politiku a dodržiavanie záujmov, pričom poskytovateľom cloudových služieb, prevádzkovateľom cloudových služieb ani sprostredkovateľom cloudových služieb nemusí byť ani jedna z týchto organizácií,

c)

verejný cloud, pri ktorom je cloud computing zdieľaný ľubovoľnými odberateľmi cloudových služieb, pričom ani jeden z nich nemusí byť poskytovateľom cloudových služieb alebo prevádzkovateľom cloudových služieb,

d)

hybridný cloud, ktorý predstavuje kompozitné využitie cloudových služieb dvoch alebo viacerých typov cloud computingu, pričom využívané cloudové služby sú naďalej podporované jednotlivými infraštrukturálnymi prostriedkami daných typov cloud computingu, ale ako také sú vzájomne spojené štandardizovanými alebo proprietárnymi technológiami, ktoré umožňujú prenositeľnosť údajov a aplikácií.

§ 43

Správa cloud computingu

(1)

Štandardom správy cloud computingu je ich správa zabezpečovaná tak, že je primerane v súlade so štandardom

a)

riadenia informačnej bezpečnosti podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona pričom

1.

súčasťou bezpečnostnej politiky sú aj podmienky zosúlaďovania bezpečnostných požiadaviek alebo cieľov poskytovateľa cloudových služieb s bezpečnostnými požiadavkami alebo cieľmi odberateľa cloudových služieb,

2.

v rámci manažmentu rizík v súvislosti s aktívami sú aktívami najmä poskytované cloudové služby a infraštruktúra, prostredníctvom ktorej sú tieto služby poskytované, vrátane

2a.

uzlov pre prepojenie sietí z pohľadu dostupnosti sieťového pripojenia; tieto sú zároveň kritickým aktívom,

2b.

hardvéru, ktorým je najmä dátové úložisko, jednotlivé prvky siete a servery,

2c.

softvéru, ktorým je najmä softvér pre správu cloud computingu, hypervízor a operačný systém,

b)

personálnej bezpečnosti podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona,

c)

manažmentu rizík oblasti informačnej bezpečnosti podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona, pričom analýza rizík vyhodnocuje najmä hrozby, ktorými sú:

1.

strata alebo nedostupnosť cloudových služieb,

2.

nedostatok zdrojov alebo neschopnosť dodať požadovaný výkon,

3.

zlyhanie alebo nedostatočná izolácia prostredia,

4.

neoprávnený prístup k izolovanému prostrediu,

5.

narušenie bezpečnosti hypervízora, ktorým je najmä virtualizačný server, virtualizačná pamäť, virtuálny úložný priestor, virtuálny sieť alebo virtuálny operačný systém,

6.

nedostatočný monitoring jednotlivých komponentov cloud computingu,

7.

nebezpečné alebo neefektívne odstránenie údajov,

8.

kompromitácia vrstvy správy cloud computingu z dôvodu výskytu možných zraniteľností hypervízora alebo nedostatočnej izolácie prostredia,

9.

zneužitie alebo kompromitácia privilegovaných oprávnení,

10.

kompromitácia šifrovacích kľúčov,

11.

zlyhanie správy šifrovacích kľúčov,

12.

zlyhanie alebo nedostatočný manažment zmenových požiadaviek a záplat, najmä vo vzťahu k funkčnosti informačných systémov verejnej správy využívajúcich cloudové služby,

13.

narušenie funkčnosti cloudových služieb z dôvodu zlyhania iných cloudových služieb na základe závislosti na spoločných zdrojoch,

d)

kontrolného mechanizmu riadenia informačnej bezpečnosti podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona pričom sa najmenej raz ročne

1.

vykonáva audit informačnej bezpečnosti audítorom cloudu,

2.

umožňuje odberateľovi cloudových služieb vykonať prostredníctvom audítora cloudu alebo po dohode s poskytovateľom cloudových služieb inou osobou audit informačnej bezpečnosti všetkých zdrojov, ktoré využívajú jemu poskytované cloudové služby alebo sa týkajú jemu poskytovaných cloudových služieb, a to podľa podmienok upravených v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb, pričom ak nastane bezpečnostný incident týkajúci sa týchto zdrojov, ktorý ovplyvní kvalitu príslušných poskytovaných cloudových služieb, umožňuje sa vykonať takýto audit bezodkladne po tomto incidente nezávisle od počtu auditov vykonávaných ročne podľa tohto bodu,

3.

umožňuje odberateľovi cloudových služieb vykonať prostredníctvom audítora cloudu alebo po dohode s poskytovateľom cloudových služieb inou osobou penetračný test, týkajúci sa cloudových služieb poskytovaných tomuto odberateľovi cloudových služieb, pričom takýto test je pripravený podľa podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb a tak, že neovplyvní kvalitu poskytovaných cloudových služieb alebo ju ovplyvní v rozsahu dohodnutom medzi odberateľom cloudových služieb a poskytovateľom cloudových služieb,

e)

ochrany proti škodlivému kódu podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona pričom

1.

pre detekciu prítomnosti škodlivého kódu sa zabezpečuje detekcia útokov na prostredie cloud computingu, a to vrátane útokov na komponenty určené pre správu cloud computingu,

2.

sa zaisťuje aj podpora zabezpečenia dôvernosti, autenticity a integrity prenášaných dát pomocou kryptografických opatrení,

f)

sieťovej bezpečnosti podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona pričom sa zabezpečuje aj podpora

1.

virtualizovaných firewallov a iných prvkov siete,

2.

segmentácie siete, napríklad vo forme Virtual Local Area Network (VLAN),

3.

detekcie škodlivého kódu a jeho odstraňovania na sieťovej úrovni,

g)

fyzickej bezpečnosti a bezpečnosti prostredia podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona pričom sa

1.

vytvára aj plán kontinuity činnosti,

2.

definuje v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb aj doba obnovy; dobou obnovy je čas, do ktorého poskytovateľ cloudových služieb, ak dôjde k výpadku, obnoví ich poskytovanie,

h)

aktualizácie softvéru podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona pričom sa zabezpečuje aj testovanie aktualizácie virtualizačného prostredia a softvéru správy cloudu v testovacom prostredí,

i)

monitorovania a manažmentu bezpečnostných incidentov podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona, pričom sa

1.

monitoruje aj správna funkčnosť všetkých komponentov cloud computingu,

2.

zabezpečuje aj podpora detekcie útokov na sieti, napríklad vo forme Intrusion Detection System (IDS) alebo Intrusion Prevention System (IPS),

3.

poskytuje podpora zmiernenia a eliminácie útokov typu Denial of Service (DoS) a Distributed Denial of Service (DDoS),

4.

zabezpečuje aj synchronizácia systémového času všetkých komponentov cloud computingu s cieľom používania jednotného času v celom prostredí cloud computingu,

j)

periodického hodnotenia zraniteľnosti podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona,

k)

zálohovania podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona,

l)

fyzického ukladania záloh podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona, pričom požiadavku fyzického ukladania druhej kópie archivačnej zálohy je nevyhnutné uchovávať v súlade s týmto štandardom aj prevádzkovú zálohu a dokumentáciu, súvisiacu s poskytovaným cloud computingom,

m)

riadenia prístupu podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona, pričom sa

1.

na identifikáciu používateľa a následnú autentifikáciu používa pri správe modulov podľa prílohy č. 6 jednotná služba pre účely identifikácie, autentifikácie a autorizácie systémových správcov a odberateľov cloudových služieb,

2.

na zaznamenávanie prístupu užívateľa

2a.

automaticky zaznamenávajú aj všetky udalosti spojené s úspešným alebo neúspešným prístupom, vrátane vzdialeného prístupu,

2b.

zabezpečuje aj automatické zaznamenávanie všetkých činností spojených s aktiváciou alebo deaktiváciou cloudových služieb,

2c.

zabezpečuje aj automatické zaznamenávanie všetkých udalostí spojených s funkčnosťou cloud computingu,

2d.

zabezpečuje aj automatické zaznamenávanie detegovaných neoprávnených aktivít, najmä zo strany privilegovaných používateľských rolí, zariadení a softvéru, zaisťujúcich bezpečnosť cloud computingu,

2e.

zabezpečuje aj automatické zaznamenávanie všetkých udalostí spojených so zmenami súvisiacimi najmä so sieťou, správou cloud computingu, hypervízorom, používaným operačným systémom, monitoringom, zálohovaním a obnovou,

2f.

vyhodnocujú automatické záznamy za účelom identifikácie bezpečnostne relevantných udalostí, ktoré môžu viesť k bezpečnostným incidentom,

2g.

vytvárajú automatické záznamy tak, že obsahujú relevantné informácie a presný časový údaj,

2h.

zabezpečujú všetky automatické záznamy pred neoprávnenou manipuláciou, zmenou a vymazaním,

2i.

zálohujú automatické záznamy po dobu najmenej jedného roka,

3.

pri správe modulov podľa prílohy č. 6 pre požiadavku vedenia dokumentácie prístupových práv podporuje riadenie prístupových oprávnení na základe rolí,

4.

pri správe modulov podľa prílohy č. 6 umožňuje zmena hesiel pre prednastavené účty,

5.

pri správe modulov podľa prílohy č. 6 umožňuje používanie politiky tvorby hesiel, ktorá zabezpečuje najmä adekvátnu komplexnosť hesiel, zobrazovanie informácie o úspešnom alebo neúspešnom prihlásení tak, že z nej nie je možné prečítať systémové informácie, určenie doby platnosti hesiel, exspirovanie prístupu po určenej dobe nečinnosti a blokovanie prístupu po určenom počte neúspešných prihlásení,

n)

aktualizácie informačno-komunikačných technológií podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona,

o)

účasti tretej strany podľa § 18 ods. 2 a § 31 písm. i) zákona.

(2)