Zákon o elektronických komunikáciách

ZÁKON

z 24. novembra 2021

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

reguláciu v odvetví elektronických komunikácií,

b)

podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí (ďalej len „sieť“) a elektronických komunikačných služieb (ďalej len „služba“) a pridružených prostriedkov a pridružených služieb,

c)

ochranu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií a ochranu práv užívateľov a ich ďalší rozvoj,

d)

určenie práv a povinností týkajúcich sa budovania sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre,

e)

určenie podmienok používania koncových zariadení,

f)

úlohy a pôsobnosť orgánov verejnej správy v odvetví elektronických komunikácií.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom sietí,1) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Cieľom tohto zákona je zabezpečiť rozvoj odvetvia elektronických komunikácií a tým efektívne poskytovanie a prístup osôb ku kvalitným, cenovo prijateľným a bezpečným službám a sieťam, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel a ochranu koncových užívateľov v odvetví elektronických komunikácií.

(4)

Cieľom tohto zákona je podporovať udržateľnú a efektívnu hospodársku súťaž, budovanie a využívanie vysokokapacitných sietí, investície a inovácie v odvetví elektronických komunikácií a rozvoj trhu v odvetví elektronických komunikácií.

§ 2

(1)

Sieť je sieť, ktorú tvoria prenosové systémy, ktoré môžu, ale nemusia byť založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej správe kapacity, prípadne prepájacie alebo smerovacie zariadenia a iné prostriedky, vrátane neaktívnych prvkov siete, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými vlnami,2) optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov vrátane internetu, mobilných sietí, elektrických vedení určených na prenos a distribúciu elektriny v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

(2)

Vysokokapacitná sieť je sieť, ktorá sa skladá výlučne z optických prvkov inštalovaných najmenej po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo sieť, ktorá spĺňa za obvyklých prevádzkových podmienok v čase špičky podobné charakteristiky z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom i vo vzostupnom smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a jeho odchýlok; charakteristiky siete možno považovať za podobné bez ohľadu na to, či koncový užívateľ zaznamenáva rozdiely parametrov, ktoré vyplývajú z vlastností prenosového média, ktorým sa sieť spája s koncovým bodom siete.

(3)

Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete.

(4)

Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, riadenie alebo jej sprístupnenie.

(5)

Rozhranie je

a)

koncový bod siete,

b)

rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,

c)

bod prepojenia sietí alebo

d)

aplikačné programové rozhranie.

(6)

Koncový bod siete je fyzický bod, v ktorom sa účastníkovi poskytuje prístup k verejnej sieti, a ktorý sa pri sieťach využívajúcich prepájanie alebo smerovanie, identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ku ktorej môže byť priradené číslo alebo označenie účastníka.

(7)

Aplikačné programové rozhranie je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v zariadeniach pre digitálnu televíziu s rozšírenými funkciami určenými pre služby digitálnej televízie a rozhlasu.

(8)

Prístup je sprístupnenie zariadení alebo služieb inému podniku za vymedzených podmienok, a to buď na výhradnom, alebo nevýhradnom základe, na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti3) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k

a)

prvkom siete a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k pridruženým prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,

b)

pasívnej infraštruktúre,

c)

príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,

d)

informačným systémom alebo databázam určeným a využívaným na zadávanie predbežných objednávok, aktiváciu zákazníka alebo špecifikovanej služby, zadávanie objednávok, podávanie žiadostí o údržbu a opravu, ako aj na účely fakturácie,

e)

prevodu čísel alebo systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,

f)

pevným sieťam a k mobilným sieťam najmä pre účely roamingu,

g)

systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,

h)

službám virtuálnych sietí.

(9)

Prístupový bod je fyzický bod vo vnútri budovy alebo mimo budovy, ku ktorému majú prístup podniky a prostredníctvom ktorého môžu podniky získať prístup k vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budove.

(10)

Systém podmieneného prístupu je technické opatrenie, systém autentifikácie alebo dojednanie, ktoré sprístupňuje v zrozumiteľnej podobe chránenú službu rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe predplatenia alebo iného druhu predchádzajúceho individuálneho oprávnenia.

(11)

Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi poskytovateľmi verejných sietí prostredníctvom fyzického a logického spojenia verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom, s cieľom umožniť komunikáciu užívateľov jedného podniku s užívateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo prístup k službám, ktoré poskytuje iný podnik, ak sú takéto služby poskytované zúčastnenými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti.

(12)

Pasívna infraštruktúra je fyzická infraštruktúra a neaktívne prvky siete, ktoré sa za určitých okolností môžu stať aktívnymi prvkami siete, najmä nenasvietené optické vlákna, metalické skrúcané páry a koaxiálne káble.

(13)

Fyzická infraštruktúra je akýkoľvek prvok siete alebo prvok siete určenej na poskytovanie iných služieb (§ 25 ods. 1 písm. a), do ktorej alebo na ktorú je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä chráničky, mikrotrubičky, rúry, multirúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb. Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti4) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona.

(14)

Účastnícke vedenie je fyzická prenosová cesta, ktorá spája koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti, prostredníctvom ktorej sú prenášané elektronické komunikačné signály.

(15)

Vedenie je vedenie sietí, ktorým sú líniové a inžinierske stavby sietí, najmä nadzemné a podzemné vedenia zahŕňajúce káble a káblové súbory a rádiové trasy vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry a vytyčovacích bodov; vedenie je súčasť siete.

(16)

Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.

(17)

Rádiokomunikačná služba je služba, ktorá spočíva v prenose, vysielaní alebo príjme signálov prostredníctvom rádiových vĺn.

(18)

Služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu prostredníctvom sietí, ktorá zahŕňa službu prístupu k internetu,5) interpersonálnu komunikačnú službu alebo služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie stroj-stroj (M2M) a na rozhlasové a televízne vysielanie. Službou nie je poskytovanie obsahu alebo vykonávanie redakčnej kontroly obsahu prenášaného pomocou sietí a služieb.

(19)

Interpersonálna komunikačná služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú jej prijímateľa; táto služba nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu doplnkovú zložku neoddeliteľne spojenú s inou službou.

(20)

Interpersonálna komunikačná služba založená na číslach je interpersonálna komunikačná služba, ktorá využíva číslo alebo čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu alebo ktorá umožňuje komunikáciu s číslom alebo číslami z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

(21)

Interpersonálna komunikačná služba nezávislá od čísel je interpersonálna komunikačná služba, ktorá nevyužíva číslo alebo čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu, alebo ktorá neumožňuje komunikáciu s číslom alebo číslami z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

(22)

Verejne dostupná služba je služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý.

(23)

Hlasová komunikačná služba je verejne dostupná služba na priame alebo nepriame zostavovanie a príjem národných alebo národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

(24)

Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.

(25)

Úplná konverzačná služba je multimediálna konverzačná služba, ktorá poskytuje v reálnom čase obojsmerný symetrický prenos pohyblivého obrazu, textu a hlasu medzi užívateľmi v dvoch alebo vo viacerých lokalitách.

(26)

Predplatená služba je služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej sumy, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby alebo za služby informačnej spoločnosti priebežne odpočítava.

(27)

Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky, ktoré súvisia so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo majú takéto predpoklady a zahŕňajú najmä nehnuteľnosti a vstupy do nich a na ne vrátane prístupových ciest, vedenia vo vnútri budov, antény, veže a iné nosné konštrukcie, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty, energetické rozvodné skrine, elektroenergetické zariadenia, elektrické prípojky a rozvodné skrine.

(28)

Pridružená služba je služba pridružená k sieti alebo službe, ktorá umožňuje alebo podporuje poskytovanie služieb, poskytovanie služieb bez priameho zásahu poskytovateľa alebo automatizované poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo má takéto predpoklady a zahŕňa prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj iné služby, ako sú služba identifikácie, lokalizácie a prítomnosti.

(29)

Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.

(30)

Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom; napríklad čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb so zvýšenou tarifou.

(31)

Tiesňová komunikácia je komunikácia prostredníctvom interpersonálnych komunikačných služieb medzi koncovým užívateľom a strediskom tiesňového volania s cieľom požiadať a získať pomoc v núdzovej situácii od poskytovateľov záchranných služieb.

(32)

Informácie o polohe volajúceho sú vo verejnej mobilnej sieti spracúvané údaje získané zo sieťovej infraštruktúry alebo z koncového zariadenia, ktoré udávajú geografickú polohu mobilného koncového zariadenia koncového užívateľa a vo verejnej pevnej sieti údaje o fyzickej adrese koncového bodu siete.

(33)

Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami. Telekomunikačným zariadením je aj rádiové zariadenie.6)

(34)

Koncové zariadenie je

a)

zariadenie priamo alebo nepriamo pripojené k rozhraniu verejnej siete na vysielanie, spracovanie alebo prijímanie informácií; pri obidvoch spôsoboch pripojenia môže byť pripojenie realizované metalickým vedením alebo optickým vedením, alebo prostredníctvom rádiových vĺn, pričom pripojenie je nepriame, ak je medzi koncové zariadenie a koncový bod siete umiestnené iné zariadenie,

b)

zemská družicová stanica, ktorá sa používa na vysielanie, príjem alebo na vysielanie a príjem rádiových vĺn prostredníctvom družicových alebo iných kozmických systémov.

(35)

Zariadenie pre digitálnu televíziu s rozšírenými funkciami je prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač, ktoré dokážu prijímať interaktívne služby digitálnej televízie.

(36)

Pridelenie frekvenčného spektra je určenie konkrétneho frekvenčného pásma na využívanie jedným alebo viacerými druhmi rádiokomunikačných služieb, ak je to vhodné, v súlade s podmienkami určenými pre jeho využívanie.

(37)

Harmonizované frekvenčné spektrum je frekvenčné spektrum, pre ktoré boli prostredníctvom technických vykonávacích opatrení v súlade s osobitným predpisom7) určené harmonizované podmienky týkajúce sa jeho dostupnosti a efektívneho využívania.

(38)

Zdieľané využívanie frekvenčného spektra je sprístupnenie tej istej časti frekvenčného pásma dvom alebo viacerým subjektom oprávneným na používanie frekvencií na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií v súlade s podmienkami určenými pre zdieľané využívanie na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo ich kombinácie vrátane regulačných nástrojov akým je spoločný prístup na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, s cieľom uľahčiť zdieľané využívanie frekvenčného spektra.

(39)

Rušenie je účinok nežiaducej energie v dôsledku jednej emisie alebo kombinácie viacerých emisií, vyžarovaní alebo indukcií pri príjme v rádiokomunikačnom systéme, zjavne sa prejavujúci degradáciou parametrov, nesprávnym výkladom alebo stratou informácií, ktoré by mohli byť zachované v prípade neprítomnosti takejto nežiaducej energie.

(40)

Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie rádionavigačnej služby alebo iných služieb zaisťujúcich bezpečnosť, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu prevádzkovanú v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(41)

Bezdrôtovým prístupovým bodom s malým dosahom je zariadenie, ktorého vlastnosti sú určené osobitným predpisom8) a ktorý umožňuje bezdrôtový prístup užívateľov k sieťam bez ohľadu na to, či je sieť prevádzkovaná ako mobilná alebo pevná. Takéto zariadenie používa frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa tohto zákona alebo ich kombináciu, môže byť súčasťou verejnej siete a je vybavené jednou alebo viacerými miniatúrnymi anténami.

(42)

Miestna rádiová sieť (RLAN) je systém bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom, prevádzkovaný s malým rozsahom pokrytia a s nízkym rizikom vzájomného rušenia s inými takýmito systémami umiestnenými inými užívateľmi v jeho blízkosti, pričom využíva harmonizované frekvenčné spektrum na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií.

(43)

Interoperabilita je také nastavenie prenosových parametrov sietí alebo služieb, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

§ 3

Na účely tohto zákona sa rozumie:

a)

podnikom osoba, ktorá poskytuje siete alebo služby na základe všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb podľa § 8 (ďalej len „všeobecné povolenie“), všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa § 34, individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa § 35 alebo na základe individuálneho povolenia na používanie čísel podľa § 55 okrem subjektov podľa § 55 ods. 3.

b)

podnikom s významným vplyvom podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na relevantnom trhu také ekonomické postavenie, ktoré mu umožňuje správať sa v podstatnom rozsahu nezávisle od konkurentov, koncových užívateľov a spotrebiteľov,9)

c)

mikropodnikom podnikateľ,10) ktorý zamestnáva menej ako desať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac jeden milión eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu,12)

d)

malým podnikom podnikateľ,10) ktorý zamestnáva menej ako dvadsať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac dva milióny eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu,12)

e)

bezpečnosťou sietí a služieb schopnosť sietí a služieb odolávať, na danej úrovni spoľahlivosti, akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, autenticitu, integritu alebo dôvernosť týchto sietí a služieb, uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb ponúkaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí alebo služieb,

f)

bezpečnostným incidentom udalosť, ktorá má reálny nepriaznivý účinok na bezpečnosť sietí alebo služieb,

g)

poskytovateľom siete podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať sieť alebo pridružené prostriedky,

h)

užívateľom osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby,

i)

koncovým užívateľom užívateľ, ktorý neposkytuje verejnú sieť ani verejne dostupnú službu; ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák,

j)

účastníkom koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejne dostupnú službu zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).

Prvá hlava

Pôsobnosť orgánov štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií

§ 4

(1)

Orgány štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií sú:

a)

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“),

b)

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb13) (ďalej len „úrad“).

(2)

Ministerstvo dopravy

a)

vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v odvetví elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,

b)

vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,

c)

spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, techniky a spoločnosti, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,

d)

v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,

e)

v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom14) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu,15) ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,16) v ktorej rámci

1.

je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú regulovanú službu,

2.

na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky (ďalej len „užívateľ verejnej regulovanej služby“) k verejnej regulovanej službe; konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,

3.

na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie (ďalej len „subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe“); konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,

4.

združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta,

5.

sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, manipuluje s utajovanými skutočnosťami17) súvisiacimi s prevádzkou a využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,18)

6.

kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,

7.

predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem19) každé tri roky Európskej komisii a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém,

f)

prevádzkuje technickú infraštruktúru úradu pre verejnú regulovanú službu,

g)

zabezpečuje medzinárodné vzťahy v odvetví elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií,

h)

poskytuje finančné prostriedky na úhradu primeranej náhrady nákladov podľa § 45 ods. 10,

i)

vydáva súhlas na prevádzku základňových staníc verejnej siete a schvaľuje ich prevádzkové poriadky podľa osobitného predpisu.20)

(3)

Ministerstvo dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti podľa odseku 2 písm. e) druhého a tretieho bodu, podrobnosti o podmienkach týkajúcich sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom.18)

(4)

Informácie týkajúce sa verejnej regulovanej služby sa podľa osobitného predpisu21) nesprístupňujú.

(5)

Úrad ako národný regulátor pre odvetvie elektronických komunikácií

a)

vykonáva

1.

reguláciu trhu elektronických komunikácií ex ante v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncových užívateľov a rozvoja odvetvia,

2.

správu frekvenčného spektra v rozsahu podľa tohto zákona,

3.

geografický prieskum pokrytia územia sieťami,

4.

správu čísel, zostavuje a vydáva číslovací plán a vydáva a odoberá individuálne povolenia na používanie čísel,

5.

činnosti a vydáva rozhodnutia vo veciach otvoreného prístupu k internetu a roamingu v mobilných sieťach podľa osobitných predpisov,22)

6.

činnosti v oblasti frekvenčného spektra pre vysielanie a retransmisiu a digitálne vysielanie v rozsahu podľa osobitného predpisu,23)

7.

štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi21) (ďalej len „dohľad“),

b)

ukladá povinnosti prístupu a prepojenia podľa tohto zákona,

c)

rozhoduje spory

1.

medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia,

2.

medzi podnikmi, medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, alebo vlastníkmi fyzickej infraštruktúry podľa § 30, ktoré súvisia s

2a.

prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre,

2b.

poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry,

2c.

koordináciou výstavby,

2d.

poskytovaním informácií o plánovaných stavbách,

2e.

prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,

2f.

prípravou výstavby sietí a výstavbou sietí,

d)

zabezpečuje proces partnerského preskúmania podľa § 37,

e)

spolupracuje s ministerstvom dopravy pri

1.

vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,

2.

plnení funkcie príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa odseku 2 písm. e) šiesteho bodu, ak ide o škodlivé rušenie,

f)

vydáva

1.

všeobecné povolenie,

2.

špecifikácie rádiových rozhraní24) podľa § 2 ods. 5 písm. b) a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,

3.

rozhodnutia vo veciach otvoreného prístupu k internetu a roamingu v mobilných sieťach podľa osobitných predpisov,22)

g)

určuje administratívne úhrady (§ 13),

h)

plní úlohy

1.

súvisiace so zabezpečením poskytovania univerzálnej služby (§ 96) vrátane určenia rozsahu univerzálnej služby,

2.

jednotného informačného miesta (§ 25 ods. 3),

3.

súvisiace s primeranou náhradou nákladov podľa § 45,

4.

súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb, ako aj úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,25)

5.

v oblasti bezpečnosti a integrity sietí a služieb v rozsahu podľa tohto zákona,

6.

v oblasti ochrany súkromia v elektronických komunikáciách v rozsahu podľa tohto zákona,

7.

v oblasti riešenia cezhraničných sporov medzi podnikmi podľa tohto zákona a podnikmi z iných členských štátov,

i)

chráni záujmy

1.

koncových užívateľov podľa tohto zákona,

2.

koncových užívateľov, ak ide o kvalitu a cenu služby podľa osobitných predpisov,21)

j)

vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov,

k)

monitoruje a hodnotí stav a vývoj trhu a hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií,26)

l)

vykonáva certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa osobitného predpisu,27)

m)

ukladá sankcie podľa tohto zákona,

n)

zabezpečuje medzinárodné vzťahy v odvetví elektronických komunikácií na úrovni národných regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie,28) (ďalej len „orgán európskych regulátorov“) a podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,

o)

uznáva odbornú kvalifikáciu na obsluhu vybraných rádiových zariadení,

p)

vydáva potvrdenie alebo stanovisko na účely konania podľa osobitného predpisu,29)

q)

vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“).

§ 5

Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi

(1)

Úrad spolupracuje najmä s

a)

ministerstvom dopravy,

b)

Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie,

c)

Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v odvetví elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu,

d)

Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

e)

Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,

f)

prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra,

g)

Slovenskou obchodnou inšpekciou, ak úrad zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov podľa § 122 ods. 7,

h)

Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,30) Dopravným úradom,31) stavebnými úradmi, špeciálnymi stavebnými úradmi, inými stavebnými úradmi32) a okresnými úradmi v sídle kraja (ďalej len „dotknutý orgán“) pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,

i)

príslušnými orgánmi určenými členskými štátmi Európskej únie ako zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako jednotným úradom pre spoluprácu a Európskou komisiou, ak sa táto spolupráca týka nevyžiadanej komunikácie podľa § 116, pričom sa postupuje podľa osobitného predpisu,33)

j)

Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 1,

k)

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v oblasti tiesňovej komunikácie a eCall,

l)

Európskym parlamentom a Radou na základe žiadosti s cieľom podporiť strategické plánovanie a koordináciu prístupov k politike rádiového spektra,

m)

inými národnými regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom koordinovať využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra,

n)

ostatnými členskými štátmi a Európskou komisiou pri koordinácii prístupov a návrhov harmonizovaných podmienok dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ak majú vplyv na vybudovanie a fungovanie trhu s elektronickými komunikáciami.

(2)

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom,34) si úrady vymieňajú informácie a podklady potrebné pre ich činnosť, ak to nevylučuje povaha veci alebo osobitný predpis.35) V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva,36) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.

(3)

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom, pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ustanovenej osobitným predpisom37) a pôsobnosti Vojenského spravodajstva38) si tieto úrady vymieňajú informácie a podklady dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným na základe uzatvorených dohôd o spolupráci. Dohoda o spolupráci uzatvorená medzi úradom a Národným bezpečnostným úradom upraví aj podrobnosti o prístupe úradu do jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.39)

(4)

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom40) si tieto úrady vymieňajú všetky informácie a podklady nevyhnutné na výkon ich činnosti a právomocí podľa osobitných predpisov.

(5)

Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona môže spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami a koncovými užívateľmi s cieľom vytvoriť nástroj na zvýšenie kvality poskytovaných služieb.

(6)

Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona, môže spolupracovať s inými orgánmi verejnej správy a podnikmi, ako aj inými osobami, s cieľom dosiahnuť súlad obsahu šíreného prostredníctvom siete alebo služby so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(7)

Ak v rámci vzájomnej spolupráce úradu s inými orgánmi verejnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami, koncovými užívateľmi a s inými osobami dochádza k výmene informácií, prijímajúci subjekt zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako subjekt, ktorý informáciu poskytne.

§ 6

(1)

Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili pri výkone svojej činnosti alebo v súvislosti s ňou. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.

(2)

Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, musia byť zo strany úradu chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.

(3)

Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.

(4)

Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.

(5)

Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,41) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, povinná osoba42) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.

§ 7

Zásady a princípy regulácie

Pri napĺňaní cieľov tohto zákona úrad

a)

podporuje predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu k regulovaným subjektom podľa tohto zákona a vzájomnou spoluprácou s orgánom európskych regulátorov, skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra,43) agentúrou ENISA44) a s Európskou komisiou,

b)

zabezpečuje, aby nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s poskytovateľmi sietí a služieb,

c)

uplatňuje princíp technologickej neutrality, ak tento zákon alebo osobitný predpis25) neustanovuje inak,

d)

v povinnostiach týkajúcich sa prístupu zohľadňuje riziká, ktoré znášajú investujúce podniky, a umožňuje rôzne dohody o spolupráci investorov a strán, ktoré sa snažia získať prístup, aby sa rozdelilo riziko investovania, pričom zabezpečuje zachovanie hospodárskej súťaže na trhu a zásady nediskriminácie,

e)

zohľadňuje odlišné podmienky v oblasti infraštruktúry, hospodárskej súťaže, postavenia koncových užívateľov a najmä spotrebiteľov v rozličných geografických oblastiach vrátane infraštruktúry spravovanej fyzickými osobami na neziskovom základe,

f)

zverejňuje všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej forme na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.

Druhá hlava

Povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb

§ 8

Všeobecné povolenie

(1)

Všeobecné povolenie určuje podmienky, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie sietí alebo služieb s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel.

(2)

Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia; povinnosti ukladané podľa § 34, § 35, § 55, § 58 až 60, § 66 a 81 nie sú týmto dotknuté. Ak na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie frekvencií alebo individuálne právo na používanie čísel, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 35 alebo podľa § 55.

(3)

Všeobecné povolenie môže obsahovať len

a)

všeobecné podmienky týkajúce sa

1.

administratívnych úhrad,

2.

ochrany osobných údajov a súkromia v odvetví elektronických komunikácií,

3.

oznamovacej povinnosti podľa § 10 a povinnosti poskytovania informácií podľa § 15 a 16,

4.

umožnenia odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti,

5.

zabezpečenia komunikácie medzi orgánmi štátu a verejnosťou v prípade varovania verejnosti pred bezprostredným nebezpečenstvom a na účely zmiernenia následkov mimoriadnej udalosti,

6.

prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia a záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému,

7.

iných povinností prístupu ako tých, ktoré sú uvedené v § 56 až 60,

8.

zabezpečenia súladu s technickými normami a technickými špecifikáciami pre siete a služby,

9.

sprístupnenia informácií poskytovateľmi sietí, ktorí poskytujú verejne dostupné služby, s cieľom zabezpečiť prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi siete v súlade s cieľmi, zásadami a princípmi ustanovenými v § 1 a 7 a ak je to potrebné a primerané poskytnutia takých informácií úradu, ktoré umožnia overiť správnosť sprístupnených informácií,

b)

podmienky súvisiace s poskytovaním sietí týkajúce sa

1.

prepojenia sietí,

2.

opatrení na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa spôsobenými poskytovaním sietí a prevádzkou ich zariadení, ktoré sú zdrojom elektromagnetického žiarenia,

3.

udržiavania integrity verejných sietí v nadväznosti na podmienky prevencie elektromagnetického rušenia medzi sieťami alebo službami podľa osobitných predpisov,45)

4.

zabezpečenia verejných sietí pred neoprávneným prístupom,

5.

efektívneho využívania frekvenčného spektra a predchádzania škodlivému rušeniu spojenému s používaním frekvencií, ak ich používanie nie je predmetom individuálneho povolenia na používanie frekvencií,

c)

podmienky súvisiace s poskytovaním služieb s výnimkou interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od čísel týkajúce sa

1.

interoperability služieb,

2.

dostupnosti čísel z národného číslovacieho plánu, z databázy univerzálnych medzinárodných čísel určených pre služby volania na účet volaného a ak je to technicky a ekonomicky možné z číslovacích plánov iných členských štátov pre koncových užívateľov, ako aj podmienok ich využívania,

3.

pravidiel ochrany spotrebiteľa v odvetví elektronických komunikácií v rozsahu podľa tohto zákona.

§ 9

(1)

Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s informáciou o mieste, spôsobe a lehote uplatnenia pripomienok; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.

(2)

Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní ho vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Pri ustanovovaní účinnosti všeobecného povolenia úrad prihliada na to, aby medzi vyhlásením všeobecného povolenia a nadobudnutím jeho účinnosti, bola primeraná lehota tak, aby sa s jeho obsahom mohli oboznámiť všetci, ktorým je určené, a mohli byť prijaté primerané opatrenia, ak sa vyžadujú.

(3)

Odseky 1 a 2 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia. Pri zmene všeobecného povolenia úrad navrhované zmeny odôvodní.

(4)

Oprava v texte všeobecného povolenia, ktoré bolo zverejnené vo vestníku sa vykonáva oznámením o oprave chyby. Oznámenie o oprave chyby sa označuje poradovým číslom, ktoré priebežne nadväzuje na poradové číslo všeobecného povolenia.

§ 10

Oznamovacia povinnosť

(1)

Osoba, ktorá chce poskytovať verejné siete alebo služby, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, je povinná oznámiť tento zámer úradu najmenej 15 dní pred začatím poskytovania sietí alebo služieb. Za dátum začatia poskytovania siete alebo služby sa považuje deň uvedený v oznámení podľa odseku 2 alebo jeho zmene ako predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ak sa nepreukáže iný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje

a)

identifikačné údaje v rozsahu

1.

meno a priezvisko, identifikačné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu,

2.

obchodné meno, identifikačné číslo organizácie alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,

3.

obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

b)

poštovú adresu sídla poskytovateľa sietí alebo služieb v Európskej únii, a adresu organizačnej zložky v Slovenskej republike, ak má takúto organizačnú zložku zriadenú,

c)

osobu alebo osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby vo veci splnenia oznamovacej povinnosti a kontaktné údaje tejto osoby alebo osôb,

d)

stručný opis sietí a služieb, ktoré chce poskytovať,

e)

webové sídlo, ak je zriadené a ak súvisí s poskytovaním sietí alebo služieb,

f)

predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.

(3)

Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa; ak je oznámenie neúplné, úrad vyzve oznamovateľa na doplnenie alebo opravu oznámenia a určí primeranú lehotu na jeho doplnenie alebo opravu. Úrad spracúva a vedie evidenciu informácií z úplných oznámení, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle do siedmich dní od doručenia, doplnenia alebo opravy oznámenia. Súčasťou informácií, ktoré úrad zverejňuje podľa predchádzajúcej vety, je aj dátum, ktorý bol úradu oznámený ako dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ako aj každá jeho zmena. Ak o to oznamovateľ požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 8 ods. 2, § 21 a 57.

(4)

Úrad bez zbytočného odkladu elektronicky zašle každé úplné, doplnené, opravené alebo aktualizované oznámenie orgánu európskych regulátorov.

(5)

Podnik je povinný písomne oznámiť úradu každú zmenu údajov podľa odseku 2 a dátum ukončenia poskytovania sietí alebo služieb do siedmich dní odo dňa uskutočnenia zmeny údajov alebo ukončenia poskytovania sietí alebo služieb.

(6)

Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu

a)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým úrad zakázal podniku poskytovať siete alebo služby,

b)

zániku podniku v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby,

c)

uvedenom v oznámení o ukončení poskytovania všetkých sietí alebo služieb, najskôr však ku dňu doručenia oznámenia o ukončení poskytovania všetkých sietí alebo služieb.

(7)

Ak chce osoba, ktorej úrad zakázal činnosť, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinná opäť splniť oznamovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2.

§ 11

(1)

Podnik, ktorý podlieha všeobecnému povoleniu má právo

a)

poskytovať siete alebo služby,

b)

používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo všeobecného povolenia na používanie frekvencií,

c)

používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel.

(2)

Podniky poskytujúce siete alebo verejne dostupné služby majú právo

a)

rokovať o prístupe a prepojení s inými podnikmi, prípadne získať prístup alebo prepojenie,

b)

uchádzať sa o poskytovanie univerzálnej služby.

§ 12

Zriaďovanie a prevádzkovanie osobitných sietí

(1)

Osobitná sieť je zriadená a prevádzkovaná na vojenské účely iba pre určený okruh osôb; osobitná sieť nie je verejná sieť. Osobitná sieť prevádzkovaná na frekvenciách, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby na vojenské účely, nepodlieha regulácii ani dohľadu úradu podľa tohto zákona; to neplatí, ak ide o rušenie podľa § 108.

(2)

Právo zriaďovať a prevádzkovať osobitné siete má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.

(3)

Využitie frekvenčného spektra vymedzeného v národnej tabuľke frekvenčného spektra na vojenské účely plánuje ministerstvo obrany; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku.

(4)

Prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejne dostupné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na ministerstvo vnútra, ktoré na účely bezpečnosti štátu môže bezodplatne poskytovať verejne dostupné služby alebo umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám.

(5)

Pripojenie osobitnej siete na verejnú sieť sa uskutoční, ak je to v dôležitom záujme štátu, na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete. Prevádzkovateľ verejnej siete je povinný žiadosti, ktorá obsahuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého sa pripojenie žiada, vyhovieť, ak je to technicky uskutočniteľné.

(6)

Na osobitné siete a ich telekomunikačné zariadenia sa primerane vzťahuje úprava pre siete a telekomunikačné zariadenia podniku uvedená v § 21 až 23.

§ 13

Administratívne úhrady

(1)

Administratívne úhrady na účely tohto zákona sú úhrady určené úradom

a)

na základe všeobecného povolenia a všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa § 34,

b)

za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel podľa § 55,

c)

za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa § 35,

d)

všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 47 ods. 3 a § 55 ods. 15.

(2)

Pri určení výšky administratívnych úhrad za právo používať čísla alebo za právo používať frekvencie úrad zohľadní potrebu zaručiť optimálne využívanie týchto zdrojov.

(3)

Pri určení výšky administratívnych úhrad za právo používať frekvencie úrad zohľadní aj výšku nákladov vyplývajúcich z práv a povinností určených v individuálnom povolení na používanie frekvencií podľa § 47 ods. 4.

(4)

Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich výdavkov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad, sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad, ako aj správu o stave na trhu elektronických komunikácií, o úradom vydaných rozhodnutiach, o počte a členení zamestnancov úradu a o plánovanej činnosti úradu v nasledujúcom rozpočtovom roku. Príjmy úradu z administratívnych úhrad sú príjmami štátneho rozpočtu.

(5)

Povinnosť platiť administratívne úhrady podľa odseku 1 sa nevzťahuje na orgány štátnej správy.

§ 14

(1)

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejne dostupnú službu, ktorý má osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných odvetviach v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte je povinný

a)

viesť oddelené účtovníctvo pre činnosti súvisiace s poskytovaním sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý by bol vyžadovaný, ak by tieto činnosti vykonávali právne nezávislé subjekty a identifikovať všetky položky nákladov, výnosov a dlhodobého majetku, ktoré súvisia s poskytovaním sietí alebo služieb vrátane spôsobu ich výpočtu, metód ich priraďovania a podrobného členenia dlhodobého majetku a nákladov, alebo

b)

štrukturálne oddeliť poskytovanie verejných sietí alebo verejne dostupných služieb od ostatných činností.

(2)

Povinnosti podľa odseku 1 sa nevzťahujú na podnik, ktorého ročný obrat z poskytovania sietí a služieb v rámci Európskej únie je nižší ako 50 miliónov eur. Obrat podľa predchádzajúcej vety nezahŕňa obrat podniku z poskytovania služieb a sietí v iných odvetviach v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

(3)

Ak podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby nie je obchodnou spoločnosťou46) a nespĺňa kritériá definície malého podniku alebo stredného podniku, spracuje finančné správy, podrobí ich nezávislému finančnému auditu47) a zverejní v registri účtovných závierok,48) pričom úrad je oprávnený preveriť účtovné dokumenty a výsledok preverenia zverejniť. Na podnik podľa prvej vety sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 písm. a).

§ 15

(1)

Podnik je povinný na základe žiadosti úradu alebo orgánu európskych regulátorov poskytnúť bezplatne a elektronicky všetky informácie, ktoré sa týkajú práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitného predpisu27) alebo z rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vrátane finančných informácií, v požadovanom rozsahu, dostupnom elektronickom formáte a v primeranej lehote určenej úradom. Žiadosť o informácie musí byť písomná a odôvodnená potrebou výkonu plnenia úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Informácie podľa prvej vety zahŕňajú aj informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na poskytované veľkoobchodné služby, ako aj informácie o elektronických komunikačných sieťach a pridružených prostriedkoch dostatočne podrobné na to, aby bolo možné vykonať geografický prieskum podľa § 31 a určiť geografické oblasti podľa § 31 ods. 5 a tiež informácie, o ktoré požiada úrad alebo iný orgán verejnej správy, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.

(2)

Podniky určené ako podniky s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sú povinné poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti úradu aj informácie o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s týmito veľkoobchodnými trhmi.

(3)

Ak informácie získané podľa odseku 1 nie sú dostatočné na splnenie účelu, pre ktorý boli žiadané, úrad alebo orgán európskych regulátorov ich môže požadovať postupom podľa odseku 1 aj od iných fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pôsobia v odvetví elektronických komunikácií alebo v iných oblastiach, ktoré úzko súvisia s odvetvím elektronických komunikácií.

(4)

Úrad je povinný poskytnuté informácie poskytnúť na základe žiadosti príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo orgánu európskych regulátorov. Žiadosť o informácie musí byť písomná, primeraná vykonávaniu danej úlohy a odôvodnená potrebou plnenia úloh tohto orgánu.

(5)

Úrad je povinný na základe písomnej žiadosti Európskej komisie poskytnúť informácie, ktoré Európska komisia potrebuje na plnenie svojich úloh podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.49) Ak úrad sprístupnil informácie podľa prvej vety Európskej komisii, požiada Európsku komisiu o zachovanie dôvernosti poskytnutých informácií a o ich ďalšie nesprístupnenie.

(6)

Úrad a iné príslušné orgány zabezpečia dôvernosť predmetu obchodného tajomstva; postup podľa odsekov 4 a 5 tým nie je dotknutý.

(7)

Úrad môže zverejniť na svojom webovom sídle informácie získané podľa odsekov 1 až 3, ak prispievajú k otvorenému a konkurenčnému trhu, okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, osobným údajom,40) utajovanou skutočnosťou, citlivou informáciou50) alebo citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre.51)

(8)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona a nie je podnikom, je povinná na základe žiadosti úradu poskytnúť bezplatne všetky informácie, ktoré sa týkajú plnenia jej povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitného predpisu52) alebo z rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, vrátane finančných informácií, v požadovanom rozsahu, forme a v úradom určenej lehote. Žiadosť úradu o informácie musí byť písomná a odôvodnená potrebou výkonu plnenia úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

§ 16

(1)

Podnik, držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií, držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel, žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií a žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu, ktorej súčasťou je aj informácia o účele použitia požadovaných informácií, predložiť informácie v rozsahu špecifikovanom v žiadosti, v elektronicky dostupnom formáte a v primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na

a)

overovanie plnenia podmienok podľa § 13, § 34, § 35, § 47, § 55, § 88, § 101 až 103 a dodržiavania povinností uložených podľa § 66 ods. 1,

b)

overovanie plnenia podmienok všeobecného povolenia pri prijatí podnetu alebo sťažnosti, návrhu na riešenie sporu, alebo pri zisťovaní skutkového stavu úradom z jeho vlastnej iniciatívy,

c)

posudzovanie žiadosti o vydanie povolenia na používanie čísel alebo žiadosti o vydanie povolenia na používanie frekvencií,

d)

uverejňovanie prehľadov o kvalite a cenách služieb v záujme koncových užívateľov,

e)

zhromažďovanie štatistických údajov alebo pre vypracovanie správ alebo štúdií,

f)

vykonávanie cenovej regulácie a analýzy trhu vrátane údajov o nadväzujúcich trhoch alebo maloobchodných trhoch súvisiacich s trhmi, ktoré sú predmetom analýzy trhu,

g)

zabezpečenie efektívneho využívania a správy frekvenčného spektra a zdrojov číslovania,

h)

vyhodnocovanie budúceho vývoja sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby ponúkané iným podnikom, na geografické pokrytie územia, na konektivitu ponúkanú koncovým užívateľom alebo na určenie geografických oblastí na základe geografického prieskumu podľa § 31,

i)

vykonávanie geografických prieskumov podľa § 31,

j)

monitorovanie trhu elektronických komunikácií,

k)

odpovedanie na odôvodnené žiadosti orgánu európskych regulátorov o informácie,

l)

výpočet obratu podľa § 124 ods. 6.

(2)

Ak je informáciou a požadovanou informáciou podľa odseku 1 osobný údaj, povinný subjekt podľa odseku 1 poskytne výlučne údaj v anonymizovanej podobe.

(3)

Informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a d) až k) sa môžu vyžadovať len od subjektu, ktorý je podnikom.

(4)

Ak ide o práva na používanie frekvencií z frekvenčného spektra, informácie uvedené v odseku 1 sa musia týkať najmä účinného a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ako aj súladu s požiadavkami na pokrytie a kvalitu služieb spojenými s právami na požívanie frekvencií.

(5)

Úrad nesmie opakovane požadovať informácie od subjektov podľa odseku 1, o ktoré predtým požiadal orgán európskych regulátorov, ak orgán európskych regulátorov poskytol získané informácie úradu.

§ 17

Verejné konzultácie

(1)

Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh alebo obmedzenia podľa § 32 ods. 2 a 3, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak tak ustanoví tento zákon, okrem opatrení prijatých podľa § 128 a 129, úrad umožní dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu tohto opatrenia alebo obmedzenia. Lehota na vyjadrenie je 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia alebo obmedzenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na 60 dní. Úrad zverejní návrh opatrenia alebo obmedzenia v takej forme alebo takým spôsobom, ktorý umožní koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím vyjadriť sa k návrhu opatrenia alebo obmedzenia.

(2)

Ak ide o konzultáciu návrhu opatrenia, ktoré je konzultované podľa odseku 1 v súvislosti s výberovým konaním na pridelenie frekvencií (ďalej len „výberové konanie“), úrad informuje skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o tomto návrhu opatrenia súčasne s jeho zverejnením na konzultačnom mieste podľa odseku 4.

(3)

Úrad v primeranej miere zohľadní stanoviská koncových užívateľov, najmä spotrebiteľov a koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, výrobcov a podnikov, uplatnené v súvislosti s právami koncových užívateľov a spotrebiteľov vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie a možnosti výberu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím pri poskytovaní verejne dostupných služieb, najmä ak majú významný vplyv na trh.

(4)

Na účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto. Na svojom webovom sídle úrad súčasne zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách. Úrad v primeranej miere zohľadní a vyhodnotí všetky stanoviská uplatnené v konzultácii. Návrhy opatrení a obmedzení podľa odseku 1, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva, a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok zverejňuje úrad na konzultačnom mieste.

(5)

Výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok úrad zverejní na konzultačnom mieste do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1.

§ 18

Nadnárodné konzultácie

(1)

Ak návrh opatrenia vydaného úradom bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov verejných konzultácií sprístupní tento návrh opatrenia s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 6, ak ide o opatrenie, ktoré sa týka

a)

uloženia povinností súvisiacich s prepojením sietí a prístupom podľa § 58 a 59,

b)

testu troch kritérií podľa § 62,

c)

analýzy relevantného trhu vrátane vymedzenia relevantného trhu z vecného a geografického hľadiska a navrhovaných povinností, ak úrad dospel k záveru, že na trhu pôsobí podnik s významným vplyvom,

d)

cenovej regulácie podľa § 73 a 81.

(2)

Národné regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky k návrhu opatrenia podľa odseku 1 v lehote do jedného mesiaca odo dňa sprístupnenia návrhu opatrenia Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov.

(3)

Ak Európska komisia vydá rozhodnutie, že úrad môže navrhované opatrenie prijať, úrad vydá konečné opatrenie, pričom prihliadne na pripomienky predložené podľa odseku 2.

(4)

Úrad počas nasledujúcich dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia Európskej komisie, v ktorom vyjadrí názor, že prijatie navrhovaného opatrenia by vytvorilo prekážku vnútornému trhu, alebo vyjadrí vážne výhrady k jeho súladu s právom Európskej únie, najmä s cieľmi uvedenými v § 1 nesmie prijať opatrenie navrhované podľa odseku 1, ktoré sa týka

a)

testu troch kritérií alebo

b)

vymedzenia trhu v analýze, posúdenia stavu hospodárskej súťaže, záverov analýzy alebo určenia podniku s významným vplyvom.

(5)

Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov vydá rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia podľa odseku 4, úrad návrh opatrenia zmení alebo stiahne do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie. K zmenenému návrhu opatrenia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.

(6)

Ak Európska komisia vyjadrí názor, že prijatie navrhovaného opatrenia vo veci uloženia, zmeny alebo zrušenia povinností súvisiacich s prepojením sietí a prístupom podľa § 58 a 59 alebo povinností navrhovaných pre podnik s významným vplyvom by tvorilo prekážku na vnútornom trhu, alebo vyjadrí vážne výhrady k jeho súladu s právom Európskej únie, úrad navrhované opatrenia nesmie prijať počas nasledujúcich troch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia Európskej komisie podľa tohto odseku.

(7)

Počas trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov na návrhu opatrenia, pričom prihliada na názory účastníkov trhu.

(8)

Pred uplynutím trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 úrad môže

a)

stiahnuť alebo zmeniť svoj návrh opatrenia, pričom prihliadne na vyjadrenie Európskej komisie podľa odseku 6 a na stanovisko orgánu európskych regulátorov, alebo

b)

ponechať návrh opatrenia bez zmien.

(9)

Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 vydá odporúčanie, v ktorom požiada úrad, aby návrh opatrenia zmenil alebo stiahol, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Ak je potrebné vykonať verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie, uvedenú lehotu je možné predĺžiť. Ak napriek odporúčaniu vydanému Európskou komisiou úrad navrhované opatrenie ponechá nezmenené, oznámi Európskej komisii konečné znenie opatrenia podľa odseku 8 spolu s odôvodnením svojho rozhodnutia.

(10)

Ak Európska komisia prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia Európskej komisie oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia.

(11)

Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu, aby návrh opatrenia, ktorý sa týka § 59 alebo § 78 ods. 5, stiahol a orgán európskych regulátorov sa stotožnil s výhradami Európskej komisie, úrad prihliadne na odôvodnenie rozhodnutia Európskej komisie. K zmenenému návrhu opatrenia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.

(12)

Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie podľa odseku 1 stiahnuť.

(13)

Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 1.

(14)

Ak je vo výnimočných prípadoch potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá primerané dočasné opatrenie, pričom postup podľa odsekov 1, 4 a 6 sa neuplatní. Úrad dočasné opatrenie spolu s jeho odôvodnením bezodkladne oznámi Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov. Na rozhodnutie úradu, ktorým sa dočasné opatrenie zmení na rozhodnutie vo veci alebo ktorým sa predĺži jeho účinnosť, sa vzťahujú odseky 1, 4 a 6.

§ 19

Harmonizačné postupy

(1)

Úrad zohľadňuje v čo najväčšej miere odporúčania prijaté Európskou komisiou, ktoré Európska komisia vydá a zverejní, ak zistí, že regulačné opatrenia vykonávané úradom alebo príslušným orgánom podľa tohto zákona by mohli vytvoriť prekážky na vnútornom trhu.

(2)

Ak úrad nezohľadní odporúčanie Európskej komisie podľa odseku 1, zašle o tom informáciu Európskej komisii spolu s odôvodnením.

§ 20

Normalizácia

(1)

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na technické normy a technické špecifikácie pre siete a služby, ktorých zoznam je zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, ak je to potrebné na zabezpečenie interoperability služieb, prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi siete, pripojenia zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa § 117 ods. 15 písm. b), uľahčenie zmeny poskytovateľa a prenositeľnosti čísel a identifikátorov, ako aj na zlepšenie slobody výberu pre koncových užívateľov.

(2)

Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v zozname nezáväzných technických noriem a technických špecifikácií, používajú sa technické normy alebo technické špecifikácie prijaté európskymi normalizačnými organizáciami.

(3)

Ak technické normy a technické špecifikácie podľa odseku 2 neexistujú, použijú sa medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou alebo Operačnou skupinou internetového inžinierstva.

(4)

Podnik je povinný zverejniť na svojom webovom sídle technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky.

Tretia hlava

Zriaďovanie sietí

§ 21

Práva k cudzím nehnuteľnostiam

(1)

Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, za primeranú náhradu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti.

(2)

S právami uvedenými v odseku 1 sú spojené tieto osobitné práva:

a)

vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti,

b)

vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

(3)

Oprávnenia podľa odseku 1 môže podnik vo vzťahu k územiu vojenského obvodu,53) územiu slúžiacemu na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré spravuje ministerstvo obrany alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, a nehnuteľnosti, ktorá je na základe rozhodnutia vlády zaradená ako objekt obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu podľa osobitného predpisu54) a je vo vlastníctve štátu, uplatniť iba na základe písomného súhlasu ministerstva obrany alebo iného správcu nehnuteľnosti.

(4)

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami55) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností56) podá podnik v lehote do 90 dní od zriadenia verejnej siete, postavenia alebo umiestnenia jej vedenia alebo jej inej časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti podľa odseku 1; ak sa však vedenie alebo iná časť siete na cudzej nehnuteľnosti zriaďuje, stavia alebo umiestňuje v rámci výstavby líniovej stavby, návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik do 90 dní od ukončenia výstavby líniovej stavby. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

(5)

Splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa odseku 1 posudzuje stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby podľa osobitného predpisu.29) Výšku primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti určí stavebný úrad v konaní podľa prvej vety v prípade, ak nedošlo k dohode medzi podnikom a vlastníkom nehnuteľnosti o výške primeranej náhrady. Ak výšku primeranej náhrady určuje stavebný úrad podľa druhej vety, súčasťou návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby je znalecký posudok k navrhovanej výške primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Právo na primeranú náhradu vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o umiestnení stavby. Odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu podľa druhej vety nemá odkladný účinok. Primeranú náhradu podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4. V prípade, že podnik postaví alebo umiestni vedenie alebo inú časť siete na nehnuteľnosti v menšom rozsahu ako vyplýva z dohody medzi podnikom a vlastníkom nehnuteľnosti alebo v menšom rozsahu ako určí stavebný úrad podľa druhej vety, alebo ak podnik upustí od zámeru postaviť alebo umiestniť vedenie alebo inú časť siete na nehnuteľnosti, výška primeranej náhrady sa pomerne zníži; ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na znížení náhrady, výšku náhrady určí na návrh podniku súd.

(6)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 a 2 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka a užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, ak je známy, najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka a užívateľa, ak je známy, bezodkladne. Ak vlastník alebo užívateľ dotknutej nehnuteľnosti nie je podniku známy, alebo ak sa výkon práv týka veľkého počtu vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností, podnik môže vykonať upovedomenie o začatí výkonu práva podľa odseku 1 aj verejnou vyhláškou prostredníctvom oznámenia tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň upovedomenia. Upovedomenie sa okrem úradnej tabule obce zverejní aj na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači alebo miestnom rozhlase a zverejní sa na webovom sídle podniku, ak ho má podnik zriadené. Obec je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť podniku súčinnosť, aby podnik mohol vykonať upovedomenie v súlade s ustanoveniami tohto odseku. Obec je povinná vydať o upovedomení podniku na jeho žiadosť potvrdenie.

(7)

Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere vzniknutej škode. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku škody, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku škody došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie.

(8)

Ak ide o zriaďovanie vedenia alebo inej časti siete, ktoré nie je predmetom konania podľa osobitného predpisu29) a vlastník nehnuteľnosti je v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na primeranú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku, v prospech ktorého vecné bremeno vzniklo, do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie.

(9)

Pri posudzovaní verejného záujmu sa zohľadňujú najmä skutočnosti, či

a)

sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením,

b)

sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,

c)

prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná interpersonálna komunikačná služba vrátane plnenia povinností podľa § 93 a 94,

d)

je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,

e)

sieť je alebo má byť prepojená podľa § 57, alebo

f)

sieť je alebo má byť súčasťou vysokorýchlostnej siete.

(10)

Úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti podľa odseku 9.

(11)

Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné konanie57) je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.

(12)

Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých známych vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.

(13)

Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní od uhradenia úhrady podľa cenníka podniku poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na účely stavebného konania, územného konania a konania o pozemkových úpravách, pričom podnik je vo vyjadreniach povinný rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Ak to ustanovuje osobitný predpis,58) vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa predchádzajúcej vety podnik poskytne bezplatne.

(14)

Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení alebo stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

(15)

Ak podnik umiestni svoju sieť na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti na základe súhlasu vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, alebo na základe zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti alebo užívateľom nehnuteľnosti, takýto súhlas alebo jeho podmienky viažu aj právnych nástupcov podniku a vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti.

§ 22

Spoločné umiestnenie a využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov

(1)

Ak podnik zriadil siete alebo pridružené prostriedky vo verejnom záujme podľa § 21 s obmedzením vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám, alebo ak boli pozemky, stavby a práva k nim vyvlastnené, úrad môže na základe návrhu alebo z vlastného podnetu, za účelom ochrany životného prostredia, verejného zdravia, bezpečnosti štátu alebo splnenia cieľov územného plánovania, uložiť rozhodnutím povinnosť spoločného umiestnenia a spoločného využívania siete a pridružených prostriedkov.

(2)

Úrad v rozhodnutí podľa odseku 1 môže rozhodnúť o spoločnom využívaní majetku, najmä pozemkov, budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht, rozvodných skríň a o povinnosti na uľahčenie koordinácie stavebných prác.

(3)

Úrad pred vydaním rozhodnutia podľa odseku 1 zabezpečí, aby sa všetky dotknuté strany mohli vyjadriť k návrhu rozhodnutia v rámci konzultácie. Lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako 30 dní. Na čas konania konzultácie, úrad konanie preruší. Úrad je povinný výsledky konzultácie zohľadniť v rozhodnutí, v ktorom určí aj pravidlá pre určenie ceny a rozdelenie nákladov. Úrad je dotknutým orgánom v územnom konaní alebo stavebnom konaní, ak sa spoločné používanie zariadení uplatňuje v procese tohto konania.

(4)

Dotknutou stranou podľa odseku 3 sa rozumie ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

§ 23

(1)

Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia alebo telekomunikačné zariadenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

(2)

Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku sietí a ich vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení. Vlastník nehnuteľnosti má právo na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti z dôvodu ochranného pásma. Ak sa vlastník nehnuteľnosti s podnikom na výške primeranej náhrady nedohodnú, určí ju stavebný úrad; ustanovenie § 21 ods. 5 sa uplatňuje rovnako.

(3)

Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a ich vedenia. Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku v súlade s § 21 ods. 6 nevykoná vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti, právo odstrániť porasty má podnik.

(4)

Na ochranu sietí sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo stavebného povolenia, alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásení drobnej stavby.59) V ostatných prípadoch vzniká dňom vybudovania vedenia.

(5)

Ochranné pásmo zaniká

a)

trvalým odstránením vedenia,

b)

trvalým vyradením vedenia z prevádzky alebo

c)

z dôvodu zániku oprávnenia na vybudovanie vedenia podľa osobitného predpisu, ak podnik v určenej lehote nevybuduje vedenie.

(6)

Podnik je povinný podať návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností do tridsiatich dní od zániku ochranného pásma.

(7)

Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Ochranné pásmo vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, v dĺžke vedení 15 m od uzla, je 10 m od osi vedenia, pričom elektronickým komunikačným uzlom sa rozumie fyzický bod prepojenia sietí, v ktorom sa prepájajú vedenia medzi najmenej dvoma poskytovateľmi národných sietí a najmenej dvoma poskytovateľmi nadnárodných sietí. Hĺbka a výška ochranného pásma vedenia, ako aj ochranného pásma vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.

(8)

V ochrannom pásme je bez súhlasu príslušného podniku alebo vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu zakázané

a)

umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete,

b)

vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.

(9)

Obmedzenia v ochrannom pásme sa nevzťahujú na činnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa fyzickej infraštruktúry, na prvkoch ktorej je sieť alebo telekomunikačné zariadenie umiestnené a ktoré vlastník alebo prevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry vykonáva pri zabezpečovaní prevádzky a údržby fyzickej infraštruktúry vrátane stavebných úprav fyzickej infraštruktúry.

(10)

Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku neurobí vlastník alebo užívateľ vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci, podnik je oprávnený odstrániť vedenia, telekomunikačné zariadenia alebo iné veci, ktoré boli bez súhlasu podniku alebo iného právneho titulu

a)

umiestnené na alebo vo fyzickej infraštruktúre podniku,

b)

umiestnené na alebo v pridruženom prostriedku podniku,

c)

akokoľvek inak pripevnené k vedeniu podniku alebo telekomunikačnému zariadeniu podniku, alebo inej veci.

(11)

Predchádzajúca výzva podniku podľa odseku 10 nie je potrebná, ak vlastník vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci nie je známy, ak nie je zastihnuteľný vo svojom bydlisku alebo sídle alebo vec neznesie odklad, a to najmä ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo majetok podniku alebo tretích osôb, alebo je ohrozená riadna prevádzka vedenia alebo telekomunikačného zariadenia podniku.

§ 24

Preložka vedení a telekomunikačných zariadení

(1)

Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Za preložku vedenia sa považuje aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložkou telekomunikačného zariadenia je jeho premiestnenie na iné miesto vrátane premiestnenia súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov. Za preložku telekomunikačného zariadenia sa považuje aj vybudovanie alebo inštalácia nového telekomunikačného zariadenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné zariadenie.

(2)

Ak nejde o preložku, ktorú vykoná podnik z vlastného podnetu, možno vykonať preložku len po dohode s podnikom a za podmienok s podnikom dohodnutých. Ak je súčasťou preložky telekomunikačného zariadenia podľa odseku 1 aj premiestnenie súvisiacej fyzickej infraštruktúry, ktorá nepatrí podniku, možno vykonať premiestnenie tejto súvisiacej fyzickej infraštruktúry len po dohode s jej vlastníkom.

(3)

Preložku môže podnik vykonať najmä na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, na ktorej alebo v ktorej sa vedenie alebo zariadenie nachádza, alebo iného subjektu, v ktorého záujme je vykonanie preložky (ďalej len „žiadateľ o preložku“).

(4)

Ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak, náklady spojené s preložkou znáša žiadateľ o preložku. Ak preložkou zároveň dôjde k modernizácii vedenia alebo telekomunikačného zariadenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak.

(5)

Vykonanie preložky vykoná a zabezpečí podnik, ak sa so žiadateľom o preložku písomne nedohodne inak, ak nejde o preložku podľa odseku 6.

(6)

Ak preložka bola vyvolaná stavebnou činnosťou žiadateľa o preložku a preložka bola povolená stavebným povolením60) vydaným v prospech žiadateľa o preložku, vykonanie preložky zabezpečí žiadateľ o preložku len po dohode a pod dohľadom podniku alebo prevádzkovateľa siete. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.

(7)

Preložkou vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov, nedochádza k zmene vlastníctva vedenia alebo telekomunikačného zariadenia a to bez ohľadu na to, kto vykonanie preložky zabezpečoval, alebo na koho náklady bola preložka vykonaná.

§ 25

Prístup k informáciám na účely budovania vysokorýchlostných sietí

(1)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

prevádzkovateľom siete poskytovateľ siete alebo osoba, ktorá prevádzkuje alebo poskytuje sieť určenú na poskytovanie iných služieb; sieť určená na poskytovanie iných služieb je sieť určená na služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry,

b)

vysokorýchlostnou sieťou sieť, ktorá je schopná zabezpečiť pripojenie všetkých užívateľov používajúcich služby poskytované prostredníctvom tejto siete s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s v jednom smere,

c)

stavbou budova alebo inžinierska stavba,61) ktorá obsahuje jednu časť alebo viac častí fyzickej infraštruktúry

d)

fyzickou infraštruktúrou v budove fyzická infraštruktúra nachádzajúca sa v priestoroch koncového užívateľa vrátane spoločných zariadení budovy, ktorá je využiteľná na zriadenie prístupových sietí schopných zabezpečiť pripojenie k službe a spojenie prístupového bodu s koncovým bodom siete,

e)

vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove fyzická infraštruktúra v budove určená na umiestnenie vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej siete alebo ktorá umožňuje zriadenie vysokorýchlostnej siete v budove.

(2)