Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/2019 zo 14. júna 2023 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 6 ods. 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov s čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

Typ Nález
Publikácia 2023-07-08
Stav Platný
Zdroj Slov-Lex
článkov Not indexed
História noviel JSON API

K tomu treba uviesť, že čl. 9 ods. 1 nariadenia o ochrane údajov zakazuje spracovanie údajov, ktoré odhaľujú politické názory, no na strane druhej podľa čl. 9 ods. 2 písm. g) sa tento zákaz neuplatňuje na spracovávanie z dôvodov verejného záujmu na základe práva Únie alebo práva členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ. Ako bolo uvedené, § 8a ods. 2 zákona o politických stranách smeruje k spracovaniu údajov z dôvodu verejného záujmu Slovenskej republiky a vzhľadom na sledovaný cieľ je zjavne primeraný. To vylučuje potrebu položenia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie.

III.5. K nesúladu prevodu daru politickej strany na štát podľa § 24 ods. 3 druhej až štvrtej vety zákona o politických stranách s čl. 20 ods. 4 a 5 ústavy

68.

Z § 24 ods. 2 prvej vety a § 24 ods. 4 zákona o politických stranách s účinnosťou od 26. júna 2014 vyplýva, že politická strana peňažný dar môže prijať, len ak je poukázaný prevodom z iného účtu. Cieľom tejto úpravy bolo zabezpečiť väčšiu transparentnosť financovania politických strán, keď národná rada reagovala na podozrenia o prijímaní finančných darov od neidentifikovaných sponzorov. Na túto právnu úpravu nadväzuje napadnutý § 24 ods. 3 zákona o politických stranách, ktorý upravuje podrobnosti o mechanizme vrátenia peňažných darov, ktoré boli poukázané inak ako prevodom z účtu. Ak k poskytnutiu daru nedošlo zákonom predpokladaným spôsobom, politická strana je povinná ho do 60 dní vrátiť. Ak to nie je možné, je povinná peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu.

69.

Toto ustanovenie zavedené zákonom č. 344/2018 Z. z. v zásade okrem dĺžky lehoty kopíruje postup podľa dovtedy účinného § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a reaguje na to, že pred jeho účinnosťou nebol upravený postup v prípadoch, keď politická strana zistila prijatie peňažného daru vkladom v hotovosti na svoj účet. V § 24 ods. 4 zákona o politických stranách je ďalej upresnené, že nesplnenie povinností podľa § 24 ods. 2 a § 24 ods. 3 zákona o politických stranách sa považuje za prijatie peňažného daru v rozpore so zákonom, čo zakladá správny delikt podľa § 31 ods. 10 zákona o politických stranách.

70.

Ak politická strana zväčší svoj majetok prijatím peňažného daru v rozpore so zákonom, časť takto nadobudnutého majetku nepodlieha ústavnej ochrane podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Vlastníkovi sa priznáva len ochrana takého majetku, ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom (PL. ÚS 33/1995). Právo vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo, ktoré nadobudol v súlade so zákonom, nemožno obmedziť bez právneho dôvodu (III. ÚS 16/2012). V tejto úvahe je relevantný aj čl. 20 ods. 5 ústavy, ktorý zákonodarcovi k majetku nadobudnutému nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych zdrojov prikazuje ustanoviť osobitné opatrenia za podmienky, že je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

71.

Pri zásahu do vlastníckeho práva je potrebné preukázať nielen verejný záujem, ale aj nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto zásahu vo vzťahu k sledovaným cieľom (Phillips proti Spojenému kráľovstvu z 5. 7. 2001, č. 41087/98, AGOSI proti Spojenému kráľovstvu z 24. 10. 1986, č. 9118/80). Verejný záujem vychádza práve z účelu zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán a samotná regulácia podľa § 24 ods. 3 zákona o politických stranách len upravuje mechanizmus, ako postupovať v prípade, ak politická strana nemá možnosť vrátiť peňažný dar, ktorý nadobudla spôsobom odporujúcim zákonu. Postup upravený v § 24 ods. 3 zákona o politických stranách smeruje k ochrane politickej strany, ktorá nadobudla peňažný dar nedovoleným spôsobom a dar nie je možné vrátiť. V opačnom prípade by si zväčšila svoj majetok v rozpore so zákonom a hrozil by jej postih podľa § 31 ods. 10 zákona o politických stranách. Nemožno identifikovať žiadnu inú praktickú možnosť, ako by bolo možné riešiť danú situáciu a súčasne zabezpečiť a zachovať legálnosť príjmov politickej strany.

72.

Takáto regulácia zákonom je primeraná. Ide v zásade o výnimočné riešenie, ktoré nasleduje povinnosť politickej strany podľa § 22 ods. 3 zákona o politických stranách viesť osobitnú evidenciu darov vrátane identifikácie darcov. Ak by napriek tomu politická strana prijala dar v rozpore so zákonom, mala by o tom mať aj informáciu, a následne uskutočniť všetky úkony potrebné na nápravu, na ktorej vykonanie jej zákon dáva lehotu 60 dní. Keby ani napriek tomu nebolo možné nelegálne prijatý dar vrátiť, až vtedy je politická strana povinná túto skutočnosť oznámiť a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Zákon postupom podľa § 24 ods. 3 zákona o politických stranách iba zaviedol mechanizmus, ako má politická strana postupovať v osobitnej situácii. Ďalšie administratívne rozhodnutie by v tomto prípade nemalo žiadne dôvodné opodstatnenie, keďže právna úprava zákona o politických stranách je dostatočne prehľadná a predvídateľná, pričom politická strana má možnosť takémuto postupu predísť. Preto § 24 ods. 3 zákona o politických stranách napĺňa požiadavku legality podľa čl. 20 ods. 5 ústavy a nie je v rozpore s ústavou. Toto potvrdzuje aj judikatúra ESĽP, podľa ktorej je kľúčové, aby zákon spĺňal požiadavky dostupnosti, predvídateľnosti a presnosti (Špaček, s. r. o. proti Českej republike z 9. 11. 1999, č. 26449/95, Sildedzis proti Poľsku z 24. 5. 2005, č. 45214/99).

73.

Navrhovatelia poukázali na praktické problémy nemožnosti vrátenia daru darcovi (pobyt v zahraničí, smrť). Takéto situácie môžu výnimočne nastať, no riziko s tým spojené neprevyšuje verejný záujem vyplývajúci z transparentného financovania politických strán. Z pohľadu ústavného je podstatné, že toto riziko môže reálne nastať iba pri takých darcoch, ktorí politickej strane poskytli peňažný dar v rozpore so zákonom, a teda s vedomím rizika nevrátenia daru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2023

Ivan Fiačan v. r. predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky

Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.

Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela. Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)