Zákon o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Konsolidovaná účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi je kombinovaná konsolidovaná účtovná závierka uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a písm. c) piatom bode zostavená podľa prijateľného štandardu finančného účtovníctva, ktorý sa na účely výpočtu dorovnávacej dane týchto skupín považuje za účtovný štandard hlavného materského subjektu.

(5)

Hlavné materské subjekty samostatných skupín, ktoré tvoria nadnárodnú skupinu podnikov s viacerými materskými subjektmi, sú hlavnými materskými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi.

§ 28

Investičný subjekt

(1)

Ak je základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny investičný subjekt, ktorý nie je transparentným subjektom a ktorý neprijal rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30, efektívna sadzba dane takéhoto investičného subjektu sa vypočíta oddelene od efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov.

(2)

Efektívna sadzba dane investičného subjektu podľa odseku 1 sa rovná podielu sumy jeho upravených zahrnutých daní a sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu.

(3)

Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich efektívna sadzba dane sa vypočíta ako podiel súčtu ich upravených zahrnutých daní a súčtu priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na ich oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate.

(4)

Upravené zahrnuté dane investičného subjektu podľa odseku 1 sú upravené zahrnuté dane prisúditeľné priraditeľnému podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu. Súčasťou upravených zahrnutých daní investičného subjektu nie sú zahrnuté dane, ktoré investičnému subjektu vznikli v súvislosti s príjmom, ktorý nie je súčasťou priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na príjme investičného subjektu a zahrnuté dane priraditeľné investičnému subjektu podľa § 19 ods. 3 a 4.

(5)

Dorovnávacia daň investičného subjektu podľa odseku 1 sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane investičného subjektu a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu a sumou jeho vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičného subjektu sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane tohto investičného subjektu.

(6)

Ak sa v Slovenskej republike nachádza viac ako jeden investičný subjekt, ich dorovnávacia daň sa vypočíta ako súčin percentuálnej sadzby dorovnávacej dane a sumy rovnajúcej sa kladnému rozdielu medzi priraditeľným podielom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičných subjektov a sumou ich vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty. Percentuálna sadzba dorovnávacej dane investičných subjektov sa rovná kladnému rozdielu medzi minimálnou sadzbou dane a efektívnou sadzbou dane týchto investičných subjektov.

(7)

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty sa určí podľa § 23 ods. 1 až 10, pričom uznané mzdové náklady na uznaných zamestnancov a uznaný hmotný majetok investičného subjektu sa znížia o pomer sumy priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme investičného subjektu a sumy celkového oprávneného príjmu investičného subjektu.

(8)

Priraditeľný podiel nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu je priraditeľný podiel hlavného materského subjektu, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

rozdielu medzi oprávneným príjmom investičného subjektu za účtovné obdobie a oprávneným príjmom tohto investičného subjektu, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, a

b)

oprávneného príjmu investičného subjektu za účtovné obdobie.

(9)

Pri určení priraditeľného podielu nadnárodnej skupiny alebo veľkej vnútroštátnej skupiny na oprávnenom príjme alebo oprávnenej strate investičného subjektu sa zohľadňujú len podiely, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30.

(10)

Oprávnený príjem, ktorý je prisúditeľný vlastníckym podielom v držbe iných vlastníkov, je suma, ktorá by sa považovala za prisúditeľnú takýmto vlastníkom podľa zásad prijateľného štandardu finančného účtovníctva používaného v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu, ak by sa zisk investičného subjektu rovnal jeho oprávnenému príjmu.

(11)

Odseky 1 až 10 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 29

Rozhodnutie o zaobchádzaní s investičným subjektom ako s transparentným subjektom

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je investičným subjektom, sa bude považovať za transparentný subjekt, ak základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu založeného na ročných zmenách reálnej hodnoty jeho vlastníckych podielov v takomto subjekte a sadzba dane uplatniteľná na tento príjem je rovná alebo vyššia ako minimálna sadzba dane.

(2)

Základný subjekt, ktorý nepriamo vlastní vlastnícky podiel v investičnom subjekte prostredníctvom priameho vlastníckeho podielu v inom investičnom subjekte, sa považuje za subjekt podliehajúci dani na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobného režimu v súvislosti s nepriamym vlastníckym podielom v prvom uvedenom investičnom subjekte, ak podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo podobnému režimu v súvislosti s priamym vlastníckym podielom v druhom uvedenom investičnom subjekte.

(3)

V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 1 prestane uplatňovať, sa zisk alebo strata z predaja majetku alebo záväzku v držbe investičného subjektu určí na základe reálnej trhovej hodnoty majetku alebo záväzku k prvému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať.

(4)

Odseky 1 až 3 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

§ 30

Rozhodnutie o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku

(1)

Na účely rozhodnutia o uplatňovaní metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozumie

a)

analyzovaným rokom tretie účtovné obdobie predchádzajúce príslušnému účtovnému obdobiu,

b)

nerozdeleným čistým oprávneným príjmom investičného subjektu za analyzovaný rok suma oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za analyzovaný rok znížená až na nulu o

1.

zahrnuté dane investičného subjektu,

2.

rozdelený zisk a predpokladaný rozdelený zisk priraditeľný počas analyzovaného obdobia spoločníkom, okrem základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi; analyzovaným obdobím sa rozumie obdobie začínajúce prvým dňom analyzovaného roka a končiace posledným dňom príslušného účtovného obdobia, ak bol vlastnícky podiel v držbe subjektu skupiny,

3.

oprávnené straty vzniknuté v analyzovanom období,

4.

sumu oprávnených strát, ktorá sa nepoužila na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu uvedeného investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok a ktorá sa preniesla do budúcich období,

c)

predpokladaným rozdelením zisku podiel na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme, ktorý zodpovedá priamemu alebo nepriamemu vlastníckemu podielu v investičnom subjekte v deň prevodu vlastníckeho podielu na iný subjekt, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 2 rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je vlastníkom investičného subjektu, uplatní v súvislosti so svojím vlastníckym podielom v investičnom subjekte metódu zdaniteľného rozdelenia zisku, ak tento základný subjekt, ktorý je vlastníkom, nie je investičným subjektom a možno odôvodnene predpokladať, že rozdelenie zisku od investičného subjektu zdaní sadzbou dane, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako minimálna sadzba dane.

(3)

Podľa metódy zdaniteľného rozdelenia zisku sa rozdelené zisky a predpokladané rozdelené zisky z oprávneného príjmu investičného subjektu zahrnú do oprávneného príjmu základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému boli zisky vyplatené.

(4)

Suma zahrnutých daní, ktorá vznikla investičnému subjektu a ktorá sa pri rozdelení zisku investičného subjektu započíta voči daňovej povinnosti základného subjektu, ktorý je vlastníkom, sa zahrnie do oprávneného príjmu a upravených zahrnutých daní základného subjektu, ktorý je vlastníkom, ktorému bol zisk vyplatený.

(5)

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata investičného subjektu za účtovné obdobie a upravené zahrnuté dane, ktoré možno prisúdiť tomuto príjmu, sa vylúčia z výpočtu efektívnej sadzby dane ostatných základných subjektov podľa § 21 a investičného subjektu podľa § 28, okrem sumy zahrnutých daní podľa odseku 4.

(6)

Oprávneným príjmom investičného subjektu za príslušné účtovné obdobie je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(7)

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži o rozdelený zisk alebo predpokladaný rozdelený zisk v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) druhého bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

(8)

Nerozdelený čistý oprávnený príjem investičného subjektu za analyzovaný rok sa nezníži o sumu oprávnených strát v rozsahu, v akom sa pri uplatnení odseku 1 písm. b) tretieho bodu použili na zníženie nerozdeleného čistého oprávneného príjmu tohto investičného subjektu za predchádzajúci analyzovaný rok.

(9)

V účtovom období, v ktorom sa rozhodnutie podľa odseku 2 prestane uplatňovať, oprávneným príjmom investičného subjektu je podiel základného subjektu, ktorý je vlastníkom, na nerozdelenom čistom oprávnenom príjme investičného subjektu za analyzovaný rok v zostatkovej sume na konci účtovného obdobia predchádzajúceho účtovnému obdobiu, v ktorom sa rozhodnutie prestalo uplatňovať. Súčin tohto oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane je dorovnávacou daňou nízko zdaneného základného subjektu za príslušné účtovné obdobie.

(10)

Odseky 1 až 9 sa uplatnia aj na investičný poisťovací subjekt.

§ 31

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe malého rozsahu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty

(1)

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s § 42 ods. 3 rozhodnúť, že dorovnávacia daň splatná za základné subjekty sa rovná za účtovné obdobie nule, ak za príslušné účtovné obdobie

a)

priemerné oprávnené výnosy všetkých základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a

b)

priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata všetkých základných subjektov predstavuje stratu alebo je nižšia ako 1 000 000 eur.

(2)

Priemerné oprávnené výnosy podľa odseku 1 písm. a) sa vypočítajú ako priemer oprávnených výnosov základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia. Priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta ako priemer oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov za príslušné účtovné obdobie a dve predchádzajúce účtovné obdobia.

(3)

Ak sa v prvom alebo druhom predchádzajúcom účtovnom období, alebo v oboch uvedených účtovných obdobiach, nenachádzajú v Slovenskej republike žiadne základné subjekty s oprávnenými výnosmi alebo oprávnenou stratou, takéto účtovné obdobie alebo účtovné obdobia sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

(4)

Oprávnené výnosy základných subjektov za účtovné obdobie sú súčtom všetkých výnosov základných subjektov po znížení alebo zvýšení o úpravy týkajúce sa výnosov podľa § 5 až 15.

(5)

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata základných subjektov za účtovné obdobie je čistý oprávnený príjem alebo čistá oprávnená strata vypočítané podľa § 21 ods. 1.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa neuplatnia na základné subjekty bez štátnej príslušnosti, investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty. Výnosy a oprávnený príjem alebo oprávnená strata takýchto subjektov sa vylúčia z výpočtu priemerných oprávnených výnosov a priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty.

§ 32

Výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov

(1)

Na účely uplatnenia výnimky pre výpočet efektívnej sadzby dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov sa rozumie

a)

kvalifikovanou správou podľa jednotlivých štátov správa podľa jednotlivých štátov11) zostavená na základe údajov z kvalifikovanej účtovnej závierky,

b)

kvalifikovanou účtovnou závierkou

1.

konsolidovaná účtovná závierka hlavného materského subjektu,

2.

individuálne účtovné závierky základných subjektov zostavené v súlade s prijateľným štandardom finančného účtovníctva alebo schváleným štandardom finančného účtovníctva, ak informácie vykazované na základe tohto štandardu v účtovnej závierke sú spoľahlivé,

3.

správa podľa jednotlivých štátov, ak základné subjekty nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke z dôvodu svojej veľkosti alebo významnosti,

c)

zjednodušenou efektívnou sadzbou dane podiel sumy zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov a sumy zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením vykázaných v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov, pričom suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením nezahŕňa nerealizovanú stratu zo zmeny reálnej hodnoty, ak táto strata presiahne sumu 50 000 000 eur,

d)

nerealizovanou stratou zo zmeny reálnej hodnoty kladný rozdiel medzi sumou všetkých strát vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov a všetkých ziskov vyplývajúcich zo zmien reálnej hodnoty vlastníckych podielov okrem portfóliových podielov,

e)

zjednodušenými zahrnutými daňami všetkých základných subjektov náklady na daň vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov po odpočítaní nákladov na daň, ktoré nie sú zahrnutými daňami a nákladov na daň v súvislosti s neistotou pri posudzovaní dane z príjmov vykázaných v kvalifikovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov,

f)

prechodnou sadzbou dane sadzba dane 15 % za účtovné obdobia začínajúce v rokoch 2023 a 2024, 16 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2025 a 17 % za účtovné obdobie začínajúce v roku 2026,

g)

kvalifikovanou osobou v súvislosti so subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom, držiteľ vlastníckeho podielu podľa § 15 ods. 1 a 2.

(2)

Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov za Slovenskú republiku sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

a)

úhrnná suma výnosov základných subjektov vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10 000 000 eur a úhrnná suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v tejto správe je nižšia ako 1 000 000 eur alebo

b)

zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v účtovnom období je rovná alebo vyššia ako prechodná sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) alebo

c)

suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty.

(3)

Spoločný podnik a subjekty pridružené k spoločnému podniku sa na účely uplatnenia odseku 2 posúdia ako základné subjekty samostatnej skupiny, pričom zisk alebo strata pred zdanením a výnosy týchto subjektov sú sumy vykázané v kvalifikovanej účtovnej závierke.

(4)

Postup podľa odseku 2 sa nemôže uplatniť, ak sa v Slovenskej republike nachádza subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom; to neplatí, ak všetky jeho vlastnícke podiely sú v držbe kvalifikovaných osôb, pričom suma zisku alebo straty takéhoto hlavného materského subjektu pred zdanením sa zníži v rozsahu, v akom je možné túto sumu na základe vlastníckeho podielu priradiť alebo rozdeliť kvalifikovanej osobe.

(5)

Investičné subjekty a poisťovacie investičné subjekty, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky, môžu použiť postup podľa odseku 2, ak sa vo vzťahu k týmto subjektom neuplatnilo rozhodnutie podľa § 29 alebo § 30 a všetky základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi týchto investičných subjektov a poisťovacích investičných subjektov, sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky.

(6)

Základnému subjektu, ktorý je priamym vlastníkom investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi iného štátu, sa na účely výpočtu podľa odseku 2 prisúdia celkové výnosy, zisk alebo strata investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu pred zdanením a príslušné zahrnuté dane v pomere k jeho vlastníckemu podielu na týchto investičných subjektoch alebo poisťovacích investičných subjektoch.

(7)

Postup podľa odseku 2 nemôžu uplatniť

a)

základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

b)

nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, ak nepredkladajú spoločnú kvalifikovanú správu podľa jednotlivých štátov,

c)

základné subjekty, ktoré za predchádzajúce účtovné obdobie neuplatnili postup podľa odseku 2; to neplatí, ak sa v predchádzajúcom účtovnom období v Slovenskej republike nenachádzali žiadne základné subjekty.

§ 33

Uplatňovanie prahovej hodnoty konsolidovaných výnosov pri zlúčení a rozdelení

(1)

Na účely určenia sumy konsolidovaných výnosov podľa § 3 pri zlúčení alebo rozdelení sa rozumie

a)

zlúčením dohoda, v rámci ktorej

1.

všetky alebo takmer všetky subjekty skupiny z dvoch alebo viacerých samostatných skupín sa dostanú pod spoločnú kontrolu tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny, alebo

2.

subjekt, ktorý nie je členom žiadnej skupiny, sa dostane pod spoločnú kontrolu s iným subjektom alebo skupinou tak, že vytvoria subjekty novej kombinovanej skupiny,

b)

rozdelením dohoda, podľa ktorej sa subjekty jednej skupiny rozdelia do dvoch alebo viacerých rôznych skupín, ktoré nie sú konsolidované tým istým hlavným materským subjektom.

(2)

Ak sa v niektorom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu dve alebo viaceré skupiny zlúčili do jednej skupiny podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny podľa § 3 sa za každé účtovné obdobie predchádzajúce zlúčeniu považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých v jednotlivých konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(3)

Ak sa subjekt, ktorý nie je členom skupiny, zlúči v analyzovanom účtovnom období s iným subjektom alebo skupinou podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tieto subjekty alebo skupiny nezostavili v žiadnom z posledných štyroch účtovných období bezprostredne predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu konsolidovanú účtovnú závierku, prahová hodnota konsolidovaných výnosov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny sa za príslušné účtovné obdobie považuje za dosiahnutú, ak súčet výnosov zahrnutých v jednotlivých účtovných závierkach alebo konsolidovaných účtovných závierkach za príslušné účtovné obdobie je aspoň 750 000 000 eur.

(4)

Ak sa nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina rozdelia podľa odseku 1 písm. b) na dve alebo viaceré skupiny (ďalej len „skupina, ktorá vznikla rozdelením“), prahová hodnota konsolidovaných výnosov sa považuje za dosiahnutú každou takouto skupinou, ktorá vznikla rozdelením, ak

a)

skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s prvým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur,

b)

skupina, ktorá vznikla rozdelením, má v súvislosti s druhým až štvrtým analyzovaným účtovným obdobím končiacim po rozdelení ročné výnosy aspoň 750 000 000 eur v aspoň dvoch z týchto účtovných období.

§ 34

Vstup základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a ich vystúpenie z nej

(1)

Na účely výpočtu efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane pri vstupe základných subjektov do nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a vystúpení základných subjektov z týchto skupín sa rozumie

a)

cieľovým subjektom subjekt, ktorý sa stal alebo prestal byť základným subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny počas účtovného obdobia z dôvodu prevodu priameho alebo nepriameho vlastníckeho podielu v tomto subjekte alebo subjekt, ktorý sa v účtovnom období stal hlavným materským subjektom novej skupiny,

b)

rokom nadobudnutia účtovné obdobie, v ktorom sa subjekt stal cieľovým subjektom.

(2)

Cieľový subjekt je členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ak časť jeho majetku, záväzkov, výnosov, nákladov a peňažných tokov je v roku nadobudnutia zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu. Efektívna sadzba dane a dorovnávacia daň cieľového subjektu sa vypočíta podľa odsekov 3 až 9.

(3)

Nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní v roku nadobudnutia len zisk alebo stratu cieľového subjektu z finančného účtovníctva a jeho upravené zahrnuté dane, ktoré sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

(4)

Oprávnený príjem alebo oprávnená strata a upravené zahrnuté dane cieľového subjektu v roku nadobudnutia a v každom nasledujúcom účtovnom období sa určia na základe pôvodnej účtovnej hodnoty jeho majetku a záväzkov.

(5)

Pri výpočte uznaných mzdových nákladov cieľového subjektu podľa § 23 ods. 3 sa v roku nadobudnutia zohľadnia len náklady vykázané v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu.

(6)

Výpočet účtovnej hodnoty uznaného hmotného majetku cieľového subjektu sa podľa § 23 ods. 4 upraví pomerne k časovému obdobiu, počas ktorého bol cieľový subjekt v roku nadobudnutia členom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(7)

Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky cieľového subjektu prevádzané medzi nadnárodnými skupinami podnikov alebo veľkými vnútroštátnymi skupinami sa v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine zohľadnia rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako keby nadobúdajúca nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina mala v čase, keď takéto pohľadávky a záväzky vznikli, kontrolu nad cieľovým subjektom.

(8)

Odložené daňové záväzky zahrnuté v sume upravenej odloženej dane z príjmov cieľového subjektu sa na účely uplatnenia § 18 ods. 7 a 8 v predávajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine posúdia tak, ako keby boli v roku nadobudnutia vysporiadané a v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine sa tieto odložené daňové záväzky posúdia tak, ako keby vznikli v roku nadobudnutia. Ak sa odložený daňový záväzok v nadobúdajúcej nadnárodnej skupine podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupine nevysporiada do piatich účtovných období nasledujúcich po roku nadobudnutia, suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa § 18 ods. 7 a 8 sa považuje za položku znižujúcu zahrnuté dane v piatom účtovnom období.

(9)

Odchylne od odsekov 1 až 8 nadobudnutie alebo predaj kontrolného podielu v cieľovom subjekte sa považuje za nadobudnutie alebo predaj majetku a záväzkov, ak štát, v ktorom sa nachádza cieľový subjekt, alebo pri transparentnom subjekte štát, v ktorom sa nachádza majetok, zaobchádza s nadobudnutím alebo s predajom tohto kontrolného podielu rovnako alebo podobne ako s nadobudnutím alebo s predajom majetku a záväzkov, pričom predávajúcemu ukladá zahrnutú daň na základe rozdielu medzi základom dane a odplatou zaplatenou za tento kontrolný podiel alebo reálnou hodnotou majetku a záväzkov.

§ 35

Prevod majetku a záväzkov

(1)

Na účely prevodu majetku a záväzkov sa rozumie

a)

predávajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý prevádza majetok a záväzky,

b)

nadobúdajúcim základným subjektom základný subjekt, ktorý nadobúda majetok a záväzky,

c)

reorganizáciou premena alebo prevod majetku a záväzkov, ak

1.

odplatou za prevod sú v plnej výške alebo vo významnej výške podiely na vlastnom imaní emitované nadobúdajúcim základným subjektom alebo osobou prepojenou s nadobúdajúcim základným subjektom, alebo pri likvidácií podiely na vlastnom imaní cieľového subjektu, alebo aj ak sa odplata neposkytne z dôvodu, že emisia podielov na vlastnom imaní nemá ekonomický význam,

2.

zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu z tohto majetku úplne alebo sčasti nepodlieha zdaneniu, a

3.

daňové právne predpisy štátu, v ktorom sa nadobúdajúci základný subjekt nachádza, vyžadujú, aby nadobúdajúci základný subjekt vypočítal zdaniteľný príjem po prevode alebo nadobudnutí s použitím základu dane predávajúceho základného subjektu z toho majetku upraveného o akýkoľvek neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu z prevodu alebo nadobudnutia,

d)

neoprávneným ziskom alebo neoprávnenou stratou zisk alebo strata predávajúceho základného subjektu vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou, ktoré podliehajú dani v štáte, kde sa predávajúci základný subjekt nachádza, alebo zisk alebo strata z finančného účtovníctva vzniknuté v súvislosti s reorganizáciou podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

(2)

Predávajúci základný subjekt zahrnie zisk alebo stratu vyplývajúcu z prevodu majetku a záväzkov do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty. Nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe svojej účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov určenej podľa štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

(3)

Ak sa prevod alebo nadobudnutie majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie,

a)

predávajúci základný subjekt vylúči z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu vyplývajúce z tohto prevodu a

b)

nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného subjektu pri prevode.

(4)

Ak sa prevod majetku a záväzkov vykonáva na základe reorganizácie, ktorej výsledkom je neoprávnený zisk alebo neoprávnená strata predávajúceho základného subjektu,

a)

predávajúci základný subjekt zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zisk alebo stratu z prevodu v rozsahu neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty, a

b)

nadobúdajúci základný subjekt vypočíta svoj oprávnený príjem alebo oprávnenú stratu po nadobudnutí na základe účtovnej hodnoty nadobudnutého majetku a záväzkov predávajúceho základného subjektu pri prevode po zohľadnení neoprávneného zisku alebo neoprávnenej straty v súlade s daňovými predpismi štátu, v ktorom sa nachádza nadobúdajúci základný subjekt.

(5)

Podávajúci subjekt môže rozhodnúť, že základný subjekt, ktorý je povinný alebo oprávnený upraviť základ svojho majetku a sumu svojich záväzkov na reálnu hodnotu na daňové účely v štáte, v ktorom sa nachádza,

a)

zahrnie do výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sumu zisku alebo straty v súvislosti s jednotlivým majetkom a záväzkami, ktorá sa

1.

rovná rozdielu medzi účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne pred dátumom udalosti, ktorá zapríčinila daňovú úpravu (ďalej len „aktivujúca udalosť“) a reálnou hodnotou majetku alebo záväzku bezprostredne po aktivujúcej udalosti, a

2.

zníži alebo zvýši o neoprávnený zisk alebo neoprávnenú stratu vzniknuté v súvislosti s aktivujúcou udalosťou,

b)

použije reálnu hodnotu majetku alebo záväzku na účely finančného účtovníctva bezprostredne po aktivujúcej udalosti na výpočet oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovných obdobiach končiacich po aktivujúcej udalosti, a

c)

zahrnie súčet súm podľa písmena a) do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu a to tak, že

1.

súčet uvedených súm sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala, alebo

2.

súčet uvedených súm vydelených piatimi sa zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom aktivujúca udalosť nastala a do každého zo štyroch bezprostredne nasledujúcich účtovných období; to neplatí, ak základný subjekt vystúpi z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny v niektorom z týchto účtovných období, pričom zostávajúca suma sa v celom rozsahu zahrnie do účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt vystúpil z nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

§ 36

Správa dorovnávacej dane

Na správu dorovnávacej dane sa použijú ustanovenia Daňového poriadku, ak § 37 až 43 neustanovujú inak.

§ 37

Daňovník

Daňovníkom dorovnávacej dane je

a)

základný subjekt, ktorý nie je stálou prevádzkarňou,

b)

hlavný subjekt stálej prevádzkarne, ktorá je základným subjektom,

c)

spoločný podnik a subjekt pridružený k spoločnému podniku podľa § 26 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

§ 38

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím dorovnávacej dane je účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku alebo kalendárny rok, ak ide o konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 2 písm. i) štvrtého bodu.

§ 39

Oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane

(1)

Daňovník oznamuje za príslušné zdaňovacie obdobie (ďalej len „oznamovacie obdobie“) správcovi dane

a)

názov, adresu sídla, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak boli pridelené, typ daňovníka a jeho postavenie v rámci nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

b)

informácie o podnikovej štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vrátane kontrolných podielov v základných subjektoch držaných ostatnými základnými subjektami,

c)

informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za všetky základné subjekty, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny a na výpočet dorovnávacej dane každého základného subjektu,

d)

informácie potrebné na výpočet efektívnej sadzby dane v Slovenskej republike za skupinu spoločného podniku a na výpočet dorovnávacej dane každého subjektu tejto skupiny,

e)

informácie o rozhodnutiach podávajúceho subjektu podľa tohto zákona.

(2)

Daňovník oznámi elektronickými prostriedkami správcovi dane informácie podľa odseku 1 najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí oznamovacieho obdobia. Ak je oznamovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace. Formulár na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a zverejní ho na svojom webovom sídle.

(3)

Lehotu podľa odseku 2 nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

(4)

Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku môžu poveriť jedného z týchto daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aby za nich plnil oznamovaciu povinnosť (ďalej len „miestne určený subjekt“). Zodpovednosť ostatných daňovníkov za plnenie oznamovacej povinnosti tým nie je dotknutá. Miestne určený subjekt sa môže na účel plnenia oznamovacej povinnosti nechať zastúpiť.

(5)

Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto oznámenie za nich podal miestne určený subjekt.

(6)

Daňovník nie je povinný oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak za neho tieto informácie podal hlavný materský subjekt alebo určený podávajúci subjekt nachádzajúci sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov. Daňovník alebo miestne určený subjekt sú vtedy povinní oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádzajú.

(7)

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov nachádzajúci sa v Slovenskej republike poverí určený podávajúci subjekt, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte Európskej únie alebo, ak nadnárodná skupina podnikov nemá základný subjekt v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovacom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov a poskytne mu informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane za nadnárodnú skupinu podnikov. Hlavný materský subjekt je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami správcovi dane v lehote na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa odseku 2 identifikačné údaje určeného podávajúceho subjektu a štát, v ktorom sa nachádza, pričom daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, nie sú povinní oznámiť správcovi dane informácie podľa odseku 1 za oznamovacie obdobie, ak takéto informácie za nich podal tento určený podávajúci subjekt.

(8)

Daňovníci, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku sú povinní poskytnúť si navzájom informácie potrebné na výpočet dorovnávacej dane v Slovenskej republike.

§ 40

Daňové priznanie

(1)

Daňovník je povinný podať správcovi dane daňové priznanie do 15 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Ak je zdaňovacie obdobie prechodným rokom, predlžuje sa táto lehota o tri celé kalendárne mesiace.

(2)

Dorovnávacia daň je splatná posledný deň mesiaca, v ktorom uplynie lehota na podanie daňového priznania.

(3)

Daňové priznanie je možné podať len elektronickými prostriedkami.

(4)

Lehotu na podanie daňového priznania nie je možné predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie.

§ 41

Zánik práva vyrubiť dorovnávaciu daň a vymáhať daňový nedoplatok

Právo vyrubiť dorovnávaciu daň a právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po uplynutí štyroch zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom bola dorovnávacia daň splatná.

§ 42

Rozhodnutia podávajúceho subjektu

(1)

Rozhodnutia podľa odsekov 2 až 4 a ukončenie ich uplatňovania oznamuje podávajúci subjekt správcovi dane v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39.

(2)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 3 ods. 4, § 6 ods. 3, § 8, 29 a 30 sa uplatňuje počas piatich účtovných období počnúc účtovným obdobím, v ktorom sa rozhodnutie prijalo. Uplatňovanie tohto rozhodnutia sa predlžuje o ďalších päť účtovných období, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za piate účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania, pričom toto oznámenie o ukončení uplatňovania rozhodnutia je platné päť účtovných období nasledujúcich po tomto piatom účtovnom období.

(3)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 9, § 17 ods. 4, § 18 ods. 1 písm. b), § 20 ods. 3, § 23 ods. 2 a § 31 ods. 1 sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia a jeho uplatňovanie sa predlžuje o ďalšie účtovné obdobie, ak podávajúci subjekt v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa § 39 za toto účtovné obdobie neoznámi ukončenie jeho uplatňovania.

(4)

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa § 32 sa uplatňuje počas jedného účtovného obdobia.

§ 43

Správne delikty a sankcie

(1)

Správneho deliktu sa dopustí daňovník, ak

a)

nepodá oznámenie s informáciami podľa § 39 v ustanovenej lehote,

b)

nepodá daňové priznanie podľa § 40 v ustanovenej lehote.

(2)

Správca dane uloží daňovníkovi pokutu od 1 500 eur do 50 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), a to aj opakovane.

§ 44

Daňové zaobchádzanie s odloženými daňovými pohľadávkami, odloženými daňovými záväzkami a prevedeným majetkom v prechodnom roku

(1)

Pri určovaní efektívnej sadzby dane v prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie nadnárodná skupina podnikov alebo veľká vnútroštátna skupina zohľadní všetky odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky, ktoré sú vykázané alebo zverejnené vo finančných výkazoch všetkých základných subjektov za prechodný rok.

(2)

Odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa zohľadňujú pri minimálnej sadzbe dane a sadzbe dane podľa osobitného predpisu12) podľa toho, ktorá z nich je nižšia. Odložená daňová pohľadávka, ktorá sa vykázala pri nižšej sadzbe dane, ako je minimálna sadzba dane, sa môže zohľadniť pri minimálnej sadzbe dane, ak daňovník preukáže, že odložená daňová pohľadávka je prisúditeľná oprávnenej strate, pričom na vplyv akejkoľvek úpravy ocenenia alebo úpravy vykázania vo finančnom účtovníctve v súvislosti s odloženou daňovou pohľadávkou sa neprihliada.

(3)

Odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v odseku 2, ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii, ktorá sa uskutočnila po 30. novembri 2021.

(4)

Pri prevode majetku medzi základnými subjektmi v období, ktoré začína 30. novembra 2021 a končí dňom, ktorý predchádza prvému dňu prechodného roka, sa základ nadobudnutého majetku, iného ako zásoby, určí na základe účtovnej hodnoty prevádzaného majetku predávajúceho základného subjektu pri prevode, pričom odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky sa určia na tomto základe.

§ 45

Mena výpočtu dorovnávacej dane a prepočet mien

(1)

Na účely určenia meny pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane sa vykazovanou menou rozumie mena, ktorá sa používa pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny.

(2)

Základné subjekty, ktoré uplatňujú postup podľa § 5

a)

písm. a), vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane vo vykazovanej mene,

b)

písm. b), vykonajú výpočet efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v eurách.

(3)

Na prepočet dorovnávacej dane v cudzej mene na eurá sa použije priemer z priemerných mesačných referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za kalendárne mesiace, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

(4)

Ak vykazovanou menou je cudzia mena, prahové hodnoty podľa tohto zákona sa prepočítajú na eurá priemerným referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska za mesiac december kalendárneho roka, ktorý predchádza analyzovanému účtovnému obdobiu.

§ 46

Prechodné ustanovenia

(1)

Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 3 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 1.

(2)

Za každé účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2023 sa hodnota 5 % podľa § 23 ods. 4 nahrádza v nasledujúcich kalendárnych rokoch hodnotami uvedenými v prílohe č. 1 tabuľke č. 2.

(3)

Ustanovenia § 32 sa uplatnia na účtovné obdobia začínajúce od 31. decembra 2023 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.

§ 47

Transpozičné ustanovenie

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.

Čl. II

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z. zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z., zákona č. 395/2022 Z. z., zákona č. 433/2022 Z. z., zákona č. 496/2022 Z. z., zákona č. 519/2022 Z. z. a zákona č. 59/2023 Z. z. sa dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie: „Zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2023.

Zuzana Čaputová v. r. Peter Pellegrini v. r. Robert Fico v. r.