Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. júna 2025 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 9/2023-86

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Miroslava Duriša, Libora Duľu, Ladislava Duditša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara (sudca spravodajca), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského o návrhu Mestského súdu Bratislava I na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“ s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie takto

Návrhu **nevyhovuje. **

1.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol 4. októbra 2022 doručený návrh Mestského súdu Bratislava I [predtým Okresný súd Bratislava IV; (ďalej len „mestský súd“)] na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“ (ďalej len „napádané ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 1, čl. 141 ods. 1 ústavy, s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

2.

Podľa napádaného ustanovenia sa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov páchateľ potrestal, ak spáchal čin uvedený v § 172 ods. 1 Trestného zákona (a) a už bol za taký čin odsúdený, (b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, (c) závažnejším spôsobom konania, (d) na chránenej osobe alebo (e) vo väčšom rozsahu. Základná skutková podstata bola v § 172 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 sformulovaná tak, že kto neoprávnene (a) vyrobil, (b) doviezol, vyviezol previezol alebo dal prepraviť, (c) kúpil, predal, vymenil, zadovážil alebo (d) prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkúval, potrestal sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

3.

Odôvodnenie návrhu na začatie konania rekapituluje priebeh trestného stíhania vedeného proti obžalovaným, proti ktorým sa od 29. júla 2015 na mestskom súde vedie trestné konanie pre skutok kvalifikovaný podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Mestský súd vyhlásil 2. júna 2016 vo veci rozsudok. Následne tento rozsudok Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu uznesením z 13. decembra 2017. Nazdával sa pri tom, že mestský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec mestskému súdu na opätovné rozhodnutie. Na hlavnom pojednávaní konanom 28. februára 2022 mestský súd prerušil konanie uznesením podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku, pretože sa domnieval, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor. Sťažnosť prokurátora krajský súd zamietol uznesením zo 14. júna 2022 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

4.

V čase od prerušenia trestného stíhania boli s účinnosťou k 1. máju 2022 inter alia novelizované § 171 a § 172 Trestného zákona. Tieto sú pre rozhodnutie v predmetnom trestnom konaní, ktoré sa vedie proti obžalovaným, kľúčové. Mestský súd pritom uviedol, že novelizované ustanovenia nie je možné v konaní použiť, keďže trestná sadzba pre obžalovaných je podľa starej a novej právnej úpravy rovnaká, t. j. desať až pätnásť rokov. Keďže trestná sadzba podľa novej právnej úpravy nie je pre obžalovaných priaznivejšia, mestský súd sa nazdáva, že je s ohľadom na prerušené trestné stíhanie stále povinný aplikovať ustanovenia starej, t. j. nenovelizovanej právnej úpravy.

5.

Návrh na začatie konania mestský súd odôvodnil predovšetkým neprimeranosťou výšky trestu, ktorý by mal v zmysle záväzného pokynu krajského súdu (podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku) voči obžalovaným uplatniť. Pri postupe v trestnom konaní vedenom na súde akceptuje zákonný príkaz svojej viazanosti názorom krajského (odvolacieho) súdu. Nemožnosť odchýlenia sa od názoru krajského súdu vychádza z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutí ústavného súdu. Na druhej strane však mestský súd spochybnil primeranosť, t. j. proporcionalitu legislatívneho zásahu do základného práva (osobnej slobody) pomocou výšky trestnej sadzby, ktorá obžalovaným za spáchané činy hrozí. Zákonná trestná sadzba sa mestskému súdu javí ako zjavne neprimeraná a svojimi negatívnymi dôsledkami na obžalovaných, ich rodinu, blízkych, spoločnosť a štátny rozpočet mnohonásobne presahujúca pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu sledovaného právnou úpravou.

6.

Mestský súd sa nazdáva, že napadnuté ustanovenie je vo vzťahu k obžalovaným neprimerane vysoké, a teda neproporcionálne. Svoje tvrdenia opiera o zákonnú úpravu, ktorá rigidne stanovuje vysokú výšku trestu, ako aj o názory právnej doktríny kritizujúce výšku trestu za skutky, ktorým čelia obžalovaní. Preto sa nazdáva, že napádané ustanovenie sa dostáva do rozporu s čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy.

7.

V ďalších pasážach návrhu na začatie konania mestský súd vykreslil ďalšie skutkové okolnosti prípadu, ako aj osobnostné pozadie obžalovaných. Tým sa snažil poukázať na neprimerane vysoké potrestanie, ktoré hrozí obžalovaným za spáchané skutky podľa právnej kvalifikácie napadnutého ustanovenia. Kritizuje výšku hroziaceho trestu, ktorý podľa jeho názoru nemôže prispievať k účelu potrestania sledujúceho zákonodarcom. Nadväzuje pri tom aj na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu a medzinárodné ľudskoprávne dokumenty. Napokon sa vo svojej argumentácii opiera aj o primárne a sekundárne právo Európskej únie.

8.

Dňa 27. júna 2023 ústavný súd návrh prijal na ďalšie konanie v časti namietaného nesúladu § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“ s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, čl. 50 ods. 1, čl. 141 ods. 1 ústavy a s čl. 3 dohovoru. Návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa súladu napádaného ustanovenia s čl. 49 ods. 3 charty odmietol ako podaný neoprávnenou osobou.

9.

Podľa § 76 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sú účastníkmi konania navrhovateľ a orgán verejnej moci, ktorý napadnutý právny predpis vydal. Keďže napadnuté ustanovenie bolo súčasťou Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022, týmto orgánom je Národná rada Slovenskej republiky. Vedľajším účastníkom konania je podľa citovaného § 76 vláda zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

II.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:

10.

Predseda Národnej rady doručil ústavnému súdu listom zo 14. decembra 2023 (č. PREDS-266/2023) návrh napadnutého zákona s dôvodovou správou a prepis rozpravy zo 42. schôdze národnej rady z 20. mája 2005. Podľa tohto listu národná rada ako účastník konania súhlasila s upustením od ústneho pojednávania a k predmetnej veci stanovisko nezaujala.

II.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:

11.

Stanovisko vlády ako vedľajšieho účastníka konania bolo ústavnému súdu doručené listom ministerstva spravodlivosti z 5. januára 2024 (č. S-MSSR-001683/2023). Podľa doručeného stanoviska si vláda plne uvedomovala, že vymedzené trestné sadzby za drogové trestné činy sa vymykajú priemeru ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, pričom slovenská trestnoprávna úprava v tejto oblasti je koncipovaná na mimoriadne prísnom trestaní. Vláda v tejto súvislosti poukázala na návrhy zákonov, ktoré mali prísnosť zmierňovať, avšak v konečnom dôsledku neboli schválené (LP/2017/730 a LP/2022/511). Podľa vlády mala zásadnú zmenu priniesť novelizácia nachádzajúca sa v parlamentnej tlači 106 [zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení uznesenia Ústavného súdu SR uverejneného pod č. 41/2024 Z. z. (ďalej len „zákon č. 40/2024 Z. z.“)], čo malo zmeniť aj pohľad na predmet konania, pretože napadnutá právna norma mala podľa názoru vlády stratiť platnosť a mala byť nahradená novou právnou úpravou postavenou na inej filozofii. V stanovisku bolo vládou zdôraznené, že všeobecný súd ako navrhovateľ napadol protiústavnosť celého § 172 ods. 2 Trestného zákona týkajúceho sa všetkých druhov omamných a psychotropných látok, ktorých zoznam je prílohou č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie sa podľa vlády v aplikačnej praxi využíva okrem iného aj v prípadoch organizovaných skupín obchodujúcich s drogami (pervitín, heroín). Vláda napokon v stanovisku potvrdila, že vníma aplikačné problémy napadnutého ustanovenia s tým, že v určitých individuálnych prípadoch môže dochádzať „v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu, pokiaľ ide o postihovanie samotných užívateľov drog či ich pestovateľov“. Má ísť o rozličné protiprávne činnosti dotýkajúce sa odlišných kategórií páchateľov, ako sú díleri drog, výrobcovia, užívatelia a distribútori, ktoré môžu viesť k uloženiu neprimeranej trestnej sankcie vzhľadom na okolnosti individuálnych prípadov. Trestná činnosť súvisiaca so zneužívaním omamných a psychotropných látok pokrýva v zmysle stanoviska vlády konanie od mladistvých konzumentov konope až po sofistikovanú organizovanú obchodnú činnosť s týmito látkami: „V určitých prípadoch je právna úprava, ktorej súčasťou sú skutkové podstaty neumožňujúce dostatočne rozlíšiť formy konania páchateľa, dôsledkom toho, že za menej závažné delikty sa ukladajú vysoké tresty.“ Záver stanoviska obsahuje zdôraznenie, že sudcovia všeobecných súdov majú k dispozícii hmotnoprávny inštitút podľa § 39 Trestného zákona, t. j. mimoriadne zníženie trestu umožňujúce vo výnimočných prípadoch uložiť trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom.

II.3. Replika navrhovateľa:

12.

Vyjadrenie národnej rady a stanovisko vlády doručil ústavný súd navrhovateľovi, ktorý listom zo 14. februára 2024 oznámil, že vzhľadom na prijatú novelu Trestného zákona (t. j. zákon č. 40/2024 Z. z.) nepovažuje za potrebné zaujať stanovisko ani k vyjadreniu národnej rady, ani k stanovisku vlády.

II.4. Stanoviská odbornej verejnosti:

13.

Ústavnému súdu boli zároveň v priebehu konania doručené tri stanoviská zástupcov odbornej verejnosti v zmysle § 86 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktorých obsah ústavný súd vzal na vedomie.

II.5. Ústne pojednávanie:

14.

Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 druhou vetou zákona o ústavnom súde prejednal a rozhodol vec bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože žiaden z účastníkov konania nepožiadal najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci o nariadenie ústneho pojednávania, a na základe podaní účastníkov konania bol toho názoru, že je zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.1. Relevantná činnosť zákonodarcu:

15.

Už trestný zákon č. 86/1950 Zb. obsahoval v § 197 ods. 1 medzi trestnými činmi všeobecne nebezpečnými základnú skutkovú podstatu trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných prostriedkov a jedov. Kto bez povolenia vyrobil, doviezol, vyviezol, inému zadovážil alebo prechovával omamné prostriedky alebo jedy, potrestal sa odňatím slobody až na tri roky a peňažným trestom. Podľa jeho § 197 ods. 2 sa odňatím slobody na jeden až päť rokov a peňažným trestom páchateľ potrestal, ak spáchal čin uvedený v § 197 ods. 1 v značnom rozsahu alebo pre zárobok.

16.

Ďalší trestný zákon (č. 140/1961 Zb.) taktiež upravoval skutkovú podstatu trestného činu nedovolenej výroby a držania omamných prostriedkov a jedov medzi trestnými činmi všeobecne nebezpečnými. Podľa jeho § 187 ods. 1 sa páchateľ potrestal odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom, ak bez povolenia vyrobil, doviezol, vyviezol, inému zadovážil alebo prechovával omamné prostriedky alebo jedy. Kvalifikovaná skutková podstata v § 187 ods. 2 predpokladala odňatie slobody na dva roky až osem rokov.

17.

Novelizácia uskutočnená zákonom č. 175/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, mala za následok okrem iného aj sprísnenie trestnej sadzby, keďže základná skutková podstata v § 187 ods. 1 oprávňovala potrestanie odňatím slobody až na tri roky, a kvalifikovaná skutková podstata v § 187 ods. 2 zase na dva roky až desať rokov. Zákonodarca už o tri roky neskôr sprísnil cez zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, trestnú sadzbu základnej skutkovej podstaty na jeden až päť rokov. Trend sprísňovania trestnej sadzby pokračoval aj v ďalšom období. Zákonom č. 183/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z. preformuloval zákonodarca § 187 ods. 1 tak, že základná skutková podstata oprávňovala potrestanie odňatím slobody na dva roky až osem rokov, a kvalifikovaná skutková podstata v § 187 ods. 2 na tri roky až desať rokov.

18.