Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2021 z 10. septembra 2025 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 360b ods. 1 písm. a) zákona č. 236/2021 Z. z ., ktorým sa dopÍňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v časti „inak obťažuje"

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 9/2021-104

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Miloša Maďara, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených KALLAN legal s.r.o., Súmračná 25, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 360b ods. 1 písm. a) zákona č. 236/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v časti „inak obťažuje“ s čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 4 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky takto

Návrhu **nevyhovuje. **

1.

Ústavnému súdu bol 1. júla 2021 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 360b ods. 1 písm. a) zákona č. 236/2021 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v časti „inak obťažuje“ (ďalej len „napadnuté ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 4 a čl. 49 ústavy.

2.

V merite veci navrhovateľ namieta nesúlad i) s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva, a to osobitne v spojitosti s princípom nullum crimen sine lege, a ii) s požiadavkami legality, legitimity a nevyhnutnosti zásahov do slobody prejavu a práva šíriť informácie.

3.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesúladu napadnutého ustanovenia s princípmi právneho štátu (čl. 1 ods. 1 a čl. 49 ústavy) navrhovateľ dôvodí, že nesúlad je daný „z dôvodu nejasnosti a nepresnosti trestnoprávnej normy (narušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva)“, pričom túto námietku opiera o vybrané rozhodnutia ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Navrhovateľ «považuje formuláciu pojmového znaku tejto skutkovej podstaty vyjadrenú slovným spojením „inak obťažuje“ za tak vágnu, neurčitú a nepresnú, že nezodpovedá štandardom právneho štátu (čl. 1 ods. 1, čl. 49 ústavy), ktoré sú z hľadiska zachovania princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva kladené na obsahovú kvalitu trestnoprávnej normy, ktorou môže potenciálne dochádzať ku obmedzeniu slobody prejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 4 ústavy).».

4.

Námietku týkajúcu sa nesúladu napadnutého ustanovenia s právom na slobodu prejavu (čl. 26 ods. 4 ústavy) odôvodňuje navrhovateľ tým, že podľa jeho názoru zákonodarca «formuluje akýsi hybrid, ktorý je neurčitosťou vymedzených pojmových znakov spôsobilý vyvolať vlnu kriminalizácie novinárov, blogerov, influencerov, ako aj všetkých ďalších osôb, ktoré dlhodobo verbálne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete (kritickými prejavmi, textami, videopríspevkami) konfrontujú osoby verejného života (predovšetkým politikov) s ich aktivitami, postojmi a správaním. Pojmový znak „inak obťažuje“ totiž zahŕňa prakticky neobmedzený súbor úplne legálnych a z hľadiska uplatňovania slobody slova a ústavného práva na informácie (prijímanie ako aj ich šírenie) legitímnych aktivít, ktorým môže byť tento pojmový znak naplnený.

Trestnoprávne relevantný následok v podobe podstatného zhoršenia kvality života tak môže byť naplnený aj v príčinnej súvislosti s úplne oprávnenou, primeranou a preto prípustnou dlhodobou kritikou dotknutej osoby, ktorá je už z princípu „obťažujúca“ a prirodzene podstatne zhoršuje kvalitu života osoby, ktorá sa dovtedy tešila luxusu verejného nezáujmu.

Touto formou kriminalizácie osôb, ktoré dlhodobo verbálne kritizujú predovšetkým osoby verejného života (vrátane verejných činiteľov), môže dôjsť k úplnému utlmeniu verejnej diskusie, ktorá je pre riadne fungovanie demokratického a právneho štátu esenciálna.».

5.

Navrhovateľ tiež ústavnému súdu navrhol, aby pozastavil účinnosť napadnutého ustanovenia. V tejto súvislosti uviedol, že môže dôjsť k trestnému stíhaniu jednotlivcov a obmedzeniu ich osobnej slobody väzobným stíhaním, resp. uložením trestu odňatia slobody, pričom v dôsledku masívneho zneužívania inštitútu väzby by následky uplatňovania napadnutého predpisu mali nenapraviteľnú a nezvratnú povahu.

6.

Navrhovateľ teda ústavnému súdu navrhol, aby i) uznesením rozhodol, že návrh prijíma na ďalšie konanie v celom rozsahu, a až do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť napadnutého ustanovenia a aby ii) vo veci samej nálezom vyslovil nesúlad napadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy.

7.

O tomto návrhu ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 9/2021-40 z 13. júla 2021 rozhodol tak, že ho v celom rozsahu prijal na ďalšie konanie. Zároveň tým istým uznesením nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia, keď dospel k záveru, že *„možné následky prípadného meritórneho záveru o nesúlade napadnutého ustanovenia sa v pomerne krátkodobej perspektíve (začínajúcej 1. júlom 2021) nejavia natoľko vážne, aby bolo potrebné prikročiť k pozastaveniu účinnosti“. *

II.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:

8.

Národná rada sa v stanovisku zo 4. februára 2022 vyjadrila k návrhu navrhovateľa tak, že ústavnému súdu navrhla mu nevyhovieť. K motivácii zákonodarcu národná rada uviedla toto: *«Skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona nesleduje ochranu pred kybernetickou šikanou v jej celosti, ale poskytuje ochranu iba pred takými jej prejavmi, ktoré možno považovať za nebezpečné (teda najzávažnejšie prípady kybernetickej šikany), ktorých cieľom, resp. úmyslom (páchateľa) je zhoršovanie kvality života poškodeného. Vo všeobecnosti kybernetická šikana predstavuje špecifický druh šikany, realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, čo znamená, že páchateľ má k dispozícii nový nástroj na ubližovanie, pričom charakteristickým znakom je najmä opakovanosť, dlhodobosť, intenzívnosť a preukázateľný dopad na obeť. *

Čo sa týka samotnej úpravy základnej skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zákonodarca skutkovú podstatu tohto trestného činu vymedzil tak, že príkladom uviedol niektoré konkrétne spôsoby konania, akými sú dlhodobé ponižovanie, zastrašovanie, neoprávnené konanie v mene iného. Pojmom „dlhodobo inak obťažuje“ vymedzil spôsoby konania, ktoré z dôvodu rôznorodosti, rozmanitosti a množstva spôsobov konania v prostredí počítačových sietí a elektronických komunikačných služieb, nebolo možné konkrétne vymedziť, pričom však vždy pôjde o protiprávne konania spôsobilé podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného...

Objektom namietanej úpravy je ochrana jednotlivca, ktorý je neustále a dlhodobo prenasledovaný a šikanovaný páchateľom, pričom pod pojem „dlhodobo inak obťažuje“ možno subsumovať konanie páchateľa, ktoré prebieha v kybernetickom priestore, za použitia rôznych foriem psychického nátlaku, realizovaného vo veľkej miere najmä v nabúraní sa do profilu, oznamovaní a zverejňovaní pravdivých, intímnych a citlivých informácií (skutočností) alebo údajov, upravených fotografií alebo videí, údajov, krádeže identity, vytvárania falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín alebo opakovaným obťažovaním prezváňaním, anonymnými telefonátmi, nechcenými správami cez mobil, preťažovaním emailovej schránky nevyžiadanou poštou. Toto prenasledovanie resp. šikana je takej intenzity, že u poškodeného dochádza k podstatnému zhoršeniu kvality života, čo je cieľom úmyselného konania páchateľa.»

Pri výklade formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa prirodzene aplikuje zásada ultima ratio, ktorá napomáha vyložiť formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa ich zmyslu (skutočného obsahu) a rovnako tak pomáha odlíšiť trestné činy od deliktov, ktoré by nemali byť považované za trestné činy. Aj pojem „dlhodobo inak obťažuje“ sa musí interpretovať ako súčasť skutkovej podstaty, ktorá ako jeden celok presne definuje, ktoré konanie možno považovať za trestný čin. Skutková podstata trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b ods. I Trestného zákona spĺňa všetky formálne znaky. Pojem „dlhodobo inak obťažuje“, ako aj jednotlivé spôsoby konania pod neho spadajúce, možno vzhľadom na výpočet konkrétnych spôsobov konania uvedených vyššie, považovať za dostatočne zrozumiteľný a predvídateľný. Namietaná úprava tak napĺňa podmienku zrozumiteľnosti, jednoznačnosti a určitosti čo umožňuje každému si vytvoriť predstavu o dovolenom a nedovolenom správaní. S určitosťou právnej normy je tak dodržaný aj princíp poznania právnej normy, čím štát dáva každému jednotlivcovi možnosť predvídať následky, ktoré hrozia v prípade porušenia povinností, ktoré z právnej normy vyplývajú.».

II.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:

10.

Vláda, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, vo svojom stanovisku z 20. augusta 2021 v prvom rade odkazuje na dôvodovú správu, ktorá podľa jej názoru «nadštandardne vyčerpávajúco a rozsiahlo ozrejmuje úmysel zákonodarcu pri prijímaný opísanej novely Trestného zákona, pričom politické, spoločenské a právne dôvody prijatia opísanej novely Trestného zákona sú podložené vedeckými poznatkami a odkazmi na vedeckú spisbu k téme „kyberšikany“ a jej negatívnych dopadov na životy a zdravie obetí tohto trestného činu.

*Novela Trestného zákona si kladie za cieľ aj prostriedkom ultíma ratio (trestnou politikou štátu) reagovať na odvrátenú stránku novodobého fenoménu presúvania časti našich spoločenských vzťahov a kontaktov v ich rámci do virtuálnej sféry telekomunikačných sietí a internetu, najmä na sociálne siete. Tou odvrátenou, negatívnou a ohrozujúcou stránkou je vystavenie najmä zraniteľných skupín (detí, mladistvých, žiakov, študentov a pod.) tzv. „kyberšikane“. Kybernetické obťažovanie sa však týka aj dospelých, plnoletých osôb.». *

11.

Vo vzťahu k námietke nesúladu s čl. 1 ods. 1 a čl. 49 ústavy vláda uvádza toto: «Po prvé, napadnuté ustanovenia sú výrazom trestnej politiky štátu, kde štát disponuje širokou mierou uváženia. Ide o zákonnú právnu úpravu, ktorá jasne, zrozumiteľne a bezrozporne vymedzuje skutkovú podstatu trestného činu „kyberšikany“.

Po druhé, napadnuté ustanovenia v ich znení sú dostatočne jasné a precízne, nenabádajú ani neumožňujú použitie analógie, ani iným spôsobom neumožňujú pochybovať o ich aplikovaní na konkrétny prípad.

Podľa názoru vlády pri napadnutých ustanoveniach („inak obťažuje“) je potrebné hľadieť na právnu normu ako na celok a nie vytrhávať slovné spojenie „inak obťažuje“ z kontextu celej skutkovej podstaty trestného činu. Potrebné je tak hľadieť na celé predvetvie slovného spojenia „inak obťažuje“, ako aj na skutkovú podstatu trestného činu ako celok so zameraním na jednoznačnosť a ideovú súvzťažnosť predmetu regulácie, t. j. konkrétneho spoločensky neprijateľného konania.

Pri poctivom pohľade a čítaní napadnutých ustanovení sa zreteľne ukazuje, že na postih za trestný čin „kyberšikany“ (podľa napadnutých ustanovení) naplnením objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu konaním „inak obťažuje“, je potrebné, aby došlo kumulatívne k naplneniu týchto znakov skutkovej podstaty trestného člnu: úmyselné konanie páchateľa; podstatným spôsobom zhoršená kvalita života iného, dlhodobosť konania páchateľa objektívna stránka skutkovej podstaty vo forme „iného obťažovania“, ktoré konanie je teóriou a praxou trestného práva vnímané a interpretované iba vo svetle ideovo jasného a v rámci postihovania konkrétnych nežiadúcich javov jasne ukotveného predvetia, t. j. ako obdobu ponižovania, zastrašovania, neoprávneného konania v mene obete, resp. ako dlhodobý „útok“ na dôstojnosť, súkromie, telesnú identitu, osobnosť a duševné zdravie obete a pod...

Po tretie, vláda upriamuje pozornosť na skutočnosť, že trestný čin „kyberšikany“ (nebezpečné elektronické obťažovanie) podľa § 360b Trestného zákona ideovo a z časti textáciou nadväzuje na trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona (tzv. stalking). Aj pri tomto trestnom čine obsahuje skutková podstata tohto trestného činu objektívnu stránku vo forme „vyhrážania sa inou ujmou“, „kontaktovania inak proti vôli obete“, ale najmä „iného obmedzovania v obvyklom živote“.

Doposiaľ neboli tieto právne normy § 360a Trestného zákona nijakým právne relevantným spôsobom (napr. v konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom) spochybnené, ale najmä v praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov nedochádza k žiadnym interpretačným a aplikačným problémom na ujmu práv adresátov tejto právnej normy (či už obetí alebo páchateľov) v spojitosti s citovanými právnymi normami § 360a Trestného zákona.»

12.

Vo vzťahu k námietke nesúladu s čl. 26 ods. 4 ústavy vláda argumentuje, že účelom napadnutého ustanovenia nie je „regulovať alebo postihovať politickú diskusiu v online priestore. Rovnako nie je cieľom napadnutých ustanovení preverovať v rámci trestného konania dopad hoc aj pejoratívnych alebo vyrušujúcich názorov a vyjadrení uvádzaných v diskusiách o veciach verejných na adresu napr. verejných funkcionárov.“. Podľa názoru vlády sa napadnuté ustanovenie „pojmovo, účelom a textom nedotýka a nevstupuje do arény politického zápasu, politických vyjadrení a šírenia názorov na výkon verejnej moci verejnými funkcionármi a pod.“.

13.

Vláda ďalej uvádza, že „napadnuté ustanovenia plne rešpektujú a sú v súlade s kľúčovou judikatúrou ústavného súdu vo veci ochrany slobody prejavu médií a osôb publikujúcich v médiách (tlač, online, sociálne siete atď.) vo vzťahu k verejne činným osobám (porov. nálezy II. ÚS 152/08, IV. ÚS 492/2012, III. ÚS 385/2012, II. ÚS 185/2015, II. ÚS 439/2016, II. ÚS 224/2016 a pod.)“, a navrhuje ústavnému súdu, aby návrhu nevyhovel.

II.3. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

14.

Predseda najvyššieho súdu vo svojom stanovisku z 25. marca 2024 uviedol, že «tzv. otvorené skutkové podstaty nie sú v slovenskom trestnom práve hmotnom úplne neobvyklé. Asi najtypickejším príkladom je trestný čin výtržníctva podľa § 364 Trestného zákona. Trestný zákon totiž nielenže nedefinuje pojmy „hrubá neslušnosť“ a „výtržnosť“, ale zároveň uvádza iba demonštratívny výpočet konaní, ktoré tieto znaky napĺňajú. Ďalej je možné (len príkladmo) poukázať tiež na:

vymedzenie prípravy na zločin podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, ktorou sa rozumie konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu;

vymedzenie pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za ktorého sa považuje kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine;

trestný čin obmedzovania slobody vyznania podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustí kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy inému v užívaní slobody vyznania inak bez oprávnenia bráni;