Zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

Rozvedenej žene (§ 65 ods. 5) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 65 ods. 8), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

(5)

Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

(6)

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesaačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok (§ 47 ods.4, § 48 ods. 3, § 58 ods. 4 a § 59 ods. 5). Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

§ 67

Súbeh vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti

(1)

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

(2)

Vdovský dôcôhodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

a)

po dobu jendého roka od smrti manžela,

b)

ak sa vdova stará aspoň o jedno dieťa (§ 44 ods. 2).

§ 68

Sirotský dôchodok

(1)

Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého družstevníka (dôchodcu).

(2)

Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel družstevník (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

(3)

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

a)

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo

b)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo

c)

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavnú pracovnú činnosť (zamestnanie) alebo výkon takej pracovnej činnosti (zamestnania) by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

(4)

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský ddôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.

(5)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.

(6)

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne.

§ 69

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku

a)

starobného alebo invalidného, na ktorý by mal zomretý družstevník alebo pracujúci dôchodca (§ 68 ods. 1 a 2) nárok v čase smrti, podľa toho, ktorý z týchto dôchodkov je vyšší;

b)

starobného alebo invalidného, na ktorý mal nárok v čase smrti nepracujúci dôchodca.

(2)

Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

(3)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac 450 Kčs mesačne.

(4)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

(5)

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku (§ 73 ods. 2).

§ 70

Dôchodok manželky

(1)

Manželke člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý získal dobu pracovnej činnosti potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná, ani nemá nárok na iný dôchodok a

a)

dosiahla vek 65 rokov alebo

b)

je úplne invalidná.

(2)

Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

(3)

Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.

(4)

Dôchodok manželky sa neposkytuje manželkám členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

§ 71

Osobný dôchodok

(1)

Zvlášť zaslúžitým družstevníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.

(2)

Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov.

§ 72

Sociálny dôchodok

Pre poskytovanie sociálneho dôchodku platia ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.*)

§ 73

Výchovné k dôchodkom

(1)

Výchovné patrí na každé dieťa (§ 68) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

(2)

Výchovné mesačne je

	na 1 dieťa Kčs	na 2 deti Kčs	na 3 deti Kčs	na 4 deti Kčs
k invalidnému k dôchodku	140	330	680	1030
inému	90	330	680	1030

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

(3)

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostliivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

(4)

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, používa však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.

§ 74

Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.

Tretí oddiel

Dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja

§ 74a

Úvodné ustanovenie

Pre dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

§ 74b

Skupiny účastníkov odboja

(1) Účastníci odboja, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného odboja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o prepožičiavaní miest legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb., sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do týchto štyroch skupín:

1.

do I. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky, ak v tejto dobe aspoň šesť mesiacov

b)

ktorí aspoň dva roky vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch,

c)

ktorí boli výkonnými letcami alebo parašutistami zhodenými alebo vysadenými v tyle nepriateľa,

d)

ktorí zomreli v boji alebo v čase väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo sa za uvedených okolností stali úplne (čiastočne) invalidnými, pokiaľ invalidita trvá v čase vzniku nároku na dôchodok, alebo

e)

ktorých odbojová činnosť trvala nepretržite od roku 1939 do oslobodenia;

2.

do II. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň dva roky, ak v tejto dobe aspoň tri mesiace

b)

ktorí aspoň šesť mesiacov vykonávali poľnú službu v ozbrojených útvaroch alebo

c)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň štyri roky,

pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. skupiny;

3.

do III. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorí boli príslušníkmi ozbrojených útvarov alebo boli väznení z dôvodov fašistickej perzekúcie, alebo

b)

ktorých odbojová činnosť trvala aspoň rok,

pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I. alebo II. skupiny;

4.

do IV. skupiny sa zaraďujú účastníci odboja,

a)

ktorých odbojová činnosť trvala po dobu kratšiu ako jeden rok alebo

b)

ktorí boli účastníkmi povstania v máji 1945,*)

pokiaľ nespĺňajú podmienky pre zaradenie do I., II. alebo III. skupiny.

(2)

Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny účastníkov odboja.

§ 74c

Priemerná mesačná pracovná odmena

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoju doterajšiu pracovnú činnosť (zamestnanie), zisťuje sa jeho priemerná mesačná pracovná odmena pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, z pracovnej odmeny (zárobku), ktorú dosahujú rovnako kvalifikovaní zdraví družstevníci (pracovníci) v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

§ 74d

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok

(1)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníkom odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že

a)

ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1, sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,

b)

ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 3, sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 55 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,

c)

ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4, sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

(2)

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je

a)

ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1, 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy,

b)

ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 3, 59 rokov,

c)

ak ide o starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4, 64 rokov.

(3)

Vek potrebný pre nárok účastníčky odboja na starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 je 55 rokov, pokiaľ ustanovenie odseku 1 nie je pre ňu výhodnejšie.

(4)

Ak sú iné ustanovenia zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

§ 74e

Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku (§ 54 ods. 1 a 2) člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je, ak ide o účastníka odboja

skupiny
I.	60 %
II.	55 %
III. a IV.	50 %

priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

(2)

Ustanovenia § 45 ods. 2 a § 54 ods. 3 platia s tým, že percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok pracovnej činnosti patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku pracovnej činnosti, a pokiaľ ide o hranicu, do ktorej patrí zvýšenie, platí nasledujúci odsek 4.

(3)

Za každý začatý rok odbojovej činnosti zvyšuje sa starobný a invalidný dôchodok (§ 54 ods. 1 a 2 a § 55) účastníka odboja

skupiny	mesačne o Kčs
I.	120
II. a III.	100
IV.	80

(4)

Starobný a invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je

a)

najviac 70 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak ide o účastníka odboja II. skupiny,

b)

najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak ide o účastníka odboja III. a IV. skupiny,

pokiaľ iné ustanovenia tohto zákona nie sú pre neho výhodnejšie; ak ide o účastníka odboja I. skupiny, výška dôchodku nie je takto obmedzená.

(5)

Zvýšenie prevyšujúce hranicu 70 %, prípadne 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, uvedenú v predchádzajúcom odseku a v § 45 ods. 3 a § 54 ods. 4, patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku podľa odseku 3.

(6)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok člena družstva, ktorý je účastníkom odboja a ktorého invalidita (čiastočná invalidita) vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, posudzuje sa podľa ustanovení o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (§ 57); ustanovenie § 51 ods. 1 tu neplatí. Ustanovenie § 75 ods. 3 platí obdobne.

§ 74f

Výška starobného a invalidného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia

(1)

Starobný a invalidný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, sa zvyšuje, ak ide o účastníka odboja, o sumy uvedené v § 74e ods. 3 spôsobom a za podmienok ustanovených v tom istom ustanovení.

(2)

Ustanovenie § 74e ods. 6 platí obdobne.

§ 74g

Najvyššia a najnižšia výmera starobného a invalidného dôchodku

(1)

Starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

(2)

Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja

skupiny	mesačne o Kčs
I.	1400
II.	1200
III.	1000
IV.	800

(3)

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

(4)

Starobný a invalidný dôchodok je najviac 100 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere (odsek 2) alebo o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962.

§ 74h

Vdovský dôchodok, starobný a invalidný dôchodok vdovy

(1)

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 65 ods. 2 pre nárok na vdovský dôchodok i po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.

(2)

Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 560 Kčs mesačne.

(3)

Vdovský dôchodok účastníčky odboja, ktorá nemá iný dôchodok ani príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti, vymeria sa najmenej sumou uvedenou v § 74g ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je vdova zaradená.

(4)

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.

(5)

Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.

§ 74ch

Výška sirotského dôchodku

(1)

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 400 Kčs mesačne.

(2)

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 700 Kčs mesačne.

§ 74i

Výška dôchodkov rodičov

Ak sa poskytuje rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, dôchodok rodičov, starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodock, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne, ak ide o jednotlivca, a 900 Kčs mesačne, ak ide o manželskú dvojicu.

§ 74j

Vyňatie z osobitnej dane z dôchodku

Dôchodky poskytované v najnižšej výmere podľa tejto časti zákona ani dôchodky z nich vymerané nepodliehajú osobitnej dani z dôchodku.

Druhá hlava

Dôchodkové zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách

§ 75

(1)

Družstevníkom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(2)

Družstevníkom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.

(3)

Dôchodky sa vymeriavajú podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol člen družstva bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkovo zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa dôchodok z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je to pre neho výhodnejšie.

§ 76

(1)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj družstevníkom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o brane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,*), pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

(2)

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku aj

a)

družstevníkom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

b)

družstevníkom, ktorí nevykonávajú službu v ozbrojených silách, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý bol bez ich zavinenia spôsobený bojovým prostriedkom.

(3)

Ustanovenie § 75 ods. 3 platí obdobne.

§ 77

(1)

Invalidný dôchodok podľa § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 sa vymeriava vo výške 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, pričom sa použije ustanovenie § 57 ods. 1; invalidný dôchodok je najmenej 650 Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok najmenej 450 Kčs mesačne.

(2)

Pozostalým po družstevníkoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom uvedeným v § 75 a 76 alebo boli užívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých.

Tretia hlava

Prvý diel

Zabezpečenie členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách

§ 78

(1)

Členovia rodiny družstevníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“) majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nevykonával popri pracovnej činnosti v družstve aj zamestnanie v pracovnom pomere**) alebo pokiaľ nie je zabezpečený podľa ustanovení druhého dielu tejto hlavy zákona.

(2)

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia od vojaka.

§ 79

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok majú:

a)

nezaopatrené deti (§ 44 ods. 2) vojaka;

b)

manželka vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkove činná z iných vážnych dôvodov;

c)

manželka vojaka, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti, rozvedená manželka a matka dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, ak im súd priznal voči nemu výživné, prípadne príspevok na výživu;

d)

družka vojaka, ktorá s ním žila do dňa jeho nastúpenia služby v ozbrojených silách aspoň tri mesiace v spoločnej domácnosti, naďalej v nej zotrváva a stará sa v nej o nezaopatrené dieťa vojaka vo veku do troch rokov alebo je úplne invalidná alebo nemôže byť zárobkovo činná z iných vážnych dôvodov;

e)

plnoletá príbuzná vojaka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, vedie mu túto domácnosť a stará sa v nej o jeho nezaopatrené dieťa vo veku do troch rokov;

f)

manžel, manželka ktorého nastúpila službu v ozbrojených silách, ak je úplne invalidný a odkázaný výživou na príjem manželky.

(2)

Vykonávacie predpisy ustanovia,

a)

ktorým iným osobám výživou závislým od vojaka môže sa poskytovať zaopatrovací príspevok a v akej výške;

b)

za akých podmienok a v akej výške sa môže vojakovi poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu.

§ 80

(1)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.

(2)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

(3)

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa poskytuje popri prídavkoch na deti, popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku.

§ 81

(1)

Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela vojačky je 500 Kčs mesačne.

(2)

Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške 500 Kčs mesačne.

(3)

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (§ 44 ods. 2), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

§ 82

Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesme presahovať 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených silách. Ak by presahoval úhrn zaopatrovacích príspevkov túto výšku, poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu.

Druhý diel

Zabezpečenie družstevníkov v čase vojenského civčenia

§ 83

(1)

Družstevníkom sa poskytuje zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby, ak ich sociálne zabezpečenie trvalo (§ 4) bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov.

(2)

Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia:

a)

50 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak tu nie je žiadna z osôb uvedených v § 84,

b)

65 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak je tu jedna z uvedených osôb,

c)

90 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu dve z uvedených osôb,

d)

95 % priemernej pracovnej odmeny družstevníka, ak sú tu aspoň tri z uvedených osôb.

(3)

Za časť kalenddárneho mesiaca, po ktorú družstevník vykonával vojenské cvičenie, patrí pomerný diel zaopatrovacieho príspevku.

(4)

Zaopatrovací príspevok sa znížuje o sumu, ktorú je družstvo povinné poskytovať podľa svojich stanov rodine družstevníka po čas jeho vojenského cvičenia; pritom sa neprizerá na prídavky na deti.

(5)

Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia; do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena.*) Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval.

§ 84

Pri vymeriavaní zaopatrovacieho príspevku podľa § 83 ods. 2 sa prizerá na tieto osoby:

a)

na manželku, maloleté deti a vnukov, ak žijú s družstevníkom trvale v spoločnej domácnosti,

b)

na iné osoby, ktoré nemajú vlasntý príjem prevyšujúci sumu 200 Kčs mesačne, ak žijú v spoločnej domácnosti s družstevníkom alebo ak síce v spoločnej domácnosti s družstevníkom nežijú, ale družstevník im pravidelne prispieval na výživu pred nástupom služby v ozbrojených silách najmenej sumou 100 Kčs mesaačne.

Tretí diel

Spoločné ustanovenia pre poskytovanie zaopatrovacieho príspevku

§ 85

(1)

Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách. Ak sa splnia podmienky pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo.

(2)

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok pre nárok. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá z podmienok pre nárok až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.

§ 86

(1)

Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.

(2)

Zaopatrovací príspevok na nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac

a)

v cudzine,

b)

v ochrannej výchove,

c)

vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe; ak bol oprávnený prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu zaopatrovací príspevok spätne za celý čas väzby.

§ 87

Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti štátu.

Štvrtá hlava

Sociálne zabezpečenie učňov

§ 88

(1)

Rozsah, podmienky a výška nárokov zo sociálneho zabezpečenia učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.

(2)

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov,*) ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja.

Piata hlava

Zabezpečenie dôchodcov v chorobe

§ 89

(1)

Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako družstevníkom; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.

(2)

Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť poskytujú na účet socilneho zabezpečenia.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

a)

na dôchodcov, ktorí sú zabezpečení v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,**)

b)

na manželku dôchodcu, jeho deti a osoby prvažne odkázané výživou na dôchodcu, pokiaľ sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa iných predpisov,**)

c)

na osoby, ktoré sa trvale zdržujú mimo územia Československej socialistickej republiky.

Šiesta hlava

Spoločné ustanovenia o dávkach

§ 90

Povinnosti oprávnených osôb

(1)

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehota, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.

(2)

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ starobného dôchodku opätovné začatie pracovnej činnosti v družstve alebo inej zárobkovej činnosti, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za čas, po ktorý nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 91 ods. 2).

(3)

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky.

§ 91

Zmeny dávky a jej vrátenie

(1)

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobne, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.

(2)

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.*)

§ 92

Obmedzenie výplaty dávok

(1)

Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemoceského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 75 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

(2)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca; ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.

(3)

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

(4)

Ak sa družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný ako čiastočný invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy na pracovnú činnosť (povolanie) bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po čas tejto prípravy polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

§ 93

Výplata dávok inej osobe

(1)

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

(2)

Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorú treba na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

§ 94

Súbeh nárokov na dôchodky

(1)

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v § 51 ods. 2.

(2)

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.

(3)

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

§ 95

Prechod nároku pri úmrtí oprávneného

(1)

Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné odo dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Ak ide o dávky, priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v predchádzajúcom odseku.

(3)

Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou dedičstva.

§ 96

Výplata dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti

(1)

Vláda môže ustanoviť,

1.

za akých podmienok a v akej výške sa poskytuje

a)

starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov pri pracovnej činnosti v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia a pri zamestnaní,

b)

starobný dôchodok z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov alebo iných samostatne hospodáriacich osôb pri zamestnaní alebo pri pracovnej činnosti v družstve,

c)

starobný dôchodok a bez ohľadu na výšku zárobku vdovský a sirotský dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov a z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb pri kampaňovej, sezónnej alebo inej krátkodobej pracovnej činnosti v družstve alebo v zamestnaní;

2.

že sa poskytuje časť starobného dôchodku, aby sa umožnil postupný prechod do starobného dôchodku družstevníkom, ktorí sú pracovne činní v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia po vzniku nároku na tento dôchodok, ak sa vekom znenila ich pracovná schopnosť tak, že ich zárobok poklesol v dôsledku zmenšeného pracovného úväzku.

(2)

Vláda môže tiež ustanoviť, pri akej inej zárobkovej činnosti sa neposkytuje starobný dôchodok.

§ 97

Výplata dávok

(1)

Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.

(2)

Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom môžu sa vyplácať preddavkom pozadu, a ak nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších ako mesačných obdobiach; zúčtovanie preddavkov sa vykonáva za obdobie nepresahujúce šesť mesiacov.

§ 98

Výplata dávok pri pobyte oprávneného v cudzine

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

§ 99

Postúpenie dávok a ich postihnutie výkonom rozhodnutia

(1)

Nároky na dávky sa môžu postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

(2)

Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

§ 100

Premlčanie

(1)

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, vy varovnávací príspevok v tehotnosti a materstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa, za ktorý patrí.

(2)

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ake nebol uplatnený do jeného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtiia.

(3)

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol upatnený do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.

(4)

Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a na zaopatrovací príspevok sa nepremlčuje.

(5)

Nárok na jednotlivú splátku dávky dôchodkového zabezpečenia a zaopatrovacieho príspevku sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnostii.

(6)

Právo požadovať vrátanie jednotlivých splátok dávokk poskytnutých neprávom (§ 91 ods. 2) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.

§ 101

(1)

Starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikne nárok po 30. júni 1964, vdovské dôchodky z nich vymerané a osobné dôchodky priznané po tomto dni podliehajú osobitnej dani z dôchodku, ak prevyšujú sumu

a)

700 Kčs mesačne,

b)

900 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na 1 dieťa,

c)

1100 Kčs mesačne, ak patrí dôchodcovi výchovné na dve deti.

Ak patrí dôchodcovi výchovné na tri deti, nepodlieha dôchodok osobitnej dani z dôchodku. Tejto dani nepodliehajú ani starobné a invalidné dôchodky zvýšené nad 700 Kčs mesačne z toho dôvodu, že dôchodok ani spolu s iným príjmom nedosiahol sumu 900 Kčs mesačne (§ 47 ods. 4, § 48 ods. 3, § 58 ods. 4 a § 59 ods. 5).

(2)

Ak ide o vdovský dôchodok, posudzuje sa zdanenie tohto dôchodku podľa toho, či sa vdova stará o dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.

(3)

Osobitná daň z dôchodku je odstupňovaná podľa výšky dôchodku od 1 % do 12,5 % dôchodku; pritom sa dôchodky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) podrobujú rovnakej základnej percentnej sadzbe. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

§ 102

Základ pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku

(1)

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s prípatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (§ 45 ods. 3, § 54 ods. 5), ale po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami (§ 47 ods. 1, § 58 ods. 1, § 74g ods. 1), pokiaľ túto najvyššiu hranicu presahoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za čas odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

(2)

Ak požíva dôchodca dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov.

(3)

Zvýšenie dôchodku za čas ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na dôchodok vykonávanej po 30. júni 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku.

(4)

Vdovské a sirotské dôchodky sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku nezníženého o osobitnú daň z dôchodku; potom sa posúdi zdanenie vdovského dôchodku podľa predchádzajúcich ustanovení.

(5)

Ak sa dôchodcovi poskytuje len časť dôchodku, určí sa táto časť z dôchodku zníženého o osobitnú daň z dôchodku; obdobne sa postupuje pri krátení dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.

§ 103

(1)

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov).*)

(2)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí**)vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Siedma hlava

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb

§ 104

(1)

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

(2)

Orgány sociálneho zabezpečenia napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.

Ôsma hlava

Služby sociálneho zabezpečenia

Prvý diel

Všeobecné ustanovenia

§ 105

(1)

Štát pomáha poskytovaním služieb sociálneho zabezpečenia družstevníkom, ich rodinným príslušníkom a požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ak potrebujú jeho prispenie na prekonanie nepriaznivých životných pomerov.

(2)

Novovytvorené socialistické spoločenské vzťahy vyžadujú, aby si občania a v rodine najmä deti a rodičia vzájomne pomáhali. Národné výbory pôsobia sústavnou výchovou občanov na to, aby pomáhali spoluobčanom starým a ťažko poškodeným na zdraví a aby sa upevňovali rodinné vzťahy, najmä aby sa deti podieľali na ďalšom zvyšovaní životnej úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takúto starostlivosť potrebujú.

(3)

Družstvá vytvárajú podmienky, aby v súlade s rastúcou ekonomickou úrovňou hospodárenia postupne preberali zabezpečovanie služieb sociálneho zabezpečenia a uhradzovali náklady na ich poskytovanie z fondov kultúrnych a sociálnych potrieb. Národné výbory odporúčajú jednotlivým družstvám, ktoré služby sociálneho zabezpečenia a v akom rozsahu majú zabezpečovať.

Druhý diel

Starostlivosť o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou

§ 106

Družstevníci so zmenenou pracovnou schopnosťou

(1)

Družstevníkmi so zmenenou pracovnou schopnosťou sú družstevníci, ktorí majú pre dlhodobý napriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber prác v družstve; sú nimi aj požívatelia dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ktorých priznanie je podmienené nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovnú činnosť v družstve.

(2)

Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje bezplatne pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby sa mohli uplatniť vhodnou činnosťou.

(3)

Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje sústavná dispenzárna starostlivosť podľa predpisov o liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 107

Pracovné uplatnenie

(1)

Družstvá umožňujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovnú činnosť na prácach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Za tým účelom vykonávajú družstvá podľa pokynov národných výborov v družstvách výber vhodných prác pre týchto družstevníkov.

(2)

Družstvá upravujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovný čas, pomôcky a ostatné pracovné podmienky, ak to vyžaduje zdravotný stav týchto družstevníkov.

(3)

Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po ukončení povinnej školskej dochádzky umožňuje príprava pre pracovnú činnosť v učebnom pomere pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak nemajú predpoklady pre prípravu v učebnom pomere, zabezpečí sa im iná vhodná pracovná činnosť.

(4)

Umiestňovať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do pracovného (učebného) pomeru k družstvu možno, len pokiaľ je to v súlade so stanovami družstva; starostlivosť o týchto pracovníkov sa spravuje ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení.

(5)

Národné výbory sledujú, aký vplyv má príprava pre pracovnú činnosť, výkon práce a pracovné prostredie na zdravotný stav družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a či títo družstevníci nepotrebujú ďalšiu pomoc.

§ 108

Hmotné zabezpečenie

Hmotné zabezpečenie družstevníkov so zmenonou pracovnou schopnosťou zahrnuje príspevok po čas prípravy na povolanie a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s touto prípravou.

§ 109

Povinnosti družstiev

Družstvá zabezpečujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou vhodnú pracovnú činnosť podľa odporučenia národného výboru, ktoré je pre družstvo záväzné, a sú najmä povinné

a)

umožňovať družstevníkom, ktorí sa počas pracovnej činnosti v družstve stali družstevníkmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, naďalej vhodnú pracovnú činnosť úpravou pracovných podmienok (§ 107 ods. 2), prípadne premiestnením na vhodnú prácu (§ 107 ods. 1); prideľovať práce vhodné pre družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou iným družstevníkom môže družstvo len vtedy, ak nie sú v družstve družstevníci so zmenenou pracovnou schopnosťou,

b)

vykonávať prípravu pre pracovnú činnosť a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

c)

oznámiť predbežne okresnému národnému výboru zánik členstva družstevníka so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Tretí diel

Starostlivosť o družstevníkov ťažko poškodených na zdraví a o starých družstevníkov

§ 110

(1)

Starostlivosť o družstevníkov ťažko poškodených na zdraví a o starých družstevníkov a starostlivosť o družstevníkov, ktorí potrebujú osobitnú popmoc, poskytuje sa družstevníkom, ich rodinným príslušníkom a požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení.

(2)

Ak poskytne službu sociálneho zabezpečenia družstvo, môže požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov za poskytnutie služby od jej príjemcu alebo od manžela, detí a rodičov, a to podľa hospodárskych pomerov osôb povinných úhradou. Neuhradený zvyšok nákladov uhradzuje družstvo z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.

Štvrtý diel

§ 111

Spoločné ustanovenia

Pre poskytovanie služieb sociálneho zabezpečenia platia spoločné ustanovenia o dávkach uvedené v § 90 a 91 a v § 93 ods. 1.

Deviata hlava

Príspevok na úhradu nákladov

§ 112

(1)

Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 12,5 % úhrnu peňažných pracovných odmien.

(2)

Splátky príspevku odvádza družstvo okresnému národnému výboru súčasne s čerpaním peňažných prostriedkov na pracovné odmeny.

(3)

Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy a financií.

Desiata hlava

Organizácia sociálneho zabezpečenia

§ 113

Orgány sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí. Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov), národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.**)

§ 114

Ministerstvo práce a sociálnych vecí

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia.*) Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

§ 115

Úlohy národných výborov

(1)

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie sociálneho zabezpečenia jednotnými roľníckymi družstvami, všemožne napomáhajú družstvá v plnení týchto úloh a zodpovedajú za to, že prostriedky určené na sociálne zabezpečenie budú sa vynakladať účelne a hospodárne.

(2)

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok (§ 39 ods. 2), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa § 39 ods. 1 č. 2 a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom;**) starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

(3)

Národné výbory zabezpečujú čo najširšiu účasť družstevných roľníkov na vykonávaní sociálneho zabezpečenia v družstvách a jeho kontrole, najmä priberaním družstevných roľníkov na priamu účasť na rozhodovaní v komisiách sociálneho zabezpečenia a užších komisiách, ktoré zriaďujú pri komisiách sociálneho zabezpečenia.

(4)

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí.***)

§ 116

Úlohy jednotných roľníckych družstiev

(1)

Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich pre ne z tohto zákona svojimi sociálnymi komisiami. Predsedom komisie je člen predstavenstva, jej tajomníkom ekonóm družstva.

(2)

Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tojomníka priznávaním týchto dávok v prípadodch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.

(3)

Pokiaľ nie sú vytvorené predpoklady, aby sociálna komisia rozhodovala o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa, môže okresný národný výbor preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na miestny národný výbor.

(4)

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

Jedenásta hlava

Konanie

§ 117

Žiadosť o dávku (službu)

(1)

Nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje v družstve.

(2)

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia sa podáva v družstve, ktoré ju predloží okresnému národnému výboru príslušnému podľa bydliska žiadateľa.

(3)

Žiadosť o službu sociálneho zabezpečenia sa podáva na národnom výbore, v obvode ktorého žiadateľ býva.

§ 118

Povinnosť družstiev viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia

(1)

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, o vstupe dôchodcu do družstva a výstupe z neho, o dojednaní a skončení pracovného pomeru s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhdoných pre vykonávanie starostlivosti o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom sociálneho zabezpečenia. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

(2)

Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednania pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhdouje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

(3)

Nárok na náhradu sa prmlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.

§ 119

Zodpovednosť družstva za činnosť sociálnej komisie

(1)

Ak sociálna komisia družstva porušila alebo zanedbala svoje povinnosti, a tým došlo k poskytnutiu dávky neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, družstvo je povinné nahradiť neprávom vyplatenú dávku.

(2)

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú dávku rozhoduje národný výbor, ktorý môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

(3)

Ustanovenie § 118 ods. 3 platí obdobne.

§ 120

Rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie o dávke zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa vydáva písomne, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v žiadanom rozsahu a žiadateľ o dávku požiadal o písomné rozhodnutie.

(2)

Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva vždy písomne.

§ 121

Opravné prostriedky

(1)

Odvolanie proti rozhodnutiu o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa sa podáva u sociálnej komisie družstva v lehote 15 dní odo dňa dodručenia rozhodnutia, a ak nebolo vydané písomné rozhodnutie, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia.

(2)

Ak nevyhovie sociálna komisia družstva sama odvolaniu v plnom rozsahu do 15 dní, predloží ho bez priaťahu na rozhodnutie okresnému národnému výboru príslušnému podľ sídla družstva; proti rozhodnutiu okresného národného výboru sa nemožno ďalej odvolať.

(3)

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov). Ak súd zruší rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) i rozhodnutie národného výboru, vydá Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov) nové rozhodnutie, i pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.*)

(4)

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodndutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 3 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

(5)

Ak nemá navrhovateľ všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

(6)

Ak požiada účastník konania pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota na opravný prostriedok odo dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.

(7)

Opravný prostriedok je podaný včas i vtedy, ak bol podaný v lehote na okresnom národnom výbore príslušnom podľa miesta bydliska.

(8)

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, možno vziať späť bez jeho súhlasu, ak sa navrhovateľovi novým rozhodnutím príslušného orgánu úplne vyhovelo.

(9)

O odvolaniach proti iným rozhodnutiam národného výboru vo veciach dôchodkového zabezpečenia sa rozhoduje len v správnom konaní.

(10)

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávky nemá odkladný účinok.

§ 122

Náklady konania

(1)

Náklady konania o dávkach (službách) uhradzuje štát.

(2)

Štát uhradzuje aj cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnuté výdavky a ušlý zárobok občanom, ktorí sa poddrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.

§ 123

Všeobecné predpisy o konaní

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

Prvý diel

Prechodné ustanovenia

§ 124

(1)

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. júla 1964 aj nároky na dávky, podmienky ktorých sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa doterajších predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

(2)

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 1964 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, rozhodne sa podľa doterajších predpisov s odchýlkami podľa ďalších ustanovení.

(3)

Dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30. júnu 1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z § 139 a 140. Ustanovenia § 101 až 103 o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú i na tieto dávky. Ďalšie trvanie nároku na tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami určenými v § 134 a 136 až 138.

(4)

Požívatelia dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, sú povinní ohlásiť do 15. júla 1964 skutočnosti, ktoré podľa tohto zákona odôvodňujú zánik nároku na dávku, zníženie dávky alebo zastavenie jej výplaty.

§ 125

(1)

Ak nevznikol družstevníkovi nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia (poistenia) podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962 len preto, že družstevník včas nezaplatil dlžné poistné, vznikne nárok podľa uvedených predpisov dňom doplatenia celého dlžného poistného.

(2)

Ak nebolo zaplatené za čas pred 1. aprílom 1962 poistné za celý čas poistenia do dňa, keď sa po 31. marci 1962 splnili alebo splnia ostatné podmienky pre nárok na dôchodok, nezapočítava sa čas, za ktorý nebolo zaplatené poistné, pre vznik nároku na dôchodok ani pre jeho výšku; podmienky pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa posudzujú podľa predpisov platných v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok, s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

§ 126

Pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia platia pre nároky na dôchodok, podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. júla do 31. decembra 1964, ustanovenia tohto zákona s týmito odchýlkami:

a)

vznik nároku na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa posudzuje podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964; podľa tých istých predpisov sa posudzuje aj dĺžka doby pracovnej činnosti, výška dôchodku sa však určí podľa tohto zákona,

b)

základná výmera invalidného dôchodku je vždy 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny a zvyšuje sa od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok tejto činnosti o 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny,

c)

ustanovenie § 43 ods. 4 sa nepoužije.

§ 127

Pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, platia pre nároky na dôchodok, podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. júla do 31. decembra 1964, ustanovenia tohto zákona s tou odchýlkou, že vznik a výška nároku na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa posudzujú podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964.

§ 128

Doba pracovnej činnosti

Pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa tohto zákona sa započítava ako doba pracovnej činnosti (§ 39) aj doba, po ktorú družstevník nebol pred 1. aprílom 1962 dôchodkovo poistený preto, že poberal čiastočný invalidný alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia); podmienkou je, že družstevník vykonával súčasne v družstve pracovnú činnosť (§ 4 ods. 3).

§ 129

Prerušenie pracovnej činnosti

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov, považuje sa za dobu prerušenia pracovnej činnosti z vážnych dôvodov (§ 41 ods. 2), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

§ 130

Priemerná mesačná pracovná odmena

Doba uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz pred 1. aprílom 1962 sa nezahrňuje do doby, z ktorej sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena, len ak je preukázaná.

§ 131

Pracovné kategórie

Pracovné činnosti zaradené do II. pracovnej kategórie sa hodnotia pre nárok na dôchodok a jeho výšku, aj keď sa vykonávali pred 1. júlom 1964.

§ 132

Zachovanie skoršej priemernej mesačnej pracovnej odmeny a základné výmery pre výpočet dôchodku

(1)

Ak dôchodca požíva alebo požíval starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo výsluhový dôchodok, vymeraný podľa doterajších predpisov z priemernej mesačnej pracovnej odmeny alebo z priemerného ročného zárobku, nesmie sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ako bola priemerná mesačná pracovná odmena, prípadne ako by bola dvanástina priemerného ročného zárobku (dôchodkového základu), z ktorého bol vymeraný skorší dôchodok.

(2)

Ak dôchodca požíva alebo požíval dôchodok, základná výmera ktorého bola určená dôchodkovým pásmom, nesmie sa základná výmera starobného, invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku určiť v nižšom dôchodkovom pásme, než je pásmo, podľa ktorého bol vymeraný skorší dôchodok.

§ 133

(1)

Starobný alebo invalidný dôchodok družstevníka, na ktorý vznikne nárok do 31. decembra 1966, nesmie byť nižší ako dôchodok toho istého druhu, ktorý by zodpovedal priemeru jeho poistených dôchodkov vypočítanému k 31. marcu 1962, ak bolo včas zaplatené poistné; priemer poistených dôchodkov sa určí za posledných 10 rokov trvania dôchodkového poistenia alebo za kratší čas, ak netrvalo dôchodkové poistenie celých 10 rokov. To platí obdobne o dôchodkoch pozostalých.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku neplatí, ak poistné za celú dobu poistenia do 31. marca 1962 nebolo včas zaplatené.

§ 134

(1)

Nároky na starobný dôchodok patriace

a)

členom družstiev mladším ako 65 rokov za dobu pracovnej činnosti kratšiu ako 25 rokov,

b)

členom družstiev starším ako 65 rokov za dobu pracovnej činnosti kratšiu ako 15 rokov (ak ide o členku družstva, za dobu kratšiu ako 10 rokov),

ktoré vznikli pred 1. júlom 1964, sa zachovávajú, aj keby oprávnení nesplňovali podmienky pre nárok na starobný dôchodok určené týmto zákonom.

(2)

Nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona nevznikne, ak pred 1. aprílom 1962 vznikol nárok na invalidný dôchodok a trvá i po 30. júni 1964.

§ 135

(1)

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. aprílom 1962, po 30. júni 1964 len čiastočne invalidným a nebol v družstve pracovne činný, vymeria sa čiastočný invalidný dôchodok vo výške polovice doterajšieho invalidného dôchodku.

(2)

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. aprílom 1962, po 30. júni 1964 úplne invalidným a nebol v družstve pracovne činný, vymeria sa invalidný dôchodok vo výške invalidného dôchodku, z ktorého bol vymeraný čiastočný invalidný dôchodok.

§ 136

Vdovský dôchodok

Vdovecký dôchodok

(1)

Vdovský dôchodok patriaci k 30. júnu 1964 zostáva zachovaný, i keď jeho požívateľka nesplňuje podmienky pre nárok na vdovský dôchodok podľa § 65 ods. 2, ak dosiahla k 30. júnu 1964 vek aspoň 47 rokov a ide o vdovský dôchodok po občanovi, ktorý zahynul následkom poškodenia zdravia utrpeného pri odbojovej činnosti alebo následkom politickej, národnej alebo rasovej perzekúcie v dobe neslobody.

(2)

Na vdovské dôchodky vyplácané k 30. júnu 1964 sa nevzťahujú ustanovenia § 65 ods. 6 a 8.

(3)

Ustanovenia tohto zákona o rozvedených ženách sa vzťahujú aj na ženy rozlúčené a rozvedené podľa skorších predpisov.

(4)

Vdovecký dôchodok poskytovaný podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považuje od 1. júla 1964 za invalidný dôchodok; ďalšie trvanie nároku na vdovecký dôchodok sa posudzuje podľa ustanovení tohto zákona o trvaní nároku na invalidný dôchodok.

(5)

Vdovský dôchodok družky patriaci k 30. júnu 1964 sa zachováva za rovnakých podmienok ako vdovský dôchodok vdovy.

§ 137

Úprava niektorých dávok z času pred 1. januárom 1957

(1)

Z dávok poskytovaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 môžu byť znížené alebo odňaté, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy,

a)

úrazové dôchodky vyplácané podľa predpisov o dôchodkovom poistení platných pred 1. januárom 1957,

b)

zaopatrovacie požitky priznané podľa zákona č. 164/1946 Zb. o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie,

c)

prídavok za zranenie priznaný družstevníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 81 ods. 4 zákona č. 76/1922 Zb. o vojenských zaopatrovacích požitkoch, alebo vojenskému invalidovi zo stavu žitkoch, alebo vojenskému invalidovi zo stavu mužstva z času pred prvou svetovou vojnou,

d)

dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957,

e)

príspevky (starobné, úrazové, nadlešovacie a iné príspevky) podľa § 6 zákona č. 16/1947 Zb. o umiestnení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom poľnohospodárskom majetku a ich rodinných príslušníkov.

(2)

Ak sa niektorá z dávok uvedených v predchádzajúcom odseku vypláca k 30. júnu 1964 popri starobnom, invalidnom (čiastočnom invalidnom), vdovskom, sirotskom alebo sociálnom dôchodku, zlučuje sa s týmto dôchodkom do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

(3)

Ak vznikne požívateľovi niektorej z dávok uvedených v odseku 1 nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia, platí o súbehu týchto nárokov obdobne § 94 ods. 2; po úprave podľa tohto ustanvenia sa dávka zlučuje s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

§ 137a

Úprava dôchodkov rodičov a súrodencov

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

§ 138

Zlúčenie dôchodkov vyplácaných rôznymi orgánmi

(1)

Ak sa popri výsluhovom, invalidnom (čiastočnom invalidnom) alebo vdovskom dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964 podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, vypláca dôchodok toho istého druhu podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov, zlučuje sa od 1. októbra 1964 nižší dôchodok s vyšším dôchodkom do jediného dôchodku a dôchodok takto zlúčený vypláca orgán, ktorý poskytoval vyšší dôchodok.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre zlúčenie niektorej z dávok uvedených v § 137 ods. 1 alebo niektorého z obdobných dôchodkov z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl s iným dôchodkom poskytovaným z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl; ak sa však stretne niektorá z dávok uvedených v § 137 ods. 1 so sociálnym dôchodkom, zlučuje sa táto dávka s týmto dôchodkom.

(3)

Ak sa stretne vdovský dôchodok so starobným alebo invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom, vypláca obidva dôchodky ten orgán, ktorý vypláca starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

§ 139

Úprava výšky vyplácaných dávok a ich súbeh s iným dôchodkom alebo príjmom

(1)

Pre dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, platia ustanovenia tohto zákona

a)

o najnižšej výmere sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa (§ 69 ods. 3),

b)

o výmere sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa (§ 69 ods. 4), pokiaľ vyplácaný sirotský dôchodok nie je vyšší,

c)

o súbehu dôchodku s dôchodkami zo sociálneho zabezpečenia (poistenia) vyplácanými z cudziny (§ 94 ods. 3),

d)

o poskytovaní starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti (zamestnaní) (§ 46 ods. 5 a § 49),

e)

o súbehu vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti (§ 67) alebo sirotského dôchodku i s iným príjmom (§ 68 ods. 4 a 6),

f)