Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

§ 182

(1)

Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým pracovníkom určí podiel náhrady podľa pomeru ich hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

(2)

Podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich hrubých zárobkov.

(3)

Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných pracovníkov, uhradí schodok tento pracovník podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední pracovníci podielmi určenými podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 183

(1)

Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, môže organizácia alebo súd určiť výšku náhrady škody nižšou sumou ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného mesačného zárobku pracovníka. Ak škoda bola spôsobená v opilosti alebo na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, môže byť náhrada škody takto znížená len súdom alebo v zmieri, ktorý schválila komisia pre pracovné spory. Výška náhrady musí však tvoriť najmenej jednu tretinu skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok priemerného mesačného zárobku pracovníka, najmenej sumu rovnajúcu sa jeho priemernému mesačnému zárobku.

(2)

Pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na pracovníkov pomer k práci a k socialistickému vlastníctvu, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné a hospodárske pomery pracovníka.

(3)

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.

§ 184

(1)

Pracovník, ktorý je odmeňovaný podľa sústavy robotníckych miezd a ktorý spôsobil z nedbanlivosti organizácii škodu vyrobením nepodarku, je povinný nahradiť jej náklady vynaložené na materiál a mzdy, prípadne na potrebné opravy nepodarku i stroja, ak ho pri výrobe nepodarku poškodil, a to až do sumy rovnajúcej sa polovici jeho priemerného mesačného zárobku. Pracovník túto povinnosť nemá, ak sa mu po oznámení závady neuložilo zastaviť prácu alebo ak technická kontrola prevzala výrobok ako vyhovujúci.

(2)

Škody spôsobené v jednom kalendárnom mesiaci sa pre určenie výšky náhrady škody spočítajú.

(3)

Ak vznikol nepodarok ospravedlniteľnou chybou pracovníka, ktorý je inak v práci svedomitý, môže mu organizácia náhradu škody primerane znížiť. Výška náhrady musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak presahuje škoda polovicu priemerného mesačného zárobku pracovníka, najmenej suma rovnajúca sa jednej šestine jeho priemerného mesačného zárobku.

(4)

Podľa predchádzajúcich odsekov sa posudzuje aj povinnosť pracovníka nahradiť škodu spôsobenú organizácii chybnou manuálnou prácou pri montážach, opravách, úpravách a stavebných prácach.

§ 185

(1)

Organizácia je povinná požadovať od pracovníka náhradu škody, za ktorú jej pracovník zodpovedá.

(2)

Výšku požadovanej náhrady škody určuje organizácia; ak spôsobil škodu vedúci organizácie, prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s podriadeným pracovníkom, určí výšku tejto náhrady nadriadený orgán.

(3)

Organizácia prerokuje výšku požadovanej náhrady škody s pracovníkom a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu pracovník zodpovedá.

(4)

Ak pracovník uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške a ak s ním organizácia dohodne spôsob úhrady, je organizácia povinná uzavrieť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je však potrebná, ak škoda bola už uhradená.

(5)

Výšku požadovanej náhrady škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody spôsobenej vyrobením nepodarku alebo náhrady nepresahujúcej sumu 500 Kčs, je organizácia povinná prerokovať so závodným výborom. Ak škodu spôsobil vedúci organizácie, prípadne jeho zástupca sám alebo spoločne s podriadeným pracovníkom, výšku tejto náhrady určí nadriadený orgán po prerokovaní s vyšším odborovým orgánom.

§ 186

Ak pracovník uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody a ak preukáže mimoriadne pracovné výsledky, môže organizácia na návrh závodného výboru alebo s jeho súhlasom upustiť od vymáhania zvyšujúcej sumy náhrady škody. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na škody, ktoré pracovník spôsobil úmyselne, v opilosti, na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

Tretí oddiel

Zodpovednosť organizácie

§ 187

(1)

Organizácia zodpovedá pracovníkovi za škodu, ktorá mu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním vznikla porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám socialistického spolužitia.

(2)

Organizácia zodpovedá pracovníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh organizácie pracovníci konajúci v jej mene (§ 9 a 10).

§ 188

Ak organizácia preukáže, že škodu zavinil aj poškodený pracovník, jej zodpovednosť sa pomerne obmedzí.

§ 189

(1)

Organizácia je povinná nahradiť pracovníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, pokiaľ škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Ak ide o škodu na zdraví, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

(2)

Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

§ 190

(1)

Ak došlo u pracovníka pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „pracovný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú organizácia, v ktorej bol pracovník v čase úrazu v pracovnom pomere.

(2)

Za škodu spôsobenú pracovníkovi chorobou z povolania zodpovedá organizácia, v ktorej pracovník pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za podmienok tam uvedených.

(3)

Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania a späť.

(4)

Organizácia je povinná uhradiť škodu, i keď dodržala povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191.

§ 191

(1)

Organizácia sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

a)

škoda bola spôsobená tým, že postihnutý pracovník svojím zavinením porušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

b)

škodu si privodil postihnutý pracovník svojou opilosťou a organizácia nemohla škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

(2)

Organizácia sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že

a)

postihnutý pracovník porušil svojím zavinením predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

b)

jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého pracovníka,

c)

pracovníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť úraz alebo chorobu z povolania.

(3)

Ak sa organizácia zbaví zodpovednosti sčasti (odsek 2), určí sa časť škody, ktorú znáša pracovník, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však organizácia aspoň jednu tretinu škody.

(4)

Pri posudzovaní, či pracovník porušil predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval zdravie svoje a zdravie iných.

(5)

Za ľahkomyseľné konanie [odsek 2 písm. c)] nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

§ 192

Organizácia sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak pracovník utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tejto organizácii alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, pokiaľ pracovník tento stav sám úmyselne nevyvolal.

§ 193

(1)

Pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za

a)

stratu na zárobku, prípadne na dôchodku,

b)

bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,

c)

účelne vynaložené náklady spojené s liečením,

d)

vecnú škodu.

(2)

Náhradu škody je organizácia povinná prerokovať so závodným výborom.

§ 194

Náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti pracovníka je rozdiel medzi priemerným zárobkom pracovníka pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a plnou výškou nemocenského, ktorá by mu podľa predpisov o nemocenskom poistení patrila pri mimoústavnom ošetrovaní.

§ 195

(1)

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní plnej (čiastočnej) invalidity sa poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť ani na jeho zníženie podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neprihliada.

(2)

Náhrada za stratu zárobku spolu so zárobkom postihnutého pracovníka s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným pri pracovnom úraze nesmie presiahnuť sumu 2 500 Kčs mesačne. U pracovníkov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody na zdraví bol vyšší ako 2 500 Kčs, sa táto suma zvyšuje o 50% rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 2 500 Kčs. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo ak ju spôsobila výhradne organizácia porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(3)

Pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť prácu, ktorá mu bola zabezpečená (§ 147), patrí náhrada za stratu na zárobku podľa predchádzajúcich odsekov iba vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovníkovi úrazom alebo chorobou z povolania a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola zabezpečená.

(4)

Ministerstvá zdravotníctva určia po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou, pri ktorých chorobách z povolania patrí náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti len po dobu, než bude postihnutý pracovník schopný dosahovať zárobok zodpovedajúci jeho kvalifikácii.

§ 196

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pracovníkovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa jednorazove.

§ 197

(1)

Ak pracovník následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, organizácia je povinná v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť

a)

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením,

b)

náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,

c)

náhradu nákladov na výživu pozostalých,

d)

jednorazové odškodnenie pozostalých.

(2)

Nároky vyplývajúce z predchádzajúceho odseku nezávisia od toho, či postihnutý pracovník uplatnil v určenej lehote svoje nároky na náhradu škody.

§ 198

Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa predpisov o nemocenskom poistení.

§ 199

(1)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať.

(2)

Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého; náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmie však úhrnom prevýšiť sumu, do ktorej by patrila zomretému náhrada za stratu na zárobku podľa § 195 ods. 2. Pri usmrtení spôsobenom úmyselne môže (rozhodcovská komisia alebo) súd priznať náhradu i vyššou sumou, ak by jej nepriznanie odporovalo pravidlám socialistického spolužitia.

(3)

Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.

§ 200

(1)

Jednorazové odškodnenie patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok. Dieťaťu patrí vo výške 5000 Kčs, manželovi vo výške 3000 Kčs. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške 3000 Kčs priznať i rodičom zomretého.

(2)

Náhrada vecnej škody patrí dedičom pracovníka.

§ 201

(1)

Organizácia, ktorá nahradila poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, pokiaľ nebolo vopred dohodnuté inak.

(2)

Ak ide o náhradu škody pri chorobe z povolania, má organizácia, ktorá škodu uhradila, nárok na náhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý pracovník pracoval za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom dobe, po ktorú pracoval v týchto organizáciách za uvedených podmienok.

§ 202

(1)

Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, môže sa poškodený i organizácia domáhať zmeny v úprave svojich práv, prípadne povinností.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou odborov vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, upraviť podmienky, výšku a spôsob náhrady za stratu na zárobku patriacej pracovníkom po skončení pracovnej neschopnosti vzniknuvšej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

§ 203

(1)

Vláda Československej socialistickej republiky určí po prerokovaní s Ústrednou radou odborov odchýlky potrebné na určenie rozsahu náhrady škody a spôsob jej poskytovania u učňov, študentov, žiakov, pracovníkov vo veku blízkom veku mladistvých, pracujúcich dôchodcov a osôb uvedených v § 206.

(2)

Ministerstvá zdravotníctva určia po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou a s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a upravia určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

§ 204

Zodpovednosť za škodu na odložených veciach

(1)

Organizácia, s ktorou je pracovník v pracovnom pomere, zodpovedá za škodu na veciach, ktoré v tejto organizácii pracovník odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

(2)

Za veci, ktoré do práce obvykle pracovníci nenosia (väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti) a ktoré organizácia neprevzala do osobitnej úschovy, zodpovedá organizácia len do sumy 1000 Kčs. Ak sa však zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil iný pracovník organizácie, alebo ak prevzala organizácia tieto veci do osobitnej úschovy, uhradí organizácia škodu bez obmedzenia.

(3)

Nárok na náhradu škody zanikne, ak pracovník o nej neupovedomil organizáciu bez zbytočného odkladu najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

§ 205

Zodpovednosť pri odvracaní škody

(1)

Pracovník, ktorý pri odvracaní škody hroziacej organizácii utrpel vecnú škodu, má voči nej nárok na jej náhradu, ako i na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam.

(2)

Tento nárok má i pracovník, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedala organizácia.

§ 206

(1)

Ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú aj na občanov vykonávajúcich verejné funkcie a na ostatné osoby, o ktorých to určí vláda Československej socialistickej republiky.

(2)

Ustanovenia § 190 až 203 sa vzťahujú aj na členov jednotných roľníckych družstiev, na občanov, ktorí v družstve sústavne pracujú podľa pracovných príkazov orgánov družstva a nie sú doteraz ani jeho členmi ani v pracovnom pomere v družstve a na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe; potrebné odchýlky v odbore svojej pôsobnosti môže určiť Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra.

DEVIATA HLAVA

PRACOVNÉ SPORY

§ 207

(1)

Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú v rozhodcovskom konaní rozhodcovské komisie (ďalej len „komisia“) a súdy.

(2)

Komisie ustanovujú a riadia odborové orgány.

§ 208

(1)

Komisie prejednávajú v rozhodcovskom konaní spory o obsah potvrdenia o zamestnaní (§ 60 ods. 1), o obsah posudkov o pracovnej činnosti (§ 60 ods. 2) a o návrhu na zrušenie kárneho opatrenia (§ 81 ods. 1). Ostatné pracovné spory prejednávajú, ak sa sporný nárok uplatňuje v komisii v čase, keď pracovný pomer ešte trvá, ako aj spory o nároky vzniknuvšie organizácii z toho istého dôvodu voči niekoľkým pracovníkom, pokiaľ aspoň jeden z nich je dosiaľ v pracovnom pomere s organizáciou. Neprejednávajú však pracovné spory o vznik a skončenie pracovného pomeru a o nároky z toho vyplývajúce, ako ani pracovné spory, ktorých účastníkom je vedúci organizácie alebo organizačnej jednotky, v ktorej sú komisie ustanovené, prípadne jeho zástupca.

(2)

Pracovné spory, ktorých prejednávanie je v právomoci komisií, prejednávajú súdy len vtedy, ako rozhodcovské konanie bolo bezvýsledné (§ 212 ods. 1) alebo ak nie je ustanovená komisia príslušná na prejednanie sporu.

(3)

Komisia prejedná spor o náhradu škody spôsobenej pracovníkom organizácii trestným činom, prečinom alebo priestupkom len vtedy, ak už nie je o nároku na náhradu škody začaté konanie v súvislosti s konaním o takom čine alebo ak v súvislosti s týmto konaním príslušný orgán už o nároku na náhradu škody nerozhodol. Ak komisia zistí, že sa o takom nároku začalo konanie pred príslušným orgánom, vyčká jeho výsledok; právoplatné rozhodnutie, že tu ide o trestný čin, prečin alebo priestupok a kto ho spáchal, je pre komisiu záväzné.

§ 209

(1)

Komisia prejednáva a rozhoduje ako celok alebo v užších komisiách zložených najmenej z troch jej členov.

(2)

Komisia sa usiluje predovšetkým o urovnanie sporu zmierom. Ak dôjde k zmieru, komisia ho schváli, ak neodporuje právnym predpisom.

(3)

Ak sa nepodarí zmier dosiahnuť, prípadne ak komisia zmier neschválila, komisia po prejednaní o spore rozhodne.

§ 210

(1)

Komisia musí dbať na to, aby sa pri prejednaní zistil skutočný stav vecí čo najúplnejšie, najúčelnejšie a najrýchlejšie a aby dojednaný zmier, prípadne rozhodnutie o spore boli v súlade s právnymi predpismi.

(2)

Komisia si vyžiada od účastníkov sporu potrebné podklady a prizve na prejednávanie účastníkov sporu a podľa potreby aj ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Tieto osoby sú povinné prísť na prejednávanie, vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.

(3)

Ak je účastníkom sporu mladistvý pracovník, prizve komisia na prejednanie aj jeho zákonného zástupcu, a ak ide o pracovníka, ktorému súd ustanovil opatrovníka, aj jeho opatrovníka.

§ 211

(1)

Proti rozhodnutiu komisie môže účastník sporu podať námietky do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia. Námietky sú podané včas aj vtedy, ak sú podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty preto, že účastník sporu sa spravoval nesprávnym poučením o námietkach. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o námietkach alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že námietky nie sú prípustné, možno podať námietky do troch mesiacov od doručenia.

(2)

Komisia odpustí zmeškanie lehoty na podanie námietok, ak účastník sporu alebo jeho zástupca ju zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a námietky boli podané do pätnástich dní od odpadnutia prekážky. Námietky podané proti rozhodnutiu komisie, ktorým bola žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietnutá, majú účinky uvedené v § 212 ods. 2.

(3)

Zmier schválený komisiou a rozhodnutie komisie, proti ktorému neboli v určenej lehote podané námietky, nadobúdajú právoplatnosť a sú záväzné pre účastníkov sporu i pre všetky orgány.

(4)

Ak nebola v určenej lehote splnená povinnosť prevzatá zmierom schváleným v rozhodcovskom konaní alebo uložená právoplatným rozhodnutím komisie, môže sa oprávnený domáhať na súde súdneho výkonu tohto zmieru alebo rozhodnutia.

§ 212

(1)

Rozhodcovské konanie je bezvýsledné, ak proti rozhodnutiu komisie boli podané v určenej lehote námietky alebo ak účastník sporu navrhol, aby sa spor postúpil na ďalšie prejednávanie súdu, pretože do 30 dní od podania návrhu na začatie rozhodcovského konania nebol v ňom ani schválený zmier, ani nebolo vydané rozhodnutie.

(2)

Pri bezvýslednom konaní je komisia povinná bezodkladne postúpiť spor na ďalšie prejednávanie súdu, v obvode ktorého má sídlo; konanie na súde sa začína dňom, keď postúpená vec došla súdu. Ak komisia túto povinnosť nesplní, môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd.

§ 213

(1)

Právoplatné rozhodnutie komisie a schválenie zmieru komisiou môže súd zrušiť, ak je v rozpore s právnymi predpismi; ak dôjde k zrušeniu, rozhodne súd aj vo veci samej.

(2)

Návrh na zrušenie môže podať účastník sporu najneskoršie do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia; v rovnakej lehote môže návrh podať aj vyšší odborový orgán, prokurátor alebo národný výbor, ak sa domnieva, že to vyžaduje záujem spoločnosti.

§ 214

(1)

Komisia zruší na návrh účastníka sporu schválenie zmieru alebo svoje právoplatné rozhodnutie, ak sa dodatočne zistili závažné okolnosti, ktoré tento účastník nemohol bez svojej viny v spore použiť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech.

(2)

Návrh na zrušenie môže účastník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskoršie však do troch rokov od právoplatnosti schváleného zmieru alebo rozhodnutia.

(3)

Ak komisia zamietne návrh ako bezdôvodný, môže účastník podať proti tomuto rozhodnutiu námietky podľa § 211 ods. 1; pre konanie o námietkach platí ustanovenie § 212 ods. 2.

§ 215

Trovy konania

(1)

Ak sa rozhodcovské konanie skončí schválením zmieru, nemá žiaden z účastníkov sporu právo na náhradu trov konania, pokiaľ v zmieri nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

(2)

Ak sa rozhodcovské konanie neskončí schválením zmieru, má pracovník, ktorý mal v spore úspech, voči organizácii nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie svojho práva, včítane prípadných trov na zastúpenie a náhrady mzdy. Ak má úspech iba čiastočný, má nárok na náhradu pomernej časti týchto trov; komisia mu však môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Povinnosť uhradiť a výšku náhrady určí komisia v rozhodnutí o spore.

(3)

Organizácia, ktorá je účastníkom sporu, je povinná uhradiť osobám, ktoré boli prizvané na prejednávanie a neboli účastníkmi sporu, výdavky, ktoré im vznikli účasťou na konaní, a poskytnúť im náhradu mzdy, prípadne znalečné.

§ 216

(1)

Ústredná rada odborov po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, Federálnym ministerstvom financií a s ministerstvami spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky určí, kde a akým spôsobom sa komisie ustanovujú, a podrobnosti o vykonávaní rozhodcovského konania.

(2)

Český zväz výrobných družstiev a Slovenský zväz výrobných družstiev určia, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť komisií pri prejednávaní pracovných sporov vo výrobných družstvách, a podrobnejšie upravia vykonávanie rozhodcovského konania týmito orgánmi.

§ 217

(1)

V učebnom pomere sa zabezpečuje výchova mládeže na povolanie tak, aby pre socialistickú spoločnosť boli vychovávaní triedne uvedomelí, ideovo vyspelí a odborne zdatní pracovníci, schopní ovládnuť najnovšiu techniku a pokrokové pracovné metódy.

(2)

V učebnom pomere sa mládeži poskytuje odborné a všeobecné vzdelanie v rozsahu určenom učebnými plánmi a učebnými osnovami, ako i mimoškolská a mimopracovná výchova. Odborným vzdelaním sa rozumie odborný výcvik a vyučovanie odborných predmetov. Odborné a všeobecné vzdelanie učňov je bezplatné.

(3)

Výchovu mládeže na povolanie v učebnom pomere zabezpečujú organizácie. Organizácie pritom úzko spolupracujú so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Socialistickým zväzom mládeže a s rodičmi učňov.

§ 218

Povinnosti organizácie

Organizácia je povinná najmä

a)

zabezpečiť odborné a všeobecné vzdelanie učňa v rozsahu určenom učebnými plánmi a učebnými osnovami a zabezpečovať aj jeho mimoškolskú a mimopracovnú výchovu,

b)

vytvárať priaznivé podmienky pre uplatňovanie a rozvíjanie schopností a iniciatívy učňa i pre jeho zdravý vývoj a zaisťovať jeho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

c)

viesť učňa k uvedomelej pracovnej disciplíne, najmä k socialistickému pomeru k práci a k socialistickému vlastníctvu, k dosahovaniu čo najväčšej hospodárnosti a úspornosti, k bezpečnému a zdravotne nezávadnému výkonu práce, k osvojovaniu novej techniky a pokrokových pracovných metód a k súdružskej spolupráci,

d)

zamestnávať učňa len prácami v súlade s učebnými plánmi a učebnými osnovami,

e)

poskytovať učňovi finančné a hmotné zabezpečenie (§ 230).

§ 219

Povinnosti učňa

(1)

Učeň je povinný najmä

a)

svedomite a vytrvale sa učiť a osvojovať si vedomosti a zručnosti učebného odboru, v ktorom je vychovávaný, novú techniku a pokrokové pracovné metódy,

b)

plniť pokyny výchovných pracovníkov a dodržiavať zásady súdružskej spolupráce,

c)

chrániť majetok v socialistickom vlastníctve pred poškodením, stratou, zničením alebo zneužitím a šetrne zaobchádzať s materiálom, strojmi a nástrojmi,

d)

dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

e)

podrobiť sa predpísaným skúškam.

(2)

Podrobnosti o právach a povinnostiach učňov určuje učňovský poriadok, ktorý vydá organizácia po dohode so závodným výborom podľa vzorových učňovských poriadkov vydaných ministerstvami školstva po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou.

§ 220

Učebná zmluva a vznik učebného pomeru

(1)

Učebný pomer sa dojednáva písomnou učebnou zmluvou, ktorú uzaviera učeň a organizácia, a vzniká dňom, ktorý je v učebnej zmluve určený ako deň nástupu učňa do učebného pomeru.

(2)

V učebnej zmluve je organizácia povinná s učňom dohodnúť:

a)

učebný odbor, v ktorom sa má učeň vychovávať,

b)

miesto, kde sa bude výchova vykonávať,

c)

deň nástupu do učebného pomeru.

(3)

Okrem toho má učebná zmluva obsahovať spravidla ustanovenia o dĺžke učebnej doby, o finančnom a hmotnom zabezpečení učňa a o ďalších povinnostiach účastníkov učebného pomeru.

(4)

Pre učebný pomer nemožno dojednať skúšobnú dobu.

§ 221

Zmeny učebného pomeru

(1)

Ak má v organizácii dôjsť k takým organizačným zmenám, že organizácia nebude môcť naďalej plniť povinnosti z učebného pomeru (pri zrušení organizácie, jej rozdelení alebo zlúčení s inou organizáciou), určí nadriadený orgán inú organizáciu, ktorá vstúpi do jej práv a povinností z učebného pomeru.

(2)

Učebný odbor dohodnutý v učebnej zmluve možno zmeniť len zo závažných dôvodov, ak sa dohodne na tom organizácia s učňom; taká dohoda musí byť písomná.

(3)

Ak učeň neplní po dlhší čas povinnosti vyplývajúce z učebného pomeru, možno učebnú dobu primerane predĺžiť písomnou dohodou medzi organizáciou a učňom.

§ 222

(1)

Učebný pomer sa končí

a)

záverečnou učňovskou skúškou, prípadne uplynutím učebnej doby,

b)

výpoveďou,

c)

okamžitým zrušením zo strany učňa,

d)

dohodou.

(2)

Učebný pomer sa končí záverečnou učňovskou skúškou, ak sa s úspechom vykonala skôr, ako uplynula učebná doba; ak učeň v tejto dobe záverečnú učňovskú skúšku s úspechom nevykonal, končí sa učebný pomer uplynutím učebnej doby.

§ 223

(1)

Organizácia môže dať učňovi výpoveď,

a)

ak nemôže plniť naďalej povinnosti vyplývajúce pre ňu z učebného pomeru vzhľadom na zmenu svojich úloh,

b)

ak učeň opätovne porušuje pracovnú disciplínu, hoci sa mu už uložilo kárne opatrenie, alebo ak ju porušil zvlášť hrubým spôsobom a jeho zotrvanie v učebnom pomere by vážne narušilo výchovu ostatných učňov,

c)

ak je učeň trvale nespôsobilý ďalej plniť povinnosti vyplývajúce z učebného pomeru.

(2)

Učeň môže dať výpoveď,

a)

ak organizácia porušuje podstatnú povinnosť, ktorú má voči nemu podľa učebnej zmluvy alebo právnych predpisov, prípadne ju nemôže plniť v dôsledku organizačných zmien,

b)

ak bol prijatý ako žiak na strednú školu alebo ako študent na vysokú školu, s výnimkou štúdia popri zamestnaní,

c)

ak má pre to vážny zdravotný, rodinný alebo iný dôležitý dôvod.

(3)

Výpovedná lehota pre organizáciu i pre učňa je jeden mesiac.

§ 224

Učeň môže zrušiť učebný pomer okamžite, ak podľa lekárskeho posudku nemôže plniť povinnosti z učebného pomeru bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a ak nedošlo k dohode o zmene učebného odboru (§ 221 ods. 2).

§ 225

Dohoda o skončení učebného pomeru musí sa uzavrieť písomne, inak je neplatná.

§ 226

Zápočet učebnej doby

Ak učeň po skončení učebného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo dohodou uzavrie s inou organizáciou učebnú zmluvu pre ten istý alebo príbuzný učebný odbor, započíta sa mu do učebnej doby doba trvania predchádzajúceho učebného pomeru. Obdobne sa postupuje pri zmene učebného odboru, ak ide o príbuzný učebný odbor.

§ 227

(1)

Po úspešnom vykonaní záverečnej učňovskej skúšky, prípadne po uplynutí učebnej doby je organizácia povinná uzavrieť s učňom pracovnú zmluvu a umožniť mu v kolektíve ostatných pracovníkov ďalší odborný rast. Dojednaný druh práce musí zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom pomere. Uzavretie pracovnej zmluvy môže organizácia odmietnuť len so súhlasom závodného výboru, ak nemá pre učňa vhodnú prácu, pretože sa menia jej úlohy, alebo pre pracovnú nespôsobilosť učňa. Pracovnú zmluvu môže organizácia s učňom uzavrieť aj pred skončením učebného pomeru, najskôr však v druhom roku učebného pomeru.

(2)

Ak sa skončí učebný pomer na základe výpovede alebo okamžitého zrušenia, je okresný národný výbor v spolupráci s organizáciou povinný zabezpečiť učňovi možnosť výchovy v učebnom pomere v inej organizácii, s výnimkou prípadov, v ktorých bol učeň prijatý na štúdium. Ak nemožno z vážnych dôvodov takto zabezpečiť pokračovanie učňa, zabezpečí mu okresný národný výbor prácu v pracovnom pomere.

§ 227a

(1)

Pri uzavieraní pracovnej zmluvy môže organizácia s učňom uzavrieť dohodu, v ktorej sa učeň zaviaže, že po vykonaní záverečnej učňovskej skúšky, prípadne po uplynutí učebnej doby zotrvá v organizácii v pracovnom pomere po určitý čas, najdlhšie však 3 roky; do tejto doby sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby. Dohoda sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

(2)

Ak iná organizácia uzavrie s pracovníkom v čase trvania jeho záväzku pracovnú zmluvu, je povinná organizácii, v ktorej bol pracovník v učebnom pomere, na jej žiadosť nahradiť primerané náklady vynaložené na jeho výchovu v učebnom pomere. Federálne Ministerstvo financií môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi určiť druhy týchto nákladov a určiť výšku ich náhrady paušálnymi sumami.

(3)

Povinnosť organizácie uhrádzať náklady podľa predchádzajúceho odseku sa pomerne zníži, ak pracovník nesplnil záväzok podľa odseku 1 iba čiastočne. Povinnosť organizácie uhrádzať tieto náklady nevzniká, ak organizácia, v ktorej bol pracovník v učebnom pomere, netrvá na splnení záväzku vyplývajúceho z uzavretej dohody alebo ak pracovník rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 51 ods. 1 písm. c) alebo d) alebo ak zruší pracovný pomer okamžite (§ 54).

§ 228

Záverečná učňovská skúška

(1)

Učeň robí na konci učebnej doby záverečnú učňovskú skúšku, ktorou preukazuje, ako si osvojil požadované vedomosti a zručnosti. Učeň, ktorý vykonal záverečnú učňovskú skúšku s úspechom, dostane výučný list.

(2)

Učňovi, ktorého učebný pomer sa skončil inak než vykonaním záverečnej učňovskej skúšky, vydá organizácia potvrdenie o tom, po aký čas a pre ktorý učebný odbor bol vychovávaný v učebnom pomere.

(3)

Učňovi, ktorý nevykonal záverečnú učňovskú skúšku a ktorého učebný pomer sa skončil uplynutím učebnej doby, je organizácia, ktorá s ním dojednala pracovný pomer, povinná umožniť, aby si v pracovnom pomere doplnil potrebné vedomosti a zručnosti a vykonal túto skúšku dodatočne.

(4)

Ministerstvá školstva vydávajú po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou predpisy o záverečných učňovských skúškach; môžu aj určiť, ktorú inú dobu než dobu trvania predchádzajúceho učebného pomeru a v akom rozsahu možno započítať do učebnej doby.

§ 229

Organizácia výchovy

(1)

Organizácia je povinná vytvoriť podmienky pre úspešné vykonávanie výchovy učňov a dbať pritom na požiadavky účelnosti a hospodárnosti.

(2)

Ak nemožno vo výnimočných prípadoch vytvoriť v organizácii podmienky pre úspešné vykonávanie odborného výcviku učňov pre určitý učebný odbor, zabezpečí organizácia ich výchovu v inej organizácii, ktorá v takom prípade plní voči učňovi po dobu jeho výchovy povinnosti vyplývajúce z učebného pomeru.

(3)

Náplň činnosti učňov a rozvrhnutie ich pracovného času určujú učebné plány, ktoré tiež určujú, či a aká doba školskej prípravy sa započítava do ich týždenného pracovného času a ako sa pre tento účel posudzuje doba odpadnutého školského vyučovania.

§ 230

Finančné a hmotné zabezpečenie učňov

(1)

Doba učebného pomeru sa delí v súlade s metodickým postupom pri výchove učňov na prípravné obdobie a obdobie odborného rozvoja.

(2)

Učni dostanú odmenu, ktorá sleduje výchovné ciele a ktorej podmienky a výšku určia ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Českou radou odborových zväzov alebo Slovenskou radou odborových zväzov. Pri jej určení sa prizerá pre obdobie odborného rozvoja aj na množstvo a akosť vykonanej práce. Táto odmena sa posudzuje ako ich mzda.

(3)

Učňom učebných odborov, u ktorých je to odôvodnené perspektívnou potrebou kvalifikovaných pracovníkov alebo komplexnosťou ich výchovy, ako aj učňom, u ktorých je to odôvodnené sociálnymi zreteľmi na ich rodinu, poskytuje organizácia v prípravnom období bezplatné ubytovanie a stravovanie. V období odborného rozvoja prispievajú títo učni na ubytovanie a stravovanie zo svojej odmeny spôsobom, ktorý určia ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou.

§ 231

Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, platia o učebnom pomere ustanovenia o pracovnom pomere.

§ 232

(1)

Organizácie sú povinné zabezpečovať plnenie svojich úloh predovšetkým pracovníkmi v pracovnom pomere; len výnimočne môžu na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzavierať s občanmi aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce), ak sú splnené podmienky uvedené v ďalších ustanoveniach tejto časti.

(2)

Dohody o pracovnej činnosti možno uzavierať na vykonávanie opakujúcej sa pracovnej činnosti, pri ktorej priemerný čas skutočného výkonu práce nepresahuje polovicu určeného týždenného pracovného času, pri prácach sezónnej povahy určený týždenný pracovný čas a ktorá sa vykonáva v dojednanom rozsahu buď

a)

nepravidelne podľa časových možností pracovníka, alebo

b)

pravidelne, ale za takých prevádzkových podmienok, že by bolo z hľadiska záujmov spoločnosti pre organizáciu neúčelné a nehospodárne, aby výkon tejto činnosti sústavne riadila, sledovala jej vykonávanie a kontrolovala dodržiavanie určeného pracovného času.

(3)

Dohody o vykonaní práce možno uzavierať len na vykonanie ojedinelej určitej pracovnej úlohy vymedzenej výsledkom práce, ktorú nemožno zabezpečiť pracovníkmi organizácie v rámci ich povinností z pracovného pomeru buď preto, že táto úloha nevyplýva z bežnej činnosti organizácie, alebo preto, že to výnimočne vyžaduje povaha takej úlohy.

§ 233

(1)

Pri uzavieraní týchto dohôd organizácie úzko spolupracujú s okresnými národnými výbormi.

(2)

S mladistvými pracovníkmi možno tieto dohody uzavierať, len pokiaľ tým nebude ohrozený ich zdravý vývoj alebo výchova na povolanie.

§ 234

(1)

Na základe uzavretých dohôd sú pracovníci povinní najmä

a)

vykonávať práce svedomite a riadne podľa svojich síl, znalostí a schopností a dodržiavať podmienky dojednané v dohode,

b)

vykonávať práce osobne, prípadne za pomoci rodinných príslušníkov uvedených v dohode,

c)

vykonávať práce v súlade s predpismi vzťahujúcimi sa na ich výkon, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

d)

riadne hospodáriť so zverenými prostriedkami a strážiť a ochraňovať majetok v socialistickom vlastníctve pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

(2)

Na základe uzavretých dohôd sú organizácie povinné najmä

a)

vytvárať pracovníkom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon práce (napr. potrebné základné prostriedky, materiál, náradie, podklady a drobné alebo krátkodobé predmety),

b)

oboznámiť pracovníkov s predpismi vzťahujúcimi sa na výkon ich práce, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

c)

primerane kontrolovať riadny výkon práce,

d)

poskytnúť pracovníkom dojednanú odmenu,

e)

dodržiavať aj ostatné podmienky dojednané v dohode.

(3)

Zákazy niektorých prác pre ženy a mladistvých platia i pre práce vykonávané na základe týchto dohôd.

§ 235

(1)

Pracovník zodpovedá organizácii, s ktorou uzavrel dohodu, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s ním rovnako ako pracovníci v pracovnom pomere, i keď túto škodu spôsobili jeho rodinní príslušníci, ktorí mu pri tejto práci pomáhali. Ak ide o prácu vykonávanú na základe dohody o vykonaní práce, nesmie výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť ani vyššia ako tretina odmeny dojednanej za vykonanie tejto práce.

(2)

Organizácia zodpovedá pracovníkovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzavretej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako pracovníkom v pracovnom pomere; rodinným príslušníkom zodpovedá však organizácia za úraz len podľa Občianskeho zákonníka.

§ 236

Spory vyplývajúce z týchto dohôd sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.

§ 237

(1)

Dohodu o pracovnej činnosti je organizácia povinná uzavrieť písomne, inak je neplatná. V dohode sa musí uviesť spôsob odmeňovania a podmienky, ktoré boli dojednané pre riadny a bezpečný výkon práce.

(2)

Dohodu o pracovnej činnosti možno uzavierať na určitú alebo neurčitú dobu. V dohode možno dojednať spôsob jej zrušenia; výpovednú lehotu možno však dojednať len rovnakú pre obidve strany. Okamžité zrušenie dohody možno dojednať len pre prípady, v ktorých možno okamžite zrušiť pracovný pomer. Ak nevyplýva spôsob zrušenia priamo z uzavretej dohody, možno dohodu jednostranne zrušiť len výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu a s jednomesačnou výpovednou lehotou.

(3)

Organizácia môže uzavrieť s pracovníkom, ktorý je v pracovnom pomere v inej organizácii, dohodu o pracovnej činnosti len s jej predchádzajúcim písomným súhlasom. Ak by činnosť na základe dohody bránila pracovníkovi riadne plniť jeho povinnosti z pracovného pomeru alebo by bola na ujmu jeho zdravia, môže mu organizácia, v ktorej je v pracovnom pomere, uložiť, aby túto dohodu zrušil; organizácia, s ktorou dohodu uzavrel, je povinná mu to umožniť.

§ 238

(1)

Dohoda o vykonaní práce sa uzaviera písomne alebo ústne. V pracovných poriadkoch možno určiť, v ktorých prípadoch môžu pracovníci uzavrieť dohodu o vykonaní práce s inou organizácou, než s ktorou sú v pracovnom pomere, so zreteľom na záujmy spoločnosti, plnenie úloh z pracovného pomeru alebo na ich zdravotný stav len s predchádzajúcim súhlasom organizácie, s ktorou sú v pracovnom pomere.

(2)

Pracovná úloha sa musí vykonať v dojednanej lehote, inak môže organizácia od dohody odstúpiť. Pracovník môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu organizácia nevytvorila dojednané pracovné podmienky; organizácia je povinná nahradiť mu škodu, ktorá mu tým vznikla.

(3)

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Organizácia a pracovník môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti dojednanej práce. Odmena sa môže primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dojednaným podmienkam.

(4)

Ak pracovník zomrie pred splnením pracovnej úlohy, nároky na odmenu primeranú vykonanej práci, pokiaľ organizácia môže jej výsledky použiť, a nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov nezanikajú a stávajú sa súčasťou dedičstva.

§ 239

Vláda Československej socialistickej republiky môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov určiť zásady pre odmeňovanie činností a prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a prípadne aj ďalšie podmienky pre uzavieranie týchto dohôd. Na základe týchto zásad upravia odmeňovanie týchto činností a prác príslušné ústredné orgány, a pokiaľ ide o činnosti a práce vyskytujúce sa vo viacerých odvetviach, ministerstvá práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

PRVÁ HLAVA

PRÁVNE ÚKONY

§ 240

(1)

Právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

(2)

Prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov základnej organizácie Revolučného odborového hnutia o tom, že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.

(3)

Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

§ 241

(1)

Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprizerá.

(2)

Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

(3)

Na splnenie podmienky sa neprizerá, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.

§ 242

(1)

Neplatný je právny úkon,

a)

ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo sa obchádza alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti,

b)

ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,

c)

ktorým sa pracovník vopred vzdáva svojich práv,

d)

ktorý urobil pracovník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným,

e)

ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

(2)

Právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas príslušného orgánu alebo ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonníkom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákonník. Ak požaduje tento zákonník, aby právny úkon bol s príslušným orgánom len prerokovaný, nie je právny úkon neplatný, i keď k tomuto prerokovaniu nedošlo.

(3)

Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 243

(1)

Ak pracovník získa neoprávnene majetkový prospech na úkor organizácie alebo organizácia na úkor pracovníka, musí ho vydať.

(2)

Neoprávneným majetkovým prospechom je prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu.

(3)

Vrátenie neprávom vyplatených súm môže však organizácia od pracovníka požadovať, len ak pracovník vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to do roka odo dňa, keď zistila, že sumy boli nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a najdlhšie do troch rokov od ich výplaty.

(4)

Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť pracovníkovi na ujmu, pokiaľ neplatnosť nespôsobil výlučne sám; ak vznikne pracovníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je organizácia povinná ju nahradiť.

§ 244

(1)

Zmluva (dohoda) je uzavretá, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

(2)

Návrh na uzavretie zmluvy treba prijať v lehote určenej navrhovateľom. Ak nie je lehota určená, treba návrh prijať ihneď, ak konajú účastníci priamo; inak treba ho prijať bez zbytočného odkladu. Návrh je prijatý okamihom, keď prijatie návrhu došlo navrhovateľovi. O prijatí návrhu pracovníka na uzavretie dohody o rozviazaní pracovného pomeru platia ustanovenia § 43.

(3)

K uzavretiu zmluvy nedôjde, ak je návrh prijatý oneskorene alebo ak druhý účastník požaduje zmeny; taký prejav je novým návrhom.

(4)

Dokiaľ návrh alebo jeho prijatie nedôjde druhému účastníkovi, môžu účastníci od svojich prejavov odstúpiť.

(5)

Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine.

§ 245

(1)

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákonníku ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

(2)

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je týmto zákonníkom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

(3)

Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť (§ 33 ods. 2), len dokiaľ pracovník nenastúpil do práce.

(4)

Účastník, ktorý konal v omyle, ktorý druhému účastníkovi musel byť známy, má právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k zmluve nedošlo.

DRUHÁ HLAVA

ZABEZPEČENIE PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

§ 246

(1)

Uspokojenie nároku organizácie možno zabezpečiť dohodou medzi ňou a pracovníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, akoby boli zrážky pri výkone rozhodnutia.2) Dohoda sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí i pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

§ 247

(1)

Ak vznikla pracovníkovi povinnosť nahradiť škodu na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, môže sa iný občan zaručiť písomným vyhlásením, že tento nárok organizácie uspokojí, ak tak neurobí pracovník.

(2)

Organizácia je povinná kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho nároku.

(3)

Ručiteľ je povinný nárok organizácie uspokojiť, ak ho neuspokojil pracovník, hoci ho na to organizácia písomne vyzvala.

(4)

Ručiteľ, ktorý nárok organizácie uspokojil, je oprávnený požadovať od pracovníka náhradu za plnenie poskytnuté organizácii.

§ 248

(1)

Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je pracovník povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú pracovník spôsobil organizácii úmyselne, môže organizácia zabezpečiť aj písomnou zmluvou uzavretou s pracovníkom, ktorou pracovník berie na seba povinnosť, že neprevedie svoju nehnuteľnosť bez súhlasu organizácie na iného, dokiaľ nárok organizácie nebude uspokojený. Ak má mať obmedzenie prevodu nehnuteľnosti právne účinky i pre dedičov, musí sa to v zmluve uviesť.

(2)

K zmluve je potrebná jej registrácia na štátnom notárstve. Obmedzenie prevodu vznikne okamihom registrácie.

(3)

Dokiaľ obmedzenie trvá, je prevod bez súhlasu organizácie neplatný.

(4)

Poradie a spôsob uspokojenia nárokov zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľnosti pri výkone rozhodnutia upravuje Občiansky súdny poriadok.

(5)

Zánikom nároku obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne.

TRETIA HLAVA

PRECHOD PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

§ 249

(1)

Ak zanikne organizácia zlúčením, prechádzajú jej práva a povinnosti na preberajúcu organizáciu.

(2)

Ak zanikne organizácia rozdelením, prechádzajú jej práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na organizácie novovzniknuté. Orgán, ktorý rozhodol o rozdelení organizácie, takisto určí, ktorá z novovzniknutých organizácií preberá od doterajšej organizácie práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré do dňa jej rozdelenia zanikli.

§ 250

(1)

Ak sa prevádza samostatná organizačná jednotka do inej organizácie, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči pracovníkom tejto jednotky na preberajúcu organizáciu.

(2)

Práva a povinnosti doterajšej organizácie voči pracovníkom tejto organizačnej jednotky, ktorých pracovnoprávne vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 251

Ak sa zrušuje organizácia, určí orgán, ktorý organizáciu zrušuje, ktorá organizácia je povinná uspokojiť nároky pracovníkov zrušenej organizácie, prípadne uplatňovať jej nároky. Ak sa však vykonáva pri zrušení organizácie jej likvidácia, má túto povinnosť orgán vykonávajúci likvidáciu, prípadne štát.

ŠTVRTÁ HLAVA

ZÁNIK PRÁV A POVINNOSTÍ Z PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV

§ 252

(1)

Uspokojením nárok zanikne.

(2)

Nároky musia byť uspokojené riadne a včas.

§ 253

(1)

Nárok treba uspokojiť na mieste určenom týmto zákonníkom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, koho nárok sa má uspokojiť.

(2)

Ak nie je doba uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(3)

Ak sa uspokojuje nárok prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia.

(4)

Ak to pripúšťa povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho, koho nárok sa má uspokojiť, zložiť do notárskej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

§ 254

(1)

Pracovník i organizácia sú povinní prijať i čiastočné plnenie.

(2)

Ak organizácia alebo pracovník sú povinní uspokojiť viacej peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný ten nárok, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť; ak tak neurobí, je plnením uspokojený nárok najskôr splatný.

§ 255

(1)

Ak požiada pracovník organizáciu, aby mohol nárok uspokojiť v splátkach, môže mu organizácia povoliť primerané splátky. Ak ich plní v dohodnutých lehotách, ide o včasné a riadne plnenie.

(2)

Ak pracovník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže organizácia žiadať zaplatenie celého nároku len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto právo však môže organizácia použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(3)

Ak je dohodnuté plnenie v splátkach a ak chce pracovník nárok uspokojiť celkom, je organizácia povinná plnenie od neho prijať.

§ 256

(1)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého účastníka, je v omeškaní.

(2)

Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy.3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.

(3)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho nároku. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

§ 257

(1)

Organizácia alebo pracovník, ktorých nárok bol uspokojený, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto nárok uspokojil.

(2)

Ak ten, koho nárok sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom potvrdenie, je ten, kto chce nárok uspokojiť, oprávnený uspokojenie nároku odoprieť.

§ 258

Uplynutie doby

Práva i povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.

§ 259

Dohoda

Účastníci môžu upraviť nároky medzi nimi sporné dohodou, ktorá sa musí urobiť písomne, inak je neplatná.

§ 260

Smrť pracovníka

(1)

Nárok na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia smrťou pracovníka zaniká.

(2)

Ostatné peňažné nároky pracovníka jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(3)

Peňažné nároky organizácie zanikajú smrťou pracovníka, s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré pracovník pred jeho smrťou písomne uznal čo do dôvodu i výšky, a nárokov na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených pracovníkovi na písomné potvrdenie.

PIATA HLAVA

LEHOTY NA UPLATNENIE NÁROKOV A POČÍTANIE ČASU

§ 261

(1)

Nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil v rozhodcovskej komisii alebo na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči komu sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo zaniká pre neuplatnenie v ustanovenej lehote len v prípadoch uvedených v § 46 ods. 3, § 52, § 53 ods. 2, § 60 ods. 3, § 64, § 79 ods. 1, § 101 ods. 4 a § 204 ods. 3. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej doby, prihliadne rozhodcovská komisia i súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie. To isté platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 262

(1)

Lehota na uplatnenie nároku začína plynúť odo dňa, keď sa nárok mohol uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane nesplnením niektorej zo splátok splatným celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

§ 263

(1)

Ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov jeden rok.

(2)

Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodu a výšky tým, kto je povinný nárok uspokojiť, a nárokov zabezpečených obmedzením prevodu nehnuteľnosti je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku na opakujúce sa plnenie, je lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenie tri roky od ich splatnosti.

(3)

Jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začne plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatní do troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, do desiatich rokov odo dňa, keď škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

§ 264

(1)

Ak patrí nárok na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru, musí ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia do 10 rokov odo dňa, keď sa nárok mal podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru uspokojiť. Ak bolo plnenie rozložené na splátky, začína lehota na požiadanie o výkon rozhodnutia pri jednotlivých splátkach plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane neplnením niektorej zo splátok splatným celý nárok, začne plynúť desaťročná lehota od splatnosti nesplnenej splátky.

(2)

Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenie patriace na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia do troch rokov odo dňa ich splatnosti.

(3)

Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch o výkon rozhodnutia, nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá konanie o výkone rozhodnutia.

§ 265

(1)

Nárok bol uplatnený včas i vtedy, ak sa v ustanovenej lehote uplatnil na súde, hoci sa mal uplatniť v rozhodcovskej komisii alebo naopak.

(2)

Ak ide o nároky pracovníkov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo o nároky proti nim, nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej pre uplatnenie nároku doba, po ktorú im opatrovník nebol ustanovený.

§ 266

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.

(4)

Výpovedné lehoty sa končia uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, s výnimkami vyplývajúcimi z ustanovení § 47 ods. 2, § 48 ods. 2, § 49 písm. b) a § 237 ods. 2.

§ 266a

Doručovanie

(1)

Písomnosti organizácie týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmien a zániku povinností pracovníka vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ako aj rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia musia byť doručené pracovníkovi do vlastných rúk. To platí obdobne o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Písomnosti sa pracovníkovi doručujú na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý; ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

(2)

Písomnosti doručované poštou organizácia zasiela na poslednú adresu pracovníka, ktorá je jej známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“.

(3)

Povinnosť organizácie doručiť písomnosť sa splní, len čo pracovník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcej organizácii ako nedoručiteľnú a pracovník svojím konaním doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak pracovník prijatie písomnosti odmietne.

§ 267

(1)

Pokiaľ to vyžaduje účinná ochrana štátnych záujmov alebo dôležité hospodárke záujmy, môže vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov pre pracovníkov vysielaných do cudziny povoliť odchýlky od ustanovení Zákonníka práce, pokiaľ ide

a)

o preloženie na pracovisko v cudzine, a o odvolanie z neho,

b)

o dĺžku určeného týždenného pracovného času, jeho rozvrhnutie a prácu v dňoch pracovného pokoja v cudzine,

c)

o uzavieranie vedľajších pomerov a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

(2)Pracovné pomery pracovníkov, ktorí podľa pracovnej zmluvy nepracujú na pracoviskách organizácie a vykonávajú pre ňu dojednané práce doma (ďalej len „domácki pracovníci“) , spravujú sa ustanoveniami Zákonníka práce s týmito odchýlkami:

a)

na týchto pracovníkov sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch,

b)

pri osobných prekážkach v práci im nepatrí od organizácie náhrada mzdy

c)

nepatrí im príplatok za prácu nadčas ani príplatok za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže určiť ďalšie odchýlky pre domáckych pracovníkov, pokiaľ to budú vyžadovať ich odlišné pracovné podmienky, prípadne určiť, že pri niektorých osobných prekážkach v práci im patrí od organizácie náhrada mzdy.

§ 267a

(1)

Pre pracovné vzťahy členov výrobných družstiev platia ustanovenia § 1, § 6 až 17, § 23, § 25, § 36 až 40, § 60 až 64, § 69 až 243, § 244 s výnimkou odseku 2 poslednej vety, § 245, s výnimkou odseku 3, § 246 až 250, § 252 až 266a, § 267, § 270, § 272 až 275 s týmito odchýlkami:

a)

kde tento zákon hovorí o pracovnom pomere, rozumie sa tým členský pomer člena výrobného družstva v družstve, a kde hovorí o vedľajšom pracovnom pomere, rozumie sa tým aj členský pomer s vedľajším pracovným úväzkom. Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovnej zmluve, rozumie sa tým dohoda o pracovných podmienkach, ktorú člen výrobného družstva uzavrel s družstvom. Miestom výkonu práce sa rozumie miesto, v ktorom sa člen družstva zaviazal vykonávať práce, a ak také miesto nie je výslovne dojednané, miesto, ktoré vyplýva z povahy práce; kde sa hovorí o vedúcom organizácie, rozumie sa tým predstavenstvo družstva, prípadne orgán alebo funkcionár družstva splnomocnený predstavenstvom;

b)

pokiaľ tento zákon zveruje ústredným orgánom pôsobnosť pri vykonávaní niektorých ustanovení vo vzťahu k organizáciám nimi riadeným, vykonáva túto pôsobnosť vo vzťahu k výrobným družstvám Český zväz výrobných družstiev a Slovenský zväz výrobných družstiev. Ustanovenia tohto zákona o spolurozhodovaní, prípadne o súčinnosti odborových orgánov sa na členské vzťahy vo výrobných družstvách nevzťahujú; pokiaľ tento zákon vyžaduje pri niektorých opatreniach účasť vyšších odborových orgánov, vykonáva túto pôsobnosť Český zväz výrobných družstiev a Slovenský zväz výrobných družstiev, ak ide o opatrenia týkajúce sa výrobných družstiev;

c)

povinnosť na náhradu nákladov na získanie alebo zvýšenie kvalifikácie zaniká u členov výrobných družstiev zrušením členstva výpoveďou z dôvodov, ktoré sú obdobné dôvodom uvedeným v § 143 a § 227a, alebo okamžitým zrušením členského pomeru členom podľa stanov družstva;

d)

vedľajšia činnosť (§ 71) sa môže vo výrobnom družstve vykonávať len v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru;

e)

pracovný poriadok družstva schvaľuje členská schôdza družstva. Orgány oprávnené ukladať kárne opatrenie určí Český zväz výrobných družstiev a Slvenský zväz výrobných družstiev,

f)

v prípadoch, v ktorých tento zákon umožňuje upraviť aj niektoré pracovné alebo mzdové podmienky kolektívnou zmluvou, možno vo výrobných družstvách takú úpravu urobiť uznesením členskej schôdze;

g)

Český zväz výrobných družstiev a Slovenský zväz výrobných družstiev môžu určiť, v ktorých ďalších prípadoch patrí pracovníkom pri dôležitých osobitných prekážkach v práci pracovné voľno s náhradou mzdy.

§ 268

Ustanovenia tohto zákonníka sa vzťahujú i na pracovné pomery, ktorých účastníkom je iná než socialistická organizácia.

§ 269

Medzi občanmi sa môže dojednať pracovný pomer len na poskytovanie služieb pre osobnú potrebu za mzdu. Pre tieto pracovné pomery platia ustanovenia o pracovných pomeroch dojednávaných medzi organizáciami a pracovníkmi s týmito odchýlkami:

a)

dojednaný druh práce alebo miesto výkonu práce možno zmeniť len dohodou,

b)

výpoveďou možno pracovný pomer rozviazať z akéhokoľvek dôvodu, pričom neplatí zákaz výpovede; výpovedná lehota je vždy jeden mesiac,

c)

za porušenie pracovnej disciplíny nemožno ukladať kárne opatrenia; ak poruší ktorýkoľvek účastník pracovného pomeru tak hrubým spôsobom povinnosti z neho vyplývajúce, že od druhého účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby pokračoval v pracovnom pomere, môže tento účastník zrušiť pracovný pomer okamžite,

d)

pre náhradu škody zavinenej pracovníkom z nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním neplatí obmedzenie do výšky trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; súd však môže i v týchto prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa znížiť povinnosť na náhradu škody až do výšky priemerného mesačného zárobku pracovníka,

e)

občan, ktorý dojednal pracovný pomer s iným občanom, zodpovedá tomuto občanovi za škodu, ktorú utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s tým, pokiaľ nepreukázal, že škodu nezavinil; zodpovednosť občana sa pomerne obmedzí, ak preukáže, že škodu zavinil aj poškodený pracovník,

f)

spory z týchto pracovných pomerov rozhodujú len súdy,

g)

na tieto pracovné pomery sa nevzťahujú ustanovenia, ktoré ukladajú organizácii povinnosť prerokovať s orgánmi Revolučného odborového hnutia opatrenia týkajúce sa pracovných pomerov alebo vyžiadať si k nim ich predchádzajúci súhlas.

§ 270

Osamelí pracovníci, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmú sa vysielať na pracovné cesty mimo obvodu obce svojho pracoviska alebo bydliska, nesmú sa zamestnávať nočnou prácou a prácou nadčas a možno ich preložiť iba na ich žiadosť.

§ 270a

(1)

Okresný národný výbor je oprávnený uložiť organizácii za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, vrátane mzdových predpisov, pokutu až do sumy 100 000 Kčs a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých bola už pokuta uložená, pokutu až do sumy 500 000 Kčs. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa okresný národný výbor dozvedel o prušení týchto povinností, najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokuty idú do príslušného štátneho rozpočtu.

(2)

Pokutu nemožno uložiť, ak bola organizácii za to isté porušenie predpisov uložená už pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.

(3)

Pri ukladaní pokút sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.

§ 271

V organizáciách priamo riadených národnými výbormi plnia úlohy ústredných orgánov podľa tohto zákonníka krajské národné výbory s výnimkou vydávania pracovnoprávnych predpisov.

§ 272

(1)

Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o ochrane proti požiarom a predpisy o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami, jedmi, látkami škodlivými zdraviu a rádioaktívnymi látkami, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

(2)

Za predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa považujú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané ústrednými orgánmi, orgánmi nadriadenými organizáciám alebo organizáciami s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení a príslušného odborového orgánu.

(3)

Pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú konkrétne pokyny dané pracovníkovi jeho nadriadenými.

§ 273

Invalidným dôchodkom, čiastočným invalidným dôchodkom a dôchodkom pozostalých sa rozumejú tieto dôchodky po odpočítaní prípadnej osobitnej dane z dôchodku.

§ 274

(1)

Osamelými sa rozumejú nevydaté, ovdovené, alebo rozvedené ženy , slobodní, ovdovení alebo rozvedení muži i ženy i muži osamelí z iných vážnych dôvodov, ak nežijú s druhom, prípadne s družkou.

(2)

Mladiství pracovníci sú pracovníci mladší ako 18 rokov.

(3)

Kto je zákonným zástupcom mladistvého pracovníka, ustanovuje Zákon o rodine.

§ 275

Priemerný zárobok

(1)

Základom na zistenie priemerného zárobku je hrubý zárobok pracovníka za predchádzajúci kalendárny rok.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví spôsob zisťovania priemerného zárobku, a ktoré zložky mzdy sa započítavajú do základu na zistenie priemerného zárobku, prípadne v akej výške.

(3)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po prerokovaní s Federálnym ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov

a)

upraví podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku,

b)

môže v odôvodnených prípadoch povoľovať odchýlky od všeobecne platnej úpravy pre niektoré skupiny pracovníkov v súvislosti so zmenami v odmeňovaní pracovníkov alebo s úpravami pracovného času,

c)

na základe zásad určených vládou Československej socialistickej republiky môže také odchýlky povoľovať, aj pokiaľ by to vyžadovali iné závažné okolnosti.

§ 276

(1)

Podľa tohto zákonníka sa posudzujú aj pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1966, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté z pracovného pomeru do 31. decembra 1965 a právne úkony týkajúce sa zmeny a skončenia pracovného pomeru urobené pred 1. januárom 1966 a ich právne účinky, i keď nastanú po tomto dni; platnosť vzniku pracovného pomeru dojednávaného pracovnou zmluvou sa však posudzuje vždy podľa tohto zákonníka.

(3)

U pracovníkov, ktorých pracovný pomer sa dosiaľ spravoval zákonom č. 66/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, považuje sa v budúcnosti za dojednaný druh práce taká práca, ktorá zodpovedá pracovnej náplni funkcie, do ktorej boli trvale ustanovení pred 1. januárom 1966; to isté platí aj o mieste výkonu práce.

(4)

Porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 1966, posudzuje sa podľa tohto zákonníka, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť. Ustanovenie § 79 ods. 2 sa však vzťahuje i na kárne opatrenie uložené pred týmto dňom.

§ 277

(1)

Pracovné spory, o ktorých sa začalo konanie pred 1. januárom 1966, prejednajú a rozhodnú orgány príslušné podľa doterajších predpisov.

(2)

V začatých pracovných sporoch, ktorých prejednávanie sa dosiaľ spravovalo vládnym nariadením č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách v znení vládneho nariadenia č. 12/1961 Zb., postupuje sa takto:

a)

ak nechce osobný úrad vyhovieť podaným námietkam, postúpi ich orgánu, ktorý je podľa tohto zákonníka príslušný na prejednanie sporu,

b)

sťažnosti a odvolania, o ktorých nebolo do 31. decembra 1965 právoplatne rozhodnuté, postúpia orgány, na ktorých boli podané, príslušnému okresnému súdu, ktorý na ich podklade spor prejedná.

(3)

Ak prokurátor navrhne zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v pracovnom spore uvedenom v predchádzajúcom odseku, pretože je v rozpore s právnymi predpismi, rozhodne o jeho zrušení ústredný výbor príslušného odborového zväzu. Ak také rozhodnutie zruší, postúpi spor príslušnému súdu.

§ 278

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1966.

(2)

Premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1966, posudzujú sa podľa doterajších predpisov. Ak však tento zákonník ustanovuje na uplatnenie nároku lehotu kratšiu ako doterajšie predpisy, končí sa lehota najneskôr 31. decembrom 1966. Lehota na uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa končí najneskôr do troch mesiacov od začiatku účinnosti tohto zákonníka. Po uplynutí týchto dôb nároky zanikajú.

(3)

Nárok na náhradu škody úmyselne spôsobenej, z ktorej mal páchateľ majetkový prospech, zaniká uplynutím desaťročnej lehoty počítanej odo dňa, keď začala plynúť pôvodná lehota.

§ 279

Zrušovacie ustanovenia

(1)

Zrušujú sa:

1.

XXVI. hlava všeobecného občianskeho zákonníka vyhláseného 1. júna 1811 v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

2.

živnostenský poriadok č. 227/1859 r. z. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

3.

zákon č. 115/1884 r. z. o zamestnávaní mladistvých robotníkov a žien, o dennom pracovnom čase a o nedeľnom pokoji pri baníctve v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

4.

zákon č. 21/1895 r. z., ktorým sa upravuje nedeľný a sviatočný pokoj v živnostiach, v znení zákona č. 125/1905 r.z.;

5.

nariadenie č. 160/1906 r. z. o službe pri strojoch na námorných parníkoch obchodného loďstva;

6.

nariadenie č. 180/1908 r. z. o úprave pracovných podmienok zamestnancov v olovárňach a zinkovniach;

7.

zákon č. 9/1914 r. z. o služobnej zmluve osôb ustanovených v hospodárskych a lesníckych podnikoch pre služby vyššieho druhu (zákon o statkových úradníkoch);

8.

nariadenie č. 206/1914 r. z., ktorým sa dopĺňajú ustanovenia o prisluhovaní a dohľade na parné kotly a parné stroje;

9.

zákon č. 91/1918 Zb. o osemhodinovom pracovnom čase;

10.

nariadenie č. 11/1919 Zb., ktorým sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o osemhodinovom pracovnom čase;

11.

zákon č. 420/1919 Zb. o práci detí;

12.

zákon č. 29/1920 Zb. o úprave pracovných a mzdových pomerov domáckej práce v znení vládneho nariadenia č. 44/1951 Zb.;

13.

nariadenie č. 499/1921 Zb. o úprave pracovného času v lekárňach;

14.

zákon č. 244/1922 Zb., ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku, v znení zákona č. 217/1924 Zb.;

15.

zákon č. 137/1924 Zb., ktorým sa vydávajú predpisy o ochrane života a zdravia osôb zamestnaných v živnostiach natieračských, lakovníckych a maliarskych;

16.

živnostenský zákon pre územie Slovenska č. 259/1924 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

17.

ustanovenia druhej časti vládneho nariadenia č. 15/1927 Zb o úprave platových a niektorých služobných pomerov zamestnancov Československých štátnych dráh;

18.

vládne nariadenie č. 16/1927 Zb. o úprave služobných a platových pomerov remeselníckych zamestnancov v technickej stavebnej a udržiavacej službe a v automobilovej prevádzke Československej pošty v znení nariadenia č. 111/1945 Zb., nariadenia č. 140/1946 Zb. a nariadenia č. 220/1946 Zb.;

19.

zákon č. 39/1928 Zb. o ochrane domáceho trhu práce;

20.

zákon č. 154/1934 Zb. o pracovnom pomere súkromných úradníkov, obchodných pomocníkov a iných zamestnancov v podobnom postavení (zákon o súkromných zamestnancoch);

21.

zákon č. 189/1936 Zb. o pracovnom pomere redaktorov;

22.

ustanovenia § 62, § 80 ods. 1 a § 146 ods. 2 vládneho nariadenia č. 41/1938 Zb., ktorým sa vydávajú všeobecné predpisy na ochranu života a zdravia pomocných robotníkov;

23.

zákon č. 333/1939 Slov. zák. o zamestnávaní cudzincov;

24.

ustanovenie § 6 nariadenia č. 181/1940 Zb., ktorým sa vydávajú predpisy na ochranu života a zdravia zamestnancov pracujúcich v stlačenom vzduchu;

25.

nariadenie č. 261/1942 Zb. o domáckej práci v znení nariadenia č. 76/1944 Zb.;

26.

vládne nariadenie č. 15/1945 Zb. o hlásení pracovného pomeru a jeho zrušení;

27.

dekrét č. 71/1945 Zb. o pracovnej povinnosti osôb, ktoré stratili československé štátne občianstvo;

28.

dekrét č. 88/1945 Zb. o všeobecnej pracovnej povinnosti;

29.

vyhláška č. 652/1945 Ú. l. o úprave pracovnoprávnych otázok v súvislosti s vykonávaním opatrení na urýchlenie nakládky a vykládky vozňov a plavidiel;

30.

zákon č. 29/1946 Zb., ktorým sa zavádzajú pracovné preukazy;

31.

zákon č. 177/1946 Zb. o úprave pracovného času v pekárňach;

32.

vyhláška č. 184/1946 Zb. o vydávaní pracovných preukazov a prihláškach na nemocenské poistenie v znení vyhlášky č. 198/1948 Zb.;

33.

zákon č. 16/1947 Zb. o umiestnení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom poľnohospodárskom majetku a ich rodinných príslušníkov;

34.

zákon č. 45/1947 Zb. o úprave pracovného času v baníctve;

35.

zákon č. 193/1947 Zb., ktorým sa živnosť fúkača technického skla vyhlasuje za remeselnícku;

36.

zákon č. 110/1947 Zb., ktorým sa vulkanizérska živnosť vyhlasuje za remeselnícku živnosť;

37.

zákon č. 244/1948 Zb. o štátnej mzdovej politike;

38.

vyhláška č. 1153/1948 Ú. l. upravujúca pracovné a mzdové podmienky pekárskeho robotníctva;

39.

zákon č. 4/1949 Zb. o pracovnom pomere domovníckom;

40.

vládne nariadenie č. 40/1949 Zb., ktorým sa zamestnanie v dielňach a autodielňach železničnej správy pri niektorých remeselných výkonoch vyhlasuje za rovnocenné zamestnaniu učňovskému;

41.

zákon č. 234/1949 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov;

42.

vládne nariadenie č. 278/1948 Zb., ktorým sa upravuje výška niektorých náhrad podľa zákona o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov;

43.

ustanovenia § 3 až 10 zákona č. 64/1950 Zb.o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 43/1956 Zb.;

44.

zákon č. 66/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb.;

45.

zákon č. 67/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov (sudcovský zákon);

46.

ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 a § 17, 18, 20, 23, 25 a 26 vládneho nariadenia č. 68/1950 Zb., ktorým sa vydáva platový poriadok pre správnych zamestnancov, a dopĺňajúce vládne nariadenie č. 38/1953 Zb.;

47.

vládne nariadenie č. 102/1950 Zb., ktorým sa určuje začiatok účinnosti zákona o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov;

48.vládne nariadenie č. 115/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch a o penzijnom zabezpečení bývalých pragmatikálnych zamestnancov prevzatých do služieb národných alebo komunálnych podnikov, pokiaľ upravuje pracovné a platové pomery;

49.

vládne nariadenie č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách v znení vládneho nariadenia č. 12/1961 Zb.;

50.

ustanovenia § 4 až 8 vládneho nariadenia č. 131/1950 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov, v znení vládneho nariadenia č. 18/1953 Zb.;

51.

ustanovenie § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.;

52.

vládne nariadenie č. 19/1951 Zb. o úprave pracovného času na zabezpečenie plynulej dopravy pracujúcich a zásobovanie elektrinou, plynom a výhrevnou parou v znení vládneho nariadenia č. 30/1959 Zb.;

53.

ustanovenie § 6 zákona č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných a významných dňoch;

54.

vládne nariadenie č. 39/1952 Zb. o zákaze prijímania pracovníkov do zamestnania, ktorí nemajú riadne rozviazaný predchádzajúci pracovný pomer;

55.

ustanovenia § 3, 16, 19, 20 a 21 vládneho nariadenia č. 17/1954 Zb. o platových pomeroch zamestnancov štátneho aparátu v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb.;

56.

ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vládneho nariadenia č. 44/1954 Zb. o organizácii verejnej dopravy v odbore Ministerstva dopravy;

57.

vyhláška č. 77/1954 Ú. l. (č. 96/1954 Ú. v.) o náhrade zárobku zamestnancom za dni pracovného pokoja a o odmene za prácu v týchto dňoch;

58.

vyhláška č. 124/1954 Ú. l. (č. 150/1954 Ú. v.) o úprave pracovnoprávnych pomerov učňov a o príprave mládeže na povolanie v pracovnom pomere v závodoch;

59.

vyhláška č. 213/1955 Ú. l. (Ú. v.) o rozviazaní niektorých pracovných pomerov bez súhlasu odboru pracovných síl rady okresného národného výboru;

60.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 26/1956 Zb. o zjednotení disciplinárnych predpisov v odbore Ministerstva spojov;

61.

ustanovenia § 13 až 15 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 30/1956 Zb. o úprave platových pomerov učiteľov a vychovávateľov;

62.

ustanovenia § 15 až 17 a 20 až 22 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 31/1956 Zb. o úprave platových pomerov zdravotníckych pracovníkov;

63.

zákona č. 45/1956 Zb. o skrátení pracovného času;

64.

ustanovenia § 50 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov;

65.

zákon č. 24/1957 Zb. o kárnom (disciplinárnom) stíhaní rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve a vykonávacie smernice č. 136/1958 Ú.l. (Ú.v.);

66.

ustanovenie § 14 zákona č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily;

67.

zákon č. 71/1958 Zb. o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného pomeru;

68.

ustanovenie § 1 až 23 zákona č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere (učňovský zákon);

69.

vyhláška č. 15/1958 Ú. l. (Ú. v.) o rozväzovaní niektorých pracovných pomerov bez súhlasu odboru pracovných síl rady okresného národného výboru;

70.

vyhláška č. 165/1958 Ú. l. (Ú. v.) o hmotnej zodpovednosti obchodných zamestnancov;

71.