Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
z 20. októbra 1981
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 53 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev a § 143 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):
§ 1
Rozsah platnosti
(1)
Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, postup pri jej vypracovaní, prerokúvaní a schvaľovaní a vykonávanie záverečného vyhodnotenia stavieb.
(2)
Vyhláška sa vzťahuje na dokumentáciu stavieb financovaných z investičných prostriedkov,1) ktorých investormi sú tuzemské socialistické organizácie a ktoré sa majú uskutočniť na území Československej socialistickej republiky. Vzťahuje sa tiež na dokumentáciu stavieb, ktorých súčasťou sú základné prostriedky získané po vyriešení úloh plánu rozvoja vedy a techniky podľa osobitného predpisu.2)
(3)
Podľa tejto vyhlášky sa postupuje primerane
a)
pri stavbách a zmenách a opravách3) dokončených stavieb financovaných z neinvestičných prostriedkov,4)
b)
pri modernizácii bytového fondu,5)
c)
pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych pamiatok financovaných z neinvestičných prostriedkov,
d)
pri dočasných zariadeniach financovaných z neinvestičných prostriedkov na rozvoj vedy a techniky,6)
e)
pri strojoch a zariadeniach nezahrnutých do rozpočtov stavieb,7) pokiaľ vyžadujú stavebné alebo montážne práce,
f)
pri stavbách, ktoré Československá socialistická republika vlastnými organizáciami buduje pre seba v zahraničí,
g)
pri samostatnom združenom zariadení staveniska (časť E bodu 2 prílohy č. 17),
h)
pri asanačných a rekultivačných prácach, ktorými sa odstraňujú dôsledky povrchovej aj hlbinnej ťažobnej činnosti a ktoré sú financované z neinvestičných prostriedkov.8)
(4)
Na experimentálne stavby sa ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujú s odchýlkami ustanovenými osobitným predpisom.9)
§ 2
Pojmy
(1)
Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác včítane dodávok stavebných hmôt a dielov a dodávok strojov a zariadení včítane ich montáží, náradia a inventára,10) uskutočňovaný spravidla na súvislom mieste a v súvislom čase, ktorého účelom je vybudovanie nových základných prostriedkov (novostavba) alebo zmena doterajších základných prostriedkov (rekonštrukcia, modernizácia, nadstavba, prístavba a stavebné úpravy), ktoré majú ako celok plniť samostatnú technicko-ekonomickú, prípadne inú spoločenskú funkciu;11) ako stavba sa niekedy označuje aj základný prostriedok alebo súbor základných prostriedkov, ktoré sú výsledkom tejto činnosti. Za stavbu sa môže v súbore stavieb výnimočne považovať aj príprava rozsiahleho územia pre ďalšie stavby súboru.
(2)
Za súčasť stavby sa považuje aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku, provizóriá potrebné na zabezpečenie prevádzky doterajšej stavby po čas výstavby a - pokiaľ ide o dopravné siete,12) rozvodné siete,12) kanalizácie a ich zariadenia včítane prípojok a vnútorných rozvodov a nie je osobitnými predpismi ustanovené inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných prostriedkov alebo ich častí, nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním stavby, a je nevyhnutné ich funkciu zachovať.
(3)
Súborom stavieb sa rozumejú vzájomne prevádzkovo a ekonomicky súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo na spoločný účel na rozličných miestach.
(4)
Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení včítane ich montáží a inventára,10) ktorý slúži na zabezpečenie samostatného (čiastkového) technologického alebo netechnologického procesu a spravidla sa uvádza do prevádzky v súvislom čase.13)
(5)
Prevádzkový celok je súhrn navzájom nadväzujúcich prevádzkových súborov včítane ich montáží a inventára,10) ktorý slúži na zabezpečenie samostatného uceleného technologického alebo obdobného netechnologického procesu a spravidla sa uvádza do prevádzky v súvislom čase.
(6)
Stavebný objekt je priestorovo ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby,14) ktorá plní vymedzenú účelovú funkciu.
(7)
Obytný súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov základnej technickej a občianskej vybavenosti včítane príslušných prevádzkových súborov.15)
(8)
Zariadením staveniska sa rozumejú dočasné objekty a zariadenia,16) ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov výstavby; na tieto účely sa využívajú aj objekty a zariadenia, ktoré buduje ako súčasť stavby alebo už vybudoval, a požičal na to investor, dodávateľ alebo iná organizácia. Za zariadenie staveniska sa považujú na účely tejto vyhlášky aj dočasné objekty a zariadenia, ktoré slúžia výrobným účelom v čase uskutočňovania stavby. Miestne sústredené objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viaceré stavby tvoria združené zariadenie staveniska. V tejto vyhláške sa označujú ako zariadenie staveniska (príloha č. 17) všetky objekty a zariadenia uvedené v tomto odseku.
§ 3
Účastníci výstavby
(1)
Účastníkmi výstavby sa rozumejú investor, generálny projektant a dodávatelia,17) pri dovoze dovozcovia.18)
(2)
Investor je organizácia, ktorá stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia,19) vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ hovoria o investorovi, aj na túto organizáciu. Ak ide o stavbu, pre ktorú sa združujú prostriedky20) viacerých organizácií, koná ako investor - ak osobitné predpisy neustanovujú inak alebo ak nedôjde k inej dohode - organizácia s najväčším podielom na celkových nákladoch stavby.
(3)
Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dodávok pre stavby; pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa ako vyšší dodávateľ alebo dodávateľ. Tak isto sa v tejto vyhláške označuje organizácia, ktorá sa dohodla o budúcej dodávke alebo aspoň o spolupráci pri príprave stavby, bola na ňu určená alebo sa na ňu zmluvne zaviazala. 21) Podľa potreby sa vo vyhláške rozlišujú dodávatelia, ktorí dodávajú priamo investorovi (ďalej len "priami dodávatelia") a ich dodávatelia, ktorí sa označujú ako poddodávatelia. Priamymi dodávateľmi môžu byť buď vyšší dodávatelia, 22) alebo ostatní dodávatelia.
(4)
Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných predpisov,23) ktorá sa zaviazala v súlade s touto vyhláškou a osobitnými predpismi24) na dodávku projektovej dokumentácie celej stavby aspoň v rozsahu úvodného projektu a na výkon autorského dozoru. Ako generálny projektant sa v tejto vyhláške označuje aj projektová organizácia, ktorá pred uzavretím takého záväzku dojednala dohodu podľa § 12 alebo bola určená ako generálny projektant.
(5)
Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených v odseku 4 len pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú činnosť alebo osobitne určených Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, ak sa zaviazala dodať celú stavbu.
(6)
Dovozcom sa rozumie organizácia oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť zabezpečujúca, prípadne dodávajúca pre stavbu investičný celok alebo jednotlivé stroje (zariadenia), prípadne iné výrobky alebo práce (ďalej len "dovoz strojov a investičných celkov").
(7)
Pri stavbách uskutočňovaných vo vlastnej réžii investora, prípadne svojpomocou sa musí určiť, ktorý útvar organizácie plní na základe príslušných oprávnení funkcie jednotlivých účastníkov výstavby; určené útvary postupujú pri uplatňovaní vyhlášky vo vzájomných vzťahoch primerane.
§ 4
Dokumentácia stavieb
(1)
Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu, dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a správu o záverečnom vyhodnotení stavby.
(2)
Pri stavbách s jadrovým zariadením sa za dokumentáciu stavieb považujú aj bezpečnostné správy, ktoré investor zabezpečuje podľa osobitných predpisov.25)
§ 5
Zjednodušenie dokumentácie
(1)
Účastníci výstavby sú povinní obmedziť dokumentáciu stavieb na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, charakteru, významu, veľkosti a zložitosti stavby; pritom sa môžu po vzájomnej dohode odchýliť od ustanovení o podrobnom obsahu dokumentácie uvedenom v prílohách. Vždy sa však musí zachovať základná skladba dokumentácie, ktorá musí spĺňať účel a funkciu predpísané vyhláškou a byť postačujúcim podkladom pre územné a stavebné konanie.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže ústredný orgán investora po dohode podľa príslušnosti s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo ministerstvom výstavby a techniky republiky ustanoviť,
a)
že upustí od spracovania štúdie súboru stavieb, ak sa schválený územný projekt zóny prerokoval aj s dodávateľskými organizáciami,26) alebo
b)
že štúdia súboru stavieb alebo jej časť môže pre jednotlivé stavby súboru nahradiť projektové úlohy, ktoré sa v takom prípade nespracúvajú.
(3)
Ak ide o stavebné úpravy27) dopravných sietí,12) rozvodných sietí,12) kanalizácií a ich zariadení včítane prípojok a vnútorných rozvodov, o úpravy odvodňovacích a zavodňovacích zariadení28) alebo o terénne úpravy, môže ústredný orgán investora určiť, že sa pri týchto úpravách stavieb upustí od spracovania projektovej úlohy a spracuje sa priamo jednostupňový projekt. Od spracovania projektovej úlohy nemožno upustiť, ak je súčasťou uvedených úprav odstraňovanie stavieb a ak tieto úpravy vyvolávajú nároky na územie, zmenu vo využití územia alebo nároky na pracovné sily. Pri postupe podľa tohto odseku plní funkciu projektovej úlohy vymedzenie základných požiadaviek na stavbu investorom, doložené údajmi podľa § 19 ods. 2, prípadne jednostupňový projekt. Ustanovenie tohto odseku nemožno použiť pre stavby, ktoré sú záväznými úlohami štátneho plánu (ďalej len „záväzné stavby“) alebo centralizovanými stavbami.29)
(4)
Pre stavby, ktorých technické riešenie je celkom jednoduché,30) pre naliehavé zabezpečenie základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pre práce, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm, sa projektová dokumentácia obmedzí na opis pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, potrebné výpočty, súpis materiálu a rozpočet (§ 61 ods. 6). Pri týchto stavbách sa projektová úloha nemusí spracovať, pokiaľ jej spracovanie nevyžaduje orgán, ktorému prislúcha jej schválenie; v takom prípade plní zjednodušená projektová dokumentácia v nevyhnutnom rozsahu aj funkcie projektovej úlohy.
(5)
Zjednodušená projektová dokumentácia podľa odseku 4 sa môže so súhlasom investora a po dohode generálneho projektanta s priamymi dodávateľmi vypracovať aj v rámci úvodného projektu pre technicky úplne jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
(6)
Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo jeho ucelená časť bez zmeny, vypracuje sa v rámci úvodného projektu opakovateľná časť len raz a pri opakovaných stavebných objektoch, prípadne prevádzkových súboroch alebo ich častiach sa uvedie iba odkaz.
(7)
Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty, postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
§ 6
Využitie typizácie
(1)
Účastníci výstavby sú povinní uplatňovať pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie typizačné smernice a typové podklady32) za podmienok vymedzených pre ich použitie schvaľujúcim orgánom33) a využívať podrobnú dokumentáciu k typovým podkladom stavebných objektov, ak bola vyhlásená.34)
(2)
Na žiadosť spracovateľa prípravnej alebo projektovej dokumentácie je dodávateľ stavebnej časti povinný poskytnúť typové podklady stavebných sústav a stavebných dielov, ktoré dodáva, alebo na ne odkázať podľa § 27 ods. 11.
(3)
Typové podklady poskytované podľa odseku 2 môžu sa v rozsahu dohodnutom medzi investormi a dodávateľmi uplatniť pre prípravu stavieb po určité obdobie v určitej územnej oblasti.
(4)
Projektová dokumentácia sa pri použití typových podkladov spracúva zjednodušene tak, že podľa stupňa dokumentácie a podľa druhu typového podkladu sa časti stavebného objektu, prípadne stavebný objekt znázorňujú iba schematicky s odkazom na príslušný použitý typový podklad a s doriešením väzieb vyplývajúcich z jeho uplatnenia.
(5)
Typové podklady, na ktoré sa podľa odseku 4 odkazuje, sa pripájajú iba k dvom povinným vyhotoveniam35) odovzdávanej projektovej dokumentácie, ak nedôjde k inej dohode.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 až 5 tiež platia, ak sa na spracovanie projektovej dokumentácie použijú iné obdobné podklady spracované vopred;36) tieto podklady sa k projektovej dokumentácii nepripájajú, pokiaľ ich stavebný úrad a účastníci výstavby majú k dispozícii.
§ 7
Účel a funkcia investičného zámeru
(1)
Investičný zámer je
a)
jedným z podkladov pre plánovanie investičnej výstavby a oblastné plánovanie,
b)
pokynom a podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie.
(2)
Investičný zámer vyjadruje základné požiadavky na stavbu, prípadne súbor stavieb a nároky na jej prípravu a realizáciu. Vychádza pritom z úloh pre prípravu plánu, 37) z rozvojových dokumentov 38) odôvodňujúcich aj potrebu a spôsob investičného rozvoja a zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie 39) a objasňuje súvislosti stavby s celkovou koncepciou založenou v týchto dokumentoch.
§ 8
Obsah investičného zámeru
(1)
Investičný zámer obsahuje najmä názov a miesto alebo oblasť stavby a ďalšie základné údaje stavby, najmä účel stavby, rozsah kapacít, predpokladanú potrebu pracovných síl, energií, vody, požiadavky na verejnú dopravu,40) na územie a na súvisiace investície, najmä vyvolané, požiadavky na dovoz, prípadne požiadavky na vývoj, celkové náklady stavby, údaje o ekonomickej efektívnosti a požiadavky na spracovanie prípravnej dokumentácie; s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 3 je súčasťou investičného zámeru jeho odôvodnenie.
(2)
Odôvodnenie investičného zámeru obsahuje najmä odôvodnenie nevyhnutnosti stavby, odôvodnenie jej technicko-ekonomickej koncepcie, zhodnotenie jej efektívnosti a odôvodnenie súvisiacich, najmä vyvolaných investícií. Nevyhnutnosť stavby sa preukazuje predovšetkým porovnaním účelu stavby s úlohami pre prípravu plánu a s úlohami rozvojových dokumentov alebo - ak nemožno postupovať inak - rozborom nekrytých potrieb a rozborom využitia doterajších kapacít včítane zameniteľných kapacít a preukázaním, že plánovité uspokojenie potrieb nemožno dosiahnuť iným spôsobom.
§ 9
Spracovanie investičného zámeru
(1)
Vypracovanie investičného zámeru zabezpečuje a investičný zámer vydáva orgán, ktorému prislúcha schváliť projektovú úlohu (§ 64).
(2)
Investičný zámer sa vypracúva a vydáva pre záväzné a centralizované stavby a pre stavby, ktoré určí ústredný orgán investora po dohode s príslušnou plánovacou komisiou republiky.
(3)
Ak ústredný orgán investora neustanoví inak alebo ak si to nevyžiada Štátna plánovacia komisia alebo Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, spracuje sa investičný zámer bez odôvodnenia pri stavbách,
a)
ktoré sú súčasťou rozvojových dokumentov kladne posúdených Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne aj príslušnou plánovacou komisiou republiky a príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky,
b)
určených výhradne na realizáciu úloh štátneho technického rozvoja,
c)
o realizácii ktorých vopred rozhodla príslušná vláda.
(4)
Na požiadavku spracovateľa investičného zámeru, doloženú súhlasom ústredného orgánu investora, je dovozca povinný poskytnúť dostupné údaje a informácie (technické, obchodné, ekonomické a cenové) o dovážaných strojoch alebo investičných celkoch.
§ 10
Prerokúvanie a vydanie investičného zámeru
(1)
Investičný zámer musí byť pred vydaním
a)
prerokovaný s orgánom oblastného plánovania z hľadiska lokalizácie stavieb a zabezpečenia predpokladaného prírastku počtu pracovníkov,
b)
ak ide o záväznú alebo centralizovanú stavbu, predložený včítane výsledkov prerokovania podľa písmena a)
(2)
Investičný zámer sa môže vydať, len ak je
a)
preukázaná nevyhnutnosť a efektívnosť stavby;
b)
vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania;
c)
pri záväzných a centralizovaných stavbách vydané kladné stanovisko orgánov uvedených v odseku 1 písm. b).
(3)
Orgán vydávajúci investičný zámer je povinný zaslať ihneď po vydaní jedno vyhotovenie orgánom, s ktorými ho prerokúval podľa odseku 1 písm. a), a ak ide o záväznú alebo centralizovanú stavbu, aj orgánom, ktoré k nemu dali stanoviská podľa odseku 1 písm. b).
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§ 11
Druhy prípravnej dokumentácie a východiskové podklady
(1)
Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb. V prípadoch uvedených v § 5 ods. 2 písm. b) je prípravnou dokumentáciou iba štúdia súboru stavieb.
(2)
Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb) je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa použijú na vypracovanie prípravnej dokumentácie rovnaké východiskové podklady ako pri vypracovaní investičného zámeru.
§ 12
Zabezpečenie výkonu funkcie generálneho projektanta
(1)
Investor je povinný do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta (príloha č. 1), a písomne s ňou dohodnúť,41) že zaujme stanovisko k návrhu projektovej úlohy (§ 23) a že uzavrie v dohodnutej lehote zmluvu o dodávke úvodného (jednostupňového) projektu včítane autorského dozoru, prípadne aj to, ako bude spolupracovať pri spracovaní prípravnej dokumentácie.
(2)
Ak nedôjde k dohode, postupuje investor podľa ustanovení § 72 ods. 1 až 3, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.42)
Druhý oddiel
Projektová úloha
§ 13
(1)
Projektová úloha vymedzuje požiadavky na celú stavbu do podrobností potrebných na vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu v súlade s investičným zámerom, pokiaľ bol vydaný. Ak ide o súbor stavieb, musia sa v projektovej úlohe každej stavby súboru zabezpečiť aj podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.
(2)
Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a zdôvodňuje stavbu a jej umiestnenie, určuje národohospodárske, výrobné (prevádzkové) a sociálne ciele stavby, požiadavky na jej technickú, ekonomickú, architektonickú a výtvarnú úroveň (predovšetkým na uplatnenie výsledkov vedecko-technického rozvoja)43) a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom preukazuje realizovateľnosť a efektívnosť44) stavby a určuje najmä:
a)
rozsah a členenie stavby [§ 30 ods. 3 písm. c)] na stavebné objekty a prevádzkové súbory,
b)
požiadavky na technické, ekonomické, architektonické a výtvarné riešenie stavby, najmä
c)
požiadavky na použitie menovite uvedených strojov a zariadení nevyskúšaných v prevádzke45) včítane odôvodnenia zamýšľaného použitia, doloženého vyjadrením riešiteľa a výrobcu, a podľa potreby požiadavky na vývoj včítane náhradného riešenia pre prípad jeho neúspešného skončenia,
d)
požiadavky na dovoz strojov a investičných celkov, licencií a na zabezpečenie dodávok z dovozu pre budúcu výrobu v budovaných kapacitách, doložené rozborom ich nevyhnutnosti a predpokladov efektívnosti dovozu. Pri dovozoch pre výstavbu zahrnie rozbor aj spôsob opatrenia projektových podkladov, údajov o zabezpečení včasného uvedenia investičného celku alebo dôležitého jednotlivého stroja do prevádzky a o zabezpečení využitia zodpovednosti za vady (záruky) zahraničného dodávateľa, prípadne aj zdôvodnenie potreby výnimočne uzavrieť zahraničnú zmluvu pred schválením úvodného (jednostupňového) projektu,
e)
požiadavky na uskutočňovanie stavby (najmä zásady riešenia zariadenia staveniska včítane využitia trvalých stavebných objektov, prípadne doterajších objektov a preukázania nevyhnutnosti budovania mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska, lehotu výstavby), prípadne požiadavky na postupné uvádzanie stavby do prevádzky (užívania), pri modernizáciách a rekonštrukciách aj spôsob a rozsah prevádzky včítane termínov a rozsahu jeho potrebného prerušenia,
f)
podmienky zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby, najmä
g)
požiadavky na opatrenia zabezpečujúce spoločenské záujmy alebo sa ich dotýkajúce, najmä požiadavky
h)
prevádzateľov (užívateľov) stavby, spôsob a podmienky prevzatia budúcej prevádzky (užívania) a pri stavbách komplexnej bytovej výstavby48) (ďalej len „KBV“) investorský rozvrh bytových, prípadne ďalších objektov,
i)
celkové náklady stavby.
(3)
Súčasťou projektovej úlohy je technologická alebo objemová štúdia, prípadne obe. Podľa charakteru a rozsahu stavby zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní projektovej úlohy ďalšie potrebné štúdie (napr. zastavovacie, postupu výstavby, dopravy, racionálneho riešenia spotreby palív a energií, protihlukové); tieto štúdie, prípadne ich vybrané časti alebo závery sa pripájajú k projektovej úlohe.
(4)
Pri rekonštrukciách a modernizáciách zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní projektovej úlohy aj dokumentáciu doterajšieho stavu včítane rozhodujúcich technicko-ekonomických údajov o prevádzke (užívaní) stavby a opisu technického stavu zariadenia; táto dokumentácia sa tiež pripája k projektovej úlohe.
(5)
Podrobný obsah a skladba projektovej úlohy sú uvedené v prílohe č. 2, projektovej úlohy stavby KBV v prílohe č. 3.
(6)
Postup pri určení lehôt výstavby v projektovej úlohe je uvedený v prílohe č. 18.
§ 14
Projektová úloha slúži najmä:
a)
dohode, prípadne na určenie budúceho dodávateľského systému,
b)
na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby,
c)
na registráciu stavby,
d)
na plánovanie investičnej výstavby,
e)
na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),
f)
na uzavretie zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na organizačnej a projektovej príprave stavby, zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie a na uzavretie dohôd o náhradnom riešení pre prípad neúspešného skončenia vývoja,
g)
na vypracovanie projektovej dokumentácie.
§ 15
Spôsob spracovania projektovej úlohy
(1)
Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu, ak vyhláška v § 5 neustanovuje inak; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa § 11 ods. 2.
(2)
Vypracovanie projektovej úlohy včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií zabezpečuje investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti včítane prieskumov, štúdií a nevyhnutných geodetických podkladov u projektovej alebo inej oprávnenej organizácie.49)
§ 16
Spolupráca organizácií pri vypracovaní projektovej úlohy
(1)
Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi, prípadne spracovateľovi na ich žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských možnostiach, výrobkoch a lehotách dodávok a údaje na vypracovanie prepočtu nákladov.
(2)
Investor je povinný pred začiatkom prác na projektovej úlohe vyhľadať dodávateľské organizácie, prípadne dovozcov, s účasťou ktorých sa pri výstavbe počíta, prerokovať a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu podľa osobitného predpisu.50)
(3)
Na základe dohody uzavretej podľa odseku 2 poskytne spracovateľ projektovej úlohy v priebehu prác na nej vyšším dodávateľom na ich prípravu čiastkové výsledky týchto prác. Vyšší dodávatelia poskytnú spracovateľovi projektovej úlohy výsledky svojej prípravy včítane návrhov na postup pri uskutočňovaní stavby na využitie pre dokončenie projektovej úlohy.
(4)
Ako súčasť projektovej úlohy sa spracúva štúdia postupu výstavby
a)
pri záväzných stavbách, s výnimkou stavieb osobitnej časti štátneho plánu,
b)
pri centralizovaných, prípadne ostatných stavbách, ktoré určí Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj na návrh ústredného orgánu niektorého z účastníkov výstavby.
Podrobný postup spracovania štúdie postupu výstavby obsahuje príloha č. 16.
(5)
Ak nedôjde k dohode podľa odseku 2 alebo ak sa dodávateľ nemohol vyhľadať, postupuje sa podľa ustanovení § 72, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.50)
(6)
Na žiadosť investora doloženú potvrdením jeho ústredného orgánu o tom, že vybudovanie stavby počíta s devízovo krytým dovozom, je dovozca povinný poskytovať dostupné údaje a informácie na spracovanie projektovej úlohy včítane údajov o nákladoch dovozu (§ 46) a o predpokladanom medziročnom cenovom vývoji pre prípad časového posunu realizácie dodávok. Potvrdenie ústredného orgánu investora odpadá, ak je pre stavbu vydaný investičný zámer, ktorý počíta s dovozom.
§ 17
Etapy
(1)
V odôvodnených prípadoch sa môžu pri rozsiahlych a zložitých stavbách v projektovej úlohe vymedziť etapy stavby, ktoré umožňujú postupné projektovanie a uvádzanie kapacít (stavby) do prevádzky (užívania). Pre každú etapu sa určia jej prepočtové náklady a čas uskutočňovania (§ 60 a príloha č. 18 bod 2.3). V rámci prvej etapy sa musí zabezpečiť aj nevyhnutné zariadenie staveniska, najmä sociálne zariadenie.
(2)
Etapu môže tvoriť len ucelená časť stavby schopná samostatnej prevádzky (užívania). Etapa sa môže vymedziť inak, ak to vyžadujú
a)
podmienky dovozu,
b)
nevyhnutnosť včasného zabezpečenia časti stavby potrebnej na rozvinutie výstavby.51)
(3)
Stavbu možno členiť na etapy, len ak dá na to najneskôr do schválenia projektovej úlohy súhlas
a)
pri záväzných a centralizovaných stavbách ústredný orgán investora na základe kladného stanoviska príslušného orgánu štátnej expertízy, obsiahnutého v záveroch štátnej expertízy (§ 65 ods. 6),
b)
pri ostatných stavbách ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky.
§ 18
Varianty
Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to určuje investičný zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením ostatných variantov.
§ 19
Výber staveniska
(1)
V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska včítane obstarania geodetických podkladov a uskutočnenia nevyhnutných prieskumov. Odôvodnenie výberu staveniska je súčasťou projektovej úlohy.
(2)
Správcovia podzemných rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne osobitných zariadení sú pri uskutočňovaní prieskumov podľa odseku 1 povinní včas poskytovať (§ 73 ods. 1) investorovi, prípadne spracovateľovi projektovej úlohy overené údaje o priestorovom umiestnení týchto sietí, prípadne zariadení a o ich technickom stave.
(3)
Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám starostlivosti o životné prostredie, ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, 52) byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a pritom umožňovať najhospodárnejšie uskutočnenie i prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.
(4)
Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v prílohe č. 4; súbor prieskumných prác je uvedený v prílohe č. 5.
§ 20
Prerokúvanie projektovej úlohy
(1)
V priebehu prác prerokuje investor, podľa potreby za účasti spracovateľa, projektovú úlohu
a)
s orgánmi oblastného plánovania z hľadísk uvedených v § 10 ods. 1 písm. a) pri stavbách, pre ktoré nebol vydaný investičný zámer a ktoré majú požiadavky na nové pracovné sily alebo na nové stavebné pozemky;
b)
s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej prevádzky (užívania) stavby, najmä z hľadísk uvedených v § 13 ods. 2 písm. d) a f);
c)
s dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské záujmy (ďalej len „dotknuté orgány štátnej správy“), účinky a dôsledky stavby včítane hľadiska obrany a bezpečnosti štátu;53)
d)
s vyššími dodávateľmi a priamymi dodávateľmi výrobkov a montáží (§ 16), prípadne s dovozcami možností a podmienky dodávateľského zabezpečenia stavby; dodávatelia si podľa potreby prizvú svojich dodávateľov;
e)
s budúcimi prevádzateľmi (užívateľmi) z hľadísk uvedených v § 13 ods. 2 písm. h); spôsob a podmienky prevzatia dokončených stavieb alebo ich častí do správy (vlastníctva) príslušných socialistických organizácií, prípadne aj spôsob a podmienky ich prevzatia do užívania za účelom budúcej prevádzky (užívania) sa dojednajú zmluvne;
f)
s orgánom zabezpečujúcim koncepciu rozvoja a rozmiestnenia skladovej siete54) súlad s touto koncepciou, ak ide o samostatné kryté uzavreté sklady,55)
g)
s príslušnými odborovými orgánmi - zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze, - účelnosť a komplexnosť navrhovaného riešenia, ak ide o výstavbu rekreačných zariadení.56)
(2)
Organizácia, ktorá sa zaviazala spracovať projektovú úlohu pre investora, môže sa zaviazať aj na jej prerokovanie podľa odseku 1.
(3)
K dokladovej časti projektovej úlohy sa pripájajú z rokovania podľa odseku 1:
a)
rozhodnutia, prípadne stanoviská alebo vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré treba podľa osobitných predpisov57) obstarať už v priebehu prác na projektovej úlohe;
b)
doklady o rokovaniach týkajúcich sa zabezpečenia palív, energií, vody a dopravy a racionálneho hospodárenia s palivami a energiami;58)
c)
stanoviská organizácií spravujúcich dopravné a rozvodné siete a kanalizácie včítane potrebných technických údajov o pripojení;
d)
stanovisko orgánu oblastného plánovania podľa odseku 1 písm. a);
e)
doklad o prerokovaní s orgánmi podľa odseku 1 písm. f) a g).
(4)
Rokovania v priebehu prác podľa odseku 1, o ktorých sa nemusia predložiť doklady, môžu sa obmedziť podľa povahy prípadu na ústne konzultácie.
(5)
Orgány a organizácie sú povinné poskytnúť konzultácie, prípadne údaje a informácie na vypracovanie projektovej úlohy najneskôr v lehote 15 dní od vyžiadania, ak osobitné predpisy neustanovia iné lehoty. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 73 ods. 2.
(6)
Informácie, podklady, vyjadrenia, prípadne súhlasy poskytnuté pri prerokúvaní podľa odseku 1 písm. c) môžu orgány meniť pri územnom konaní len výnimočne a po zdôvodnení.
(7)
V závere prác prerokuje investor projektovú úlohu za účasti spracovateľa - ak nebol spracovateľom generálny projektant, aj za jeho účasti - s priamymi dodávateľmi (§ 16), prípadne rozhodujúcimi dovozcami z hľadísk uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e) a ďalej rozsah dodávateľského zabezpečenia stavby, dodávateľský systém, primeranosť nákladov jednotlivých dodávok, prípadne spracovanie jednostupňového projektu v prípadoch podľa § 28 ods. 4. Pri tomto rokovaní sa generálny projektant dohodne s dodávateľmi na ich súčinnosti pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu a prípadne dodávateľ stavebnej časti aj pri spracovaní vykonávacích projektov stavebných objektov generálnym projektantom (§ 26 ods. 4). O tomto rokovaní vyhotoví investor zápisnicu, ktorá sa pripája k dokladovej časti projektovej úlohy. Toto prerokúvanie investor účelne zlučuje s prerokúvaním dodávateľského zabezpečenia stavby podľa osobitného predpisu.59)
(8)
Pri prerokúvaní podľa predchádzajúcich odsekov sú všetky zúčastnené orgány a organizácie v záujme včasnej prípravy stavieb povinné obmedziť všetky rokovania na nevyhnutný rozsah a podľa možnosti ich účelne zlučovať; pritom nemôžu svoje stanoviská podmieňovať stanoviskami iných orgánov alebo organizácií, s výnimkou zahraničného partnera.
§ 21
Využitie výsledkov prerokovania
Výsledky prerokovania podľa § 20 sa zapracujú do projektovej úlohy, ktorú investor predkladá pre územné konanie a ku ktorej vyžaduje stanovisko generálneho projektanta; pritom musí byť vyjadrené, ako sa vyhovelo požiadavkám obsiahnutým v dokladoch podľa § 20 ods. 3.
§ 22
Prerokovanie projektovej úlohy v územnom konaní
(1)
Dokončená projektová úloha doložená kladným stanoviskom orgánu oblastného plánovania sa s dotknutými orgánmi štátnej správy prerokuje v územnom konaní.60) Ak ide o súbor stavieb, prikladá sa k projektovej úlohe prvej stavby štúdia súboru stavieb.
(2)
Na urýchlenie priebehu územného konania môže investor obstarať stanoviská týchto orgánov ešte pred jeho začatím a priložiť ich k žiadosti o rozhodnutie o umiestnení stavby. Vždy však obstará investor pred začatím územného konania rozhodnutia tých orgánov, ktoré ich vydávajú v správnom konaní na základe osobitných predpisov (príloha č. 19 časť B).
(3)
Stanoviská organizácií spravujúcich rozvodné siete12) a kanalizácie, ktoré sú pripojené k dokladovej časti projektovej úlohy, sa pre územné konanie znova nevyžadujú.
(4)
O výsledkoch územného konania informuje investor bez zbytočného odkladu generálneho projektanta.
§ 23
Vyžiadanie stanoviska generálneho projektanta
(1)
Súčasne s vyžiadaním rozhodnutia o umiestnení stavby si investor vyžiada stanovisko generálneho projektanta.
(2)
V stanovisku zhodnotí generálny projektant najmä úplnosť projektovej úlohy, účelnosť a hospodárnosť navrhovaného riešenia a lehotu výstavby. V závere vyjadrí, či v projektovej dokumentácii možno dodržať parametre (záväzné údaje a ukazovatele) projektovej úlohy, prípadne za akých podmienok, alebo zdôvodní, prečo ich nemožno dodržať.
(3)
Generálny projektant oznámi svoje stanovisko k projektovej úlohe investorovi, ktorý ho pripojí k projektovej úlohe ako jeden z podkladov pre jej posúdenie, štátnu expertízu a schválenie.
(4)
Podrobný obsah stanoviska generálneho projektanta je uvedený v prílohe č. 1.
Tretí oddiel
Štúdia súboru stavieb
§ 24
(1)
Štúdia súboru stavieb (§ 11 ods. 1 prvá veta) rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové, dopravné a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru a nadväznosti na súvisiace investície, požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb a základnú koncepciu zariadenia staveniska včítane využitia trvalých objektov stavieb, prípadne iných doterajších objektov. Ak sa v súvislosti s obytným súborom pripravujú účelové alebo podmieňujúce stavby, zahŕňa štúdia súboru stavieb vždy aj tieto stavby.
(2)
Spracovanie štúdie súboru stavieb a jej postupné spresňovanie zabezpečuje, pokiaľ si to nevyhradí nadriadený orgán,
a)
investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
b)
investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb súboru u iných investorov, v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,
c)
pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou nadriadených, prípadne ústredných orgánov.
(3)
Štúdia súboru stavieb musí byť vypracovaná najneskôr s projektovou úlohou prvej stavby súboru a musí byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; je podkladom pre návrhy projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne spresňuje.
(4)
Pre spôsob spracovania a pre prerokovanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu; štúdia sa prerokuje najneskôr spoločne s projektovou úlohou prvej stavby súboru.
(5)
Ak štúdia súboru stavieb alebo jej časť nahrádza projektové úlohy jednotlivých stavieb súboru podľa § 5 ods. 2 písm. b), prispôsobí sa, prípadne postupne pre jednotlivé stavby súboru alebo ich časti, jej obsah podľa prílohy č. 6 v potrebnej miere obsahu podľa príloh č. 2 a 3 tak, aby pre jednotlivé stavby súboru spĺňala účely uvedené v § 13 a 14; v prípadoch vymedzených v § 16 ods. 4 je súčasťou takej štúdie súboru stavieb v rozsahu, v ktorom nahrádza projektové úlohy, aj štúdia postupu výstavby.
(6)
Štúdia súboru stavieb podľa odseku 5 podlieha štátnej expertíze a schvaľuje ju ústredný orgán investora. Pre spôsob jej spracovania, prerokovanie, vyžiadanie stanovísk, štátnu expertízu a schválenie platia obdobne ustanovenia vzťahujúce sa na projektovú úlohu.
(7)
Podrobný obsah štúdie súboru stavieb je uvedený v prílohe č. 6.
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§ 25
Členenie a rozsah projektovej dokumentácie
(1)
Projektová dokumentácia stavby sa člení obvykle na dva stupne, a to na úvodný projekt a na vykonávacie projekty.
(2)
Za podmienok ustanovených touto vyhláškou sa môže vypracovať jednostupňový projekt (§ 28), prípadne zjednodušená projektová dokumentácia (§ 5 ods. 4 a 5).
(3)
Súčasťou projektovej dokumentácie stavby nie je najmä:
a)
výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú dodávatelia
b)
dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska a dokumentácia nevyhnutných úprav doterajších a trvalých objektov (časť A bod 1.1 prílohy č. 17) na účely zariadenia staveniska, ktorá sa spracúva v súlade so základným riešením zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte obdobne podľa ustanovení § 5 ods. 3 a 4 a § 28 vyhlášky a ktorú zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti; túto dokumentáciu môže dodávateľ stavebnej časti vypracovať ešte pred schválením úvodného projektu,
c)
dokumentácia automatizovaných systémov riadenia vyšších úrovní.
§ 26
Zabezpečenie projektovej dokumentácie
(1)
Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu zabezpečuje pre investora generálny projektant, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odsekoch 3 a 4, včítane výkonu autorského dozoru.
(2)
Pri vybraných druhoch prevádzkových súborov, prípadne prevádzkových celkov dohodnutých medzi ústrednými orgánmi investorov a ústrednými orgánmi dodávateľov spracúvajú pre generálneho projektanta časti úvodného (jednostupňového) projektu v rozsahu svojej dodávky vyšší dodávatelia vyhlásení ústredným orgánom dodávateľa.
(3)
Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných ako vyššia dodávka zabezpečujú ich vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok.63)
(4)
Vykonávacie projekty stavebných objektov zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti stavby ako súčasť svojej dodávky,64) ak nejde o prípad podľa odseku 5. Ak dodávateľ stavebnej časti stavby pri prerokúvaní projektovej úlohy podľa § 20 ods. 7 o to požiada, je generálny projektant povinný vykonávacie projekty preňho spracovať a odovzdať mu ich v termínoch dohovorených podľa plánu organizácie výstavby. O tom sa uzavrie medzi dodávateľom stavebnej časti a generálnym projektantom zmluva.24) Na žiadosť dodávateľa stavebnej časti je povinný túto zmluvu v jeho zastúpení uzavrieť s generálnym projektantom investor.
(5)
V prípadoch, keď investor, generálny projektant a dodávateľ stavebnej časti sú podriadení jednému nadriadenému, prípadne ústrednému orgánu, môže tento orgán určiť, že vykonávacie projekty stavebných objektov zabezpečuje pre investora generálny projektant.
§ 27
Projektové podklady
(1)
Priami dodávatelia sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie projektové podklady v celom rozsahu svojich dodávok na žiadosť jej spracovateľa, doloženú východiskovými technickými údajmi a údajom o predpokladaných (plánovaných) termínoch začatia a dokončenia príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov. Tú istú povinnosť majú aj poddodávatelia voči priamym dodávateľom. Ak sa na tom dohodne priamy vyšší dodávateľ so spracovateľom projektovej dokumentácie, môže od svojho dodávateľa požadovať, aby projektové podklady poskytol v jeho mene priamo spracovateľovi.
(2)
Za obdobných podmienok ako dodávatelia podľa odseku 1 sú povinní poskytovať dostupné projektové podklady dovozcovia organizáciám, pre ktoré zabezpečujú dovoz strojov alebo investičných celkov. Ak sa dovoz zabezpečuje priamo pre investora, je spracovateľ príslušnej projektovej dokumentácie povinný poskytovať východiskové technické údaje na obstaranie projektových podkladov. Investor sa môže dohodnúť s organizáciou, ktorá preňho spracúva príslušnú projektovú dokumentáciu, že v jeho mene obstará od dovozcu projektové podklady.
(3)
Dodávatelia uvedení v odseku 1 zodpovedajú za správnosť a úplnosť projektových podkladov, vyšší dodávatelia vždy aj za ich skoordinovanosť; túto zodpovednosť nemôžu vopred vylúčiť. Poskytnutými projektovými podkladmi sú viazaní, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak; môžu ich zmeniť iba vtedy, keď v súlade s osobitnými predpismi65) dôjde k zmene ich výrobného programu, inak len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby, prípadne ich nadriadené orgány. Projektové podklady poskytnuté dovozcom sú záväzné, len ak sa uzavrela zahraničná zmluva.
(4)
Východiskové technické údaje sa prispôsobujú druhu a zložitosti dodávok a danému stupňu projektovej dokumentácie a uvádzajú sa v podrobnostiach nevyhnutných na poskytnutie projektových podkladov.
(5)
Projektovými podkladmi66) sú konštrukčné, technologické, hmotnostné a iné údaje, ktorými sú definované základné vlastnosti stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení a kovových konštrukcií, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích, prípadne prevádzkových podmienkach, ekonomické, rozpočtové a cenové podklady, podklady na vypracovanie plánu organizácie výstavby a na projektovanie automatizácie riadenia. Projektové podklady musia dodávatelia poskytovať v podrobnostiach potrebných na vypracovanie príslušného stupňa projektovej dokumentácie.
(6)
Obsah východiskových technických údajov a projektových podkladov je uvedený v prílohe č. 8.
(7)
Ak nejde o projektové podklady z dovozu, poskytujú sa projektové podklady týkajúce sa štandardných67) stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení, kovových konštrukcií a typového programového vybavenia do 20 dní od doručenia požiadavky.
(8)
Pri neštandardných - v prípade dovozu aj štandardných - stavebných sústavách, konštrukciách a prvkoch a pri neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa poskytujú projektové podklady v lehotách dohodnutých medzi dodávateľmi uvedenými v odseku 1 a spracovateľom projektovej dokumentácie alebo medzi dovozcami a ich odberateľmi (objednávateľmi). Ak do 15 dní od doručenia požiadavky nedôjde k dohode o lehotách, platí požadovaná lehota, pokiaľ dodávateľ v tej istej lehote nepredloží nadriadeným orgánom rozpor na rozhodnutie; to však neplatí pri dovoze.
(9)
Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z odovzdaného úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného projektu.
(10)
Projektové podklady nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov predchádzajúceho stupňa dokumentácie.
(11)
Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady uvedené v dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, prípadne opakovateľné projekty, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo prehľad platných typových podkladov a opakovateľných projektov a označí spracovateľa a distributéra typového podkladu68) a spracovateľa opakovateľného projektu,31) ktorí sú povinní poskytovať tieto podklady spracovateľovi projektovej dokumentácie do 20 dní od doručenia požiadavky.
(12)
Projektové podklady uvedené v odseku 7 sa poskytujú bez odplaty; projektové podklady uvedené v odseku 8 sa poskytujú za odplatu podľa osobitných predpisov,69) prípadne podľa § 73 ods. 6.
(13)
Ak spracovateľ projektovej dokumentácie požaduje najmä pri modernizáciách údaje o súčasnom stave, investor a ostatní správcovia zariadenia sú povinní poskytnúť ich do 15 dní od doručenia požiadavky.
§ 28
Jednostupňový projekt
(1)
Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou vykonávacieho projektu; jeho uplatnenie v prípadoch podľa odsekov 2 a 3 určí generálny projektant po dohode s investorom a po prerokovaní s vyššími dodávateľmi.
(2)
Jednostupňový projekt sa môže vypracovať najmä
a)
pre modernizácie,
b)
pre stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým architektonickým a stavebnotechnickým riešením a pre stavby so známou technológiou výroby (prevádzky),
c)
pri použití podrobnej dokumentácie k typovému podkladu stavebného objektu32) a opakovateľných projektov a pod. alebo pri použití typových podkladov, ktoré poskytne alebo na ktoré odkáže dodávateľ stavebnej časti podľa § 6 ods. 2.
(3)
V rámci úvodného projektu stavby možno projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných objektov, prípadne jednoduchých prevádzkových súborov alebo ich ucelených častí vypracovať jednostupňovo.
(4)
Jednostupňový projekt sa môže vypracovať aj v prípadoch, v ktorých sa obvykle spracúva úvodný projekt a vykonávacie projekty, ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby pri prerokúvaní projektovej úlohy v závere prác.
§ 29
Projektová dokumentácia zo zahraničia
Pokiaľ osobitné predpisy (§ 71 ods. 5) alebo opatrenia70) neustanovujú inak, môže sa projektová dokumentácia zo zahraničia použiť, iba ak vyhovuje tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, pre ktorú dovozca zabezpečuje jej dovoz.
Druhý oddiel
Úvodný (jednostupňový) projekt
§ 30
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým, architektonickým a výtvarným riešením celej stavby, prípadne jej etapy.
(2)
Úvodným (jednostupňovým) projektom sa nesmú zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy.
(3)
Úvodný (jednostupňový) projekt najmä
a)
preukazuje súhrnnú efektívnosť44) predpokladanú projektovou úlohou,
b)
definitívne určuje funkciu, rozsah a účinky stavby a jej technicko-ekonomickú, architektonickú a výtvarnú úroveň,
c)
určuje definitívne členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty (§ 66 ods. 3), určuje skladbu hlavných strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch a ich vzájomnú väzbu, stavebné sústavy a technologické súbory stavebných objektov; pri strojoch a zariadeniach nevyskúšaných v prevádzke uvedie dôsledky, prípadne riziká spojené s ich použitím včítane náhradného riešenia,
d)
spresňuje rozsah dovozu strojov, investičných celkov, licencií a iných dodávok, údaje o vhodnosti, efektívnosti a devízovej návratnosti dovozu uvedené v projektovej úlohe [§ 13 ods. 2 písm. d)],
e)
určuje spôsob riadenia technologických a výrobných procesov, prípadne spôsob jeho automatizácie a určuje zásady organizácie prevádzky,
f)
určuje podmienky a spôsob riešenia stavby a jej prevádzky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany a civilnej obrany,
g)
rieši spôsob pripojenia stavby na systém verejnej dopravy,40)
h)
rieši podmienky ochrany proti korózii podzemných kovových zariadení,
i)
rieši spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami (energetickú náročnosť stavby),
j)
rieši územno-technické vzťahy, najmä
- rieši pripojenie stavby na dopravné a rozvodné siete a na kanalizáciu,
k)
rieši spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (zabezpečenie surovín, palív, energií, vody, dopravy, pracovných síl a pod.); pri modernizácii aj spôsob a zabezpečenie repasií71) a opráv strojov, ktoré sa budú inštalovať z doterajšej prevádzky,
l)
spresňuje rozsah odňatia pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a výpočet odvodu peňažných súm,
m)
spresňuje požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroj jeho krytia,
n)
určuje rozpočtové náklady stavby.
(4)
Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby (prílohy č. 9 a 10 časť F alebo príloha č. 16), ktorý
a)
je podkladom pre prerokúvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese72) a pre riadenie a kontrolu uskutočňovania stavieb, ak nie sú riadené podľa iných predpisov,73)
b)
vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby, najmä dodávateľský systém, časový plán, základné riešenie zariadenia staveniska včítane využitia trvalých objektov stavby, prípadne doterajších objektov a preukázanie nevyhnutnosti mimoglobálnych objektov, zabezpečenia zemníkov, trás mimostaveniskovej prepravy a jej hospodárnosti, podmienky uvedenia stavby do prevádzky (užívania), požiadavky na vykonanie komplexného vyskúšania a garančných skúšok a pri modernizáciách a rekonštrukciách aj spresnenie spôsobu a rozsahu prevádzky v priebehu uskutočňovania stavby a rozsahu nevyhnutných provizórií.
(5)
Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, rozbory nákladov obstarania a technické údaje o vykonaných prieskumoch pripojí generálny projektant vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k úvodnému projektu len na výslovnú žiadosť investora, pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak. Ak treba preukázať fungovanie automatizácie v extrémnych stavoch procesu, priloží ako doklad aj výsledky simulácie procesu.
(6)
Ak sa výpočty uvedené v odseku 5 urobili pomocou samočinných počítačov, postačí, ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.
(7)
Podrobný obsah a skladba úvodného (jednostupňového) projektu sú uvedené v prílohe č. 9, úvodného (jednostupňového) projektu stavby KBV v prílohe č. 10.
(8)
Postup pri určovaní lehôt výstavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte je uvedený v prílohe č. 18.
§ 31
Schválený úvodný (jednostupňový) projekt74) na stavbu, prípadne na jej etapu je podkladom
a)
žiadosti o vydanie stavebného povolenia,75)
b)
plánovania investičnej výstavby,
c)
zabezpečenia financovania stavby,
d)
uzavretia dodávkových zmlúv,76)
e)
spracovania vykonávacích projektov, ak nejde o jednostupňový projekt,
f)
žiadosti o udelenie súhlasu na začatie stavby77) a na registráciu začínaných stavieb.78)
§ 32
Spôsob vypracovania úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej prípravnej dokumentácie a rozhodnutia o umiestnení stavby. Práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte sa nesmú začať pred schválením projektovej úlohy, pokiaľ pri záväzných stavbách výnimočne nedá na to súhlas Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj na základe zdôvodnenej žiadosti ústredného orgánu investora doloženej kladným stanoviskom Štátnej plánovacej komisie; pri záväzných stavbách ústredných orgánov republík aj kladným stanoviskom príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky a príslušnej plánovacej komisie republiky.
(2)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na celú stavbu; ak sú vo schválenej projektovej úlohe vymedzené etapy stavby (§ 17), spracúvajú sa úvodné (jednostupňové) projekty na jednotlivé etapy.
(3)
Ak sa úvodný (jednostupňový) projekt stavby vypracúva na etapy, musí sa súčasne s úvodným (jednostupňovým) projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán organizácie výstavby, celková situácia stavby (zastavovací plán) a súhrnný rozpočet pre celú stavbu (§ 52 ods. 3). V úvodnom projekte každej ďalšej etapy sa musí preukázať, že sa dodržia celkové náklady stavby a lehota výstavby určené v úvodnom projekte prvej etapy.
(4)
Prieskumné práce a geodetické podklady nevyhnutné pre úvodný (jednostupňový) projekt sa môžu zabezpečovať ešte pred schválením prípravnej dokumentácie, ak dá na to súhlas orgán príslušný na jej schválenie; ak tieto práce zabezpečuje investor, je generálny projektant povinný poskytnúť mu potrebné konzultácie a východiskové údaje. Dopĺňajúce prieskumy a dopĺňajúce geodetické práce, pokiaľ ich potreba vyplynie v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte, zabezpečuje generálny projektant.
(5)
Ak niektoré časti úvodného projektu výnimočne nemožno vypracovať v podrobnosti umožňujúcej spracovať vykonávacie projekty a ak ide o prevádzkové súbory alebo stavebné objekty, na ktorých sa majú začať práce v neskoršom termíne, môžu sa účastníci výstavby dohodnúť, že sa tieto časti dopracujú do nevyhnutnej podrobnosti po schválení úvodného projektu; s tým musí vysloviť súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu, ak si to nevyhradí ústredný orgán investora. Týmto postupom nesmie byť dotknuté ustanovenie § 64 ods. 9 písm. a), ani ohrozené plánované začatie a dokončenie stavby.
§ 33
SPOLUPRÁCA DODÁVATEĽOV PRI VYPRACOVANÍ ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU
(1)
Po skončení prác na projektovej úlohe - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte - musí investor spolu s ostatnými účastníkmi výstavby na podklade predchádzajúcich rokovaní (§ 12, § 16 ods. 2 a § 20 ods. 7) zabezpečiť spoluprácu všetkých dodávateľov, prípadne dovozcov pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu najmä uzavretím príslušných zmlúv.79)
(2)
Na základe zmlúv podľa odseku 1, prípadne na základe dohôd uzavretých podľa § 16 ods. 2 poskytne generálny projektant v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte vyšším dodávateľom čiastkové projektové výsledky na ich výrobnú prípravu. Vyšší dodávatelia poskytnú generálnemu projektantovi výsledky svojej predvýrobnej prípravy na využitie pri dokončení úvodného (jednostupňového) projektu, najmä plánu organizácie výstavby (príloha č. 9 a príloha č. 10 časť F alebo príloha č. 16). Na termínoch na vzájomné poskytovanie výsledkov podľa tohto odseku sa účastníci dohodnú tak, aby sa zabezpečila včasná projektová aj výrobná príprava.
(3)
Pre stavby, pre ktoré sa spracúva štúdia postupu výstavby podľa prílohy č. 16, určuje táto príloha aj spôsob a rozsah plánu organizácie výstavby a spôsob spolupráce účastníkov výstavby.
§ 34
Členenie stavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte
(1)
V úvodnom (jednostupňovom) projekte sa stavba člení na technologickú a stavebnú časť (príloha č. 9 a príloha č. 10 časti C a D); v týchto častiach ďalej najmä na prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo na ich ucelené časti, prípadne aj na stroje a zariadenia. Toto členenie je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.
(2)
Na účely plánovania sa rozumejú
a)
technologickou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv II a IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky patriace do hláv VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu,
b)
stavebnou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv III a V súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hláv VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu; pri stavbách KBV patria do stavebnej časti aj náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
(3)
Pri stavbách KBV patria pre uzavieranie hospodárskych zmlúv do stavebnej časti aj výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
§ 35
Použitie niektorých práv
Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia vynálezu. Rovnako postupuje, ak použije zlepšovací návrh.
§ 36
Spoločné ustanovenia
(1)
Prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu vecne nadväzuje na prerokúvanie projektovej úlohy (§ 20); zahŕňa prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác (§ 37) a v závere prác (§ 38).
(2)
Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu sú povinní postupovať obdobne podľa ustanovenia § 20 ods. 8. Doklady o týchto rokovaniach, pokiaľ nie sú iba konzultáciami, sa pripájajú k úvodnému (jednostupňovému) projektu. Údaje o konzultáciách sa informatívne uvedú v správe. Generálny projektant a investor sa navzájom priebežne informujú o výsledkoch rokovaní, ktoré vedú samostatne.
§ 37
Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác
(1)
Ak osobitné predpisy neustanovujú inak,
a)
uskutočňuje sa prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác podľa potreby konzultáciami;
b)
prerokúvajú sa veci, ktoré sa už prerokovali v štádiu projektovej úlohy, znova len vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov, z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy; prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu tak isto odpadá, pokiaľ by jeho predmetom bolo iba overenie, že sa dodržali podmienky určené pri prerokúvaní projektovej úlohy v územnom konaní;
c)
nie sú orgány a organizácie, s ktorými sa úvodný (jednostupňový) projekt prerokúva, oprávnené vyžadovať predkladanie celej dokumentácie, ale len častí, ktoré sa dotýkajú ich pôsobnosti.
(2)
Pokiaľ prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu neodpadá podľa odseku 1, prerokúva ho v priebehu prác
a)
generálny projektant najmä z hľadísk uvedených v § 30 ods. 3 písm. f) až j) a v odseku 4 a pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze z hľadiska, ako sa vyhovelo požiadavkám odborových orgánov na riešenie sociálneho zariadenia staveniska [§ 20 ods. 1 písm. g)];
b)
investor najmä z hľadísk uvedených v § 30 ods. 3 písm. k) až m) a prípadne aj spôsob likvidácie škôd na poľnohospodárskych a lesných porastoch a kultúrach, ku ktorým dôjde pri výstavbe;
c)
investor alebo vyšší dodávateľ zabezpečujúci, prípadne obstarávajúci80) dovoz strojov za účasti generálneho projektanta s dovozcom najmä z hľadísk
(3)
Generálny projektant určí štádium rozpracovanosti, v ktorom sú investor a priami dodávatelia povinní prerokovať s ním na jeho výzvu koncepciu technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj za účasti zástupcu orgánu, ktorý vykonal štátnu expertízu projektovej úlohy, a schvaľujúceho orgánu, pokiaľ si účasť vyhradili. Podľa povahy stavby môže byť dohodnutá aj účasť ďalších orgánov a organizácií. O prerokovaní koncepcie technicko-ekonomického riešenia úvodného (jednostupňového) projektu vyhotoví generálny projektant zápisnicu, ktorú musia podpísať zástupcovia všetkých orgánov a organizácií, ktoré sa na prerokovaní zúčastnili.
§ 38
Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v závere prác
(1)
V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokuje generálny projektant s investorom celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu včítane súhrnného rozpočtu (§ 56 ods. 1) a spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru. Spoločne prerokujú81) generálny projektant a investor s príslušnými priamymi dodávateľmi a s rozhodujúcimi dovozcami
a)
časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok včítane príslušnej časti súhrnného rozpočtu a rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov (§ 56 ods. 2),
b)
plán organizácie výstavby, najmä základné riešenie zariadenia staveniska, lehoty výstavby, termíny vypracovania vykonávacích projektov, prípadne ich ucelených častí s uvedením ich spracovateľov a termínov odovzdávania východiskových technických údajov, projektových podkladov a čiastkových projektových výsledkov,
c)
spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru
a vyhotovia o tom zápisnicu.
(2)
Rokovanie podľa odseku 1 vecne nadväzuje na prerokúvanie koncepcie technicko-ekonomického riešenia úvodného (jednostupňového) projektu podľa § 37 ods. 3. Rokovanie zvoláva a zápisnicu o ňom vyhotovuje generálny projektant; zápisnica sa pripája k úvodnému (jednostupňovému) projektu.
(3)
V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia dodávatelia a dovozcovia najmä to, že sú schopní zabezpečiť dodávky pre stavbu v súlade s úvodným (jednostupňovým) projektom pri dodržaní rozpočtových nákladov v ňom určených, prípadne uvedú dôvody svojho nesúhlasu. Súčasne zdôvodnia prípadné zvýšenie nákladov svojich dodávok proti nákladom prerokovaných s nimi podľa § 20 ods. 7.
(4)
Účastníci výstavby uvedení v odseku 1 sú povinní dostaviť sa na rokovanie, ak dostali pozvánku a návrh príslušnej časti úvodného (jednostupňového) projektu najmenej 15 dní vopred.82) Táto povinnosť sa vzťahuje aj na poddodávateľov, pokiaľ by ich dodávatelia prizvali na rokovanie obdobným spôsobom najmenej 7 dní vopred.
(5)
Pokiaľ by sa niektorý z účastníkov výstavby na rokovanie nedostavil a neurobil by tak ani v náhradnom termíne, ktorý sa mu oznámil najmenej 15 dní vopred, postupuje sa obdobne podľa § 39, akoby medzi ním a generálnym projektantom došlo k márnemu prerokovaniu rozporu.
(6)
Dokončený úvodný (jednostupňový) projekt sa prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej správy (príloha č.19) v stavebnom konaní. Na urýchlenie priebehu stavebného konania môže však investor zadovážiť stanoviská týchto orgánov ešte pred jeho začatím83) a priložiť ich k žiadosti o stavebné povolenie. Vždy však pred začatím stavebného konania investor zadováži rozhodnutie tých orgánov, ktoré ho vydávajú na základe osobitných predpisov podľa správneho poriadku.
(7)
Ak dodávateľ predloží pre stavebné konanie dokumentáciu podľa § 25 ods. 3 písm. b) do začatia stavebného konania podľa odseku 6, prerokujú sa obe žiadosti súčasne.
(8)
Generálny projektant je povinný bezodkladne upraviť úvodný (jednostupňový) projekt podľa výsledku stavebného konania.
§ 39
Rozpory pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Ak pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác dôjde k rozporom, ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie je to prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi. Generálny projektant v takom prípade pripojí k odovzdávanému úvodnému (jednostupňovému) projektu doklad o márnom prerokovaní rozporu.
(2)
Po rozhodnutí o rozporoch uvedených v odseku 1 podľa § 72, prípadne podľa osobitných predpisov je generálny projektant povinný bezodkladne premietnuť výsledok rozhodnutia do úvodného (jednostupňového) projektu.
Tretí oddiel
Vykonávacie projekty
§ 40
Účel vykonávacích projektov
(1)
Vykonávacími projektmi sa prehlbuje, upresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného projektu do takej podrobnosti, aby boli postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.
(2)
Vykonávacími projektmi sa nesmú zhoršiť parametre, ani zmeniť technicko-ekonomické, architektonické a výtvarné riešenie, ani zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok určený schváleným úvodným projektom.
§ 41
Spôsob vypracovania vykonávacích projektov
(1)
Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo postupne na ich ucelené časti; postupné spracovanie a odovzdávanie vykonávacích projektov je možné len za podmienky, že delením prevádzkových súborov a stavebných objektov na ucelené časti nedôjde k zvýšeniu nákladov84) ani k nesúladu v technickom riešení.
(2)
Na ucelených častiach prevádzkového súboru a stavebného objektu podľa odseku 1 sa dohodne generálny projektant s investorom a príslušným priamym dodávateľom najneskoršie pred dokončením úvodného projektu a uvedie ich v časovom pláne plánu organizácie výstavby.
(3)
Prieskumy a geodetické podklady potrebné na spracovanie vykonávacích projektov zabezpečuje ich spracovateľ.
(4)
Statický výpočet, technologický výpočet, výsledky simulácie procesov a ostatné výpočty a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.
(5)
Vyšší dodávateľ zabezpečujúci vykonávací projekt ako súčasť svojej dodávky odovzdá jedno vyhotovenie dokončeného vykonávacieho projektu prevádzkového súboru a stavebného objektu alebo jeho ucelenej časti včítane odbytového rozpočtu aj generálnemu projektantovi na overenie súladu so schváleným úvodným projektom a na ďalší výkon autorského dozoru.
(6)
Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v prílohe č. 11.
§ 42
Zabezpečenie súladu medzi vykonávacími projektmi
(1)
Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektmi prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov), prípadne iných súčastí technologickej časti stavby v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného objektu.
(2)
Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.
(3)
Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých stavebných objektov spracúvaných jedným spracovateľom zabezpečuje tento spracovateľ.
(4)
V ostatných prípadoch85) zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektmi generálny projektant pri výkone autorského dozoru.
(5)
Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytnúť si navzájom a generálnemu projektantovi čiastkové projektové výsledky86) potrebné na vykonávanie činností podľa odsekov 1 až 4 v termínoch podľa časového plánu organizácie výstavby.
(6)
Rozpory vzniknuté pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektmi podľa odsekov 1 až 5 rieši generálny projektant.
§ 43
Zmeny
(1)
Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že treba celkom výnimočne zmeniť riešenie niektorej časti schváleného úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho projektu oznámiť investorovi; tú istú povinnosť má voči spracovateľovi vykonávacieho projektu jeho poddodávateľ.
(2)
Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym projektantom, prípadne dovozcom a podľa potreby so stavebným úradom alebo s dotknutými orgánmi štátnej správy, dohodne sa s nimi na podmienkach ďalšieho postupu a odôvodnený návrh zmeny predloží na vyslovenie súhlasu orgánu, ktorý schválil úvodný projekt.
(3)
Podľa ustanovení odsekov 1 a 2 nemožno postupovať, ak ide o prípady uvedené v § 66.
Prvý oddiel
Celkové náklady v investičnom zámere a v prepočtovej a rozpočtovej časti dokumentácie
§ 44
Celkové náklady a skladba prepočtovej a rozpočtovej časti dokumentácie
(1)
Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním. Vyjadrujú sa v investičnom zámere, v prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v rozpočtovej časti projektovej dokumentácie so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.
(2)
Prepočtovú časť prípravnej dokumentácie tvorí prepočet celkových nákladov stavby (ďalej len „prepočet“).
(3)
Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria:
a)
súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“) zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch (odbytových rozpočtoch) prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov (ďalej len „rozpočty ostatných výrobkov a výkonov“),
b)
odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a rozpočty zahŕňajúce náklady na ostatné výrobky a výkony,
c)
kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby zahŕňajúce náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov dohodnuté ako odbytové náklady a náklady uvedené v rozpočtoch ostatných výrobkov a výkonov.
(4)
Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa, s výnimkou investičného zámeru, používajú tlačivá č. 1 až 3, ktorých vzory sú uvedené v prílohe č. 12. Tlačivá č. 1 a 2 sa používajú pri všetkých stavbách okrem stavieb KBV, pri ktorých sa tlačivo č. 2 nahrádza tlačivom č. 3. Ako alternatíva za predpísané tlačivá č. 1 až 3 sa môžu pri spracovaní celkových nákladov stavby na počítačoch použiť výstupy z počítača za predpokladu, že ich obsah a štruktúra sú zhodné s tlačivami č. 1 až 3.
(5)
Evidenčne sa na tlačive č. 1 (okrem celkových nákladov stavby) vykazujú náklady na predmety získané po vyriešení úloh plánu rozvoja vedy a techniky, ktoré sa do základných prostriedkov prevádzajú bezodplatne.2)
§ 45
Členenie celkových nákladov stavby
(1)
Celkové náklady stavby v prepočte projektovej úlohy, v súhrnnom rozpočte a kontrolnom zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto:
Hlava I Projektové a prieskumné práce
Hlava II Prevádzkové súbory spolu
v tom:- dodávka
- montáž
- doplnkové náklady
Hlava III Stavebné objekty spolu
v tom:- základné náklady
- doplnkové náklady
Hlava IV Stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy
Hlava V Umelecké diela
Hlava VI Vedľajšie náklady spolu
v tom: a) prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
b)
územné vplyvy
c)
mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy)
d)
ostatné
Hlava VII Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách
(2)
Podrobné členenie celkových nákladov stavby je uvedené v prílohe č. 13.
§ 46
Náklady dovozu
Náklady dovozu sa vyjadrujú v príslušných hlavách rozpočtu (prepočtu) podľa stupňa technickej vyjasnenosti veľkoobchodnými cenami,87) limitmi kúpnych cien88) a cenovými informáciami dovozcu na obdobie predpokladanej realizácie dodávok.
Druhý oddiel
Celkové náklady v investičnom zámere a prepočet v prípravnej dokumentácii
§ 47
Celkové náklady v investičnom zámere
(1)
Celkové náklady stavby sa v investičnom zámere určia pomocou porovnávacieho variantu89) zostaveného na základe vydaných sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov.89) Pokiaľ sústavy technicko-hospodárskych ukazovateľov neboli vydané, možno na určenie celkových nákladov využiť iné porovnania.90)
(2)
Celkové náklady možno v investičnom zámere členiť zjednodušene; pritom sa uvedú aspoň:
a)
celkové náklady stavby,
b)
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby, v tom:
c)
náklady na dovoz91) spolu, v tom:
§ 48
Spôsob zostavenia prepočtu
(1)
Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov a ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s využitím prepočtových informácií dodávateľských organizácií, prípadne dovozcov, prepočtových a rozpočtových ukazovateľov odvodených z vyprojektovaných alebo realizovaných stavieb, opakovateľných projektov, typových podkladov, prípadne iných nástrojov na určovanie nákladov; prihliadne sa aj na podmienky staveniska a na zásady riešenia staveniska (prílohy č. 2 a č. 3 časť C Požiadavky na uskutočňovanie stavby).
(2)
Prepočtové náklady zostavené podľa odseku 1 sa konfrontujú s prepočtovými nákladmi porovnávacieho variantu spracovaného zo sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov v úrovni projektovej úlohy; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj s celkovými nákladmi investičného zámeru. Pokiaľ sústavy technicko-hospodárskych ukazovateľov neboli vydané, konfrontujú sa náklady v prepočte s nákladmi iných progresívnych stavieb, prípadne sa overujú inými porovnaniami. Odchýlky sa dokumentujú a zdôvodňujú.
(3)
V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa § 45 (prílohy č. 12 a 13).
(4)
Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa § 17, zostavuje sa prepočet pre celú stavbu a v členení na jednotlivé etapy.
(5)
Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska sa uvádzajú v hlave VI prepočtu a určujú sa globálnymi sadzbami podľa osobitného opatrenia, 92) s výnimkou mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska (príloha č. 17), pre ktoré sa náklady rozpočtujú spravidla pomocou ukazovateľov.
(6)
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)