Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb

Vo výnimočných prípadoch pri niektorých mimoriadne rozsiahlych stavbách, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, môžu sa vedľajšie náklady na zariadenie staveniska určiť, s výnimkou mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska, zvýšenými globálnymi sadzbami (časť B bod 1.2 prílohy č. 17).

§ 49

Rezerva

(1)

Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov hláv II až VII v súhrnnom rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo na koncepčnú zmenu stavby.

(2)

Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí sa:

a)

pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10%,

b)

pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) - v rozmedzí od 10 do 14 %,

c)

pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 15 do 20 %,

d)

pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30%, pri ostatných banských stavbách a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,

e)

pri stavbách s podzemnými objektmi (okrem banských) odboru 82514) do výšky 20 % pre tieto objekty,

f)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou kultúrnych pamiatok, financovaných z neinvestičných prostriedkov, v rozmedzí od 15 do 20 %.

Základňou určenia rezervy sú náklady hláv II a III prepočtu; pri stavbách s nákladmi na dovoz podliehajúcich štátnej expertíze môže orgán vykonávajúci štátnu expertízu upraviť v záveroch štátnej expertízy základňu na určenie rezervy.

(3)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť, na objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko budúceho generálneho projektanta a rozhodujúcich dodávateľov.

(4)

Rezerva sa primerane zníži (§ 55 ods. 4) podľa miery predpokladaného využitia typových podkladov alebo opakovateľných projektov; nesmie však klesnúť pod 30 % hornej hranice rozmedzia podľa odseku 2.

§ 50

Výška prepočtových nákladov

Prepočtové náklady v projektovej úlohe nesmú byť vyššie než náklady podľa § 48 ods. 2, s ktorými sa konfrontujú, pokiaľ s ich výškou na základe dokumentovaných a odôvodnených odchýlok nevysloví súhlas pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze orgán, ktorý ju vykonáva, pri ostatných stavbách ústredný orgán investora (§ 64 ods. 7).

§ 51

Prepočet v štúdii súboru stavieb

(1)

Prepočet v štúdii súboru stavieb sa spracuje ako súčet prepočtov, prípadne celkových nákladov jednotlivých stavieb súboru; pritom sa prepočet pre prvú stavbu súboru urobí spôsobom určeným pre projektovú úlohu (§ 48), pre jednotlivé ostatné stavby súboru sa vyčíslia ich celkové náklady podľa § 47. Ak dôjde k dohode o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb, postupuje sa aj podľa prílohy č. 17. Prepočet v štúdii súboru stavieb sa postupne spresní podľa prepočtov projektových úloh, ktoré sa spracujú neskoršie.

(2)

Ak ide o štúdiu súboru stavieb podľa § 24 ods. 5, spracúva sa jej prepočet, prípadne postupne prepočty jednotlivých stavieb alebo ich častí tak, aby plnil funkciu prepočtu v projektovej úlohe (§ 48).

Tretí oddiel

Rozpočtová časť úvodného (jednostupňového) projektu

§ 52

Súhrnný rozpočet

(1)

V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov vyčíslených aj s prihliadnutím na podmienky staveniska a základné riešenie zariadenia staveniska (prílohy č. 9 a 10 a časť C prílohy č. 16).

(2)

Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa § 45 a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte.

(3)

Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa § 17, súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu ako súhrn rozpočtových nákladov všetkých etáp; rozpočtové náklady jednotlivých etáp sa vyjadrujú v samostatných súhrnných rozpočtoch ako súčasť úvodných projektov etáp. Pre etapy, ktorých úvodné projekty sa spracujú neskoršie, plní funkciu súhrnného rozpočtu stavby prepočet k projektovej úlohe.

(4)

V prílohe súhrnného rozpočtu odôvodní jeho spracovateľ odchýlky od prepočtu v projektovej úlohe a použitie rozpočtových ukazovateľov a informácií.

§ 53

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov

(1)

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov určujú ich rozpočtové náklady, ktoré sa členia

a)

na základné rozpočtové náklady,

b)

na doplnkové rozpočtové náklady,

c)

na vedľajšie rozpočtové náklady.

(2)

Na zostavenie rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov sa použijú

a)

súhrnné ceny,93) skupinové ceny; ak nie sú určené (vyhlásené), použijú sa

b)

veľkoobchodné ceny, prípadne maloobchodné ceny alebo plánované ceny (ak to ustanovujú osobitné opatrenia),94) kupné ceny,

c)

konečné limity veľkoobchodných cien,95) a pokiaľ nie sú určené predbežné limity veľkoobchodných cien, limity kúpnych cien,

d)

predbežné ceny, pokiaľ ich použitie osobitné predpisy nevylučujú,96)

e)

rozpočtové ukazovatele a cenové informácie dodávateľov, ak nemožno použiť ceny a osobitné druhy cien97) podľa písmen c) a d).

(3)

Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho osobitné druhy cien97) podľa písmen c) a d).

(4)

Rozpočty zostavené pomocou cien podľa odseku 2 písm. a) až d) sú odbytovými rozpočtami,98) na základe ktorých sa uzavierajú dohody o odbytových nákladoch (§ 61). K rozpočtom zostaveným pomocou podkladov podľa odseku 2 písm. e) nemožno uzavierať dohody o odbytových nákladoch.

§ 54

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a vedľajšie náklady na zariadenie staveniska

(1)

V rozpočtoch ostatných výrobkov a výkonov sa náklady zahŕňané do hlavy I, IV, V, VI,92) VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak nie sú určené, využijú sa rozpočtové ukazovatele, prípadne informácie, najmä od dodávateľov.

(2)

Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska uvádzané v hlave VI súhrnného rozpočtu sa určujú spôsobom určeným v § 48 ods. 5.

§ 55

Rezerva

(1)

Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená na krytie nákladov zahŕňaných do hláv II až VII súhrnného rozpočtu, ktoré sa nedali v úvodnom projekte predvídať; nemôže sa použiť na vecné rozšírenie alebo na koncepčnú zmenu stavby. Najmenej 50 % tejto rezervy je vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien cien pri realizácii stavby. Podiely rezervy určenej pre náklady dodávok z dovozu zahŕňaných do hláv II a III možno použiť len na krytie zmien nákladov v príslušnej hlave, vyvolaných zmenami cien z dovozu. Súhlas s čerpaním rezervy dáva investor po dohode s generálnym projektantom; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj so súhlasom ústredného orgánu investora.

(2)

Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a určuje sa:

a)

pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 4 do 7 %,

b)

pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) - v rozmedzí od 5 do 10 %,

c)

pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 13 do 18 %,

d)

pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,

e)

pri stavbách s podzemnými objektmi (mimo banských) odboru 82514) do výšky 20 % pre tieto objekty,

f)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych pamiatok, financovaných z neinvestičných prostriedkov, v rozmedzí od 13 do 18 %.

Základňa určenia rezerv je zhodná so základňou podľa § 49 ods. 2.

(3)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť, objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora a jeho rozhodujúcich dodávateľov.

(4)

Rezerva v súhrnnom rozpočte stavby sa pre typový stavebný objekt určuje sumou 4 % z jeho rozpočtových nákladov uvedených v hlave III; pre typové stavebné objekty technickej a občianskej vybavenosti KBV sa rezerva určuje vo výške 2 % pre bytové (typové) stavebné objekty vo výške 1 %, pre prevádzkové súbory a stavebné objekty podľa opakovaných projektov vo výške 2 %. V týchto prípadoch sa základňa určenia nákladov v hlave VIII súhrnného rozpočtu podľa odseku 2 zníži o náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov s nižšou sadzbou rezervy podľa tohto odseku. Rezerva pre ostatné stavebné objekty, pri ktorých sa uplatní súhrnná cena,99) sa zníži o sumu rizikovej prirážky zahrnutej v súhrnnej cene.

§ 56

Prerokúvanie súhrnného rozpočtu, rozpočtov a odbytových rozpočtov

(1)

Súhrnný rozpočet sa prerokúva medzi generálnym projektantom, investorom a príslušnými priamymi dodávateľmi podľa § 38.

(2)

Súčasne so súhrnným rozpočtom sa prerokujú, pokiaľ neboli prerokované prv, rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, prípadne aj rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska.

(3)

Odbytové rozpočty spracované ako súčasť jednostupňového, prípadne úvodného projektu sa prerokujú podľa § 58.

§ 57

Výška rozpočtových nákladov

Náklady súhrnného rozpočtu stavby zahŕňanej do plánu investičnej výstavby nemôžu byť vyššie než obdobné náklady prepočtu schválenej a registrovanej projektovej úlohy, pokiaľ také zvýšenie nie je schválené postupom podľa § 66 ods. 1.

Štvrtý oddiel

Rozpočtová časť vykonávacích projektov

§ 58

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov a ich prerokovanie

(1)

Rozpočty, ktoré sú súčasťou vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných objektov alebo ich ucelených častí uvedených v pláne organizácie výstavby (§ 41 ods. 2) sa spracúvajú vždy ako odbytové rozpočty (§ 53 ods. 4).

(2)

Priamy dodávateľ, ktorý zabezpečuje dodávku vykonávacieho projektu príslušného prevádzkového súboru alebo stavebného objektu, je povinný návrh odbytového rozpočtu podľa odseku 1 spolu s príslušnou časťou vykonávacieho projektu prerokovať s investorom a generálnym projektantom. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.

(3)

Ak generálny projektant zabezpečuje vykonávací projekt prevádzkového súboru alebo stavebného objektu pre investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu spolu s príslušnou časťou vykonávacieho projektu s investorom a s priamymi dodávateľmi, ktorí podľa potreby prizvú svojich dodávateľov. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.

(4)

Pri prerokúvaní podľa odsekov 2 a 3 sa overuje najmä,

a)

či sa použili správne ceny,

b)

či sa dodržali predpisy o rozpočtovaní,

c)

či množstvo výrobkov a výkonov zodpovedá riešeniu vykonávacieho projektu,

d)

či sa neprekročia náklady úvodného projektu.

§ 59

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska

(1)

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov zostavuje generálny projektant pomocou cien, a to pri tých výrobkoch a výkonoch, pre ktoré sa v úvodnom projekte použili rozpočtové ukazovatele a informácie, prípadne odborné prepočty.

(2)

Rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska ako súčasť dokumentácie dočasných objektov zariadenia staveniska spracúva [§ 25 ods. 3 písm. b)] a prerokúva vyšší dodávateľ stavebnej časti obdobne podľa ustanovení § 58.

§ 60

Vzťah nákladov v odbytových rozpočtoch k nákladom súhrnného rozpočtu

(1)

Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch výrobkov a výkonov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové náklady určené pre ne v súhrnnom rozpočte.

(2)

Ak pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch výnimočne nemožno dodržať tieto rozpočtové náklady, možno použiť na ich zvýšenie úspory dosiahnuté pri prerokúvaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, ale len za podmienok ustanovených v § 55 ods. 1. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku z ustanovenia odseku 1.100)

(3)

V prípadoch, keď náklady v odbytových rozpočtoch niektorých prevádzkových súborov a stavebných objektov sú vyššie než náklady v rozpočtoch zostavených v úvodnom projekte na základe cenových informácií dodávateľov [§ 53 ods. 2 písm. e)], je dodávateľ, ktorý takú informáciu poskytol, povinný ich zvýšenie odôvodniť.

Piaty oddiel

Spoločné ustanovenia

§ 61

Dohody o odbytových nákladoch

(1)

Na základe prerokovania odbytového rozpočtu podľa § 58 ods. 2 a 3 sú dodávateľ a investor povinní uzavrieť najneskoršie v termíne podľa odseku 3 dohodu o odbytových nákladoch. Podobné dohody sa uzavierajú medzi dodávateľom a jeho poddodávateľmi.

(2)

Odbytovými nákladmi sú rozpočtové náklady určené podľa § 53 ods. 2 písm. a) až d), pri ktorých došlo k dohode podľa odseku 1 o množstve výrobkov a výkonov a ich ocenení v súlade s výkresmi a zoznamami strojov a zariadení a technickými správami.

(3)

Dohody o odbytových nákladoch sa musia uzavrieť najneskoršie 30 dní pred začatím prác na príslušnom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte. Na uzavretie dohôd o odbytových nákladoch vyzve investora dodávateľ.

(4)

Dohody o odbytových nákladoch pri mimoglobálnych objektoch zariadenia staveniska sa musia uzavrieť najneskoršie 30 dní pred začatím prác na príslušnom objekte.

(5)

Dohody o odbytových nákladoch sa podľa odsekov 1 až 4 uzavierajú v cenách platných v deň uzavretia dohôd. Dohody sa zmenia,

a)

ak dôjde k zmene cien 30 dní pred začatím prác na príslušnom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte,

b)

ak investor výslovne súhlasí so zmenou dohodnutých nákladov v prípadoch, keď tuzemské výrobky sa nahrádzajú výrobkami z dovozu,

c)

ak dôjde k zmenám cien neskoršie, než je uvedené pod písmenom

a), a vláda alebo príslušný cenový úrad rozhodne o premietnutí týchto zmien do rozpočtov stavieb,101)

d)

ak sa ceny podľa § 53 ods. 2 písm. c) a d) nahrádzajú cenami podľa § 53 ods. 2 písm. a) a b),102)

e)

ak sa rozhodnú podľa § 72, prípadne podľa osobitných predpisov rozpory,103) ku ktorým došlo pri prerokúvaní odbytových rozpočtov, odchylne od stanoviska generálneho projektanta [§ 62 ods. 2 písm. b)].

(6)

Dohody o odbytových nákladoch pri banských podzemných objektoch odboru 82614) a prevádzkových súboroch s nimi súvisiacich a ďalej pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním objektov kultúrnych pamiatok a pri stavbách so zjednodušenou projektovou dokumentáciou (§ 5 ods. 4) sa môžu uzavierať v čase ich realizácie, najneskoršie však 30 dní pred dohovoreným termínom ich dokončenia. V týchto prípadoch sa dohody uzavierajú v cenách platných 30 dní pred začatím prác na príslušných stavebných objektoch a prevádzkových súboroch.

(7)

Dohody o odbytových nákladoch, prípadne ich zmeny podľa odseku 9 sú jedným zo záväzných podkladov pre fakturovanie, a s výnimkou prípadov uvedených v odseku 6, aj pre vyhotovenie splátkových listov podľa osobitných predpisov.104)

(8)

Množstvo výrobkov a výkonov dohodnuté v dohodách o odbytových nákladoch alebo prerokované v odbytových rozpočtoch podľa odseku 6, môže sa výnimočne zvýšiť len vtedy, ak na takéto zvýšenie dá súhlas investor po dohode s generálnym projektantom a dodávateľom zápisom do stavebného (montážneho) denníka najneskoršie do 5 dní pred vyhotovením príslušných splátkových listov, prípadne faktúr.

(9)

Každý prípad zmeny nákladov v dôsledku zmeny cien podľa odseku 5 alebo zvýšenie množstva výrobkov a výkonov podľa odseku 8 zaznamená dodávateľ bezprostredne rozpočtovou formou do osobitného výkazu.105) Spracovateľ vykonávacieho projektu zhrnie tieto zmeny do dodatkových odbytových rozpočtov za obdobie dohodnuté s investorom, nie však dlhšie ako 1 rok. Ak dôjde k zmenám podľa odseku 5 písm. c), môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanoviť odchylný postup od ustanovenia piatej časti vyhlášky.

(10)

Na základe dodatkových odbytových rozpočtov podľa odseku 9 sa zmenia dohody o odbytových nákladoch najneskoršie do dňa, keď vznikne právo fakturovať.104)

§ 62

Rozpory pri prerokúvaní súhrnných a odbytových rozpočtov

(1)

Ak pri prerokúvaní súhrnných rozpočtov podľa § 56 dôjde k rozporom, platí ustanovenie § 39 obdobne.

(2)

Ak pri prerokúvaní odbytových rozpočtov podľa § 58 dôjde k rozporom, ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby

a)

nie je to prekážkou pre odovzdanie vykonávacích projektov investorovi a dodávateľovi; to platí aj v prípade, ak prerokovanie nebolo dokončené ani v náhradnom termíne, ktorý príslušný účastník výstavby oznámil najmenej 15 dní vopred,

b)

platí až do rozhodnutia rozporu stanovisko generálneho projektanta,

c)

možno uzavrieť dohodu o odbytových nákladoch, s výhradou postupu podľa ustanovenia § 61 ods. 5 písm. e).

(3)

Po rozhodnutí o rozporoch uvedených v odsekoch 1 a 2 podľa § 72, prípadne podľa osobitných predpisov,103) je generálny projektant povinný bez odkladu premietnuť výsledok rozhodnutia do súhrnných rozpočtov a spracovateľ do odbytových rozpočtov, prípadne príslušných častí vykonávacích projektov.

§ 63

Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov

(1)

Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov dohodnuté ako odbytové náklady a náklady ostatných výrobkov, výkonov a výdavky sú podkladom pre spracovanie kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov, ktoré spracúva generálny projektant v rámci autorského dozoru. Využíva pritom podklady vlastných, investorových a vyšších dodávateľov, ktoré mu odovzdáva investor.

(2)

Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov spracúva generálny projektant priebežne; predkladá ho na požiadanie investorovi v dohodnutých termínoch na sledovanie dodržiavania nákladov schváleného súhrnného rozpočtu stavby. Záverečné kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov sa musí dokončiť do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.

§ 64

Schvaľovanie projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Projektovú úlohu schvaľuje

a)

ústredný orgán investora pri záväzných a centralizovaných stavbách, pokiaľ si schválenie nevyhradila príslušná vláda,

b)

ústredný orgán investora, prípadne ním splnomocnený nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách nad 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby,

c)

nadriadený orgán investora alebo ním splnomocnený investor pri stavbách do 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby.

(2)

Ústredný, prípadne nadriadený orgán investora, ktorý udelil splnomocnenie na schválenie projektovej úlohy podľa odseku 1 písm. b) alebo c), môže určiť záväzné podmienky, za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.

(3)

Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe okrem iného, ktorému orgánu (organizácii) patrí schváliť úvodný (jednostupňový) projekt. Pokiaľ to neurobí, schvaľuje úvodný (jednostupňový) projekt orgán (organizácia) jemu podriadený; ak investor schválil projektovú úlohu, schvaľuje aj úvodný (jednostupňový) projekt. Zjednodušenú projektovú dokumentáciu podľa § 5 ods. 4 schvaľuje investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil nadriadený orgán.

(4)

Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt sa schvaľujú na základe posúdenia (príloha č. 14 bod A 1.2), ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.

(5)

Pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze (§ 65 ods. 1) je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy. Pri schválení projektovej úlohy a úvodného projektu sa musia rešpektovať záväzné údaje a záväzné závery určené orgánom štátnej expertízy. Schvaľovací protokol k projektovej úlohe záväzných a centralizovaných stavieb sa musí bezodkladne zaslať orgánu štátnej expertízy, orgánom, ktoré vypracovali stanovisko na účely štátnej expertízy, a podľa umiestnenia stavby aj príslušnej plánovacej komisii republiky.

(6)

Projektová úloha predkladaná na štátnu expertízu a na schválenie musí byť doložená najmä rozhodnutím o umiestnení stavby, návrhom registračného listu a stanoviskom generálneho projektanta vyžiadaním podľa § 23; ak ide o súbor stavieb, musia byť projektové úlohy všetkých stavieb súboru doložené aj postupne spresňovanou štúdiou súboru stavieb.

(7)

Projektová úloha sa nesmie schváliť, ak

a)

pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby

b)

pri žiadnej zo stavieb vyžadujúcich prírastok počtu pracovníkov alebo nové stavebné pozemky nebolo vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania.

(8)

Pokiaľ sa schvaľuje štúdia súboru stavieb (§ 24 ods. 5), použijú sa primerane ustanovenia odsekov 1 až 7.

(9)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa nesmie schváliť, ak

a)

sa nezabezpečí splnenie záväzných údajov, ukazovateľov a podmienok schválenia úvodného projektu uvedených v protokole o schválení projektovej úlohy;

b)

nie sú odstránené rozpory o technickom riešení a o pláne organizácie výstavby;

c)

nebolo vydané rozhodnutie o určení palivovej alebo energetickej základne.107)

(10)

Ak orgán schvaľujúci úvodný projekt zistí, že sa nedodržali záväzné údaje, ukazovatele a záväzné podmienky protokolu o schválení projektovej úlohy, postupuje sa podľa § 66 ods. 1 a 3.

(11)

Z dokumentácie predkladanej na schválenie musí byť zrejmé, či došlo pri vypracovaní a prerokovaní dokumentácie k rozporom a s akým výsledkom boli odstránené, prípadne, že boli predložené na riešenie podľa § 72 alebo podľa osobitných predpisov.108)

(12)

Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú inak.

(13)

Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt nemôžu byť podkladom na účely uvedené v § 14 a 31, ak od ich schválenia uplynula lehota dlhšia než dva roky, pokiaľ schvaľujúci orgán v odôvodnených prípadoch neurčil inú lehotu.

(14)

Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie obsahuje príloha č. 14 tejto vyhlášky.

§ 65

Štátna expertíza

(1)

Štátnej expertíze podliehajú:

a)

investičné zámery a prípravná dokumentácia, prípadne vo vyhradených prípadoch aj úvodné projekty záväzných a centralizovaných stavieb,

b)

prípravná dokumentácia stavieb obytných súborov vybraných podľa odseku 2.

(2)

Štátnu expertízu vykonávajú:

a)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pri stavbách federálnych ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) a ďalej pri tých istých stavbách ústredných orgánov republík, ktoré určí výberom,

b)

ministerstvá výstavby a techniky republík podľa príslušnosti pri stavbách uvedených v odseku 1 písm. a) ústredných orgánov republík, pokiaľ štátnu expertízu nevykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, a ďalej pri stavbách uvedených v tom istom odseku písm. b), ktoré určí príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky výberom po dohode s príslušnou plánovacou komisiou republiky.

(3)

Orgány štátnej expertízy na účely štátnej expertízy investičných zámerov záväzných a centralizovaných stavieb vyžadujú podľa potreby stanoviská orgánov uvedených v odseku 4 v rozsahu a prípadoch navzájom dohodnutých.

(4)

Orgány štátnej expertízy si na účely štátnej expertízy prípravnej dokumentácie záväzných a centralizovaných stavieb vyžiadajú stanoviská

a)

príslušnej plánovacej komisie a pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, aj príslušnej plánovacej komisie republiky,

b)

príslušného ministerstva financií a pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých vykonáva štátnu expertízu Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, aj príslušného ministerstva financií republiky,

c)

príslušného cenového úradu,

d)

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

e)

Štátnej banky československej - ústredia alebo príslušného hlavného ústavu,

f)

prípadne ďalších ústredných orgánov,109)

g)

príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj.

(5)

Ministerstvá výstavby a techniky republík si na účely štátnej expertízy prípravnej dokumentácie

a)

stavieb uvedených v odseku 1 písm. a) vyžiadajú vždy aj stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj; pri záväzných stavbách aj stanovisko Federálneho ministerstva financií;

b)

stavieb uvedených v odseku 1 písm. b) vyžiadajú stanoviská príslušnej plánovacej komisie republiky a príslušného ministerstva financií republiky.

(6)

Výsledkom štátnej expertízy je pri investičnom zámere expertízne stanovisko, pri prípravnej dokumentácii, prípadne pri úvodnom projekte protokol o štátnej expertíze; ich súčasťou sú závery štátnej expertízy. Tieto závery sú záväzné pre orgány vydávajúce investičný zámer alebo schvaľujúce prípravnú dokumentáciu, prípadne úvodný projekt, pokiaľ sú takto označené.

(7)

Obdobne vydávajú orgány štátnej expertízy expertízne stanovisko k rozporom podľa § 72 ods. 4.

(8)

Orgány štátnej expertízy môžu na základe štátnej expertízy štúdie súboru stavieb spracovanej podľa § 24 ods. 1 až 4 upustiť od vykonávania štátnej expertízy projektových úloh jednotlivých stavieb súboru. V tomto prípade posudzuje projektovú úlohu ústredný orgán investora, pričom postupuje obdobne, ako je ustanovené pre štátnu expertízu.

(9)

Podrobnosti o obsahu a spôsobe vykonávania štátnej expertízy obsahuje príloha č. 14 vyhlášky.

§ 66

Postup pri nedodržaní (zmene) údajov a ukazovateľov dokumentácie

(1)

Ak sa výnimočne nemôžu dodržať

a)

pri spracovaní alebo schvaľovaní úvodného projektu

b)

pri spracovaní vykonávacích projektov podmienky ustanovené v § 40 ods. 2, musí zmenu prerokovať, posúdiť a schváliť orgán, ktorý schválil úvodný projekt. Ak sú zmenou dotknuté údaje, ukazovatele a podmienky uvedené pod písmenom a), je na schválenie zmeny potrebný súhlas orgánu, ktorý schválil projektovú úlohu; pri záväzných a centralizovaných stavbách musí byť súhlas tohto orgánu doložený kladným stanoviskom príslušného orgánu štátnej expertízy;

c)

pri spracovaní alebo schválení projektovej úlohy záväzné údaje a závery štátnej expertízy štúdie súboru stavieb v prípadoch podľa § 65 ods. 8, musí sa ich zmena podrobiť štátnej expertíze obdobne ako štúdia súboru stavieb.

(2)

Nevyhnutný rozsah a náležitosti dokumentácie dokladajúcej zmeny podľa odseku 1 určuje podľa povahy zmien orgán príslušný na jej schválenie; pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze po dohode s príslušným orgánom štátnej expertízy.

(3)

Ak pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu pri záväzných a centralizovaných stavbách dôjde k podstatnej zmene v členení stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, musí s takouto zmenou vysloviť súhlas orgán, ktorý vykonal štátnu expertízu prípravnej dokumentácie.

(4)

Ak dokumentácia predložená na schválenie, prípadne na štátnu expertízu nespĺňa náležitosti predpísané touto vyhláškou alebo ustanovené podľa odseku 3, orgány príslušné na schválenie alebo štátnu expertízu ju vrátia na doplnenie v lehote, ktorú pri tom určia.

§ 67

(1)

Generálny projektant je vždy povinný vykonávať aj autorský dozor.

(2)

Autorským dozorom sa overuje dodržanie technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu v nadväzujúcej činnosti ostatných účastníkov výstavby, a to od schválenia úvodného (jednostupňového) projektu do záverečného vyhodnotenia stavby.

(3)

Podrobný obsah autorského dozoru ustanovuje príloha č. 1.

(4)

Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového) projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojich dodávok.

(5)

Na žiadosť generálneho projektanta sú spracovatelia vykonávacích projektov povinní poskytnúť pri výkone autorského dozoru potrebnú súčinnosť.

(6)

Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je spravidla autorský dozor trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný autorský dozor. Spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a s dodávateľmi uvedenými v § 67 ods. 4 [§ 38 ods. 1 písm. e)].

(7)

Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie technického dozoru podľa osobitných predpisov110) a dodávateľov zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.

§ 68

(1)

Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedodržanie úvodného projektu, prípadne nedodržanie právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí bez zbytočného odkladu, spravidla zápisom do stavebného denníka investora a dodávateľa, prípadne aj orgán, ktorý schválil úvodný projekt, a dotknutý orgán štátnej správy.

(2)

Ak sa závažné závady vyčítané podľa odseku 1 včas neodstránili, alebo ak by mohli byť inak ohrozené dôležité záujmy spoločnosti, môže generálny projektant požadovať, aby sa nezačali alebo aby sa zastavili práce, a zároveň môže o takej požiadavke upovedomiť príslušný stavebný úrad; to nezbavuje investora povinnosti ihneď ohlásiť závažné závady stavebnému úradu.111)

§ 69

(1)

Priami dodávatelia sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní ich dodávok; pritom zabezpečujú odborný výkon súvisiacich nevyhnutných geodetických prác podľa osobitného predpisu.112)

(2)

Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov s vyznačením skutočného vyhotovenia sú priami dodávatelia povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní a prevzatí dodávok.

(3)

Tú istú povinnosť, akú majú priami dodávatelia podľa odsekov 1 a 2, majú voči nim ich poddodávatelia.

(4)

Ak to rozsah zmien zakreslených podľa odseku 1 vyžaduje, sú príslušní spracovatelia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov povinní na žiadosť investora doloženú podkladmi podľa odseku 2 spracovať a investorovi dodať upravené vykonávacie projekty, prípadne jednostupňové projekty v potrebnom počte vyhotovení.

(5)

Súborné spracovanie dokumentácie geodetických prác zabezpečuje investor podľa osobitného predpisu.113)

(6)

Dokumentáciu podľa odseku 2, prípadne 4 a podľa odseku 5 uchováva investor ako súbornú dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; pritom je povinný poskytnúť114) potrebné časti tejto dokumentácie správcom (prevádzateľom) príslušných objektov dopravných sietí, rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne zariadení stavby.

§ 70

(1)

Záverečné vyhodnotenie stavieb sa vykonáva pri stavbách, ktorých náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby sú v čase dokončenia stavby vyššie než 2 mil. Kčs; pri stavbách určených na prípravu rozsiahleho územia pre súbor stavieb sa záverečné vyhodnotenie nevykonáva.

(2)

Investor za účasti generálneho projektanta vyhodnotí stavbu, vypracuje o tom správu a predloží ju nadriadenému orgánu investora pri stavbách s výrobnou kapacitou do 18 mesiacov, pri ostatných stavbách do 6 mesiacov po dokončení stavby.115) Nadriadený orgán investora postúpi správu orgánu príslušnému na vyhodnocovacie konanie, pokiaľ ním nie je sám.

(3)

Pri stavbách, ktorých náklady sú vyššie než 10 mil. Kčs, sa na základe správy o vyhodnotení uskutoční, a to najneskoršie do 2 mesiacov od jej predloženia vyhodnocovacie konanie; pri ostatných stavbách sa robí vyhodnocovacie konanie iba vtedy, keď o tom rozhodne nadriadený orgán investora alebo keď sa na stavbu poskytol úver alebo dotácia zo štátneho rozpočtu.

(4)

Vyhodnocovacie konanie robí:

a)

ústredný orgán investora pri záväzných stavbách; pri centralizovaných stavbách, pokiaľ pri nich nepreniesol po prerokovaní s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky právomoc na nadriadený orgán investora,

b)

krajský národný výbor pri stavbách KBV zabezpečovaných národnými výbormi, pokiaľ nepreniesol právomoc na investora,

c)

nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách.

(5)

Ak sa do vyhodnocovacieho konania nedosiahli rozhodujúce projektované technicko-ekonomické parametre stavby alebo sa zistili iné závažné negatívne skutočnosti, nemožno vyhodnocovacie konanie ukončiť a doterajšie konanie sa považuje za etapu vyhodnocovacieho konania. V takom prípade orgán uskutočňujúci vyhodnocovacie konanie určí nevyhnutné opatrenia na nápravu a termín ďalšej etapy vyhodnocovacieho konania.

(6)

Pokiaľ sa zistí aj v ďalšej etape, že z objektívnych dôvodov trvajú nedostatky uvedené v odseku 5, môže orgán príslušný na vyhodnocovacie konanie po dohode s ústredným orgánom investora (pokiaľ ním nie je sám) rozhodnúť o ukončení konania. Konanie pri záväzných a centralizovaných stavbách možno ukončiť len po dohode so Štátnou plánovacou komisiou, Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a Federálnym ministerstvom financií, pri stavbách ústredných orgánov republík aj s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky, príslušnou plánovacou komisiou republiky a s príslušným ministerstvom financií republiky.

(7)

Po ukončení vyhodnocovacieho konania (alebo jeho etapy) spracuje orgán príslušný na vyhodnocovacie konanie protokol (zápisnicu), v ktorom zhrnie výsledky konania. Pokiaľ sa vyhodnocovacie konanie nerobí, uzavrie nadriadený orgán investora záverečné vyhodnotenie stavby schválením správy o vyhodnotení stavby.

(8)

Pri záväzných a centralizovaných stavbách investor v spolupráci s generálnym projektantom a Štátnou bankou československou každoročne hodnotí využitie výrobných kapacít, a to začínajúc výsledkami kalendárneho roka, v ktorom je plánované uvedenie prvej výrobnej kapacity do (skúšobnej) prevádzky, až do ukončenia vyhodnocovacieho konania. Na tomto základe navrhuje opatrenia nevyhnutné na urýchlené dosiahnutie projektovaných parametrov.

(9)

Pre záverečné vyhodnotenie stavieb zostavujú nadriadené a ústredné orgány investorov ročné časové plány vyhodnotenia. Výsledky záverečného vyhodnotenia stavieb a výsledky hodnotenia využitia výrobných kapacít zhrnú ústredné orgány investorov po uplynutí kalendárneho roka v ročných súhrnných správach o vyhodnotených stavbách.

(10)

Bližšie ustanovenia o záverečnom vyhodnotení stavieb, o obsahu jednotlivých dokumentov, zostavovaní časových plánov vyhodnotenia a spracovaní ročných súhrnných správ sú obsiahnuté v prílohe č. 15.

§ 71

Odchylné úpravy

(1)

Na návrh ústredného orgánu investora, dohodnutý s dotknutými ústrednými orgánmi dodávateľských organizácií, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj odchylne určiť pre niektoré druhy stavieb obsah, prípadne spôsob spracovania prípravnej a projektovej dokumentácie. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 5. Ak návrh predkladá ústredný orgán republiky, prerokuje ho pred jeho predložením aj s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky.

(2)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj môže po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi určiť pri stavbách zaradených do osobitnej časti plánu, stavbách pre realizáciu rozvoja vedy a techniky, pri stavbách na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, pri stavbách baní, medzištátnych plynovodov a pri stavbách s jadrovoenergetickým zariadením nevyhnutnú úpravu odchylnú od tejto vyhlášky.

(3)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s Federálnym ministerstvom palív a energetiky môže určiť ďalšie mimoglobálne objekty zariadenia staveniska pri podzemných banských objektoch odboru 826. 14)

§ 72

Odstraňovanie nedostatkov a riešenie rozporov

(1)

Ak ktorýkoľvek z účastníkov výstavby zistí pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby a jej realizáciu, je povinný bez zbytočného odkladu

a)

urobiť potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi výstavby,

b)

ak tieto opatrenia nemožno urobiť alebo ak vznikne o nich medzi účastníkmi výstavby rozpor, oznámiť zistené skutočnosti príslušným nadriadeným orgánom, prípadne ďalším zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou o vykonanie potrebných opatrení; k žiadosti sa pripojí vždy stanovisko generálneho projektanta.

(2)

Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa odseku 1 a urobiť po dohode potrebné opatrenia, a to do 30 dní po tom, čo žiadosť dostali.

(3)

Ak nedôjde k dohode a ide o záväzné a centralizované stavby, sú nadriadené orgány povinné bez odkladu požiadať ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti musia pripojiť doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú zistené nedostatky a rozhodnú rozpory bez zbytočných odkladov, najneskoršie do 30 dní.

(4)

Rozpory o technickom riešení v prípravnej dokumentácii a v úvodnom (jednostupňovom) projekte, o základnom riešení zariadenia staveniska a pri stavbách uvedených v § 16 ods. 4 aj o časovom pláne stavby, ktoré sa výnimočne nepodarí odstrániť postupom a v lehote ustanovenej v odseku 3, predložia ústredné orgány bezodkladne, najneskoršie však pred schválením úvodného projektu príslušnému orgánu štátnej expertízy, ktorý k nim vydá expertízne stanovisko.

(5)

Postup podľa odsekov 1 až 4 neplatí, ak ide o rozpory, ktoré sa riešia podľa osobitných predpisov.108)

§ 73

Lehoty, zastúpenie organizácií, informácie o dovoze

(1)

Pre prerokovanie investičných zámerov, prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb, pre zaujímanie stanovísk, pre poskytovanie informácií, údajov a výsledkov predvýrobnej prípravy (§ 16 ods. 3 a § 33 ods. 2) platí pre všetky orgány a organizácie všeobecne lehota 30 dní, pokiaľ nie je v jednotlivých ustanoveniach tejto vyhlášky alebo osobitnými predpismi ustanovené inak alebo ak nebola dohodnutá kratšia lehota.

(2)

Ak na splnenie povinnosti podľa odseku 1 a pri poskytovaní projektových podkladov podľa § 27 ods. 7 musí dodávateľ rokovať s ďalšími dodávateľmi, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou prekročiť, najviac však - ak nejde o dovoz - o 15 dní.

(3)

Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške v ustanovenej lehote, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii penále 500 Kčs za každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť zaplatiť penále z toho istého dôvodu vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov.

(4)

Ak orgány neumožnia včasné prerokovanie prípravnej a projektovej dokumentácie (odsek 1), a to ani po riadnom upozornení a uplynutí ďalších 15 dní, je účastník výstavby oprávnený pokračovať v práci na dokumentácii, akoby príslušný orgán nemal pripomienky; súčasne však je povinný upozorniť na to orgán nadriadený orgánu, ktorý je v omeškaní. To neplatí, ak ide o rokovanie podľa správneho poriadku.

(5)

Pracovník, ktorého organizácia určila na prerokúvanie prípravnej alebo projektovej dokumentácie, je oprávnený urobiť v jej mene všetky úkony, ku ktorým pri prerokúvaní obvykle dochádza.

(6)

Údaje a informácie podľa § 9 ods. 4, § 16 ods. 6 a projektové podklady podľa § 27 ods. 2 možno požadovať len v rozsahu nevyhnutnom na spracovanie príslušnej dokumentácie; ak ich nemožno získať bezplatne, je oprávnená organizácia, ak trvá na ich zadovážení, povinná previesť dovozcovi devízové krytie a uhradiť náklady. Je tiež povinná odovzdať dovozcovi potrebné podklady a zúčastniť sa na technických rokovaniach so zahraničnými partnermi.

§ 74

Prechodné ustanovenia

(1)

Ak Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj neustanoví na návrh ústredného orgánu investora, prerokovaný s ústrednými orgánmi dodávateľov, inak, môže sa prípravná a projektová dokumentácia rozpracovaná ku dňu nadobudnutia účinnosti vyhlášky dokončiť podľa doteraz platných predpisov,

a)

ak projektové úlohy investor predloží na schválenie do 30. júna 1982,

b)

ak sa úvodné (jednostupňové) projekty investorovi odovzdajú do 31. júla 1982,

c)

ak sa vykonávacie projekty odovzdajú odberateľovi do 30. júna 1982.

(2)

Zmeny prípravnej a projektovej dokumentácie schválené podľa doteraz platných predpisov, navrhované po dni nadobudnutia účinnosti vyhlášky, sa urobia podľa nej.

(3)

Ustanovenia § 26 ods. 4 a 5 sa použijú pri stavbách, ktorých projektová úloha nebola ku dňu nadobudnutia účinnosti vyhlášky prerokovaná s dodávateľom stavebnej časti, na záver prác.

(4)

Pri dopracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie uvedenej v odseku 1 sa však vždy postupuje podľa ustanovení tejto vyhlášky, ak ide o zariadenie staveniska.

(5)

Za nevyhnutnú odchylnú úpravu od tejto vyhlášky pre stavby na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (§ 71 ods. 2) sa považujú do 31. 12. 1983 ustanovenia úpravy Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 3 z 15. júna 1978 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy116) a ustanovenia úpravy Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 5 z 26. mája 1980 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.117)

§ 75

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

• vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb v znení vyhlášok č. 31/1976 Zb., č. 76/1977 Zb., č. 68/1978 Zb. a č. 152/1978 Zb.;

• vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1972 Zb. o normách lehôt výstavby;

• vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 19/1972 Zb. o zabezpečení prípravy a realizácie stavieb, ktorých objekty môžu zároveň slúžiť účelom civilnej obrany;

• ustanovenia § 8, 49, 50, 51 a 58 vyhlášky Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 98/1976 Zb. o dovoze investičných celkov a stavebných prác;

• ustanovenia § 5, 6 a 7 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 75/1977 Zb. o opakovaných projektoch v znení vyhlášky č. 67/1978 Zb.;

§ 76

Účinnosť

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1982.

Minister: Ing. Šupka v. r.