Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách

VYHLÁŠKA

Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu

z 5. novembra 1985

Federálny cenový úrad podľa § 47 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev, Český cenový úrad podľa § 6 zákona Českej národnej rady č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien a Slovenský cenový úrad podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien ustanovujú:

§ 1

Rozsah platnosti

(1)

Táto vyhláška

a)

upravuje tvorbu cien (sadzieb) výrobkov, výkonov, služieb a prác1) (ďalej len „výrobky“; ak sa týka ustanovenie len výkonov, služieb alebo prác len „výkony“) a kontrolu cien,

b)

upravuje a zahŕňa pôsobnosť ústredných orgánov, pôsobnosť koncernov, odborových podnikov a generálnych riaditeľstiev trustov a ďalších orgánov hospodárskeho riadenia, ktoré plnia funkciu stredného článku riadenia (ďalej len „generálne riaditeľstvá“) a pôsobnosť organizácií, organizačných jednotiek štátnych organizácií, územných a odborových orgánov družstevných organizácií, orgánov a organizačných zložiek spoločenských organizácií, ktoré vystupujú vo svojom mene2) (ďalej len „organizácie“) v oblasti cien a podrobnejšie rozvádza cenovú pôsobnosť národných výborov ustanovenú zákonmi národných rád.3)

(2)

Vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov dodávaných alebo poskytovaných (ďalej len „dodávaných“) organizáciami so sídlom v Československej socialistickej republike, na ceny výrobkov dodávaných občanmi s povolením príslušných orgánov4) alebo na základe oprávnenia a na ceny ostatných výrobkov dodávaných občanmi socialistickým organizáciám. Na ceny zo zmlúv medzi občanmi, občanmi a nesocialistickými organizáciami a medzi nesocialistickými organizáciami, ak nejde o dodávky od občanov na základe povolenia alebo oprávnenia, sa vyhláška vzťahuje v rozsahu podľa Občianskeho zákonníka. Pri vnútropodnikových výkonoch platí vyhláška pre určenie cien základných prostriedkov vyrobených vo vlastnej réžii. Pre ďalšie vnútropodnikové výkony platí len, pokiaľ tak ustanovuje právny predpis alebo rozhodnutie cenového orgánu.

(3)

Pre ceny pri odplatných prevodoch vlastníctva alebo správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia a pre náhrady za jeho dočasné užívanie medzi socialistickými organizáciami, pre spôsob ocenenia stavieb, pozemkov a porastov na účely prevodov alebo prechodov vlastníctva k nim, pre spôsob zistenia úhrady za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, pre náhrady za dočasné užívanie pozemkov vo vzťahu k občanom a pre úhrady za dočasné užívanie stavieb alebo ich častí platí vyhláška len, pokiaľ neustanovujú inak osobitné predpisy.5)

(4)

Vyhláška sa nevzťahuje na zahraničné ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov, na medzinárodné tarify v doprave a spojoch, na ceny výrobkov dodávaných v tuzemsku za zahraničné meny, na ceny výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi a informačnými strediskami, na odplaty a úhrady spojené s poskytovaním peňažných a poisťovacích služieb, na predaj bytov z národného majetku do osobného vlastníctva občanov, na náhrady poskytované pri vyvlastnení nehnuteľností a na evidenčné ceny obalov. Pri pochybnostiach rozhoduje Federálny cenový úrad po dohode s Českým cenovým úradom a Slovenským cenovým úradom.

(5)

Ak je v tejto vyhláške uvedený pojem

a)

„cenový úrad“, rozumie sa tým Federálny cenový úrad, Český cenový úrad a Slovenský cenový úrad v rozsahu ich pôsobnosti podľa § 60 a 61,

b)

„národný výbor“, rozumie sa tým krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy alebo okresný národný výbor v rozsahu ich územnej pôsobnosti a podľa § 70,

c)

„cenový orgán“, rozumie sa tým cenový úrad, národný výbor a ďalšie ústredné orgány, pokiaľ sú osobitným predpisom, touto vyhláškou alebo rozhodnutím cenového úradu poverené pôsobnosťou uvedenou v tých ustanoveniach, v ktorých je tento pojem použitý,

d)

„organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov“, rozumejú sa tým organizácie a občania podľa zákonov národných rád.3)

§ 2

(1)

Ceny v tuzemsku vyjadrujú spoločensky potrebné náklady. Rozlišujú sa podľa zložiek nákladov a čistého dôchodku (zložky cien), podľa smerov použitia výrobkov a podľa doby ich platnosti.

(2)

V národnom hospodárstve sa uplatňujú tieto druhy cien:

a)

veľkoobchodné ceny; obsahujú potrebné náklady výroby (dovozu), prípadne náklady odbytu a zisk alebo stratu vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu ich tvorby; pri poľnohospodárskych výrobkoch zahŕňajú aj prirážku za nákupnú, prípadne aj odbytovú činnosť; za tieto ceny sa dodávajú výrobky organizáciám pre výrobnú spotrebu, investície, na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu a na ďalší odbyt, okrem dodávok pre vývoz a dodávok organizáciám vnútorného obchodu určených pre ďalší predaj,

b)

nákupné ceny; ich ekonomický obsah je obdobný ako pri veľkoobchodných cenách; za tieto ceny poverené organizácie nakupujú poľnohospodárske výrobky od ich výrobcov, predmety získané zberom a výrobky od občanov; nákupné ceny môžu byť podľa rozhodnutia cenového úradu uplatnené aj na výrobky vyrábané poľnohospodárskymi podnikmi z poľnohospodárskych surovín,

c)

kúpne ceny; zahŕňajú cenu franko čs. hranice, t. j. zahraničnú cenu v obchodnej parite zníženú pri vývoze a zvýšenú pri dovoze o priame zahraničné obchodné náklady, prepočítanú na Kčs podľa prepočítacích pomerov pre socialistické organizácie určených Československou obchodnou bankou (ďalej len „prepočítacie pomery“), prípadne upravenú o ďalšie položky podľa osobitných predpisov, a obchodnú prirážku alebo obchodnú zrážku organizácie poverenej vykonávaním zahraničného obchodu (ďalej len „organizácia zahraničného obchodu“); za tieto ceny dodávajú tuzemskí dodávatelia výrobky pre vývoz organizáciám zahraničného obchodu a organizácie zahraničného obchodu výrobky z dovozu tuzemským odberateľom, pokiaľ sa na dovážané výrobky dodávané organizáciami zahraničného obchodu neuplatňujú obchodné ceny, prípadne kúpne ceny s rozdielom vnútorného trhu vo výške základnej a dodatkovej dane z obratu alebo podľa rozhodnutia Federálneho cenového úradu veľkoobchodné ceny,

d)

obchodné ceny; zahŕňajú veľkoobchodné (nákupné) ceny a základnú sadzbovú daň z obratu alebo kúpne ceny a rozdiely vnútorného trhu spravidla vo výške základnej sadzbovej dane z obratu, v ustanovených prípadoch zahŕňajú aj odbytovú prirážku; za tieto ceny sa dodávajú výrobky z tuzemskej výroby alebo z dovozu určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny organizáciám, ktoré majú nárok na obchodnú zrážku,

e)

maloobchodné ceny; zahŕňajú obchodné ceny a obchodné zrážky, v ustanovených prípadoch zahŕňajú obchodnú alebo odbytovú prirážku, cenový rozdiel, prípadne ďalšie zložky určené cenovými úradmi; len za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom; organizáciám sa za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne uplatňuje rozdielová daň z obratu a organizácia je podľa daňových predpisov povinná nakupovať za ceny s daňou, prípadne ďalšie výrobky určené cenovým úradom,

f)

veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú a dodatkovú daň z obratu, prípadne namiesto dodatkovej dane odbytovú prirážku, ak nie je dodatková daň ustanovená alebo je nižšia než odbytová prirážka; za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým odberateľom, ktorí sú podľa daňových predpisov povinní nakupovať za ceny s daňou a nemusia podľa písmena e) nakupovať za maloobchodné ceny; v ustanovených prípadoch sa týmito cenami oceňuje spotrebovaný materiál a náhradné dielce aj pri dodávkach výkonov občanom.

(3)

V prípadoch, keď je výška veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny rovnaká, posudzuje sa cena ako maloobchodná pri dodávkach občanom a ako veľkoobchodná pri dodávkach organizáciám.

(4)

Uvedené druhy cien sa uplatňujú ako ceny

a)

určené, ktoré sú utvorené a prerokované spôsobom ustanoveným touto vyhláškou a nadväzujúcimi rozhodnutiami cenových orgánov a určené cenovým orgánom povereným generálnym riaditeľstvom alebo poverenou organizáciou, alebo

b)

dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom podľa osobitného predpisu.6)

(5)

Cenový orgán môže určiť ceny ako najvyššie prípustné (maximálne) alebo najnižšie (minimálne) alebo smerné (s určenou maximálnou a minimálnou hranicou), ktoré sú záväzné pre určenie alebo dojednanie cien jednotlivých výrobkov.

§ 3

(1)

Druhy cien podľa § 2 možno určiť s platnosťou obmedzenou časom alebo množstvom ako dočasné, prípadne prechodne platné ceny alebo uplatniť pred vlastnou výrobou ako cenové limity alebo ako predbežné ceny. Cenový limit a predbežnú cenu nemožno použiť pre fakturáciu a v splátkových listoch.

(2)

Dočasná je cena určená dodávajúcou organizáciou, keď z dôvodov od nej nezávislých nemožno do doby potrebnej pre fakturáciu určiť konečnú cenu. Po určení konečnej ceny sa rozdiel medzi dočasnou a konečnou cenou vyrovná od začiatku dodávok. Dočasná cena musí byť ako dočasná označená vo faktúre. Dočasnú cenu, ak nejde o výrobok, pre ktorý sa určuje maloobchodná cena, môže použiť dodávateľská organizácia

a)

za podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky alebo v rozhodnutí cenového úradu, prípadne národného výboru, alebo

b)

pri výrobkoch určených prevažne pre nadväzujúci (finálny) výrobok, ak ich odberateľ pri prerokúvaní návrhu ceny uplatní takú požiadavku na zabezpečenie väzby na cenu nadväzujúceho výrobku; dočasnú cenu možno uplatniť najdlhšie do doby určenia ceny nadväzujúceho výrobku,

c)

v jednotlivých zdôvodnených prípadoch najdlhšie na 6 mesiacov, a to na základe písomného súhlasu cenového úradu alebo národného výboru; žiadosť generálneho riaditeľstva alebo organizácie priamo riadenej ústredným orgánom alebo organizácie v cenovej pôsobnosti národného výboru o súhlas na použitie dočasnej ceny musí obsahovať presné označenie výrobku a zdôvodnenie, prečo je potrebné určiť dočasnú cenu.

(3)

Prechodne platná je cena, ktorej platnosť je obmedzená časovo alebo množstvom výrobkov. Rozdiel medzi prechodne platnou cenou a konečnou cenou sa nevyrovnáva s odberateľmi a z hľadiska vplyvu cien na ukazovatele plánu dodávateľa i odberateľa sa neposudzuje ako zmena ceny. Prechodne platné ceny určuje cenový úrad alebo národný výbor

a)

za podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky alebo v rozhodnutiach cenových úradov alebo národných výborov; podľa osobitného poverenia cenovým úradom môžu tieto ceny určiť aj organizácie, alebo

b)

v jednotlivých zdôvodnených prípadoch na riešenie dôsledkov objektívne potrebných prechodne vyšších nákladov pri národohospodársky významných výrobkoch, alebo vo vývoze efektívnych výrobkov, ktoré sú výsledkom riešenia plánu technického rozvoja a nie sú cenovo zvýhodnené. Pokiaľ doba platnosti veľkoobchodnej ceny presiahne jeden kalendárny rok, určia sa súčasne na ďalšie roky ročne sa znižujúce ceny (stupňovité ceny).

(4)

Cenový limit určuje hornú hranicu ceny budúceho tuzemského alebo dovážaného výrobku, prípadne spodnú hranicu kúpnej ceny vyvážaného výrobku. Cenový limit je potrebné určiť tak, aby pri výrobnom prostriedku zabezpečoval zníženie ceny na jednotku rozhodujúceho parametra a pri výrobku, ktorý bude predmetom zahraničnej výmeny, zabezpečoval v čase realizácie zlepšenie efektívnosti vývozu. Určiť vyššiu cenu než je limit veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny môže len cenový úrad. Rozsah uplatňovania cenových limitov, spôsoby ich tvorby, postup ich prerokovania a určenia upravuje osobitný predpis.7)

(5)

Predbežná cena je informáciou dodávateľa o výške ceny, ak konečnú cenu nemožno zatiaľ určiť a informácia o cene je potrebná najmä pre uzavretie zmluvy. Podľa dostupných podkladov sa uplatňuje spôsob tvorby cien používaný v príslušnej skupine výrobkov, a ak ho nemožno použiť, určí sa predbežná cena odhadom. Predbežnú cenu nemožno použiť pre výrobok, pre ktorý je alebo má byť určený cenový limit. Predbežná cena sa použije

a)

ak to vyplýva z právneho predpisu8) alebo z ďalších ustanovení tejto vyhlášky alebo z rozhodnutia cenového úradu,

b)

na ocenenie výrobkov dodávaných pre stavby,9) ak pre určenie ich veľkoobchodných cien nie sú splnené podmienky podľa tejto vyhlášky,

c)

pre ocenenie nakupovaných výrobkov a poddodávok, ktoré je potrebné pre utvorenie cenového limitu alebo ceny výrobku.

§ 4

Postup pri tvorbe cien

(1)

Tvorba cien zahŕňa

a)

určenie spôsobu tvorby cien,

b)

spracovanie návrhu ceny,

c)

prerokovanie návrhu ceny s hlavnými odberateľmi,

d)

určenie ceny.

(2)

Cena sa tvorí pre nový výrobok vymedzený podstatnými kvalitatívnymi a podstatnými dodacími podmienkami a mernou jednotkou. Ako jednotku, pre ktorú sa cena tvorí, možno určiť

a)

jednotlivý výrobok alebo jeho časť (diel), ktorá je predmetom samostatnej dodávky, alebo

b)

dobu uskutočňovania výkonu (napr. hodinová sadzba), alebo

c)

skupinu výrobkov s obdobnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami (skupinová cena), alebo

d)

súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne alebo inak ucelenú dodávku (napr. súhrnná cena).

§ 5

Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky

(1)

Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky zahŕňajú vybrané údaje o technickej úrovni, úžitkových vlastnostiach, akosti a druhu výrobku, rozsahu a podmienkach jeho dodávky, ktoré sú rozhodujúce pre odberateľov, prípadne podmienky ustanovené cenovým orgánom. Podstatné kvalitatívne podmienky sa vymedzujú výberom z príslušnej technickej dokumentácie používanej v danom odbore (skupine výrobkov), najmä zo štátnych, odborových, podnikových, prípadne zahraničných noriem, z technických podmienok, z výkresu, vzorky, modelu a pri neštandardných výrobkoch z požiadaviek odberateľa. Podstatné dodacie podmienky sa vymedzujú predovšetkým podľa základných podmienok dodávok, technických podmienok, všeobecných podmienok cenníkov, hospodárskych a iných zmlúv a dodávkových príkazov (ďalej len „zmluvy“).

(2)

Vymedzenie podstatných kvalitatívnych a podstatných dodacích podmienok (ďalej len „podstatné podmienky“) je súčasťou návrhu ceny nového výrobku. Návrh na ich vymedzenie predkladá dodávateľ spôsobom, ktorý je pre daný prípad najvhodnejší a administratívne najjednoduchší. Odberateľ môže požadovať odlišné vymedzenie podstatných podmienok od návrhu dodávateľa, ale len v rámci platnej technickej dokumentácie a platných predpisov uvedených v odseku 1. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dodávateľom a odberateľom, platí vymedzenie podstatných podmienok podľa požiadavky odberateľa (hlavných odberateľov). Ak dodávateľ ani odberateľ nenavrhne vymedzenie podstatných podmienok, považujú sa za podstatné všetky podmienky platné pre výrobok, a ak nie je príslušná dokumentácia, podmienky vyplývajúce z cenovej kalkulácie.

(3)

Vyššiu spoľahlivosť prevádzky, dlhšiu životnosť alebo zlepšenie iných podstatných podmienok nového výrobku overiteľných až pri jeho použití možno v cene vyjadriť úmerne nákladom potrebným na ich dosiahnutie len vtedy, ak dodávateľ poskytne súčasne v rovnakom rozsahu záruku odberateľom za ich dodržanie, alebo ak bolo toto zlepšenie overené a potvrdené štátnou (rezortnou) skúšobňou.

(4)

Pri výkonoch sa považujú za podstatné všetky podmienky, ktorými je výkon určený.

(5)

Za zmenu podstatných kvalitatívnych podmienok, za ktorých bola určená cena, sa nepovažuje rozdielne označenie alebo ocenenie totožných surovín, materiálov a výrobkov, najmä rozdiely medzi ich cenami pri dodávkach z tuzemska a z dovozu, alebo rozdiel vznikajúci pri nahradení nákupu výrobku jeho vlastnou výrobou a naopak. To isté platí pre zmenu stupníc mzdových taríf, zmeny v ocenení iných nákladov a ďalej pre zmeny v technológii výroby, ktorými sa nemenia podstatné podmienky výrobku.

§ 6

Nový výrobok

(1)

Novým sa na účely tejto vyhlášky rozumie výrobok, ktorý sa od výrobkov s určenou cenou odlišuje niektorou z podstatných podmienok a ktorý súčasne

a)

uspokojuje spoločenské potreby, ktoré dosiaľ neboli uspokojované, prípadne uspokojuje spoločenské potreby inak než dosiaľ, alebo

b)

umožňuje zníženie nákladov vo výrobe alebo ekonomický prínos u tuzemských odberateľov alebo pri vyvážaných výrobkoch zlepšenie efektívnosti vývozu, alebo

c)

lepšie a v súlade s kúpyschopným dopytom uspokojuje potreby obyvateľstva.

(2)

Za nový sa tiež považuje výrobok,

a)

ktorý má určenú cenu, ale jeho výrobu zavádza organizácia, pre ktorú neplatí jednotnosť cien,

b)

s platnou cenou, ktorého výroba skončila, pretože bola nahradená dovozom, a ktorý je potrebné znova vyrábať na zabezpečenie plynulého zásobovania alebo pre vysoké ceny dovozu; určená veľkoobchodná cena, ktorou sa zrušuje dosiaľ platná cena, musí byť nižšia ako doterajšia kúpna cena dovozu.

(3)

Za nový sa nepovažuje výrobok,

a)

pri ktorom sa dodatočnými úpravami zabezpečuje dodržanie podstatných podmienok, ktoré platia pre určenú cenu už vyrábaného výrobku, alebo výrobok so zmenami podstatných podmienok znamenajúcimi zvýšenie ceny, s ktorými odberatelia nesúhlasia,

b)

pri ktorom zmeny podstatných podmienok vyvolané dodávateľom nespôsobia zvýšenie veľkoobchodnej ceny doterajšieho výrobku o viac ako + 3 %. Výška tejto odchýlky sa zisťuje prepočtom ceny spôsobom, aký sa používa v príslušnej skupine výrobkov. Dodávateľ môže toto ustanovenie uplatniť aj pri vyššej odchýlke od ceny ako + 3 %.

(4)

Ustanovenie odseku 3 písm. b) neplatí pre

a)

výrobok, ktorého veľkoobchodná cena sa tvorí záväzným spôsobom tvorby cien podľa § 11, 12, § 13 ods. 2 písm. a) ustanoveným cenovým úradom,

b)

výrobok, pri ktorom cena konkrétneho vyhotovenia sa tvorí pomocou prirážok (zrážok) k cene základného vyhotovenia, pokiaľ sú podľa § 22 písm. d) určené v cenníkoch alebo v rozhodnutiach cenových orgánov.

§ 7

Spôsoby tvorby cien

(1)

Generálne riaditeľstvá, organizácie a národné výbory navrhujú cenovým úradom podľa špecifických podmienok jednotlivých skupín výrobkov (odborov) uplatnenie spôsobov tvorby cien, ktoré

a)

sú v súlade s plánovaným vývojom vzťahu vnútorných a zahraničných cien a pri spotrebných výrobkoch s plánovaným vzťahom veľkoobchodných a maloobchodných cien,

b)

zabezpečujú ekonomicky odôvodnený vzťah medzi cenami a podstatnými podmienkami výrobkov a pri výrobných prostriedkoch vedú k zníženiu ceny na jednotku rozhodujúceho parametra alebo umožňujú odberateľovi dosiahnuť iný ekonomický prínos,

c)

objektivizujú kalkulačné spôsoby tvorby cien tým, že sa náklady výroby a obehu kalkulujú iba v ekonomicky odôvodnenej výške, pri súbežných výrobách najvyššie priemerné náklady pri vylúčení okrajových výrobcov, a že sadzby zisku sa diferencujú podľa konečnej efektívnosti jednotlivých výrob.

(2)

Jednotlivé spôsoby tvorby cien zodpovedajúce podmienkam uvedeným v odseku 1 a rozsah ich záväzného uplatňovania sa ustanovuje v § 8 až 17. Spôsoby tvorby cien a zostavenie cenovej kalkulácie podrobnejšie upravuje rozhodnutie cenových úradov.10)

(3)

Spôsoby tvorby cien schválené cenovým úradom pre jednotlivé skupiny (odbory) výrobkov musia záväzne používať všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien (ďalej len „záväzný spôsob“), pokiaľ nie je rozhodnutím cenového úradu rozsah ich platnosti obmedzený. Návrh záväzného spôsobu tvorby cien predkladaný na schválenie musí okrem zdôvodnenia obsahovať aj vopred dohodnutú formu preukázania o vplyve na úroveň cien príslušnej skupiny výrobkov.

(4)

Cenové úrady v ustanovenom rozsahu ponechávajú rozhodnutie o spôsobe tvorby cien na dodávateľskej organizácii a umožňujú dojednanie ceny dohodou dodávateľa s odberateľom.

(5)

Generálne riaditeľstvo a organizácia poverená určením cien, ako aj cenový orgán, môžu určiť nižšiu veľkoobchodnú cenu nového výrobku ako je cena utvorená záväzným spôsobom alebo podľa § 8 až 16. Nižšia cena platná pre všetkých odberateľov sa určí najmä vtedy, keď uplatnenie novej techniky alebo zhromadnenie výroby nového výrobku taký postup umožňuje alebo keď cena porovnateľného výrobku zahŕňa vysoké náklady výroby a nadmerný zisk alebo keď zníženie veľkoobchodnej ceny je potrebné na zblíženie vnútorných cien so zahraničnými cenami.

§ 8

Odvodenie ceny zo zahraničných cenových relácií

(1)

Cena sa odvodzuje z priemernej relácie medzi cenami dvoch zahraničných výrobkov, z ktorých jeden je obdobný novému výrobku a druhý tuzemskému výrobku s platnou veľkoobchodnou cenou. Ak sú také výrobky vyrábané vo viacerých štátoch, použijú sa na zistenie relácií zahraničnej ceny aspoň z dvoch štátov.

(2)

Zahraničnými cenovými reláciami je potrebné utvoriť návrh ceny nového výrobku, pokiaľ tak rozhodne cenový úrad alebo národný výbor, a ďalej návrh ceny nového, opakovane dodávaného výrobku, ktorého predpokladaný objem výroby prepočítaný pomocou cenového limitu, a ak nie je, pomocou predbežnej ceny, za prvé tri roky je vyšší než 5 mil. Kčs, pričom ide o výrobok,

a)

ktorý je výsledkom riešenia úlohy plánu technického rozvoja a predpokladá sa tiež jeho vývoz, alebo

b)

ktorý je v tuzemsku cenovo neporovnateľný a jeho cenu by bolo potrebné utvoriť podľa § 15.

(3)

Ak je pre tvorbu cien nových výrobkov uvedených v odseku 2 ustanovený ako záväzný spôsob podľa § 11, 12 alebo § 13 ods. 2 písm. a), vypracuje organizácia návrh jeho veľkoobchodnej ceny aj týmto záväzným spôsobom. Generálne riaditeľstvá alebo organizácie poverené pôsobnosťou v určení cien môžu určiť vyššiu z oboch cien len po jej registrácii11) cenovým úradom. Bez registrácie môžu určiť len nižšiu cenu.

(4)

Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie, ktorá spracúva návrh ceny, bezplatne poskytnúť, prípadne obstarať údaje potrebné pre správne uplatnenie zahraničných cenových relácií, a to najneskôr do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý iný termín.

(5)

Ak organizácia zahraničného obchodu nezabezpečí potrebné údaje o zahraničných cenových reláciách, odovzdá tuzemskej organizácii všetky získané podklady včítane technicko-ekonomického vyhodnotenia zahraničných trhov doplnené prepočtom a zdôvodnením priemernej dosiahnuteľnej ceny franko čs. hranice nového výrobku.

(6)

Zahraničné cenové relácie sa neuplatňujú pri tvorbe cien výkonov, dielcov pre výrobnú a náhradnú spotrebu, a ak podľa osobitnej úpravy12) nemusí mať organizácia zahraničného obchodu príslušnú zahraničnú cenovú dokumentáciu a bolo by ju potrebné zaobstarať len za odplatu v zahraničnej mene.

§ 9

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny vývozu

(1)

Veľkoobchodná cena nového výrobku sa odvodzuje zo skutočne dosiahnutej ceny franko čs. hranice, a ak to nie je možné, z odhadu priemernej dosiahnuteľnej ceny franko čs. hranice pri vývoze tak, aby zodpovedala platnej úrovni veľkoobchodných cien v danom odbore v príslušnej výrobnej organizácii.

(2)

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny franko čs. hranice pri vývoze sa použije

a)

pri výlučne vyvážanom výrobku na základe jeho skutočne dosiahnutej ceny v jednotlivých obchodných prípadoch; v prípade, že sa taký výrobok bude dodatočne opakovane dodávať do tuzemska a nejde o dodávku, pre ktorú možno dojednať cenu dohodou,6) utvorí sa a určí jeho cena spôsobom používaným pre príslušný odbor (skupinu); takto určená cena platí pre všetky ďalšie dodávky do tuzemska;

b)

v prípadoch podľa § 8 ods. 5 na základe priemernej dosiahnuteľnej ceny prerokovanej medzi organizáciou zahraničného obchodu a spracovateľom návrhu ceny;

c)

v ďalších prípadoch podľa rozhodnutia cenového úradu.

§ 10

Odvodenie veľkoobchodnej ceny z maloobchodnej ceny

(1)

Veľkoobchodná cena nového spotrebného výrobku sa odvodzuje z návrhu jeho maloobchodnej ceny tak, že z navrhovanej maloobchodnej ceny sa odpočíta základná sadzbová daň z obratu a obchodná zrážka a cenový rozdiel, ak je v nej zahrnutý.

(2)

Tento spôsob tvorby veľkoobchodnej ceny sa uplatní

a)

na návrh obchodnej organizácie, prípadne výrobnej organizácie, ak ide o výrobok predávaný výhradne v ich predajniach, ak by predložený návrh veľkoobchodnej ceny vypracovaný spôsobom podľa § 14 až 16 viedol k maloobchodnej cene, za ktorú by nebolo možné nový výrobok predať a uplatnenie záporného cenového rozdielu nie je odôvodnené,

b)

v ďalších prípadoch podľa rozhodnutia cenového úradu.

§ 11

Parametrické spôsoby

(1)

Parametrickými spôsobmi sa odvodzuje cena nového výrobku na základe preukázateľnej závislosti výšky ceny od veľkosti rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov použitia zistenej pri viacerých porovnateľných výrobkoch. K týmto spôsobom tvorby cien patria najmä cenové rady, cenové ukazovatele a bodovací spôsob.

(2)

Parametrický spôsob sa uplatní

a)

v prípadoch, keď je ustanovený cenovými úradmi ako záväzný spôsob,

b)

v ostatných prípadoch, ak zmeny v podstatných podmienkach oproti porovnateľným výrobkom možno prevažne vyjadriť merateľnými veličinami a sú určené ceny potrebného počtu porovnateľných výrobkov a ak pre uplatnenie automatizovaného výpočtu parametrického spôsobu má organizácia alebo výrobná hospodárska jednotka potrebnú výpočtovú techniku.

§ 12

Cenové normatívy

(1)

Cenové normatívy sú súbory noriem spotreby priameho materiálu, priamych miezd, ostatných priamych nákladov, sadzieb nepriamych nákladov a zisku, ktoré sú záväzné pre zostavenie cenovej kalkulácie. Nevyhnutnou podmienkou cenových normatívov je normatív priamych miezd a rozvrhy nepriamych nákladov a zisku, a to buď samostatne pre jednotlivé položky kalkulácie, alebo ako komplexná položka.

(2)

Cena nového výrobku sa tvorí pomocou cenových normatívov len v prípade, keď sú cenové normatívy schválené cenovým úradom.

§ 13

Stavebnicový spôsob

(1)

Stavebnicovým spôsobom sa tvorí cena nového výrobku súčtom (rozdielom) cien všetkých jeho dielov a výkonov (úplný stavebnicový spôsob) alebo pripočítaním (odpočítaním) k cene porovnateľného výrobku cien alebo súm zistených cenovou kalkuláciou pribúdajúcich (ubúdajúcich) dielov a výkonov, ktoré nemajú dosiaľ určenú cenu (kombinovaný stavebnicový spôsob).

(2)

Pokiaľ nie je povinnosť utvoriť cenu nového výrobku niektorým zo spôsobov podľa § 8 až 12, uplatňuje sa

a)

úplný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď sú podmienky jeho použitia,

b)

kombinovaný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď ide o čiastkovú zmenu už vyrábaného výrobku, o zámenu priameho materiálu, ktorá sa premieta do ceny, o zmenu rozsahu príslušenstva výrobku, alebo ak si použitie tohto spôsobu hlavní odberatelia vyžiadajú pri prerokúvaní návrhu ceny utvorenej podľa § 14 alebo 15.

§ 14

Kalkulačné porovnanie

(1)

Kalkulačným porovnaním sa tvorí cena nového výrobku pomocou porovnania cenovej kalkulácie nového výrobku s kalkuláciou porovnateľného výrobku.

(2)

Kalkulačné porovnanie sa uplatňuje pre tvorbu cien nového výrobku, ktorý je porovnateľný s dosiaľ vyrábaným výrobkom, a ak nie je preň potrebné použiť niektorý zo spôsobov tvorby cien podľa § 8 až 13.

§ 15

Individuálna cenová kalkulácia

(1)

Individuálnou cenovou kalkuláciou sa tvorí cena nového výrobku len na základe cenovej kalkulácie zostavenej podľa podmienok výrobnej organizácie.

(2)

Týmto spôsobom sa tvorí cena nového výrobku,

a)

ktorý nie je svojimi podstatnými kvalitatívnymi podmienkami porovnateľný s dosiaľ vyrábanými výrobkami, a ak jeho cenu nie je potrebné utvoriť podľa § 8 až 10 alebo § 13 ods. 2 písm. a),

b)

v ďalších prípadoch ustanovených touto vyhláškou alebo rozhodnutím cenového úradu.

(3)

Ceny utvorené pomocou individuálnej cenovej kalkulácie podliehajú overeniu v rozsahu a spôsobom ustanoveným cenovým úradom.10)

§ 16

Tvorba cien výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti

(1)

Spôsob tvorby cien výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti určí dodávateľská organizácia, ktorá môže buď prevziať záväzný spôsob, alebo použiť iný ekonomicky odôvodnený a administratívne jednoduchý spôsob. Generálne riaditeľstvo alebo ústredný orgán pre ním priamo riadené organizácie môžu určiť spôsob tvorby cien alebo ustanoviť iné podmienky pre tvorbu cien v podriadených organizáciách.

(2)

Do ostatnej výrobnej činnosti zaraďujú cenové úrady predovšetkým výrobky vyrábané vo vedľajšej a pomocnej výrobe, výrobky využívajúce druhotné zdroje vznikajúce v hlavnej výrobe, výrobky patriace do iného odvetvia, než je hlavná výrobná činnosť, prípadne objemovo nevýznamné odbory hlavnej činnosti. Rozsah výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti a podmienky zmien ich veľkoobchodných cien upravuje rozhodnutie cenových úradov.10)^a 13)

§ 17

Dojednávanie cien dohodou dodávateľa s odberateľom

(1)

Dojednávanie cien a ich zmien dohodou dodávateľa s odberateľom sa uplatňuje najmä na vyjadrenie rýchlo sa meniacich podmienok výroby a spotreby (sezónnosti, módnosti), individuálnych podmienok jednotlivých dodávateľov a odberateľov a na maximálne zjednodušenie postupu pri tvorbe a zmenách cien.

(2)

Podmienky, ktoré treba pri dojednávaní cien dodržiavať, a zoznam výrobkov, pri ktorých je prípustné dojednanie ceny alebo zmeny ceny dohodou dodávateľa s odberateľom, ustanovuje osobitný predpis.6)

§ 18

Úprava cien z hľadiska vyjadrenia podmienok realizácie

(1)

Návrh ceny nového výrobku utvorenej niektorým zo spôsobov tvorby cien okrem spôsobu podľa § 16 a 17 môže byť ďalej upravený na zvýraznenie podmienok realizácie, a to

a)

na dosiahnutie potrebnej relácie ceny nového výrobku k cenám zameniteľných výrobkov podľa § 19,

b)

na zabránenie negatívnemu vplyvu ceny nového výrobného prostriedku na náklady odberateľov podľa § 20,

c)

na zvýhodnenie alebo znevýhodnenie ceny výrobku podľa § 21.

(2)

Cenové úrady môžu určiť rozdielne ceny toho istého výrobku pre dodávateľov a odberateľov (dvojaké ceny), prípadne pre niektorých dodávateľov alebo odberateľov v prípadoch, keď

a)

nemožno jednotnou cenou zabezpečiť jej žiadúce pôsobenie na dodávateľov i odberateľov,

b)

je záujem na jednostrannom pôsobení podmienok realizácie buď u dodávateľa, alebo u odberateľa.

(3)

Úprava veľkoobchodnej ceny podľa odseku 1 písm. a) a b), prípadne podľa odseku 2 sa pri tvorbe cien podľa § 12, § 13 ods. 2 písm. b), § 14 a 15 premietne súčasne ako zvýšenie (zníženie) kalkulovaného zisku. V prípadoch cenového zvýhodnenia alebo znevýhodnenia podľa odseku 1 písm. c), prípadne podľa odseku 2 sa táto úprava premietne buď ako prirážka alebo zrážka k základnej veľkoobchodnej cene, alebo ako jej zvýšenie alebo zníženie (zvýhodnená a znevýhodnená cena). Základnou cenou, ktorú treba určiť pred začatím dodávok, je cena bez cenového zvýhodnenia alebo znevýhodnenia. Úprava maloobchodnej ceny, pokiaľ nie je v relatívne rovnakej výške premietnutá do veľkoobchodných cien, sa vždy premieta ako cenový rozdiel. Veľkoobchodnú cenu i maloobchodnú cenu možno pri uplatnení podmienok realizácie upraviť len podľa jediného, a to rovnakého dôvodu uvedeného v odseku 1.

(4)

Ceny upravené podľa odseku 1 alebo 2 menia pri zmene podmienok realizácie cenové úrady na návrh dodávateľa alebo odberateľa, prípadne organizácie poverené vykonávaním týchto zmien. Návrhy zmien maloobchodných cien upravených podľa odseku 1 písm. a) predkladajú cenovým úradom ústredné orgány alebo národné výbory.

(5)

Možnosti navrhovať, prípadne vykonávať úpravy cien podľa podmienok realizácie nesmú organizácie zneužívať jednostranne na zvýšenie cien.

§ 19

Cenové relácie

(1)

Spracovateľ návrhu veľkoobchodnej ceny utvorenej podľa § 8 až 15, spracovateľ návrhu maloobchodnej ceny a orgány a organizácie, s ktorými sa návrhy cien prerokúvajú, môžu na dosiahnutie potrebnej cenovej relácie nového výrobku k cenám výrobkov už dodávaných navrhnúť zvýšenie alebo zníženie za účelom

a)

dosiahnutia súladu pôsobenia cien s plánovaným vývojom hmotných proporcií základných surovín a materiálov, potrebou ich vzájomnej zameniteľnosti a čiastočnej alebo úplnej náhrady dovozu tuzemskou výrobou,

b)

podpory spoločenských zámerov v politickovýchovných, zdravotníckych, kultúrnych a ďalších oblastiach spoločenského a sociálneho rozvoja,

c)

utvorenia záujmu dodávateľa i odberateľa na urýchlení vedecko-technického rozvoja a na rozširovaní vnútornej aj medzinárodnej špecializácie a kooperácie umožňujúcej relatívne zníženie ceny,

d)

účinnejšieho využitia cien spotrebných výrobkov na utváranie súladu zdrojov a potrieb a pre obmenu výrobkov v žiadúcej štruktúre a cenových polohách, akosti a vyhotovení, s výnimkou výrobkov predstavujúcich základné životné potreby.

(2)

Pomocou cenových relácií sa priamo tvorí cena nového výrobku, ktorý vzniká ako vedľajší produkt technologického postupu výroby iného výrobku (tzv. združená výroba), alebo keď pri uplatnení rozdielnych technológií alebo rôznych surovín a materiálov vzniká rovnaký výrobok.

(3)

Postup podľa odseku 1 nemožno v oblasti veľkoobchodných cien uplatniť, ak by

a)

zvýšil cenu utvorenú podľa § 8 až 11,

b)

zhoršil rozdielový ukazovateľ vývozu nového výrobku oproti porovnateľnému výrobku alebo oproti priemernému rozdielovému ukazovateľu vývozu odboru v organizácii, ak je tento vyšší,

c)

bol v rozpore s opatreniami cenových úradov na zdokonalenie tvorby cien nových výrobkov, najmä s pôsobením aktualizácie kalkulačných sadzieb na výšku a zmenu relácií cien nových výrobkov.

(4)

V prípadoch, keď by cena nového výrobku pôsobila negatívne na výrobu z dôvodu relatívne vysokej ceny porovnateľného výrobku, je potrebné na dosiahnutie potrebnej relácie ceny navrhnúť zmenu ceny porovnateľného výrobku.

§ 20

Vplyv ceny nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa

(1)

Veľkoobchodná cena nového výrobného prostriedku musí byť určená tak, aby umožňovala zníženie nákladov u odberateľov s výnimkou prípadov zdôvodnených zodpovedajúcimi mimoekonomickými účinkami nového výrobku, ako je zvýšenie bezpečnosti práce, odstránenie namáhavej práce a zlepšenie pracovného a životného prostredia. Spôsob prepočtu a rozsah jeho povinného uplatnenia je ustanovený rozhodnutím cenových úradov.10)

(2)

Na prepočet vplyvu použitia nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa je odberateľ povinný poskytnúť na požiadavku dodávateľa potrebné podklady do 30 dní, ak organizácie nedohodnú dlhší termín, a vyjadriť sa k prepočtu predkladanému dodávateľom s návrhom ceny. Na cenové konanie môže odberateľ predložiť vlastný prepočet.

(3)

Organizácia smie v rozsahu svojej pôsobnosti určiť cenu len vo výške, ktorá zodpovedá podmienkam uvedeným v odseku 1. Ak odberateľ nesúhlasí s prepočtom dodávateľa, predkladá dodávateľ cenovému orgánu s návrhom ceny aj zápisnicu o prerokovaní rozdielnych stanovísk dodávateľa a odberateľa včítane ich zdôvodnenia.

§ 21

Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie

(1)

Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľa i odberateľa umožňujúca dodávateľovi dosiahnuť vyšší zisk ako je zisk vyplývajúci zo spôsobov tvorby cien podľa § 8 až 15 a odberateľovi znížiť náklady alebo inak efektívnejšie uspokojiť potreby. Cenové znevýhodnenie sa využíva na ekonomické znevýhodnenie výroby spoločensky nežiadúcich výrobkov, na obmedzenie výroby alebo spotreby niektorých výrobkov, na dopredaj ťažko predajných výrobkov, prípadne na zvýšenie cien len pre odberateľa.

(2)

Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie zabezpečuje diferenciáciu cien výrobkov podľa ich technicko-ekonomickej úrovne, akosti a efektívnosti. Cenové zvýhodnenie sa ďalej využíva najmä na podporu výroby módnych noviniek, výrobkov luxusného vyhotovenia, výrobkov mimoriadnej kvality, výrobkov nahrádzajúcich dosiaľ výlučný dovoz a výrobkov so zníženou energetickou náročnosťou.

(3)

Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore so zabezpečovaním výroby a predaja výrobkov nižších cenových polôh a so zlepšovaním vzťahu vnútorných cien k zahraničným cenám. Cenové zvýhodnenie môže byť viazané na dodržanie ďalších podmienok, najmä na zabezpečenie potrebného rozsahu dodávok doterajších výrobkov,14) výrobkov štandardného vyhotovenia, akosti a technickej úrovne.

(4)

Dodatkový odvod namiesto cenového znevýhodnenia15) vykonáva výrobná organizácia bez osobitného rozhodnutia cenového orgánu vždy, ak ide o

a)

spotrebné výrobky zaradené do najnižšieho stupňa akosti,16) pokiaľ majú určenú maloobchodnú cenu a dodávajú sa aj do trhových fondov, ďalej kŕmne zmesi a kŕmne bielkovinové koncentráty označené podľa osobitných predpisov za krmivo so zníženou akosťou,

b)

výrobky, ktoré neboli dodané v dobe platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do najnižšieho stupňa akosti16) alebo v dobe, keď sú technicky zastarané.

(5)

Dodatkový odvod ako cenové znevýhodnenie finálnych tuzemských a dovážaných výrobkov nezabezpečených náhradnými dielcami, prípadne servisnými službami17) ukladá cenový úrad a dodatkové odvody namiesto cenového znevýhodnenia v prípadoch neuvedených v odseku 4 ukladá cenový úrad alebo národný výbor.

(6)

Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie podľa odseku 2 sa neuplatňuje

a)

pri dovážaných výrobkoch, okrem výrobkov osvedčených ako módna novinka alebo výrobky luxusného vyhotovenia, výrobkoch mimoriadnej kvality a výrobkov zaradených do dopredaja,

b)

pri výrobkoch, na ktoré sa poskytujú dotácie k veľkoobchodným cenám zo štátneho rozpočtu, okrem cenového znevýhodnenia potravinárskych výrobkov a výrobkov označených za krmivo so zníženou akosťou,

c)

na objem vyvážaných výrobkov,

d)

na výrobky spotrebúvané vnútri organizácie,

e)

pri výrobkoch, ktorých ceny sa tvoria podľa § 16 a 17,

f)

pri dieloch a náhradných dielcoch.

(7)

Podmienky uplatňovania cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia, spôsob určenia ich výšky, doba platnosti a pôsobnosť orgánov a organizácií je ustanovená rozhodnutím cenových úradov.18)

§ 22

Prirážky a zrážky

Prirážky k cenám a zrážky z cien sa uplatňujú

a)

na ocenenie výkonov organizácií vnútorného a zahraničného obchodu a organizácií poskytujúcich obstarávateľské služby občanom, a to ako obchodné prirážky alebo zrážky (obchodné rozpätie); ďalej na ocenenie výkonov odbytových, zásobovacích, nákupných a výkupných organizácií, a to ako odbytové prirážky alebo zrážky (odbytové rozpätie),

b)

na ocenenie odchýlok od podstatných podmienok výrobku, za ktorých bola cena určená,

c)

na cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie s výnimkou maloobchodných cien,

d)

na zjednodušenie spôsobu tvorby cien, na zníženie počtu cien a na účelnejšie usporiadanie cenníkov.

§ 23

Obchodné a odbytové prirážky a zrážky

(1)

Obchodné prirážky alebo zrážky organizácií vnútorného a zahraničného obchodu a odbytové prirážky alebo zrážky, ktoré sa uplatňujú ako absolútna suma alebo percentná sadzba k určenej základni, sa tvoria

a)

pri určení prirážok alebo zrážok pre nové organizácie alebo pri ich zmene pomocou cenovej kalkulácie obchodnej alebo odbytovej činnosti celej organizácie, pričom sa diferencujú podľa potrebných nákladov na odchylné výkony,

b)

pri určení prirážky alebo zrážky za nové výkony ich prevzatím pre porovnateľné alebo totožné výkony alebo porovnaním s už určenými prirážkami alebo zrážkami zdôvodnenými cenovou kalkuláciou, ak sa nové výkony výraznejšie líšia od porovnateľných.

(2)

V cenovej kalkulácii obchodnej a odbytovej prirážky a zrážky

a)

sa okrem plánovaných nákladov na obeh určeného obdobia kalkuluje určený normatív obchodného rizika,

b)

určený zisk sa rozvrhuje v pomere k nákladom na obeh,

c)

pri určení hodnoty predaja (odbytu) sa vychádza z najvyššieho objemu ročného predaja (odbytu) predpokladaného v nasledujúcich troch rokoch alebo z obdobia ustanoveného Federálnym cenovým úradom pri uskutočňovaní ich zmien.

(3)

Obchodné zrážky organizácií vnútorného obchodu sú zložkou maloobchodných cien a členia sa spravidla na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť úmerne nákladom, obchodnému riziku a zisku pripadajúcim na veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť. Základňou percentných sadzieb sú maloobchodné ceny a v prípade absolútnych súm merné jednotky výrobkov.

(4)

Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu sú zložkou kúpnych cien. Základňou percentných sadzieb je cena franko čs. hranice prepočítaná na Kčs. Pri dovozoch a vývozoch na zahraničný úver dlhší ako jeden rok, pri ktorých je v tuzemsku dojednaná promptná platba, znižuje sa základ pre výpočet obchodnej prirážky alebo zrážky o sumu vnútorného úroku vo výške zahrnutej v cene franko čs. hranice. Prvej tuzemskej odberateľskej organizácii možno fakturovať len jednu obchodnú prirážku.

(5)

Ako obchodné prirážky pripočítavané k maloobchodným cenám obstarávaných výrobkov sa uplatňujú ceny obstarávateľských služieb pre občanov. Cenu výkonu za obstarávateľskú činnosť poskytovanú organizáciami iným organizáciám podľa zmlúv o obstaraní záležitostí možno určiť tiež percentnou sadzbou z veľkoobchodných cien.

(6)

Odbytová prirážka odbytovej, zásobovacej, nákupnej, výkupnej organizácie alebo inej organizácie, ktorej sa taká činnosť osobitne povolila19) (ďalej len „odbytová organizácia“), sa pripočítava k veľkoobchodným alebo nákupným cenám výrobkov, ktoré sú predmetom ich výkonov. Uhrádza náklady spojené s týmito výkonmi, ktoré nie sú zahrnuté vo veľkoobchodných cenách výrobkov. Podstatné podmienky výkonov odbytových organizácií sa musia líšiť od podmienok, ktoré je povinný plniť výrobca podľa podmienok vymedzených pri určení veľkoobchodnej ceny výrobku. Pokiaľ sú náklady na tieto výkony zahrnuté vo veľkoobchodných cenách alebo nákupných cenách výrobkov, dodávajú organizácie novopoverené odbytovou činnosťou za tieto ceny a pre jej výkony sa určí odbytová zrážka, ktorá sa poskytuje z veľkoobchodnej (nákupnej) ceny.

(7)

Odbytové prirážky sa určujú v odlišnej výške pre spôsoby dodávok vymedzené na účely tejto vyhlášky ako

a)

traťová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka uskutočňovaná výrobcom, prípadne organizáciou zahraničného obchodu konečnému odberateľovi z príkazu odbytovej organizácie a na jej účet; za traťovú sa považuje aj dodávka prostredníctvom skladu odbytovej organizácie zriadeného u odberateľa tejto dodávky,

b)

skladová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka z vlastného skladu alebo zo skladu užívaného na základe zmluvy,20) ak sú pri nej poskytované rovnaké služby ako pri dodávkach z vlastných skladov, a to v lehotách ustanovených osobitným predpisom alebo zmluvou,

c)

pohotová dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky bez dodržania objednacej lehoty podľa technicky jasnej objednávky na žiadosť odberateľa do šiestich týždňov od jej doručenia, ak nie je určená rovnaká alebo kratšia dodacia lehota alebo ak sa v objednávke požadujú postupné dodávky, pokiaľ je prvá dodávka splnená do šiestich týždňov od doručenia a ostatné dodávky sú plnené v termínoch určených v objednávke,

d)

okamžitá dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky bez dodržania objednacej lehoty podľa technicky jasnej objednávky na žiadosť odberateľa najdlhšie do troch dní od doručenia objednávky.

(8)

Odberateľovi výrobku dodávaného odbytovou organizáciou možno fakturovať len jednu odbytovú prirážku, a to prirážku dodávajúcej odbytovej organizácie.

(9)

Odbytové organizácie môžu so súhlasom cenového úradu dodávať výrobky za veľkoobchodnú cenu s pripočítaním odbytovej prirážky, pričom môžu ustanoveným spôsobom veľkoobchodné ceny priemerovať, prípadne inak upravovať.

§ 24

Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok

(1)

Pri dohodnutej odchýlke od podstatných podmienok výrobku, za ktorých bola cena určená, môže byť táto cena zvýšená alebo musí byť znížená primerane k zvýšeným alebo zníženým nákladom, ktoré odchýlka vyvoláva u dodávateľa alebo odberateľa. Prirážka k cene alebo zrážka z ceny sa uplatní najmä, ak ide o odchýlku časovo prechodnú alebo pre jednotlivého odberateľa.

(2)

Prirážka alebo zrážka za odchýlku od podstatných podmienok sa tvorí

a)

spôsobom tvorby cien platným pre príslušný výrobok,

b)

pomocou cenovej kalkulácie, ktorej odôvodnenosť sa preukazuje porovnaním s už určenými obdobnými prirážkami v technologicky príbuzných skupinách alebo odboroch, ak nemožno použiť spôsob uvedený pod písmenom a),

c)

podľa nákladov preukázateľne vynaložených odberateľom, ak ide o zrážku za odchýlku spôsobenú dodávateľom, ktorá zhoršuje úžitkové vlastnosti výrobku, a ak sú tieto viacnáklady vyššie ako zrážka utvorená podľa písmena a) alebo b). Tento výpočet sa použije aj v prípade, keď ako spôsob vyrovnania vady plnenia sa uplatní zľava z ceny,21) a dodávateľ s odberateľom (občanom) sa o tom dohodnú alebo príslušný orgán tak ustanoví.

(3)

Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať prirážku, ak ide o skrátenie lehoty uvedenej v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok, v cenníkoch alebo v rozhodnutiach ústredných orgánov. Celkové úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov, pokiaľ by znamenali zvýšenie cien, sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia cenového úradu. Návrhy na všeobecné zavedenie prirážky za kratšie dodacie (objednacie) lehoty v jednotlivých odboroch možno predkladať cenovému úradu len súčasne s návrhom zrážok za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.

(4)

Prirážku za dlhšiu záručnú dobu, než je ustanovená osobitnými predpismi, možno k cene pripočítať len v prípadoch, keď k predĺženiu dochádza na žiadosť odberateľa a pokiaľ nejde o predĺženie záručnej doby podľa § 5 ods. 3.

(5)

Prirážku za menšie než minimálne expedičné alebo objednacie množstvo a prirážku za menšie než minimálne výrobné množstvo možno uplatňovať len v rozsahu a výške, ako je ustanovené v cenníku alebo v cenovom rozhodnutí. Uplatnenie prirážky za menšie než minimálne výrobné množstvo je ďalej podmienené tým, že minimálne výrobné množstvo sa nemôže v príslušných objednacích alebo dodacích lehotách dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých odberateľov. Návrh na rozšírenie prirážok za menšie než minimálne výrobné množstvo pre odbory (skupiny) výrobkov, kde dosiaľ nie sú určené, možno predkladať cenovému úradu len súčasne s návrhom zrážok za vyššie než obvyklé výrobné množstvo.

(6)

Zrážku za vyššie než obvyklé množstvo výrobná organizácia uplatní, prípadne určí alebo navrhne nižšiu veľkoobchodnú cenu v prípadoch podľa písmen a) a b),

a)

ak ide o výrobok, ktorého výroba sa sústredila v dôsledku vnútornej alebo medzinárodnej špecializácie, alebo b) pokiaľ bola cena určená pre výrobu jedného kusa (dávky, várky) a dochádza k výrobe vo väčšom počte, alebo

c)

voči odberateľovi, ktorý zvýši svoje ročné objednávané množstvo tak, že umožní výrobcovi zvýšenie celkového doterajšieho ročného množstva výroby aspoň na dvojnásobok; táto zrážka sa neuplatní v prvých dvoch rokoch opakovanej výroby nového výrobku a v prípadoch, keď ide o jednorazové neopakovateľné zvýšenie požiadavky odberateľa.

(7)

Ak odberateľ zabezpečí na svoje náklady odvoz výrobkov zo závodu (skladu) dodávateľa, pričom náklady dopravy sú zahrnuté v cene, je dodávateľ povinný poskytnúť zrážku z veľkoobchodnej ceny (odbytovej prirážky), a to aj v prípade, keď závod (sklad) dodávateľa a odberateľa sú v jednom mieste. Výška zrážky sa určí ako rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou bez nákladov dopravy a veľkoobchodnou cenou včítane týchto nákladov, a pokiaľ nie sú ceny takto určené, určia sa spôsobom uvedeným v príslušnom cenníku alebo v rozhodnutí cenového úradu; ak nemožno použiť ani tento spôsob, určia sa vo výške priemerných dopravných nákladov zahrnutých do cien príslušnej skupiny výrobkov alebo do odbytovej prirážky.

(8)

Obmedzujúce podmienky uplatnenia prirážok uvedené v odsekoch 3 a 5 sa netýkajú dodávok pre výskumné a vývojové organizácie a dodávok pre riešenie úloh vedecko-technického rozvoja v ostatných organizáciách.

(9)

Na základe rozhodnutia cenového úradu, prípadne národného výboru môže sa namiesto zrážky za odchýlky od podstatných podmienok uplatniť v rovnakej výške dodatkový odvod.22)

§ 25

Zľavy

(1)

Na zabezpečenie plynulého odbytu výrobku alebo na základe zdôvodnených požiadaviek odberateľa môže dodávateľ poskytnúť zľavu z určenej ceny. Podľa podmienok jednotlivých prípadov sa zľava týka buď všetkých, alebo len niektorých odberateľov. Zľavu nemožno poskytnúť

a)

z ceny výrobku, ktorého výroba a rozdelenie je v bežnom roku určená záväznou bilanciou vykonávacieho štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,

b)

z maloobchodnej ceny, pokiaľ možnosť poskytnutia zľavy nevyplýva z osobitných predpisov alebo z rozhodnutí cenových úradov.13)

(2)

Výška zľavy sa musí vyznačiť vo faktúre.

(3)

Poskytnutie zľavy sa z hľadiska vplyvu cien na ukazovatele plánu neposudzuje ako zmena ceny, ani nezakladá nárok na zvýšenie dotácií zo štátneho rozpočtu k cene.

(4)

Ustanovenie odseku 1 sa netýka zliav podľa iných predpisov.23)

§ 26

Kúpne ceny

(1)

Kúpne ceny sa používajú ako bežné kúpne ceny alebo v prípadoch ustanovených Federálnym cenovým úradom ako dohodnuté kúpne ceny. Pri ich tvorbe sa vychádza z príslušného odborového kalkulačného vzorca. Pri bežnej kúpnej cene je základom operatívna kalkulácia, pri dohodnutej kúpnej cene prepočtová kalkulácia.24)

(2)

Bežná kúpna cena zahŕňa skutočne dosiahnutú zahraničnú cenu v obchodnej parite,25) kalkulovanú výšku priamych zahraničných obchodných nákladov a určenú obchodnú prirážku alebo zrážku.

(3)

V prípade, keď do času fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou nemožno určiť bežnú kupnú cenu, určí dodávateľská organizácia dočasnú kúpnu cenu podľa § 3 ods. 2 písm. a). Dočasná kúpna cena sa uplatní vo výške limitu kúpnej ceny, pokiaľ nie je určený, podľa priemeru dosahovaných kúpnych cien v bežnom období, a ak nemožno, v predpokladanej výške kúpnych cien. Organizácie môžu tiež písomne dohodnúť používanie dočasnej kúpnej ceny pri opakovaných dodávkach a obdobiach, za ktoré organizácia zahraničného obchodu vyrovná rozdiely medzi dočasnou a bežnou kúpnou cenou. Platnosť dočasnej kúpnej ceny nesmie presiahnuť kalendárny rok, ak nejde o dodávku na sklad organizácie zahraničného obchodu alebo o splnenie dodávky uskladnením.26)

(4)

Do kalkulácie bežnej kúpnej ceny sa zahŕňajú náklady len vo výške zodpovedajúcej dodacím a platobným podmienkam dodávky. Organizácia zahraničného obchodu predloží na žiadosť tuzemského dodávateľa alebo odberateľa kalkuláciu bežnej kúpnej ceny a doloží ju podkladmi k položkám zahrnutým do týchto kalkulácií. Tuzemská výrobná organizácia predloží na žiadosť organizácie zahraničného obchodu požadovanú kalkuláciu vyvážaného výrobku.

(5)

Pre prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs v operatívnej aj prepočtovej kalkulácii sa používajú prepočítacie pomery platné k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Pre fakturáciu bežnej kúpnej ceny sa pre prepočet zahraničných cien v obchodnej parite použijú prepočítacie pomery platné ku dňu plnenia medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou organizáciou.

(6)

Priame zahraničné obchodné náklady sa prepočítavajú na Kčs podľa prepočítacích pomerov platných k dátumu ich kalkulácie a v tejto výške sa tiež fakturujú s výnimkou prípadov, keď sa ich prepočet pre fakturáciu vykonáva rovnakým spôsobom ako prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite, t. j. keď

a)

Federálny cenový úrad po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu rozhodne o tomto postupe, alebo

b)

organizácie zahraničného obchodu kalkulujú priame zahraničné obchodné náklady určenou percentnou sadzbou zo zahraničnej ceny v obchodnej parite alebo priame zahraničné obchodné náklady sa zahŕňajú do ceny franko čs. hranice iným spôsobom dohodnutým s tuzemskou organizáciou.

(7)

Tuzemská dodávateľská alebo odberateľská organizácia môže voči organizácii zahraničného obchodu písomne uplatniť pred dojednaním zahraničnej ceny v obchodnej parite minimálny alebo maximálny limit bežnej kúpnej ceny, za ktorý sa výrobok vyvezie alebo dovezie, alebo uplatniť tieto limity ako priemerné kúpne ceny na určité obdobie. Súčasne musí písomne určiť postup pre prípad, keď sa limit nedodrží.

(8)

Organizácie zahraničného obchodu a výrobné organizácie sú povinné pri vývozoch realizovaných na zahraničný úver dlhší ako jeden rok odpočítať z ceny franko čs. hranice sumu úrokov do nej zahrnutých, viesť evidenciu cien franko čs. hranice a vykonávať prepočty rozdielového ukazovateľa vývozu27) včítane aj bez týchto úrokov. Odpočet úrokov sa vykonáva bez ohľadu na to, či sú uvedené samostatne alebo zahrnuté úplne alebo sčasti priamo v zahraničnej cene.

§ 27

Veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov

(1)

Veľkoobchodné ceny výrobkov z dovozu sa tvoria

a)

pri objemovo rozhodujúcich energiách, surovinách, materiáloch a výrobkoch určených pre výrobnú spotrebu podľa priemerných nákladov na ich obstaranie a ich predpokladaného vývoja s vylúčením krátkodobých konjunkturálnych výkyvov; pri výrobkoch, ktoré sa dovážajú a súčasne dodávajú z tuzemska, sa tvoria ceny podľa prevažujúceho spôsobu obstarania; položky zaradené do objemovo rozhodujúcich dovozov, spôsob tvorby ich cien upravujú rozhodnutia Federálneho cenového úradu,28)

b)

vo vymedzených skupinách (odboroch) dovozu určených pre výrobnú spotrebu, v úrovni tuzemských cien porovnateľných výrobkov, prípadne podľa prevažujúceho spôsobu obstarania; spôsob zjednotenia cien ustanovuje cenový úrad; pokiaľ o takom zjednotení cien rozhodne ústredný odvetvový orgán alebo výrobná hospodárska jednotka, určí súčasne, na ktoré dodávky sa zjednotené ceny vzťahujú, spôsob ich zjednotenia a organizácie, v ktorých sa rozdiely medzi zjednotenými veľkoobchodnými cenami a bežnými kúpnymi cenami finančne vyrovnávajú,

c)

v ostatných prípadoch na základe kúpnej ceny každej dodávky s pripočítaním tuzemského prepravného vyplývajúceho z rozdielnych dopravných parít kúpnej a veľkoobchodnej ceny, v ustanovených prípadoch cla, prípadne ďalších zložiek.

(2)

Výrobky z tuzemskej výroby nakúpené pre vývoz za kúpne ceny sa pri spätnom predaji do tuzemska dodávajú za platné veľkoobchodné, prípadne obchodné ceny.

(3)

Ak sa má podľa návrhu výrobnej organizácie úplne alebo čiastočne nahradiť tuzemský opakovane dodávaný výrobok určený pre výrobnú spotrebu dovážaným výrobkom s vyššou veľkoobchodnou cenou, je táto organizácia povinná pred obmedzením alebo zastavením výroby tuzemských výrobkov predložiť cenovému úradu návrh cenového riešenia prerokovaný s hlavnými odberateľmi. Návrh musí obsahovať vyčíslenie vplyvu vyššej kúpnej a veľkoobchodnej ceny na hlavných odberateľov, ich stanoviská k dôsledkom na nadväzujúcu výrobu a dôvody zastavenia alebo obmedzenia dodávok tuzemských výrobkov. Návrh sa predkladá v jednom vyhotovení aj nadriadenému ústrednému orgánu. Nadriadený ústredný orgán predloží cenovému úradu stanovisko k spôsobu riešenia včítane výsledkov prerokovania aj s ústrednými orgánmi hlavných odberateľov, ktorý môže určiť veľkoobchodnú cenu odlišne od ustanovenia odseku 1 písm. c).

(4)

Ak výrobná organizácia nedodrží postup uvedený v odseku 3, smie pri svojej dodávke dovážaného výrobku fakturovať len cenu zodpovedajúcu cene tuzemského výrobku. Tento postup platí aj pre inú organizáciu patriacu do tej istej výrobnej hospodárskej jednotky ako výrobná organizácia.

(5)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na

a)

dovozy uskutočňované na základe vládou schválenej špecializácie a kooperácie výroby medzi členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci,

b)

doplnkové dovozy výrobkov, pre ktoré sú zriadené dovozné gescie,

c)

dielce určené pre náhradnú spotrebu v prípadoch, keď sa dojednala medzinárodná súčiastková alebo uzlová špecializácia a kooperácia.

§ 28

Ceny stavebných a montážnych prác

(1)

Ceny stavebných a montážnych prác, pokiaľ sa tvoria pomocou cenovej kalkulácie,29) vychádzajú z podmienok reprezentujúcej technológie, mechanizácie a organizácie práce, aspoň však z priemerne dosiahnuteľných podmienok výroby. Uplatnenie inej než reprezentujúcej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce dodávateľom alebo na základe požiadavky odberateľa prijatej dodávateľom nie je dôvodom pre určenie novej ceny, ak sa podstatné kvalitatívne podmienky výkonu nemenia; osobitné prípady, keď zvýšené náklady vzniknuté v dôsledku požiadavky odberateľa na uplatnenie určitej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce možno premietnuť do ceny, sú ustanovené v rozhodnutí Federálneho cenového úradu.29)

(2)

Ceny stavebných a montážnych prác sú jednotné pre všetky organizácie a dodávateľsko-odberateľské vzťahy s výnimkou prípadov, keď platia ako najvyššie prípustné ceny.30)

(3)

Cena novej práce, pri ktorej sa nepredpokladá, že sa bude opakovane vykonávať, sa tvorí na rozdiel od ustanovenia odseku 1 na základe individuálnych podmienok dodávateľa a určí sa ako prechodne platná cena. Táto cena platí len pre dodávateľa, ktorý ju určil, a pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt, v rozpočte ktorého bola uplatnená, alebo pre iné jednorazové vykonanie práce. Pri opakovaní tejto práce sa postupuje podľa odseku 4.

(4)

Cena novej práce, pri ktorej sa predpokladá jej opakované vykonávanie na ďalších stavebných objektoch alebo prevádzkových súboroch alebo v ďalších prípadoch, sa tvorí spôsobmi podľa § 11 až 14 pri porovnateľných prácach, podľa § 15 pri neporovnateľných a podľa § 9 pri výlučne vyvážaných prácach. Pri zostavení cenovej kalkulácie sa postupuje podľa odseku 1.

(5)

K cenám stavebných a montážnych prác sa v ustanovených prípadoch29) a31) pripočítavajú prirážky za vedľajšie, prípadne doplnkové rozpočtové náklady vyjadrujúce konkrétne podmienky dané miestom, časom a osobitným určením stavby a odchylné podmienky jednotlivých druhov prác.

(6)

Dodávatelia sú povinní viesť priebežnú evidenciu objemu výkonov oceňovaných spôsobom uvedeným pre osobitné prípady v odseku 1 alebo spôsobom podľa odseku 3.

§ 29

Súhrnné a skupinové ceny prevádzkových súborov a stavebných objektov a ich častí

(1)

Súhrnné ceny sa uplatňujú pre

a)

typové prevádzkové súbory a stavebné objekty, prípadne ich časti,

b)

prevádzkové súbory a stavebné objekty, prípadne ich časti dodávané podľa opakovaných projektov,

c)

typizované funkčné stavebné časti (diely, moduly), prípadne časti prevádzkových súborov,

d)

vývozné investičné celky,32)

e)

ďalšie prípady na základe rozhodnutia cenového úradu.

(2)

Skupinové ceny sa uplatňujú pre

a)

stavebné sústavy a stavebné diely,

b)

montážne práce.

(3)

Súhrnné a skupinové ceny nezahŕňajú vedľajšie a doplnkové rozpočtové náklady. Spôsob tvorby súhrnných a skupinových cien je ustanovený rozhodnutím cenových úradov.33)

§ 30

Veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov dodávaných pre stavby

(1)

Za neštandardný sa na účely tejto vyhlášky považuje výrobok vyrobený jednorazovo ako jeden kus alebo vo väčšom počte pre jedného odberateľa podľa jeho individuálnych požiadaviek, pri ktorom sa nepredpokladá, že sa bude v budúcnosti vyrábať v rovnakom vyhotovení, a ktorého celková doba opakovaných dodávok nepresiahne 12 mesiacov. Pri dodávkach pre stavby platí ďalej podmienka, že ide o dodávku len pre jeden prevádzkový súbor alebo stavebný objekt.

(2)

Pre vymedzenie podstatných podmienok neštandardného výrobku sa vychádza z technických údajov požadovaných odberateľom (investorom, generálnym projektantom alebo vyšším dodávateľom) a dohodnutých s dodávateľom. Pri neštandardných strojoch a zariadeniach ide najmä o

a)

označenie výrobku, jeho výkon, príkon, kapacitu, prevádzkové podmienky, požiadavky na stupeň automatizácie a regulácie, ochranu životného prostredia, požiarnu ochranu, hygienické podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, obsluhu, sortiment náhradných dielcov, stupeň dohotovenia z hľadiska jeho montáže a prípadné ďalšie podmienky pre montáž a osobitné požiadavky na prebierku a kontrolu,

b)

požadovaný počet (množstvo) výrobkov v merných technických jednotkách,

c)

údaje o druhoch, parametroch a vlastnostiach výrobkov, ktoré sa budú na neštandardnom výrobku vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod.,

d)

približnú hmotnosť,

e)

náčrt základnej zostavy,

f)

názov a sídlo tuzemského dodávateľa porovnateľného výrobku spolu s uvedením roku dodania a fakturovanej ceny, ak sú odberateľovi známe.

(3)

Veľkoobchodná cena sa určí

a)

pre jednotlivé neštandardné výrobky špecifikované v podkladoch k projektu alebo v odbytovom rozpočte alebo

b)

pre súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne ucelenú dodávku; takto určená cena zahŕňa aj výrobky, ktoré nie sú jednotlivo uvedené alebo ktoré miera technickej vyjasnenosti neumožňuje dostatočne určiť, ale ktoré sú dohodnutou alebo obvyklou súčasťou funkčne ucelenej dodávky.

(4)

Veľkoobchodná cena sa tvorí

a)

záväzným spôsobom, a ak nie je,

b)

parametrickým spôsobom, a ak ho nemožno uplatniť,

c)

kalkulačným porovnaním pri porovnateľných výrobkoch a individuálnou kalkuláciou pri neporovnateľných výrobkoch; ak nie sú v čase tvorby ceny k dispozícii údaje potrebné na zostavenie cenovej kalkulácie, uplatní sa prepočtová kalkulácia nového výrobku, v ktorej sa použijú kalkulačné sadzby určené pre tvorbu cien,

d)

stavebnicovým spôsobom na základe určených cien jednotlivých výrobkov, ak ide o cenu funkčne ucelenej dodávky, pokiaľ jej cenu netreba utvoriť podľa písmena a) alebo b).

§ 31

Tarify v doprave a spojoch

(1)

Tarifu (cenník) tvorí súhrn sadzieb (cien) a podmienok ich použitia diferencovaných podľa toho, na aký účel a akým spôsobom sa výkon poskytuje.

(2)

Sadzby v doprave a spojoch sa tvoria na základe priemerných nákladov, určeného zisku príslušného odboru dopravy a spojov a s prihliadnutím na relácie sadzieb zodpovedajúce plánovaným zámerom i rozvoju dopravnej a spojovej sústavy.

(3)

Dopravné sadzby určené pre železničnú, cestnú a leteckú prepravu, pre mestskú hromadnú dopravu a kontejnerový prepravný systém sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky. Dopravné sadzby pre riečnu dopravu, potrubnú dopravu, pre lanové dráhy a výťahy okrem lanových dráh v prevádzke ČSD sa určia predovšetkým podľa podmienok jednotlivých dopravcov.

(4)

Dopravné tarify sa členia na nákladné tarify, ktorých sadzby majú povahu veľkoobchodných cien, a tarify osobnej prepravy, kde sadzby majú povahu maloobchodných cien. V nákladnej doprave je cenou za prepravu zásielok prepravné, ktoré zahŕňa dovozné a všetky určené poplatky za úkony vyplývajúce z plnenia prepravnej zmluvy. V osobnej doprave cenou za prepravu cestujúcich je cestovné, za prepravu batožín, spešnín, psov a autobusových zásielok je dovozné. Prepravné, cestovné a dovozné vypočítané podľa dopravných taríf je cenou platnou pre organizácie aj občanov.

(5)

Sadzby za služby spojov sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky a pre všetkých užívateľov.

§ 32

Nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov

(1)

Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov vychádza z nákladov družstevných organizácií hospodáriacich v prírodných podmienkach, v ktorých sa vyrába rozhodujúca časť produkcie, s vylúčením nákladov ekonomicky zaostávajúcich družstevných organizácií.

(2)

Jednotlivé nákupné ceny sa tvoria na základe

a)

priemernej výšky nákladov reprezentatívneho súboru družstevných organizácií za určené obdobie s využitím normatívov vlastných nákladov,

b)

sadzby zisku určené s prihliadnutím na zámery štátneho plánu výroby a spotreby, na mieru rizikovosti jednotlivých výrobkov a sezónnosti výroby.

(3)

Nákupné ceny utvorené podľa odseku 2 sa na základe rozhodnutí cenových úradov uplatňujú ako najvyššie prípustné pre výrobky dodávané ich výrobcami nad zmluvu alebo mimo zmluvy, pričom sa pri rozhodujúcich výrobkoch uplatňujú najnižšie ceny.

(4)

Na podporu splnenia úloh štátneho plánu v množstve, štruktúre, akosti a časovosti výroby a nákupu sa využívajú dočasne platné príplatky a prémie.

§ 33

Ceny výrobkov od občanov a predmetov získaných občanmi zberom

(1)

Rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej poľnohospodárskej výroby, pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti občanov a po domácky vyrábané alebo spracované výrobky, predmety získané občanmi zberom, najmä druhotné suroviny a lesné plody, nakupujú oprávnené organizácie za nákupné ceny určené cenovým úradom alebo národným výborom, pokiaľ ich podľa osobitného predpisu6) nenakupujú za ceny dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom.

(2)

Pri určení nákupnej ceny sa prihliada na výšku veľkoobchodnej ceny platnej pre rovnaký alebo porovnateľný výrobok vyrábaný organizáciami. Pokiaľ organizácii patrí za nákupnú činnosť odbytová prirážka, určí sa nákupná cena znížená o túto odbytovú prirážku. Maloobchodná cena výrobku určeného na ďalší predaj prostredníctvom organizácie sa určí priamym prepojením na základe nákupnej ceny, maloobchodná cena na priamy predaj medzi občanov sa určí cenovým porovnaním.

(3)

Výrobky uvedené v odseku 1, ktoré možno podľa osobitných predávať bez povolenia,34) sa občanom predávajú za dohodnuté ceny,35) ktorých maximálnu výšku môže určiť cenový orgán.36) Maloobchodné ceny pre predaj prostredníctvom organizácií a pre výrobky, ktoré občania môžu podľa osobitných predpisov predávať priamo občanom na základe povolenia,34) určí cenový orgán.

§ 34

Maloobchodné ceny

(1)

Maloobchodné ceny zahŕňajú tieto zložky:

a)

veľkoobchodné ceny, a ak nie sú určené, nákupné ceny pri tuzemských výrobkoch alebo kúpne ceny pri dovážaných výrobkoch,

b)

daň z obratu pri tuzemských výrobkoch, t. j. základnú sadzbovú daň alebo daň z obratu vypočítanú rozdielom medzi maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku a veľkoobchodnou cenou pri výrobkoch uvedených v sadzobníku dane z obratu.37) Pri dovážaných výrobkoch dodávaných organizáciami zahraničného obchodu sa podľa daňových predpisov namiesto dane z obratu uplatňuje rozdiel vnútorného trhu,

c)

obchodnú zrážku podľa platnej celkovej sadzby, prípadne obchodnú prirážku,

d)

cenový rozdiel, t. j. rozdiel medzi obchodnou cenou a maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku; do maloobchodných cien nových výrobkov sa zahŕňa cenový rozdiel v určenej výške alebo vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby cien alebo z pravidiel pre zaokrúhľovanie cien alebo z uplatnenia podmienok realizácie; ako cenový rozdiel sa premietajú aj dôsledky zmien jednotlivých zložiek platných maloobchodných cien, pokiaľ sa maloobchodné ceny nemenia,

e)

ďalšie zložky na základe rozhodnutia cenového úradu, najmä odbytovú prirážku, ak sú tuzemské výrobky dodávané obchodným organizáciám výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie, a clo podľa osobitného predpisu.38)

(2)

Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov sa tvoria

a)

záväzným spôsobom,

b)

priamym prepojením na základe veľkoobchodnej (nákupnej) ceny so zahrnutím sadzbovej dane z obratu a obchodnej zrážky; cenový rozdiel sa zahŕňa len vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia maloobchodnej ceny; tento spôsob sa uplatňuje v prípadoch ustanovených cenovým úradom, alebo ak ide o neporovnateľný výrobok,

c)

úplným stavebnicovým spôsobom, ak možno všetky časti výrobku (súboru výrobkov) oceniť platnými maloobchodnými cenami a ak neplatí povinnosť použiť spôsob podľa písmena a) alebo b),

d)

porovnaním podstatných podmienok a jednotlivých zložiek maloobchodnej ceny porovnateľného a nového výrobku s tým, že do maloobchodnej ceny nového výrobku sa zahrnie sadzbová daň z obratu a obchodná zrážka podľa platných sadzieb, prípadne rozdielová daň z obratu v relatívne rovnakej výške vyjadrenej v percentách z veľkoobchodnej ceny, v akej je zahrnutá v maloobchodnej cene porovnateľného výrobku; cenový rozdiel možno zahrnúť len pri výrobkoch so sadzbovou daňou z obratu, a to maximálne v relatívne rovnakej výške, v akej je obsiahnutý v maloobchodnej cene porovnateľného výrobku; pri zisťovaní relatívnej výšky cenového rozdielu v maloobchodnej cene porovnateľného výrobku sa vychádza zo všetkých jej zložiek platných v čase vypracovania návrhu ceny nového výrobku; tento spôsob sa uplatňuje v prípadoch, keď nie je povinnosť použiť spôsoby podľa písmen a) až c),

e)

porovnaním podstatných podmienok a maloobchodných cien nového výrobku a porovnateľných výrobkov v prípadoch, keď sa veľkoobchodné ceny tvoria podľa § 10 a maloobchodnú cenu nemožno utvoriť podľa písmena a) alebo c).

(3)

Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov sa tvoria

a)

záväzným spôsobom,

b)

priamym prepojením na základe kúpnej ceny so zahrnutím rozdielu vnútorného trhu, obchodnej zrážky a v ustanovených prípadoch cla alebo ďalšej zložky; cenový rozdiel možno zahrnúť len vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia,

c)

porovnaním podstatných podmienok a maloobchodných cien nového dovážaného výrobku s porovnateľným dovážaným výrobkom, pri dovozoch dopĺňajúcich tuzemskú výrobu s porovnateľným tuzemským výrobkom; cenový rozdiel sa zahrnie vo výške vyplývajúcej z tohto porovnania, záporný cenový rozdiel len so súhlasom cenového úradu.

(4)

Použitie spôsobu tvorby podľa odseku 3 ustanoví Federálny cenový úrad osobitným rozhodnutím.39) Maloobchodná cena určená pri prvom dovoze platí aj pre opakovane dovážané výrobky, pokiaľ cenový úrad nerozhodne o jej zmene.

(5)

Maloobchodná cena utvorená podľa odsekov 2 a 3 môže byť upravená podľa § 19 o ďalší cenový rozdiel. Poverené generálne riaditeľstvá alebo organizácie ho môžu zahrnúť do maloobchodnej ceny len so súhlasom cenového úradu, národný výbor môže bez súhlasu cenového úradu upraviť maloobchodnú cenu len o kladný cenový rozdiel.

(6)

Pre tvorbu maloobchodných cien možno vymedziť širšiu skupinu výrobkov než pre tvorbu veľkoobchodných cien alebo použiť iný porovnateľný výrobok, ak porovnateľný výrobok použitý pre tvorbu veľkoobchodnej ceny nemá určenú maloobchodnú cenu.

(7)

Maloobchodné ceny vo verejnom stravovaní sa tvoria z maloobchodných cien nakúpených a spotrebovaných výrobkov a v prípadoch ustanovených cenovým úradom z upravených maloobchodných cien (napr. priemerných) s pripočítaním určených obchodných prirážok. V ustanovených prípadoch sa pripočítavajú obchodné prirážky aj k maloobchodným cenám za ubytovanie.

§ 35

Tvorba cien v pôsobnosti národných výborov

(1)

Vymedzenie nového výrobku, jednotnosť cien a spôsob cenového porovnania sa posudzuje podľa podmienok výroby a realizácie výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom na území národného výboru, do pôsobnosti ktorého určenie cien patrí, ak nejde o výrobky, pri ktorých cenové úrady rozhodli o jednotnosti cien. Jednotnosť cien môžu ustanoviť cenové úrady

a)

pre všetky organizácie bez ohľadu na to, či sú riadené ústrednými odvetvovými orgánmi alebo či ide o organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov, alebo

b)

pre všetky organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov.

(2)

Pre nový opakovane poskytovaný výkon, pri ktorom sa má uplatniť jednotnosť cien podľa odseku 1 písm. a) alebo b), národný výbor smie v prípade potreby určiť v okruhu svojej pôsobnosti prechodne platnú cenu, a to spravidla na šesť mesiacov. O jej určení informuje cenový úrad. Prechodne platnú cenu nemožno uplatniť, ak sa cena tvorí podľa § 11 až 13.

§ 36

Ceny služieb a opráv

(1)

Cena služby alebo opravy sa tvorí

a)

ako cena výkonu bez priameho materiálu, ktorý sa samostatne pripočítava podľa skutočnej, prípadne normovanej spotreby,

b)

v prípadoch ustanovených cenovým úradom ako celková cena služby alebo opravy.

(2)

Samostatne sa môžu k cene pripočítavať niektoré ďalšie náklady, napríklad cestovné pri prácach vykonávaných mimo sídla prevádzkárne, pokiaľ nie sú v cene zahrnuté.

(3)

Jednotkou, pre ktorú sa cena tvorí, môže byť

a)

presne vymedzený rozsah jednotlivého výkonu,

b)

jednotka času, napríklad hodina (formou hodinovej sadzby),

c)

súbor rôznych prác vymedzených časom, napríklad cena odvodená zo skutočného alebo odhadovaného rozsahu prác a ich cien za určité časové obdobie (zmluvný opravárenský servis).

(4)

Za podstatnú podmienku pri službách sa považuje aj odstupňovanie prevádzkární podľa cenových tried a vykonávanie opráv a služieb v skrátených dodacích lehotách a v čase pracovného pokoja. Podmienkou uplatňovania prirážky za skrátenú dodaciu lehotu je vykonávanie opravy alebo služby v určenej lehote za nezvýšenú cenu. Dodacie lehoty určí pre organizácie vo svojej pôsobnosti národný výbor alebo ústredný orgán. Pri nedodržaní určenej lehoty je organizácia povinná poskytnúť zľavu.

(5)

Cenové úrady určia, ktoré ceny opráv a služieb sa uplatňujú ako najvyššie prípustné.30) V rámci týchto cien môže cenový úrad, národný výbor, prípadne poverená organizácia podľa individuálnych alebo sezónnych podmienok určiť nižšie ceny.

(6)

Ak pri prevzatí výrobku do opravy alebo pri dojednaní služby nemožno určiť jej cenu, určí dodávateľ predbežnú cenu odhadom. Predbežná cena sa pri dodávkach organizáciám neuplatňuje, ak sa oprava alebo služba vykoná bezodkladne po tom, čo dodávateľ dostal požiadavku alebo sa vykonáva mimo prevádzkárne dodávateľa alebo ak odberateľská organizácia písomne uvedie, že predbežnú cenu nevyžaduje a povinnosť uplatniť predbežnú cenu nie je ustanovená iným právnym predpisom.40)

(7)

Ak dodávateľská organizácia počas vykonávania služby alebo opravy zistí, že jej cena prevýši predbežnú cenu o viac ako 10 % alebo inú výšku určenú cenovým orgánom, je povinná písomne a bezodkladne oznámiť odberateľskej organizácii zmenu predbežnej ceny. Ak dodávateľská organizácia zmenu písomne neoznámi alebo odberateľská organizácia so zmenou písomne nesúhlasí, je platnou cenou predbežná cena zvýšená o 10 %.

(8)

Prekročenie predbežnej ceny vo vzťahu medzi organizáciou a občanom alebo medzi občanmi sa rieši podľa osobitného predpisu.41)

(9)

Veľkoobchodná cena opakovane vykonávanej generálnej opravy sa určuje obvykle včítane nákladov na priamy materiál. Do cenovej kalkulácie sa náhrady na priamy materiál a priame mzdy započítavajú podľa štatisticky zistených technicko-hospodárskych noriem. Určená cena opakovane vykonávanej generálnej opravy môže byť najviac 90 % platnej ceny výrobku. Do veľkoobchodnej ceny neštandardnej generálnej opravy sa zahŕňa spotreba priameho materiálu a priamej mzdy v skutočnej výške. Za neštandardné sa považujú generálne opravy neštandardných výrobkov, generálne opravy havarovaných výrobkov a výrobkov vyhlásených za mŕtvy typ a generálne opravy vykonávané v období pred určením ceny pre opakovane vykonávané generálne opravy; cena pre opakovane vykonávané generálne opravy však musí byť určená najneskôr do 6 mesiacov od prvej fakturácie.

(10)

Ceny bežných opráv sa tvoria stavebnicovým spôsobom ako súčet

a)

určených cien jednotlivých prác, a ak nie sú, cien utvorených spôsobom podľa § 13 ods. 2 písm. b) až § 15,

b)

cien spotrebúvaných dielcov a priameho materiálu, ktorý nie je zahrnutý v cene prác. Pri opravách pre organizácie sa priamy materiál oceňuje cenami, za ktoré dodávateľská organizácia tento materiál nakúpila. V prípadoch, keď sa podľa sadzobníka dane z obratu uplatňuje cena s daňou, ocenia sa dielce a priamy materiál pri opravách pre organizácie veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu, pri opravách poskytovaných občanom maloobchodnými cenami, a ak nie sú určené, veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu, pokiaľ sa v cenovom rozhodnutí neustanovuje inak.

§ 37

Dielce pre výrobnú spotrebu a pre náhradnú spotrebu

(1)

Dielce na cenové účely sú výrobky označené v jednotnej klasifikácii priemyselných odborov ako dielce (spravidla v skupine 9 a 0, prípadne 8), ďalej výrobky odboru 440, 441, 442, 455 a 532, prípadne výrobky ďalších odborov, ktoré cenový úrad po dohode s Federálnym štatistickým úradom za dielce určí. Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v zmluve a vo faktúre. Toto určenie sa nemusí uvádzať pri dodávkach opravárenskym, odbytovým a obchodným organizáciám, keď sa všetky dielce posudzujú ako dielce pre náhradnú spotrebu. Cenový úrad môže na cenové účely ustanoviť ďalšie podmienky určenia výrobku pre náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradný dielec“).

(2)

Pri rovnakých dielcoch, v závislosti od ich určenia pre výrobnú alebo náhradnú spotrebu, sa uplatňujú rozdielne ceny.

(3)

Veľkoobchodná cena náhradného dielca aj dielca pre výrobnú spotrebu sa tvorí, pokiaľ nie je ustanovený záväzný spôsob, z cenovej kalkulácie, v ktorej sa priame náklady uvádzajú vo výške podľa operatívnej kalkulácie dielca a nepriame náklady sa kalkulujú sadzbami určenými pre príslušný odbor (skupinu) a organizáciu; rovnakým spôsobom sa kalkuluje zisk do cien dielcov pre výrobnú spotrebu. Pri náhradnom dielci sa kalkuluje zisk sadzbou vo výške

a)

100 % zo spracovacích nákladov,42) ak nepresahujú 100 Kčs,

b)

75 % zo spracovacích nákladov, ak robia viac než 100,- Kčs a nepresahujú 1000 Kčs,

c)

50 % zo spracovacích nákladov v ostatných prípadoch.

(4)

Nižšiu sadzbu zisku než uvedenú v odseku 3 písm. a) až c) môže určiť generálne riaditeľstvo buď na dodávky v rámci výrobnej (obchodnej) hospodárskej jednotky, alebo na celkové dodávky. Rovnaký postup môže po prerokovaní s cenovým úradom uplatniť ústredný odvetvový orgán buď na dodávky vnútri rezortu, alebo na celkové dodávky.

(5)

Pokiaľ by uplatnením spôsobu tvorby cien podľa odseku 3 vychádzala cena náhradného dielca nižšia než cena dielca pre výrobnú spotrebu, platí aj pre náhradný dielec cena dielca pre výrobnú spotrebu.

(6)

Organizácia, ktorá nepatrí do výrobnej (obchodnej) hospodárskej jednotky, v ktorej sa vyrábal alebo vyrába finálny výrobok, pre ktorý je náhradný dielec určený, a ktorá nevyrábala tento dielec ani na kompletizáciu finálneho výrobku, môže pri začatí výroby náhradného dielca určiť jeho veľkoobchodnú cenu podľa odseku 3, a to aj v inej výške než je platná cena.

(7)

Maloobchodná cena náhradného dielca sa tvorí priamym prepojením podľa § 34 ods. 2 písm. b) a pri náhradných dielcoch z dovozu podľa § 34 ods. 3 písm. b). Takto utvorenú cenu môžu obchodné organizácie alebo zväzy spotrebných družstiev v nevyhnutných prípadoch upraviť na výšku zodpovedajúcu cenovým reláciám bez súhlasu cenového úradu.

(8)

Ak organizácia použije na kompletizáciu svojho výrobku dielec nakúpený za ceny platné pre náhradný dielec, vyrovná sa rozdiel medzi zvýšenou a nezvýšenou cenou dielca na konto jej hospodárskeho výsledku. Ak organizácia dielec nakúpený pre výrobnú spotrebu dodá pre náhradnú spotrebu, fakturuje ho za cenu platnú pre náhradný dielec a rozdiel sa ako dodatkový odvod22) odvedie do štátneho rozpočtu bez ďalšieho rozhodnutia cenového úradu.

§ 38

Ceny výkonov vedy a technického rozvoja

(1)

Pre výkony vedy a technického rozvoja (ďalej len „vedecko-technické práce“), s výnimkou úloh plánu základného výskumu zostavovaného Československou akadémiou vied, uskutočňované socialistickými organizáciami sa určujú predbežné ceny. Predbežná cena sa prerokúva s odberateľom (zadávateľom, realizátorom) a určuje sa súčasne s rozhodnutím o zaradení úlohy do plánu rozvoja vedy a techniky alebo s príkazom nadriadeného orgánu a v ostatných prípadoch súčasne s uzavretím zmluvy. Pri určení predbežnej ceny treba dohodnúť postup jej spresňovania.

(2)

Predbežnú cenu tvorí dodávateľ (riešiteľ) individuálnou kalkuláciou zostavenou

a)

pomocou určenej hodinovej sadzby, predpokladanej spotreby priameho materiálu, kooperovaných dodávok, prípadne ostatných priamych nákladov, pokiaľ nie sú zahrnuté v sadzbe, a pomocou predpokladaného počtu hodín,

b)

v členení podľa odborového kalkulačného vzorca podľa dostupných podkladov a odborného odhadu priamych nákladov a určených sadzieb nepriamych nákladov, ak hodinová sadzba nie je určená; sadzba zisku je maximálne 20 % zo spracovacích nákladov pri hospodárskej organizácii a 15 % pri príspevkovej organizácii, pričom o uplatnení nižšej sadzby zisku môže rozhodnúť orgán alebo organizácia, ktorá cenu určí.

(3)

Predbežná cena sa nepoužije pri vedeckotechnickej práci s cenou do 250 tisíc Kčs, ak cenu možno určiť s dostatočnou presnosťou a ak odberateľ s tým súhlasí.

(4)

Predbežná cena sa spresňuje podľa skutočných nákladov už vykonanej časti vedecko-technickej práce spôsobom uvedeným v odseku 8 a podľa spresneného odhadu nákladov na zvyšujúcu časť tejto práce, a to pred začiatkom ucelenej etapy alebo k začiatku roka pri dlhodobejších úlohách. Posledná spresnená cena je cenou, ktorá sa použije pre fakturáciu. Spresnenie ceny treba prerokovať rovnakým spôsobom ako predbežnú cenu.

(5)

Do cien vedecko-technických prác možno na základe dohody dodávateľa s odberateľom zahrnúť ekonomické prínosy, ktoré v dôsledku riešenia úlohy vzniknú u odberateľa. Ekonomickými prínosmi sa rozumie prírastok zisku dosiahnutý najmä znížením materiálových a mzdových nákladov v dôsledku realizácie vyriešenej úlohy prepočítaný na obdobie 12 mesiacov objemu výroby nového výrobku alebo uplatnenia novej technológie v cieľovom roku a prínosy vzniknuté skrátením plánovanej doby riešenia, pokiaľ ich odberateľ požaduje. Prínosy sa vyjadrujú formou prirážky k cene, ktorá môže byť maximálne 20 % ceny, a to aj v prípade súbehu oboch prirážok.

(6)

Ekonomické prínosy možno zahrnúť

a)

do predbežnej ceny, ak doba riešenia nepresiahne 2 roky a povaha riešenia to pripúšťa, alebo

b)

pri spresňovaní predbežnej ceny v priebehu riešenia, alebo

c)

následne po ukončení vedecko-technickej práce na základe skutočne dosiahnutých výsledkov.

(7)

Ak sa ekonomické prínosy u odberateľa zahrnú do predbežnej ceny alebo pri jej spresnení, treba po dokončení vedecko-technickej práce upraviť cenu podľa skutočne dosiahnutých výsledkov riešenia potvrdených odberateľom. Generálne riaditeľstvo môže rozhodnúť, že prirážky sa neuplatňujú v prípadoch, keď dodávateľom aj odberateľom sú organizácie, ktoré riadi.

(8)