Vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o cenách
Ak je posledná spresnená cena vyššia než 1 mil. Kčs, je dodávateľ povinný do 2 mesiacov po ukončení vedecko-technickej práce overiť výšku ceny. V prípade, že boli určené ceny na čiastkové práce, posudzuje sa povinnosť overenia podľa celkovej výšky ceny vedecko-technickej práce. Overovaniu nepodliehajú prirážky podľa odsekov 5 a 6. Výška ceny sa overuje
a)
výslednou kalkuláciou, v ktorej sa skutočný počet odpracovaných hodín ocení určenou hodinovou sadzbou a náklady nezahrnuté do tejto sadzby sa uvedú v skutočnej výške, ak sa cena tvorila podľa odseku 2 písm. a),
b)
výslednou kalkuláciou, v ktorej sa nepriame náklady a zisk zahrnú podľa sadzieb platných pre určenie ceny alebo jej spresnenie, ak sa cena tvorila podľa odseku 2 písm. b).
(9)
Ak je overená cena nižšia o viac než 5 % spresnenej ceny, znižuje sa spresnená cena o sumu presahujúcu 5 % a rozdiel sa vracia odberateľovi; pri prácach financovaných zo štátneho rozpočtu úplne alebo podielom, vracia sa táto suma bezodkladne do štátneho rozpočtu celá alebo jej zodpovedajúci podiel. Ak je overená cena vyššia, posledná spresnená cena sa nemení.
(10)
Ak skutočne dosiahnuté výsledky práce nezodpovedajú zavinením dodávateľa predpokladom plánu alebo hospodárskej zmluve a ak sa prejavia znížením zisku u realizátora alebo predĺžením doby riešenia, určí orgán alebo organizácia, ktorá cenu určila, zrážku z ceny podľa zdôvodneného návrhu odberateľa. Zrážka sa určí úmerne stupňu použiteľnosti výsledkov vedecko-technickej práce pre odberateľa, pri hospodárskych organizáciách však najmenej 15 % zo spresnenej ceny, prípadne z ceny zníženej podľa odseku 9. Podmienky uplatnenia zrážky alebo prirážky podľa odseku 5 sa uvedú v hospodárskej zmluve alebo v príkaze orgánu nadriadeného dodávateľovi.
(11)
Rovnakým spôsobom s výnimkou odsekov 5, 6, 7 a 10 sa tvoria a určujú ceny za riešenie úloh plánu štandardizácie.
§ 39
Ceny spotrebných výrobkov z doplnkovej výroby
(1)
Veľkoobchodná cena spotrebného výrobku vyrábaného organizáciou riadenou ústredným odvetvovým orgánom v prevádzkach určených na výrobu výrobných prostriedkov za účelom obohatenia vnútorného trhu alebo na krytie nedostatkových výrobkov43) sa tvorí pomocou individuálnej kalkulácie a v prípadoch, keď by tento postup viedol k vysokej maloobchodnej cene, za ktorú by nebolo možné výrobok predať, tvorí sa podľa § 10 odvodením z maloobchodnej ceny.
(2)
V cenovej kalkulácii týchto výrobkov sa
a)
oceňuje priamy materiál cenou neplnohodnotného, prípadne odpadového materiálu, ak sa na výrobu použije materiál, ktorý nemožno použiť pre hlavnú výrobu alebo predať pre bežné použitie,
b)
réžijné náklady sa kalkulujú len vo výške zodpovedajúcej uplatnenej technológii a použitým základným prostriedkom,
c)
zisk sa kalkuluje spôsobom platným pre ostatnú výrobnú činnosť a pri uplatnení spôsobu podľa § 10 rozdielom medzi veľkoobchodnou cenou a úplnými vlastnými nákladmi.
(3)
Maloobchodná cena výrobku, pri ktorom sa uplatňuje sadzbová daň z obratu, sa tvorí spôsobom uvedeným v § 34 ods. 2 písm. b) alebo e). Odbytová organizácia, ktorá pre svoj výhradný predaj tvorí maloobchodnú cenu priamym prepojením, môže v týchto prípadoch zahrnúť do maloobchodnej ceny záporný cenový rozdiel, ktorý finančne vyrovná so svojím hospodárskym výsledkom.
§ 40
Ceny výrobkov dodávaných výrobnými organizáciami priamo občanom
(1)
Pre výrobok, ktorý na základe osobitných rozhodnutí nadriadených ústredných orgánov na zlepšenie služieb pre obyvateľstvo,44) môže výrobná alebo odbytová organizácia dodať priamo občanom, platí určená maloobchodná cena.
(2)
Maloobchodnú cenu, pokiaľ nie je dosiaľ určená a ide o výrobok so sadzbovou daňou z obratu, utvorí organizácia priamym prepojením podľa § 34 ods. 2 písm. b) z platnej veľkoobchodnej ceny. Cena výkonu sa tvorí spôsobom podľa § 16 platným pre ostatnú výrobnú činnosť. Sadzobníkom dane z obratu je určené, v ktorých prípadoch a v akej výške sa do ceny výkonu zahŕňa daň z obratu.
(3)
Pokiaľ osobitné predpisy pripúšťajú, aby odberateľ (napríklad vlastný zamestnanec vo svojom voľnom čase) uskutočnil sám určitý výkon alebo vykonal niektoré práce spojené s výrobou výrobku alebo dodal svoj materiál na výrobok, zahŕňajú sa do ceny len náklady vzniknuté organizácii a zisk podľa príslušnej sadzby, prípadne daň z obratu.
(4)
Organizácia môže meniť ceny výkonov a výrobkov, ktoré sama určila, a to postupom platným pre ostatnú výrobnú činnosť. O zmenách cien opakovane dodávaných výkonov a výrobkov informuje organizácia krajský národný výbor, ktorý môže navrhnúť cenovému úradu inú cenu.
§ 41
Príležitostné požičanie základných prostriedkov
(1)
Cenu za príležitostné a ojedinelé požičanie hnuteľného základného prostriedku45) organizácii alebo občanovi, pokiaľ nie je pre niektoré organizácie alebo pre niektorý základný prostriedok určená cenovým orgánom,46) určí organizácia alebo občan, ktorý ho požičiava, na základe
a)
výšky odpisov určených osobitným predpisom47) s prihliadnutím na podmienky, za ktorých bude užívateľ základný prostriedok používať; ak sa základný prostriedok neodpisuje alebo ak jeho zostatková cena nezodpovedá skutočnému stavu opotrebenia alebo ho požičiava občan organizácii, započítava sa jeho opotrebenie odhadom,
b)
nákladov na generálne opravy, bežné opravy, údržbu a poistné pripadajúce na dobu požičania, pokiaľ ich uhrádza organizácia alebo občan, ktorý základný prostriedok požičiava, prípadne ďalšie náklady spojené s požičaním.
(2)
Cena podľa odseku 1 nesmie byť vyššia než cena určená pre organizácie, pre ktoré je táto činnosť hlavná (požičovne).
(3)
Ceny za dočasné užívanie nehnuteľností a za požičanie vecí medzi občanmi sa tvoria podľa osobitných predpisov.48)
§ 42
Príležitostný predaj výrobkov
(1)
Príležitostným predajom sa rozumie ojedinelý predaj plnohodnotného výrobku, ktorý organizácia pôvodne nakúpila pre svoju potrebu a v súlade s osobitnými predpismi alebo rozhodnutiami ho ďalej predáva ako
a)
výpomoc pri prechodných ťažkostiach odberateľa, a ak odberateľ tento dôvod písomne uvedie,
b)
výpomoc medzi dodávateľskými organizáciami zúčastnenými na jednej stavbe,
c)
nevyužité zásoby alebo z iných dôvodov.
(2)
Výrobky podľa odseku 1 písm. a) a b) sa dodávajú za platné ceny. Dodávateľ môže pripočítať k veľkoobchodnej cene výrobku zaplatenú odbytovú prirážku, ak tento druh výrobku nakupuje výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie a okrem toho
a)
buď skutočnú výšku ním platených dopravných nákladov, pokiaľ nie sú zahrnuté v určenej cene, a náklady spojené s odoslaním výrobku,
b)
alebo namiesto skutočne vzniknutých nákladov uvedených v písmene a) prirážku zásobovacej réžie, najviac však vo výške 3 % z platnej ceny.
(3)
K maloobchodnej cene a k veľkoobchodnej cene s daňou z obratu výrobkov uvedených v odseku 1 a k veľkoobchodnej cene výrobkov uvedených v odseku 1 písm. c) sa nesmú pripočítať žiadne náklady alebo prirážky.
(4)
Pri výrobkoch, ktorých ceny už nie sú uvedené v cenníkoch, sa za platnú cenu považuje cena použitá pre ocenenie týchto výrobkov v účtovníctve.
(5)
Ak výrobca na písomnú požiadavku odberateľa dodá výrobok inej organizácie, ktorý nie je povinný podľa technických podmienok svojho výrobku osobitne dodávať, smie pripočítať k cene tohto nakúpeného výrobku 3 % prirážku z jeho veľkoobchodnej ceny.
(6)
Odberateľ nesmie zvýšenie nákladov podľa tohto paragrafu zahrnúť do cenovej kalkulácie svojich výrobkov.
§ 43
Úspory a zámeny materiálu
(1)
Úspory priameho materiálu alebo efektívne zámeny jednotlivých druhov priameho materiálu, ktorého množstvo alebo druh sú označené ako podstatné podmienky výrobku podľa § 5 ods. 2, ku ktorým došlo po určení ceny výrobku utvorenej pomocou cenových normatívov, kombinovaným stavebnicovým spôsobom, kalkulačným porovnaním alebo pomocou overenej individuálnej cenovej kalkulácie, sa riešia spôsobom ustanoveným cenovým úradom alebo národným výborom. Ak taký spôsob pre príslušný odbor (skupinu) nie je ustanovený, dodávateľ:
a)
prerokuje s odberateľom ponechanie platnej ceny za podmienok uvedených v odseku 2,
b)
predloží návrh na určenie novej ceny, prípadne ju určí, ak ide o zmenu všeobecnej alebo trvalej povahy, alebo poskytne zodpovedajúcu zrážku z ceny podľa § 24, ak ide o zmenu časovo prechodnú alebo o zmenu pre jednotlivého odberateľa,
c)
na základe rozhodnutia cenového orgánu vykoná finančné vyrovnanie formou dodatkového odvodu.22)
(2)
Doterajšiu cenu možno ponechať, ak úspory alebo zámeny priameho materiálu nezhoršia iné podstatné kvalitatívne podmienky výrobku. Ich dodržanie sa preukazuje súhlasom hlavných odberateľov a pri opakovane dodávaných výrobkoch aj písomným potvrdením štátnej alebo rezortnej skúšobne, a ak pre odbor nie je zriadená, inej odbornej príslušnej organizácie o tom, že úspora alebo zámena nezhoršuje inú podstatnú podmienku výrobku. Orgán alebo organizácie oprávnené určiť cenu nového výrobku potvrdia platnosť doterajšej ceny rozhodnutím vydaným podľa § 54 ods. 3. O týchto výrobkoch vedie výrobca evidenciu zahŕňajúcu označenie výrobku, rok začatia dodávok a vplyv úspory alebo zámeny na náklady na výrobok (v absolútnej sume a za celoročný objem dodávok). Najneskôr do troch rokov od potvrdenia platnosti doterajšej ceny treba túto cenu úmerne znížiť, pričom sa toto zníženie z hľadiska dôsledkov na ukazovatele plánu posudzuje ako plánovaná zmena ceny.
(3)
V prípadoch podľa odseku 2, keď dodávateľ nepredloží písomné potvrdenie, zníži sa veľkoobchodná cena, prípadne sa poskytne zrážka z ceny vo výške 50 % prepočítanej sumy úspory, ak sa odberateľská organizácia na realizácii úspory alebo zámeny svojím návrhom podieľala, a vo výške 30 % v ostatných prípadoch. V týchto prípadoch sa neuplatní zrážka podľa § 24 ods. 1.
(4)
Plné premietnutie vplyvu úspory alebo efektívnej zámeny priameho materiálu do ceny sa uplatní, ak k nim dochádza na základe rozhodnutia ústredného orgánu alebo ak nimi dochádza k zhoršeniu niektorej z ostatných podstatných podmienok výrobku.
(5)
Dodatkové odvody využívajú cenové orgány namiesto zníženia cien najmä v prípadoch, keď je odôvodnené odviesť do štátneho rozpočtu celú úsporu, pretože k nej dochádza na základe rozhodnutia ústredného orgánu, alebo keď ide o zmenu časovo prechodnú alebo týkajúcu sa len niektorých odberateľov alebo keď by bolo cenové riešenie neúmerne administratívne náročné.
(6)
Cenové úrady môžu určiť pre odbory alebo skupiny výrobkov jednotlivé druhy priameho materiálu, ktorých úspora alebo zámena nemá síce vplyv na podstatné podmienky výrobkov, ale má významný vplyv na zníženie nákladov výroby; v týchto prípadoch sa postupuje podľa odseku 3.
(7)
Úspory a efektívne zámeny priameho materiálu dosahované pri zavádzaní nových výrobkov sa riešia postupom vyplývajúcim z použitého spôsobu tvorby cien.
§ 44
Ceny výrobkov pri prevodoch výroby
Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré platí jednotnosť cien, sa cena nemení. Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré neplatí jednotnosť cien, dodáva preberajúca organizácia výrobok za cenu pre ňu platnú; ak taká cena nie je určená, dodáva za cenu platnú pre odovzdávajúcu organizáciu. Preberajúca organizácia je však povinná najneskôr do troch mesiacov od prevzatia výroby predložiť návrh ceny cenovému orgánu alebo poverenej organizácii alebo v prípade, že je poverená pôsobnosťou, sama ju v tej istej lehote určiť. Určiť vyššiu cenu, než bola cena platná pre odovzdávajúcu organizáciu, možno len so súhlasom cenového úradu.
§ 45
Prepočet ceny v dôsledku zmeny cien
(1)
Cena nového výrobku patriaceho do odboru (skupiny), pri ktorom sa podľa plánu vývoja cien alebo iného opatrenia cenových úradov menia veľkoobchodné ceny, sa v čase od schválenia zmeny do začiatku jej platnosti pre fakturáciu cien určí v doterajšej aj novej úrovni, ak bude výrobok dodávaný v tomto čase aj po ňom. Cena v doterajšej úrovni sa tvorí spôsobom platným v čase vypracovania návrhu, cena v novej úrovni podľa rozhodnutia cenových úradov o spôsobe uskutočnenia zmeny cien.
(2)
Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena nebola zahrnutá do zmeny cien odboru alebo skupiny výrobkov, pretože sa nepredpokladala jeho ďalšia výroba, treba dodatočne uskutočniť zmenu veľkoobchodnej ceny predpísaným spôsobom. Tieto zmeny cien určí cenový úrad. Ak sa dodatočná zmena veľkoobchodnej ceny týka výrobku,
a)
ktorého cenu v platnej úrovni možno utvoriť záväzným spôsobom, postupuje sa ako pri tvorbe ceny nového výrobku a cenu určí poverená organizácia,
b)
ktorý sa nebude znovu vyrábať, ale je vybraný ako porovnateľný pre tvorbu veľkoobchodnej ceny, uvedie organizácia prepočet ceny len v cenovom návrhu nového výrobku.
(3)
Pre potreby nového ocenenia zásob prepočítajú organizácie veľkoobchodné ceny tuzemských výrobkov, ktoré neboli pri zmene cien prevedené na platnú úroveň, bez schválenia cenovým úradom. Prepočítanú veľkoobchodnú cenu určí organizácia zápisom do evidencie podľa § 54 ods. 6. Veľkoobchodná cena sa prepočíta na novú úroveň
a)
záväzným spôsobom, a ak nie je určený,
b)
indexom zmeny veľkoobchodných cien príslušnej skupiny výrobkov v danej organizácii.
(4)
Prepočet podľa odseku 3 sa neuskutočňuje, ak organizácia nemá podklady pre jeho uskutočnenie alebo ak ide o dovážané výrobky.
§ 46
Spoločné ustanovenia o cenovom konaní
(1)
Ak cenové úrady neustanovia pre jednotlivé druhy cien výslovne inak, platia ustanovenia tejto časti primerane pre cenové konanie všetkých druhov cien s výnimkou cien uvedených v odseku 2.
(2)
Ustanovenia tejto časti, okrem § 54 ods. 6 alebo 7 a § 56 neplatí pre dočasné ceny, predbežné ceny (ak nejde o ceny podľa § 38), veľkoobchodné ceny s daňou z obratu, veľkoobchodné ceny odvodené z bežných kúpnych cien, veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov, bežné kúpne ceny a veľkoobchodné ceny výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti, dodávaných vnútri výrobných (obchodných) hospodárskych jednotiek.
(3)
Podkladom pre cenové konanie je návrh ceny vypracovaný a doložený spôsobom uvedeným v ďalších ustanoveniach. Vzor cenového návrhu a rozsah jeho použitie ustanovujú cenové úrady osobitným rozhodnutím.
(4)
Generálne riaditeľstvá a organizácie sú povinné určiť útvary zodpovedajúce za vypracovanie podkladov pre jednotlivé náležitosti návrhov cien a limitov, za prerokovanie týchto návrhov s odberateľmi a za určenie cien.
§ 47
Náležitosti návrhu veľkoobchodnej ceny
(1)
Návrh na určenie veľkoobchodnej ceny výrobku musí obsahovať
a)
názov, označenie výrobku, mernú jednotku a kód podľa príslušnej položky jednotnej klasifikácie49) a odborového číselníka zodpovedajúci výrobku,
b)
vymedzenie podstatných podmienok výrobku podľa § 5 alebo odkaz na dokumentáciu, kde sú tieto podmienky vymedzené; vymedzenie sa dopĺňa podľa potreby opisom, výkresom, fotografiou, náčrtom alebo vzorkou výrobku,
c)
zdôvodnenie výroby (dovozu) nového výrobku,
d)
zdôvodnenie výberu porovnateľného výrobku, ak sa navrhovaná cena tvorí spôsobmi podľa § 8, § 13 ods. 2 písm. b) alebo § 14,
e)
navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny a jej zdôvodnenie s príslušnými dokladmi podľa použitého spôsobu tvorby cien, prípadne zdôvodnenie navrhovaného uplatnenia podmienok realizácie,
f)
predpokladaný objem výroby v tisícoch Kčs, v merných jednotkách a množstve výroby (výrobnú dávku), pre ktorú je zostavená cenová kalkulácia; ak sa výroba predpokladá na viac rokov, uvádza sa objem v prvých 3 rokoch, z toho vývoz a predpokladaný priemerný rozdielový ukazovateľ v členení na socialistické a nesocialistické krajiny,
g)
cenu spotrebiteľského obalu alebo náklady na jeho výrobu a príslušnú výšku zisku, prípadne náhradu za opotrebenie vratného obalu, pokiaľ tieto sumy predstavujú viac než 3 % ceny,
h)
porovnanie navrhovanej ceny s cenovým limitom alebo s dočasnou alebo s prechodne platnou veľkoobchodnou cenou alebo s cenou overovacej série, pokiaľ boli uplatnené, a zdôvodnenie rozdielu medzi nimi, dobu platnosti dočasnej alebo prechodne platnej ceny,
ch)
rozhodnutia a údaje, na základe ktorých sa navrhuje cenové zvýhodnenie alebo znevýhodnenie alebo vyjadrenie iných podmienok realizácie podľa § 19 a 20,
i)
ďalšie údaje alebo podklady potrebné na zdôvodnenie ceny vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby cien, napríklad podklady podľa § 8,
j)
stanoviská hlavných odberateľov k cenovému návrhu a v ustanovených prípadoch aj stanovisko gestora alebo inej určenej organizácie.
(2)
Náležitosti uvedené v odseku 1 sú záväzné pre vypracovanie návrhu veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného tuzemského výrobku. Pre návrh cien súboru výrobkov prerokúvaných súčasne možno po dohode s odberateľom a cenovým orgánom zjednodušiť a vhodne upraviť náležitosti uvedené v odseku 1 písm. c) až ch). Pre návrhy cien opakovane dodávaných výkonov sú záväzné náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), e), i), j) a údaje o percentnej sadzbe aj absolútnej sume dane z obratu, pokiaľ sa podľa platného sadzobníka pri výkone uplatňuje. V návrhu ceny výkonu určeného výhradne pre občanov sa neuvádza stanovisko odberateľa.
(3)
Pokiaľ sa odlišnosť nového výrobku vyjadruje len dodatkom k podstatným podmienkam, možno v návrhu ceny nového výrobku pri náležitostiach uvedených v odseku 1 písm. b), d), e), f) a g) použiť odkaz na rozhodnutie o cene porovnateľného výrobku alebo na jeho cenový návrh.
(4)
Návrh veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného výrobku, utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 11 ods. 2 písm. a), § 12 alebo § 13 ods. 2 písm. a) určenej poverenou organizáciou, obsahuje len náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby cien, respektíve len navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny, ak sa na jej výpočet používa výpočtová technika a výsledná zostava neumožňuje overenie správnosti výpočtu; ak dodávateľ navrhuje uplatnenie podmienok realizácie, obsahuje návrh aj náležitosti uvedené v písmenách f), ch) a j).
(5)
Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku alebo výkonu obsahuje náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e), j), prípadne ďalšie náležitosti podľa písmen g), h), i), pokiaľ prichádzajú do úvahy.
(6)
Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, ktorého dodávku uskutočňuje dodávateľ podľa požiadavky odberateľskej organizácie ihneď alebo najneskôr do 3 mesiacov, tvorí príloha faktúry obsahujúca rozpis spotreby materiálu a miezd a ďalšie položky cenovej kalkulácie, prípadne ďalšie náležitosti dohodnuté s odberateľom. Rovnaký postup platí pre ceny služieb a opráv, ak ich možno utvoriť stavebnicovým spôsobom podľa § 13 ods. 2 písm. a).
(7)
Návrh predbežnej veľkoobchodnej ceny vedecko-technickej práce, uvádzaný v pláne rozvoja vedy a techniky alebo v inom zodpovedajúcom pláne, obsahuje číslo a názov úlohy alebo jej časti, zdôvodnenie výšky ceny podľa použitého spôsobu tvorby, stanovisko odberateľa (zadávateľa, realizátora výsledku riešenia), termíny spresnenia ceny, a prípadne rozbor predpokladaných ekonomických a iných účinkov podľa § 38, pokiaľ sa navrhuje ich vyjadrenie v cene. Obdobné náležitosti obsahuje aj návrh spresnenej ceny alebo ceny podľa § 38 ods. 3.
§ 48
Náležitosti návrhu maloobchodnej ceny tuzemského výrobku
(1)
Návrh maloobchodnej ceny tuzemského výrobku predkladaný spolu s návrhom veľkoobchodnej ceny obsahuje
a)
dodacie podmienky, ak sú odlišné pri dodávkach za maloobchodnú cenu,
b)
zdôvodnenie výberu iného porovnateľného výrobku podľa § 34 ods. 6, než ktorý sa použil pre návrh veľkoobchodnej ceny,
c)
navrhovanú maloobchodnú cenu a zdôvodnenie jej výšky podľa použitého spôsobu tvorby,
d)
zdôvodnenie výšky cenového rozdielu, pokiaľ vyplýva z cenového zvýhodnenia alebo znevýhodnenia podľa § 21 alebo z uplatnenia cenových relácií podľa § 19,
e)
stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien,50) ak je určený a ak nie je totožný s organizáciou, ktorá cenu určuje.
(2)
Návrh maloobchodnej ceny spotrebného výrobku predkladaný samostatne obsahuje aj náležitosti podľa § 47 ods. 1 písm. a), b), prípadne h) a ch).
§ 49
Náležitosti návrhu ceny dovážaného výrobku
(1)
Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku tvorenej podľa § 27 ods. 1 písm. a) obsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 1 písm. a) až e) doplnené operatívnou (prepočtovou) kalkuláciou kúpnej ceny vyjadrujúcej priemerné náklady dovozu a tuzemským prepravným vyplývajúcim z rozdielu dopravných parít kúpnej a veľkoobchodnej ceny, ďalej sa uvádza údaj o množstve dovozu, prípadne ďalšie náležitosti, ktoré určí cenový úrad. Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku utvorenej podľa § 27 ods. 1 písm. b) sa ďalej zdôvodňuje údajmi, ktoré preukazujú dodržanie ustanoveného spôsobu zjednotenia cien dovážaných výrobkov z tuzemskými.
(2)
Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku tvorenej podľa § 34 ods. 3 obsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 1 písm. a), b), ch) a i). Ďalej obsahuje kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného dovážaného výrobku alebo kalkuláciu maloobchodnej ceny tuzemského porovnateľného výrobku, pokiaľ sa s ním porovnáva, a stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien, pokiaľ maloobchodnú cenu sám neurčí. Súčasťou podkladov pre návrh maloobchodnej ceny výrobku z dovozu je predbežná kalkulácia kúpnej ceny v členení podľa odborového kalkulačného vzorca spracovaná organizáciou zahraničného obchodu.
§ 50
Vypracovanie návrhov cien
(1)
Návrh veľkoobchodnej i maloobchodnej ceny tuzemského výrobku vypracúva výrobca nového výrobku a v prípadoch uvedených v § 53 ods. 2 ústredný orgán, pokiaľ cenový alebo ústredný orgán nepoverí inú organizáciu. Návrh maloobchodnej ceny pre svoj výhradný predaj vypracúvajú organizácie uvedené v § 72 ods. 9.
(2)
Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku, pokiaľ sa neodvodzuje z kúpnej ceny, ale sa tvorí podľa § 27 ods. 1 písm. a), vypracúva organizácia zahraničného obchodu a návrh ceny podľa § 27 ods. 1 písm. b) určený tuzemský odberateľ.
(3)
Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku vypracúva na základe podkladov organizácie zahraničného obchodu generálne riaditeľstvo obchodnej organizácie, prípadne organizácia riadená priamo ústredným orgánom alebo národným výborom, ktorá bude výrobok za maloobchodnú cenu predávať.
(4)
Všetky podklady potrebné pre tvorbu cien podľa tejto vyhlášky sú organizácie povinné bezplatne poskytnúť spracovateľom cenových návrhov alebo cenovým úradom, prípadne požičať využiteľné médiá, na ktorých sú príslušné údaje zapísané, alebo poskytnúť údaje pomocou diaľkového prenosu dát, ak sa pre tvorbu cien využíva výpočtová technika.
§ 51
Prerokúvanie návrhu ceny s odberateľmi
(1)
Spracovateľ alebo prekladateľ návrhu veľkoobchodnej ceny uvedený v § 53 alebo organizácia poverená určiť cenu, ktorá návrh ceny vypracovala, sú povinní zabezpečiť prerokúvanie návrhu s odberateľom, ak je odberateľov viac, s hlavnými odberateľmi reprezentujúcimi jednotlivé smery použitia nového výrobku. Ak je výrobok určený iba pre výrobnú spotrebu, prerokúva sa cenový návrh najmenej s tromi hlavnými konečnými odberateľmi. Pri výbere hlavných odberateľov prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení odberatelia tak z Českej socialistickej republiky, ako aj zo Slovenskej socialistickej republiky. S občanmi ako odberateľmi sa návrhy na určenie maloobchodnej ceny neprerokúvajú s výnimkou cien neštandardných výrobkov alebo prípadov určených cenovým úradom.
(2)
Za hlavných odberateľov sa považujú
a)
organizácia, ktorá bude odoberať výrobok pre výrobnú spotrebu alebo pre investície v rozhodujúcom množstve, prípadne generálne riaditeľstvo, ak ide o viac organizácií jednej výrobnej hospodárskej jednotky,
b)
organizácia zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz,
c)
obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu alebo ktorá je odberateľom rozhodujúceho množstva, ale nemá pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,
d)
Federálne ministerstvo národnej obrany alebo ním riadené organizácie, ak ide o výrobky im dodávané a vtedy, ak si ministerstvo vyžiada predloženie cenového návrhu,
e)
ministerstvá stavebníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným určené pre bytovú alebo občiansku výstavbu a o výrobky vybrané pre centrálnu reguláciu,
f)
ministerstvá lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným,
g)
Federálne ministerstvo dopravy, ak ide o výrobky dodávané viac ako jednej organizácii alebo výrobnej hospodárskej jednotky riadené týmto ústredným orgánom,
h)
ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným,
ch)
ďalšie orgány alebo organizácie (gestor) podľa rozhodnutia cenového úradu.
(3)
Ak sú hlavnými odberateľmi ústredné orgány uvedené v odseku 2 písm. d) až h), nezasiela sa už cenový návrh im podriadeným odberateľským organizáciám.
(4)
Návrh veľkoobchodnej aj maloobchodnej ceny sa prerokúva súčasne, ak sa predpokladajú od začiatku dodávky za tieto ceny. Ak je výrobná organizácia oprávnená určiť len veľkoobchodnú cenu, predkladá návrhy oboch cien orgánu alebo organizácii, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu. Pri tuzemských i pri dovážaných výrobkoch, ktoré sa budú podľa § 2 ods. 2 písm. d) dodávať i za obchodné ceny, musí sa v rámci cenového konania prerokovať aj obchodná cena.
(5)
Odberatelia uvedení v odseku 2 sú povinní zaslať svoje odôvodnené stanoviská k návrhu ceny do 15 dní od doručenia návrhu. Táto lehota sa predlžuje na 30 dní, ak o to požiada odberateľ zo závažných dôvodov. Ak odberateľ svoje stanovisko neoznámi do uvedenej lehoty, platí, že s návrhom súhlasí. Ak odberateľ s návrhom ceny nesúhlasí, je dodávateľ povinný prerokovať jeho námietky do 15 dní od ich doručenia. Ak ani potom nedôjde k dohode, prikladajú sa k návrhu ceny stanoviská dodávateľa i odberateľa podpísané oprávnenými pracovníkmi, ak cenu určí cenový orgán. Ak má pôsobnosť určiť cenu dodávateľ, rieši sa prípad ako cenový spor podľa § 55.
(6)
Návrh ceny výrobku dodávaného pre stavby prerokuje dodávateľ s investorom a s generálnym projektantom. Ak je prvým odberateľom vyšší dodávateľ, prerokuje ho s vyšším dodávateľom. Vyšší dodávateľ prerokuje ním odsúhlasené ceny s investorom a generálnym projektantom spolu s ostatnými cenovými podkladmi vyššej dodávky. Na tento účel im predkladá aj návrhy cien svojich poddodávateľov. Ak investor a generálny projektant nesúhlasí s cenami poddodávateľa, postupuje sa podľa § 55.
(7)
Pri tvorbe ceny neštandardného výrobku dodávaného pre stavby, pre ktorý bol určený limit veľkoobchodnej ceny, spracuje dodávateľ návrh ceny spôsobom uvedeným v § 30 ods. 4. Ak rozdiel medzi návrhom ceny a určeným cenovým limitom nie je viac ako ± 3 %, určí dodávateľ veľkoobchodnú cenu vo výške limitu podľa § 54 ods. 5 bez cenového konania.
(8)
Ak o to požiada spracovateľ návrhu ceny, je povinný tiež dodávateľ objemovo významnej poddodávky spracovať a prerokovať jej cenu v požadovaných lehotách.
(9)
Ak ide o návrh veľkoobchodnej ceny uvedený v § 47 ods. 4, zasiela odberateľ stanovisko len ak požaduje úpravu ceny podľa podmienok realizácie, alebo ak namieta nesprávny výpočet ceny. V ostatných prípadoch nezasiela stanovisko a poverená organizácia určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty podľa odseku 5.
(10)
K navrhovanej cene utvorenej spôsobom podľa § 11 ods. 2 písm. b), § 14 a 15 sa môže odberateľ vyjadriť aj z iných hľadísk, ako je návrh spracovaný, najmä z hľadiska vplyvu navrhovanej ceny na náklady odberateľa.
(11)
Za prerokovanie a súhlas s návrhom ceny sa považuje jej zaplatenie, ak ide o
a)
cenu služby alebo opravy tvorenú stavebnicovým spôsobom,
b)
veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku, ktorého dodávku podľa požiadavky odberateľa uskutočňuje dodávateľ ihneď alebo najneskôr do 3 mesiacov.
§ 52
Cenové komisie
Cenové úrady zriaďujú pre cenové konanie cenové komisie, ktorých členovia sú splnomocnení zástupcovia hlavných dodávateľských a odberateľských orgánov a organizácií. Cenový návrh sa zasiela členom cenovej komisie a jeho prerokovanie v cenovej komisii nahrádza prerokovanie podľa § 51, prípadne podľa § 53 ods. 5. Zloženie cenových komisií a podrobnejšie podmienky ich činnosti ustanovuje cenový úrad, ktorý ich zriadil a ktorý tiež, na návrh orgánov a organizácií v komisii zastúpených, vymenúva členov komisií. Cenové komisie si môžu zriaďovať aj orgány alebo organizácie poverené pôsobnosťou v určení cien, pričom musia byť ich členovia zástupcami hlavných odberateľov uvedených v § 51 ods. 2.
§ 53
Predkladanie návrhov cien
(1)
Ak cenu určuje cenový orgán alebo poverená organizácia, predkladá im návrh ceny generálne riaditeľstvo dodávateľskej organizácie, prípadne iná organizácia určená cenovým úradom po dohode s jej nadriadeným orgánom. Návrh nákupnej ceny iného výrobku ako poľnohospodárskeho a návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku predkladá odberateľská organizácia.
(2)
Ústredné orgány predkladajú návrhy cien za podriadené organizácie uvedené v odseku 1
a)
v rozsahu platných predpisov51) a tejto vyhlášky,52)
b)
ministerstvá lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o ceny povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej vody, podľa podkladov príslušných národných výborov a ceny surového dreva,
c)
ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov,
d)
Český geologický úrad a Slovenský geologický úrad spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geologických prác,
e)
Český geodetický a kartografický úrad a Slovenský úrad geodézie a kartografie spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geodetických a kartografických prác,
f)
v ďalších prípadoch na základe dohody s cenovým úradom.
(3)
Predkladateľ návrhu ceny je povinný predložiť návrh ceny tak, aby vzhľadom na lehoty na jeho prerokovanie podľa odseku 6, prípadne doplnenie podľa odseku 7, mohla sa cena určiť v lehotách podľa § 54 ods. 1 pred fakturáciou prvej dodávky, pri dodávkach pre investičnú výstavbu v lehotách podľa § 54 ods. 2.
(4)
Návrh ceny nového výrobku podpisuje štatutárny zástupca organizácie alebo pracovník oprávnený podľa organizačných predpisov, prípadne písomne splnomocnený štatutárnym zástupcom (ďalej len „oprávnený pracovník“).
(5)
Súčasne s predložením návrhu ceny cenovému orgánu predkladá sa ďalšie vyhotovenie návrhu
a)
nadriadenému ústrednému orgánu, pokiaľ si tento orgán predkladanie návrhov vyžiada,
b)
Federálnemu ministerstvu financií alebo ministerstvám financií Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, ak návrh ceny predstavuje nové nároky na dotáciu zo štátneho rozpočtu, a ďalej v prípadoch, keď sa uplatňuje rozdielová daň z obratu.
(6)
Orgány uvedené v odseku 5 oznámia do 15 dní od doručenia návrhu svoje zdôvodnené stanoviská cenovému orgánu. Ak svoje stanovisko neoznámia do tejto lehoty, platí, že s návrhom súhlasia.
(7)
Ak návrh ceny nemá predpísané náležitosti alebo ak na určenie ceny treba doplniť návrh o ďalšie doklady, požiada cenový orgán alebo organizácia oprávnená určiť cenu o jeho doplnenie do 10 dní od doručenia návrhu. Predkladateľ je povinný doplniť návrh ceny do 15 dní, pokiaľ sa nedohodne s uvedeným orgánom alebo organizáciou na dlhšej lehote.
(8)
Občania predkladajú pre svoje výrobky podklady na spracovanie návrhu nákupnej ceny podľa § 33 ods. 2 odberateľskej organizácii a cenovému úradu alebo národnému výboru pre spracovanie návrhu maloobchodnej ceny podľa § 33 ods. 3. Náležitosti podkladov pre návrhy nákupných cien dohodnú s odberateľskou organizáciou, náležitosti podkladov pre návrhy maloobchodných cien určí cenový orgán.
§ 54
Lehoty a spôsob určenia ceny
(1)
Orgány oprávnené určiť cenu ju určia najneskôr do 30 dní, po tom, čo dostanú návrh so všetkými náležitosťami, včítane odôvodnených stanovísk účastníkov cenového konania. Lehota sa primerane predĺži v prípadoch, keď si orgán oprávnený určiť cenu písomne vyhradí dlhšiu lehotu alebo keď dôjde k cenovému sporu podľa § 55. Organizácie poverené určiť cenu ju určia do 10 dní po dosiahnutí dohody s odberateľmi.
(2)
Ceny výrobkov dodávaných pre stavby sa určia tak, aby sa mohli použiť pri spracovaní odbytového rozpočtu. V prípadoch, keď možno v odbytovom rozpočte použiť predbežné ceny alebo cenové limity, určí sa cena pred začatím výroby, najneskôr však 60 dní pred vystavením splátkového listu, ak sa nevystavil pred fakturáciou.
(3)
Výmer, ktorým sa určuje cena, obsahuje
a)
názov orgánu alebo organizácie ho vydávajúcej s odkazom na predpis alebo poverenie, na základe ktorého určí cenu,
b)
presné označenie výrobku, včítane číselného kódu podľa § 47 ods. 1 písm. a),
c)
označenie druhu ceny podľa § 2 a 3, výšku určenej ceny, mernú jednotku, a ak prichádza do úvahy, aj sumu, o ktorú bola upravená cena podľa § 19 až 21 s odkazom na príslušný paragraf, a ďalej označenie ceny platnej pre výrobu jedného kusa,
d)
vymedzenie podstatných podmienok, prípadne odkaz na doklad, kde sú písomne vymedzené,
e)
spôsob tvorby ceny; pri prevzatí ceny doterajšieho výrobku podľa § 43 ods. 2 sa uvádza odkaz na rozhodnutie, ktorým bola táto cena určená,
f)
dátum predloženia cenového návrhu pri výmeroch vydávaných cenovým orgánom,
g)
dátum začiatku účinnosti cenového výmeru; spätnú účinnosť cenového výmeru môže výnimočne povoliť iba príslušný cenový úrad alebo národný výbor; ak ide o prirážky za cenové zvýhodnenie, zvýhodnené alebo prechodne platné ceny, aj dátum skončenia ich platnosti, prípadne pre aké množstvo platí prechodne platná cena,
h)
výrobcu (ak ide o jediného výrobcu),
ch)
dátum vydania výmeru a jeho číslo,
i)
podpis oprávneného pracovníka.
(4)
Výmerom sa určujú veľkoobchodné ceny opakovane dodávaných výrobkov, veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov určované podľa § 27 ods. 1 písm. a) a b), nákupné ceny, maloobchodné ceny a kalkulačné sadzby používané pre tvorbu cien. Výmer sa vydáva aj na zaradenie nového výrobku do cenovej skupiny a na ponechanie ceny podľa § 6 ods. 3 písm. b).
(5)
Organizácie poverené určovať ceny sú povinné viesť evidenciu cenových výmerov, ktoré vydali, a evidenciu nimi určených cien, na ktoré neboli vydané cenové výmery. Pre evidenciu určených cien sú záväzné údaje uvedené v odseku 3 písm. b) až e), g) a i) s tým, že sa táto cena považuje za určenú dňom zápisu do evidencie.
(6)
Zápisom do evidencie sa určujú veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov, bežné kúpne ceny, veľkoobchodné ceny určované podľa § 27 ods. 1 písm. c), veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov, základné veľkoobchodné ceny a maloobchodné ceny výrobkov luxusného vyhotovenia a výrobkov mimoriadnej kvality, veľkoobchodné ceny a maloobchodné ceny výkonov a výrobkov dodávaných výrobnými organizáciami priamo občanom podľa § 40, dočasné veľkoobchodné ceny určované organizáciami podľa § 3 ods. 2, predbežné ceny, veľkoobchodné ceny výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti podľa § 16.
(7)
Uvedením vo faktúre spolu s označením príslušného druhu ceny a uvedením percentných sadzieb dane z obratu určí dodávateľ veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu alebo obchodnú cenu. Po predchádzajúcej dohode s dodávateľom môže obchodné ceny určovať obchodná organizácia.
(8)
Na prerokovanie a určenie ceny nového výrobku sa nevyžaduje, aby bolo ukončené technické alebo odbytové konanie pre tento výrobok alebo aby boli splnené ďalšie podmienky potrebné na jeho uvedenie do obehu, ako sú napríklad skúšky podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Určenie ceny nie je súhlasom na uvedenie výrobku do obehu, ale len jednou z nevyhnutných podmienok jeho predaja. Ak po určení ceny a po dokončení technického alebo odbytového konania dôjde k zmene niektorej z podstatných podmienok výrobku, spracovateľ návrhu ceny formou dodatku prerokuje a určí novú cenu, prípadne nahradí dosiaľ uplatňovanú dočasnú cenu.
(9)
Ak sa pre výrobok zmení kód jednotnej klasifikácie, zostáva vydané rozhodnutie (výmer) o cene v platnosti. Výrobca je však povinný informovať o tejto zmene orgán alebo organizáciu, ktorá cenu určila, cenového gestora a hlavných odberateľov, ktorým výmer zaslala. Tento postup neplatí v prípade, keď v dôsledku nesprávneho zaradenia nového výrobku spracovateľom návrhu ceny bola cena určená v nesprávnej výške. V tomto prípade platí postup pre zmeny nesprávnych cien.
§ 55
Cenové spory
(1)
Cenový spor vzniká v prípade, keď pôsobnosť určiť cenu nového výrobku má orgán alebo dodávajúca organizácia z poverenia cenového úradu a keď nedošlo k dohode o výške ceny medzi dodávateľom a niektorým hlavným odberateľom, ani medzi ich nadriadenými ústrednými orgánmi.
(2)
Cenový spor predkladá orgán poverený určením ceny alebo ústredný orgán dodávateľskej organizácie poverenej určením ceny do 30 dní po skončení neúspešného rokovania cenovému úradu na rozhodnutie. Ak cenový spor predkladá poverená organizácia, musí súčasne predložiť cenovému úradu stanoviská nadriadených orgánov dodávateľa i odberateľa.
(3)
Mimoriadne náklady spojené s riešením cenových sporov (napr. odmeny znalcom) uhrádza generálne riaditeľstvo dodávateľskej a odberateľskej organizácie v pomere, ktorý určí cenový úrad na základe výsledku sporu.
§ 56
Zaokrúhľovanie cien
(1)
Ceny sa pri ich tvorbe zaokrúhľujú takto:
| Pri cene za mernú jednotku | Jednotka zaokrúhlenia pre maloobchodné ceny | Jednotka zaokrúhlenia pre ostatné druhy cien |
|---|---|---|
| do Kčs 0,10 | - | na haliere |
| do Kčs 1,- | na päť halierov | na päť halierov |
| do Kčs 5,- | na desať halierov | na päť halierov |
| do Kčs 20,- | na päťdesiat halierov | na desať halierov |
| do Kčs 100,- | na koruny | na päťdesiat halierov |
| do Kčs 500,- | na päť korún | na koruny |
| do Kčs 1 000,- | na desať korún | na päť korún |
| do Kčs 10 000,- | na desať korún | na desať korún |
| nad Kčs 10 000,- | na desať korún | na sto korún |
(2)
Prirážky a zrážky uvedené v § 22 písm. b) až d) uplatňované v oblasti veľkoobchodných alebo nákupných cien a odbytové prirážky a zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Po ich pripočítaní (odpočítaní) k veľkoobchodnej alebo nákupnej cene sa výsledná cena už nezaokrúhľuje.
(3)
Pri tvorbe obchodnej ceny tuzemského výrobku sa vychádza zo zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) ceny. Pri tvorbe jeho maloobchodnej ceny sa vychádza zo zaokrúhlenej obchodnej ceny, prípadne zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) ceny. Ostatné zložky maloobchodnej ceny tuzemského i dovážaného výrobku (daň z obratu, obchodná zrážka, cenový rozdiel) ani prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok v oblasti maloobchodných cien určené percentnou sadzbou sa však samostatne nezaokrúhľujú. Zaokrúhľuje sa až výsledná maloobchodná cena.
(4)
Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľuje aj veľkoobchodná cena s daňou z obratu a ceny podľa § 2 ods. 3.
(5)
Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre prípady, keď pri dodávkach za veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu alebo veľkoobchodnú cenu s odbytovou prirážkou alebo s prirážkou (zrážkou) za odchýlky od podstatných podmienok sa vo faktúre uvádza daň z obratu alebo prirážka súhrnnou sumou na celkové dodávané množstvo. Ďalej sa nevzťahuje na prípady, keď na základe určenej ceny pre určitú mernú jednotku sa účtuje jej podiel alebo násobok.
(6)
Pokiaľ sa ceny a ich zložky nezaokrúhľujú podľa odseku 1 a iný spôsob nie je rozhodnutím cenového úradu alebo v platnom cenníku ustanovený, zaokrúhľujú sa ceny na dve desatinné miesta a maloobchodné ceny na päť halierov. Orgány a organizácie sú povinné pri najbližšej zmene cien výrobkov, pre ktoré platí výnimka, použiť spôsob zaokrúhľovania podľa odseku 1.
§ 57
(1)
Riadenie cien využíva najmä
a)
údaje jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií, sústavy informácií pre zostavenie plánov a štátnych rozpočtov a sústavy vedecko-technických a ekonomických informácií, a to v členení za príslušnú organizáciu, odbor, prípadne za určený súbor jednotlivých výrobkov,
b)
rozbory vývoja a pôsobenia cien,
c)
poznatky cenových kontrol.
(2)
Organizácie a orgány spracúvajú za uplynulý kalendárny rok rozbory vývoja a pôsobenia cien v rámci rozborov hospodárenia a podľa potreby ďalšie rozbory pôsobenia významných cenových opatrení. Ich vecné zameranie ustanovuje Federálny cenový úrad spolu s cenovými úradmi republík a po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
(3)
Cenovú dokumentáciu v organizácii tvoria najmä
a)
cenové výmery, ďalej platné cenníky a dodatky k nim, ich podrobný obsah, záväzné náležitosti a spôsob centrálnej evidencie ustanovuje osobitný predpis,53) evidencia cien určených podľa § 54 ods. 5 na vyrábané výrobky,
b)
právne predpisy a rozhodnutia ústredných orgánov za oblasť cien platné pre činnosť organizácie,
c)
úplné návrhy na určenie ceny alebo zmenu ceny,
d)
podklady organizácie, ktorá spracovala návrh záväzného spôsobu tvorby cien schváleného cenovým orgánom, podklady k návrhu kalkulačných sadzieb používaných pre tvorbu cien včítane vymedzenia obsahu jednotlivých kalkulačných položiek,
e)
informácie o zahraničných cenách potrebné pre tvorbu cien.
(4)
Orgány a organizácie sú povinné uchovávať cenovú dokumentáciu najmenej 3 roky po skončení platnosti ceny pri podkladoch podľa odseku 3 písm. a) až c) a po skončení platnosti dokumentácie podľa odseku 3 písm. d) a e), dokumentáciu týkajúcu sa ceny jednotlivého výrobku najmenej 3 roky po skončení jeho výroby.
(5)
O cenách výrobkov určených pre obyvateľstvo musí byť vo všetkých prevádzkárňach obchodu, služieb, dopravy a i. zabezpečená každému prístupná, presná a úplná informácia (cenník, tarifa, výmer, prípadne doklad o cene).
§ 58
Plánovanie cenových kontrol
(1)
Základným nástrojom riadenia cenovej kontroly sú plány cenových kontrol zostavené cenovými úradmi republík, ktoré zahŕňajú rozhodujúce úlohy,54) kontrolné úlohy cenových úradov, ústredných orgánov, štátnych, družstevných a spoločenských organizácií, národných výborov a štátnych inšpekcií.55)
(2)
Ustanovené rozhodujúce úlohy v cenovej kontrole sú ústredné orgány povinné zahrnúť do svojich plánov cenových kontrol, ktoré predložia cenovému úradu v ním určenom termíne. Tieto úlohy možno zmeniť len so súhlasom cenového úradu.
(3)
Orgány uvedené v odseku 1 predkladajú správy o výsledkoch cenových kontrol za uplynulý rok do 31. januára nasledujúceho roka, a to federálne orgány Federálnemu cenovému úradu, ostatné orgány cenovým úradom republík, podľa požiadaviek týchto úradov.
§ 59
Zmeny nesprávnych cien
(1)
Nesprávnou je cena, ktorej výška sa určila v rozpore s predpismi alebo s rozhodnutiami cenových orgánov pre tvorbu a zmeny cien.
(2)
Nesprávna vyššia cena sa mení najmä na základe zistenia cenovej kontroly alebo podľa rozhodnutia cenového orgánu. Odberateľské orgány a organizácie majú povinnosť upozorniť cenový orgán na nesprávnu vyššiu cenu, ktorá bola voči ním uplatnená.
(3)
Nesprávnu vyššiu cenu zmení orgán alebo organizácia, ktoré ju určili, bez meškania po zistení správnej ceny. Organizácia, ktorá nemá pôsobnosť určiť správnu cenu, môže do času určenia správnej ceny použiť dočasnú veľkoobchodnú cenu. Zmena platí pre všetky výrobky dodané za nesprávnu cenu, maximálne však 3 roky spätne pred prvým dňom v mesiaci, v ktorom bola nesprávna cena zistená.
(4)
Nesprávnu nižšiu cenu môže zmeniť len cenový úrad alebo národný výbor, ktorý zároveň určí platnosť tejto zmeny. Pri zmluvných dodávkach platí zmena pre dodávky podľa zmlúv uzavretých od začiatku platnosti zmeny.
(5)
Dôvodom pre zmenu nesprávnej nižšej ceny nie je preukázateľná výpočtová chyba v návrhu ceny, ktorá nepresahuje 5 % určenej ceny. Za nesprávnu nižšiu cenu sa nepovažuje najmä cena výrobku, ktorého skutočné náklady sú vyššie než náklady uvedené v cenovej kalkulácii alebo pri ktorom sa vykazuje nízka rentabilita, prípadne strata v cene.
(6)
Generálne riaditeľstvo a organizácie sú povinné v prípadoch porušenia cenových predpisov bez meškania zabezpečiť opatrenia na nápravu a v ich rámci
a)
vyrovnať podľa právnych predpisov56) prostriedky získané neoprávnene porušením cenových predpisov,
b)
zistiť osobne zodpovedných pracovníkov a uplatniť voči nim postih včítane náhrady škody.57)
(7)
Ak kontrolovaná organizácia nezabezpečí opatrenia na nápravu, je povinná ich zabezpečiť nadriadená organizácia alebo orgán. Ak organizácia nesplní povinnosť zmeniť nesprávnu cenu, môže o jej zmene rozhodnúť cenový úrad.
§ 60
Federálny cenový úrad
(1)
Federálny cenový úrad v rozsahu svojej pôsobnosti58) najmä
a)
vyhlasuje ceny a ich zmeny schválené vládou Československej socialistickej republiky,
b)
vydáva metodické pokyny pre vypracovanie plánu vývoja cien na základe splnomocnenia Štátnou plánovacou komisiou a podrobnejšie zásady pre zmeny cien,
c)
ustanovuje a mení spôsoby tvorby cien a cenových limitov, ceny, cenové limity a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, pokiaľ túto pôsobnosť neprenesie na iné orgány alebo organizácie,
d)
vydáva opatrenia pre úpravu cien podľa podmienok realizácie a určí takto upravené ceny, pokiaľ pôsobnosť v určení týchto cien neprenesie na iné orgány alebo organizácie,
e)
ustanovuje spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov, jednotné ceny niektorých dovážaných výrobkov a určuje výrobky, ktorých ceny sa zjednocujú s cenami tuzemských výrobkov,
f)
ustanovuje spôsoby tvorby cenových rozdielov v maloobchodných cenách a po dohode s Federálnym ministerstvom financií, príslušnými ministerstvami a cenovými úradmi republík spolurozhoduje o ich použití,
g)
ustanovuje lehoty na predkladanie podkladov pre tvorbu cien a pre cenové opatrenia a navrhuje hlavné smery cenového výskumu,
h)
určuje po dohode s cenovými úradmi republík, ktoré údaje zo sociálno-ekonomických informácií podľa § 57 ods. 1 písm. a) sa záväzne využívajú v cenovej oblasti,
ch)
poveruje cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich nadriadenými ústrednými orgánmi a zriaďuje cenové komisie,
i)
rozhoduje cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môže zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesol cenovú pôsobnosť, v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo iných právnych predpisov alebo keď je to potrebné pre určenie správnej ceny.
(2)
Federálny cenový úrad metodicky riadi federálne orgány a organizácie, ktoré tvoria a určujú ceny podľa osobitných predpisov, a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti cien.
(3)
Federálny cenový úrad koordinuje
a)
účasť federálnych orgánov a organizácií na zabezpečovaní zásadných opatrení v oblasti cien,
b)
spracovanie rozborov vývoja a pôsobenia cien v Československej socialistickej republike.
(4)
Federálny cenový úrad sa môže zúčastňovať cenového konania pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti iných orgánov a organizácií.
(5)
Federálny cenový úrad po dohode s cenovými úradmi republík
a)
vydáva opatrenia určené pre celé odvetvia, prípadne odbory alebo organizácie, pri ktorých je cenová pôsobnosť rozdelená medzi tieto orgány,
b)
ustanovuje lehoty podľa odseku 1 písm. g) pre odbory a organizácie v cenovej pôsobnosti cenových úradov republík.
§ 61
Cenové úrady republík
(1)
Cenové úrady republík v rozsahu svojej pôsobnosti v tvorbe a kontrole cien59) na území svojej republiky najmä
a)
vyhlasujú ceny a ich zmeny schválené vládami republík, prípadne schválené len vládou Československej socialistickej republiky, ak ide o zmeny maloobchodných cien,
b)
vydávajú podrobnejšie pokyny na vykonanie plánovaných zmien cien,
c)
ustanovujú a menia spôsoby tvorby cien a cenových limitov, ceny, cenové limity a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, pokiaľ touto pôsobnosťou nepoveria iné orgány alebo organizácie,
d)
vydávajú opatrenia pre úpravu cien podľa podmienok realizácie a určujú takto upravené ceny, pokiaľ touto pôsobnosťou nepoveria iné orgány alebo organizácie,
e)
menia maloobchodné ceny po dohode s Federálnym cenovým úradom,
f)
poverujú cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich nadriadenými ústrednými orgánmi a zriaďujú cenové komisie,
g)
rozhodujú cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môžu zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesli cenovú pôsobnosť,
h)
predkladajú Federálnemu cenovému úradu svoje stanoviská k návrhom zásad cenovej politiky, smerníc pre vypracovanie plánu vývoja cien a plánu vývoja cien pripravovaných federálnymi orgánmi a k návrhom ostatných zásadných opatrení pripravovaných Federálnym cenovým úradom.
(2)
Cenové úrady republík pre oblasť cenovej pôsobnosti národných výborov
a)
určujú zmeny cien uskutočňované podľa osobitného predpisu60) s výnimkou zmien cien služieb, výkonov a prác, pokiaľ si nevyhradia aj zmeny týchto cien,
b)
môžu rozhodnúť po dohode s príslušným národným výborom, že organizácie v pôsobnosti národných výborov určujú veľkoobchodné ceny, ak sú utvorené niektorým zo záväzných spôsobov, a maloobchodné ceny tvorené z týchto veľkoobchodných cien spôsobom uvedeným v § 34 ods. 2 písm. a) alebo b), alebo ceny objemovo nevýznamných výrobkov.
(3)
Cenové úrady republík sa môžu zúčastniť cenového konania pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti Federálneho cenového úradu alebo iných orgánov alebo organizácií.
(4)
Cenové úrady republík koordinujú, metodicky riadia a vykonávajú cenovú kontrolu na území republiky vo všetkých orgánoch a organizáciách, u občanov poskytujúcich drobné výrobky a služby s povolením príslušných orgánov alebo vykonávajúcich činnosť na základe oprávnenia, okrem cenovej kontroly v ústredných orgánoch, v hospodárskych organizáciách podľa osobitného štatútu a v rozpočtových organizáciách a útvaroch podriadených Federálnemu ministerstvu národnej obrany a Federálnemu ministerstvu vnútra.
(5)
Opatrenia v tvorbe a kontrole cien výrobkov vyrábaných v oboch republikách robia cenové úrady republík v odôvodnených prípadoch po vzájomnom prerokovaní alebo spoločne a zabezpečujú pritom v ustanovenom rozsahu jednotnosť cien.
§ 62
Štátna plánovacia komisia
Štátna plánovacia komisia vykonáva pôsobnosť v tvorbe a kontrole cien lietadiel a podľa osobitného predpisu v tvorbe a kontrole cien výrobkov vojenskej techniky.61)
§ 63
Federálne ministerstvo financií, Ministerstvo financií ČSR a Ministerstvo financií SSR
V prípadoch, keď sa navrhuje uplatnenie dotácie k cene a keď daň z obratu nie je určená sadzbou, je potrebné určiť alebo zmeniť cenu po dohode s Federálnym ministerstvom financií, prípadne s ministerstvami financií republík.
§ 64
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu
(1)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu podľa osobitného predpisu62)
a)
vydáva v súlade s ustanovenými zásadami štátnej cenovej politiky pre organizácie zahraničného obchodu pokyny pre tvorbu a kontrolu cien v oblasti zahraničnoobchodných vzťahov, cien výrobkov predávaných do zahraničia i tuzemska za cudzie meny a výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi a informačnými strediskami, b) vykonáva kontrolu v oblastiach podľa písmena a).
(2)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu predkladá Federálnemu cenovému úradu
a)
návrhy zásad tvorby obchodných prirážok a obchodných zrážok pre organizácie zahraničného obchodu, prípadne návrhy týchto prirážok a zrážok,
b)
na určenie veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov uvedených v § 27 ods. 1 písm. a) a b) podklady podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b), v dohodnutom rozsahu údaje o skutočných kúpnych cenách a ich predpokladanom vývoji a zúčastňuje sa na prerokovaní ich návrhov,
c)
návrhy na spôsoby tvorby a kontroly kúpnych cien a zabezpečuje ich dodržiavanie v podriadených organizáciách,
d)
prognózy vývoja zahraničných cien.
(3)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykonáva primerane pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien pri organizáciách, voči ktorým plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy.
§ 65
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj
(1)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj podľa zásad štátnej cenovej politiky v spolupráci s Českou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenskou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj predkladá Federálnemu cenovému úradu návrhy spôsobov tvorby cien a návrhy na určenie a zmeny cien projektových prác a inžinierskej činnosti. V tejto oblasti zabezpečuje vydávanie cenníkov a vykonávanie rozborov vývoja a pôsobenia cien.
(2)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi a Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj alebo Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík určuje predbežné a spresnené ceny vedecko-technických prác spojených s riešením úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky; pri úlohách zo štátnych cieľových programov a štátnych vedecko-technických programov riešených v pôsobnosti ústredných orgánov republík robí tak Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj alebo Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj po dohode so Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.
(3)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj predkladá na požiadanie Federálneho cenového úradu stanoviská k návrhom cien rozhodujúcich výrobkov pre stavby.
(4)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj vykonávajú pôsobnosť odvetvových ministerstiev podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien pri organizáciách nimi riadených.
§ 66
Úrad pre normalizáciu a meranie
Úrad pre normalizáciu a meranie ustanovuje po dohode s cenovými úradmi
a)
spôsob tvorby cien za výkony štátneho skúšobníctva63) a určuje ceny za tieto výkony štátnym skúšobniam, ktoré sú mu priamo podriadené,
b)
spôsob tvorby cien metrologických výkonov a určuje ceny za výkony orgánov štátnej metrológie.
§ 67
Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra
(1)
Federálne ministerstvo národnej obrany určuje a mení ceny výrobkov vyrábaných podriadenými hospodárskymi organizáciami podľa osobitného štatútu a jemu podriadenými útvarmi a zariadeniami a dodávaných československým ozbrojeným silám s výnimkou výrobkov, ktorých ceny určuje Štátna plánovacia komisia podľa § 62, a stavebných a montážnych prác.
(2)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže pôsobnosť podľa odseku 1 preniesť na podriadené organizácie.
(3)
Federálne ministerstvo národnej obrany vykonáva primerane pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien pri podriadených organizáciách. V hospodárskych organizáciách podľa osobitného štatútu a v podriadených útvaroch a zariadeniach má výhradné právo kontroly cien, pokiaľ nejde o kontrolu cien vykonávanú Štátnou plánovacou komisiou podľa § 62.
(4)
Federálne ministerstvo vnútra má pôsobnosť uvedenú v odsekoch 1 až 3 pre podriadené organizácie, útvary a zariadenia.
§ 68
Správa federálnych hmotných rezerv
(1)
Správa federálnych hmotných rezerv určuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií a po prerokovaní s Federálnym cenovým úradom ceny (sadzby) a ich zmeny, ktoré účtuje za poskytnutie hmotných rezerv na dočasné použitie.
(2)
Správa federálnych hmotných rezerv vykonáva pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien prác a služieb v podriadených organizáciách.
§ 69
Ostatné federálne a republikové ústredné orgány štátnej správy
(1)
Odvetvové federálne a republikové ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvá“) predkladajú cenovému úradu, prípadne iným orgánom, na ktoré je prenesená cenová pôsobnosť, návrhy
a)
cien a ich zmien64) v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,65)
b)
odbytových prirážok a zrážok, obchodných prirážok a zrážok z maloobchodných cien a ich zmien v podriadených organizáciách.
(2)
Ministerstvá určujú
a)
predbežné a spresnené ceny a zmeny týchto cien za práce podľa § 38 spojené s riešením úloh príslušného rezortného plánu rozvoja vedy a techniky a plánu štandardizácie,
b)
predbežné a spresnené ceny a zmeny týchto cien za práce podľa § 38 spojené s riešením úloh štátneho plánu ekonomického výskumu po dohode s Radou ekonomického výskumu,
c)
kalkulačné sadzby a hodinové sadzby pre tvorbu cien vedecko-technických prác priamo riadeným organizáciám,
d)
podľa spôsobu tvorby cien ustanoveného Úradom pre normalizáciu a meranie pre podriadené štátne i rezortné skúšobne ceny výkonov skúšobníctva vykonávaných podľa osobitného predpisu,66)
e)
ceny a zmeny cien v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi51) alebo v rozsahu na ne prenesenej pôsobnosti.
(3)
Federálne ministerstvo palív a energetiky určuje ceny geologických prác pre ťažbu uránového kovu.
(4)
Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík určujú veľkoobchodné ceny opráv traktorov, poľnohospodárskych strojov a zariadení opakovane vykonávaných poľnohospodárskymi organizáciami výhradne pre potreby poľnohospodárskej výroby s výnimkou generálnych opráv traktorov a mechanizačných prostriedkov vykonávaných strojovými a traktorovými stanicami a opravovňami poľnohospodárskych strojov a s výnimkou opráv, ktorých ceny sa určujú podľa § 70 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a podľa § 72 ods. 3 písm. a) č. 4.
(5)
Ministerstvá obchodu republík a príslušné odvetvové ústredné orgány zabezpečujú pri spotrebných výrobkoch žiadúcu skladbu sortimentu v jednotlivých cenových polohách, najmä primeraný podiel výrobkov nízkych cenových polôh. Ministerstvá obchodu republík určujú maloobchodné ceny služieb, ktoré poskytujú nimi riadené organizácie v súvislosti s predajom výrobkov, ak nie je ustanovené inak, a vydávajú po dohode s cenovými úradmi smernice pre dopredaje v oblasti maloobchodných cien.
(6)
Ministerstvá, ktorých podriadené organizácie vykonávajú dopredaje, schvaľujú návrhy na vecný a finančný rozsah dopredajov včítane znížených cien, pokiaľ určením znížených cien nepoveria nimi riadené generálne riaditeľstvá, prípadne organizácie. Tieto ministerstvá predkladajú ročne cenovým úradom zhodnotenie dopredajov v dohodnutom termíne.
(7)
Ministerstvá zabezpečujú v podriadených organizáciách dodržiavanie cenových predpisov a vykonávanie kontroly cien, ukladajú opatrenia na nápravu a dodatkové odvody, prerokúvajú spolu navzájom prípady, keď sa ich organizácie nedohodli o výške ceny, a predkladajú svoje stanoviská na riešenie cenového sporu cenovým úradom, stanoviská k návrhom záväzných spôsobov tvorby cien a robia podľa cenových, prípadne iných predpisov ďalšie opatrenia.
(8)
Ministerstvá zabezpečujú v podriadených organizáciách vydávanie cenníkov a zverejňovanie cien výrobkov vyrábaných, prípadne predávaných týmito organizáciami.
(9)
Federálne ministerstvá predkladajú Federálnemu cenovému úradu a ministerstvá republík cenovým úradom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien, plány cenových kontrol, správy o plnení týchto plánov a o výsledkoch vykonaných kontrol, o uložených dodatkových odvodoch, majetkových a osobných sankciách a náhradách škôd.
§ 70
Národné výbory
(1)
Krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“) v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonmi národných rád,67) najmä
a)
určujú ceny výrobkov včítane cien upravených podľa podmienok realizácie, kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, menia ceny výkonov a určujú ceny v rámci najvyššie prípustných cien pre organizácie a občanov v týchto osobitných predpisoch uvedené, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 4,
b)
určujú ceny prepravných výkonov v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951.7 (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie s výnimkou vstupného do kín,
c)
usmerňujú cenovú tvorbu zverenú do pôsobnosti národných výborov nižších stupňov,
d)
zabezpečujú zverejňovanie cien včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými národnými výbormi (v Slovenskej socialistickej republike organizáciami riadenými krajskými národnými výbormi), okrem cenníkov vydávaných cenovými úradmi,
e)
predkladajú cenovým úradom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien za organizácie riadené národnými výbormi.
(2)
Okresné národné výbory v Slovenskej socialistickej republike v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonom Slovenskej národnej rady68)
a)
určujú ceny výrobkov včítane cien upravených podľa podmienok realizácie a menia ceny výkonov pre organizácie a občanov v tomto osobitnom predpise uvedené, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 4,
b)
predkladajú krajským národným výborom podklady pre rozbory vývoja a pôsobenia cien,
c)
spracúvajú návrhy na cenové opatrenia,
d)
spracúvajú a predkladajú krajským národným výborom návrhy plánu kontroly cien,
e)
zabezpečujú zverejňovanie cien včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými výbormi.
(3)
Krajské národné výbory majú tiež pôsobnosť podľa § 69 ods. 6 s tým, že pri výrobkoch predávaných súbežne v organizáciách štátneho obchodu a v spotrebných družstvách zabezpečujú opatrenia pre dopredaje po dohode s ústrednými orgánmi týchto organizácií. Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na organizácie ani na národné výbory nižšieho stupňa.
(4)
Pôsobnosť krajských národných výborov republík, prípadne okresných národných výborov v Slovenskej socialistickej republike sa nevzťahuje na určenie cien a ich zmien
a)
ak ide o jednotné ceny podľa § 35 ods. 1,
b)
stavebných a montážnych prác, ak nejde o ceny určené v rámci najvyššie prípustných cien,
c)
poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, okrem potravinárskych výrobkov vyrábaných a dodávaných na základe povolenia národného výboru občanmi alebo jednorazovo spoločenskými organizáciami,
d)
opráv motorových vozidiel pre cestnú dopravu, ak nejde o ceny určené v rámci najvyššie prípustných cien,
e)
cestovného ruchu, periodických publikácií, neperiodických publikácií vydávaných organizáciami, ktoré majú trvalé vydavateľské oprávnenie,
f)
ktoré si vyhradí cenový úrad republiky,
g)
ktoré určuje Federálny cenový úrad podľa § 60 pre všetky organizácie alebo ktoré určujú iné orgány a organizácie podľa osobitných predpisov alebo tejto vyhlášky.
(5)
Krajské národné výbory môžu zveriť výkon svojej pôsobnosti v určení cien a v určení zmien cien výkonov národným výborom nižšieho stupňa so súhlasom cenového úradu republiky, s výnimkou cien upravených podľa § 18 až 20, základných cien a zvýhodnených alebo znevýhodnených cien podľa § 21.
(6)
Národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2 zabezpečujú v organizáciách, pri ktorých majú pôsobnosť v tvorbe cien, a u občanov vykonávajúcich drobné služby s povolením národného výboru metodické riadenie v oblasti cien.
(7)
Krajské národné výbory
a)
riadia cenovú kontrolu vykonávanú národnými výbormi nižších stupňov,
b)
predkladajú cenovému úradu plány cenových kontrol, správy o ich výsledkoch včítane uložených dodatkových odvodov, majetkových a osobných sankcií a náhrad škôd.
(8)
Národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2 vykonávajú kontrolu cien nielen v organizáciách riadených národnými výbormi, ale aj v ďalších organizáciách a u občanov uvedených v osobitných predpisoch67) a68) pokiaľ sú tým poverené cenovými úradmi po predchádzajúcej dohode. Na základe kontrolných zistení ukladajú opatrenia na nápravu, dodatkové odvody a robia ďalšie opatrenia podľa cenových, prípadne iných predpisov.
§ 71
Ústredné orgány družstevných a spoločenských organizácií
(1)
Ústredné orgány tých družstevných a spoločenských organizácií, ktoré vyrábajú a dodávajú výrobky, majú pôsobnosti uvedené v § 69 ods. 1, 2, 7, 8 a 9. Zväzy výrobných družstiev majú tiež pôsobnosť podľa § 69 ods. 6s tým, že pri výrobkoch predávaných súbežne v organizáciách štátneho obchodu a spotrebných družstiev zabezpečujú opatrenia pre dopredaje po dohode s ústrednými orgánmi týchto organizácií, prípadne s krajskými národnými výbormi. Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na podriadené organizácie.
(2)
Zväzy spotrebných družstiev okrem pôsobností podľa odseku 1
a)
určujú maloobchodné ceny výrobkov v rozsahu poverenia cenovým úradom,
b)
predkladajú Federálnemu cenovému úradu návrhy obchodných zrážok za výrobky predávané prevažne v ich obchodnej sieti.
§ 72
Generálne riaditeľstvá a organizácie
(1)
Generálne riaditeľstvá a organizácie majú pôsobnosť uvedenú v tomto paragrafe, ak podľa predchádzajúcich ustanovení nie je ustanovené inak.
(2)
Generálne riaditeľstvá výrobných organizácií
a)
určujú
1.
veľkoobchodné ceny tvorené spôsobmi podľa § 9, 10, § 11 ods. 2 písm. a), § 12 a § 13 ods. 2 písm. a) pre opakovane dodávané výrobky,
2.
veľkoobchodné ceny tvorené spôsobmi podľa § 11 ods. 2 písm. b), § 13 ods. 2 písm. b), § 14 a 15 pre opakovane vyrábané výrobky, ktorých určením boli generálne riaditeľstvá poverené cenovými úradmi podľa osobitných rozhodnutí alebo na základe zoznamu novovyrábaných výrobkov, ktorý predkladajú generálne riaditeľstvá cenovým úradom najneskôr do 30. novembra pred rokom začatia výroby s uvedením predpokladaného objemu výroby každého výrobku za prvé tri roky, predpokladaného spôsobu tvorby jeho ceny a označenie stupňa plánu rozvoja vedy a techniky, ak ide o výrobok, ktorý sa bude vyrábať na jeho základe; o ďalších výrobkoch nezahrnutých do zoznamu informujú generálne riaditeľstvá cenové úrady aj v priebehu roka,
3.
veľkoobchodné ceny za práce podľa § 38 spojené s riešením úloh hospodárskeho plánu rozvoja vedy a techniky a plánu štandardizácie, za ostatné vedecko-technické práce, hodinové sadzby a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien vedecko-technických prác podriadených organizácií,
4.
ceny výrobkov vyrábaných len v organizáciách ich výrobnej hospodárskej jednotky a súčasne predávaných výhradne v predajniach týchto organizácií,
5.
základné veľkoobchodné ceny módnych noviniek, okrem výrobkov, ktorých základné ceny určuje príslušný cenový úrad,
6.
zmeny veľkoobchodných cien výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti podľa § 16,
7.
veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov,
8.
obchodné ceny,
9.
ceny a zmeny cien na základe ďalšieho poverenia cenovým orgánom alebo podľa osobitného predpisu,
b)
predkladajú
1.
cenovému orgánu návrhy na určenie cien a na zmeny veľkoobchodných cien, pokiaľ nemajú pôsobnosť ich určiť,
2.
nadriadenému orgánu plány cenových kontrol v podriadených organizáciách a správy o ich plnení včítane majetkových a osobných postihov a náhrad škôd,
3.
nadriadenému orgánu podklady pre pripravované cenové opatrenia včítane návrhov na zmeny maloobchodných cien a rozbory vývoja a pôsobenia cien,
c)
vydávajú za oblasť svojej výroby, prípadne podľa poverenia za osobitne vymedzenú oblasť, cenníky a ich dodatky,
d)
riadia činnosť podriadených organizácií v oblasti cien.
(3)
Organizácie riadené generálnymi riaditeľstvami uvedenými v odseku 2
a)
určujú
1.
veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov,
2.
veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov tvorené podľa § 27 ods. 1 písm. c),
3.
ceny opráv výrobných prostriedkov a ceny dielcov pre výrobnú i náhradnú spotrebu, okrem maloobchodných cien náhradných dielcov dodávaných tiež štátnym a družstevným obchodným organizáciám na ďalší predaj,
4.
veľkoobchodné ceny výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti podľa § 16,
5.
ceny priemyselných prác výrobnej povahy,
6.
prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok s výnimkou prirážok a zrážok podľa § 24 ods. 3 až 5,
7.
ceny za požičanie základných prostriedkov podľa § 41,
8.
ceny a zmeny cien výrobkov podľa § 40 ods. 2 až 4,
9.
kalkulačné sadzby pre tvorbu cien novozavádzaných odborov, pokiaľ si ich určenie nevyhradí cenový úrad,
10.
dočasné ceny podľa § 3 ods. 2,
b)
dojednávajú dohodou ceny podľa § 17,
c)
predkladajú návrhy cien nadriadenému orgánu alebo organizácii.
(4)
Generálne riaditeľstvá výrobných organizácií môžu pôsobnosť uvedenú v odseku 2 písm. a) preniesť na podriadené organizácie alebo si pre seba vyhradiť pôsobnosť uvedenú v odseku 3 písm. a) a b). O takej zmene informujú cenový úrad.
(5)
Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií majú pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 3, 6, 8 a 9, písm. b) až d), podľa odseku 3 písm. a) č. 6 a pôsobnosť určiť maloobchodné ceny náhradných dielcov dodávaných podriadeným organizáciám na ďalší predaj. Pôsobnosť podľa odseku 3 písm. b) majú pri výrobkoch určených na ďalší predaj za maloobchodné ceny i za podriadené organizácie, pokiaľ ju na tieto organizácie neprenesú. Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií môžu ďalej na podriadené organizácie preniesť pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 3 a odseku 3 písm. a) č. 6.
(6)
Obchodné organizácie majú pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 8, odseku 3 písm. a) č. 1, 4, 5, 7, 10, písm. b), ak nejde o výrobky určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny, a podľa písmena c).
(7)
Organizácie priamo riadené ústredným orgánom majú rovnakú pôsobnosť ako generálne riaditeľstvá a organizácie s výnimkou určenia kalkulačných a hodinových sadzieb pre tvorbu cien vedecko-technických prác.
(8)
Organizácie v cenovej pôsobnosti krajských národných výborov a okresných národných výborov majú pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 1, 3, 7, 8 a 9, písm. b) č. 1 a 3, písm. c), odseku 3 písm. a) č. 1, 2, 5, 6, 7, 10 a písm. b). Ďalej majú pôsobnosť určiť ceny nimi vyrábaných alebo dovážaných dielcov pre výrobnú i náhradnú spotrebu a maloobchodné ceny neštandardných výrobkov.
(9)
Odbytové a ostatné nevýrobné oraganizácie dodávajúce výrobky za maloobchodné ceny určujú ich pre priemyselné tuzemské i dovážané spotrebné výrobky predávané výhradne v predajniach týchto organizácií občanom, ak nejde o maloobchodné ceny, ktoré určuje cenový orgán. Uvedené organizácie tvoria maloobchodné ceny podľa § 34 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b). Maloobchodná cena dodatočne určená pre predaj výrobkov v obchodných organizáciách štátneho alebo družstevného obchodu platí pre odbytové, ostatné nevýrobné organizácie a pre organizácie uvedené v § 40 najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od jej určenia.
(10)
Organizácie zahraničného obchodu určujú bežné kúpne ceny, sadzby priamych zahraničných obchodných nákladov, obchodné ceny dovážaných výrobkov, pokiaľ ich podľa dohody neurčí obchodná organizácia.
§ 73
Cenové gescie
(1)
K širšej súčinnosti pri uplatňovaní štátnej cenovej politiky a regulácie cien môžu cenové úrady poverovať po predchádzajúcej dohode orgány a organizácie cenovou gesciou, a to najmä organizácie, ktoré sa podieľajú na prevažnej časti výroby v danom odbore alebo v najväčšom rozsahu výrobky daného odboru predávajú alebo nakupujú.
(2)
Cenové úrady pri poverovaní cenovou gesciou určujú zároveň úlohy, práva a povinnosti cenového gestora v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie opatrení, pre ktoré sa cenová gescia zriaďuje. Cenoví gestori najmä
a)
spracúvajú a predkladajú návrhy záväzných spôsobov v príslušnej skupine (odbore), vo vymedzených prípadoch prostredníctvom svojho nadriadeného ústredného orgánu,
b)
zúčastňujú sa na cenovom konaní v určenom rozsahu,
c)
pri zmenách cien zabezpečujú a koordinujú jednotné vykonávanie pokynov pre zmeny cien,
d)
organizujú spracovanie a vydávanie jednotných odborových cenníkov, prípadne dodatkov k nim.
§ 74
Prechodné ustanovenia
(1)
Vyhláška platí pre vypracovanie a prerokovanie návrhov cien a cenových limitov, ktoré budú určené od 1. apríla 1986. Pre ceny a cenové limity, ktoré budú určené do 31. marca 1986, sa použijú cenové predpisy a rozhodnutia platné do 31. decembra 1985.
(2)
Organizácie, ktoré dosiaľ pripočítavajú k veľkoobchodným cenám náhradných dielcov prirážky podľa osobitného rozhodnutia,69) nahradia v rámci operatívnych zmien cien tento spôsob oceňovania cenami podľa § 37. Od 1. januára 1988 nemožno uvedené prirážky už fakturovať.
(3)
Pre odbytové organizácie, ktoré majú určené samostatné odbytové prirážky podľa § 23 ods. 7, platí naďalej povinnosť fakturovať odbytovú prirážku zníženú o jednu pätinu, ak nesplnia pohotovú dodávku, a to až do určenia prirážok za skladovú a pohotovú prirážku. Návrhy na určenie odbytových prirážok predložia tieto organizácie v rámci plánu vývoja veľkoobchodných cien. S platnosťou od 1. januára 1988 sa zrušujú výnimky z pohotových dodávok vydané do 31. decembra 1985 a všetky odbytové organizácie sú povinné pri všetkých dodávkach tuzemských výrobkov postupovať podľa ustanovenia prvej vety.
(4)
Touto vyhláškou nie sú dotknuté doterajšie rozhodnutia cenových úradov a iných cenových orgánov o cenovej pôsobnosti ostatných orgánov a organizácií.
§ 75
Záverečné ustanovenia
V závažných prípadoch môže cenový úrad ustanoviť výnimku z druhej, tretej a štvrtej časti tejto vyhlášky po predchádzajúcej dohode s ostatnými cenovými úradmi.
§ 76
Zrušuje sa vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a č. 160/1980 Zb.
§ 77
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1986.
Minister poverený riadením Federálneho cenového úradu: Doc. Sabolčík DrSc. v. r. Predseda Českého cenového úradu: Ing. Habart v. r. Predseda Slovenského cenového úradu: Doc. Ing. Zervan CSc. v. r.
Čítanie tohto dokumentu nenahrádza čítanie oficiálneho textu uverejneného v Zbierke zákonov. Nenesieme zodpovednosť za prípadné nepresnosti vyplývajúce z konverzie originálu do tohto formátu.
Tento text je zverejnený za vlastných podmienok opätovného použitia zdroja Slov-Lex, nie pod licenciou Legalize ani pod licenciou voľného diela.
Slov-Lex
verejná doména (úradné texty vylúčené z autorskoprávnej ochrany)