Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

Na stavbu vodnej protivýbuchovej uzávery sa môžu používať len korýtka, ktorých materiál a typ schválila skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(3)

Korýtka sa musia zavesiť v pevnom ráme alebo uložiť na pevnej konštrukcii a musia obsahovať najmenej také množstvo vody, ktoré zodpovedá obsahu určenému výrobcom. Stav vody v korýtku sa musí dať ľahko skontrolovať.

(4)

Množstvo vody v protivýbuchovej sústredenej uzávere musí byť také, aby na 1 m^2 priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 200 l vody. Vzdialenosť medzi korýtkami na susedných priehradách musí byť 1 až 3 m. Celková dĺžka uzávery musí byť najmenej 25 m a najviac 40 m.

(5)

Protivýbuchová delená uzávera je tvorená skupinami korýtok rozmiestnenými po celej dĺžke banského diela okrem prípadov uvedených v odseku 6. Pri ich stavbe sa musia dodržať tieto podmienky:

a)

vzdialenosť medzi skupinami korýtok nesmie byť väčšia ako 30 m,

b)

vzdialenosť medzi priehradami jednej skupiny korýtok musí byť 1 až 1,2 m,

c)

množstvo vody v litroch v každej skupine korýtok nesmie byť menšie ako objem banského diela v m^3 medzi dvoma skupinami korýtok.

(6)

Ak sa protivýbuchová delená uzávera použije ako samostatná, nesmie byť celkové množstvo vody v nej menšie ako 200 l na 1 m^2 priemerného prierezu banského diela.

(7)

Pri zmene vodnej protivýbuchovej uzávery z delenej na sústredenú alebo naopak sa musí prechod urobiť tak, aby vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 30 m.

(8)

Ak je vzdialenosť medzi spodnou vetvou pásového dopravníka a počvou väčšia ako 0,75 m, musí byť v tomto priestore, v mieste každej priehrady najmenej jedno korýtko s vodou. Voda v tomto korýtku sa nezapočítava do celkového množstva vody v protivýbuchovej uzávere.

(9)

Vodné protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.34)

§ 163

Rozmiestnenie protivýbuchových uzáver

(1)

Protivýbuchové uzávery sa musia stavať na ochranu

a)

hlavných vťažných a výdušných banských diel ústiacich na povrch, šibíkov a zásobníkov uhlia vrátane ich príslušenstva (nárazisko, ochozy, čerpacie stanice a pod.) proti ostatným banským dielam, ak nie sú chránené hrádzovými dvermi. Uzávery sa musia umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od objektu, ktorý chránia,

b)

samostatného vetracieho oddelenia na vťažnej a výdušnej strane. Uzávery sa musia umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia tak, aby neboli vzdialené viac ako 50 m od jeho začiatku aj od jeho konca. Ak sa nemôžu protivýbuchové uzávery umiestniť vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia, musia sa v uvedenej vzdialenosti umiestniť na všetkých prístupových cestách k nemu,

c)

spojov medzi samostatnými vetracími oddeleniami, ak tieto spoje nie sú vybavené hrádzovými dverami,

d)

razeného otvárkového, prípravného alebo priestorového banského diela. Ďalšie uzávery sa stavajú aj v razenom separátne vetranom banskom diele.

(2)

Vnútri samostatného vetracieho oddelenia, v ktorom je v prevádzke porub alebo dobývka alebo razené banské dielo, musia sa protivýbuchové uzávery stavať po celej dĺžke banských diel, ktorými sú vedené vťažné a výdušné vetry týchto pracovísk. V porube alebo dobývke sa nemusia protivýbuchové uzávery stavať.

(3)

Protivýbuchové uzávery sa musia stavať v banských dielach, v ktorých sa dopravuje uhlie, a to aj v prípade, keď sú v banskom diele postavené hrádzové dvere [odsek 1 písm. a) a c)].

(4)

V neplynujúcej bani sa nemusia stavať protivýbuchové uzávery na izoláciu otvárkového banského diela razeného výhradne v kameni.

(5)

Protivýbuchové uzávery sa nemusia stavať v tých uhoľných a lignitových baniach, v ktorých sa skúškami v skúšobni určenej Slovenským banským úradom preukáže a každé 3 roky overí nevýbušnosť uhoľného alebo lignitového prachu. Výsledky týchto skúšok musí organizácia zaslať obvodnému banskému úradu, ktorý rozhodne o prípadných opatreniach.

(6)

Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú vo vodorovných a úklonných banských dielach.

§ 164

Vzdialenosti pre umiestnenie protivýbuchových uzáver

(1)

Protivýbuchové sústredené uzávery sa musia umiestniť v priamom úseku banského diela rovnakého prierezu. Ak sa banské dielo rozširuje, nesmie sa protivýbuchová uzávera umiestniť bližšie ako 30 m od jeho rozšírenia.

(2)

Vzdialenosť medzi okrajmi protivýbuchových sústredených uzáver stavaných podľa požiadaviek § 163 ods. 1 písm. c) a d) a § 163 ods. 2 a 3 nesmie byť väčšia ako 200 m.

(3)

Posledná priehrada protivýbuchovej sústredenej uzávery sa musí umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od čelby razeného banského diela alebo ústia porubu alebo dobývky okrem prípadov uvedených v odseku 8.

(4)

Keď je medzi protivýbuchovou sústredenou uzáverou a izolovaným objektom križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90^o, musí byť vzdialenosť protivýbuchovej uzávery od križovatky, odbočky, vidlice alebo zákruty čo najmenšia, najviac však 50 m.

(5)

Posledná skupina korýtok protivýbuchovej delenej uzávery musí byť od čelby razeného banského diela vzdialená najviac 100 m a od ústia porubu alebo dobývky najviac 50 m.

(6)

Ak je medzi dvoma skupinami korýtok protivýbuchovej delenej uzávery križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90^o, môže byť v odôvodnených prípadoch vzdialenosť medzi týmito skupinami korýtok väčšia ako 30 m. Počet korýtok sa však musí zvýšiť tak, aby bola dodržaná podmienka aspoň 1 liter vody na 1 m^3 objemu banského diela medzi skupinami korýtok.

(7)

Pri komorovom dobývaní, pilierovaní a zátinkovaní je za dobývku považovaná porubová (ťažobná) základňa, prípadne pri diagonálne vedenej porubovej fronte skupina základní. Dĺžka základne alebo skupiny základní vrátane ich spojovacích chodieb však nesmie byť väčšia ako 300 m. Protivýbuchové uzávery na prístupových chodbách nesmú byť vzdialené viac ako 50 m od križovatiek týchto chodieb s porubovou základňou. Razenie porubových chodieb sa v zmysle tohto ustanovenia považuje za súčasť dobývania.

(8)

Ak je vzdialenosť medzi dvoma pracoviskami pri razení alebo dobývaní na spoločnej chodbe väčšia ako 50 m, musí sa medzi nimi umiestniť skupina korýtok s minimálnym množstvom 320 litrov vody. Táto skupina korýtok sa musí nahradiť protivýbuchovou uzáverou ihneď, ak je medzi pracoviskami vzdialenosť väčšia ako 150 m.

(9)

Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú v hornej tretine prierezu banského diela, pričom musí kryť každá priehrada

a)

prachovej uzávery najmenej 65 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela,

b)

vodnej uzávery najmenej 50 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela s celkovou plochou do 15 m^2 a pri väčšom priereze najmenej 60 % najväčšej šírky svetlého prierezu banského diela.

§ 165

Evidencia, kontrola a údržba protivýbuchových uzáver

(1)

Protivýbuchové uzávery sa musia označiť číslami a vyznačiť v mape vetrania. Musí sa viesť ich evidencia s technickými údajmi požadovanými v odsekoch 2 a 3.

(2)

Protivýbuchová sústredená uzávera sa musí označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m^2, celkové množstvo inertného prachu alebo vody v uzávere, počet priehrad alebo korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľka sa musí umiestniť na okraji uzávery.

(3)

Protivýbuchová delená uzávera sa musí označiť tabuľkami, na ktorých je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m^2, počet korýtok, prípadne množstvo vody v jednej skupine korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľky sa umiestňujú na oboch koncoch uzávery. V prípade, že delená uzávera prechádza do iného banského diela, musí sa označiť novými tabuľkami. To isté platí aj pri zmene prierezu banského diela, podľa ktorého sa mení množstvo vody v skupine korýtok.

(4)

Protivýbuchové uzávery sa musia udržiavať v riadnom stave. Pri vodných uzáverách sa musí zabezpečiť možnosť ich doplňovania z banského požiarneho vodovodu. Pri plnení vodných protivýbuchových uzáver platí obdobne § 158 ods. 3.

(5)

Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj stav protivýbuchových uzáver, pri vodných uzáverách najmä určené množstvo vody. Okrem toho je organizácia povinná určiť osoby zodpovedné za pravidelnú kontrolu protivýbuchových uzáver a lehoty vykonávania týchto kontrol, ktoré však nesmú byť dlhšie ako mesiac.

Prvý diel

Všeobecné ustanovenia o požiarnej ochrane

§ 166

Základné ustanovenie o požiarnej ochrane

Na úseku požiarnej ochrany je organizácia povinná plniť povinnosti ustanovené touto vyhláškou a osobitnými predpismi.35)

§ 167

Miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom

(1)

Všetky miesta v podzemí, ako aj budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže sa na účely tejto vyhlášky považujú za miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Na plynujúcich a uhoľných baniach sa za takéto miesta považujú aj priestory do 20 m od difúzoru hlavného ventilátora a od banského diela ústiaceho na povrch.

(2)

V miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je zakázané fajčiť a nosiť do týchto miest fajčiarske potreby a iné predmety, ktoré môžu spôsobiť požiar. Organizácia je povinná kontrolovať dodržiavanie tohto zákazu. Na povrchových objektoch uvedených v odseku 1 sa musí tento zákaz vyznačiť tabuľkami.

(3)

Z miest so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom sa musia pravidelne odstraňovať nepotrebné horľavé látky.

Druhý diel

Opatrenia proti vzniku banských požiarov

§ 168

Použitie otvoreného ohňa v miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom

(1)

Použitie otvoreného ohňa v miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je dovolené len v nevyhnutne potrebných prípadoch a len tam, kde nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu nehrozí, a to len na písomný príkaz organizácie. Vzor písomného príkazu vydá ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí.

(2)

V písomnom príkaze podľa odseku 1 sa musí určiť pracovisko, miesto, druh a rozsah prác, prístroje a zariadenia, s ktorými sa bude pracovať a čas ich použitia a bezpečnostné opatrenia, najmä odstránenie horľavých látok alebo ich ochrana pred vznietením, kontrola zloženia ovzdušia, pohotovosť hasiacich prostriedkov a vykonávanie kontrol na ohrozených miestach pri práci a po jej skončení. Musí sa v ňom menovite určiť pracovník vykonávajúci stály dozor, pracovník obsluhujúci určené zariadenie a pracovník dozerajúci na pracovisko a jeho okolie v pracovných prestávkach a po skončení prác s otvoreným ohňom. Vydané príkazy sa musia evidovať.

(3)

Pred začatím prác s otvoreným ohňom je pracovník určený na vykonávanie stáleho dozoru povinný skontrolovať splnenie bezpečnostných opatrení určených v písomnom príkaze na použitie otvoreného ohňa.

(4)

Cez pracovné prestávky je povinný dozerať na pracovisko a jeho okolie aspoň jeden určený a poučený pracovník. Po skončení práce je tento pracovník povinný sa presvedčiť prehliadkou pracoviska a jeho okolia o tom, že nikde nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Prehliadky pracoviska a jeho okolia po skončení práce s otvoreným ohňom je povinný určený pracovník vykonávať počas najmenej 8 hodín, a to nepretržite alebo v intervaloch nie dlhších ako jedna hodina. Spôsob, prípadne aj intervaly prehliadok určí podľa miery nebezpečenstva vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník. Do poslednej opakovanej prehliadky musia na mieste použitia otvoreného ohňa zostať určené hasiace prostriedky. Výsledky prehliadok sa musia zaznamenávať do písomného príkazu alebo hlásiť do dispečingu alebo na určené miesto.

(5)

Použitie otvoreného ohňa môže organizácia dovoliť len v miestach, kde za obvyklých podmienok vo vetraní koncentrácia metánu pri práci s otvoreným ohňom neprekročí 0,5 %.

(6)

Na používanie otvoreného ohňa v podzemných prevádzkárňach zvlášť na to vybudovaných môže organizácia vydať trvalý príkaz na používanie otvoreného ohňa. Prevádzkárne sa musia vybaviť podľa osobitných predpisov,10) vždy sa však musí splniť požiadavka nehorľavej výstuže a kontinuálnej kontroly koncentrácie kysličníka uhoľnatého vo výdušnom vetracom prúde z prevádzkárne, na plynujúcich baniach aj koncentrácia metánu vo vťažných vetroch privádzaných do prevádzkárne. Výdušný vetrací prúd z tejto prevádzkárne sa nesmie použiť na ovetrávanie porubu, dobývky ani razeného banského diela.

§ 169

Vecné prostriedky požiarnej ochrany

(1)

V bani sa môžu umiestňovať len hasiace zariadenia a hasiace prístroje,29) ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

(2)

Vecné prostriedky požiarnej ochrany (požiarna signalizácia, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a pod.) musia byť v stálej pohotovosti a najmenej raz za pol roka kontrolované. Nesmú sa používať na iné účely, ako na zdolávanie požiaru alebo na nácvik tejto činnosti. Použité prostriedky sa musia bezodkladne pripraviť na nové použitie alebo vymeniť. Banský požiarny vodovod sa môže používať aj na prívod technologickej vody a na účely ochrany bane proti výbuchu uhoľného prachu.

(3)

Hasiace zariadenia a hasiace prístroje sa musia zabezpečiť proti zamrznutiu.

§ 170

Rozmiestnenie a pohotovosť hasiacich prostriedkov

(1)

V prevádzkárňach alebo pred vstupmi do nich, pri každom stacionárnom strojnom zariadení, okrem zariadení so vzduchovým pohonom, a v iných miestach s nebezpečenstvom vzniku požiaru musia sa umiestniť vhodné hasiace prostriedky. Na miestach vetraných priechodným vetracím prúdom sa musia hasiace prostriedky umiestniť na vťažnej strane.

(2)

V banských dielach s pásovými dopravníkmi sa musia hasiace prostriedky umiestniť každých 50 m. Ak sa použije piesok alebo kamenný prach, musí sa umiestniť v prenosných obaloch v množstve najmenej 30 kg na jednom stanovisku.

(3)

Na jednom stanovisku sa môže uložiť len jeden druh hasiacich prístrojov. Ak sa má použiť viacej druhov hasiacich prístrojov, musia sa uložiť oddelene vo vzdialenosti najmenej 5 m od seba.

(4)

Hasiaci prístroj musí byť zablombovaný a musí mať typové označenie s návodom na použitie a záznam o kontrole.

§ 171

Požiarne sklady

(1)

Na povrchu bane, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, musí byť na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod., povrchový požiarny sklad36) na použitie týchto prostriedkov v podzemí.

(2)

Na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod. musia byť v bani, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, podzemné požiarne sklady. Ich umiestnenie, vyhotovenie, vybavenie a spôsob skladovania určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

§ 172

Banský požiarny vodovod

(1)

V uhoľnej bani sa musí zriadiť banský požiarny vodovod podľa osobitného predpisu.32) Banský požiarny vodovod sa musí rozviesť vo všetkých používaných banských dielach a skladoch výbušnín okrem jám a komínov bez lezného oddelenia, vrtov, porubov, dobývok a prevádzkární.

(2)

V ostatných baniach s ťažobnou činnosťou sa musí zabezpečiť možnosť odberu vody v množstve najmenej 400 l.min^-1 pri hydraulickom pretlaku za prietoku 0,25 MPa na náraziskách jednotlivých obzorov, pri ústiach jám, štôlní a úpadníc, v skladoch výbušnín a ďalej na miestach určených organizáciou po dohode s hlavnou banskou záchrannou stanicou.

(3)

Banský požiarny vodovod musí byť okrem opravy trvale pod potrebným tlakom vody.

(4)

Banský požiarny vodovod sa musí dať pohotove prepojiť s výtlačným potrubím hlavnej čerpacej stanice.

§ 173

Kontrola a opravy banského požiarneho vodovodu

(1)

V každej smene sa musí skontrolovať, či je banský požiarny vodovod pod tlakom.

(2)

Stav potrubia banského požiarneho vodovodu vrátane hydrantov je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

(3)

Objemový prietok vody a hydraulický pretlak za prietoku vody sa musí merať najmenej raz za pol roka. Meranie sa musí vykonať v každom samostatnom vetracom oddelení a v spojenom vetracom prúde, a to v najnepriaznivejšom mieste banského požiarneho vodovodu z hľadiska hydraulických odporov.

(4)

Pri oprave banského požiarneho vodovodu je ten, kto má opravu vykonať, povinný ohlásiť začiatok, predpokladaný čas trvania a ukončenia práce do dispečingu alebo na iné určené miesto. Hlásenie sa musí zaznamenať.

§ 174

Požiarna nádrž

(1)

Banský požiarny vodovod uhoľnej bane sa musí napojiť na požiarnu nádrž so stálou zásobou vody. V ostatných baniach sa môže banský požiarny vodovod napojiť na iný zdroj vody, ktorý svojou výdatnosťou zabezpečí ustanovené množstvo vody. Zásoba vody vrátane prípadného minimálneho prítoku alebo operatívneho doplňovania musí byť taká, aby odber vody pri výdatnosti uvažovanej havarijným plánom bol možný najmenej 8 hodín. Vhodným technickým riešením sa musí umožniť odber vody aj pri zamrznutí hladiny nádrže alebo iného zdroja vody.

(2)

Pre požiarnu nádrž sa musí zabezpečiť trvalý a potrebne výdatný zdroj vody.

§ 175

Požiarne zabezpečenie úvodných banských diel

(1)

Výstuž a výstroj jám, štôlní a úpadníc ústiacich na povrch musí byť okrem sprievodníc nehorľavá. Obdobná požiadavka platí aj pre vrty a komíny, ak sú úvodnými banskými dielami, a pre slepé jamy a šibíky.

(2)

Výstuž a výstroj nárazísk a vyústení ostatných banských diel do úvodných banských diel musí byť do vzdialenosti najmenej 10 m od miesta prieniku nehorľavá.

(3)

Výstuž a výstroj úvodných banských diel a ich nárazísk sa musí najmenej raz za rok očistiť od horľavých látok.

(4)

Ústia úvodných banských diel, ak nie sú uzavreté tesnými povalami, musia mať ľahko ovládateľné oceľové požiarne poklopy alebo dvere z nehorľavého materiálu. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na núdzové priechody a otepľovacie kanály. Ostatné otvory do týchto banských diel pre potrubie, káble a pod. sa musia nehorľavo utesniť. Ovládacie prvky hlavných uzatváracích ventilov alebo posúvačov na potrubí sa nesmú umiestniť pod úrovňou požiarnych poklopov ani za inými uzávermi úvodných banských diel. Na plynujúcej bani musia byť požiarne poklopy v takej hĺbke, aby po ich uzavretí nedošlo v prípade výbuchu k porušeniu ústia jamy; okrem toho sa musí zabezpečiť aj možnosť zvýšenia ich odolnosti proti výbuchu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na podzemné diela.

(5)

Požiarne poklopy a dvere sa musia udržiavať v takom stave, aby sa dali rýchlo a tesne uzatvoriť.

(6)

Požiarne poklopy a dvere je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka. Pritom je povinný overiť aj čas potrebný na ich uzatvorenie.

(7)

Slepé jamy a šibíky musia vyúsťovať do odbočujúcich banských diel tak, aby v týchto banských dielach bolo možné postaviť podľa potreby aj 2 uzatváracie hrádze, prípadne priepusť. Vzdialenosť medzi odbočujúcim banským dielom a prekopom alebo iným banským dielom v mieste uzatváracej hrádze musí byť najmenej 8 m.

§ 176

Požiarne zabezpečenie zásobníkov uhlia v bani

(1)

Výstuž a výstroj zásobníkov uhlia v bani musí byť nehorľavá.

(2)

Na zhlaví a pri vypúšťacom otvore zásobníka musia byť odbočky banského požiarneho vodovodu s hydrantmi.

§ 177

Požiarne zabezpečenie objektov na ústiach úvodných banských diel

(1)

Budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže musia byť z nehorľavého materiálu a musia sa chrániť proti účinkom blesku.

(2)

Objekty uvedené v odseku 1 sa musia nehorľavo oddeliť od všetkých priľahlých objektov, ktoré nie sú z nehorľavého materiálu.

(3)

V budovách jám, štôlní a úpadníc alebo v ich bezprostrednej blízkosti sa nesmú skladovať horľavé hmoty. Za skladovanie sa nepovažuje uloženie takého množstva týchto hmôt, ktoré bude počas najbližšej smeny dopravené do podzemia.

(4)

Sklady horľavých hmôt sa nesmú umiestniť bližšie ako 60 m od ústia vťažného banského diela.

(5)

Ťažná veža sa musí najmenej raz za rok očistiť od nánosov mazadiel a usadeného horľavého prachu.

(6)

Banský požiarny vodovod sa musí vyviesť tiež do strojovne ťažného stroja umiestnenej v ťažnej veži. Táto časť banského požiarneho vodovodu nemusí byť trvale pod tlakom, ak je zásobovanie vodou zabezpečené pripojením dostatočne výkonného čerpadla v pohotovosti alebo požiarnou cisternou.

§ 178

Núdzový priechod do vťažných banských diel ústiacich na povrch

(1)

Pre prípad, že sa vťažné banské dielo ústiace na povrch uzatvorí požiarnymi poklopmi alebo dverami, musí sa zriadiť núdzový priechod z tohto banského diela na povrch, ak nie je iné banské dielo, ktoré by mohlo túto funkciu plniť.

(2)

Núdzový priechod musí vyúsťovať do banského diela ústiaceho na povrch tak, aby bol prístupný z miesta pod požiarnymi poklopmi alebo za požiarnymi dverami. Na povrchu musí vyúsťovať do zvláštnej budovy z nehorľavého materiálu alebo najmenej 8 m od budov z nehorľavého materiálu alebo najmenej 12 m od ostatných budov.

(3)

Núdzový priechod musí mať nehorľavú výstuž a musí zaisťovať bezpečný priechod pracovníkov a nevyhnutné vetranie bane. Nevyhnutné množstvo banských vetrov určí organizácia.

(4)

Ak sa použije núdzový priechod na privádzanie ohrievaného vzduchu do banských diel ústiacich na povrch, musia sa vykonať opatrenia, ktoré zabránia pôsobeniu nadmernej teploty na pracovníkov a ich popáleniu o ohrievacie zariadenie.

(5)

Núdzový priechod je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

§ 179

Uzavieracie zariadenie sacieho hrdla hlavného ventilátora

(1)

Uzavieracie zariadenie sacieho hrdla hlavného ventilátora sa musí udržiavať v takom stave, aby sa dalo rýchle a tesne uzavrieť.

(2)

Uzavieracie zariadenie je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

§ 180

Dymové dvere

(1)

Pri hlavnom vťažnom banskom diele ústiacom na povrch, ak je okrem sprievodníc horľavo vystužené alebo vystrojené, musia sa vo všetkých banských dielach, ktoré do neho vyúsťujú, postaviť dymové dvere umiestnené čo najbližšie k tomuto banskému dielu.

(2)

Dymové dvere sa musia dať po uzatvorení ľahko otvoriť z obidvoch strán. V dosahu dymových dverí nesmú byť žiadne prekážky, ktoré by bránili ich rýchlemu uzatvoreniu.

(3)

V blízkosti dymových dverí sa musí uložiť dostatočné množstvo ihneď použiteľného nehorľavého materiálu na ich utesnenie.

(4)

Dymové dvere a tesniaci materiál je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

§ 181

Požiadavky na nehorľavú výstuž

(1)

Ak je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia byť z nehorľavého materiálu všetky prvky výstuže okrem rozpier a vložiek poddajnej tvárnicovej výstuže.

(2)

Voľné priestory za výstužou v miestach, kde je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia sa vyplňovať nehorľavým materiálom alebo uhlím, ktoré nie je náchylné na samovznietenie, alebo uhlím v obaloch obmedzujúcich prístup vzduchu. Uhlím sa nesmú vyplňovať voľné priestory za výstužou úvodných banských diel.

(3)

Drevené vložky poddajnej tvárnicovej výstuže sa musia napustiť tak, aby neboli ľahko zápaľné a nesmú v zriaďovanej výstuži tvoriť súvislé pásy. Medzery medzi susediacimi vložkami musia byť najmenej 0,3 m.

§ 182

Miesta s nehorľavou výstužou

(1)

Okrem banských diel uvedených v § 168 ods. 6, § 175, 176, 178 a § 224 ods. 10 musia byť vystužené nehorľavou výstužou banské diela

a)

v uhoľnej bani v celej dĺžke, ak sú nimi vedené vťažné vetry úpadne, v hnedouhoľnej a lignitovej bani len banské diela dlhšie ako 75 m,

b)

v uhoľnej bani v celej dĺžke, ak sú nimi vedené výdušné vetry úpadne a je v nich uhlie dopravované pásovými dopravníkmi, v hnedouhoľnej a lignitovej bani len banské diela dlhšie ako 75 m,

c)

50 m od miesta, kde sa vetrací prúd spája alebo rozdeľuje do dvoch alebo viacerých samostatných vetracích oddelení,

d)

10 m od prípravných protipožiarnych hrádzí na obidve strany okrem prípravných protipožiarnych hrádzí na porubovej základni pri komorovom dobývaní,

e)

5 m od okraja pohonu, prípadne vratného valca pásového a hrabľového dopravníka, ak zostávajú bez preloženia na mieste dlhšie ako 2 mesiace okrem pohonov na porubovej základni pri komorovom dobývaní.

(2)

Banské diela s dopravou pásovými dopravníkmi okrem banských diel uvedených v odseku 1 písm. b) musia mať

a)

nehorľavú výstuž alebo

b)

z nehorľavej výstuže vytvorené požiarne bezpečné zóny dlhé 75 m a vzdialené od seba najviac 200 m, pričom prvá zóna musí byť na začiatku tohto banského diela alebo

c)

vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom určené také opatrenia, ktoré zamedzia šírenie požiaru horením výstuže v týchto banských dielach.

(3)

Podzemné prevádzkárne a všetky prístupy k nim do vzdialenosti 10 m musia mať nehorľavú výstuž.

(4)

Nehorľavá výstuž nemusí byť v porubových (ťažobných) základniach (§ 164 ods. 7) a v tých banských dielach a podzemných prevádzkárňach, ktoré sa môžu podľa § 44 ods. 3 ponechať bez výstuže.

§ 183

Dopravníky

(1)

Dopravníky sa musia klásť a prevádzkovať tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

(2)

Podkladná konštrukcia pásového dopravníka musí byť z nehorľavého materiálu.

(3)

Používané dopravníky sa musia prehliadnuť v každej polovici smeny, po zastavení pásového dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene. Pri prehliadke sa musí overiť, či nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Výsledok prehliadky s uvedením prehliadnutých dopravníkov sa musí ohlásiť do dispečingu alebo na iné určené miesto.

(4)

Pásové dopravníky, ktoré nie sú vybavené zariadením na signalizáciu zvýšenej teploty pohonu a vratnej a výsypnej stanice, musia sa po zastavení dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene počas 2 hodín strážiť.

(5)

Presypy pásových dopravníkov sa musia vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Prechody cez pásové dopravníky sa musia vyhotoviť tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

§ 184

Skladovanie plynov, horľavých kvapalín a tuhých mazív a manipulácia s nimi

(1)

V podzemí sa okrem motorovej nafty môžu skladovať37) len horľavé kvapaliny a tuhé mazivá s bodom vzplanutia vyšším ako 55 ^oC.

(2)

Manipulovať s plynmi, horľavými kvapalinami a tuhými mazivami môžu len určení pracovníci, ktorí boli poučení o správnom a bezpečnom zaobchádzaní s uvedenými látkami.

(3)

Plyny, horľavé kvapaliny a tuhé mazivá sa môžu dopravovať a uskladňovať v mieste spotreby len v obaloch vyhovujúcich požiadavkám osobitných predpisov, a to len v celkovom množstve zodpovedajúcom spotrebe jednej smeny. Kovové tlakové nádoby na dopravu plynov nesmú zostať bez dozoru, ak nie je vhodným spôsobom zabránené ich zneužitiu.

(4)

Horľavé kvapaliny sa môžu prelievať alebo prečerpávať iba na miestach a za podmienok určených organizáciou. Pri tom sa musia dodržať bezpečnostné, hygienické a protipožiarne požiadavky.

(5)

Horľavá kvapalina sa nesmie vyčerpávať z uzavretej nádoby pretlakom stlačeného vzduchu ani nalievať z prepravnej nádoby do nádrže bez použitia lievika.

(6)

Miesta s náhodne rozliatou alebo uniknutou horľavou kvapalinou alebo znečistené mazivami sa musia ihneď vyčistiť. Na likvidáciu rozliatych horľavých kvapalín musí byť na určených miestach v pohotovosti zásoba absorpčnej látky.

(7)

Použité čistiace hmoty sa musia uzatvárať do nehorľavých nepriepustných nádob a najmenej raz za týždeň vyniesť z podzemia.

(8)

Banské vozy a vozíky, v ktorých sa prepravujú nádoby s plynmi alebo horľavými kvapalinami, musia sa označiť a v súprave zaradiť vždy na konci; do dopravnej nádoby alebo na podstavník sa musia narážať ručne.

(9)

Ak je doprava horľavých kvapalín do podzemia alebo na miesto skladovania alebo spotreby zabezpečovaná potrubím, je organizácia povinná na tento spôsob dopravy vydať prevádzkovú dokumentáciu, ktorá rieši okrem iného aj požiarnú ochranu a ochranu proti úniku horľavých kvapalín.

(10)

O príjme a výdaji plynov, horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musí v sklade viesť evidencia.

(11)

Zásobník horľavej kvapaliny, ktorý je súčasťou alebo príslušenstvom stacionárneho strojného zariadenia, sa musí chrániť proti pádu horniny alebo inému mechanickému poškodeniu. Musí mať havarijnú nádrž, ktorá je schopná pojať najväčšiu používanú náplň zásobníka zväčšenú o 15 %.

§ 185

Plastické hmoty a hydraulické obvody

(1)

Plastické hmoty, dopravníkové pásy a remene vrátane klinových remeňov nesmú zvyšovať nebezpečenstvo vzniku požiaru a podporovať jeho šírenie. Pred použitím musí ich schváliť z požiarno-technického hľadiska skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

(2)

Hydraulické obvody musia byť tesné. Ich vyhotovenie musí byť také, aby prípadným únikom náplne nemohlo dôjsť k vzniku a šíreniu požiaru alebo výbuchu. Ak sa v hydraulickom obvode použije horľavá kvapalina, je organizácia povinná určiť opatrenia na zaistenie požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti pracovníkov.

§ 186

Prípravné protipožiarne hrádze v plynujúcich a uhoľných baniach

(1)

Prípravné protipožiarne hrádze v plynujúcej a uhoľnej bani sa musia postaviť

a)

na vťažnej a výdušnej strane samostatného vetracieho oddelenia, ako aj v iných prístupoch do neho,

b)

na uzatvorenie jednotlivých častí samostatného vetracieho oddelenia pri dobývaní slojov náchylných na samovznietenie alebo pri zvýšenom nebezpečenstve vzniku alebo šírenia banského požiaru,

c)

na uzatvorenie požiariska v širšom okruhu (pre oblasť dvoch a viacerých samostatných vetracích oddelení),

d)

v banskom diele ústiacom do jamy alebo iného úvodného banského diela.

(2)

Prípravné protipožiarne hrádze musia umožniť tesné uzatvorenie požiariska. Ak hrozí pri uzatvorení hrádze alebo po ňom nebezpečenstvo výbuchu, musia byť hrádze výbuchovzdorné.

(3)

Miesta na stavbu hrádzí, typ hrádze a jej vybavenie, spôsob stavby a zásobu materiálu na dokončenie hrádze určí organizácia. Miesto na prípravnú protipožiarnu hrádzu sa musí určiť tak, aby bola možnosť nahradiť porušenú alebo netesnú hrádzu novou hrádzou, ako aj zriadiť priepusť na vstup do uzatvoreného priestoru.

(4)

Od stavby prípravnej protipožiarnej hrádze sa môže upustiť len tam, kde by bola ohrozená rýchlym a výrazným poškodením vplyvom horských tlakov, a to len so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka a hlavnej banskej záchrannej stanice. Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník je povinný určiť spôsob rýchleho uzatvorenia takéhoto miesta a vhodné bezpečnostné opatrenia. V žiadnom prípade sa však nesmie upustiť od stavby prípravnej protipožiarnej hrádze v banskom diele ústiacom do jamy alebo iného úvodného banského diela.

(5)

Na miesta stavby prípravných protipožiarnych hrádzí sa musí zabezpečiť doprava hmôt.

(6)

Prípravné protipožiarne hrádze je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

(7)

Poškodené hrádze sa musia bezodkladne opraviť.

§ 187

Samovznietenie

(1)

Uhoľné sloje sa delia na sloje náchylné na samovznietenie a sloje bez náchylnosti na samovznietenie. Pred začatím dobývania uhoľného sloja sa musí overiť náchylnosť uhoľnej hmoty na samovznietenie. Podľa výsledku overenia rozhodne obvodný banský úrad na návrh organizácie o zaradení sloja.

(2)

V sloji náchylnom na samovznietenie sa musí raziť čo najmenší počet banských diel, medzi banskými dielami sa nesmú vytvárať tenké piliere, musí sa zabrániť nebezpečným prieťahom banských vetrov cez vyrúbané priestory, stariny a piliere (vrátane uzatvárania vrtov nebezpečných prieťahmi banských vetrov) a musí sa venovať osobitná pozornosť rozdeleniu depresných spádov vo vetracej sieti bane.

(3)

Sloje náchylné na samovznietenie sa dobývajú z poľa; dobývanie do poľa je možné len pri slojoch

a)

dobývaných na plnú základku,

b)

ktoré v nadloží do päťnásobku mocnosti sloja (merané kolmo na vrstvy) nemajú nečisto vyrúbané alebo nevyrúbané sloje, a to aj malých hrúbok.

Pri dobývaní do poľa sa musia na styku porubu alebo dobývky s vťažným a výdušným banským dielom urobiť základkové pásy alebo rebrá zamedzujúce prieťahu banských vetrov cez vyrúbané priestory.

(4)

Na dobývanie slojov náchylných na samovznietenie sa musí zvoliť taká dobývacia metóda a pri stenovaní taká výstuž, aby straty uhoľnej hmoty v závale boli čo najmenšie.

(5)

Pri dobývaní slojov náchylných na samovznietenie je organizácia povinná vhodným vedením porubového frontu a vhodnými technickými prostriedkami (plynulým postupom, injektážou, splavovaním starín, budovaním záplavových manžiet, inertizáciou a pod.) predchádzať vzniku endogénnych požiarov.

(6)

Vyrúbané priestory a banské diela vyúsťujúce do vyrúbaných priestorov v slojoch náchylných na samovznietenie sa musia bezodkladne uzatvoriť.

(7)

V bani s výskytom slojov náchylných na samovznietenie sa musia vytvoriť podmienky na použitie inertizácie banského ovzdušia pri zdolávaní banského požiaru.

(8)

Pre včasné zistenie procesu samovznietenia musí organizácia zabezpečiť priebežnú kontrolu banského ovzdušia z hľadiska výskytu kysličníka uhoľnatého.

§ 188

Záznamové knihy

(1)

V knihe hrádzí sa musia evidovať prípravné protipožiarne a ostatné hrádze a hrádzové dvere. Evidencia musí obsahovať najmä údaje o polohe, druhu a hrúbke hrádzí a vstavaných zariadeniach (potrubie, poklopy a pod.).

(2)

Do knihy banských požiarov sa musia zaznamenať údaje o banských požiaroch a spôsobe ich likvidácie a priložiť príslušné časti kópie základnej banskej mapy, profily, rezy a pod.

Tretí diel

Zdolávanie banských požiarov

§ 189

Zásady zdolávania banských požiarov

(1)

Ihneď po zistení banského požiaru sa musia odvolať pracovníci z banských diel ohrozených banským požiarom alebo jeho splodinami. Pri tom sa musí zvážiť nebezpečenstvo obrátenia banských vetrov a prípadného výbuchu. Ak hrozí nebezpečenstvo výbuchu, musia sa odvolať všetci pracovníci, ktorí by mohli byť výbuchom ohrození, a to zo všetkých banských diel v rozsahu najmenej samostatného vetracieho oddelenia. Do ohrozených banských diel sa musí zamedziť prístup nepovolaných osôb. Vstup pracovníkov do týchto banských diel sa môže povoliť, až keď pominulo nebezpečenstvo.

(2)

Súčasne s plnením povinností podľa odseku 1 sa musí bezodkladne začať príprava na zdolávanie banského požiaru. V zdolávaní sa musí pokračovať tak, aby bol požiar čo najskôr zahasený.

(3)

Ak je to možné, musí sa banský požiar zdolávať priamym zásahom.

(4)

Neprístupný banský požiar v závale sa môže zdolávať aj účinným tlmením za predpokladu, že nehrozí zrejmé nebezpečenstvo výbuchu alebo prenikania nebezpečných koncentrácií požiarnych splodín na pracovisko. Za tlmenie sa považuje najmä zväčšovanie závalu čo najrýchlejším a nepretržitým postupom porubu, inertizácia vyrúbaného priestoru alebo zakladanie vyrúbaného priestoru vhodnou základkou.

(5)

Na zdolávanie banského požiaru priestorovým uzatvorením sa musí pristúpiť vtedy, keď tento nemožno zdolať priamym zásahom alebo ak nie je účinne tlmený.

(6)

Tam, kde je tlmený neprístupný banský požiar, musí sa určiť spôsob stráženia porubu a prípravné opatrenia na rýchle uzatvorenie ohrozeného priestoru (prípravné protipožiarne hrádze, záseky, množstvo a miesto uskladnenia potrebného materiálu a pod.).

(7)

Pri zdolávaní banského požiaru priamym zásahom alebo pri jeho účinnom tlmení sa musia súčasne vykonať opatrenia na priestorové uzatvorenie požiaru.

(8)

Pri všetkých spôsoboch zdolávania banských požiarov aj pri prácach na zabránenie nepriaznivým účinkom banských požiarov sa musí pravidelne kontrolovať zloženie banského ovzdušia v miestach rozhodujúcich pre posúdenie nebezpečenstva výbuchu a zabezpečenia ochrany života a zdravia pracovníkov. Interval a spôsoby kontroly zloženia banského ovzdušia určí vedúci likvidácie havárie, ak ďalej nie je ustanovené inak. Pri kontrolách sa musí zisťovať koncentrácia kyslíka, kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, metánu, vodíka a prípadne vyšších uhľovodíkov. Kontroly zloženia banského ovzdušia sa musia vykonať čo najrýchlejšie a ich výsledky bezodkladne oznámiť vedúcemu likvidácie havárie. Na plynujúcich a uhoľných baniach sa musí výbušnosť banského ovzdušia zisťovať explozimetrami alebo vyhodnotením rozboru zloženia banského ovzdušia zisteného chromatograficky.

§ 190

Priestorové uzatváranie banského požiaru

(1)

Spôsob priestorového uzatvárania banského požiaru musí zodpovedať miestnym podmienkam a zabezpečovať jeho najrýchlejšie a najbezpečnejšie zdolanie.

(2)

Banský požiar sa musí priestorove uzatvoriť v súlade so zásahovým poriadkom38) vydaným hlavnou banskou záchrannou stanicou.

(3)

Zásady priestorového uzatvárania banských požiarov sa musia zohľadniť v havarijnom pláne.

(4)

Ak sa pri banskom požiari súčasne neuzatvára vťažná a výdušná strana požiariska výbuchovzdorne, musí sa na plynujúcej a uhoľnej bani požiarisko súčasne s uzatváraním inertizovať a záchranári sa musia chrániť proti možnému prešľahnutiu plameňa výbuchu (protišľahovými oblekmi, hmlovými prúdnicami a pod.).

(5)

Hrádze uzatvárajúce požiarisko musia byť tesné a musia sa vybudovať na všetkých prístupoch k požiarisku. Miesto pre hrádzu sa musí určiť tak, aby prípadne porušenú alebo netesnú hrádzu bolo možné nahradiť novou a aby bolo možné zriadiť priepusť pre vstup do uzatvoreného priestoru.

(6)

Požiarisko, v ktorom je nebezpečenstvo nahromadenia výbušných plynov, sa musí definitívne uzatvoriť výbuchovzdornými hrádzami. Po prerušení vetrania požiariska je vedúci likvidácie havárie povinný zvážiť nebezpečenstvo možného výbuchu a určiť čas, na ktorý sa musia odvolať banskí záchranári a ostatní pracovníci z miest ohrozených výbuchom, a to najmenej v rozsahu príslušného samostatného vetracieho oddelenia.

(7)

Pri hrádzach požiariska sa musí zabezpečiť možnosť odoberania vzoriek vzdušnín z priestoru, pokiaľ možno čo najbližšie k ohnisku požiaru, meranie tlaku ovzdušia za hrádzami a pokiaľ možno aj meranie teploty v miestach čo najbližšie k ohnisku požiaru.

(8)

Hrádze požiariska sa musia očíslovať. Rovnakými číslami sa musia vyznačiť v príslušných mapách a ostatnej evidencii.

§ 191

Kontrola hrádzí

(1)

Hrádze, ktorými je uzatvorené požiarisko, sa musia kontrolovať. Vedúci likvidácie havárie je povinný určiť lehoty kontrol hrádzí.

(2)

Vedúci likvidácie havárie je povinný určiť aj miesta, lehoty a spôsob odoberania vzoriek vzdušnín z uzatvoreného požiariska a požiadavky na technický rozbor vzoriek vzdušnín.

(3)

Kontroly hrádzí podľa odseku 1 sa musia vykonávať až dovtedy, kým sa technickými rozbormi vzoriek vzdušnín z požiariska nepreukáže, že je banský požiar uhasený. Ďalšie kontroly hrádzí musí vykonať určený pracovník najmenej raz za 14 dní.

(4)

Ku hrádzam sa musí zaistiť bezpečný prístup a nesmie sa pred nimi skladovať žiadny materiál.

§ 192

Práce v okolí uzatvoreného požiariska

(1)

Práce v okolí uzatvoreného požiariska sa môžu vykonávať len vtedy, ak neohrozia tesnosť jeho uzatvorenia.

(2)

Vedenie banských diel pod požiariskom s neuhaseným banským požiarom, horiacim odvalom (výsypkou) alebo uhoľným slojom v lome je dovolené len vtedy, ak nehrozí nebezpečenstvo, že by do banských diel mohli prepadnúť horiace hmoty alebo preniknúť požiarne splodiny.

Štvrtý diel

Sprístupňovanie uzatvorených požiarísk

§ 193

Plán sprístupňovania uzatvoreného požiariska

(1)

Na bezpečný postup prác pri sprístupňovaní uzatvoreného požiariska je organizácia povinná vypracovať plán, ktorý musí odsúhlasiť hlavná banská záchranná stanica. Začatie týchto prác povoľuje obvodný banský úrad.39)

(2)

Plán musí riešiť najmä spôsob ovetrávania požiariska z hľadiska nebezpečenstva obnovenia banského požiaru a vplyv zapojenia sprístupňovaných banských diel na celkové vetranie bane alebo vetracej oblasti a určiť potrebné bezpečnostné opatrenia aj s ohľadom na účinky banských vetrov odvádzaných zo sprístupňovaného požiariska.

§ 194

Sprístupňovanie uzatvoreného požiariska

(1)

Sprístupniť banské diela uzatvorené z dôvodu banského požiaru možno len vtedy, keď je preukázané, že požiar bol uhasený a nehrozí zrejmé nebezpečenstvo jeho obnovenia.

(2)

Výdušné vetry zo sprístupňovaného požiariska sa musia odvádzať do celkového výdušného vetracieho prúdu tak, aby neprechádzali obsadenými pracoviskami.

(3)

Po obnovení priechodného vetrania, prípadne separátneho vetrania v sprístupňovanom požiarisku, musí sa vo výdušných vetroch z týchto banských diel zisťovať v intervaloch určených organizáciou koncentrácia kyslíka, kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, metánu, vodíka a prípadne vyšších uhľovodíkov. Ak sa zistia príznaky obnovenia banského požiaru, musí sa požiarisko znovu uzatvoriť.

(4)

Za sprístupňovanie požiariska sa nepovažuje vstup banských záchranárov do uzatvorených banských diel najmä za účelom prieskumu, odberu vzoriek vzdušnín na technický rozbor a meranie teplôt.

(5)

Ukončenie prác na sprístupňovanie požiariska sa musí ohlásiť obvodnému banskému úradu.

Prvý diel

Ochrana proti prítokom a prievalom vôd

§ 195

Rozdelenie baní z hľadiska ohrozenia prítokmi a prievalmi vôd

(1)

Bane sa z hľadiska ohrozenia náhlymi veľkými prítokmi vôd, prievalmi vôd a bahnín, prípadne vôd s plynmi alebo zvodnenými horninami (ďalej len „prievaly vôd“) delia na 2 kategórie:

a)

bane bez nebezpečenstva prievalov vôd,

b)

bane s nebezpečenstvom prievalov vôd.

(2)

Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd je baňa, v ktorej boli zistené zvodnené horniny alebo horniny náchylné na vytvorenie kaverien alebo v ktorej boli zistené staré banské diela, ktoré nemožno spoľahlivo odvodniť, alebo baňa, ktorej morfológia povrchu vytvára predpoklad vzniku nebezpečnej povodňovej vlny ohrozujúcej podzemie bane (pri nadmerných zrážkach a pod.). Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd je tiež baňa, v ktorej už k prievalu vôd došlo alebo ktorá sa nachádza v rovnakých alebo obdobných podmienkach ako susedná baňa, v ktorej k prievalu vôd došlo.

(3)

Baňu alebo jej časť do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalov vôd zaradí obvodný banský úrad. Pri zmene podmienok môže obvodný banský úrad na žiadosť organizácie zrušiť zaradenie.

(4)

Každé zistenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zaradenie bane alebo jej časti do kategórie baní s nebezpečenstvom prievalov vôd, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť obvodnému banskému úradu.

§ 196

Overovanie hydrogeologických a plynových pomerov

(1)

Na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky pred prievalmi vôd sa musí pred začatím vedenia banských diel príslušná časť územia v potrebnom rozsahu preskúmať.

(2)

Prieskumnými prácami sa musia overiť hydrogeologické a plynové pomery. Pri zistení zvodnených alebo plynonosných horizontov sa musia čo najúplnejšie overiť ich fyzikálno-mechanické a hydraulické parametre a sledovať chemizmus vôd a plynov v rozsahu potrebnom pre navrhnutie vhodných bezpečnostných opatrení a určenie účinného spôsobu ich včasného odvodnenia, prípadne odplynenia. Výsledky prieskumných prác musia poskytovať potrebné údaje pre zaradenie bane podľa § 195 ods. 1.

(3)

Pri vrtoch dlhších ako 150 m vŕtaných na overenie zvodnených alebo plynonosných horizontov sa musí odmerať ich odchýlka od projektovanej osi.

(4)

Prieskumné práce sa musia dokumentovať a vyhodnocovať z hľadiska získania čo najúplnejších údajov o hydrogeologických a plynových pomeroch. Podrobne sa musí dokumentovať aj spôsob likvidácie prieskumných banských diel a vrtov.

§ 197

Ochrana proti náhlemu prítoku povrchových vôd

(1)

Ústia banských diel na povrch a ústia vrtov z povrchu sa musia zabezpečiť pred náhlym vniknutím povrchovej vody do banských diel.

(2)

Povrchové toky, vodné nádrže a stále výtoky vôd v blízkosti výchozu ložiska v dosahu banskej činnosti alebo v príslušnom spádovom území sa musia sledovať, kontrolovať a zakresliť do základnej banskej mapy ako možný zdroj nebezpečenstva prítoku vody. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

(3)

Pod povrchovými tokmi alebo vodnými nádržami sa musí určiť ochranný pilier, ak nie je bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečená iným spôsobom. Banské diela sa môžu v ňom viesť len výnimočne so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka za predpokladu, že tieto banské diela nenarušia povrchové toky alebo vodné nádrže a neohrozia bezpečnosť práce a prevádzky.

§ 198

Orientačný bezpečnostný pilier a bezpečnostný pilier

(1)

Na ochranu pred prievalmi vôd zo zvodnených alebo plynonosných obzorov alebo zatopených banských diel sa musí určiť orientačný bezpečnostný pilier alebo bezpečnostný pilier. Pilier musí mať takú hrúbku, vlastnosti a priestorovú polohu, aby zaisťoval bezpečnosť práce a prevádzky z hľadiska uvedeného nebezpečenstva.

(2)

Orientačný bezpečnostný pilier sa určí pre nedostatočne preskúmané zvodnené alebo plynonosné obzory a pre tie zatopené banské diela, ktorých poloha nie je presne známa. V orientačnom bezpečnostnom pilieri je dobývanie zakázané.

(3)

Bezpečnostný pilier sa určí pre dobre preskúmané zvodnené alebo plynonosné obzory a pre známe zatopené banské diela. V bezpečnostnom pilieri je vedenie banských diel zakázané.

§ 199

Bezpečnostné opatrenia pre banské diela

(1)

Pre bezpečné vedenie banských diel vo zvodnených alebo plynonosných horizontoch a ich okolí, v blízkosti tektonických porúch a kaverien, zatopených banských diel, povrchových tokov a vodných nádrží, vrtov zaplnených vodou alebo hydraulicky spojených so zvodnenými alebo plynonosnými obzormi a podobných zdrojov nebezpečenstva je nutné urobiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(2)

Bezpečnostné opatrenia podľa odseku 1 vrátane záchranných ciest musí v bani s nebezpečenstvom prievalov vôd riešiť projekt schválený vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom. Projekt musí riešiť spôsob a postup odvodňovania vrátane čerpania banských vôd a určiť kritériá pre posúdenie odvodnenej alebo odplynenej oblasti a ďalej určiť bezpečnostné opatrenia pre približovanie sa k zatopeným banským dielam, zvodneným obzorom, vodným tokom a nádržiam vôd, ak ich nebolo možné odvodniť.

(3)

Na ochranu pred prievalmi vôd z vrtu sa musí určiť bezpečnostné pásmo. Pre vedenie banských diel v bezpečnostnom pásme sa musia určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

(4)

Bezpečnostné opatrenia podľa odsekov 2 a 3 sa musia zahrnúť do technologických postupov.

§ 200

Približovanie k miestam nebezpečným prievalom vôd

(1)

Keď sa predvrtávaním alebo iným spôsobom zistia zdroje alebo miesta nebezpečné prievalom vôd, musia sa ďalšie práce zastaviť až do overenia, že určené bezpečnostné opatrenia zodpovedajú zisteným pomerom a zaisťujú bezpečnosť práce a prevádzky.

(2)

Ak sa pracovisko priblíži k miestu nebezpečnému prievalom vôd na vzdialenosť určenú technologickým postupom, musí sa pre ďalšie vedenie banských diel určiť stály dozor.

(3)

Ak sa v banskom diele objavia príznaky prievalu vôd, musia sa práce zastaviť, banské dielo podľa možnosti zabezpečiť a pracovníci z tohto a z ďalších banských diel, ktorým hrozí nebezpečenstvo, ihneď odvolať.

(4)

Časť bane s nebezpečenstvom prievalu vôd sa musí vybaviť vhodným návestným zariadením, ktorým sa pracovníci v ohrozenej časti bane včas upozornia na nebezpečenstvo prievalu vôd a jeho príznaky. Funkcia tohto zariadenia sa musí overovať najmenej raz za mesiac.

§ 201

Zmáhanie banských diel po prievale vôd

(1)

Na zmáhanie banských diel po prievale vôd vypracuje organizácia postup zmáhacích prác, ktorý schváli vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(2)

So zmáhaním banských diel zaplnených horninami po prievale vôd sa môže začať až vtedy, keď je zabezpečený odtok vody, vetranie a záchranná cesta, zdroj prievalu vôd dostatočne odvodnený, prípadne sú vykonané potrebné bezpečnostné opatrenia proti ďalšiemu prievalu vôd.

(3)

Začatie zmáhacích prác povoľuje obvodný banský úrad.39)

§ 202

Protiprievalové hrádze a iné objekty

(1)

Rozmiestnenie a vyhotovenie protiprievalových hrádzí40) a iných objektov na ochranu pred prievalmi vôd určí projekt.

(2)

Protiprievalová hrádza musí odolať predpokladanému tlaku vody, zvodnenej horniny alebo plynu.

(3)

Protiprievalové hrádze a iné objekty na ochranu pred prievalmi vôd sa musia udržiavať v dobrom stave a kontrolovať najmenej raz za mesiac. Pri uzavretých hrádzach sa musia merať priesaky vody cez hrádzu a okolitú horninu a tlak vody za hrádzou. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

§ 203

Zabezpečenie vrtov

(1)

Vrt sa musí vŕtať a pri opustení likvidovať tak, aby sa zamedzila možnosť nežiadúceho prepojenia zvodnených alebo plynonosných horizontov a zabránilo sa prievalu vôd alebo výronu plynov do banských diel.

(2)

Vrt, z ktorého možno očakávať prieval vody, musí mať bezpečne zaistené ústie a zariadenie na okamžité uzavretie ústia vrtu. Ústie vrtu sa musí zabezpečiť proti vonkajšiemu poškodeniu.

(3)

Pre prípad nebezpečenstva prítoku vôd alebo úniku plynov z vrtu v bani musí sa zabezpečiť odvádzanie vody, prípadne aj plynov z vrtu a zabrániť nahromadeniu vody alebo plynov v banskom diele. Keď vrt splní svoj účel, musí sa zlikvidovať.

§ 204

Zatopenie bane

Zatopiť baňu alebo jej časť povoľuje obvodný banský úrad.41)

Druhý diel

Čerpanie banských vôd

§ 205

Čerpacie zariadenia

(1)

Baňa, z ktorej nemožno odvádzať banskú vodu samospádom, musí mať trvale prevádzkyschopné čerpacie zariadenie pozostávajúce z hlavnej, prípadne dočasných alebo pomocných čerpacích staníc, príslušných potrubí a armatúr a žumpových chodieb.

(2)

Výpočet výkonu a kapacity čerpacieho zariadenia musí vychádzať z hydrogeologických pomerov. Na bani, ktorá je v prevádzke, sa musí vychádzať z priemerného denného prítoku banských vôd za dobu najmenej 5 rokov. Na bani s veľkými výkyvmi prítokov sa musí použiť hodnota priemerného denného prítoku z najnepriaznivejšieho obdobia.

(3)

Čerpacie zariadenie sa musí vybudovať a prevádzkovať tak, aby sa zabránilo ohrozeniu osôb a prevádzky pôsobením banských vôd, a to aj škodlivinami v nich obsiahnutými.

(4)

Čerpanie a odvádzanie banských vôd na povrch tlakovoizolovaným systémom podzemných odvodňovacích vrtov a potrubia, nezávislým na hlavnej čerpacej stanici, musí zodpovedať osobitnému projektu schválenému organizáciou.

§ 206

Hlavné čerpacie stanice

(1)

Baňa bez nebezpečenstva prievalov vôd musí mať hlavnú čerpaciu stanicu s takým výkonom, aby priemerný denný prítok banských vôd vyčerpala najneskoršie za 16 hodín. Okrem toho musí byť v pohotovosti najmenej 50 % záloha vo výkone, najmenej však 1 záložné čerpadlo s výkonom najväčšieho používaného čerpadla.

(2)

Baňa s nebezpečenstvom prievalov vôd musí mať pohotovostný výkon hlavnej čerpacej stanice schválený vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom, pričom sa musia dodržať aspoň požiadavky odseku 1.

(3)

Hlavná čerpacia stanica môže byť usporiadaná ako prečerpávacia s ďalšími časťami stanice na vyšších obzoroch alebo úrovniach. Vybavenie a výkon prečerpávacej časti čerpacej stanice musí spĺňať požiadavky na hlavnú čerpaciu stanicu.

(4)

V odôvodnených prípadoch sa môže pre baňu zriadiť viac hlavných čerpacích staníc.

(5)

Prívod elektrickej energie pre hlavnú čerpaciu stanicu sa musí zabezpečiť dvoma prívodnými vedeniami, z ktorých každé musí zabezpečovať prevádzku všetkých čerpadiel vrátane záložných. V bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí zabezpečiť prívod z dvoch na sebe nezávislých zdrojov.27)

(6)

Čerpadlá, ich motory a rozvodné zariadenia sa musia umiestniť tak, aby ich predpokladaná najvyššia hladina vody42) nevyradila z prevádzky.

(7)

Čerpadlo musí mať na výtlačnej strane uzatváraciu armatúru, ktorou sa môže odpojiť od výtlačného potrubia.

(8)

Pri hĺbení a prehlbovaní jamy, pri otvárke nového obzoru, prípadne pri zaisťovaní alebo likvidácii bane (jamy) môže mať baňa namiesto hlavnej čerpacej stanice dočasnú čerpaciu stanicu. Podmienky na jej zriadenie, vybavenie a prevádzku musí riešiť projekt.

§ 207

Pomocné čerpacie stanice

(1)

Pomocná čerpacia stanica musí mať výkon, ktorý zabezpečí odčerpanie banskej vody z príslušnej časti bane.

(2)

Pre čerpadlá a ich motory platí § 206 ods. 6.

§ 208

Automatická prevádzka hlavnej čerpacej stanice

Automatická prevádzka hlavnej čerpacej stanice je dovolená, ak jej zariadenie splňuje požiadavky § 219 a ak

a)

čerpadlá sú vybavené zariadením na automatické spustenie a zastavenie v určených medziach výšky vodnej hladiny,

b)

v prípade poruchy čerpadla bude automaticky zavodnené a spustené záložné čerpadlo,

c)

chod čerpadiel, poruchy a mimoriadne stavy na čerpacom zariadení sú určeným spôsobom signalizované do dispečingu alebo na iné určené miesto,

d)

čas prevádzky čerpadiel je automaticky sledovaný.

§ 209

Žumpové chodby

(1)

Žumpové chodby hlavnej čerpacej stanice sa musia vybudovať tak, aby ich bolo možné čistiť počas normálneho prítoku banských vôd bez ohrozenia bezpečnosti práce a prevádzky. Do žumpových chodieb sa musí vybudovať prístup tak, aby pracovníci mohli pri prievale vody včas odísť do bezpečia zo všetkých ich častí.

(2)

V bani bez nebezpečenstva prievalov vôd sa musí úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice rovnať priemernému prítoku za 32 hodín. V odôvodnených prípadoch môže vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povoliť zníženie úžitkového objemu žumpových chodieb až o 50 %.

(3)

V bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice určiť podľa miery nebezpečenstva prievalov vôd, nesmie však byť menší ako priemerný prítok za 32 hodín. Úžitkový objem žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice a jej prečerpávacej časti schvaľuje vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

(4)

Banské vody sa musia čerpať tak, aby bola vždy aspoň polovica úžitkového objemu žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice prázdna. V prípade, že tento zberný priestor nie je rozdelený na 2 polovice, musí sa najvyššia dovolená miera jeho zaplnenia vyznačiť viditeľným spôsobom.

(5)

Pred vtokom do žumpových chodieb hlavnej čerpacej stanice musí byť odkaľovacia jama s možnosťou jej čistenia počas prevádzky čerpacej stanice a trvalého prítoku banských vôd.

(6)

Objem žumpových chodieb pomocných a dočasných čerpacích staníc určí organizácia.

§ 210

Výtlačné potrubia hlavnej čerpacej stanice

(1)

Výtlačné potrubia hlavnej čerpacej stanice musia byť najmenej 2 a každé z nich dimenzované tak, aby sa umožnilo vyčerpanie priemerného denného prítoku banských vôd najdlhšie za 12 hodín.

(2)

Výtlačné potrubia sa musia upraviť tak, aby sa na každé z nich dali pripojiť všetky čerpadlá.

(3)

Výtlačné potrubia sa musia chrániť proti zamrznutiu.

§ 211

Prevádzka a údržba čerpacích zariadení

(1)

Prevádzku a údržbu čerpacieho zariadenia vrátane rozsahu a lehôt jeho kontrol určí prevádzkový poriadok, ktorý musí obsahovať

a)

schému pripojenia jednotlivých čerpadiel na výtlačné potrubia vrátane ovládacích prvkov,

b)

schému elektrického zapojenia čerpacej stanice a pripojenia na rozvodňu,

c)

schému elektrického zapojenia jednotlivých čerpadiel a schému signalizácie prevádzky čerpacej stanice,

d)

mazací plán,

e)

návod na obsluhu a údržbu čerpacieho zariadenia, najmä postup pri uvádzaní čerpadiel do chodu a pri ich zastavení a rozsah a lehoty vykonávania údržby,

f)

pri čerpacej stanici s automatickou prevádzkou popis funkcií automatického ovládania a popis ručného ovládania prevádzky čerpadiel,

g)

povinnosti obsluhy čerpacej stanice pri vzniku havárie v čerpacej stanici a pri potrebe zvýšenia dodávky vody do banského požiarneho vodovodu,

h)

prípadné ďalšie požiadavky, ktoré vyžaduje prevádzka a údržba čerpacieho zariadenia. Prevádzkový poriadok sa musí vyvesiť v čerpacej stanici.

(2)

O čase prevádzky jednotlivých čerpadiel sa musia viesť záznamy. V čerpacej stanici s automatickou prevádzkou sa musia viesť denné záznamy v období výrazne zvýšených prítokov banských vôd, inak postačia mesačné záznamy.

(3)

Zariadenie čerpacej stanice je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.

(4)

Čerpacie zariadenie sa musí raz za rok skontrolovať. Pritom sa musí overiť najmä výkon čerpacej stanice a jednotlivých čerpadiel, stav výtlačného potrubia vrátane jeho upevnenia a stav usadenín v žumpových chodbách. Výsledky kontrol sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

Tretí diel

Meranie, záznamy a dokumentácia

§ 212

Sledovanie hydrogeologických a plynových pomerov

(1)

Organizácia je povinná sledovať, dokumentovať a vyhodnocovať hydrogeologické a plynové pomery ložiska.

(2)

Organizácia je povinná zistiť a sledovať aj hydrogeologické a plynové pomery pozdĺž hraníc dobývacieho priestoru a do máp zakresliť najmä zatopené povrchové a podzemné banské diela susedných baní vrátane vrtov a tektonických porúch, ak by mohli ohroziť bezpečnosť práce a prevádzky.

(3)

Zistené skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce alebo prevádzky susednej bane, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť zodpovednému pracovníkovi susednej bane.

§ 213

Meranie prítokov a rozbory banských vôd

(1)

Celkové prítoky a jednotlivé čiastkové prítoky banských vôd sa musia merať najmenej raz za pol roka. Jedno z týchto meraní sa musí vykonať v čase najväčších ročných prítokov. Výsledky meraní sa musia zaznamenať s uvedením miesta merania a zdrojov prítokov, vyhodnotiť a porovnať s priemerným denným prítokom a množstvom vyčerpanej banskej vody.

(2)

Z celkových prítokov a významnejších čiastkových prítokov banských vôd a z vody v jame s ťažným zariadením sa musia raz za rok odobrať vzorky a vykonať chemický, prípadne aj rádiometrický rozbor.

(3)

V odvodňovacích a odplyňovacích vrtoch sa musí merať prítok a tlak vody, prípadne plynu v určených lehotách.

(4)

Výsledky merania a rozborov podľa odsekov 1 až 3 sa musia zaznamenať do knihy odvodňovania.

§ 214

Vedenie dokumentácie

(1)

Organizácia je povinná v základnej banskej mape uviesť aj miesta prievalov vôd, zdrojov nebezpečenstiev podľa § 199 ods. 1, miesta, kde hrozí nebezpečenstvo presakovania povrchových vôd, bezpečnostné piliere a všetky objekty na ochranu proti prievalom vôd.

(2)

Vrty, a to aj havarované, ktorými sa dosiahli zvodnené alebo plynonosné horizonty a ktoré sa nepodarilo spoľahlivo izolovať od ložiska alebo banských diel, musia sa výrazne vyznačiť v základnej banskej mape.

(3)

O všetkých povrchových a podzemných banských dielach vrátane vrtov, v ktorých by sa mohla po ich opustení nahromadiť voda a o ktorých bolo rozhodnuté, že budú zatopené, musí sa viesť podrobná dokumentácia.

(4)

Súčasťou knihy odvodňovania musí byť schéma

a)

potrubí so všetkými armatúrami,

b)

pripojenia čerpadiel s uvedením ich technických parametrov,

c)

elektrického zapojenia čerpadiel a čerpacej stanice,

d)

žumpových chodieb a odkaľovacích jám s uvedením ich úžitkového objemu.

(5)

Na bani s nebezpečenstvom prievalov vôd sa musí v knihe odvodňovania uviesť zoznam banských diel určených na zatopenie pri prípadnom prievale vôd s údajmi o ich úžitkovom objeme.

§ 215

Banský hydrogeológ

Organizácia určí pre baňu s nebezpečenstvom prievalov vôd banského hydrogeológa so zodpovedajúcou kvalifikáciou.

Prvý diel

Spoločné ustanovenia

§ 216

Základné ustanovenia

(1)

V prevádzke sa môžu používať len elektrické a strojné zariadenia (ďalej len „zariadenia“) a materiály, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom43) zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a nezhoršujú pracovné prostredie nad dovolené hodnoty.16)

(2)

Organizácia je povinná vydať pokyny na obsluhu a údržbu zariadenia, ktoré obsahujú požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Pokyny na obsluhu a údržbu musia podľa druhu zariadenia obsahovať

a)

povinnosti obsluhy pred začatím prevádzky zariadenia v smene,

b)

povinnosti obsluhy počas prevádzky zariadenia,

c)

rozsah, lehoty a spôsob vykonávania údržby,

d)

spôsob zabezpečenia zariadenia počas prevádzky, pri premiestňovaní, odstavovaní z prevádzky a opravách a proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu,

e)

spôsob dorozumievania a dávania návestí,

f)

umiestnenie a zabezpečenie zariadenia po skončení prevádzky,

g)

zakázané úkony a činnosti,

h)

spôsob a rozsah záznamov o prevádzke a údržbe zariadenia. Návod na obsluhu a údržbu vydaný výrobcom zariadenia, ktorý splňuje uvedené požiadavky, môže organizácia vyhlásiť za pokyny.

§ 217

Dokumentácia zariadenia

(1)

Pred začatím montážnych prác musí mať organizácia projektovú, prípadne výkresovú dokumentáciu zariadenia.

(2)

Dokumentácia zariadenia musí riešiť zaistenie bezpečnosti prevádzky a údržby.

(3)

Na zariadení sa môžu vykonať len také zmeny, ktoré nezhoršia bezpečnosť práce a prevádzky. Zmeny musí schváliť určený pracovník a musia sa zaznamenať do dokumentácie.

(4)

V dokumentácii elektrického zariadenia sa musí určiť aj prostredie a priestory s ohľadom na nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom a z hľadiska krytia a umiestnenia elektrického zariadenia.44) Dokumentáciu elektrického zariadenia pre priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu alebo uhoľného prachu (§ 232 a 233) je povinný posúdiť aj vedúci vetrania.

(5)

Pre všetky časti zariadenia, ktoré sa majú prepravovať, musí sa v dokumentácii uviesť ich hmotnosť.

§ 218

Požiadavky na zariadenie a jeho časti

(1)

Zariadenie musí mať potrebnú stabilitu, vyhovovať predpokladanému zaťaženiu a namáhaniu a svojou konštrukciou zodpovedať prevádzkovým podmienkam.

(2)

Zariadenie alebo jeho časti, ktoré sa môžu pohybovať samovoľne aj po prerušení hnacej sily (uvoľnením, sklopením, zošmyknutím a pod.), musia sa zabezpečiť proti nežiadúcemu pohybu.

(3)

Zariadenie musí svojím vyhotovením umožňovať bezpečnú obsluhu, čistenie, údržbu, montáž a demontáž. Časti zariadenia, ktoré vyžadujú častý prístup pracovníkov (ovládače, maznice, nastavovacie prvky a pod.), musia byť ľahko prístupné.

(4)

Zariadenie nesmie svojou konštrukciou a prevádzkou spôsobiť požiar alebo výbuch metánu, plynov45) alebo prachov. Na zariadení nesmie dochádzať k nežiadúcemu hromadeniu horľavých kvapalín.

(5)

Ak sa použije v podzemí spaľovací motor, môže sa použiť len naftový motor. Nesmie sa však použiť na pohon stabilného zariadenia.

(6)

Meracie prístroje na sledovanie prevádzkových údajov nevyhnutných pre bezpečnosť prevádzky (tlakomery, ampérmetre a pod.) musia mať výrazne vyznačenú dovolenú hodnotu meranej veličiny.

(7)

Zariadenie sa musí zabezpečiť proti prekročeniu alebo podkročeniu určených prevádzkových hodnôt alebo polôh, ak by toto malo za následok ohrozenie bezpečnosti práce alebo prevádzky.

(8)

Musí sa vylúčiť možnosť nežiadúceho uvedenia zariadenia do chodu a jeho zapnutia z viacerých miest súčasne.

(9)

Časti zariadenia alebo materiál zariadením spracovávaný alebo dopravovaný, ak svojím pohybom, akumulovanou energiou, teplotou, tvarom alebo inak ohrozujú bezpečnosť práce alebo prevádzky, musia sa zabezpečiť vhodným ochranným zariadením. Ak to nie je možné, musia sa nebezpečné časti a miesta trvale a výrazne označiť.

(10)

Otvory zariadení, najmä zásobníkov,46) drvičov, miešačiek, nádrží a násypiek, kde je nebezpečenstvo pádu alebo prepadnutia osôb, musia sa zakryť, ohradiť alebo inak zabezpečiť.

(11)

Zariadenia technologickej linky sa musia dať vypnúť zo stanovišťa obsluhy; pri tom sa musia samočinne zastaviť všetky zariadenia linky proti toku materiálu.

§ 219

Automaticky a diaľkove ovládané zariadenia

(1)

Automaticky alebo diaľkove ovládané zariadenie sa musí samočinne zastaviť, ak

a)

nie sú dodržané určené prevádzkové hodnoty,

b)

vznikne porucha v prívode energie,

c)

vznikne porucha na automatickom alebo diaľkove ovládanom zariadení alebo na prevádzkovo-zabezpečovacom systéme.

(2)

Automaticky ovládané zariadenie musí mať aj ručné ovládanie. Pri prepnutí na ručné ovládanie sa musí automatické ovládanie vyradiť z funkcie. V mieste diaľkove ovládaného zariadenia musí byť blokovanie znemožňujúce uvedenie zariadenia do chodu. Zmena ovládania z automatického na ručné a blokovanie diaľkového ovládania musia byť zabezpečené uzamykateľným ovládačom.

(3)

Automatické, diaľkove ovládané a programovo riadené zariadenia sa musia vybaviť meracími prístrojmi alebo oznamovačmi na informáciu o prebiehajúcej pracovnej fáze.

§ 220

Ochranné zariadenia

(1)

Ochranné zariadenie musí zabrániť prístupu osôb do nebezpečného priestoru.

(2)

Ochranné zariadenie nesmie znemožňovať mazanie, prehliadky, nastavovanie alebo opravy zariadenia.

(3)

Ochranné zariadenie musí plniť svoju funkciu aj pri prerušení dodávky energie.

(4)

Otvory ochranného krytu musia mať veľkosť volenú so zreteľom na ochrannú vzdialenosť od zdroja ohrozenia.47)

(5)

Ochranný kryt sa musí vyhotoviť tak, aby sa pri obsluhe zariadenia nemusel odnímať.

§ 221

Ovládače a oznamovače

(1)

Zariadenie musí mať hlavný ovládač na odpojenie od zdroja energie.

(2)

Zariadenie poháňané dvoma alebo viacerými motormi so samostatnými spúšťacími ovládačmi musí mať aspoň jeden ovládač, ktorým sa zastaví celé zariadenie.

(3)

Mobilný stroj používaný v podzemí, vybavený akumulátorovou batériou, musí mať ľahko prístupný odpojovač batérie.

(4)

Ovládač musí svojím vyhotovením vylučovať možnosť samovoľného zapnutia a vypnutia. Nesmie dovoliť súčasne zapnutie nežiadúcich funkcií a musí mať označené polohy, prípadne funkcie a zariadenia, ktoré ovláda. Na ovládanie prívodu stlačeného vzduchu na pohon dopravníka sa nesmie použiť kohút.

(5)

Ovládač určený na použitie v mimoriadných situáciách sa musí dať ľahko a rýchlo dosiahnuť z miesta obsluhy, musí byť výrazne označený a dobre viditeľný. Ovládače zariadení, ktorých prevádzka sa nesmie z bezpečnostných dôvodov prerušiť, musia sa označiť jednotným spôsobom.

(6)

Ovládač sa musí chrániť alebo umiestniť tak, aby nemohlo dôjsť k nežiadúcemu ovládaniu zariadenia pádom horniny alebo predmetov.

(7)

Oznamovače mimoriadnych situácií sa musia vyhotoviť tak, aby sa ich signály výrazne odlišovali od prevádzkových signálov a prevádzkového hluku.

§ 222

Potrubie

(1)

Potrubie sa musí bezpečne uložiť, zavesiť, prípadne iným spôsobom zabezpečiť proti uvoľneniu alebo pádu.

(2)

Ak sa zavesuje viac potrubí, musí sa každé z nich zavesiť samostatne a na ostatných nezávisle.

(3)

Potrubie sa musí označiť podľa účelu alebo druhu pretekajúcej látky.48)

(4)

Kanály potrubia musia byť nehorľavé. Ak nie sú priechodné, musia sa zakryť odberateľnými krytmi.

§ 223

Časti zariadenia pod dlážkou a na plošinách

(1)

Pre obsluhu a údržbu zariadenia alebo jeho časti uloženej pod dlážkou sa musí ponechať dostatočne voľný priestor bezpečne prístupný, vetraný a podľa potreby osvetlený a odvodnený.

(2)

Plošiny na obsluhu a údržbu zariadenia musia byť pevné, bezpečne prístupné po schodoch alebo rebríkoch a vybavené zábradlím podľa § 291 ods. 9 a 10. V odôvodnených prípadoch môže byť zábradlie odnímateľné. Dlážky plošín nesmú byť klzké.

§ 224

Prevádzkárne a stanovištia obsluhy zariadení

(1)

V prevádzkárni a na stanovišti obsluhy zariadenia musí byť prevádzková dokumentácia.

(2)

Stanovište obsluhy stabilného zariadenia sa musí určiť tak, aby obsluha mohla zariadenie bezpečne ovládať a kontrolovať. Pri zariadení sa musí ponechať voľný priestor na obsluhu široký najmenej 0,8 m; pri elektrickom zariadení nad 1 kV v podzemí musí mať tento priestor šírku najmenej 1 m, na povrchu podľa osobitného predpisu.49) Tieto rozmery sa musia dodržať do výšky v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m.

(3)

Podzemné prevádzkárne dlhšie ako 30 m musia mať východy na oboch koncoch.

(4)

Dlážka nesmie byť klzká a musí byť tak pevná, prípadne podľa potreby dočasne vystužená, aby zniesla najvyššie predpokladané zaťaženie, a to aj pri nutných prácach na príslušných zariadeniach (údržba, montáž a pod.).

(5)

V podzemnej prevádzkárni a prevádzkárni so stálou obsluhou na povrchu sa musí umiestniť telekomunikačné zariadenie napojené na dispečing, prípadne iné určené miesto.

(6)

V čase, keď zariadenie nie je v prevádzke alebo je bez dohľadu, musia byť dvere do prevádzkárne zamknuté. Ak sú pracovníci v prevádzkárni, musia zostať odomknuté aspoň jedny dvere. Dvere sa musia otvárať smerom von a musia sa vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Organizácia určí, kedy sa prevádzkáreň musí vybaviť zariadením na kontrolu vstupujúcich osôb.

(7)

Nepovolaným je vstup do prevádzkárne zakázaný. Tabuľka s týmto zákazom sa musí umiestniť na vonkajšej strane všetkých vstupných dverí.

(8)

V prevádzkárni sa môžu uložiť len pomôcky a materiál potrebné na prevádzku zariadení.

(9)

Na odstavovanie, údržbu a opravy troch a viacerých lokomotív na obzore sa musí zriadiť vozovňa (remíza).50)

(10)

Na údržbu banských bezkoľajových strojov,51) mobilných strojov na zemné a stavebné práce, motorových vozidiel a motorových vozíkov v podzemí sa musia zriadiť odstavné miesta. Odstavné miesto sa nesmie umiestniť v hlavnom vťažnom banskom diele a jeho výstuž musí byť nehorľavá. Odstavený stroj sa musí chrániť proti pôsobeniu vody. Na odstavnom mieste sa môže odstaviť len jeden stroj, okolo ktorého sa musí ponechať voľný priestor so šírkou najmenej 2 m a výškou najmenej o 1 m väčšou, ako je jeho najvyššia časť. Ak sa majú v podzemí vykonávať opravy, musí sa zriadiť garáž, ktorá sa umiestni, stavebne vyhotoví a vybaví podľa podmienok ustanovených pre vozovne (remízy).50)

(11)

Stanovište stálej obsluhy zariadenia musí byť chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

§ 225

Obsluha zariadení

(1)

Samostatnou obsluhou zariadenia sa môže poveriť pracovník, ktorý

a)

splňuje požiadavky § 15,

b)

dovŕšil vek 18 rokov, ak na obsluhu príslušného zariadenia nie je ustanovená vyššia veková hranica,

c)

je odborne spôsobilý,45)^,46)^,52)^,53)

d)

bol oboznámený s prevádzkovou dokumentáciou.

(2)

Obsluhou jednoduchého elektrického zariadenia do 1 kV sa môže poveriť pracovník s kvalifikáciou najmenej oboznámeného pracovníka,52) obsluhou ostatných elektrických zariadení s kvalifikáciou najmenej poučeného pracovníka.52)

(3)

Samostatnou obsluhou dobývacieho alebo raziaceho stroja a banského bezkoľajového stroja sa môže poveriť pracovník s najmenej jednoročnou praxou pri prevádzke týchto strojov. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín.

(4)

Vodič banskej lokomotívy musí byť pred skúškou podľa § 15 odporučený na túto funkciu na základe psychotechnickej skúšky a musí mať najmenej trojmesačnú prax pri tom druhu dopravy, pre ktorý má byť skúšaný. Zácvik podľa § 15 musí byť najmenej 200 hodín. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vodičov lokomotív s rozchodom 1 435 mm na povrchu.54)

(5)

Obsluha sa musí pravidelne preskúšavať z prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Ak nie sú lehoty skúšok ustanovené osobitným predpisom alebo technickou normou, určí ich organizácia.

§ 226

Povinnosti obsluhy

(1)

Pred začatím prevádzky zariadenia v smene je obsluha povinná skontrolovať jeho stav podľa prevádzkovej dokumentácie. Zariadenie môže uviesť do chodu len pri správnej funkcii ochranných a bezpečnostných zariadení.

(2)

Pred uvedením zariadenia do chodu je obsluha povinná sa presvedčiť, že nikto nie je v nebezpečnej blízkosti zariadenia. Ak tak nemôže urobiť, je povinná dať vopred na ohrozené miesta výstražné znamenie spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(3)

Obsluha je povinná zabezpečiť odstránenie zistených závad na zariadení. Ak zistí závadu alebo poškodenie ohrozujúce bezpečnosť práce alebo prevádzky, nesmie zariadenie uviesť do chodu. Ak zistí takúto závadu počas prevádzky, musí zariadenie ihneď zastaviť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Ak nemôže obsluha závadu odstrániť, oznámi to predákovi alebo inému určenému pracovníkovi.

(4)

Obsluha je povinná počas prevádzky sledovať chod zariadenia, a ak je to predpísané, zaznamenávať určené údaje.

(5)

Ak prevádzková dokumentácia neurčí inak, je obsluha povinná pri odchode zo svojho stanovišťa vypnúť zariadenie a zabezpečiť ho proti zásahu nepovolaných osôb a nežiadúcemu uvedeniu do chodu.

§ 227

Uvedenie zariadenia do prevádzky

(1)

Zariadenie sa môže uviesť do prevádzky len v prostredí a za podmienok, pre ktoré je určené, a po vykonaní predpísaných prehliadok, skúšok a revízií.

(2)

Pred uvedením zariadenia do prevádzky v podzemí je organizácia povinná ohlásiť obvodnému banskému úradu použitie nových typov všetkých vybraných banských zariadení29) a ďalej nové typy

a)

dobývacieho a raziaceho kombajnu a pluhovacieho zariadenia,

b)

mechanizovanej výstuže,

c)

banského pásového a hrabľového dopravníka,

d)

banskej lokomotívy, motorového vozidla a motorového vozíka,

e)

banského vrátku,

f)

zemného a stavebného stroja,

g)

vrtnej súpravy okrem súpravy na vrtné a geofyzikálne práce,55)

h)

nakladacieho stroja okrem banského bezkoľajového stroja,29)

i)

banského nevýbušného elektrického zariadenia na plynujúcej a uhoľnej bani.

§ 228

Prevádzka zariadení

(1)

Na ovládanie zariadenia, okrem automaticky ovládaného zariadenia, musí sa určiť obsluha.

(2)

Za chodu sa môžu čistiť a mazať len tie časti zariadenia, ktoré nevytvárajú nebezpečenstvo úrazu, a to len z miesta, kde pracovník nie je ohrozený prevádzkou zariadenia.

(3)

Pohonné hmoty sa nesmú doplňovať za chodu motora, ak prevádzková dokumentácia neurčí inak.

(4)

Pri ručnej výmene nástrojov alebo iných prvkov sa musí zariadenie zastaviť a zabezpečiť proti uvedeniu do chodu, ak zariadenie alebo jeho upínacie časti nie sú konštruované pre bezpečnú ručnú výmenu nástrojov za pohybu.

(5)

Ak vznikajú pri prevádzke zariadenia škodliviny, musia sa účinne zneškodňovať.

§ 229

Stroje s naftovými motormi v podzemí

(1)

Pri prerušení práce stroja s naftovým motorom na čas dlhší ako 15 minút sa musí jeho motor zastaviť a uzavrieť prívod motorovej nafty.

(2)

Rozbor výfukových plynov strojov s naftovými motormi, ktoré sú v prevádzke, musí sa vykonať najmenej raz mesačne na zistenie koncentrácie kysličníka uhoľnatého a kysličníkov dusíka. Koncentrácia sa musí zisťovať po zahriatí motora na prevádzkovú teplotu, a to pri voľnobežných otáčkach a pri menovitom zaťažení.

(3)

Stroj sa musí vyradiť z prevádzky, ak je vo výfukových plynoch viac ako 0,1 % kysličníka uhoľnatého alebo 0,075 % kysličníkov dusíka. Do prevádzky sa môže opätovne zaradiť po odstránení závady a znížení koncentrácie kysličníka uhoľnatého pod 0,08 % a koncentrácie kysličníkov dusíka pod 0,075 %.

(4)

Stroj sa môže prevádzkovať len so zablombovaným vstrekovacím čerpadlom.

(5)

Stroj sa musí vybaviť hasiacim zariadením so stabilným rozvodom a ručnými hasiacimi prístrojmi.

(6)

Obsluha je povinná okrem povinností uvedených v § 226 sledovať tiež dymivosť stroja. Ak sa zhorší dymivosť, je povinná závadu ohlásiť. Pri úniku motorovej nafty alebo oleja je povinná zastaviť stroj, uzavrieť prívod nafty a závadu ohlásiť. Obsluha je povinná takto postupovať aj pri pocite nevoľnosti.

(7)

Ak obsluha zistí požiar, je povinná zastaviť motor, uviesť do činnosti hasiace zariadenie a ďalej postupovať podľa § 18.

§ 230

Údržba, montáž a demontáž zariadení

(1)

Údržba zariadenia sa musí vykonávať v rozsahu a lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou. O jej výsledkoch sa musia viesť záznamy.

(2)

Organizácia rozhodne, či je nutné na zaistenie bezpečnosti práce alebo prevádzky vypracovať pracovný postup pre montáž alebo demontáž zariadenia.

(3)

Organizácia je povinná pracovníkov, ktorí vykonávajú údržbu vybaviť meracími prístrojmi, náradím a ostatnými pomôckami potrebnými na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

(4)