Vyhláška Slovenského banského úradu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí

Ak to vyžaduje povaha údržbárskych prác, musí sa zariadenie vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu uvedeniu do chodu. Po skončení týchto prác sa musí overiť správna funkcia zariadenia.

(5)

Prehliadky mobilných strojov používaných v podzemí sa musia vykonávať najmenej raz za 14 dní. Prehliadku vykonáva určený pracovník vo všetkých prístupných častiach stroja (bez rozobratia). Pri prehliadke sa musia vyskúšať jednotlivé funkcie stroja.

Druhý diel

Elektrické zariadenia

PRVÝ ODDIEL

POŽIADAVKY NA ZRIAĎOVANIE ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ

§ 231

Základné ustanovenia

(1)

Elektrické zariadenia musia svojím vyhotovením zodpovedať prostrediu a priestorom,44) v ktorých sú prevádzkované, a to najmä z hľadiska nebezpečenstva úrazu elektrickým prúdom a výbuchu metánu, uhoľného prachu alebo iných látok tvoriacich so vzduchom výbušnú zmes.

(2)

V podzemí sa nesmú používať dočasné elektrické zariadenia.56)

(3)

Rozvod elektrickej energie sa musí zakresliť do prehľadovej schémy a do mapy rozvodu elektrickej energie.7)

§ 232

Zaraďovanie priestorov plynujúcich baní z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu

(1)

Podzemné priestory plynujúcich baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na

a)

priestory bez nebezpečenstva výbuchu metánu (SNM 0); sú to priestory

1.

plynujúcich baní I. triedy nebezpečenstva, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený havarijným plánom je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

2.

plynujúcich baní II. triedy nebezpečenstva, vetrané vťažnými vetrami, ktoré ešte neboli použité v miestach, kde sa razí alebo dobýva, a v ktorých pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určila organizácia také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,25 % a pri poruche vetrania alebo pri jeho zastavení na čas určený havarijným plánom je v nich vylúčené nahromadenie výbušnej zmesi metánu so vzduchom,

b)

priestory s nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 1); sú to priestory plynujúcich baní I. triedy nebezpečenstva, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí 0,5 %,

c)

priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 2); sú to priestory plynujúcich baní, ak je pri ich zaraďovaní a ďalej pri ich prevádzke určené organizáciou také množstvo banských vetrov, že koncentrácia metánu v banskom ovzduší neprekročí hodnotu 1,5 %,

d)

priestory s vysokým nebezpečenstvom výbuchu metánu (SNM 3); sú to priestory plynujúcich baní, v ktorých nemožno dodržať podmienky pre zaradenie podľa písmena c).

(2)

Všetky podzemné priestory plynujúcich baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu metánu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.

(3)

Obdobne sa musí zaradiť aj priestor nad ohlbňou výdušnej jamy, priestor v okolí difúzora hlavného ventilátora do vzdialenosti určenej osobitným predpisom57) a ostatné povrchové priestory hlbinných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu plynov.58)

§ 233

Zaraďovanie priestorov uhoľných baní z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu

(1)

Podzemné priestory uhoľných baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na

a)

priestory bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu (SNP 0); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu dosahujúcu 25 % dolnej medze výbušnosti,

b)

priestory s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 1); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti,

c)

priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 2); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach po rozvírení a uhoľný prach vo vznose môžu vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti.

(2)

Všetky podzemné priestory uhoľných baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.

(3)

Priestory plynujúcich uhoľných baní zaradené do priestorov SNM 2 a SNM 3 sa nemusia zaraďovať z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu.

(4)

Povrchové priestory hlbinných uhoľných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu uhoľného prachu, sa určujú podľa osobitných predpisov.57)^,59)

§ 234

Elektrické stanice a rozvodné zariadenia

(1)

Elektrická stanica60) sa musí umiestniť a vyhotoviť tak, aby v nej za podmienok ustanovených pre zaraďovanie priestorov nemohlo dôjsť k nedovolenému nahromadeniu metánu a aby elektrické zariadenie v nej nebolo vystavené nepriaznivým vplyvom, najmä pôsobeniu vody a prachu a nebezpečenstvu mechanického poškodenia. Výstuž elektrickej stanice musí bezpečne odolať predpokladaným horským tlakom.

(2)

Neuzavretá elektrická stanica57) v podzemí nemusí splňovať požiadavky § 224 ods. 6 a 7.

(3)

Do uzavretej elektrickej stanice môžu vstupovať len pracovníci určení na obsluhu alebo údržbu elektrických zariadení, ktorí spĺňajú kvalifikačné požiadavky podľa osobitného predpisu.52)

(4)

V elektrickej stanici sa musí umiestniť jednopólová schéma silového rozvodu.

(5)

V elektrickej stanici a pred elektrickým rozvádzačom sa nesmie skladovať materiál a musí sa udržiavať voľný priestor na obsluhu a údržbu.

§ 235

Káble a káblové vedenia

(1)

Káble používané v podzemí musia mať vonkajší obal z materiálov, ktoré nepodporujú šírenie požiaru.

(2)

Káble sa musia ukladať, spájať a pripájať tak, aby neboli nepriaznivo namáhané alebo poškodzované a aby sa napätie v ťahu neprenášalo na vodiče.

(3)

Kábel vo vrte sa nesmie spojovať a môže sa uložiť len do zapaženého vrtu.

(4)

Silové káblové vedenie vo vťažnom otvárkovom banskom diele s horľavou výstužou alebo výstrojom sa musí samočinne vypnúť, ak poklesne izolačný stav pod 15 ohm/V.

(5)

Ukladanie a spúšťanie káblov do zvislých banských diel sa musí vykonávať podľa prevádzkovej dokumentácie.

(6)

Pred prvým pripojením káblu na napätie sa musí v priestore SNM 2 overiť, či koncentrácia metánu neprekračuje 1 %. Táto podmienka platí aj v prípade, keď sa má kábel prevádzkovaný na nižšie napätie pripojiť na menovité napätie.

(7)

Uložené, ale nepoužívané káble sa musia skratovať a na oboch koncoch zaizolovať alebo inak bezpečne ukončiť.

(8)

Rýchlospojky a zásuvkové spojenia sa môžu použiť len na pohyblivých a premiestniteľných káblových vedeniach a nesmú ležať vo vode a v blatistých miestach. Obe spojované časti sa musia v rozpojenom stave chrániť krytom proti mechanickému poškodeniu a proti znečisteniu.

§ 236

Káble pohyblivých zariadení

(1)

Pre vlečenú časť prívodného vedenia pohyblivého zariadenia sa musí použiť vlečný kábel.

(2)

Na vlečenej časti vlečného kábla sa nesmie použiť rýchlospojka ani iná spojovacia armatúra.

(3)

Vlečný kábel sa musí zabezpečiť proti vytrhnutiu z vývodky. Žily vlečného kábla nesmú byť vo vývodke namáhané ťahom ani krutom.

(4)

Vývodka vlečného kábla na pohyblivom zariadení sa musí vybaviť zabezpečovacím zariadením, ktoré vypne pohyblivé zariadenie pri prekročení dovoleného ťahu v kábli.

(5)

Vlečný kábel sa musí samočinne odpojiť od napätia pri prerušení ochranného vodiča.

(6)

Spôsob ukladania vlečného kábla, kontrolu ukladania a manipuláciu s vlečným káblom určí prevádzková dokumentácia.

§ 237

Ovládacie a bezpečnostné obvody

(1)

Ovládacie obvody automaticky, diaľkove alebo programovo ovládaných zariadení sa musia napájať zo samostatného zdroja.

(2)

Ovládacie obvody sa vyhotovujú ako izolované alebo jednopólovo prepojené s ochranným obvodom.61) Ak sú vyhotovené ako jednopólovo prepojené s ochranným obvodom, musia sa cievky stykačov, relé a elektromagnetov pripojiť vždy jedným pólom na spätný (uzemnený) vodič. Všetky kontakty sa musia zapojiť do neuzemnenej vetvy, ktorá sa musí istiť proti skratu.

(3)

Ovládacie a bezpečnostné obvody technologických zariadení na vedenie banských diel, dopravu a nakladanie sa musia vyhotoviť tak, aby pri prerušení ovládacieho obvodu alebo skratu na ňom alebo pri strate napätia došlo k zastaveniu zariadenia. Tieto požiadavky sa nemusia splniť pri tých ovládacích a bezpečnostných obvodoch, kde nemôže dôjsť k ohrozeniu pracovníkov alebo zariadenia.

(4)

Pri vyvedenom a prepojenom uzle na ochranný obvod nesmie byť združené napätie použité ako ovládacie napätie okrem prípadu, keď je správna funkcia ovládacích obvodov zabezpečená aj pri zemnom spojení.

(5)

Koncový vypínač vymedzujúci polohu, pri prekročení ktorej môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti práce alebo prevádzky, sa musí zapojiť do silového obvodu alebo sa použijú dva koncové vypínače v ovládacom (pomocnom) obvode. Vtedy sa jeden koncový vypínač zapojí v ovládacom obvode príslušného pohonu a druhý (bezpečnostný) v obvode ovládacej cievky spínača. Bezpečnostný koncový vypínač musí byť označený červenou farbou.

§ 238

Plávajúce čerpacie stanice

(1)

Plávajúca čerpacia stanica sa musí zakotviť, aby jej pohybom nebol prívodný kábel mechanicky namáhaný.

(2)

Prívodný kábel uložený vo vode alebo nad vodou sa nesmie spojovať spojovacími armatúrami.

(3)

Hlavný ovládač sa musí umiestniť pri zdroji napájania na brehu.

(4)

Plávajúca čerpacia stanica sa musí uzemniť zemničom na brehu.

§ 239

Prepojovanie konštrukcií so spätným trakčným vedením a ochranné uzemnenie svietidiel napájaných z trolejového vedenia

(1)

Na tratiach so spätným trakčným vedením sa musia prepojiť s koľajou všetky vodivé kovové konštrukcie pozdĺž koľajových tratí (potrubie, lutne a pod.), a to najmenej každých 200 m oceľovým pozinkovaným vodičom s prierezom najmenej 80 mm^2.

(2)

Ochranné uzemnenie transparentov a signalizačných a osvetľovacích svietidiel napájaných z trolejového vedenia sa musí vyhotoviť vodičom, ktorý musí mať najmenej trojnásobný prierez než prívodný vodič. Spätný vodič od svietidiel a transparentov sa musí pripojiť ku koľaji.

§ 240

Bezpečnostné tabuľky a vybavenie

(1)

Pri elektrickej stanici sa musí umiestniť bezpečnostná tabuľka „Nehas vodou ani penovými prístrojmi!“, pri elektrickej stanici so zariadením nad 1 kV aj tabuľka „Vysoké napätie - životu nebezpečné!“.

(2)

Pri rozvodnom zariadení nad 1 kV, okrem kábla, umiestnenom mimo uzavretej elektrickej stanice sa musia umiestniť bezpečnostné tabuľky „Vysoké napätie - životu nebezpečné dotýkať sa elektrických zariadení!“ a „Nehas vodou ani penovými prístrojmi!“. Pri ostatných rozvodných zariadeniach, ak sú umiestnené vo vodivom prostredí (v mokrých miestach, s vodivou podlahou a pod.) a kde by mohlo nastať nebezpečenstvo náhodilého dotyku so živými časťami, musí sa umiestniť tabuľka „Výstraha - životu nebezpečné dotýkať sa elektrických zariadení!“.

(3)

V uzavretej elektrickej stanici sa musí vyvesiť návod prvej pomoci pri úraze elektrickým prúdom.

(4)

V uzavretej elektrickej stanici okrem podružnej a predsunutej transformačnej stanice60) musí byť

a)

dielektrický koberec,

b)

dielektrické rukavice v púzdre,

c)

skúšačka napätia,

d)

skratovacia súprava,

e)

záchranný izolačný hák,

f)

súprava na jednoduchú metódu oživovania,

g)

bezpečnostné tabuľky podľa osobitného predpisu.62)

DRUHÝ ODDIEL

PREVÁDZKA ELEKTRICKÝCH ZARIADENÍ

§ 241

Pracovník na riadenie montáže, prevádzky a údržby elektrických zariadení

(1)

Organizácia je povinná určiť pracovníka na riadenie montáže, prevádzky a údržby elektrických zariadení. Tento pracovník musí mať vysokoškolské vzdelanie elektrotechnického smeru, najmenej 3 roky praxe v elektrotechnickom odbore a zložiť skúšku pred komisiou obvodného banského úradu.

(2)

Ak pracovník určený podľa odseku 1 nemôže priamo riadiť montáž, prevádzku a údržbu elektrických zariadení, organizácia je povinná určiť ďalšieho pracovníka s kvalifikáciou podľa osobitného predpisu52) na priame riadenie týchto činností.

§ 242

Osobitné podmienky prevádzky elektrických zariadení

(1)

Ak prekročí koncentrácia metánu v banskom ovzduší medze ustanovené pre zaraďovanie banských priestorov, môžu v týchto priestoroch zostať v prevádzke len elektrické zariadenia zodpovedajúce svojím vyhotovením zistenej koncentrácii metánu a elektrické zariadenia nevyhnutne potrebné na zaistenie bezpečnosti prevádzky (čerpadlá, ventilátory, analyzátory, dorozumievacie zariadenie a pod.) určené vedúcim likvidácie havárie. Vedúci likvidácie havárie určí aj podmienky prevádzky týchto zariadení, prípadne aj postup ich zapínania. Ostatné elektrické zariadenia v týchto priestoroch sa musia vypnúť.

(2)

V priestoroch SNM 1, SNM 2 a SNP 2 sa musia silové elektrické rozvody na pracoviskách, ktoré nebudú obsadené dlhšie ako 3 hodiny, vypnúť a zabezpečiť proti nežiadúcemu zapnutiu okrem napájania nevyhnutne potrebných zariadení (čerpadlá, ventilátory, analyzátory a pod.).

(3)

Po vypnutí elektrického zariadenia z neznámych príčin sa musí pred opätovným zapnutím zistiť dôvod vypnutia a prípadná závada odstrániť.

(4)

Po skončení práce pohyblivého zariadenia sa musí v prípadoch určených prevádzkovou dokumentáciou odpojiť prívodné káblové vedenie od napätia alebo bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečiť iným rovnocenným spôsobom.

§ 243

Práca na elektrickom zariadení

(1)

Práca na elektrickom zariadení pod napätím,63) okrem oznamovacích zariadení, sa môže vykonávať len výnimočne.

(2)

Pred začatím práce na elektrickom zariadení pod napätím sa musí v okruhu najmenej 1 m odstrániť horľavý prach, a ak to nie je možné, musí sa zneškodniť.

(3)

Pri práci pod napätím na elektrickom zariadení, ktoré nie je iskrovo bezpečné, musia sa v priestoroch SNM 1 a SNM 2 dodržať tieto podmienky

a)

pred otvorením nevýbušného záveru sa musí vykonať kontrola zloženia banského ovzdušia podľa § 109 ods. 1 písm. c); zistená koncentrácia metánu sa musí zaznamenať,

b)

koncentrácia metánu v priestore SNM 1 nesmie prekročiť 0,5 % a v priestore SNM 2 nesmie prekročiť 1 % a musí sa počas trvania práce kontrolovať metanomerom a zaznamenať,

c)

uhoľný prach sa musí v okruhu 5 m odstrániť, a ak to nie je možné, musí sa zneškodniť; táto podmienka sa musí dodržať aj v priestoroch SNP 2.

(4)

V podzemí je na elektrickom zariadení nad 1 kV pod napätím dovolené len overenie beznapäťového stavu. Na vypnutom a nezaistenom elektrickom zariadení sa môže pracovať len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.63) Iné práce na elektrickom zariadení nad 1 kV pod napätím sú zakázané.

(5)

Práce na elektrickom zariadení pod napätím môžu vykonávať len určení pracovníci s kvalifikáciou najmenej pre samostatnú činnosť.52)^,63)

(6)

Ďalšie požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce na elektrickom zariadení ustanovuje osobitný predpis.63)

§ 244

Údržba elektrických zariadení

(1)

Údržba elektrických zariadení sa musí vykonávať podľa § 230 a osobitných predpisov.64)

(2)

Spôsob a lehoty prehliadok elektrických zariadení určí organizácia v smerniciach, ktoré potvrdí obvodný banský úrad. Prevádzková dokumentácia (§ 230 ods. 1) musí byť v súlade s týmito smernicami.

(3)

Pri prehliadkach sa musí kontrolovať, či

a)

elektrické zariadenia a káblové rozvody nie sú poškodené alebo nesprávne používané,

b)

vyhovuje ochrana pred nebezpečným dotykovým napätím (funkcia strážiča izolačného stavu, ochranné uzemnenie, kryty a pod.),

c)

okolo elektrických zariadení sa udržiava čistota a poriadok, dodržiava voľný priestor a hasiace prístroje a ochranné pomôcky sú v dobrom stave.

(4)

Pri revízii trolejového vedenia v podzemí sa zisťuje meraním a výpočtom úbytok napätia, ktorý nesmie pri menovitom zaťažení prekročiť 20 % napätia naprázdno.

(5)

Nadprúdové ochrany do 1 kV sa musia skúšať pred uvedením do prevádzky a ďalej najmenej

a)

raz za 3 roky na zariadeniach s príkonom väčším ako 100 kVA,

b)

raz za 5 rokov na ostatných zariadeniach. V priestoroch bez nebezpečenstva výbuchu sa tieto skúšky vykonávajú len na zariadeniach zabezpečujúcich stupeň dodávky I.65)

(6)

Priame nadprúdové ochrany nad 1 kV sa musia skúšať pred uvedením do prevádzky a ďalej najmenej raz za 2 roky.

(7)

Na releových ochranách a automatikách sa musia vykonávať

a)

primárne skúšky na elektrických zariadeniach vysokého a veľmi vysokého napätia

1.

pri uvedení elektrického zariadenia do prevádzky,

2.

namiesto každej tretej sekundárnej skúšky,

b)

sekundárne skúšky

1.

na elektrických zariadeniach hlavných transformačných staníc vysokého a veľmi vysokého napätia raz za rok,

2.

na ostatných elektrických zariadeniach vysokého a veľmi vysokého napätia raz za 2 roky,

3.

na elektrických zariadeniach do 1 kV v rozsahu kontroly a overenia správnej funkcie raz za 3 roky.

(8)

Nadprúdová ochrana sa skúša vo všetkých článkoch. Článok istiaci proti preťaženiu sa skúša vypnutím podľa charakteristiky ochrany pri nastavení na menovitý prúd spotrebiča. Článok istiaci proti skratu, ak je ním ochrana vybavená, sa skúša pri najmenšom prúde, pri ktorom má podľa údajov výrobcu článok pôsobiť. Elektronické ochrany sa skúšajú podľa návodu výrobcu.

(9)

Skúšky releových ochrán a automatík sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.66) Pre tieto skúšky je organizácia povinná vypracovať prevádzkovú dokumentáciu.

§ 245

Kontrola izolačného stavu

(1)

Strážič izolačného stavu sa musí použiť v tých elektrických sieťach, kde to ustanovuje osobitný predpis.67)

(2)

Strážič izolačného stavu elektrickej siete v podzemí sa nesmie vyradiť z prevádzky. Ak nie je zapojený na vypínanie stráženej elektrickej siete pri poklese izolačného stavu, musí tento pokles signalizovať do dispečingu alebo na iné miesto so stálou obsluhou.

(3)

Elektrická sieť vypnutá strážičom izolačného stavu sa môže uviesť pod napätie po odstránení závady.

(4)

V elektrickej sieti, v ktorej strážič izolačného stavu pokles izolačného stavu alebo zemné spojenie len signalizuje, musia sa pri vzniku zemného spojenia ihneď začať práce na zistenie príčiny a miesta zemného spojenia. Počas trvania zemného spojenia sa musí bezpečnosť práce a prevádzky zabezpečiť vhodnými bezpečnostnými opatreniami.

(5)

Izolačný stav elektrickej siete sa musí kontrolovať pomocou meracieho prístroja zabudovaného v strážiči izolačného stavu najmenej raz za deň.

(6)

Správnosť funkcie strážiča izolačného stavu vrátane signalizácie alebo vypínania pri poklese izolačného stavu pod určenú hranicu musí kontrolovať pracovník s kvalifikáciou pre samostatnú činnosť najmenej raz za týždeň.

(7)

Ak je strážič izolačného stavu v elektrickej sieti do 1 kV zároveň súčasťou zvýšenej ochrany proti nebezpečnému dotykovému napätiu na neživých častiach elektrických zariadení alebo ochrany proti skratu, musí zabezpečovať vypínanie siete.

(8)

Po zistení miesta vzniku zemného spojenia v elektrickej sieti nad 1 kV v priestoroch SNM 1, SNM 2 a SNP 2, musí sa poškodené elektrické zariadenie ihneď vypnúť. Zariadenie sa môže opätovne zapnúť až po odstránení závady.

(9)

Ak sa v podzemí používajú prúdové chrániče, musí ich správnu funkciu preskúšať pracovník s kvalifikáciou pre samostatnú činnosť najmenej raz za mesiac.

(10)

Elektrická sieť sa nesmie prevádzkovať pri poruche prúdového chrániča.

(11)

Po vypnutí elektrickej siete prúdovým chráničom sa môže táto uviesť pod napätie po odstránení závady.

TRETÍ ODDIEL

OSVETĽOVANIE

§ 246

Banské osobné svietidlá

(1)

V podzemí a na povrchových pracoviskách pri manipulácii s výbušninami a v miestach s nebezpečenstvom výbuchu plynov a prachov sa môžu používať len banské osobné svietidlá29) pridelené organizáciou. Tieto svietidlá musia mať požadovanú svietivosť najmenej 10 hodín.

(2)

Banské osobné svietidlá musia mať typové označenie a evidenčné číslo organizácie.

§ 247

Vybavenie pracovníkov osobnými svietidlami

(1)

Pracovníci, ktorí vstupujú do podzemia a sú podľa § 4 ods. 9 vybavení banskými osobnými svietidlami, sú povinní mať rozsvietené svietidlá aj na miestach so stálym osvetlením.

(2)

Pracovníci na povrchu, ktorí pracujú v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu plynov alebo prachov alebo na tieto miesta dochádzajú, musia sa za tmy alebo zníženej viditeľnosti vybaviť banskými osobnými svietidlami.

(3)

Ostatní pracovníci na povrchu, ktorí vykonávajú inú pracovnú činnosť na neosvetlených miestach alebo vykonávajú v rámci svojej činnosti pochôdzky, musia sa za tmy alebo zníženej viditeľnosti vybaviť vhodnými elektrickými svietidlami.

§ 248

Prenosné svetlomety

Osádkam na pracoviskách, kde sa vyžaduje prehliadať strop, stenu alebo svah vyššie ako 5 m, musia sa prideliť prenosné svetlomety.

§ 249

Výdaj a príjem banských osobných svietidiel

(1)

Banské osobné svietidlo musí pri výdaji zodpovedať technickým podmienkam, musí byť čisté a uzamknuté. Akumulátor musí mať nabitý na predpísanú kapacitu.

(2)

Pridelené banské osobné svietidlo je pracovník povinný prevziať vo výdajni osobne. Pri prevzatí je povinný vyskúšať jeho funkciu a presvedčiť sa, či nie je zjavne poškodené. Ak zistí závadu, je povinný požiadať o výmenu svietidla.

(3)

Banské osobné svietidlo je pracovník povinný po skončení práce odovzdať osobne do výdajne. Zistené závady alebo poškodenie svietidla je povinný pri odovzdaní ohlásiť určenému pracovníkovi.

§ 250

Počet banských osobných svietidiel a ich kontrola

(1)

Počet prevádzkyschopných banských osobných svietidiel v lampárni alebo výdajni musí byť vyšší aspoň o 5 %, ako je počet pracovníkov, ktorým sú pridelené.

(2)

Počet banských osobných svietidiel určených pre banských záchranárov musí zodpovedať najmenej predpísanému počtu dýchacích prístrojov. Tieto svietidlá sa musia zvlášť označiť a oddelene uložiť na určenom mieste.

(3)

Banské osobné svietidlo musí skontrolovať určený pracovník najmenej raz za 3 mesiace. O kontrolách sa musia viesť záznamy a tieto uchovať 6 mesiacov. Poškodené alebo nevyhovujúce banské osobné svietidlá sa musia vyradiť.

§ 251

Zaobchádzanie s banskými osobnými svietidlami

(1)

Organizácia je povinná pracovníkov poučiť, ako majú zaobchádzať s prideleným banským osobným svietidlom a aké následky môže mať jeho poškodenie, neoprávnené otvorenie alebo nedovolené použitie.

(2)

Pracovník je povinný banské osobné svietidlo chrániť pred poškodením a nesmie ho otvárať ani opravovať.

(3)

Pracovník zodpovedá za stav banského osobného svietidla od jeho prevzatia do odovzdania. Svojvoľná výmena banských osobných svietidiel medzi pracovníkmi je zakázaná.

(4)

Ak zistí pracovník na banskom osobnom svietidle závady, ktoré znemožňujú jeho bezpečné používanie alebo ak dôjde k jeho poškodeniu, je povinný to ohlásiť dozornému orgánu a vymeniť si ho za náhradné.

§ 252

Zriaďovanie lampární

(1)

Na vydávanie a prijímanie banských osobných svietidiel, nabíjanie akumulátorov a prípravu a doplňovanie elektrolytu sa musí zriadiť lampáreň. Ak sa používa najviac 100 banských osobných svietidiel, môžu sa namiesto lampárne použiť na túto činnosť miestnosti určené organizáciou. Tieto sa musia vybaviť podľa § 253 ods. 2 až 5.

(2)

Organizácia je povinná určiť pracovníka zodpovedného za prevádzku lampárne.

§ 253

Vybavenie lampárne

(1)

Lampáreň musí mať najmenej tieto miestnosti:

a)

na výdaj a príjem banských osobných svietidiel a nabíjanie akumulátorov,

b)

na údržbu banských osobných svietidiel,

c)

pre pracovníkov lampárne.

(2)

Miestnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b) musia mať prívod teplej a studenej vody a ľahko umývateľné steny a dlážku. Dlážka musí byť z nepriepustného materiálu odolného proti pôsobeniu elektrolytu a so spádom k odtokovému miestu.

(3)

Všetky miestnosti lampárne sa musia dôkladne vetrať. Vetranie v miestnosti na nabíjanie akumulátorov musí byť tak účinné, aby koncentrácia vodíka v ovzduší nebola väčšia ako 0,5 %. Zloženie ovzdušia je organizácia povinná kontrolovať najmenej raz za 3 mesiace rozborom vzoriek ovzdušia odobraných v najnepriaznivejšom mieste a čase.

(4)

Pracovné stoly, na ktorých sa čistia a plnia banské osobné svietidlá, musia mať hornú dosku potiahnutú umývateľným materiálom odolným proti pôsobeniu elektrolytu.

(5)

Všetky miestnosti a zariadenia lampárne sa musia trvale udržiavať v čistote, najmä sa musí bezodkladne odstrániť rozliaty elektrolyt. Fajčenie a používanie otvoreného ohňa v lampárni je zakázané.

(6)

Miestnosť, kde sa pracuje s elektrolytom, musí sa ďalej vybaviť neutralizačným roztokom na poskytnutie prvej pomoci pri poškodení pokožky a očí elektrolytom.

(7)

Na prístupnom a dobre viditeľnom mieste v lampárni sa musí vyvesiť

a)

prevádzkový poriadok lampárne a poučenie o evidencii vydaných a vrátených banských osobných svietidiel,

b)

návod na používanie banských osobných svietidiel,

c)

tabuľky so zákazmi a príkazmi podľa tejto vyhlášky,

d)

poučenia o bezpečných pracovných postupoch pri práci s elektrolytom a o poskytovaní prvej pomoci.

Pracovníci sa musia oboznámiť s touto dokumentáciou.

§ 254

Príprava, doplňovanie a kontrola elektrolytu

(1)

Prípravu, doplňovanie a kontrolu elektrolytu v akumulátoroch môžu vykonávať len určení pracovníci, a to podľa návodu výrobcu svietidla.

(2)

Na prípravu elektrolytu a plnenie akumulátorov sa musí používať zariadenie, ktoré zabraňuje rozstrekovaniu a rozlievaniu elektrolytu.

(3)

Pre manipuláciu s elektrolytom je organizácia povinná prideliť pracovníkom osobné ochranné pracovné prostriedky, najmä ochranný štít, zásteru a rukavice.

§ 255

Nabíjanie akumulátorov

(1)

Akumulátory sa musia nabíjať podľa návodu výrobcu a kontrolovať meracími prístrojmi.

(2)

Banské osobné svietidlá sa musia udržiavať tak, aby sa v priestore akumulátora alebo svietidla zabránilo nebezpečnému nahromadeniu plynov, ktoré vznikajú pri nabíjaní alebo pri odplynení po nabíjaní.

§ 256

Osvetlenie pevnými svietidlami

(1)

Miesta, pre ktoré táto vyhláška ustanovuje stále osvetlenie, musia sa vybaviť pevnými svietidlami. Pevnými svietidlami sa musia vybaviť aj prevádzkárne bez stálej obsluhy.

(2)

Stav osvetlenia pevnými svietidlami musí zodpovedať požiadavkám svetelno-technických parametrov68) a musí sa kontrolovať.

(3)

Svietidlá sa musia umiestniť tak, aby boli prístupné na údržbu a čistenie.

(4)

Meranie intenzity osvetlenia sa musí vykonávať v lehotách určených podľa prevádzkových pomerov pracoviska.

§ 257

Miesta so stálym osvetlením na povrchu

(1)

Stále osvetlenie v čase prevádzky za tmy alebo zníženej viditeľnosti musia mať

a)

stále pracoviská a ostatné miesta, kde sa zdržujú pracovníci,

b)

zariadenia, ktoré treba stále obsluhovať alebo ktoré vyžadujú stálu kontrolu,

c)

ostatné určené miesta (priechody a prejazdy dopravných ciest a pod.).

(2)

Osvetlenie pracovných priestorov mobilných strojov s elektrickým pohonom sa musí zabezpečiť vlastnými svietidlami stroja.

(3)

Ostatné mobilné stroje (buldozéry, nakladače, žeriavy a pod.) sa musia za tmy alebo zníženej viditeľnosti osvetliť tak, aby manipulácia s nimi a práca na pracoviskách v ich blízkosti bola bezpečná.

(4)

Elektrické stanice a prevádzkárne so stálou obsluhou, v ktorých pri zlyhaní stáleho osvetlenia môže vzniknúť nebezpečenstvo úrazu, musia sa vybaviť núdzovým osvetlením. Toto osvetlenie nemusí za tmy alebo zníženej viditeľnosti svietiť trvale, ak sa zaistí jeho samočinné zapnutie z náhradného zdroja pri poruche stáleho osvetlenia.

§ 258

Miesta so stálym osvetlením v podzemí

(1)

Stále osvetlenie v čase prevádzky musia mať

a)

náraziská jám a úpadníc,

b)

nástupištia a ich najbližšie okolie,

c)

prevádzkárne so stálou obsluhou,

d)

miesta na trati so strojnou dopravou, na ktorých je v smene stála obsluha,

e)

stenové poruby vybavené mechanizovanou výstužou,

f)

ostatné určené miesta.

(2)

Osvetlenie pracovných priestorov raziacich kombajnov a vrtacích a nakladacích strojov s elektrickým pohonom sa musí zaistiť vlastnými svietidlami stroja.

(3)

Strojovne ťažných strojov a elektrické stanice so stálou obsluhou sa musia vybaviť núdzovým osvetlením. Toto osvetlenie nemusí svietiť trvale, ak je zabezpečené jeho samočinné zapnutie z náhradného zdroja pri poruche stáleho osvetlenia.

Tretí diel

Strojné zariadenia

PRVÝ ODDIEL

BANSKÉ STROJE

§ 259

Dobývacie a raziace stroje

(1)

Dobývacie kombajny, pluhovacie zariadenia a raziace stroje musia mať protiprašné zariadenie a na plynujúcich baniach II. triedy nebezpečenstva aj zariadenie znižujúce možnosť zapálenia metánu od rezného orgánu stroja. Ich prevádzka bez týchto zariadení je zakázaná.

(2)

Dobývací kombajn, ktorý sa pohybuje šmykom po hrabľovom dopravníku s úklonom väčším ako 9^o alebo šmykom po počve s úklonom väčším ako 18^o, musí byť zabezpečovaný samostatným zaisťovacím zariadením, ktoré zabráni jeho ujdeniu. Ostatné dobývacie kombajny musia byť zabezpečované samostatným zaisťovacím zariadením v úklone nad 3^o, ak nie je iným spôsobom zabránené ich ujdeniu. Dobývací kombajn vybavený dvoma ťažnými vrátkami alebo samostatnou brzdou nemusí byť zabezpečovaný samostatným zaisťovacím zariadením.

(3)

Reťaz alebo lano a ich úchytné zariadenia pre pojazd dobývacieho kombajnu musia mať trojnásobnú bezpečnosť, ťažné prvky pre pojazd ostatných dobývacích a raziacich strojov dvojnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšiu silu vyvodenú ťažným zariadením.

(4)

Prvky zaisťovacieho zariadenia musia mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na tiažovú zložku potrebnú na udržanie dobývacieho kombajnu. Vrátky, kladky a záchytné časti zaisťovacieho zariadenia sa musia konštruovať vzhľadom na menovitú nosnosť ťažného prvku. Kotvenie zaisťovacieho zariadenia musí zodpovedať menovitej nosnosti ťažného prvku. Musí mať 3 kotviace prvky samostatne upevnené na zaisťovacie zariadenie. Pri poruche niektorého prvku sa musí prevádzka zastaviť.

(5)

Ak sa použije zaisťovacie zariadenie s plynulým brzdením, musí brzdná sila trvale vykazovať hodnotu vyššiu, ako je dvojnásobok tiažovej zložky, ktorá by mohla spôsobiť ujdenie dobývacieho kombajnu.

(6)

Pri prevádzke dobývacích a raziacich strojov sa nesmú pracovníci zdržiavať v nebezpečnej blízkosti rezného orgánu stroja ani v priestore ohrozenom nebezpečným rozkmitom ťažného prvku.

(7)

Pri prevádzke dobývacieho kombajnu musí byť ťažný prvok zaisťovacieho zariadenia stále napnutý a zabezpečený pred nebezpečným rozkmitom.

(8)

Pri prevádzke dobývacieho kombajnu s miestnym ovládaním v strmo uložených slojoch je obsluha povinná zdržiavať sa v určenom priestore, kde nie je ohrozená dobývacím kombajnom ani pádom horniny a z ktorého môže bezpečne sledovať a ovládať dobývací kombajn. Tento priestor určí technologický postup.

(9)

Pri prevádzke dobývacieho zariadenia s diaľkovým ovládaním je obsluha povinná zdržiavať sa na mieste, z ktorého môže bezpečne sledovať a ovládať dobývacie zariadenie. Toto miesto určí technologický postup.

(10)

Okrem povinností uvedených v § 226 je obsluha povinná prehliadnuť ťažné prvky, ich úchytné zariadenia a kotvenie v každej polovici smeny.

(11)

Ťažné prvky dobývacích kombajnov a zaisťovacích zariadení je povinný kontrolovať určený pracovník najmä s ohľadom na ustanovenú bezpečnosť najmenej raz za 2 týždne.

§ 260

Mechanizovaná výstuž

(1)

Mechanizovaná výstuž používaná na zaisťovanie vyrúbaného priestoru stenového porubu s výškou nad 2,5 m musí mať pilierové opierky, ktoré sa musia používať proti skĺznutiu piliera.

(2)

Páky hydraulických ovládačov sekcie mechanizovanej výstuže sa musia okrem času ovládania nastaviť do nulovej polohy.

(3)

Sekcie mechanizovanej výstuže v strmých slojoch sa musia vybaviť zariadením, ktoré zamedzí priečny a pozdĺžny pohyb stropnice. Ako spojovací prvok sa nesmie použiť lano.

(4)

Mechanizované výstuže pre strmé sloje sa musia vybaviť priechodnými ochrannými povalami vzdialenými od seba najviac 10 m.

(5)

Porub vybavený mechanizovanou výstužou musí mať najmenej jeden prevádzkyschopný náhradný zdroj tlakovej kvapaliny alebo 2 samostatné prevádzkyschopné čerpadlá hydraulického agregátu.

§ 261

Banské bezkoľajové stroje

(1)

Banský bezkoľajový stroj sa musí vybaviť dvoma podkladacími klinmi proti ujedeniu.

(2)

Pri prevádzke banského bezkoľajového stroja sa pracovníci nesmú zdržiavať v dosahu nakladacieho alebo iného pracovného orgánu stroja.

(3)

Príves banského bezkoľajového stroja musí mať vlastný brzdový systém. Príves na dopravu osôb nesmie mať nábehový brzdový systém.

DRUHÝ ODDIEL

STROJE NA ZEMNÉ A STAVEBNÉ PRÁCE

§ 262

Rýpadlá a nakladače

(1)

Vodič je povinný pri rýpaní pozorovať rez a pracovnú plošinu a sledovať, či sa neprejavujú príznaky prípadného zosunu hmôt.

(2)

Ak zistí nebezpečenstvo zosunu, je vodič povinný zastaviť rýpanie, odísť so strojom na bezpečné miesto, upozorniť ohrozených pracovníkov a vzniknutú situáciu ohlásiť.

(3)

Manipulovať s lopatou nad kabínou vodiča dopravného prostriedku je zakázané.

(4)

Lopata sa môže čistiť len pri vypnutom motore stroja a na mieste, kde nehrozí nebezpečenstvo zosunu hmôt. Lopata sa pri tom musí položiť a mať uzatvorenú klapku. Po vyčistení lopaty je vodič povinný sa presvedčiť, či pracovník, ktorý čistil lopatu, je v bezpečnej vzdialenosti.

(5)

Zavesenie bremena a manipulácia s ním sa musí vykonávať podľa podmienok výrobcu stroja.

(6)

Pri prevádzke nakladača alebo rýpadla sa nikto nesmie zdržiavať v dosahu pracovného orgánu stroja. Pomocník vodiča (mazač) sa môže zdržiavať len v miestach a za podmienok určených vodičom alebo prevádzkovou dokumentáciou. Z určeného miesta sa môže vzdialiť len so súhlasom vodiča. Mazač je povinný vodičovi vždy oznámiť začatie a ukončenie svojej práce.

(7)

Stroje sa musia vybaviť dvoma podkladacími klinmi proti ujdeniu.

§ 263

Používanie zemných a stavebných strojov v podzemí

V podzemí sa môžu používať zemné a stavebné stroje, len ak spĺňajú požiadavky tejto vyhlášky.

TRETÍ ODDIEL

STROJE A ZARIADENIA NA BANSKÚ DOPRAVU

§ 264

Stroje a zariadenia na zvislú dopravu v podzemí a úklonnú dopravu pracovníkov lanom

(1)

Ťažné stroje a dopravné zariadenia na zvislú dopravu v podzemí musia vyhovovať aj požiadavkám osobitného predpisu.21)

(2)

Požiadavky na vrátky alebo pohonné stanice, laná, spojovacie zariadenie, úväzky, lanovnice, dojazdové dráhy a návestné zariadenie na dopravu pracovníkov lanom na úklonných dopravných cestách určí organizácia.

§ 265

Vrátky

(1)

Vrátok alebo pohonná stanica na dopravu na úklonných dopravných cestách musí mať odľahčovaciu brzdu.

(2)

Hlavný ovládač (vypínač) sa nesmie umiestniť medzi dopravované vozidlo a vrátok alebo pohonnú stanicu.

(3)

Vrátok a pohonná stanica musia mať ochranný kryt, ktorý zamedzí vtiahnutiu končatiny medzi lano a bubon alebo lano a kotúč.

§ 266

Laná a spojovacie zariadenia na dopravu hmôt

(1)

Lano a spojovacie zariadenie používané na dopravu hmôt musia vykazovať

a)

pri vlečných a vytrhávacích vrátkoch najmenej štvornásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku,

b)

pri ťažných vrátkoch najmenej šesťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku,

c)

pri pohonných staniciach na dopravu nekonečným lanom najmenej šesťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah pohonnej stanice zväčšený o predpätie v lane.

(2)

Lano sa musí odložiť, keď je podľa vonkajších známok zjavné, že sa jeho nosnosť podstatne znížila, najmä

a)

ak sú drôty vonkajšej vrstvy zoslabené o viac ako polovicu svojho priemeru,

b)

ak nápadne pribúda počet zlomených drôtov,

c)

keď dosiahne celkový menovitý prierez viditeľných zlomených drôtov na desaťnásobku výšky vinutia prameňa v ktoromkoľvek úseku lana hodnotu väčšiu ako 20 % z celkového nosného prierezu lana,

d)

pri poškodení lana (uzol, smyčka, vytlačená duša a pod.), ktoré sa nedá odstrániť (skrátením lana a pod.).

(3)

Spojovacie zariadenie sa nesmie samovoľne odpojiť a musí sa k lanu pripojiť úväzkom.

§ 267

Lanové kotúče a kladky

Voľne zavesený lanový kotúč a kladka musia mať zaistenie proti vypadnutiu lana a 2 na sebe nezávislé kotvenia.

§ 268

Visuté lanové dráhy v podzemí

(1)

Dokumentácia visutej lanovej dráhy vypracovaná podľa § 217 určí

a)

rozmiestnenie podperných kladiek a ich kotvenie,

b)

druh pohonu a jeho umiestnenie,

c)

vyhotovenie vratnej a krivkovej stanice,

d)

priemer a druh lana,

e)

bezpečnostné a návestné zariadenia.

(2)

Zámok medzi nosičom sedačky alebo kontajneru a ťažným lanom nesmie dovoľovať preklz pri preprave.

(3)

Ak nie je ťažné lano súčasne nosným, musí mať nosič sedačky alebo kontajneru zachycovač, ktorý zabráni ujdeniu nosiča po nosnom lane.

(4)

Pohonná stanica visutej lanovej dráhy musí mať automatickú brzdu, ktorá zastaví jej pohyb aj pri najnepriaznivejšom zaťažení.

(5)

V miestach určených na obsluhu lanovej dráhy sa musí kotúč, ak je umiestnený nižšie ako 2 m nad počvou, zabezpečiť proti náhodnému dotyku. V mieste nábehu lana na kladku alebo kotúč musí byť ochranný kryt a podľa potreby navádzacie zariadenie.

(6)

Zavesený lanový kotúč na obsluhovacej stanici sa musí zaistiť tak, aby nespadol ani keď sa poškodia jeho ložiská alebo čapy.

(7)

Lanový kotúč napínacieho zariadenia sa musí v krajných polohách zaistiť proti vybehnutiu zo svojho vedenia.

§ 269

Banské koľajové a závesné lokomotívy

(1)

Banská koľajová a závesná lokomotíva musia mať najmenej 2 nezávislé brzdové systémy, z nich aspoň jeden nezávislý na chode motora.

(2)

Závesná lokomotíva musí mať obmedzovač rýchlosti, ktorý uvedie do činnosti bezpečnostnú brzdu pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti.

(3)

Účinnosť bezpečnostnej brzdy závesnej lokomotívy musí byť taká, aby brzdná dráha nebola dlhšia ako 15 m a spomalenie nebolo väčšie ako 9,81 m.s^-2.

(4)

Účinnosť prevádzkovej brzdy banskej koľajovej lokomotívy musí byť taká, aby brzdná dráha nebola pri preprave hmôt dlhšia ako 40 m a pri preprave osôb dlhšia ako 20 m.

§ 270

Nosné vozíky závesnej dráhy a ich spojovacie tiahla

(1)

Spojovacie tiahlo musí mať najmenej štvornásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie v priereze namáhanom na ťah a vzper. Oko a miesto spojenia oka s nosným vozíkom alebo spojovacím tiahlom musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť.

(2)

Spojovacie tiahlo na prepravu osôb nesmie mať prestaviteľnú dĺžku, musí sa farebne odlíšiť od spojovacieho tiahla na prepravu hmôt a nesmie sa používať pri preprave hmôt.

(3)

Spojenie tiahla s vozíkom alebo závesnou lokomotívou sa musí zabezpečiť proti samovoľnému rozpojeniu.

§ 271

Brzdové vozíky závesnej dráhy

(1)

Konštrukcia brzdového vozíka musí zaisťovať jeho samočinné brzdenie pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti v oboch smeroch jazdy. Brzdový vozík sa musí dať ovládať i ručne.

(2)

Účinnosť brzdenia musí byť taká, aby brzdná dráha nebola dlhšia ako 11 m a spomalenie pri preprave osôb nebolo väčšie ako 9,81 m.s^-2.

§ 272

Dokumentácia zariadení závesnej dráhy

Dokumentácia zariadení závesnej dráhy vypracovaná podľa § 217 určí

a)

umiestnenie trate v banskom diele s ohľadom na dodržanie ustanovených medzier a priechodov,

b)

druh a rozmiestnenie nosných závesov trate a spôsob ich upevnenia v banskom diele,

c)

zabezpečenie trate proti priečnemu a pozdĺžnemu posunutiu,

d)

rozmiestnenie pohyblivých zarážok,

e)

typ a umiestnenie vrátku alebo pohonnej stanice,

f)

spôsob a druh návestí a umiestnenie návestných a dorozumievacích zariadení.

§ 273

Banské vozy

(1)

Spojka alebo iné spojovacie zariadenie banského vozu na prepravu hmôt musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť a na prepravu osôb najmenej desaťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie v ťahu.

(2)

Spojovacie zariadenie sa nesmie samovoľne rozpojiť. Na prepravu osôb sa musia použiť pevné tiahla zaistené proti samovoľnému rozpojeniu.

(3)

Voz s čelnými stenami, ktorý sa môže používať aj na ručnú dopravu, musí mať na oboch čelných stenách chránené držadlá.

(4)

Deformované alebo opotrebované spojovacie zariadenie sa musí vymeniť.

§ 274

Motorové vozidlá a motorové vozíky

V podzemí sa môžu používať motorové vozidlá a motorové vozíky, len ak spĺňajú požiadavky tejto vyhlášky.

§ 275

Banské pásové dopravníky

(1)

Dopravný pás používaný v podzemí musí byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.

(2)

Pred nábehom dopravného pásu na výsypný, pohonný a vratný valec sa musia umiestniť stierače, bočné kryty a zábrany proti vtiahnutiu končatín.

(3)

Spoj dopravného pásu sa musí upraviť tak, aby neohrozoval pracovníkov a obmedzoval prepadávanie drte.

(4)

Záves na zavesenie dopravníkovej trate musí mať najmenej štvornásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie.

(5)

Automaticky ovládaná súprava banských pásových dopravníkov musí okrem § 219 spĺňať aj tieto požiadavky:

a)

pred uvedením dopravníka do chodu sa musí dať návestie počuteľné po celej dĺžke dopravníka,

b)

dopravník sa musí dať zastaviť z ktoréhokoľvek miesta pozdĺž dopravníka; blokovacie lanko sa musí umiestniť na dosah od konštrukcie dopravníka a musí sa označiť,

c)

musí sa zaistiť samočinné zastavenie dopravníka pri poruche, najmä pri pretrhnutí a preklzávaní pásu, preplnení presypných miest a prehriatí elektrického motora,

d)

musí byť signalizovaná nebezpečná teplota pohonnej a vratnej stanice.

(6)

Banský pásový dopravník na prepravu osôb musí spĺňať ešte tieto požiadavky:

a)

dopravný pás musí mať šírku najmenej 0,8 m a rýchlosť prepravy nesmie prekročiť 2,1 m.s^-1,

b)

pri úklone väčšom ako 6^o musí mať pohon dopravníka brzdu, ktorá zabráni samovoľnému pohybu dopravného pásu,

c)

dopravný pás musí mať najmenej desaťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah v páse,

d)

záves na zavesenie dopravníkovej trate musí mať najmenej šesťnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčšie statické zaťaženie,

e)

dopravník, ktorý nemá zariadenie na prepravu osôb cez presyp, musí sa vo vzdialenosti najmenej 10 m od presypu vybaviť zaisťovacou uzáverou, ktorá zastaví dopravník pri vjazde osoby do uzávery. Pri obojsmernej preprave sa musí uzávera umiestniť pred i za presypom. Medzi dopravným pásom a spodným okrajom zaisťovacej uzávery môže byť medzera najviac 0,2 m,

f)

pozdĺž dopravníka sa musí umiestniť v dosahu vezúcich sa osôb blokovacie lanko.

(7)

Dopravníky sa musia upraviť tak, aby nedochádzalo ku padaniu prepravovaného materiálu a nežiadúcemu treniu. V miestach, kde je dopravná vetva vyššie ako 1,4 m nad podlahou alebo počvou banského diela, musia mať bočné ohradenie.

(8)

Presypy a plniace stanice sa musia zhotoviť tak, aby sypná výška bola čo najmenšia. Presypy hrabľových dopravníkov sa musia upraviť tak, aby drť nebola hrnutá pod dopravník. Miesta s vývinom prachu sa musia vybaviť protiprašným zariadením, ktoré sa musí uviesť do činnosti pri preprave rúbaniny.

(9)

Ak hrozí nebezpečenstvo strhnutia dopravného pásu vetrom, musia sa na konštrukciu dopravníka zabudovať ochranné oblúky alebo iné vhodné zariadenie.

(10)

Pri naťahovaní dopravného pásu lanom musí mať lano a spoj lana s pásom najmenej dvojnásobnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah ťažného zariadenia.

ŠTVRTÝ ODDIEL

ENERGETICKÉ A OSTATNÉ ZARIADENIA

§ 276

Kompresory na výrobu stlačeného vzduchu

(1)

Organizácia je povinná určiť technika zodpovedného za stav a riadenie prevádzky kompresorov.

(2)

Podmienky pre umiestnenie a prevádzku kompresora v podzemí určí organizácia v projekte a prevádzkovej dokumentácii.

(3)

Medzi kompresorom a vzdušníkom alebo tlakovzdušným rozvodom musí byť uzatváracia armatúra.

(4)

Medzi uzatváracou armatúrou a piestovým alebo skrutkovým kompresorom musí byť poistný ventil a pri turbokompresore alebo rotačnom kompresore spätná klapka a prepúšťací ventil.

(5)

Turbokompresor musí mať zariadenie, ktoré upozorní obsluhu na nedovolené zvýšenie teploty stlačeného vzduchu za strojom a teploty oleja a na pokles tlaku oleja. Na sledovanie teploty stlačeného vzduchu musia byť na vhodných miestach teplomery.

(6)

Viacstupňový piestový kompresor musí mať na výtlačnej strane každého stupňa tlakomer a poistný ventil.

(7)

Poistný ventil sa musí nastaviť tak, aby po jeho otvorení nemohlo nastať prekročenie prípustného prevádzkového tlaku pri menovitom výkone kompresora o viac ako 10 %. Funkciu poistného ventilu je obsluha kompresora povinná kontrolovať nadľahčením najmenej raz za týždeň, technik zodpovedný za stav a riadenie prevádzky kompresorov pretlakom najmenej raz za rok s použitím kontrolného tlakomeru.

(8)

Na výtlačnej strane kompresora musí byť tlakomer a teplomer.

(9)

Vzduch nasávaný kompresorom sa musí filtrovať. Filtre musia byť z nehorľavého materiálu.

(10)

Najvyššia teplota stlačeného vzduchu meraná v priestore výtlačnej príruby kompresora nesmie prekročiť 180 ^oC. Pri kompresoroch s príkonom do 75 kW môže organizácia povoliť zvýšenie teploty do 220 ^oC.

(11)

Voda používaná na chladenie kompresora, v medzistupňovom chladiči a dochladzovači nesmie obsahovať horľavé a toxické látky ani mechanické nečistoty. Ak má vyšší obsah látok spôsobujúcich tvrdosť vody, musí sa chemicky upraviť. Najvyššia dovolená teplota chemicky neupravenej vody je 40 ^oC.

(12)

Prietok chladiacej vody kompresorom sa musí kontrolovať.

(13)

Obsluha je povinná vypúšťať kondenzovanú vodu a olej z medzistupňového chladiča, odlučovača, dochladzovača a vzdušníka v lehotách určených prevádzkovou dokumentáciou.

(14)

Pri kompresore s výkonom nad 1 000 m^3.h^-1 sa musí sledovať tlak na každom stupni, teplota vystupujúceho stlačeného vzduchu, tlak oleja, teplota chladiacej vody na vstupe a výstupe a prevádzkové údaje hnacieho zariadenia. Zisťované údaje sa musia zaznamenávať najmenej raz za 2 hodiny, ak nie sú merané a zaznamenávané automaticky. Pri ostatných kompresoroch určí prevádzková dokumentácia druh sledovaných údajov, lehoty zisťovania a spôsob ich záznamu. Sledované údaje sa nemusia zaznamenávať, ak kompresor splňuje požiadavky § 219.

(15)

Pri kompresore, ktorý splňuje požiadavky § 219, je určený pracovník povinný kontrolovať funkciu automatiky a prevádzkovo-zabezpečovacieho systému v lehotách a spôsobom určeným prevádzkovou dokumentáciou.

(16)

Jednotlivé časti kompresora a jeho príslušenstvo sa môžu demontovať len vtedy, ak nie je v nich pretlak.

§ 277

Odlučovače, dochladzovače, vzdušníky a ich spojovacie potrubie

(1)

Za objemovým kompresorom alebo skupinou prepojených objemových kompresorov sa musí zabudovať odlučovač kondenzovanej vody a oleja a vzdušník, prípadne aj dochladzovač. Odlučovač, vzdušník a dochladzovač musia mať v najnižšom mieste výpusť.

(2)

Odlučovač a dochladzovač sa musí najmenej raz za rok vyčistiť. Vzdušník a príslušné spojovacie potrubie sa musia čistiť najmenej raz za 3 roky.

(3)

Ak je medzi objemovým kompresorom a vzdušníkom potrubie s priemerom väčším ako 200 mm, musí sa kontrolovať najmenej raz za rok; ak je usadenina hrubšia ako 2 mm, musí sa potrubie vyčistiť.

§ 278

Tlakovzdušný rozvod

(1)

Ak je teplota stlačeného vzduchu pred vstupom do bane vyššia ako 60 ^oC, musí organizácia určiť opatrenia na ochranu pracovníkov pred popálením.

(2)

Tesnenie potrubia medzi kompresorom a vzdušníkom a tam, kde je teplota stlačeného vzduchu vyššia ako 60 oC, musí byť z nehorľavého materiálu. Porušené tesnenie sa musí bezodkladne vymeniť.

(3)

Na najnižších miestach hlavného vzduchovodu a podľa potreby aj pri odbočkách k spotrebičom sa musia zabudovať odlučovače, z ktorých sa musí kondenzovaná voda a olej vypúšťať. Odlučovače musia byť tiež na jednotlivých odbočkách z hlavného vzduchovodu pri jame.

(4)

Hadica a jej spoje s potrubím a zariadením musia zodpovedať najvyššiemu dovolenému pracovnému pretlaku a musí sa klásť tak, aby netvorila ostré ohyby. Pred pripojením na zariadenie sa musí hadica prefúknuť stlačeným vzduchom.

(5)

Hadica na prívod stlačeného vzduchu do pohyblivého stroja sa musí zaistiť proti vytrhnutiu zo spoja.

(6)

Práca na tlakovzdušnom rozvode pod tlakom je zakázaná. Pri práci na tlakovzdušnom rozvode sa musia príslušné uzatváracie armatúry zabezpečiť proti nežiadúcemu otvoreniu.

(7)

Ak sa stlačeným vzduchom prefukujú rúry, hadice, nadstavce alebo iné súčiastky, musí sa postupovať tak, aby nikto nebol ohrozený.

(8)

Na mape tlakovzdušného rozvodu7) sa musia vyznačiť dĺžky a svetlosti potrubí a rozmiestnenie tlakových nádob a armatúr. V kompresorovni musí byť schéma tlakovzdušného rozvodu medzi kompresorom a vzdušníkom.

§ 279

Vzduchové a plynové motory

Vzduchové a plynové motory musia mať zaistenie proti vniknutiu cudzích telies do motora a proti prekročeniu menovitých otáčok.

§ 280

Kompresory na zemný plyn a ich rozvodné potrubie

Pre kompresory na zemný plyn a ich rozvodné potrubie platia obdobne § 276 až 278 s tým, že tesnenie rozvodného potrubia musí byť z nehorľavého materiálu a kompresory sa musia ďalej vybaviť

a)

automatikou, ktorá zamedzí prekročeniu najvyššieho prevádzkového tlaku na výtlačnej strane a poklesu prevádzkového tlaku na vstupnej strane pod určenú medzu,

b)

krytmi z nehorľavého materiálu,

c)

automatickým hasiacim zariadením.

§ 281

Kotly a ich príslušenstvo

(1)

Kotly na plynné a kvapalné palivá musia byť zabezpečené tak, aby došlo k samočinnému prerušeniu prívodu paliva do horákov pri nedovolenej zmene prevádzkového tlaku paliva a spaľovacieho vzduchu.

(2)

Kotly s umelým ťahom vykurované plynom, kvapalným palivom alebo uhoľným práškom musia mať bezpečnostné zariadenie, ktoré pri nedovolenej zmene v dodávke paliva alebo pri prerušení ťahu splodín samočinne zastaví aj prívod paliva do horákov.

(3)

Horák kotla na spaľovanie plynu alebo kvapalného paliva musí byť vybavený strážičom plameňa a kotol s horákom na spaľovanie uhoľného prášku musí mať zariadenie na zabezpečenie stabilného horenia.

(4)

Dvierka kúreniska a nazeracieho otvoru do kúreniska musia byť počas prevádzky kotla zabezpečené proti otvoreniu spôsobenému pretlakom v spaľovacom priestore.

(5)

Prívod napájacej vody sa musí vyhotoviť tak, aby nespôsoboval rýchle ochladzovanie stien tlakového celku.

(6)

Kotol s mechanickým roštom alebo práškovým kúrením musí byť vybavený bezprašným odpopolňovacím zariadením.

(7)

Odpopolňovacie zariadenie sa môže opravovať len vtedy, ak nie je zariadenie v prevádzke a len pod stálym dozorom.

(8)

Kontrolné dvierka na odpopolňovačoch sa nesmú otvoriť, pokiaľ je zatvorený uzáver vo zvodkách.

(9)

Kotol umiestnený mimo kotolne sa musí zabezpečiť proti manipulácii nepovolanými osobami.

§ 282

Parné kotly

(1)

Parný kotol musí mať

a)

aspoň jeden tlakomer s vyznačením najvyššieho dovoleného pretlaku, vodnú slučku a trojcestný kohút alebo ventil,

b)

aspoň jeden priamy vodoznak s označením najnižšej prípustnej hladiny vody v kotle (okrem prietočného kotla),

c)

pretlakové poistné zariadenie,

d)

plniacu a vypúšťaciu armatúru,

e)

napájacie zariadenie,

f)

odvzdušňovaciu armatúru.

(2)

Zariadením uvedeným v odseku 1 písm. b) a d) nemusia byť vybavené kotly na plynné a kvapalné palivá, ktoré majú trvalú kvapalinovú náplň vzduchotesne uzavretú v kotlovom telese.

§ 283

Kvapalinové kotly

(1)

Kvapalinový kotol musí mať

a)

otvorenú expanznú nádobu alebo iné poistné zariadenie,

b)

plniacu a vypúšťaciu armatúru,

c)

pri kotloch s menovitým výkonom nad 50 kW aj teplomer a tlakomer.

(2)

Kotol musí mať zariadenie, ktoré samočinne vylúči prekročenie najvyššej prípustnej teploty kvapaliny; kotol s ručným prikladaním musí byť na tento cieľ vybavený signalizáciou alebo musí mať stálu obsluhu.

(3)

Odvzdušňovacie a prepadové potrubie expanznej nádoby nesmie vyúsťovať do vonkajšieho priestoru.

§ 284

Práce vnútri kotlov

(1)

Pred vstupom pracovníkov do kotla sa musí kotol bezpečne odpojiť od susedných kotlov a odberného potrubia; ostatné potrubia ústiace do kotla musia byť uzavreté a zabezpečené.

(2)

Prehliadky a práca v kotle alebo kúrenisku sa musia vykonávať pod stálym dozorom pracovníka mimo kotla. Pred uzavretím viek, dvierok a pod. a pred uvedením do činnosti sa treba presvedčiť, či sa v kotle alebo kúrenisku niekto nenachádza.

(3)

Pred vstupom do tlakového celku kotla alebo kúreniska sa musí preveriť, či sú tieto priestory dobre vyvetrané a vyprázdnené a či v kúrenisku nehrozí pád troskových alebo popolových nánosov, prípadne muriva.

(4)

Na časti kotlového zariadenia, v ktorom sa pracuje, sa musia umiestniť bezpečnostné tabuľky.

§ 285

Kotolne

(1)

V kotolni musí byť prevádzkový poriadok a schéma napájacieho a parného potrubia, prípadne potrubia na prívod paliva s vyznačenými dĺžkami a svetlosťami potrubí.

(2)

Do kotolne sa musí zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu na spaľovanie a vetranie.

(3)

Na dverách do kotolne musia byť bezpečnostné tabuľky.

(4)

Kotolne s pôdorysnou plochou väčšou ako 150 m^2 musia mať 2 únikové cesty, z ktorých jedna musí viesť priamo do voľného priestoru.

(5)

Popolnica musí byť vybavená prívodom vody ku škvárovým a popolovým výsypkám a tesnými uzáverami na škvárových a popolových výsypkách s bezpečným ovládaním a musí sa dostatočne vetrať.

§ 286

Potrubie na horúcu vodu a paru

(1)

Pre potrubie na horúcu vodu a paru platí § 222 s týmito doplnkami:

a)

potrubie sa musí uložiť a viesť tak, aby sa mohlo prispôsobovať zmenám teploty,

b)

musí sa zabrániť popáleniu osôb o potrubie.

(2)

Práca na potrubí, v ktorom je horúca voda alebo para, je zakázaná. Pri práci na potrubí sa musia príslušné uzatváracie armatúry zabezpečiť proti nežiadúcemu otvoreniu.

(3)

Ak sa používa para nižšieho tlaku, ako je tlak v parnom kotle, musí sa do potrubia zabudovať redukčný ventil a do časti potrubia s nižším tlakom poistný ventil, ktorý zodpovedá najvyššiemu pracovnému tlaku v tejto časti potrubia. Spôsob a lehoty kontrol redukčného a poistného ventilu určí prevádzková dokumentácia.

(4)

Na vhodných miestach parného potrubia sa musí zabudovať odlučovač vody.

§ 287

Chladiace zariadenie banských vetrov

(1)

Organizácia je povinná určiť technika zodpovedného za stav a riadenie prevádzky chladiaceho zariadenia banských vetrov.

(2)

Dokumentácia chladiaceho zariadenia vypracovaná podľa § 217 určí aj umiestnenie chladiaceho zariadenia s ohľadom na vedenie banských diel, vetranie bane a napojenie na energetické a vodné zdroje.

(3)

V chladiacom zariadení v podzemí sa môže používať len nejedovaté, nehorľavé a nevýbušné chladivo.

(4)

Výfukové potrubie poistného ventilu musí byť tesné, chránené proti zamrznutiu a vyvedené do priestoru tak, aby pracovníci neboli vyfukovaným chladivom ohrození.

(5)

Chladiace zariadenie banských vetrov sa musí vyhotoviť a udržiavať tak, aby nedochádzalo k úniku chladiva. Prevádzkový poriadok chladiaceho zariadenia musí určiť spôsob a lehoty kontrol poistného ventilu a chladiaceho zariadenia na prípadný únik chladiva.

(6)

Skladovať chladivo v podzemí je zakázané.

(7)

Pri chladiacom zariadení musí byť lekárnička, dvoje pryžových rukavíc a dvoje priliehavých okuliarov. Ich použitie určí prevádzkový poriadok.

(8)

Chladiace zariadenie je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň a skontrolovať určený technik najmenej raz za týždeň.

§ 288

Nestacionárne chladiace zariadenie banských vetrov

(1)

Nestacionárne chladiace zariadenie banských vetrov nesmie mať chladiaci výkon väčší ako 150 kW.

(2)

Automatická prevádzka chladiaceho zariadenia je dovolená, ak zariadenie spĺňa požiadavky § 219 a ak

a)

automatika vypne chladiace zariadenie pri prekročení nastavených hodnôt

1.

výtlačného tlaku chladiaceho kompresora,

2.

sacieho tlaku chladiaceho kompresora,

3.

tlaku oleja pre mazanie kompresora,

4.

teploty chladenej vody na výstupe z výparníka pri nepriamom spôsobe chladenia,

b)

chladiace zariadenie je vybavené termostatickým expanzným ventilom,

c)

signalizácia chodu je vyvedená do dispečingu alebo na miesto so stálou obsluhou.

(3)

Na chladiacom zariadení sa musí vyznačiť druh použitého chladiva.

§ 289

Stacionárne chladiace zariadenie banských vetrov

(1)

Stacionárne chladiace zariadenie banských vetrov s nepriamym spôsobom chladenia sa musí umiestniť v prevádzkárni, ktorá sa nesmie používať na iné účely.

(2)

Výfukové potrubie poistného ventilu sa musí vyviesť do priechodného vetracieho prúdu. Intenzita priechodného vetracieho prúdu musí byť taká, aby najväčšie množstvo chladiva vypúšťané poistným ventilom neznížilo koncentráciu kyslíka v banskom ovzduší pod 19 %.

(3)

Pri nadmernom úniku chladiva alebo havárii sa musí dať chladiace zariadenie vypnúť z miesta vo vťažných vetroch mimo prevádzkárne a v príslušnej elektrickej stanici.

(4)

Na vstupe do prevádzkárne chladiaceho zariadenia sa musí vyznačiť druh použitého chladiva.

§ 290

Vŕtačky a vŕtacie kladivá

Pri používaní vŕtačky a vŕtacieho kladiva je zakázané

a)

rukou usmerňovať vrták alebo vrtnú tyč,

b)

používať elektrický pohon na otáčanie vrtáka, ktorý uviazol vo vývrte,

c)

vŕtanie s vyfukovaním vrtnej drviny a meli bez zneškodňovania prachu,

d)

odpájať protiprašné zariadenie.

Prvý diel

Cesty na chôdzu a dopravu

§ 291

Cesty na chôdzu

(1)

Cesty na chôdzu sú cesty v banských dielach a tie miesta na povrchu, ktoré sú na chôdzu určené.

(2)

Cesty na chôdzu musia byť bez prekážok, odvodnené a udržiavané tak, aby chôdza po nich bola bezpečná. Cesty s úklonom väčším ako 30^o sa musia vybaviť držadlami a stúpadlami, prípadne schodmi. Pre cesty v banských dielach s úklonom väčším ako 45^o platí aj osobitný predpis.21)

(3)

Ak sú cesty na chôdzu v podzemí súčasne dopravnými cestami, musí sa na týchto cestách vymedziť čas chôdze pracovníkov.

(4)

Chodiť inými cestami ako cestami na chôdzu alebo dopravnými cestami mimo času vymedzeného podľa odseku 3 môžu len dozorné orgány a ostatní technici (§ 7 ods. 5) a tí pracovníci, ktorí na to dostali od dozorného orgánu príkaz. Na dopravnej ceste sa nesmú zdržiavať dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné. Pred stretnutím s idúcim vozidlom sú povinní včas ustúpiť do priechodu na dopravnej ceste (§ 292) alebo na iné bezpečné miesto.

(5)

V čase vymedzenom na chôdzu podľa odseku 3 sa musí na dopravných cestách strojová doprava zastaviť.

(6)

Vstupy do banských diel, ktoré sa nesmú používať na chôdzu, musia sa označiť zákazom vstupu alebo sa musí vstupu do nich zabrániť iným spôsobom.

(7)

Medzi vozidlami je dovolené prechádzať len keď stoja a je medzi nimi v smere možného pohybu vzdialenosť najmenej 2 m.

(8)

Cesty určené na odchod pracovníkov z haváriou ohrozenej časti bane (záchranné cesty) sa musia označiť s udaním smeru ústupu a tam, kde to požaduje havarijný plán, aj s uvedením vzdialeností.

(9)

Cesty na chôdzu vo výške väčšej ako 1,5 m a cesty pozdĺž nebezpečných priehlbní musia mať na voľných stranách zábradlie. Zábradlie musí byť pevné a dobre zakotvené. Vrchné držadlo musí byť upevnené vo výške 1,1 m. Keď sa na ohradenie nepoužije zábradlie s plnou stenou (plech, pletivo, paženie s medzerami najviac 0,2 m a pod.), musí sa približne v polovici výšky upevniť ďalšia pozdĺžna tyč.

(10)

Ak vedie cesta na chôdzu nad inou cestou alebo miestom, kde sa môžu zdržiavať pracovníci, musí byť na podlahe ochranná lišta vysoká najmenej 0,1 m, ak sa pádu predmetov z nej nezabráni inak.

(11)

Otvory a priehlbne na cestách na chôdzu sa musia zakryť alebo zaistiť tak, aby do nich nemohli spadnúť osoby alebo predmety.

§ 292

Rozmery ciest na chôdzu a priechody na dopravných cestách

(1)

Cesty na chôdzu musia mať prierez s výškou v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m a šírkou najmenej 0,75 m. Tam, kde v dôsledku pôsobenia horských tlakov nie je táto požiadavka splnená, musí sa bezodkladne pristúpiť k obnoveniu určeného prierezu.

(2)

Ak sa má v podzemí súčasne s chôdzou dopravovať lanom, musí sa na chôdzu zriadiť osobitné oddelenie s prierezom s výškou najmenej 1,8 m a šírkou najmenej 1 m, ktoré musí byť oddelené od dopravnej cesty tak, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu pracovníkov vozidlami alebo nákladom.

(3)

Priechody medzi stabilnými strojmi musia mať prierez s výškou v podzemí najmenej 1,8 m, na povrchu najmenej 2,1 m a šírkou najmenej 0,6 m.

(4)

Priechody na dopravných cestách vybavených koľajovou traťou musia mať do výšky v podzemí najmenej 1,7 m, na povrchu najmenej 2,1 m, šírku najmenej

a)

0,6 m aspoň po jednej strane dopravnej cesty,

b)

1 m na nástupištiach po celej dĺžke vlaku po jednej strane trate,

c)

0,6 m na náraziskách a priľahlých zoradiskách po obidvoch stranách trate.

Ustanovenie tohto odseku neplatí pre priechody na dopravných cestách vybavených koľajovou traťou s rozchodom 900 mm.

(5)

Priechody požadované v odseku 4 písm. a) sa nemusia vybudovať,

a)

ak je jazda vlaku včas signalizovaná stálym signalizačným zariadením na trati, aby sa osoby mohli včas vzdialiť do výklenkov alebo iného banského diela. Výklenky musia byť vybudované v boku banského diela, musia mať výšku najmenej 1,8 m, šírku najmenej 1 m a hĺbku najmenej 0,8 m; vzájomná vzdialenosť nesmie byť väčšia ako 50 m alebo

b)

ak je na týchto tratiach vylúčená akákoľvek chôdza v čase, keď sa na nich prepravuje alebo keď na nich stoja vozidlá, alebo

c)

ak je na viackoľajových tratiach zabezpečené, že všetky koľaje nebudú súčasne zaplňované vozmi.

(6)

Pre priechody na dopravných cestách vybavených závesnými dráhami platia odseky 4 a 5, pričom rozmery priechodov sa musia dodržať aj pri obvyklých výkyvoch prepravovaných vozidiel. Obvyklý výkyv od zvislej roviny sa počíta 10^o, najmenej však 0,1 m.

(7)

Na priechodoch cez dopravníky v podzemí, okrem porubov a dobývok, sa musia zhotoviť priechodové mostíky široké najmenej 0,6 m. Priechodové mostíky sa musia vybaviť zábradlím a výška nad nimi musí byť najmenej 1,2 m. Pri dopravníkoch do šírky unášacieho prostriedku 800 mm môžu byť priechodové mostíky prerušené, ak je nad nimi výška najmenej 1,6 m a sú vybavené držadlami.

(8)

Priechody cez dopravníky umiestnené na povrchu sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.69)

(9)

Miesta zmenšených prierezov ciest na chôdzu sa musia výrazne označiť.70)

§ 293

Mosty, rampy, ochodze, lešenia a rebríky na chôdzu

(1)

Mosty, rampy, ochodze a lešenia na chôdzu musia mať pevnú a rovnú podlahu a musia sa technicky riešiť na najväčšie predpokladané zaťaženie.

(2)

Mosty, rampy, ochodze a lešenia sa musia kontrolovať v určených lehotách.

(3)

Rebrík sa musí zaistiť proti pošmyknutiu alebo preváženiu. Horný výstupný otvor alebo plošinu musí presahovať najmenej 1,1 m alebo musia byť do tejto výšky pevné držadlá. Za priečkami musí byť voľný priestor najmenej 0,18 m.

(4)

Použitie previsnutého rebríka alebo rebríka ako priechodového mostíka je zakázané.

(5)

Rebríky sa nesmú používať na vynášanie alebo znášanie bremien s hmotnosťou väčšou ako 20 kg.

(6)

Na tom istom rebríku nesmú vystupovať alebo zostupovať súčasne 2 alebo viacerí pracovníci.

(7)

Ak sa má rebrík nastaviť, musia sa obidve časti bezpečne spojiť. V mieste spojenia sa nesmie sklon rebríka ani vzdialenosť medzi priečkami meniť.

§ 294

Dopravné cesty

(1)

Dopravné cesty sú cesty v banských dielach a tie miesta na povrchu, ktoré sú určené na dopravu osôb, strojov alebo hmôt. Za vodorovné sa považujú dopravné cesty s úklonom do 35 mm.m^-1. S väčším úklonom až do 45^o vrátane sú dopravné cesty úklonné. Dopravné cesty s úklonom väčším ako 45^o (jamy, komíny, jamice a pod.) sa považujú za zvislé.21)

(2)

Dopravné cesty sa musia udržiavať a značiť70) tak, aby zodpovedali prevádzkovým podmienkam a aby preprava po nich bola vždy bezpečná.

(3)

Úseky dopravných ciest, ktoré slúžia ako nástupištia, musia mať upravenú počvu alebo plošinu.

(4)

Dopravné cesty, ktoré sa križujú alebo zbiehajú, musia sa vybaviť zabezpečovacím zariadením alebo sa musia určiť také opatrenia, aby nemohlo dôjsť ku zrážke. Zabezpečovacie zariadenie sa musí skonštruovať tak, aby aj pri poruche bola zaistená bezpečnosť práce a prevádzky.

(5)

Na dopravnej ceste sa musí umiestniť dotykové prednávestie70) upozorňujúce na vjazd do zúžených prierezov dopravnej cesty.

(6)

Ak prechádza dopravná cesta nad inou cestou alebo pracoviskom, musí sa zabezpečiť, aby nikto nebol ohrozený dopravnými prostriedkami, padajúcimi hmotami alebo predmetmi.

(7)

Na dopravných cestách s nepretržitou dopravou, cez ktoré treba prechádzať, musia sa zriadiť priechody (mostíky, podchody a pod.).

(8)

Dopravné cesty, ktoré sa nesmú používať na chôdzu počas prepravy, musia sa na miestach prístupu k nim označiť zákazom vstupu alebo sa musí vstupu do nich zabrániť iným spôsobom.

(9)

Na dopravných cestách s dopravou lanom sa počas prepravy nesmú zdržiavať pracovníci, ak táto cesta nezodpovedá požiadavkám § 292 ods. 2.

§ 295

Dopravné cesty s koľajovou traťou

(1)

Pred zavedením strojovej dopravy sa musí koľajová trať71) znivelovať. Lehoty ďalších nivelácií sa musia určiť podľa stavu dopravnej cesty.

(2)

Koniec koľajovej trate sa musí zabezpečiť proti zbehnutiu vozidiel. Koľajové trate určené na strojovú dopravu musia sa označiť tabuľkami alebo návestiami.

(3)

Jazyky výhybky pri strojovej doprave nesmú byť rovné a musia sa v krajných polohách zaistiť závažím výmeníka, pružinou alebo iným spôsobom. Diaľkove ovládaná výhybka musí mať optickú kontrolu polohy. Výhybka sa nesmie umiestniť na priecestí koľajovej trate.

(4)

Správna poloha točníc a presuvní musí byť zaistiteľná. Na tratiach so strojovou dopravou sa nesmú používať plošiny, točnice ani presuvne.

(5)

Na miestach, kde sú banské vozy tlačené do oblúka koľajovej trate posunovačmi alebo iným zariadením a kde by sa mohli vykoľajiť, musí sa vnútorná strana oblúka koľaje vybaviť vodiacou lištou.

(6)

Odseky 3 až 5 neplatia pre koľajové trate s rozchodom 900 mm.72)

§ 296

Umiestnenie koľajových tratí a priestor pre obsluhu

(1)

Medzi najširšími časťami stretávajúcich sa vozidiel na súbežných koľajových tratiach musí byť medzera najmenej 0,2 m.

(2)

Medzera medzi výstužou, výstrojom, objektmi, zariadením alebo uloženými predmetmi a obrysom najväčšieho vozidla vrátane nákladu musí byť najmenej 0,25 m.

(3)

Na dopravných cestách s koľajovými traťami, kde všetky trate bývajú zaplnené banskými vozmi a kde sa banské vozy spojujú alebo rozpojujú ručne, musí mať každá koľajová trať po jednej strane priestor pre obsluhu do výšky v podzemí najmenej 1,7 m, na povrchu najmenej 2,1 m a šírky najmenej 0,6 m.

(4)

Koľajové trate s rozchodom 900 mm sa musia umiestniť podľa osobitných predpisov.72)

§ 297

Zabezpečenie úklonnej dopravnej cesty s koľajovou traťou pri doprave lanom

(1)

Na úklonnej dopravnej ceste s koľajovou traťou pri doprave lanom, okrem dopravy podstavníkom, musia byť pohyblivé závory pod zhlavím, na úpätí a na miestach pripojovania a odpojovania vozov na lano. Pri razení úpadnice určí vzdialenosť pohyblivej závory od čelby technologický postup.

(2)

Závora pod zhlavím sa musí umiestniť tak ďaleko od zhlavia, aby pri zavretej závore mohli byť na úklonnú koľajovú trať spustené všetky súčasne dopravované vozy. Umiestnenie ostatných závor určí dopravný poriadok.

(3)

Závora pod zhlavím sa musí vyhotoviť tak, aby ju mohla ovládať obsluha vrátku alebo pohonnej stanice len zo svojho stanovišťa. Obsluha musí mať voľný výhľad na miesto pripojovania a odpojovania vozov. Ak výhľad na toto miesto nie je možný, musí sa medzi miestom pripojovania a odpojovania vozov a stanovišťom obsluhy zabezpečiť vhodný spôsob dorozumenia. Ostatné závory ovládajú určení pracovníci.

(4)

Na úpätí sa musí pre obsluhu zriadiť úkryt, z ktorého možno dávať návestia.

(5)

Na úklonnej dopravnej ceste s koľajovou traťou pri doprave lanom, okrem dopravy podstavníkom, musí sa používať samočinne pôsobiace záchytné zariadenie. Od tejto požiadavky sa môže upustiť, ak lano a všetky spojovacie zariadenia vykazujú najmenej desaťnásobnú počiatočnú bezpečnosť vzhľadom na najväčší ťah vrátku alebo pohonnej stanice.

(6)

Pri doprave v úklone nad 15^o musia mať vozy poistné zariadenie proti ich prevráteniu.

(7)

Náraziská s podstavníkovou dopravou sa musia vybaviť ochranným zariadením, ktorým sa zamedzí vsunutie vozov na úklonnú dopravnú cestu skôr, ako sa podstavník pristaví a zabezpečí proti pohybu. Na podstavníku musí byť aretačné zariadenie pre banské vozy.

(8)

Ak sa pri razení dovrchného banského diela dopravuje pomocou kladky, určí spôsob zaistenia bezpečnosti práce a prevádzky technologický postup.

§ 298

Dopravné cesty so závesnou dráhou

(1)

Závesnou dráhou sa môžu vybaviť len tie dopravné cesty, v ktorých nosnosť výstuže a jej stabilita alebo iné uchytenie nosných závesov trate je dostatočné aj vzhľadom na zaťaženie dopravnými prostriedkami a prepravovanými hmotami.

(2)

Výhybka trate závesnej dráhy sa musí pevne spojiť s nadväzujúcimi časťami trate a zavesiť na výstuž samostatnými závesmi. Presuvné časti výhybky sa musia v krajných polohách zabezpečiť proti zmene polohy. Nastavenie výhybky musí byť opticky kontrolovateľné z miesta ovládania.

(3)

Na konci trate závesnej dráhy musí byť koncový doraz.

(4)

Výhybky trate závesnej dráhy musia byť ovládateľné z miesta obsluhy (kabíny vodiča, kabíny sprievodcu, stanovišťa vrátkara a pod.).

§ 299

Umiestnenie tratí závesnej dráhy

(1)

Na dopravných cestách so závesnou dráhou sa musia dodržať medzery podľa § 296 ods. 1 a 2 aj pri obvyklých výkyvoch vozidiel (§ 292 ods. 6).

(2)

Medzera medzi spodným okrajom vozidla a počvou musí byť najmenej 0,1 m.

(3)

Pri prejazde nad iným dopravným zariadením musí byť medzera medzi spodným okrajom vozidla a najviac vyčnievajúcimi časťami dopravného zariadenia najmenej

a)

0,1 m, ak dopravné zariadenie v čase prevádzky závesnej dráhy nie je v chode,

b)

0,8 m, ak dopravné zariadenie v čase prevádzky závesnej dráhy je v chode.

(4)

V manipulačných priestoroch vrátane nakladacích a vykladacích staníc musí byť po celej ich dĺžke aspoň na jednej strane priestor pre obsluhu s výškou najmenej 1,8 m a šírkou najmenej 1 m.

§ 300

Pohyblivé zarážky tratí závesnej dráhy

(1)

Na trati závesnej dráhy, okrem dopravy nekonečným lanom, musia byť pohyblivé zarážky

a)

pod zhlavím a na miestach pripojovania a odpojovania lana,

b)

na nakladacích, vykladacích a prekladacích staniciach a na miestach spojovania a rozpojovania vozidiel,

c)

nad pracoviskom pri razení úpadnice vo vzdialenosti určenej technologickým postupom razeného banského diela.

Na miestach uvedených v písmene b) môže organizácia na vodorovných úsekoch trate určiť iný spôsob zabezpečenia vozidiel proti ujdeniu.

(2)

Pohyblivé zarážky sa musia vyhotoviť a umiestniť tak, aby obsluha mohla zo svojho stanovišťa ovládať a kontrolovať nastavenie zarážky. Pri doprave závesnou lokomotívou musia byť pohyblivé zarážky ovládateľné aj zo závesnej lokomotívy.

(3)

Pohyblivá zarážka pod zhlavím sa musí umiestniť na začiatku úklonnej trate tak, aby pri zavretej zarážke mohli byť na úklonnú trať spustené všetky súčasne dopravované vozidlá.

(4)

Pohyblivá zarážka pod zhlavím musí byť ovládateľná zo stanovišťa obsluhy vrátku alebo pohonnej stanice alebo zo závesnej lokomotívy. Keď nemožno kontrolovať nastavenie zarážky zo stanovišťa obsluhy vrátku alebo pohonnej stanice, musí ju ovládať určený pracovník z bezpečného miesta. V tomto prípade sa musí zabezpečiť spoľahlivé dorozumievanie tohto pracovníka s obsluhou vrátku alebo pohonnej stanice.

(5)

Na trati závesnej dráhy s dopravou nekonečným lanom sa musia umiestniť pohyblivé zarážky tak, aby nemohlo dôjsť k nebezpečnému ujdeniu vozidiel.

§ 301

Dopravné cesty s dopravníkmi

(1)

Na dopravných cestách s dopravníkmi v podzemí musí byť

a)

medzera medzi konštrukciou dopravníka a výstužou na strane chôdze najmenej 0,8 m, na druhej strane najmenej 0,2 m,

b)

medzera nad hornou vetvou dopravného pásu najmenej 0,5 m, pri doprave osôb najmenej 0,8 m,

c)

medzera medzi spodnou vetvou dopravného pásu alebo rotujúcimi časťami a počvou najmenej 0,2 m,

d)

výška dopravnej vetvy pásu nad počvou alebo podlahou pri doprave osôb menšia ako 1,4 m.

(2)

Medzera medzi konštrukciami súbežných dopravníkov v podzemí musí byť najmenej 0,8 m.

(3)

Medzera medzi najviac vyčnievajúcim okrajom vozidla koľajovej alebo závesnej dopravy a konštrukciou dopravníka musí byť najmenej 0,2 m.

(4)

Ustanovenie odseku 1 písm. a) a b) platí aj pre dopravné cesty s hrabľovými dopravníkmi alebo žľabovými súpravami, ktoré sa počas viac ako 3 mesiacov neprekladajú.

(5)

Dopravníky na dopravných cestách na povrchu sa musia umiestniť podľa osobitného predpisu.69)

§ 302

Dopravné cesty pre banské bezkoľajové stroje, stavebné stroje, motorové vozidlá a motorové vozíky

(1)

Medzera medzi výstužou, výstrojom, objektmi, zariadením alebo uloženými predmetmi a obrysom banského bezkoľajového stroja, stavebného stroja, motorového vozidla, motorového vozíku alebo prepravovaného nákladu musí byť najmenej 0,6 m. Ak vodič alebo prepravované osoby nie sú chránené konštrukciou stroja, musí sa medzera zachovať aj od týchto osôb.

(2)

Opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb pred cúvajúcimi strojmi určí dopravný poriadok.

(3)

Výsypné miesta sa musia chrániť proti prejazdu stroja do výsypu (zarážkou, zvýšeným okrajom sýpu a pod.). Plocha okolo výsypného miesta nesmie mať spád k výsypnému miestu. V podzemí musia mať tieto miesta stále osvetlenie, na povrchu len za tmy alebo zníženej viditeľnosti.