Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

Rozhodcovská komisia návrh prejedná a rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia potvrdí alebo zruší. To isté platí, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia preskúma súd (§ 208 a 212). Účastníkmi konania sú organizácia, ktorej vedúci pracovník kárne opatrenie uložil, a pracovník, ktorému bolo kárne opatrenie uložené.

(4)

Vedúci pracovník, ktorý kárne opatrenie uložil, môže vydať nové rozhodnutie, ktorým návrhu na zrušenie kárneho opatrenia celkom vyhovie, dokiaľ rozhodcovská komisia alebo súd o tomto návrhu nerozhodne; ustanovenie § 79 ods. 4 platí aj tu.

(5)

Ak rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktorým bolo rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia zrušené, nadobudne právoplatnosť, môže vedúci organizácie alebo iný ním splnomocnený vedúci pracovník uložiť nové kárne opatrenie len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď rozhodnutie o zrušení nadobudlo právoplatnosť; pritom je viazaný právnym názorom rozhodcovskej komisie. To isté platí, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia zrušil súd.

§ 82

Pracovný poriadok

(1)

V záujme úspešného plnenia úloh organizácií sa za účelom vnútorného poriadku a upevňovania pracovnej disciplíny vydávajú v organizáciách pracovné poriadky.

(2)

Pracovný poriadok bližšie rozvádza v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákonníka podľa osobitných podmienok v organizácii.

(3)

Pracovný poriadok je organizácia povinná vydať, pokiaľ orgán nadriadený organizácii nevydal pracovný poriadok pre organizácie ním riadené. Orgán nadriadený organizácii a organizácie vydávajú pracovné poriadky s predchádzajúcim súhlasom príslušných odborových orgánov, inak sú tieto pracovné poriadky neplatné.

(4)

Pracovný poriadok je záväzný pre organizáciu a pre všetkých jej pracovníkov. Nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol v organizácii vyhlásený.

(5)

Všetci pracovníci musia byť s pracovným poriadkom oboznámení. Pracovný poriadok musí byť všetkým pracovníkom organizácie verejne prístupný.

(6)

Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odbore dopravy vydajú po dohode s príslušnými odborovými orgánmi disciplinárne poriadky, v ktorých môžu ustanoviť ako ďalšie kárne opatrenie zníženie osobnej hodnosti a prevedenie na inú prácu až na dobu jedného roka, a pokiaľ ide o členov posádok československých námorných lodí, aj odopretie vychádzky na pevninu najviac na päť dní od priplávania do prístavu.

TRETIA HLAVA

PRACOVNÝ ČAS A ČAS ODPOČINKU

Prvý oddiel

Pracovný čas a prestávky v práci

§ 83

(1)

Pracovný čas je najviac 43 hodín týždenne.

(2)

Pracovníci mladší ako 16 rokov majú pracovný čas najviac 33 hodín týždenne. Mladiství pracovníci starší ako 16 rokov, ktorí podľa právnych predpisov smú pracovať v podzemí pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, pretože tieto práce sú nevyhnutné pre ich prípravu na povolanie, môžu tieto práce vykonávať po dobu najviac 36 hodín týždenne.

(3)

Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí rozsah skrátenia pracovného času bez zníženia mzdy (ustanovený týždenný pracovný čas) a podmienky jeho zavádzania a rozvrhnutia.

(4)

Zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy zo zdravotných dôvodov pod rozsah ustanovený podľa predchádzajúceho odseku povoľuje príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky po dohode s príslušným odborovým orgánom za podmienok ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí.

§ 84

(1)

O rozvrhnutí týždenného pracovného času rozhoduje podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí (§ 83 ods. 3) vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.

(2)

Týždenný pracovný čas sa rozvrhuje tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času nepresiahol v jednotlivých dňoch deväť hodín. Pri rozvrhnutí pracovného času prihliada vedúci organizácie na možnosti zabezpečenia plynulej dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou a na to, aby rozdelenie pracovného času nebolo v rozpore s hľadiskami bezpečnej a zdravej práce a so záujmami obyvateľstva a aby nebola narušená činnosť nadväzujúcich organizácií.

§ 85

(1)

Ak nedovoľuje povaha práce alebo podmienky prevádzky, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, môže vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu rozvrhnúť pracovný čas podľa pracovnoprávneho predpisu vydaného ústredným orgánom nerovnomerne, prípadne za podmienok ustanovených nariadením príslušnej vlády [§ 92 ods. 3 písm. b)] určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni; priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu určením pre týždenný pracovný čas. Obdobne môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhý prác, ak to vyžadujú zvláštne podmienky prevádzky, alebo z iných závažných dôvodov.

(2)

Podľa pracovnoprávneho predpisu vydaného ústredným orgánom môže vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu rozvrhnúť nerovnomerne pracovný čas tak, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval hranicu určenú pre týždenný pracovný čas v období celého kalendárneho roka, pokiaľ ide o pracovné činnosti, v ktorých sa v priebehu kalendárneho roka prejavuje rozdielna potreba práce, prípadne za podmienok ustanovených nariadením príslušnej vlády [§ 92 ods. 3 písm. b)] určiť odchylne nepretržitý odpočinok v týždni.

§ 85a

Pre pracovníkov v doprave a spojoch a pracovníkov colnej správy môžu rozvrhnúť pracovný čas príslušné ústredné orgány pracovnoprávnym predpisom.

§ 85b

Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoviť vyhláškou podmienky, za ktorých môže byť pracovný čas rozvrhnutý inak než podľa § 87 ods. 2 (pružný pracovný čas) a odchýlky nevyhnutné na jeho zavedenie, najmä pokiaľ ide o prácu nadčas a prekážky v práci s náhradou mzdy. O zavedení pružného pracovného času rozhoduje vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.

§ 86

Kratší pracovný čas a iná úprava pracovného času

(1)

Organizácia môže s pracovníkom z prevádzkových dôvodov dojednať v pracovnej zmluve kratší než určený týždenný pracovný čas. Môže ho tiež s pracovníkom dojednať, prípadne mu ho povoliť, zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov na strane pracovníka, ak to dovoľuje prevádzka organizácie. Organizácie sú povinné vytvárať podmienky, aby sa takým žiadostiam mohlo vyhovieť. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Pracovníkovi s kratším pracovným časom patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času.

(2)

Ak to prevádzka organizácie dovoľuje, môže organizácia povoliť pracovníkovi na jeho žiadosť zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov na jeho strane inú vhodnú úpravu určeného týždenného alebo kratšieho pracovného času, prípadne ho s ním za tých istých podmienok na jeho žiadosť dojednať v pracovnej zmluve.

(3)

So súhlasom pracovníka môže pracovný čas podľa predchádzajúceho odseku v jednotlivých dňoch výnimočne presiahnuť deväť hodín (§ 84 ods. 2) a jeho nerovnomerné rozvrhnutie nie je viazané na podmienky ustanovené v § 85. Ustanovenie tohto odseku platí aj pre pracovníkov v doprave a spojoch a pracovníkov colnej správy, pokiaľ v pracovnoprávnom predpise príslušného ústredného orgánu (§ 85a) nie je ustanovené inak.

§ 87

(1)

Pri rozvrhnutí pracovného času treba sa usilovať o plné využitie výrobných zariadení všestranným zvyšovaním zmennosti a o využitie všetkých rezerv produktivity práce. Vedúci organizácie dbá pri rozvrhnutí pracovného času na využitie výrobných zariadení v dvoch zmenách tam, kde z technologických alebo hospodárskych dôvodov nie je nevyhnutná trojzmenná alebo nepretržitá prevádzka, a zabezpečuje, aby všetky zmeny mali pracovné podmienky rovnakej úrovne.

(2)

Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu.

(3)

Pracovný čas tej istej zmeny môže vedúci organizácie po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu rozdeliť na dve časti; v poľnohospodárstve, v doprave, v spojoch, v kultúrnych zariadeniach a v obchode sa môže pracovný čas tej istej zmeny takto rozdeliť aj na viac častí. Vedúci organizácie pritom prihliada na možnosti zabezpečenia plynulej dopravy pracujúcich do zamestnania, zásobovanie elektrinou, plynom, výhrevnou parou a na to, aby tieto rozdelenia pracovného času neboli v rozpore so záujmami obyvateľstva.

§ 88

(1)

Pracovník je povinný byť na začiatku pracovného času už na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

(2)

Ústredné orgány nadriadené organizáciám zamestnávajúcim baníkov pracujúcich pod zemou môžu po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, aký čas z času potrebného na osobnú očistu po skončení práce možno započítať baníkom pracujúcim pod zemou do pracovného času.

§ 89

Prestávky v práci

(1)

Organizácia je povinná poskytnúť pracovníkovi najdlhšie po piatich hodinách nepretržitej práce pracovnú prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa pracovníkovi i bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na oddych a jedenie.

(2)

Organizácia môže s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu určiť primerane dlhú prestávku na obed.

(3)

Začiatok a koniec prestávok určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu.

§ 90

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami

(1)

Organizácia je povinná rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom nasledujúcej zmeny nepretržitý odpočinok aspoň po dobu 12 hodín.

(2)

Tento odpočinok sa môže skrátiť až na osem hodín pracovníkovi staršiemu ako 18 rokov:

a)

v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci,

b)

v poľnohospodárstve,

c)

vo verejnom stravovaní, v kultúrnych zariadeniach a pri poskytovaní iných služieb obyvateľstvu,

d)

pri naliehavých opravných prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva pre život alebo zdravie pracovníkov,

e)

pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch.

Ženám pracujúcim v nepretržitých prevádzkach sa však môže tento odpočinok skrátiť iba na 11 hodín.

(3)

Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, spojov a energetiky môžu pracovnoprávnym predpisom určiť, v ktorých prípadoch možno pracovníkom skrátiť odpočinok medzi dvoma zmenami až na šesť hodín, prípadne u ktorých pracovníkov s nepravidelným nástupom do práce a s nerovnakou dĺžkou zmien možno tento odpočinok medzi smenami skrátiť i pod túto hranicu. Dĺžka tohto odpočinku sa však musí rovnať najmenej dĺžke pedchádzajúcej zmeny, pokiaľ táto zmena bola kratšia ako šesť hodín. Prerušenie práce kratšie ako tri hodiny sa za odpočinok nepovažuje.

§ 91

(1)

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok pracovníka v týždni, a sviatky.

(2)

Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.

(3)

V deň nepretržitého odpočinku v týždni možno pracovníkom nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a)

naliehavé opravné práce,

b)

nakladacie a vykladacie práce,

c)

inventúrne a uzávierkové práce,

d)

práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za pracovníka, ktorý sa nedostavil na smenu,

e)

práce na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva pre život alebo zdravie alebo pri živelných udalostiach a v iných obdobných mimoriadnych prípadoch,

f)

práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g)

práce lodných posádok,

h)

kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.

(4)

Vo sviatok možno pracovníkovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov organizácie.

§ 92

(1)

Vedúci organizácie je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby pracovník mal raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Pokiaľ to umožňuje prevádzka organizácie, určí sa nepretržitý odpočinok v týždni všetkým pracovníkom na rovnaký deň a tak, aby do neho spadala nedeľa.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi a vláda Českej socialistickej republiky po prerokovaní s Českou odborovou radou a vláda Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so Slovenskou odborovou radou pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík a národnými výbormi môžu ustanoviť nariadením,

a)

že nepretržitý odpočinok v týždni môže byť vo výnimočných prípadoch skrátený až na 24 hodín, u pracovníkov s kratším pracovným časom až na 18 hodín a u pracovníkov v spojoch a u členov posádok československých námorných lodí aj pod tieto hranice,

b)

v ktorých prípadoch a za akých podmienok sa môže pracovníkom v poľnohospodárstve a pracovníkom, ktorých pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne podľa § 85, poskytovať nepretržitý odpočinok v týždni raz za dva týždne.

§ 93

Pri všetkých úpravách pracovného času podľa predchádzajúcich ustanovení treba brať zreteľ na situáciu v energetike a v doprave; vedúci organizácií musia preto dbať na pokyny krajského národného výboru vydané po dohode s príslušným odborovým orgánom na zabezpečenie plynulej dopravy pracujúcich a zásobovanie elektrinou, plynom a výhrevnou parou.

§ 94

Aby pracovníci mohli lepšie využívať dni pracovného pokoja na oddych a so zreteľom na potreby národného hospodárstva, môže podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoviť vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, že sa dni pracovného pokoja presúvajú v súvislosti so sviatkami na iné dni tak, aby deň alebo viac dní pracovného pokoja na seba nadväzovalo, prípadne urobiť z týchto dôvodov aj iné presuny pracovného času.

§ 95

Pracovná pohotovosť

(1)

Pracovnú pohotovosť môže organizácia pracovníkovi nariadiť iba v prípadoch, za podmienok a v rozsahu ustanovenom v pracovnoprávnom predpise; v ostatných prípadoch možno s pracovníkom pracovnú pohotovosť dohodnúť.

(2)

Ústredné orgány po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a pokiaľ ide o ústredný orgán republiky, aj po dohode s príslušným ministerstvom financií, cien a miezd republiky môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu môžu organizácie nariadiť pracovníkom pracovnú pohotovosť, v akom rozsahu sa pracovná pohotovosť započítava do pracovného času a spôsob jej odmeňovania. Pre organizácie a pracovníkov viacerých odvetví môže takú úpravu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Druhý oddiel

Práca nadčas a nočná práca

§ 96

(1)

Prácou nadčas je práca vykonávaná pracovníkom na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 84 až 85a a § 87 ods. 2). U pracovníkov s kratším pracovným časom (§ 86 ods. 1) je prácou nadčas práca presahujúca určený týždenný pracovný čas; týmto pracovníkom nemožno prácu nadčas nariadiť.

(2)

Prácou nadčas nie je, ak pracovník nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu organizácia poskytla na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy.

(3)

Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy, spojov a energetiky môžu pre pracovníkov v doprave s nepravidelným nástupom do práce a s nerovnakou dĺžkou smien a pre niektorých pracovníkov v spojoch a v energetike ustanoviť pracovnoprávnym predpisom prácu nadčas odchylne od ustanovenia odseku 1 s tým, že aj v týchto prípadoch možno za prácu nadčas považovať len prácu vykonávanú nad určený pracovný čas, a to na príkaz organizácie alebo s jej súhlasom.

§ 97

(1)

Prácu nadčas možno nariadiť len vo výnimočných prípadoch, ak ide o naliehavý záujem spoločnosti, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok uvedených v § 91 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja; nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako šesť hodín.

(2)

Práca nadčas nesmie u pracovníka byť viac ako osem hodín v jednotlivých týždňoch. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na dopravu, spoje a energetiku, na nepretržité prevádzky, na mimoriadne naliehavé práce spojené so zásobovaním obyvateľov a s poskytovaním služieb obyvateľstvu, na opravárske a údržbárske práce v bytových organizáciách, na poľnohospodárske práce a na ďalšie práce, pri ktorých treba podstatne zvýšiť stav pracovníkov na prechodný čas nepresahujúci päť mesiacov v kalendárnom roku. V nepretržitých prevádzkach nesmie však priemerný pracovný čas presiahnuť 53 hodín týždenne.

(3)

V kalendárnom roku možno nariadiť pracovníkovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.

(4)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi a príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík a národnými výbormi môžu na návrh príslušného ústredného orgánu povoliť po prerokovaní s príslušným vyšším odborovým orgánom výkon dohodnutej práce nadčas z vážnych dôvodov na prechodný čas nad hranice určené v predchádzajúcich odsekov.

(5)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením, ktoré druhy nadčasovej práce sa nezahŕňajú do počtu hodín najvyššie prípustnej nadčasovej práce v roku.

§ 98

Celkový rozsah nadčasovej práce pre organizáciu, jednotlivé organizačné útvary alebo pracoviská určí vedúci organizácie s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu. Súhlas príslušného odborového orgánu je potrebný aj na prípadné prekročenie určeného rozsahu.

§ 99

Nočnou prácou je práca vykonávaná v čase medzi 22. a 6. hodinou.

§ 99a

Vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť nariadením pre niektoré skupiny pracovníkov pôsobnosť príslušných odborových orgánov pri hromadných úpravách pracovného času odchylne od ustanovení obsiahnutých v tejto hlave.

Tretí oddiel

Dovolenka na zotavenie

§ 100

Pracovníkovi vzniká za určených podmienok nárok na

a)

dovolenku za kalendárny rok alebo na jej pomernú časť,

b)

dovolenku za odpracované dni,

c)

dodatkovú dovolenku,

d)

osobitnú dodatkovú dovolenku,

e)

ďalšiu dovolenku,

§ 101

(1)

Pracovník, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tej istej organizácii vykonával v nej prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roka. Za odpracovaný sa považuje deň, v ktorom pracovník odpracoval prevažnú časť svojej zmeny; časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

(2)

Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

§ 102

(1)

Základná výmera dovolenky je tri týždne.

(2)

Dovolenka vo výmere štyroch týždňov prislúcha pracovníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

(3)

Dovolenka učiteľov je osem týždňov, dovolenka učiteliek materských škôl, vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy šesť týždňov v kalendárnom roku.

(4)

Nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je povinný pracovník preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku; inak nárok na dlhšiu dovolenku za tento kalendárny rok zaniká.

(5)

Ak čerpá dovolenku pracovník s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka (§ 85), prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na dobu jeho dovolenky pripadá v celoročnom priemere. Ústredné orgány vykonávajúce štátnu správu v odboroch dopravy a spojov môžu ustanoviť pracovnoprávnym predpisom, ktorým pracovníkom s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým a za akých podmienok sa môže dovolenka poskytovať v kalendárnych dňoch.

§ 103

(1)

Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava, pokiaľ spadá do doby po 18. roku veku pracovníka, doba

a)

keď sa žena alebo osamelý pracovník trvale starali o dieťa vo veku do troch rokov,

b)

výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zborov a v Zbore nápravnej výchovy,

c)

úspešne ukončeného štúdia,

d)

vedeckej (umeleckej) ašpirantúry,

e)

členstva v jednotnom roľníckom družstve alebo vo výrobnom družstve,

f)

osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevážne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení,6) osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti,

g)

prípravy na povolanie vykonávanej podľa osobitných predpisov,7)

h)

po ktorú bol pracovník uvedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie alebo poberal invalidný dôchodok,

i)

väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti pracovníkovi zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorá presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní.

(2)

Doba trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné doby strávené v cudzine sa započítavajú do doby rozhodnej pre dĺžku dovolenky, len ak sa pracovník zdržiaval mimo územia Československej socialistickej republiky s povolením príslušných štátnych orgánov.

(3)

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa sa iné doby pracovníkovi na účely dovolenky započítavajú so súhlasom príslušného ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí republiky daným po dohode s Českou odborovou radou alebo Slovenskou odborovou radou.

(4)

Do doby trvania pracovného pomeru sa započítavajú všetky doby pracovného pomeru a doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch, aj keď spadajú do doby pred 1. januárom 1966.

(5)

Doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch sa nezapočítavajú, pokiaľ spadajú do doby trvania pracovného pomeru; ak sa kryjú navzájom, započítavajú sa len raz.

§ 104

Dovolenka za odpracované dni

Pracovníkovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku v tej istej organizácii prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku (§ 101 ods. 1 druhá veta).

§ 105

Dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka

(1)

Pracovník, ktorý pracuje v tej istej organizácii po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, má aj nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak pracuje za týchto podmienok len časť kalendárneho roka, prislúcha mu za každých 22 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením, ktorí ďalší pracovníci vykonávajúci práce zvlášť obťažné alebo zdraviu škodlivé majú nárok na dodatkovú dovolenku, za akých podmienok a v akej dĺžke. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík druhy prác zvlášť obťažných alebo zdraviu škodlivých a pracovísk a oblastí, kde sa také práce vykonávajú; pritom môže bližšie určiť okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková dovolenka poskytuje, a vymedziť druh a rozsah podmienok, ktoré odôvodňujú jej poskytovanie.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov môže ustanoviť nariadením, za akých podmienok a v akej dĺžke majú nárok na osobitnú dodatkovú dovolenku

a)

pracovníci so stálym pracoviskom pod zemou pri ťažbe nerastov, pokiaľ odpracujú zmeny určené ťažobným režimom na sobotu,

b)

pracovníci organizácií stavebnej výroby pracujúci na stavbách za zvlášť sťažených pracovných podmienok a v odlúčení od rodín,

c)

ďalší pracovníci, ktorí vykonávajú mimoriadne dôležité práce pre ekonomický rozvoj spoločnosti, a pracovníčky a osamelí pracovníci starajúci sa o viac detí.

(4)

Pracovníkom s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým podľa § 85 ods. 2, prípadne ďalším pracovníkom, ktorých práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov, prislúcha za každý týždeň dovolenky čerpanej v období s nižšou potrebou práce ďalšia dovolenka v trvaní dvoch dní, najviac však jeden týždeň. Obdobie s nižšou potrebou práce ustanoví pracovnoprávnym predpisom príslušný ústredný orgán.

§ 106

(1)

Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

(2)

Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru pracovníka k tej istej organizácii.

§ 107

(1)

Pri krátení dovolenky stráca pracovník nárok na tú časť dovolenky, o ktorú sa mu dovolenka skrátila.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením podmienky a rozsah krátenia dovolenky za neodpracovanú dobu.

§ 108

(1)

Dobu čerpania dovolenky určuje organizácia podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu tak, aby si pracovník mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určení plánu dovoleniek treba prihliadať na úlohy organizácie a na oprávnené záujmy pracovníka. Ak sa pracovníkovi poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej jeden týždeň a u mladistvých dva týždne. Určenú dobu čerpania dovolenky je organizácia povinná oznámiť pracovníkovi aspoň 14 dní vopred; táto doba sa môže výnimočne skrátiť, ak dá na to súhlas príslušný odborový orgán.

(2)

Organizácia je povinná nahradiť pracovníkovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že organizácia zmenila jemu určenú dobu čerpania dovolenky alebo že ho z dovolenky odvolala.

(3)

Organizácia nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, keď pracovník vykonáva vojenskú činnú službu, keď je uznaný práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ani na dobu, po ktorú je pracovníčka na materskej dovolenke (§ 157). Na dobu ostatných prekážok v práci na strane pracovníka smie organizácia určiť pracovníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.

(4)

Ak pracovníčka požiadada organizáciu o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky (§ 157 ods. 1), je organizácia povinná jej žiadosti vyhovieť.

§ 109

(1)

Organizácia môže určiť pracovníkovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že pracovník tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, prípadne do skončenia pracovného pomeru.

(2)

Ak si pracovník nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že organizácia neurčila jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, je organizácia povinná poskytnúť ju pracovníkovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Organizácia je však povinná určiť pracovníkovi čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ne má nárok.

§ 110

(1)

Ak pracovník nastúpi počas dovolenky službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný práceneschopným pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny, dovolenka sa mu prerušuje; to neplatí, ak organizácia určila čerpanie dovolenky na dobu ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť pracovníka. Dovolenka pracovníčky sa prerušuje aj nástupom materskej dovolenky.

(2)

Ak pripadne v dobe dovolenky pracovníka sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky. Ak organizácia určila pracovníkovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do doby dovolenky, je povinná určiť mu náhradné voľno na iný deň.

§ 110a

(1)

Ak pracovník zmení v priebehu toho istého kalendárneho roka zamestnanie, môže mu ktorákoľvek zo zúčastnených organizácií poskytnúť dovolenku (časť dovolenky), na ktorú mu vznikol (vznikne) nárok v druhej organizácii, ak o to pracovník požiada najneskôr pred skončením pracovného pomeru v doterajšej organizácii a zúčastnené organizácie sa dohodnú na úhrade vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku (jej časť), na ktorú pracovníkovi v organizácii poskytujúcej dovolenku (jej časť) nárok nevznikol. Zmenou zamestnania podľa predchádzajúcej vety sa rozumie skončenie pracovného pomeru v doterajšej organizácii a nástup pracovníka bez zbytočného prieťahu do nového pracovného pomeru v inej organizácii.

(2)

Pracovník, s ktorým organizácia okamžite zrušila pracovný pomer, stráca voči nej nárok na dovolenku za bežný kalendárny rok.

§ 110b

(1)

Pracovníkovi prislúcha za dobu čerpania dovolenky náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a prípadne naturálne pôžitky.

(2)

Náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno pracovníkovi poskytnúť len vtedy, ak pracovník nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka

a)

pretože mu organizácia neurčila dobu čerpania dovolenky alebo mu určila nesprávnu dĺžku dovolenky,

b)

pre prekážky v práci na strane pracovníka,

c)

pre skončenie pracovného pomeru.

(3)

Za dovolenku alebo jej časť, ktorú pracovník nemohol vyčerpať, prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

(4)

Učiteľom a učiteľkám materských škôl, vychovávateľom a majstrom odbornej výchovy prislúcha náhrada mzdy najviac za štyri týždne nevyčerpanej dovolenky.

(5)

Pracovník je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

(6)

Náhradu mzdy za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku a osobitnú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.

§ 110c

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením, ktoré doby sa posudzujú ako výkon práce, aj keď pracovník nepracuje.

ŠTVRTÁ HLAVA

MZDA, NÁHRADA MZDY A NÁHRADY VÝDAVKOV

Prvý oddiel

Mzda

§ 111

Všeobecné zásady

(1)

Pracovníkom prislúcha za vykonanú prácu mzda.

(2)

Mzda sa určí a poskytuje pracovníkom podľa množstva, akosti a spoločenského významu práce tak, aby účinne podporovala ich hmotný záujem na dosahovaní čo najlepších výsledkov práce, najmä rastu produktivity práce, kvalite výrobkov služieb a na zvyšovaní hospodárnosti a efektívnosti, a aby zvyšovala záujem pracovníkov o rast ich kvalifikácie a jej využívanie. Organizácie diferencujú mzdu podľa zložitosti práce a podmienok, za ktorých sa vykonáva, predpokladov pre jej výkon, osobných schopností pracovníkov a ich zásluh o dosiahnuté výsledky pracovných kolektívov i organizácie.

(3)

Mzda má súčasne prispievať k vytváraniu súladu záujmov jednotlivých pracovníkov a pracovných kolektívov so záujmami spoločnosti, posilňovať socialistické pracovné vzťahy, upevňovať vedomie pracovníkov o tom, že základom ich hmotného ocenenia a sociálneho postavenia je miera ich účasti na spoločenskej práci, a v rozhodujúcej miere zabezpečovať rast životnej úrovne.

(4)

Pre účinné pôsobenie miezd sú organizácie povinné vytvárať vecné, organizačné a personálne predpoklady.

(5)

Osobitné predpisy ustanovia, ktoré orgány riadia a vykonávajú mzdovú politiku, a upravujú rozsah pôsobnosti a zodpovednosti týchto orgánov.

§ 112

Mzdové zložky a formy

(1)

Mzdou sa rozumie základná (tarifná) mzda (mzdová tarifa, základný a osobný plat), mzdové príplatky, osobné ohodnotenie, prémie, odmeny, podiely na hospodárskych výsledkoch a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch.

(2)

Pri odmeňovaní pracovníkov organizácia uplatňuje úkolovú, podielovú alebo časovú mzdu, prípadne popri nich ďalšie mzdové formy (najmä prémie a osobné ohodnotenie) ustanovené v mzdových predpisoch; ak je to účelné, možno mzdové formy a mzdové zložky kombinovať. Organizácia pritom vychádza z konkrétnych podmienok, najmä spôsobu riadenia práce a ukladania úloh. Mzdová forma má byť jednoduchá a pracovníkom zrozumiteľná, aby prispievala k čo najvyššej účinnosti mzdy.

(3)

Organizácia samostatne rozhoduje o uplatňovaní foriem mzdy podľa predchádzajúceho odseku.

§ 113

(1)

Organizácia je povinná poskytovať pracovníkom mzdu podľa mzdových predpisov a v súlade s nimi podľa vnútorných mzdových predpisov a kolektívnych zmlúv. Poskytovanie inej mzdy nie je prípustné.

(2)

Rozsah prostriedkov na jednotlivé zložky mzdy uhrádzané z fondu odmien, poradie a spôsob určenia výšky týchto zložiek pre prípad nedostatku prostriedkov v tomto fonde sa určuje v kolektívnej zmluve. Tieto zložky môže organizácia poskytovať pracovníkom len do výšky použiteľných prostriedkov vo fonde odmien.

(3)

Organizácia nesmie poskytovať pracovníkom v súvislosti s pracovným pomerom popri mzde iné plnenia peňažnej hodnoty, pokiaľ to osobitné predpisy nedovoľujú. Naturálne pôžitky smie pracovníkom poskytovať len vtedy, ak to ustanovuje mzdový alebo iný právny predpis, a to ako súčasť mzdy alebo popri mzde.

(4)

Pracovníkom sa nezávisle od celkových výsledkov organizácie zaručujú nároky vzniknuté na základnú mzdu, mzdové príplatky, osobné ohodnotenie, a pokiaľ tak ustanovuje mzdový predpis, aj nároky vzniknuté na ďalšie mzdové zložky.

(5)

Organizácia, ktorá vykonáva hospodársku činnosť, zriaďuje za podmienok ustanovených mzdovým predpisom osobný účet mzdy vedúceho organizácie. Na osobný účet sa prevádzajú mzdovým predpisom ustanovené nadtarifné zložky mzdy, na ktoré vznikol nárok. Mzdový predpis ustanovuje, po akej dobe, prípadne za akých podmienok sa príslušné sumy mzdy z osobného účtu vedúcemu organizácie vyplatia a v ktorých prípadoch nárok na ne v závislosti od jeho dlhodobých pracovných výsledkov alebo hospodárskych výsledkov organizácie sčasti alebo celkom zaniká.

§ 114

Normovanie práce

(1)

Ekonomickú účinnosť miezd zabezpečuje organizácia uplatnením noriem spotreby práce a ďalšou sústavnou racionalizáciou práce.

(2)

Normy spotreby práce určí organizácia za účasti pracujúcich. Organizácia je povinná zabezpečiť, aby predpoklady pre uplatnenie noriem boli vytvorené pred začatím práce.

(3)

Pri každej zmene technických, organizačných, prípadne ostatných podmienok vykonávanej práce treba normy spotreby práce preverovať, a pokiaľ tieto podmienky majú podstatný vplyv na spotrebu práce a času, musia sa normy spotreby práce zmeniť. Zmenu normy treba urobiť aj vtedy, ak došlo pri jej určení k preukázateľnej chybe alebo nesprávnosti. V iných prípadoch nemožno normy zmeniť.

(4)

Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia pracovníkom oznámiť vždy pred začatím práce a nesmú sa uplatniť so spätnou platnosťou.

§ 115

Mzda pri výkone inej práce

(1)

Mzdové predpisy ustanovujú, za akých podmienok, po akú dobu a v akej výške prislúcha pracovníkovi mzda alebo doplatok k dosiahnutej mzde, ak vykonáva v rámci pracovnej zmluvy prácu odmeňovanú nižšou mzdovou tarifou, než zodpovedá jeho kvalifikácii, prípadne prácu, na ktorú bol prevedený na základe dohodnutej zmeny pracovnej zmluvy.

(2)

Ak je pracovník prevedený na inú prácu pre prestoj (§ 129), ktorý zavinil, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce. V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách sa ustanovuje, v akej výške prislúcha pracovníkovi mzda, ak prestoj nezavinil alebo ak bol prevedený na inú prácu pre prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi.

(3)

Ak je pracovník prevedený na inú prácu, než bola dojednaná, pretože to vyžadovalo odvrátenie živelnej udalosti alebo inej hroziacej nehody alebo zmiernenie ich bezprostredných následkov alebo iná nevyhnutná prevádzková potreba organizácie [§ 37 ods. 4 písm. b) a c)], prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením; pri prevedení z dôvodu inej nevyhnutnej prevádzkovej potreby však najdlhšie po dobu 30 pracovných dní v kalendárnom roku.

(4)

Ak je pracovník prevedený na inú prácu, než bola dojednaná, pretože proti nemu bolo začaté trestné konanie pre podozrenie z úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 37 ods. 2 písm. b), prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce; ak však nebude právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin spáchaný pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na škodu na majetku v socialistickom vlastníctve, prislúcha pracovníkovi za dobu prevedenia doplatok do výšky priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.

(5)

Ak pracovník vykonával prácu, na ktorú bol proti svojej vôli protiprávne prevedený, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením.

(6)

Ak je pracovník prevedený na prácu, pre ktorú je určená nižšia mzda, z dôvodov karanténneho opatrenia, ktoré mu bolo uložené podľa predpisov o starostlivosti o zdravie ľudu, prislúcha mu mzda podľa vykonávanej práce, najmenej však vo výške priemerného zárobku, ktorý dosahoval pred prevedením. Vláda Českej socialistickej republiky po prerokovaní s Českou odborovou radou a vláda Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní so Slovenskou odborovou radou môžu ustanoviť nariadením, za akých podmienok uhradí národný výbor náklady na prípadný doplatok mzdy organizácii, ktorá ho poskytla.

(7)

Ak je pracovník prevedený na prácu, pre ktorú je určená nižšia mzda, pre ohrozenie chorobou z povolania, je odmeňovaný podľa ustanovenia predchádzajúceho odseku s tým, že sa mu priemerný zárobok zaručuje po dobu prevedenia, najdlhšie však po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa prevedenia. To platí aj vtedy, ak pracovník prejde podľa predchádzajúcej vety do pracovného pomeru v inej organizácii, pretože pre neho doterajšia organizácia nemá inú vhodnú prácu; doterajšia organizácia je povinná nahradiť organizácii, do ktorej pracovník prešiel, vyplatený doplatok mzdy. Do doby 12 mesiacov sa nezapočítava doba, po ktorú nebol pracovník v pracovnom pomere.

(8)

Doplatok do priemerného zárobku pracovníkovi neprislúcha, ak nedosahuje pri práci, na ktorú bol prevedený, vlastným zavinením priemerný výkon dosahovaný pracovníkmi vykonávajúcimi rovnakú prácu.

§ 116

Náhradné voľno a mzda za prácu nadčas

(1)

Za prácu nadčas (§ 96) poskytuje organizácia popri dosiahnutej mzde predovšetkým náhradné voľno. Pracovníkom, ktorí vykonávajú robotnícke povolania, možno poskytnúť náhradné voľno za prácu nadčas len po dohode s nimi. Pri poskytovaní náhradného voľna treba dbať na potreby výroby, plánované úlohy a ostatné prevádzkové potreby a prihliadať na oprávnené záujmy pracovníkov.

(2)

Pracovníkovi, ktorému organizácia neposkytne náhradné voľno, prislúcha za hodinu práce nadčas k dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 %, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške 50 % mzdovej tarify. Mzdový predpis môže ustanoviť vyšší, prípadne jednotný príplatok; jednotný príplatok nesmie byť nižší ako 33 % mzdovej tarify.

(3)

Organizácia je povinná poskytnúť pracovníkovi náhradné voľno najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas. Mzdový predpis môže ustanoviť dlhšiu dobu, najviac však 12 kalendárnych mesiacov. Po uplynutí tejto doby možno poskytnúť pracovníkovi náhradné voľno len po dohode s ním. Ak nedôjde k dohode, prislúcha pracovníkovi príplatok k dosiahnutej mzde podľa predchádzajúceho odseku; príplatok prislúcha pracovníkovi aj pred uplynutím doby troch mesiacov, ak organizácia rozhodla, že mu neposkytne náhradné voľno.

(4)

Niektorým skupinám pracovníkov, najmä vykonávajúcim riadiace práce alebo práce spojené so zvýšenou zodpovednosťou, možno v mzdových predpisoch ustanoviť mzdu tak, aby v nej už bolo prihliadnuté na prípadnú prácu nadčas. Za prácu nadčas vykonávanú v noci alebo v deň pracovného pokoja im však prislúcha, s výnimkou vedúceho organizácie, náhradné voľno; ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj tu.

(5)

V mzdových prepisoch možno ustanoviť, v ktorých ďalších výnimočných prípadoch prislúcha pracovníkom uvedeným v predchádzajúcom odseku náhradné voľno, prípadne kedy výnimočne prislúcha pracovníkom namiesto náhradného voľna príplatok k dosiahnutej mzde podľa odseku 2.

(6)

V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách možno ustanoviť, v ktorých prípadoch možno za prácu nadčas poskytovať primeranú paušálnu sumu.

§ 117

Mzda a náhrada mzdy za sviatky

(1)

Za prácu vo sviatok prislúcha pracovníkovi za každú odpracovanú hodinu popri mzde príplatok vo výške jeho priemerného zárobku pripadajúceho na jednu hodinu. Príplatok sa poskytuje aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni.

(2)

Príplatok za prácu vo sviatok neprislúcha pracovníkovi

a)

ktorému sa za prácu vykonávanú vo sviatok poskytne náhradné voľno; toto náhradné voľno môže organizácia pracovníkovi poskytnúť len na jeho žiadosť,

b)

u ktorého sa prihliadlo na prípadnú prácu nadčas už pri určení mzdy; za prácu vykonávanú vo sviatok mu prislúcha náhradné voľno, ktoré organizácia musí poskytnúť, pokiaľ sa s ním nedohodne inak, v dobe do troch kalendárnych mesiacov, inak pracovníkovi vznikne nárok na príplatok za prácu vo sviatok.

(3)

Pracovníkovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ mu mzda ušla v dôsledku sviatku. Náhrada mzdy v tejto výške prislúcha pracovníkovi aj za deň, v ktorom sa mu poskytlo za prácu vo sviatok náhradné voľno.

(4)

Náhrada mzdy za sviatok neprislúcha pracovníkovi, ktorý neospravedlnene zameškal zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu alebo zmenu nariadenú organizáciou na sviatok (§ 91 ods. 4), prípadne časť niektorej z týchto zmien.

§ 118

Mzda pri chybnej práci

(1)

Ak pracovník vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok (chybný výrobok), neprislúcha mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak pracovník urobí opravu sám, prislúcha mu mzda za prácu na tomto výrobku, nie však mzda za vykonanie opravy. Ak pracovník nepodarok nezavinil, prislúcha mu mzda ako za bezchybnú prácu. Táto mzda mu prislúcha aj vtedy, ak sa mu po oznámení závady neuložilo zastaviť prácu. Obdobne ako pri nepodarkoch sa postupuje aj pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav a stavebných prác.

(2)

Organizácia je povinná vo vnútorných mzdových predpisoch vydávaných na uplatnenie príslušných mzdových foriem (najmä osobného ohodnotenia, prémií a odmien) určiť pracovníkom za chybné vykonanie iných prác, než sú uvedené v predchádzajúcom odseku, podmienky a mieru postihu na mzde. Postih vykoná organizácia v období, v ktorom zistila chybnú prácu, najneskôr však v lehote troch rokov od chybného vykonania práce.

§ 119

Splatnosť mzdy a náhrady mzdy

(1)

Mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie vo výplatných termínoch určených podľa zásad ustanovených vyhláškou Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky československej vydanou po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a Ústrednou radou odborov po prerokovaní s Federálnym štatistickým úradom. V mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách možno ustanoviť, že niektoré zložky mzdy (najmä prémie, odmeny, podiely na hospodárskych výsledkov) sú splatné neskôr.

(2)

Na žiadosť pracovníka mu musí byť mzda a náhrada mzdy splatná počas dovolenky na zotavenie vyplatené nastúpením dovolenky.

(3)

Pri skončení pracovného pomeru vyplatí organizácia pracovníkovi na jeho žiadosť mzdu a náhradu mzdy splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak to umožňuje technika výpočtu miezd.

§ 120

Výplata mzdy a náhrady mzda

(1)

Mzda a náhrada mzdy sa vypláva pracovníkovi v peniazoch. V inom druhu plnenia sa poskytuje len vo výnimočných prípadoch ustanovených mzdovými predpismi.

(2)

Mzda a náhrada mzdy sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku. Výnimku môže určiť organizácia s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu, ak je z prevádzkových dôvodov nevyhnutne potrebné. Ak sa pracovník nemôže dostaviť pre výplatu z vážnych dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu organizácia mzdu (náhradu mzdy) v deň určený pre jej výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak.

(3)

Pri mesačnom vyúčtovaní mzdy (náhrady mzdy) je organizácia povinná vydať pracovníkovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy (náhrady mzdy) a o vykonaných zrážkach. Na žiadosť pracovníka predloží mu organizácia na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda (náhrada mzdy) vypočítaná.

(4)

Pracovník môže na prijatie mzdy (náhrady mzdy) písomne splnomocniť inú osobu. Manželovi možno mzdu (náhradu mzdy) vyplatiť len na základe písomného splnomocnenia. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu (náhradu mzdy) inej osobe než pracovníkovi, len pokiaľ to ustanovuje zákon.8)

(5)

Na žiadosť pracovníka je organizácia povinná pri výplate miezd (náhrad miezd), prípadne iných peňažných plnení v prospech pracovníka po vykonaní prípadných zrážok zo mzdy podľa príslušných právnych predpisov poukázať sumu určenú pracovníkom na jeho účet v československom peňažnom ústave.

§ 121

Zrážky zo mzdy a z náhrady mzdy

(1)

Zrážky zo mzdy (náhrady mzdy) možno vykonať len na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Inak môže organizácia zraziť zo mzdy (náhrady mzdy) len

a)

daň zo mzdy,

b)

preddavok na mzdu (jej zložku), ktorú je pracovník povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky pre priznanie tejto mzdy (jej zložky),

c)

sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,

d)

sumy prepadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého nápravného opatrenia a peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené pracovníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

e)

preplatky na dávkach nemocenského poistenia, pokiaľ je pracovník povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení,

f)

neprávom prijaté sumy dávok sociálneho zabezpečenia, pokiaľ je pracovník povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,

g)

nevyúčtovaný preddavok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

h)

náborové a iné príspevky, ako aj náhrady sťahovacích výdavkov, ktoré je pracovník povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,

i)

náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, na ktorú pracovník stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

j)

sumy materského príspevku, ktoré je pracovníčka (pracovník) povinná vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o materskom príspevku.

(2)

Poradie zrážok zo mzdy (náhrady mzdy) ustanoví nariadením vláda Československej socialistickej republiky.

§ 122

Účasť odborových orgánov pri vykonávaní mzdových opatrení

(1)

Uplatnenie mzdových foriem a ich zmien, určenie konkrétnych podmienok pre poskytovanie mzdy podľa príslušnej mzdovej formy, zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce a opatrenia na použitie prostriedkov na mzdy môže organizácia vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov neustanoví nariadením účasť odborových orgánov pri týchto opatreniach pre niektoré skupiny pracovníkov odchylne.

(2)

Ak príslušný odborový orgán odmietol dať organizácii súhlas podľa predchádzajúceho odseku, môže organizácia požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie jeho stanoviska. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas príslušného odborového orgánu je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť a sám dať súhlas namiesto príslušného odborového orgánu.

§ 123

(1)

Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví mzdovými a ďalšími pracovnoprávnymi predpismi Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí:

a)

mzdové tarify, hodnotenie a triedenie prác, mzdové príplatky, odmeny za pracovnú pohotovosť, prípadne iné mzdové zložky,

b)

druhy mzdových foriem,

c)

podmienky hmotnej zainteresovanosti vedúceho organizácie a podmienky pre prevádzanie nadtarifných zložiek jeho mzdy na osobný účet mzdy (§ 113 ods. 5),

d)

tvorbu a čerpanie mzdových prostriedkov,

e)

naturálne požitky,

f)

náhrady výdavkov spojených s výkonom práce včítane výšky náhrady mzdy za čas strávený cestou v pracovnom čase na pracovnej ceste a náhrady za používanie vlastných vozidiel, náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,

g)

príspevky, prípadne postup organizácií v súvislosti s nástupom do pracovného pomeru a s jeho ukončením.

(2)

Ak je to z hľadiska riadenia miezd účelné, môžu podľa zásad vlády Československej socialistickej republiky uvedených v predchádzajúcom odseku ostatné federálne ústredné orgány a ústredné orgány republík vydávať mzdové a ďalšie pracovnoprávne predpisy podľa predchádzajúceho odseku po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí.

Druhý oddiel

Náhrada mzdy pri prekážkach v práci

§ 124

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

(1)

Organizácia poskytne pracovníkovi pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, pokiaľ túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.

(2)

Krátkodobe uvoľnenému pracovníkovi poskytne náhradu vo výške priemerného zárobku spravidla organizácia, v ktorej je v pracovnom pomere. Pracovníkovi uvoľnenému dlhodobe pre výkon verejnej funkcie alebo pre inú činnosť pre spoločenskú organizáciu poskytne organizácia, pre ktorú bol uvoľnený, primeranú odmenu, ktorá sa posudzuje ako mzda; náhrada mzdy od organizácie, v ktorej je v pracovnom pomere, mu nepatrí.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky môže po prerokovaní s Ústrednou radou odborov nariadením určiť, kedy pri krátkodobom uvoľnení pracovníka mu poskytne náhradu mzdy organizácia, pre ktorú je v tom čase činný, alebo kedy táto organizácia uhradí náhradu mzdy organizácii, ktorá ho uvoľnila.

(4)

Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí iné úkony vo všeobecnom záujme, rozsah a podmienky poskytovania pracovného voľna.

§ 125

Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách

(1)

Pracovníkovi, ktorý nastupuje vojenskú základnú (náhradnú) službu, poskytuje organizácia náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. Táto náhrada mzdy je splatná najneskôr tri dni pred dňom určeným na nástup vojenskej služby.

(2)

Za každú zmenu (pracovný deň alebo jej prevažnú časť, ktorú pracovník neospravedlnene zamešká v dobe štyroch týždňov bezprostredne predchádzajúcich nástupu vojenskej služby, kráti mu organizácia náhradu mzdy za jeden až tri dni; ak pracovník zamešká neospravedlnene zmenu alebo jej prevažnú časť v čase po vyplatení náhrady mzdy, je povinný vrátiť organizácii sumu zodpovedajúcu skráteniu náhrady mzdy.

(3)

Pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby, prislúcha pracovníkovi od organizácie po dobu tejto služby náhrada mzdy vo výške určenej nariadením vlády Československej socialistickej republiky.

(4)

Ak pracovník vykonáva po skončení jedného druhu služby v ozbrojených silách bezprostredne službu toho istého alebo iného druhu, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na náhradu mzdy ako pokračovanie predchádzajúcej služby; ak vykonáva základnú (náhradnú) službu v dvoch alebo viacerých častiach, prislúcha mu pred nastúpením druhej alebo ďalšej časti služby od organizácie náhrada mzdy za jeden týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti služby.

(5)

Po skončení služby v ozbrojených silách prislúcha pracovníkovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce.

(6)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením, v akom rozsahu možno poskytovať pracovníkom v súvislosti s nástupom služby v ozbrojených silách pracovné voľno s nárokom na náhradu mzdy.

§ 126

Školenie a štúdium popri zamestnaní

(1)

Organizácia poskytne pracovníkovi, ktorý je povolaný na školenie usporiadané spoločenskými organizáciami, pracovné voľno, pokiaľ tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody. Náhradu mzdy za dobu školenia a cestové náhrady po dobu školenia a v súvislosti s ním poskytuje pracovníkovi spoločenská organizácia; môže sa však s organizáciou dohodnúť, že náhradu mzdy v dohodnutej výške bude pracovníkovi po dobu školenia poskytovať organizácia a že spoločenská organizácia jej vyplatené sumy uhradí.

(2)

Účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní, v ktorých má pracovník získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dojednané v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane pracovníka.

(3)

Účasť na školení a štúdiu popri zamestnaní za účelom prehĺbenia kvalifikácie na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve (§ 141a) je výkonom práce, za ktorý prislúcha pracovníkovi mzda.

(4)

Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže ustanoviť vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí poskytovanie pracovných úľav a hmotného zabezpečenia pracovníkov študujúcich popri zamestnaní a pracovníkov pri účasti na školení uvedených v odseku 2, prípadne aj výšku náhrady mzdy poskytovanej po dobu tohto školenia.

§ 127

(1)

Organizácia ospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci po dobu jeho práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, po dobu materskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a po dobu starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v starostlivosti ktorých dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času pracovníka. Po túto dobu nepatrí pracovníkovi náhrada mzdy; hmotné zabezpečenie v týchto prípadoch upravujú právne predpisy o nemocenskom poistení.

(2)

Organizácia ospravedlní aj neprítomnosť muža v práci po dobu, po ktorú sa mu poskytuje peňažná pomoc podľa právnych predpisov o nemocenskom poistení alebo príspevok podľa zákona o materskom príspevku; po túto dobu mu nepatrí náhrada mzdy.

§ 128

(1)

Ak pracovník nemôže vykonávať prácu z iných dôležitých dôvodov týkajúcich sa jeho osoby, poskytne mu organizácia pracovné voľno.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky určí nariadením po prerokovaní s Ústrednou radou odborov, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu sa toto pracovné voľno poskytuje a kedy a v akom rozsahu patrí pracovníkom za podmienok uvedených v § 125 ods. 4 po dobu tohto pracovného voľna náhrada mzdy.

§ 129

Prestoje

Ak nemôže pracovník vykonávať prácu pre prechodnú závadu spôsobenú poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a ak nebol prevedený na inú prácu [§ 37 ods. 4 písm. a) a § 115 ods. 2], patrí mu náhrada mzdy za podmienok a v rozsahu ustanovenom mzdovými predpismi, prípadne v súlade s nimi kolektívnymi zmluvami.

§ 130

Ostatné prekážky na strane organizácie

(1)

Ak nemohol pracovník vykonávať prácu pre iné prekážky na strane organizácie, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu organizácia náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v § 131 neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na prerušenie práce spôsobené nepriaznivými poveternostnými vplyvmi; v mzdových predpisoch, prípadne v súlade s nimi v kolektívnych zmluvách môže sa ustanoviť, v ktorých prípadoch, za akých podmienok a v akom rozsahu sa poskytuje pracovníkovi náhrada mzdy.

Tretí oddiel

Náhrady výdavkov poskytované pracovníkom v súvislosti s výkonom práce

§ 131

Organizácia poskytuje pracovníkom za podmienok a vo výške ustanovenej pracovnoprávnymi predpismi

a)

náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré im vzniknú pri plnení pracovných povinností,

b)

náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, pokiaľ ich používajú s jej súhlasom.

PIATA HLAVA

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

§ 132

(1)

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a stále zlepšovanie pracovných podmienok je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia výrobných a ostatných pracovných úloh i rozvoja novej techniky. Pri hodnotení, ako sa plnia výrobné aj ostatné pracovné úlohy, i pri odmeňovaní práce vychádzajú organizácie z jednoty ekonomických výsledkov a dosiahnutého stupňa starostlivosti o bezpečnost a ochranu zdravia pri práci.

(2)

Z požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci treba vychádzať i pri tvorbe Československých štátnych noriem (ČSN), ktoré musia obsahovať podrobné ustanovenia bezpečnostnotechnickej povahy pre konštrukciu a používanie strojov a zariadení alebo pre zavádzanie a používanie nimi upravovaných pracovných a technologických postupov.

§ 133

Úlohy organizácie

(1)

Organizácie a orgány im nadriadené sú povinné sústavne vytvárať podmienky pre bezpečnú a zdravotne nezávadnú prácu. Najmä sú povinné:

a)

zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické a organizačné opatrenia podľa právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podľa nových poznatkov vedy a techniky,

b)

sústavne oboznamovať s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky vedúcich pracovníkov i všetkých ostatných pracovníkov, pravidelne overovať ich znalosti týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,

c)

zaraďovať pracovníkov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav a nepripustiť, aby pracovník vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo s lekárskym posudkom včítane práce nadčas alebo v noci,

d)

sústavne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, stav technickej prevencie, dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odstraňovať zistené závady, ako aj príčiny porúch a havárií technických zariadení,

e)

bezodkladne zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu.

(2)

Organizácie sú povinné poskytovať pracovníkom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života a zdravia alebo ochrana života a zdravia občanov, podľa pracovnoprávnych predpisov na bezplatné používanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky a umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, prípadne aj ochranné nápoje a ochrannú stravu; pracovníkom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha pri práci mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje organizácia ako osobné ochranné pracovné prostriedky aj pracovný odev alebo obuv. Organizácia je povinná udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom stave, kontrolovať ich používanie a zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi.

(3)

Organizácie sú povinné dbať na to, aby sa zdravie pracovníkov neohrozovalo fajčením na pracoviskách. Za tým účelom sú povinné zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách ustanoveného osobitnými predpismi a určiť v pracovných poriadkoch zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari.

(4)

Za plnenie úloh organizácie v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajú vedúci pracovníci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu svojich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

(5)

Povinnosť organizácie všestranne sa starať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré sa s jej vedomím zdržiavajú na jej pracoviskách.

(6)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže ustanoviť nariadením ďalšie povinnosti organizácií na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Federálne ústredné orgány po dohode s Federálním ministerstvom financií a s príslušným ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí republiky a ústredné orgány republík po dohode s príslušným ministerstvom financií, cien a miezd republiky ustanovia precovnoprávnym predpisom pre organizácie nimi riadené rozsah a bližšie podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov a umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov. Rozsah a bližšie podmienky poskytovania ochranných nápojov a ochrannej stravy ustanoví pracovnoprávnym predpisom príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí po dohode s ministerstvom financií, cien a miezd republiky.

§ 134

Hmotné podnety na zvyšovanie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

(1)

Znalosť predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prizerať na dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(2)

Úkolové mzdy sa nesmú používať na odmeňovanie prác, pri ktorých sú pracovníci vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu a kde by táto forma mzdy viedla pri zvyšovaní pracovných výsledkov súčasne k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia pracovníkov.

§ 135

Účasť pracovníkov na zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

(1)

Pracovníci sa aktívne zúčastňujú na riešení všetkých otázok súvisiacich so starostlivosťou o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Túto aktívnu účasť pracovníkov zabezpečuje Revolučné odborové hnutie organizátorskou a výchovnou činnosťou v súdružskej spolupráci s organizáciami.

(2)

Pracovníci sú v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinní:

a)

dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; dodržiavať ostatné predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými boli riadne oboznámení,

b)

nepoužívať alkoholické nápoje a nezneužívať iné omamné prostriedky na pracoviskách organizácie a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách,

c)

používať pri práci ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky, starať sa o ne a riadne s nimi hospodáriť,

d)

zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom organizáciou v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym priehliadkam ustanoveným právnym predpisom,

e)

zúčastňovať sa v prípadoch a za podmienok ustanovených pracovnoprávnym predpisom na rekondičných pobytoch,

f)

oznamovať svojmu nadriadenému alebo orgánom dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie pri práci, a podľa svojich možností zúčastňovať sa na ich odstraňovaní,

g)

podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva organizácia alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistili, či pracovníci nie sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov; okruh orgánov a pracovníkov organizácie oprávnených dať pracovníkovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie organizácia v pracovnom poriadku.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa vzťahujú primerane na osoby, ktoré sa s vedomím organizácie zdržiavajú na jej pracoviskách.

(4)

Podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík, v ktorých prípadoch a za akých podmienok sú v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania pracovníci vykonávajúci vybrané povolania povinní zúčastniť sa v čase určenom organizáciou na rekondičných pobytoch a akom rozsahu; pritom môže určiť aj výšku poskytovanej náhrady mzdy.

(5)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže ustanoviť nariadením výnimky zo zákazu požívania alkoholických nápojov [odsek 2 písm. b)].

§ 136

(1)

Príslušné orgány Revolučného odborového hnutia majú právo vykonávať spoločenskú kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v jednotlivých organizáciách; pritom majú najmä právo

a)

kontrolovať, ako organizácie plnia svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvárajú podmienky bezpečnej a zdravotne nezávadnej práce, pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie organizácií pre pracovníkov a kontrolovať hospodárenie organizácií s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,

b)

kontrolovať, či organizácie riadne vyšetrujú pracovné úrazy, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin pracovných úrazov a chorôb z povolania, prípadne ich samy vyšetrovať,

c)

požadovať od organizácie na základe záväzného pokynu odstránenie závad v prevádzke na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch a v prípade bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia pracovníkov zakázať ďalšiu prácu,

d)

zakázať prácu nadčas a prácu v noci, ktorá by ohrozovala bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov,

e)

zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(2)

O opatreniach vykonaných podľa predchádzajúceho odseku písmena c) alebo d) sú odborové orgány povinné bez meškania upovedomiť orgán štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce. Ak požiada organizácia orgán štátneho odborného dozoru o preskúmanie opatrenia odborového orgánu, je tento orgán povinný tak urobiť; až do jeho rozhodnutia platí opatrenie odborového orgánu.

(3)

Náklady vzniknuté výkonom spoločenskej kontroly nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci uhrádza štát.

§ 137

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v družstvách

Vo výrobných družstvách a v jednotlivých roľníckych družstvách zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci predstavenstvo a popri ňom na úsekoch svojej činnosti aj ostatné orgány družstva, ako aj všetci členovia, prípadne pracovníci poverení organizovaním riadením a kontrolou práce.

§ 138

Štátny odborný dozor

Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci upravujú osobitné predpisy.

ŠIESTA HLAVA

STAROSTLIVOSŤ O PRACOVNÍKOV

Prvý oddiel

Pracovné a životné podmienky pracovníkov a ich odborný rozvoj

§ 139

(1)

Organizácie vytvárajú na zvyšovanie kultúry práce a pracovného prostredia pracovné podmienky, ktoré umožňujú, aby výkon práce bol kvalitný, hospodárny a bezpečný, aby práca prinášala pracovníkom uspokojenie a aby pôsobila priaznivo na ich všestranný rozvoj.

(2)

Organizácie sa starajú o uplatňovanie vedecko-technických poznatkov, najmä o rozširovanie mechanizácie a automatizácie (robotizácie), o zdokonaľovanie organizácie práce, o odstraňovanie rizikových, namáhavých a jednotvárnych prác a o vzhľad a úpravu pracovísk, strojov a nástrojov.

(3)

Organizácie sú povinné podľa právnych predpisov zriaďovať, udržiavať a zlepšovať zariadenia pre pracovníkov. Organizácie sú takisto povinné zriaďovať a udržiavať zdravotnícke zariadenia v rozsahu a za podmienok ustanovených právnymi predpismi o starostlivosti o zdravie ľudu.

(4)

Organizácie plánujú sociálny rozvoj pracovných kolektívov (sociálne plánovanie) súbežne s plánovaním hospodárskych úloh v rámci hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže ustanoviť vyhláškou po dohode s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík postup pri usmerňovaní sociálneho rozvoja a úlohy organizácií v starostlivosti o pracovníkov.

§ 140

(1)

Organizácie sú povinné zabezpečovať pracovníkom vo všetkých smenách závodné stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy a vhodné nápoje priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť nemajú voči pracovníkom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách.

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením organizáciu závodného stravovania, podmienky pre jeho uskutočňovanie a finančné zvýhodnenie jedál, bližšie vymedzenie okruhu pracovníkov (bývalých pracovníkov), ktorým sa toto stravovanie poskytuje, ako aj v ktorých prípadoch a za akých podmienok je pracovník povinný uhradiť organizácii v rámci závodného stravovania jedno hlavné jedlo denne.

(3)

Organizácie pomáhajú pri riadnom ubytovaní pracovníkov tým, že podporujú ich účasť na bytovej výstavbe, starajú sa o zvyšovanie úrovne ich bývania budujú a udržiavajú v náležitom stave hromadné ubytovne, ako aj obytné domy, ktoré spravujú.

(4)

Organizácie umožňujú pracovníkom a ich rodinným príslušníkom účelné využitie voľného času. Za tým účelom najmä budujú, vybavujú, udržiavajú a zlepšujú kultúrne, telovýchovné, športové, turistické a rekreačné zariadenia a zabezpečujú ich technickú prevádzku. Organizácie pritom úzko spolupracujú so spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím a Socialistickým zväzom mládeže.

§ 141

(1)

V súlade s potrebami ďalšieho rozvoja socialistickej spoločnosti sú organizácie povinné starať sa o kvalifikáciu pracovníkov, o jej prehlbovanie a zvyšovanie, starať sa o ich ďalšie vzdelávanie a zabezpečovať, aby boli zamestnávaní prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii. Za tým účelom organizácie najmä

a)

zriaďujú vlastné vzdelávacie zariadenia,

b)

odporúčajú pracovníkov pre štúdium, ako aj pre štúdium popri zamestnaní, toto štúdium im umožňujú a poskytujú im hmotné zabezpečenie podľa právnych predpisov,

c)

umožňujú pracovníkom súdružskú výmenu skúseností s pracovníkmi iných organizácií.

(2)

Ministerstvá školstva, mládeže a telesnej výchovy a ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík vydávajú právne predpisy na vykonanie odseku 1, najmä o organizácii a zásadách výchovy a vzdelávania pracovníkov v rámci výchovnej sústavy nadväzujúcej na výchovu a vzdelanie poskytované v školách a o dozore nad uskutočňovaním výchovy a vzdelávania v organizáciách.

§ 141a

Pracovník je povinný prehlbovať si sústavne kvalifikáciu na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve; prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie tiež jej udržiavanie a obnovovanie. Organizácia je oprávnená uložiť pracovníkovi účasť na školení na prehĺbenie kvalifikácie.

§ 142

(1)

Pracovníkovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje organizácia získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom organizácia pracovníkovi osvedčenie.

(2)

Organizácia je takisto povinná zaškoliť alebo zaučiť pracovníka, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce alebo spôsob práce, pokiaľ je to potrebné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo iných racionalizačných opatreniach.

(3)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže ustanoviť vyhláškou podmienky, postup a povinnosti organizácií pri zmenách kvalifikácie pracovníkov (rekvalifikácia).

§ 142a

Pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou po dohode s ministerstvami školstva, mládeže a telesnej výchovy republík, v ktorých prípadoch a za akých podmienok sú organizácie oprávnené overovať spôsobilosť pracovníkov na vykonávanú prácu (atestácia); pritom najmä určia zásady výberu pracovných miest (funkcií) a postup overovania spôsobilosti.

§ 142b

(1)

Organizácia môže poskytovať pracovníkovi pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie podľa § 126 ods. 4 len vtedy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou organizácie; zvýšením kvalifikácie sa rozumie tiež jej získanie alebo rozšírenie.

(2)

Organizácia je povinná kontrolovať priebeh a výsledky zvyšovania kvalifikácie pracovníka; je povinná zastaviť poskytovanie pracovných úľav a hmotného zabezpečenia, ak

a)

pracovník sa stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce, pre ktorú si zvyšuje kvalifikáciu; v takom prípade mu organizácia môže poskytovať pracovné voľno bez náhrady mzdy,

b)

pracovník bez zavinenia organizácie po dlhší čas neplní bez vážneho dôvodu podstatné povinnosti pri zvyšovaní kvalifikácie.

§ 143

(1)

Organizácia môže s pracovníkom uzavrieť dohodu, ktorou sa organizácia zaväzuje umožniť pracovníkovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovných úľav a hmotného zabezpečenia a pracovník sa zaväzuje zvýšiť si kvalifikáciu a zotrvať v organizácii po určitý čas v pracovnom pomere alebo uhradiť jej náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy, ak pracovník rozviaže pracovný pomer pred zvýšením kvalifikácie. Dohodu nemožno dojednať, ak ide o prehlbovanie kvalifikácie pre prácu dojednanú v pracovnej zmluve, ktoré je povinnosťou pracovníka (§ 141a).

(2)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví nariadením najvyššiu sumu nákladov, ktorú je pracovník povinný uhradiť v závislosti od dĺžky doby zotrvania v pracovnom pomere, ak nesplní svoj záväzok. Súčasne môže ustanoviť, že organizácia je oprávnená uzavrieť dohodu podľa predchádzajúceho odseku tiež pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú mimoriadne vysokú sumu, a výšku tejto sumy; v takom prípade nemožno však prehĺbenie kvalifikácie pracovníkovi uložiť.

(3)

Dohoda sa musí uzavrieť písomne a musia sa v nej uviesť

a)

druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b)

doba, po ktorú sa pracovník zaväzuje zotrvať v organizácii v pracovnom pomere,

c)

druhy nákladov, ktoré bude povinný pracovník uhradiť organizácii, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v nej v pracovnom pomere,

d)

najvyššia celková suma, ktorú bude pracovník povinný uhradiť, inak je dohoda neplatná.

(4)

Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava doba základnej (náhradnej) vojenskej služby a ďalšej materskej dovolenky. Nezapočítava sa tiež neprítomnosť v práci pre výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody do väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

(5)

Ak pracovník nesplní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

(6)

Ak pracovník v dobe trvania záväzku podľa odseku 1 rozviaže pracovný pomer a nastúpi doňho v inej organizácii, môže táto organizácia, ako aj každá ďalšia organizácia, do ktorej pracovník neskoršie nastúpil, prevziať za neho povinnosť uhradiť úplne alebo čiastočne náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, ak sa pracovník zaviaže po zodpovedajúcu dobu zotrvať v nej v pracovnom pomere alebo vrátiť príslušnú časť nákladov, ktoré za neho uhradila; odsek 2 platí aj tu.

(7)

Povinnosť pracovníka na úhradu nákladov nevzniká, ak

a)

organizácia v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavila poskytovanie hmotného zabezpečenia, pretože sa pracovník bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilým na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,

b)

pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou organizáciou, pokiaľ nejde o výpoveď z dôvodov, pre ktoré možno zrušiť okamžite pracovný pomer alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, prípadne dohodou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c).

c)

pracovník nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. d),

d)

organizácia nevyužívala v posledných 12 mesiacoch po dobu najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si pracovník zvýšil.

§ 144

(1)

Organizácie zabezpečujú absolventom stredných a vysokých škôl v pracovnom pomere primeranú odbornú prax na získanie praktických skúseností a znalostí potrebných pre dobrý a spoľahlivý výkon práce a pre ďalší odborný rast.

(2)

Umiestňovanie absolventov škôl vysokých, odborných, stredných odborných, prípadne i všeobecnovzdelávacích a konzervatórií upraví vláda Československej socialistickej republiky; môže pritom určiť odchýlky od tohto zákonníka, pokiaľ ide o vznik, zmeny a zánik pracovného pomeru, ktorý absolventi dojednávajú pracovnou zmluvou s organizáciami.

§ 145

Uloženie zvrškov a dopravných prostriedkov

Organizácia je povinná zaistiť bezpečnú úschovu zvrškov a osobných predmetov, ktoré pracovníci obvykle nosia do zamestnania, ako aj obvyklých dopravných prostriedkov, pokiaľ ich pracovníci používajú na cestu do zamestnania a späť; za obvyklý dopravný prostriedok na cestu do zamestnania a späť sa na tento účel nepovažuje osobný automobil. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, pokiaľ sú pre ňu činné na jej pracoviskách.

Druhý oddiel

Zabezpečenie pri práceneschopnosti a v starobe a zamestnávanie po návrate do práce

§ 146

Zabezpečenie pracovníkov pri práceneschopnosti v dôsledku choroby, úrazu, tehotenstva a materstva upravujú predpisy o nemocenskom poistení, ich zabezpečenie pri invalidite a v starobe upravujú predpisy o sociálnom zabezpečení; preventívnu liečebnú starostlivosť o nich upravujú predpisy o starostlivosti o zdravie ľudu.

§ 147

Ak sa vráti do práce pracovník po skončení výkonu verejnej funkcie alebo inej činnosti pre spoločenskú organizáciu, po školení alebo skončení služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej služby, alebo pracovníčka po skončení materskej dovolenky (§ 157 ods. 1), alebo ak sa vráti do práce pracovník po skončení dočasnej práceneschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), je organizácia povinná zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca odpadla alebo pracovisko bolo zrušené, musí ich organizácia zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

§ 148

(1)

Organizácie sú povinné zamestnávať pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať im výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako i starať sa o jej zvyšovanie. Sú ďalej povinné vytvárať podmienky, aby títo pracovníci mali možnosť čo najširšieho a trvalého pracovného uplatnenia, a zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohli dosahovať pokiaľ možno rovnaké pracovné výsledky ako ostatní pracovníci a aby im bola práca čo najviac uľahčená.

(2)

Pre pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, sa v niektorých organizáciách vyhradzujú alebo zriaďujú chránené dielne (pracoviská) a umožňuje sa im získať potrebnú kvalifikáciu.

(3)

Povinnosti organizácií súvisiace so zamestnávaním pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou, uvedené v predchádzajúcich odsekoch, bližšie upravujú osobitné predpisy.

§ 148a

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Federálnym ministerstvom financií, ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí republík a s Ústrednou radou odborov ustanoví vyhláškou okruh pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu zo zdravotných dôvodov, podmienky ich pracovného uplatnenia, hmotného zabezpečenia, ako aj povinnosti organizácií s tým súvisiace.

SIEDMA HLAVA

PRACOVNÉ PODMIENKY ŽIEN A MLADISTVÝCH

Prvý oddiel

Pracovné podmienky žien

§ 149

(1)

Organizácie sú povinné zriaďovať, udržiavať a zlepšovať hygienické a iné zariadenia pre ženy a dbať o zriaďovanie predškolských zariadení.

(2)

Národné výbory zriaďujú, udržiavajú a zlepšujú zariadenia pre poskytovanie služieb, budujú jasle, materské školy, zriaďujú školské jedálne, školské družiny, kluby a obdobné zariadenia pre školskú mládež, dbajú o to, aby dobre plnili svoje poslanie a upravujú ich prevádzku tak, aby zodpovedala potrebám pracujúcich žien a matiek.

§ 150

Zákazy niektorých prác

(1)

Ženy nesmú byť zamestnávané prácami pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, s výnimkou žien, ktoré vykonávajú

a)