Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.10aa)

(6)

Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je ďalej bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.

(7)

Prerokovanie záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku sa uzatvára jedným z týchto výrokov:

a)

súhlas s celoročným hospodárením bez výhrad,

b)

súhlas s celoročným hospodárením s výhradami.

(8)

V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

§ 32

Osobitosti hospodárenia obcí a vyšších územných celkov

(1)

Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

(2)

Ak obec a vyšší územný celok vykonávajú podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa zahŕňa do rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku najneskôr na konci kalendárneho roka tak, aby bol súčasťou záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

(3)

Ak obec alebo vyšší územný celok nesplní povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo môže až do ich splnenia pozastaviť poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.

§ 32a

Ozdravný režim a nútená správa

(1)

Ozdravný režim predchádza zavedeniu nútenej správy. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak neuhradila uznaný záväzok do 60 dní odo dňa splatnosti a celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka.

(2)

Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva. Pri zostavení ozdravného rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.

(3)

Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.

(4)

Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.

(5)

Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravného režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.

(6)

Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo môže na základe žiadosti obce vydať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty.

(7)

Ministerstvo je oprávnené rozhodnúť21) o zavedení nútenej správy nad obcou, ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 1 a obec nezaviedla ozdravný režim alebo ak ozdravný režim zavedený obcou po uplynutí 120 dní od vzniku skutočností uvedených v odseku 1 neviedol k náprave a tieto skutočnosti naďalej pretrvávajú, a to na základe

a)

oznámenia starostu obce,

b)

oznámenia veriteľa,

c)

oznámenia orgánu štátu.

(8)

Starosta obce je povinný oznámenie podľa odseku 7 písm. a) prerokovať v obecnom zastupiteľstve a zaslať ministerstvu do 15 dní po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 7.

(9)

Ministerstvo pred zavedením nútenej správy preverí skutočnosti uvedené v oznámení a dôvody neuhradenia záväzku. Obec je povinná poskytnúť na uvedené účely nevyhnutne potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia potrebných účtovných a iných dokladov.

(10)

Rozhodnutie o zavedení nútenej správy obsahuje aj meno a priezvisko núteného správcu, adresu jeho trvalého pobytu, číslo preukazu totožnosti a rodné číslo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zavedení nútenej správy sa doručí aj miestne príslušnému daňovému úradu a miestne príslušnému krajskému úradu alebo okresnému úradu.

(11)

Núteného správcu určí ministerstvo po dohode s ministerstvom vnútra zo zamestnancov miestne príslušného krajského úradu alebo okresného úradu. Náklady spojené s výkonom nútenej správy okrem nákladov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania núteného správcu uhrádza obec, nad ktorou bola zavedená nútená správa. Platové náležitosti nútenému správcovi určí jeho zamestnávateľ.

(12)

Núteným správcom môže byť fyzická osoba, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a)

má skončené vysokoškolské vzdelanie a odbornú prax v oblasti financií najmenej desať rokov,

b)

nie je starostom alebo členom samosprávneho orgánu obce,

c)

nie je osobou blízkou starostovi obce, členom orgánov obce alebo zamestnancom obce.21aa)

(13)

Obec je do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy povinná zriadiť v banke osobitný účet nútenej správy a previesť na tento účet všetky zostatky peňažných prostriedkov vedených na doterajších účtoch obce okrem prostriedkov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4.

(14)

Počas nútenej správy všetky príjmy obce plynú na osobitný účet nútenej správy okrem príjmov, ktoré je obec povinná viesť na samostatných účtoch podľa § 6 ods. 3 a § 20a ods. 4. Prostriedky na všetkých účtoch môže obec použiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom núteného správcu.

(15)

Po zavedení nútenej správy je nútený správca povinný zistiť stav hospodárenia obce, pričom má právo nahliadať do všetkých potrebných účtovných a iných dokladov obce. Na základe zistených skutočností je oprávnený požadovať od orgánov obce prijatie programu na konsolidáciu hospodárenia obce vrátane organizačných a personálnych opatrení.

(16)

Nútený správca je oprávnený zúčastniť sa s hlasom poradným na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a jeho príslušných komisií, na ktorých sa rokuje o rozpočte, hospodárení a majetku obce. Správy predkladané na zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré sa týkajú rozpočtu, hospodárenia a majetku obce, musia byť doložené stanoviskom núteného správcu.

(17)

Obec je povinná do siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým. Obec je povinná zavedenie nútenej správy oznámiť všetkým bankám, ktoré vedú účty obce, ďalej príslušnému vyššiemu územnému celku a veriteľom.

(18)

Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť. V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú nevyhnutné výdavky podľa § 27 ods. 1 písm. a) až c). Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavení krízového rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie § 29 ods. 2.

(19)

Ak obec neschváli krízový rozpočet v lehotách uvedených v odseku 18, obec hospodári podľa krízového rozpočtu zostaveného núteným správcom.

(20)

Ministerstvo o zrušení nútenej správy rozhoduje na základe návrhu núteného správcu alebo žiadosti obce.

(21)

Príjmy a výdavky uskutočnené počas nútenej správy obec po zrušení nútenej správy zúčtuje so schváleným rozpočtom.

§ 33

Finančné vyrovnávanie

(1)

Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií sa uplatňujú postupy finančného vyrovnávania.

(2)

Finančným vyrovnávaním sa čiastočne korigujú rozdiely medzi potencionálnymi príjmami a výdavkami obce a vyššieho územného celku, ktoré musia hradiť z bežnej časti svojho rozpočtu.

(3)

Finančné vyrovnávanie podľa odseku 2 sa uplatňuje systémom

a)

vertikálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnáva úroveň výdavkových potrieb obce a vyššieho územného celku, a

b)

horizontálneho vyrovnávania, ktorým sa vyrovnávajú rozdiely v tvorbe vlastných príjmov obcí a vyšších územných celkov.

(4)

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi. Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu,21b) ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným zákonom môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.

(5)

Ak nemožno uplatniť ustanovenie tretej vety odseku 4, postup určí ministerstvo po dohode s vecne príslušným ministerstvom.

(6)

Systém horizontálneho vyrovnávania obcí a vyšších územných celkov ustanoví osobitný zákon.

§ 33a

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na mestské časti, ktoré sú právnickými osobami, v rovnakom rozsahu ako na obce s prihliadnutím na podmienky vymedzené štatútom podľa osobitného zákona21c) pri určovaní príjmov a výdavkov rozpočtu mestských častí podľa § 26 a 27.

§ 34

Rozpočet rozpočtovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

(2)

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.

(3)

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 6.

(4)

Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.

(5)

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)

(6)

Rozpočtová organizácia, ktorá sústreďuje prostriedky určené na odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, ich vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého ich prevádza na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev, zriadený v Štátnej pokladnici. Na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev [§ 6 ods. 1 písm. c)].

(7)

Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

(8)

Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci22) podľa osobitného predpisu.23)

(9)

Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

(10)

Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 36

Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.

(2)

Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26)

§ 37

Rozpočet príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

(2)

Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.

(3)

Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.

(4)

Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona.8ac)

§ 38

Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa

(1)

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

(2)

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.26a) Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

(3)

Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.

(4)

V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

(5)

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.

§ 40

Odpisy

Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného majetku.

§ 41

Finančné fondy príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia tvorí

a)

fond reprodukcie,

b)

rezervný fond.

(2)

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.

(3)

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po zdanení. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

(4)

Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené. Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu z minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok po zdanení na úhradu straty z minulých rokov, a to až do jej vyrovnania.

(5)

Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 41a

(1)

Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí

a)

z rezervného fondu príspevkovej organizácie,

b)

zo zisku z podnikateľskej činnosti po zdanení príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu podľa písmena a),

c)

z kladného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nemožno uhradiť stratu podľa písmena b).

(2)

Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 1 písm. c), zriaďovateľ zruší príspevkovú organizáciu do konca roku nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia sa mala strata uhradiť. Ak je to nevyhnutné, zriaďovateľ zabezpečí činnosť doteraz vykonávanú príspevkovou organizáciou rozpočtovou organizáciou.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní pre príspevkové organizácie zriadené zákonom a verejnoprávne inštitúcie hospodáriace ako príspevkové organizácie (§ 53).

(4)

Zriaďovateľ príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,26a) nie je povinný uplatniť postup podľa odseku 2.

§ 42

Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.

(2)

Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.

(3)

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

(4)

Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.

§ 43

(1)

Príspevková organizácia môže uzavierať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci22) podľa osobitného predpisu23) z vlastných zdrojov.

(2)

Príspevková organizácia môže uzavrieť zmluvu podľa odseku 1 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.

§ 44

(1)

Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.

(2)

Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a v štátnych fondoch. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.

(3)

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

(4)

Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.10aa)

(5)

Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.28)

§ 46

Zodpovednosť za hospodárenie

(1)

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí prvého polroka. Súčasťou správy o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(2)

Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.

(3)

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(4)

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť inú dobu, ako je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.

(5)

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm. b) a c) len na základe rozhodnutia vlády.

§ 47

(1)

Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.

(2)

Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.

(3)

Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly,27) ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.21) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.

(4)

Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína; ak nemožno v jednom rozpočtovom roku uplatniť viazanie v plnej výške, časť viazania sa uplatní v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Subjekt, ktorý zistí porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, ktoré do 60 dní odo dňa oznámenia o porušení rozpočtovej disciplíny viaže prostriedky podľa predchádzajúcej vety; to neplatí, ak štátna rozpočtová organizácia vykonáva odvod na základe osobitného predpisu29a) alebo ak poruší rozpočtovú disciplínu z prostriedkov štátneho fondu, kedy sa postupuje podľa odseku 5. Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť viazanie. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec a vyšší územný celok, ak ich rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.

(5)

Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov

a)

rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov rozpočtu štátneho fondu zistila správa finančnej kontroly,27)

b)

rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce,

c)

rozpočtu vyššieho územného celku ukladá a vymáha príslušný orgán vyššieho územného celku,

d)

určených na odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, predvstupových prostriedkov a povstupových prostriedkov ukladá a vymáha príslušná správa finančnej kontroly.

(6)

Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahnu sumu 3 000 Sk, sa neukladá; to neplatí, ak sa odvod vykonáva na základe osobitného predpisu.29a) Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa nevykoná.

(7)

Sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Týmto nie je dotknutá povinnosť na uplatňovanie náhrady škody podľa osobitného zákona.29aa)

(8)

Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu podľa odseku 3 alebo 5 povoliť v súlade s podmienkami podľa osobitného zákona29b) čiastočnú úľavu z odvodu a úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, odklady platenia alebo splátky odvodu a penále

a)

ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu,

b)

obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu,

c)

vyšší územný celok, ak ide o prostriedky jeho rozpočtu.

(9)

Banka alebo Štátna pokladnica, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch.

§ 47a

(1)

Pri porušení rozpočtovej disciplíny pri nakladaní s predvstupovými prostriedkami, povstupovými prostriedkami a odvodmi do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa § 47 s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 a 4.

(2)

Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky poskytnuté z národného fondu, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť prostredníctvom subjektu, ktorý prostriedky poskytol a ktorý vrátené prostriedky odvedie do národného fondu najneskôr v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet.

(3)

Ak Európske spoločenstvá požiadajú o vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných predvstupových prostriedkov alebo povstupových prostriedkov, odvedú sa tieto prostriedky z osobitného účtu ministerstva vrátane sankcie podľa odseku 4 do rozpočtu Európskych spoločenstiev. Rozdiel medzi vrátenou sumou a povinnou sumou odvodu vrátane sankcie do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

(4)

Slovenská republika zaplatí Európskym spoločenstvám úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov alebo odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev, ktorého výšku určujú Európske spoločenstvá.

§ 48

Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods. 7.

§ 49a

Na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku môže ministerstvo

a)

vydávať štátne pokladničné poukážky,29c)

b)

viazať prostriedky štátneho rozpočtu,

c)

určovať priority čerpania výdavkov štátneho rozpočtu.

§ 49b

Štátne aktíva a štátne pasíva

(1)

Štátne aktíva sú štátne finančné aktíva a majetok štátu14) v správe

a)

ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy,

b)

ostatných štátnych orgánov,

c)

štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií,

d)

štátnych fondov.

(2)

Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona.29d)

(3)

Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií štátu možno použiť iba so súhlasom vlády.

(4)

Štátne pasíva sú štátne finančné pasíva a ostatné záväzky subjektov uvedených v odseku 1 a rozdiel majetku a záväzkov týchto subjektov.

(5)

Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu z minulých rokov.

(6)

Ročnú bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív vypracúva ministerstvo a predkladá ju vláde a národnej rade ako prílohu návrhu štátneho záverečného účtu.

§ 50

Štátny záverečný účet

(1)

Štátny záverečný účet je súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

(2)

Ministerstvo riadi práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a usmerňuje zostavenie štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.

(3)

Správca rozpočtovej kapitoly vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu a príslušným výborom národnej rady v rozsahu a termíne určenom ministerstvom.

(4)

Obce, vyššie územné celky, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.

(5)

Ministerstvo odsúhlasuje a predkladá návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.

(6)

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

(7)

Národná rada pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.

(8)

Štátny záverečný účet obsahuje najmä

a)

údaje o príjmoch a výdavkoch verejného rozpočtu (§ 3 ods. 3),

b)

bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

c)

bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív,

d)

prehľad o stave a vývoji dlhu verejného rozpočtu,

e)

údaje o aktívach a pasívach verejného rozpočtu,

f)

prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o poskytnutých štátnych zárukách podľa príjemcov,

g)

prehľad o použití rozpočtových rezerv,

h)

prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu.29)

(9)

Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Štátny dlh a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru národnej rady.

(10)

Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich Štátnej pokladnici a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.

(11)

Ministerstvo predkladá vláde súhrn výsledkov hospodárenia verejného rozpočtu ako prílohu k štátnemu záverečnému účtu za príslušný rozpočtový rok.

(12)

Štátna pokladnica zverejňuje výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za každý mesiac bežného rozpočtového roka a výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za každý štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného zákona.8ab)

§ 51

Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení

(1)

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo rozpočtov vyšších územných celkov.

(2)

Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.

(3)

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

§ 53

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia hospodária so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.31a)

§ 54

Splnomocňovacie ustanovenia

(1)

Minister financií môže

a)

upravovať v priebehu rozpočtového roka objemy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa rozhodnutia vlády v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

b)

zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,33) a to uzavretím zmluvy34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,

c)

povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej organizácii inak, ako je uvedené v § 40,

d)

povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,

e)

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,

f)

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch v rozpočtovom roku, v ktorom boli rozpočtové prostriedky poskytnuté, ich použitie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku,

g)

povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z § 29a ods. 6,

h)

povoliť pri oficiálnych zahraničných návštevách uskutočnenie výdavku, ktorý nie je v súlade s vykonávacím predpisom vydaným podľa § 17 ods. 4 v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly zabezpečený, ak jeho úhradu možno realizovať úsporou iných výdavkov v rámci tejto rozpočtovej kapitoly.

(2)

Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti hospodárenia s prostriedkami rezervy vlády.

§ 55

Prechodné ustanovenia

(1)

Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(2)

Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

(3)

Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.

(4)

Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.

(5)

Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.

(6)

Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.

(7)

V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.

(8)

Pohľadávky z návratných finančných výpomocí, ktoré boli poskytnuté právnickým osobám alebo prevzaté právnickými osobami v rámci vládou schváleného projektu reštrukturalizácie bánk, môže ministerstvo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania týchto právnických osôb, pričom § 6 ods. 6 sa nepoužije.

§ 55a

Vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1997 sa vykoná podľa doterajších predpisov.

§ 55b

Na rozpočtové provizórium v roku 1999 sa vzťahuje zákon č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona č. 376/1998 Z. z. s výnimkou ustanovení § 2, 11, 13, § 15 ods. 4 a 5 a § 16.

§ 55c

Správcovia rozpočtových kapitol sú povinní do 31. marca 2000 predložiť ministerstvu zoznam rozpočtových organizácií a zoznam príspevkových organizácií, ktoré sú v ich pôsobnosti podľa stavu k 1. januáru 2000.

§ 55d

(1)

Ak obce zostavia a schvália rozpočet na rok 2002 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú povinné zosúladiť ho s týmto zákonom najneskôr do 28. februára 2002.

(2)

Potrebné prostriedky na financovanie vyšších územných celkov v roku 2001 sa poskytnú z prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na rok 2001 v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2001.

(3)

Rozpočet na rok 2002 vyššie územné celky zostavia a schvália najneskôr do 31. marca 2002; do schválenia rozpočtu hospodária s preddavkom poskytnutým zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, pričom sa neuplatní ustanovenie § 28 ods. 2.

(4)

Ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) deviateho bodu sa prvýkrát uplatní pre rok 2003.

(5)

Ustanovenia § 26 ods. 4 a § 26a ods. 4 sa prvýkrát uplatnia pre rok 2005; v rokoch 2002 až 2004 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia § 29a ods. 6 až 8 sa pre obce prvýkrát uplatnia na rok 2005.

(6)

Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu,35) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže tieto záväzky

a)

uhradiť priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu,

b)

uhradiť priamo z prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky poskytnutých v súlade s osobitným predpisom,36)

c)

previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky12) alebo Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom.

(7)

V roku 2002 sa finančné prostriedky podľa § 26a ods. 6 vedú na účtoch v Národnej banke Slovenska.

§ 55e

Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 2002 sa vykoná podľa doterajších predpisov.

§ 55f

(1)

Povstupové prostriedky sa vedú na osobitnom účte ministerstva v Štátnej pokladnici.

(2)

Výdavky podľa § 6 ods. 12 sa poskytujú konečnému prijímateľovi prostredníctvom príslušného ústredného orgánu alebo ním poverenej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom.

(3)

Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal povstupové prostriedky, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť. Neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky sú príjmom osobitného účtu ministerstva podľa odseku 1.

§ 55g

(1)

Zodpovednosť za porušenie rozpočtovej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov37) alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu,5aa) prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia; uloženie sankcie novému subjektu za porušenie rozpočtovej disciplíny predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.

(2)

Počas platnosti zmluvy medzi ministerstvom a Národnou bankou Slovenska uzatvorenej podľa osobitného predpisu38) správcovia rozpočtových kapitol predkladajú správy podľa § 50 ods. 10 ministerstvu a výsledky hospodárenia podľa § 50 ods. 12 zverejňuje ministerstvo.

(3)

Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh verejného rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.

(4)

Príspevková organizácia môže v roku 2003 uhradiť stratu z minulých rokov z fondu reprodukcie, počnúc stratou za rok 1994.

(5)

Poskytovanie dotácií ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 16 ods. 1 písm. c) sa prvýkrát uplatní v roku 2004.

(6)

Záväzky štátu, ktoré dňom 1. januára 2004 pri prechode zriaďovateľských funkcií neprejdú na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu,^39) sú záväzkami ústredného orgánu, v ktorého pôsobnosti je odvetvie, v ktorom prechádza zriaďovateľská funkcia na obec alebo na vyšší územný celok.

§ 56

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1.

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.

§ 56a

Zrušujú sa:

1.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 234/1994 Z. z. o použití prostriedkov osobitného príjmového účtu štátneho rozpočtu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 340/1994 Z. z.,

2.

výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 25. apríla 1996 č. 6784/1996-33 o použití prostriedkov osobitného účtu štátneho rozpočtu na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny.

§ 57

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.

Michal Kováč v. r. Ivan Gašparovič v. r. Vladimír Mečiar v. r.