Zákon Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon

Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby bol slovenský tovar dočasne vyvezený do zahraničia na účely podrobenia sa spracovateľským operáciám a aby zušľachtené výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ustanovenia § 132 a § 160 až 170 tým nie sú dotknuté.

(2)

Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie

a)

dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

b)

spracovateľskými operáciami operácie uvedené v § 123 ods. 1 písm. a), b) a c),

c)

zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.

§ 158

(1)

Slovenský tovar nie je možné prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku, ak

a)

by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vrátenie alebo na odpustenie dovozného cla,

b)

bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla a podmienky na oslobodenie ešte trvajú,

c)

by vznikol v dôsledku jeho vývozu nárok na vývoznú náhradu alebo ak by bola priznaná iná finančná výhoda, ako je výhoda určená právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve24) priznávané pri vývoze uvedeného tovaru.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa ustanovenie odseku 1 nepoužije.

(3)

Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne vyvezený tovar.

§ 159

(1)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vydávajú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zabezpečuje vykonanie spracovateľských operácií.

(2)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku je možné vydať inej osobe, ako je uvedená v odseku 1 vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú zo spojenia slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným tovarom ako zušľachtené výrobky za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru bez toho, aby neboli nepriaznivo dotknuté základné záujmy slovenských výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.

§ 160

(1)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa vydáva iba slovenským osobám a iba vtedy, ak

a)

je možné zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru,

b)

nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho zušľachťovacieho styku môže vážne poškodiť ekonomické záujmy slovenských výrobcov.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť prípady, keď sa neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).

§ 161

(1)

Colné orgány ustanovia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť do tuzemska. Táto lehota sa môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, predĺžiť.

(2)

Ustanovenia § 128 sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.

§ 162

Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla sa prizná len vtedy, ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v mene alebo v prospech

a)

osoby, ktorej sa povolenie vydalo,

b)

inej slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie vydalo, a ak sú splnené podmienky na vydanie tohto povolenia.

§ 163

(1)

Výška úplného alebo čiastočného oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by bolo v rovnakom okamihu vymerané z dočasne vyvážaného tovaru v prípade, ak by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná spracovateľská operácia.

(2)

Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnota dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, z ktorej sa vychádzalo pri určení colnej hodnoty zušľachtených výrobkov podľa § 37 ods. 1 písm. b) bod 1, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky na oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma skutočne vybratého dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.

(3)

Ak je možné uplatniť na zušľachtené výrobky preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v § 21 ods. 5 písm. e) a f) a tieto opatrenia je možné uplatniť na tovar rovnakého nomenklatúrneho zaradenia, ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, ak by dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.

(4)

Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 sa nepoužijú.

§ 164

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla v tom prípade, ak deklarant preukáže, že tovar bol opravený bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných vyrovnaní práv zo zodpovednosti za chyby.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak chyba tovaru bola zistená pri jeho prvom prepustení do voľného obehu.

§ 165

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.

(2)

Náklady na opravu sú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou, ktorej sa povolenie vydalo, a osobou, ktorá opravu vykonala.

(3)

Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.

§ 166

(1)

Jednoduchá výmena umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok (ďalej len „náhrada“) nahradil zušľachtený výrobok.

(2)

Colný orgán povolí použitie spôsobu jednoduchej výmeny vtedy, ak spracovateľská operácia zahŕňa iba opravu slovenského tovaru iného ako takého, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonáva opatrenie trhovej regulácie v poľnohospodárstve.24)

(3)

Colný orgán povolí za ním určených podmienok dovoz náhrad ešte pred dočasným vývozom tovaru (predchádzajúci dovoz).

(4)

V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej sa povolenie vydalo, povinná zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.

§ 167

(1)

Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú technickú charakteristiku, akú by mal dočasne vyvážaný tovar, ak by bol zušľachtený.

(2)

Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí byť náhrada tiež používaná a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa náhrada dodala bezplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných práv zo zodpovednosti za chyby, môže colný orgán povoliť výnimku.

§ 168

Jednoduchá výmena sa môže povoliť iba vtedy, ak je možné overiť, že sú splnené podmienky ustanovené v § 167. Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa rovnako vzťahujú aj na náhrady. Ustanovenie § 171 tým nie je dotknuté.

§ 169

(1)

Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar vyvezený v lehote do dvoch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.

(2)

Colný orgán môže na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie vydalo, lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.

§ 170

Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa § 163, určí sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie.

§ 171

Ustanovenia § 159 ods. 2 a § 160 ods. 1 písm. a) sa na jednoduchú výmenu nevzťahujú.

§ 172

Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa použijú aj na účely vykonávania netarifných obchodnopolitických opatrení.

Desiaty oddiel

Vývoz

§ 173

(1)

Režim vývozu umožňuje, aby slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie obchodnopolitických opatrení a ďalšie vývozné formality.

(2)

Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený aj tovar, ktorý sa má dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady vyplývajúce z medzinárodných zmlúv.28)

§ 174

Slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v režime vývozu. Ustanovenia colných predpisov, ktoré sa uplatňujú na tovar vyvážaný cestujúcimi, na tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku alebo do režimu tranzitu, tým nie sú dotknuté.

§ 175

Colný orgán prepustí tovar na vývoz s podmienkou, že tovar vystúpi do zahraničia v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, aké platili v čase prijatia colného vyhlásenia na vývoz. Colný orgán môže ustanoviť lehotu, v ktorej musí tovar vystúpiť do zahraničia.

ŠTVRTÝ DIEL

SLOBODNÉ COLNÉ PÁSMA A SLOBODNÉ COLNÉ SKLADY

Prvý oddiel

Všeobecné ustanovenia

§ 176

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného územia, ktoré je od ostatného colného územia oddelené.

(2)

Na zahraničný tovar v slobodnom colnom pásme a v slobodnom colnom sklade sa z hľadiska cla, daní a iných platieb vybraných pri dovoze a vývoze prihliada ako na tovar, ktorý sa nenachádza na colnom území, za predpokladu, že tento tovar nebol prepustený do voľného obehu alebo do iného colného režimu, alebo spotrebovaný, alebo použitý za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy.

(3)

Na slovenský tovar v dôsledku jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade sú podľa osobitných predpisov uplatňované také výhody, ktoré sa bežne vzťahujú na tovar pri jeho vývoze.

(4)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda nariadením.

§ 177

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným orgánom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.

(2)

Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom písomnom súhlase colného orgánu.

Druhý oddiel

Umiestňovanie tovaru v slobodných colných pásmach a slobodných colných skladoch

§ 178

(1)

Obvod, vstupné a výstupné miesta zo slobodného colného pásma a slobodného colného skladu sú pod dohľadom colného orgánu.

(2)

Osoby a dopravné prostriedky, ktoré vstupujú do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo vystupujú z nich, je možné podrobiť colnej kontrole.

(3)

Prístup do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu sa nepovolí osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných predpisov.

(4)

Colný orgán kontroluje tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto kontroly sa colnému orgánu odovzdávajú kópie dopravných dokladov, ktoré sprevádzajú vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo tieto doklady budú pre potreby colného orgánu uschované osobou určenou colným orgánom.

§ 179

(1)

V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je možné umiestniť slovenský tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod, miesto dovozu alebo miesto určenia vrátane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinnolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty, predmetov archívnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva podľa osobitného predpisu.26)

(2)

Nebezpečný tovar alebo tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar, alebo tovar, ktorý vyžaduje osobitné zariadenie, môže byť umiestnený iba v priestoroch špeciálne vybavených na tento účel.

§ 180

(1)

Tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, sa nemusí predložiť colnému orgánu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie § 178 ods. 4 tým nie je dotknuté.

(2)

Tovar sa musí predložiť colnému orgánu a bude podrobený predpísaným colným formalitám vtedy, ak

a)

bol prepustený do režimu, ktorý bol skončený umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu; ak to umožňuje príslušný režim, aby sa tovar nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,

b)

je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu na základe rozhodnutia o vrátení alebo o odpustení dovozného cla,

c)

majú byť uplatnené opatrenia uvedené v § 176 ods. 3.

(3)

Colný orgán môže od deklaranta požadovať, aby predložený tovar, ktorý podlieha vývoznému clu alebo iným vývozným opatreniam, bol podrobený predpísaným colným formalitám.

(4)

Na žiadosť oprávnenej osoby colný orgán potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade je slovenský tovar alebo zahraničný tovar.

Tretí oddiel

Prevádzka slobodných colných pásiem a slobodných colných skladov

§ 181

(1)

Lehota umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.

(2)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom túto lehotu obmedziť pri slovenskom tovare, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis o vykonávaní opatrení trhovej regulácie v poľnohospodárstve.24)

§ 182

(1)

Za podmienok ustanovených týmto zákonom alebo osobitným právnym predpisom je v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade povolená akákoľvek priemyselná (výrobná) alebo obchodná činnosť, alebo poskytovanie služieb. Vykonávanie týchto činností a poskytovanie služieb musí byť vopred písomne oznámené príslušnému colnému orgánu.

(2)

Vzhľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môže príslušný colný orgán určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade zakázať alebo obmedziť.

(3)

Colný orgán môže osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať, aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.

§ 183

(1)

Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, môže byť počas tohto umiestnenia

a)

prepustený do voľného obehu za podmienok ustanovených na prepustenie do tohto režimu a podmienok uvedených v § 188,

b)

bez povolenia podrobený operáciám a obvyklým manipuláciám uvedeným v § 111 ods. 3,

c)

prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok ustanovených pre tento režim,

d)

prepustený do režimu prepracovania pod colným dohľadom za podmienok ustanovených pre tento režim,

e)

prepustený do režimu dočasného použitia za podmienok ustanovených pre tento režim,

f)

ponechaný v prospech štátu osobou, ktorá je na to oprávnená,

g)

zničený za predpokladu, že osoba, ktorá je na to oprávnená, poskytne colnému orgánu informácie, ktoré colný orgán považuje za potrebné.

(2)

Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), použijú sa také spôsoby kontroly, ktoré platia pre tieto režimy.

§ 184

So slovenským tovarom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 176 ods. 3 a na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,24) je možné zaobchádzať bez povolenia len takým spôsobom, ktorý je na takýto tovar ustanovený týmto predpisom.

§ 185

Zahraničný tovar a slovenský tovar, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 176 ods. 3, sa nesmie v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo použiť na iné účely, ako sú uvedené v § 183 a 184.

§ 186

(1)

Osoba, ktorá vykonáva v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti uvedené v § 182 ods. 1, je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom ustanoveným colným orgánom. Základom evidencie je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi. Evidencia musí byť vedená tak, aby umožňovala identifikáciu tovaru a prehľad o jeho pohybe. Tovar musí byť zapísaný do evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto osoby. Osoba je povinná poskytnúť túto evidenciu colnému orgánu, aby bolo možné uskutočniť takú kontrolu, ktorú colný orgán považuje za potrebnú.

(2)

V prípade premiestnenia tovaru vo vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu musia byť doklady, ktoré sa vzťahujú na toto premiestnenie, uschované pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie vykonávané v súvislosti s premiestnením sa považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.

Štvrtý oddiel

Vývoz tovaru zo slobodných colných pásiem a slobodných colných skladov

§ 187

(1)

Ak neustanovia osobitné predpisy inak, je možné tovar, ktorý opúšťa slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad,

a)

vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia,

b)

dodať do inej časti územia tuzemska.

(2)

Ustanovenia § 5 a 6 a § 42 až 59, s výnimkou ustanovení § 53 až 58, ktoré sa týkajú slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti tuzemska s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby bol predtým prepustený do režimu tranzitu alebo do iného režimu.

§ 188

(1)

Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady na skladovanie alebo na zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezapočítajú, ak budú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá má byť za tovar zaplatená.

(2)

Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade na základe povolenia colného orgánu vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 potrebné na zabezpečenie zachovania tovaru alebo zlepšenia jeho balenia, alebo predajnej akosti, alebo úpravy na dopravu, bude na žiadosť dovozcu vymerané clo podľa povahy tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.

§ 189

(1)

Na slovenský tovar uvedený v § 176 ods. 3, ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve24) a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, sú určené spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu poskytujú výhody, ktoré sú zvyčajne spojené s vývozom tohto tovaru.

(2)

Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia tuzemska alebo ak v lehote uvedenej vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 181 ods. 2 nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, vykoná colný orgán potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi29) za nedodržanie príslušného režimu.

§ 190

(1)

Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti tuzemska alebo prepustil do príslušného režimu, je možné použiť potvrdenie uvedené v § 180 ods. 3, aby sa preukázalo, či ide o slovenský tovar alebo o zahraničný tovar.

(2)

Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný tovar alebo o slovenský tovar, považuje sa tovar

a)

na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo vývozných obchodnopolitických opatrení za slovenský tovar,

b)

v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.

§ 191

Colný orgán kontroluje, aby pri vývoze alebo pri spätnom vývoze tovaru zo slobodného colného pásma alebo zo slobodného colného skladu boli dodržané ustanovenia právnych predpisov, ktoré upravujú vývoz alebo spätný vývoz tovaru.

PIATY DIEL

OSOBITNÉ KONANIA

Prvý oddiel

Spätný vývoz, zničenie, prenechanie tovaru v prospech štátu

§ 192

(1)

Zahraničný tovar dovezený do tuzemska je možné

a)

vyviezť späť do zahraničia,

b)

zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov,

c)

prenechať oprávnenou osobou v prospech štátu.

(2)

Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu je potrebné vopred oznámiť colnému orgánu. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu ako do režimu tranzitu, musí byť colné vyhlásenie podané podľa § 60 až 85.

(3)

Colný orgán povolí zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky, že budú zachované predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu žiadne náklady okrem nákladov, ktoré súvisia s jeho predajom.

(4)

Odpadom a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, je možné prideliť colne schválené určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia do príslušného režimu.

(5)

Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.

Druhý oddiel

Vrátený tovar

§ 193

(1)

Slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od dovozného cla.

(2)

Colný orgán môže lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.

(3)

Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo s úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, prizná colný orgán oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak je tento tovar opäť použitý na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužije na rovnaký účel, zníži sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne už vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma, ktorá vyplýva z prepustenia vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.

(4)

Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar

a)

bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho styku s výnimkou prípadov, ak sa vráti v stave, v akom bol vyvezený,

b)

podlieha opatreniam, ktoré sa vzťahujú na vývoz do iných štátov.

(5)

Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti a podmienky, za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.

§ 194

Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podmienky, za ktorých je možné od tejto požiadavky upustiť.

§ 195

Ustanovenia § 193 a 194 sa použijú primerane na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku.

ŠIESTA HLAVA

COLNÝ DLH

PRVÝ DIEL

VZNIK COLNÉHO DLHU

§ 196

(1)

Colný dlh pri dovoze vznikne

a)

prepustením tovaru, ktorý podlieha clu, do voľného obehu,

b)

prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

(2)

Colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant. Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov uvedených v odseku 2 koná na základe informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné clo alebo jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.

(4)

V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom osoba, v prospech ktorej sa colné vyhlásenie koná.

§ 197

(1)

Colný dlh pri dovoze ďalej vznikne

a)

nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do tuzemska,

b)

nezákonným dovozom tovaru, ktorý je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu v inej časti územia Slovenskej republiky.

(2)

Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami § 42 až 46 a § 187 ods. 1 písm. b).

(3)

Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do tuzemska.

(4)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,

b)

každá osoba, ktorá sa zúčastnila nezákonného dovozu tovaru a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tento dovoz je nezákonný,

c)

každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo uschovávala a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá v čase získania alebo uschovávania tovaru, že bol dovezený nezákonne.

(5)

Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla.

§ 198

(1)

Colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, vzniká jeho nezákonným odňatím spod colného dohľadu.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu odňatia tovaru spod colného dohľadu.

(3)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu,

b)

každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma spod colného dohľadu,

c)

každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý spod colného dohľadu a v čase získania alebo uschovávania si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu,

d)

osoba, ktorá má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

(4)

Ak nie je možné určiť presnú výšku colného dlhu, colný orgán určí jeho výšku podľa podpoložky tovaru s najvyššou colnou sadzbou príslušného štvormiestneho čísla.

§ 199

(1)

V iných prípadoch, ako sú uvedené v § 198, ak nedostatky nemajú zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný dlh pri dovoze tovaru, ktorý podlieha clu, vzniká

a)

nesplnením niektorej z povinností, ktorá vyplýva z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu alebo režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,

b)

nedodržaním podmienok ustanovených na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo na prepustenie tovaru s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď sa povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vznikne, prestáva plniť, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, ak sa dodatočne zistí, že podmienky ustanovené na prepustenie do tohto režimu alebo na úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru sa v skutočnosti nesplnili.

(3)

Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti, ktoré vyplývajú z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu, alebo povinnosti určené na použitie režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo má plniť podmienky určené pri prepustení tohto tovaru do príslušného režimu.

§ 200

(1)

Colný dlh pri dovoze vznikne spotrebou alebo použitím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade za iných podmienok, ako ustanovujú colné predpisy. Ak dôjde k strate tovaru a táto strata sa colným orgánom nepreukáže, považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý sa spotreboval alebo sa použil v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď sa tovar spotrebuje alebo prvýkrát použije v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.

(3)

Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo prvýkrát použil a každý, kto sa na spotrebe alebo na použití zúčastnil a bol si vedomý, alebo si mal byť vedomý, že je tovar spotrebovaný alebo používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi. Ak sa stratený tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade a nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, je osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako posledný držiteľ tovaru.

§ 201

(1)

Ustanovenia § 197 a § 199 ods. 1 písm. a) sa neuplatnia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností, ktoré vznikli z

a)

ustanovení § 42 až 46 a § 187 ods. 1 písm. b),

b)

uskladnenia tovaru v dočasnom sklade,

c)

použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený, vyplýva z úplného zničenia alebo z nenahraditeľnej straty predmetného tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody, alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colného orgánu. Na účely tohto odseku sa považuje tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho už nemôže nikto používať.

(2)

Colný dlh nevznikne pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je takýto tovar so súhlasom colného orgánu vyvezený späť.

§ 202

Ak nevznikne podľa § 200 ods. 1 colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, vzniknutý odpad spôsobený zničením alebo znehodnotením tovaru sa považuje za zahraničný tovar.

§ 203

Ak za podmienok uvedených v § 198 alebo 199 vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa už zaplatená suma dovozného cla od výšky colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak colný dlh vznikol vytvorením odpadu, ktorý bol spôsobený zničením alebo znehodnotením predmetného tovaru.

§ 204

(1)

Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa podalo colné vyhlásenie, vznikne colný dlh jeho vývozom do zahraničia.

(2)

Colný dlh vznikne prijatím colného vyhlásenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

§ 205

(1)

Colný dlh pri vývoze tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu, vzniká jeho nezákonným vývozom. Za nezákonný vývoz sa považuje akýkoľvek vývoz tovaru do zahraničia, na ktorý malo byť, a pritom nebolo, podané colné vyhlásenie.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď predmetný tovar opustí územie tuzemska.

(3)

Dlžníkom je ten, kto

a)

tovar vyviezol,

b)

sa na takomto vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že colné vyhlásenie sa nepodalo, pričom podané malo byť.

§ 206

(1)

Colný dlh vznikne nedodržaním podmienok, ktoré umožňujú, aby bol tovar vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo s úplným oslobodením od vývozného cla.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar dodaný na iné miesto určenia ako na to, ktoré bolo určené v podmienkach umožňujúcich, aby bol tovar vyvezený z tuzemska s čiastočným alebo s úplným oslobodením od vývozného cla. Ak nie je možné tento okamih určiť, vznikne colný dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu o tom, že boli splnené podmienky oprávňujúce priznanie takéhoto oslobodenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

§ 207

Colný dlh podľa § 196 až 200 a § 204 až 206 vznikne aj vtedy, keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok a falšovaných peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo dovozu.

§ 208

Ak je za splnenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.

§ 209

(1)

Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa dovozné alebo vývozné clo podľa predpisov platných v čase, keď colný dlh vznikol.

(2)

Ak nie je možné presne určiť čas, keď colný dlh vznikol, vznikne colný dlh v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako čas, v ktorom bol tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vznikne.

§ 210

(1)

Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom je tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vzniká.

(2)

Ak miesto vzniku colného dlhu nie je možné určiť podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako miesto, na ktorom bol tovar v situácii, pri ktorej colný dlh vznikne.

§ 211

(1)

Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a niektorými štátmi vyplýva, že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného sadzobného zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku a ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza zo Slovenskej republiky, vzniká colný dlh pri dovoze zahraničného tovaru pochádzajúceho z tretích štátov vloženého do predmetného tovaru vydaním osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného sadzobného zaobchádzania v týchto štátoch.

(2)

Colný dlh podľa odseku 1 vzniká v okamihu prijatia vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje na predmetný tovar.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

(4)

Suma dovozného cla, ktorá zodpovedá tomuto colnému dlhu, sa určí za rovnakých podmienok, za ktorých by bol colný dlh určený, keby colný orgán v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zahraničného tovaru, ktorý pochádza z tretích štátov, do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku prijal colné vyhlásenie na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu.

DRUHÝ DIEL

ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU

§ 212

(1)

Ak colný orgán v súlade s colnými predpismi môže vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, musí toto zabezpečenie poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom stať.

(2)

Colný orgán môže požadovať na jeden colný dlh len jeden druh zabezpečenia.

(3)

Colný orgán môže povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu vykonala iná osoba ako tá, od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu vyžaduje.

(4)

Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak dlžníkom je štátny orgán alebo štátna rozpočtová organizácia.

§ 213

(1)

Ak zabezpečenie colného dlhu nie je ustanovené colnými predpismi ako povinné, môže colný orgán vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, ak má dôvodné podozrenie, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote zabezpečený.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 vyžaduje colný orgán

a)

v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe vyžaduje zabezpečenie colného dlhu,

b)

kedykoľvek po tom, ako zistí, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote zabezpečený.

§ 214

Colné orgány na žiadosť dlžníka povolia zabezpečenie colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť z

a)

jednej operácie vykonanej jedným dlžníkom,

b)

niekoľkých operácií vykonávaných jedným dlžníkom,

c)

jednej alebo z niekoľkých operácií vykonaných niekoľkými dlžníkmi.

§ 215

(1)

Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak a ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného dlhu, určí colný orgán toto zabezpečenie vo výške, ktorou je

a)

presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak je možné túto výšku bezpečne určiť v čase, keď sa zabezpečenie colného dlhu vyžaduje,

b)

colným orgánom odhadnutá najvyššia možná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť v ostatných prípadoch.

(2)

Ak je colný dlh, ktorý v priebehu času mení svoju výšku, zabezpečený, určí sa taká výška zabezpečenia, ktorá umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.

(3)

Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné a colný orgán toto zabezpečenie vyžaduje, určí výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odseku 1.

§ 216

(1)

Colný dlh je možné zabezpečiť

a)

zložením hotovosti na účet colných orgánov (ďalej len „colná zábezpeka“),

b)

poskytnutím záruky ručiteľom.

(2)

Colná zábezpeka sa použije na úhradu cla, daní a iných platieb vyberaných pri dovoze, skladného, pokuty uloženej podľa tohto zákona a nákladov konania, ak nie je colný dlh v lehotách určených týmto zákonom dobrovoľne splnený alebo ak s jej použitím na úhradu cla, daní a iných platieb pred uplynutím týchto lehôt deklarant vysloví súhlas. Prípadný prebytok colnej zábezpeky sa vráti deklarantovi.

(3)

Rovnocenným zabezpečením colného dlhu je aj predloženie šeku, ktorého vyplatenie je zaručené bankou.

(4)

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podmienky, za akých môže byť colný dlh zabezpečený zárukou, formu a obsah náležitostí záručných listín a záručných dokladov a podmienky paušálneho zabezpečenia colného dlhu.

§ 217

(1)

Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú výšku colného dlhu.

(2)

Ručiteľom môže byť iba banka a vo výnimočných prípadoch iná osoba.

(3)

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoví podmienky, za akých môže byť ručiteľom iná osoba podľa odseku 2, postup colného orgánu pri udelení alebo pri odňatí povolenia, ako aj lehoty platnosti povolenia.

§ 218

(1)

Osoba, od ktorej sa vyžaduje zabezpečenie colného dlhu, si môže vybrať, ktorým zo spôsobov uvedených v § 216 a 217 colný dlh zabezpečí. Colné orgány však môžu odmietnuť navrhnutý spôsob záruky, ak je nezlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Zvolený spôsob poskytnutia záruky musí byť dodržaný počas určeného času.

(2)

Ak colný orgán zistí, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu dostatočne nezabezpečuje splnenie colného dlhu v určenej lehote, vyžiada od dlžníka náhradu pôvodného zabezpečenia novým zabezpečením.

§ 219

(1)

Ak colný dlh nie je splnený, alebo ak by ešte mohol vzniknúť, zabezpečenie colného dlhu nezaniká. Ak je colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť pri tovare prepustenom do režimu s podmienečným oslobodením od cla, zabezpečený poskytnutím záruky a colný orgán neinformoval ručiteľa v lehote jedného roku odo dňa, keď mal byť tento režim skončený o tom, že nebol skončený, zaniká ručenie uplynutím tejto lehoty.

(2)

Ak bol colný dlh splnený čiastočne, alebo ak môže vzniknúť len ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.

TRETÍ DIEL

URČENIE COLNÉHO DLHU

Prvý oddiel

Zápis do účtovných dokladov, oznámenie colného dlhu, dodatočné vymeranie cla, daní a iných platieb pri dovoze

§ 220

(1)

Každú sumu dovozného alebo vývozného cla, daní a iných platieb pri dovoze, ktorá zodpovedá colnému dlhu (ďalej len „suma cla“), musí colný orgán vymerať ihneď po oznámení všetkých údajov a predložení dokladov, ktoré sú potrebné na jeho vymeranie. Colný orgán zapíše sumu cla do svojich účtovných dokladov a písomne ju oznámi deklarantovi. Suma cla sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. Rovnako sa postupuje pri príslušenstve sumy cla, ak je predmetom samostatného vymerania.

(2)

Ak bol colný dlh zabezpečený, môže byť celková suma cla pri dovoze, ktorá sa vzťahuje na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty ustanovenej colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní, zapísaná do účtovných dokladov jednotným zápisom ku koncu tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do troch kalendárnych dní po uplynutí uvedenej lehoty.

(3)

Ak vznikol colný dlh iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia, zapíše colný orgán sumu cla do účtovných dokladov ihneď a písomne to oznámi povinnej alebo zodpovednej osobe do troch kalendárnych dní odo dňa, keď colný dlh vznikol alebo keď bola určená osoba povinná sumu cla zaplatiť.

(4)

Ak sa vymerala suma cla nižšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom, colný orgán vymeria sumu cla, ktorá sa má vybrať alebo ostáva na vybratie dodatočne, a to do troch kalendárnych dní odo dňa, v ktorom sa o tejto skutočnosti dozvedel.

(5)

Colný dlh je možné dodatočne určiť do troch rokov od roku, v ktorom bolo možné sumu cla podľa odseku 4 prvýkrát vymerať.

Druhý oddiel

Splatnosť sumy cla a spôsob jej platenia

§ 221

(1)

Ak colný orgán nepovolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, je suma cla splatná do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia colného orgánu. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v § 222, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol odklad platby povolený.

(2)

Ak colný orgán povolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach, je suma cla splatná v lehote ustanovenej v § 225 až 227.

§ 222

(1)

Sumu cla je možné zaplatiť

a)

bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet štátneho rozpočtu, ktorý spravuje colný orgán,

b)

v hotovosti

1.

poštovou poukážkou na príslušný účet štátneho rozpočtu, ktorý spravuje colný orgán,

2.

zamestnancom colnej správy povereným colným orgánom výhradne prijímať od dlžníkov platby cla v hotovosti; na prijatú platbu je colný orgán povinný vydať potvrdenie,

3.

výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré sa majú exekúciou vymôcť, a ak nie je v exekučnom príkaze uvedené inak,

4.

šekom, ak jeho preplatenie je zaručené bankou,

c)

preplatkom na cle, dani alebo na inej platbe pri dovoze.

(2)

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom prípady a spôsob, keď je možné vymerané clo zaplatiť prostredníctvom pošty.

Tretí oddiel

Odklad platenia sumy cla a povolenie splátok

§ 223

(1)

Colný orgán môže povoliť

a)

odklad platenia sumy cla,

b)

zaplatenie sumy cla v splátkach.

(2)

Colné orgány povolia odklad platenia sumy cla, alebo zaplatenie sumy cla v splátkach len vtedy, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

§ 224

Colný orgán môže na žiadosť dlžníka za podmienok ustanovených v § 225 povoliť odklad platenia sumy cla.

§ 225

(1)

Colný orgán môže na žiadosť dlžníka povoliť odklad platenia sumy cla, a to

a)

oddelene pri jednotlivých sumách zapísaných do účtovných dokladov,

b)

súhrnne pri všetkých sumách zapísaných do účtovných dokladov v lehote ustanovenej colným orgánom, ktorá nesmie presiahnuť 30 kalendárnych dní,

c)

súhrnne pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 220 ods. 2.

(2)

Lehota pre odklad platenia sumy cla vyberaná pri dovoze môže byť najviac

a)

30 kalendárnych dní, ak ide o sumu zapísanú do účtovných dokladov podľa odseku 1 písm. a); lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia,

b)

16 kalendárnych dní, ak ide o sumu zapísanú do účtovných dokladov podľa odseku 1 písm. b) a c); lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Colný orgán môže vo výnimočných prípadoch povoliť, ak zaplatenie sumy cla v lehote splatnosti alebo podľa lehôt uvedených v § 225 ods. 2 je spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka, odklad platenia sumy cla dlhšie, ako je uvedené v § 225 ods. 2. Počas tejto lehoty odkladu platenia sumy cla zaplatí dlžník úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku. Colný orgán vyrúbi úrok za celý čas odkladu a o výške úroku vyrozumie dlžníka. Úrok je splatný do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia platobného výmeru. Na žiadosť dlžníka môže colný orgán odpustiť úrok vtedy, ak jeho zaplatenie je spojené s vážnymi sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka.

(4)

Odklad platenia sumy cla nesmie byť povolený na dlhší čas ako je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok na sume cla.

(5)

Proti rozhodnutiu o odklade platenia sumy cla nie je možné sa odvolať.

§ 226

(1)

Na žiadosť dlžníka môže colný orgán povoliť zaplatenie sumy cla v splátkach, a to v tom prípade, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka, alebo ak nie je možné vybrať nedoplatok sumy cla od dlžníka naraz.

(2)

Ak povolí colný orgán zaplatenie sumy cla v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený. Povolenie zaplatiť sumu cla v splátkach môže colný orgán viazať na podmienky.

(3)

Čas na zaplatenie sumy cla v splátkach nesmie byť dlhší ako lehota, v ktorej sa vymáhanie sumy cla premlčuje.

§ 227

Dlžník môže dlžnú sumu cla zaplatiť pred uplynutím lehoty splatnosti. Namiesto dlžníka môže úplne alebo sčasti zaplatiť sumu cla ručiteľ.

Štvrtý oddiel

Deň platby

§ 228

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, v ktorom bolo uskutočnené odpísanie z účtu dlžníka,

b)

pri platbách v hotovosti deň, v ktorom banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.

(2)

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušný účet colných orgánov vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď bola platba z účtu dlžníka uskutočnená alebo keď bola v prospech účtu colného orgánu prijatá v hotovosti. Ak je účet colného orgánu vedený v inej banke ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá prevod uskutočňuje, povinná previesť uhradzovanú sumu cla tej banke, v ktorej je vedený účet colného orgánu, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách, ktoré sú prijímané v prospech účtu colného orgánu v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty colného orgánu, pripíše v jeho prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, keď k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banky povinné oznámiť colnému orgánu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú banky, pošty a iné oprávnené osoby povinné uhradiť colnému orgánu sankciu vo výške bežnej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska zo sumy včas neprevedenej.

(3)

Ak dá dlžník príkaz na úhradu sumy cla a banka príkaz nevykoná v deň, ktorý je uvedený na príkaze z iných dôvodov ako z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi banka. Úhrada sumy cla má prednosť pred inými úhradami.

(4)

Dodržiavanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 je oprávnený kontrolovať colný orgán, v ktorého prospech bola platba uskutočnená alebo colný orgán ním dožiadaný.

§ 229

(1)

Ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote,

a)

vymeria colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej sumy; úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 225 ods. 3,

b)

je colný orgán povinný na zabezpečenie príslušnej platby použiť všetky zákonom určené prostriedky.

(2)

Colný orgán oznámi dlžníkovi úrok vymeraný podľa tohto zákona najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci štvrťrok.

(3)

Colný orgán môže od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak

a)

jeho výška nepresiahne sumu 100 Sk,

b)

je suma cla zaplatená do piatich kalendárnych dní po uplynutí lehoty splatnosti,

c)

by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka.

(4)

Colný orgán môže odpísať nedoplatok sumy cla, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by výťažok z vymáhania nepresiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje v prípade, ak nie je nedoplatok nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a neúmernými ťažkosťami.

ŠTVRTÝ DIEL

PREMLČANIE COLNÉHO DLHU A JEHO ZÁNIK

Prvý oddiel

Premlčanie

§ 230

(1)

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla (ďalej len „nedoplatok“) sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(2)

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky je však možné vymáhať najneskôr do 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(3)

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta a iba v rozsahu uplatňovanej námietky.

(4)

Ak je nedoplatok zabezpečený hnuteľnými vecami, nemôže sa colné záložné právo premlčať, ak má veriteľ hnuteľnú vec v držbe.

(5)

Ak je nedoplatok zabezpečený colným záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nie je možné do 30 rokov po tomto zápise namietať premlčanie nedoplatku.

(6)

Úkonom na vymáhanie nedoplatku sa rozumie aj písomná upomienka o zaplatení sumy cla doručená dlžníkovi.

Druhý oddiel

Zánik colného dlhu

§ 231

(1)

Colný dlh zaniká zaplatením alebo odpustením.

(2)

Pri tovare navrhnutom do režimu, ktorý zahŕňa povinnosť zaplatiť sumu cla, colný dlh zaniká

a)

vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,

b)

prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, zničením so súhlasom colného orgánu, jeho zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho povahy alebo nehody, alebo vyššej moci, alebo ak ho deklarant v súlade s § 192 prenechal v prospech štátu,

c)

následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, ak colný dlh vznikol v súlade s § 197 a tovar bol zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.

§ 232

Ustanovenia § 231 sa primerane vzťahujú aj na zánik colného dlhu uvedeného v § 211. Tento dlh zanikne zrušením formalít, ktoré boli vykonané s ohľadom na preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v § 211.

PIATY DIEL

VRÁTENIE A ODPUSTENIE SUMY CLA

§ 233

(1)

Vrátením sumy cla sa rozumie vrátenie už zaplatenej sumy cla.

(2)

Odpustením sumy cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného dlhu alebo vyhlásenie jeho zápisu v účtovných dokladoch za neplatné v prípade, že suma cla ešte nebola zaplatená.

§ 234

(1)

Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená s výnimkou daní, ak zistí, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná v súlade s colnými predpismi.

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.

(3)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená s výnimkou daní, ak sa mu žiadosť podá v lehote troch rokov odo dňa oznámenia sumy cla dlžníkovi. V odôvodnených prípadoch môže colný orgán na žiadosť dlžníka určenú lehotu predĺžiť, najviac však na čas šiestich mesiacov. Ak colný orgán zistí skutočnosti uvedené v odseku 1 sám, vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní z vlastného podnetu.

(4)

Ministerstvo môže ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie prípady a podmienky, pri ktorých colný orgán vráti alebo odpustí sumu cla.

§ 235

(1)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní, ak platnosť colného vyhlásenia bola zrušená v súlade s § 67 až 70 a príslušná osoba podala žiadosť o jeho vrátenie v lehote uvedenej v § 69 a 70.

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.

§ 236

(1)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní, ak zistí, že sa suma cla s výnimkou daní zapísaná v účtovných dokladoch vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol chybný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený.

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.

(3)

Za chybný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.

(4)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní, ak sa tovar

a)

nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia, ktoré je nevyhnutné na zistenie chyby, alebo nezodpovedá zmluvným podmienkam,

b)

vyviezol späť do zahraničia.

(5)

Colný orgán povolí na žiadosť oprávnenej osoby zničenie tovaru pod priamym dohľadom colného orgánu namiesto jeho spätného vývozu alebo prepustenie do režimu tranzitu alebo do režimu uskladnenia v colnom sklade na účel jeho neskoršieho spätného vývozu, alebo jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu. Na spomínané účely sa tento tovar považuje za tovar zahraničný.

(6)

Colný orgán nevráti sumu cla alebo neodpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, ak bol predmetný tovar ešte pred podaním colného vyhlásenia dočasne dovezený na účel skúšok s výnimkou prípadov, keď nebolo možné počas týchto skúšok za normálnych okolností zistiť, že tovar je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy.

(7)

Colný orgán vráti alebo odpustí sumu cla s výnimkou daní z dôvodov uvedených v odseku 1 v prípade, ak dlžník o to požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla.

§ 237

(1)

Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená, aj z iných dôvodov, a to najmä vtedy, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti,30) a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovených osobitným predpisom.31)

(2)

Colný orgán môže vrátiť alebo odpustiť dane len v prípade, ak je dlžník neplatiteľom daní.

(3)

Colný orgán na žiadosť dlžníka môže vrátiť alebo odpustiť sumu cla s výnimkou daní vtedy, ak o to dlžník požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla.

§ 238

(1)

Colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní iba vtedy, ak výška sumy cla je vyššia ako 100 Sk a ak žiadosť o jej vrátenie bola podaná v súlade s týmto zákonom.

(2)

Vo výnimočných prípadoch je možné vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu cla.

§ 239

(1)

Ak colný orgán vráti sumu cla s výnimkou daní alebo odpustí sumu cla, ktorá nebola zaplatená, s výnimkou daní a úrok z omeškania v lehote splatnosti sumy cla, colný orgán nie je povinný úrok platiť. Colný orgán však úrok zaplatí, ak rozhodnutie

a)

o vrátení sumy cla nerealizoval do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia,

b)

ktorým sa nepovoľuje vrátenie sumy cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené za neplatné; úrok sa zaplatí odo dňa podania rozkladu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj na prípady vrátenia daní.

(3)

Úroková sadzba je vo výške 140 % diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku.

§ 240

V prípade, ak bola suma cla odpustená alebo vrátená omylom nezaniká a zápis v účtovných dokladoch je platný aj naďalej.

SIEDMA HLAVA

COLNÉ PRIESTUPKY A COLNÉ DELIKTY

PRVÝ DIEL

PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV

§ 241

Colné predpisy poruší ten, kto

a)

nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,

b)

uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,

c)

spôsobí, že mu príslušný colný orgán vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

d)

spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

e)

nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar oslobodený od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený do režimu vývozu,

f)

sfalšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo o tovare v tranzite,

g)

prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,

h)

poruší colné uzávery,

i)

predloží colnému orgánu doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar nepochádza od osôb oprávnených podnikať v tuzemsku,

j)

uvedie nesprávne údaje v žiadosti o osvedčení pôvodu tovaru,

k)

neuposlúchne výzvu colníka alebo mu inak bráni pri výkone jeho činnosti,

l)

neuposlúchne výzvu colného orgánu.

DRUHÝ DIEL

COLNÉ PRIESTUPKY

§ 242

(1)

Colným priestupkom je zavinené konanie, ktorým sa porušujú colné predpisy, alebo ktorým je ohrozený záujem spoločnosti, ak nejde o colný delikt alebo o trestný čin.

(2)

Na zodpovednosť za colný priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.

(3)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bola fyzická osoba vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinná.

§ 243

(1)

Za colný priestupok je možné rozhodnutím uložiť sankcie, a to:

a)

pokarhanie,

b)

pokutu,

c)

prepadnutie tovaru.

(2)

Za colný priestupok uvedený v § 241 je možné uložiť pokutu do 50 000 Sk.

(3)

V blokovom konaní je možné uložiť pokutu do 5 000 Sk.32)

(4)

Právoplatné rozhodnutia o priestupkoch33) preskúmavajú súdy.

§ 244

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

§ 245

(1)

Colný priestupok prejedná colný orgán, v ktorého obvode bol colný priestupok zistený, aj napriek tomu, že bol spáchaný v obvode iného colného orgánu.

(2)

Colný orgán, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku podľa odseku 1, môže postúpiť vec na prejednanie colnému orgánu, v ktorého obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo tam pracuje.

§ 246

(1)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť fyzickej osobe vtedy, ak sa dopustila colného priestupku a tovar bol

a)

na spáchanie colného priestupku použitý alebo určený,

b)

získaný colným priestupkom alebo bol nadobudnutý za tovar colným priestupkom získaný.

(2)

Prepadnutie tovaru nie je možné uložiť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku.

(3)

Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.

(4)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

TRETÍ DIEL

COLNÉ DELIKTY

§ 247

Colného deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie (ďalej len „osoba“), ak porušila colné predpisy, a to spôsobom uvedeným v § 241.

§ 248

Za colný delikt je možné uložiť tieto sankcie:

a)

pokutu,

b)

prepadnutie tovaru.

§ 249

(1)

Podľa závažnosti porušenia colných predpisov uvedených v § 241 je možné uložiť pokutu do výšky 2 000 000 Sk.

(2)

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

§ 250

(1)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť vtedy, ak tovar patrí osobe, ktorá sa colného deliktu dopustila a tovar bol

a)

na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený,

b)

získaný colným deliktom alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Prepadnutie tovaru nie je možné uložiť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.

(3)

Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.

(4)

Prepadnutie tovaru je možné uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

§ 251

Pokutu alebo prepadnutie tovaru je možné uložiť osobe len do dvoch rokov odo dňa, keď colný orgán zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.

§ 252

(1)

Ak nebola za colný delikt uložená sankcia prepadnutia tovaru, je možné rozhodnúť o zhabaní tovaru, ak nepatrí osobe colného deliktu alebo osoba je neznáma a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

O zhabaní tovaru nie je možné rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov. Ustanovenie § 250 ods. 2 platí obdobne.

(3)

Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.

§ 253

(1)

Colný delikt prejedná colný orgán, v ktorého obvode má osoba trvalý pobyt alebo sídlo.

(2)

Ak nemá táto osoba trvalý pobyt alebo sídlo v tuzemsku, prejedná colný delikt colný orgán, v ktorého obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.

(3)

Osoba, voči ktorej colný orgán právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinná uhradiť štátu náklady spojené s prerokovaním colného deliktu paušálnou sumou vo výške 1 000 Sk za každé, aj začaté, konanie.

(4)

Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty uloženej podľa § 249. Uhradené náklady konania sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 254

Pokuty za colné priestupky a colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

ÔSMA HLAVA

COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO A VYMÁHANIE NEDOPLATKOV

PRVÝ DIEL

COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO

§ 255

(1)

Na zabezpečenie sumy cla a jeho príslušenstva a pokuty vzniká podľa tohto zákona colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka. Rozhodnutie colného orgánu o tom, na ktoré veci, prípadne pohľadávky dlžníka sa colné záložné právo vzťahuje, sa doručí dlžníkovi, ktorý sa môže proti nemu odvolať v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku a predmet colného záložného práva.

(3)

Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti podľa povahy veci doručí na zaznamenanie colného záložného práva v príslušnej evidencii alebo držiteľovi zálohu, prípadne dlžníkovi povinného.

(4)

Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva k nehnuteľnostiam sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti doručí na zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.34)

DRUHÝ DIEL

VYMÁHANIE NEDOPLATKOV

§ 256

(1)

Ak sa suma cla a jeho príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov neuhradia v zákonom stanovenej lehote, vyzve colný orgán dlžníka, aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote, ktorú určí colný orgán a upozorní dlžníka, že po uplynutí tejto lehoty prikročí k vymáhaniu nedoplatku (ďalej len „vymáhanie“). Proti výzve je možné podať námietky v lehote do 15 kalendárnych dní odo dňa jej doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Vymáhanie je možné začať aj bez predchádzajúceho doručenia výzvy, ak hrozí nebezpečenstvo, že účel vymáhania bude zmarený, ak sa k vymáhaniu nepristúpi neodkladne. V takomto prípade sa výzva doručí spolu s exekučným príkazom, a to najneskôr pri výkone exekúcie.

(3)

Vymáhanie vykonáva príslušný colný orgán exekúciou. O vykonanie exekúcie môže colný orgán požiadať súd35) alebo súdneho exekútora.36)

(4)

Exekučným titulom pre exekúciu sa rozumie vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažné plnenie.

(5)

Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na

a)

prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky,

b)

zrážku zo mzdy, z platu alebo z inej odmeny za prácu alebo z ich náhrad, zrážku z príjmov z podnikateľskej a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z dôchodkov, nemocenského a zo štipendií,

c)

predaj hnuteľných vecí,

d)

predaj nehnuteľností.

(6)

Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám, ktorým sa ukladajú povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo dňa jeho doručenia. O odvolaní rozhoduje colný orgán, ktorý exekúciu nariadil. Ak sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa proti exekučnému príkazu odvolanie, rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.

(7)

Na výkon exekúcie sa primerane použije Občiansky súdny poriadok alebo Exekučný poriadok.

(8)

Exekúciu je možné odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky, o odloženie alebo o odpustenie cla a iných platieb vyberaných pri dovoze, a to aj bez žiadosti, ak sa zisťujú skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre čiastočné alebo pre úplné zrušenie výkonu rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, úkony už vykonané zostanú zachované.

(9)

Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že došlo k neoprávnenému vymáhaniu, patrí dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymáhané čiastky náhrada v dvojnásobnej výške úroku uvedeného v § 225 ods. 4. Ak exekúcia ešte trvá, colný orgán ju zruší. Ak je skutočná škoda spôsobená neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhrádza sa skutočná škoda.

§ 257

(1)

Exekučné náklady uhrádza dlžník, ak sa exekúcia vykonala oprávnene.

(2)

Náhrada exekučných nákladov pozostáva z náhrady nákladov za výkon exekúcie a za výkon predaja a z náhrady hotových výdavkov colných orgánov.

(3)

Náhrada nákladov za výkon exekúcie predstavuje 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 500 Sk. Ak sa na nedoplatok vykonala exekúcia niekoľkými samostatnými úkonmi alebo ak sa exekúcia vykonala opakovane, náhrada nákladov za výkon exekúcie nedoplatku sa vypočíta iba jedenkrát.

(4)

Náhrada nákladov za výkon predaja predstavuje 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 500 Sk.

(5)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vypočíta zo sumy zaokrúhlenej na celé stokoruny smerom nahor.

(6)

Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3, ak pracovník colného orgánu alebo exekútor oznámil dlžníkovi alebo jeho zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal úvodnú vetu exekučnej zápisnice alebo následne po odoslaní exekučného príkazu.

(7)

Exekučné náklady za výkon predaja podľa odseku 4 je dlžník povinný uhradiť po začatí dražby a spísaní úvodnej vety exekučnej zápisnice.

(8)

Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník aj vtedy, ak k výkonu predaja nedošlo.

(9)

Náhradu exekučných nákladov uhrádza dlžník v skutočnej výške do 30 kalendárnych dní odo dňa oznámenia ich výšky. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať námietky podľa § 258.

(10)

Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja dotýka viacerých dlžníkov alebo sa uskutočňuje spoločne a hotové výdavky sa spoločne týchto prípadov dotýkajú, ich výška sa prerozdelí v pomere k jednotlivým nedoplatkom.

(11)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha súčasne s nedoplatkom, na ktorého základe sa exekúcia vykonáva.

TRETÍ DIEL

NÁMIETKY

§ 258

(1)

Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť proti akémukoľvek úkonu colného orgánu námietky v súvislosti s vymáhacím alebo so zaisťovacím konaním.

(2)

Dlžník môže podať námietky písomne alebo ústne v lehote 30 kalendárnych dní odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi námietky a svoje rozhodnutie odôvodní.

(3)

Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 2 nie je prípustné odvolanie. Podané odvolanie nemá odkladný účinok pre samotné konanie.

ŠTVRTÝ DIEL

OSOBITNÁ ÚPRAVA PRE KONKURZNÉ KONANIE A VYROVNACIE KONANIE

§ 258a

Prihlasovanie colných pohľadávok

(1)

Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania36a) sa rozumie

a)

colnou pohľadávkou

1.

nezaplatené clo, dane a iné platby vyberané pri dovoze, zodpovedajúce colnému dlhu, ktorý vznikol podľa tohto zákona; to sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikla iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia alebo nebola vymeraná colným orgánom,

2.

pokuty a prepadnutie tovaru, ktoré colné orgány dlžníkovi uložili v konaní o colnom delikte pred vyhlásením konkurzu a povolením vyrovnania,

3.

úroky a dodatočne vymeraná suma cla, ktoré sa vzťahujú na colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikal pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli vymerané, ak mohli byť colným orgánom vymerané do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,

b)

colným záväzkom clo, dane a iné platby pri dovoze, na ktorých vrátenie má dlžník právny nárok podľa tohto zákona, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil,

c)

colnými pohľadávkami vzniknutými pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,

d)

colnými pohľadávkami alebo colnými záväzkami vzniknutými po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania36b) colné pohľadávky neuvedené v odseku 1 písm. c) alebo colné záväzky neuvedené v odseku 2.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colné záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.

(3)

V konkurznom konaní môže colný orgán uplatňovať colné pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colné pohľadávky, ktoré vzniknú na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 86 tohto zákona vykonanej po vyhlásení konkurzu.

(4)

Vo vyrovnacom konaní môže colný orgán uplatňovať colné pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colné pohľadávky, ktoré vzniknú na základe kontroly po prepustení tovaru podľa § 86 tohto zákona vykonanej po povolení vyrovnania.

(5)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania colný orgán prihlási colné pohľadávky spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.36c)

(6)

V konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní nemožno uspokojiť colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikal pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo tie ich časti, ktoré

a)

colný orgán neprihlásil podľa odseku 5 alebo

b)

neboli v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní úspešne uplatnené.

§ 258b

Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania

(1)

Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania sa colné konanie neprerušuje. To neplatí na exekučné konanie colných orgánov, ktoré sa týka colných pohľadávok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať exekučné konanie colných orgánov pre colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu, ani pre colné pohľadávky, pri ktorých colný dlh vznikol po vyhlásení konkurzu.

(2)

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné colné pohľadávky stávajú splatnými. Colný orgán prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné colné záväzky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik colných pohľadávok a colných záväzkov neplynú.

(3)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú úroky a colný orgán ich nemôže vymeriavať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú úroky, ktoré sa považujú za colné pohľadávky vzniknuté pred povolením vyrovnania a colný orgán ich nemôže vymeriavať. Úroky colné orgány uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej sumy cla, ktorá tvorí colnú pohľadávku.

(4)

V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej podstaty stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty primerane vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov,3) ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady, ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo povinnosti iných právnických osôb alebo fyzických osôb, vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto dlžníka sa považujú za doklady vystavené dlžníkom. Právne úkony správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu konkurznej podstaty poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka; obdobne sa posudzujú i prijaté plnenia.

(5)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie colných pohľadávok a colných záväzkov.

(6)

Potvrdením vyrovnania zanikajú colné pohľadávky alebo ich časti, ktoré dlžník na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zanikajú aj všetky colné pohľadávky alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na cle vzniknuté pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno po vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj úroky alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované za colné pohľadávky podľa § 258a ods. 1 písm. c), ak sa tieto úroky vzťahujú na colné pohľadávky, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na cle vzniknuté pred povolením vyrovnania. Tieto sumy ani ich príslušenstvo nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť alebo vymerať.

(7)

Účinky podľa odsekov 2 a 6 sa skončia, ak dlžník vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania.

DEVIATA HLAVA

ZAISTENIE, PREDAJ TOVARU A SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

PRVÝ DIEL

ZAISTENIE TOVARU

§ 259

(1)

Colný orgán môže na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu zaistiť tovar, o ktorom je možné dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie

a)

colného priestupku použil alebo sa colným priestupkom získal, alebo bol nadobudnutý za tovar colným priestupkom získaný,

b)

colného deliktu použil alebo sa colným deliktom získal, alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Colný orgán môže tovar zaistiť podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

§ 260

(1)

Colný orgán vydá rozhodnutie o zaistení tovaru a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej bol tovar zaistený. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať námietky v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Tieto námietky nemajú odkladný účinok.

(2)

V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar zaisťuje a poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie dotýka. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o možnosti predaja tovaru v prípade nezaplatenia pokuty.

(3)

Tovar, ktorý je možné podľa § 259 zaistiť, môže colný orgán osobe ponechať ale súčasne nariadiť, aby tovar nepoužívala, nepredávala alebo s ním iným spôsobom nenakladala.

§ 261

(1)

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru, je povinná tento tovar vydať colnému orgánu.

(2)

Ak nie je na výzvu colného orgánu zaistený tovar vydaný, je možné ho osobe, ktorá ho má v držbe, odňať.

(3)

O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj popis tohto tovaru. Osobe, ktorá tovar vydala alebo ktorej bol tovar odňatý, vystaví colný orgán potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tohto tovaru.

§ 262

(1)

Ak zaistený tovar už nie je potrebný na ďalšie konanie a ak neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo o colnom delikte, alebo predaj podľa § 263, bude osobe, ktorej bol odňatý, vrátený.

(2)

Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba ako tá, ktorej bol tovar zaistený, alebo ak má colný orgán pochybnosti o tom, či tovar, ktorý jej bol zaistený, jej patrí, colný orgán tento tovar nevydá a odporučí týmto osobám, aby uplatnili svoj nárok na vrátenie tovaru na príslušnom súde.

DRUHÝ DIEL

PREDAJ TOVARU A SPRÁVA MAJETKU ŠTÁTU

§ 263

(1)

Colný orgán môže dočasne uskladnený tovar predať v prípade, ak colné vyhlásenie nebolo podané v lehote určenej v § 54.

(2)

Colný orgán môže tovar zaistený podľa § 259 ods. 1, ktorý nebol označený ako prepadnutý alebo ktorý nebol zhabaný, predať na účel úhrady pokuty, ktorá bola uložená za colný priestupok alebo za colný delikt a nebola uhradená do 30 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(3)

Colný orgán môže tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, alebo živé zvieratá zaistené podľa § 259 ods. 1 ihneď predať.

(4)

Colný orgán môže tovar predať, ak sú splnené podmienky podľa § 80 tohto zákona, aby tak zabránil nedovolenému nakladaniu s týmto tovarom.

(5)

Ak sú tovarom živé chránené rastliny alebo živé chránené živočíchy, môže colný orgán tieto predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

§ 264

(1)

Colný orgán predá tovar spravidla v dražbe. Pritom postupuje podľa osobitných predpisov.37)

(2)

Podrobnosti o tomto predaji ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

(3)

S tovarom, ktorý nie je možné predávať alebo používať zo zdravotných, zverolekárskych, rastlinnolekárskych, bezpečnostných alebo z iných dôvodov, bude colný orgán zaobchádzať spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.38)

§ 265

(1)

Z výnosu, ktorý bol získaný predajom tovaru, sa prednostne uhradí suma cla a jeho príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.39) Zvyšok výnosu vyplatí colný orgán oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do troch rokov odo dňa predaja tovaru, prepadne zvyšok výnosu z tohto predaja v prospech štátu.

(2)

Ak tretia osoba uplatní nárok na zvyšok výnosu z predaja tovaru do troch rokov odo dňa jeho predaja na colnom orgáne, odkáže colný orgán túto osobu, aby svoj nárok uplatnila na príslušnom súde.

§ 266

(1)

Colný orgán vykonáva správu majetku štátu pri tovare,

a)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v konaní o colných priestupkoch alebo v konaní o colných deliktoch,

b)