Zákon o daniach z príjmov

hmotný hnuteľný majetok nadobudnutý veriteľom v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva115) počas zabezpečenia tohto záväzku len za predpokladu, že na základe zmluvy o výpožičke114) ho naďalej odpisuje pôvodný vlastník,

f)

hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov, z Národného úradu práce17) a zo zdravotných poisťovní10) nezahrnovaných do príjmov s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku príspevkových organizácií a ostatných organizácií hospodáriacich ako príspevkové organizácie;117a) ak sa na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku použili aj vlastné prostriedky, tento majetok je vylúčený z odpisovania v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku zahrnutých do príjmov k celkovej obstarávacej cene tohto majetku.

§ 28

(1)

Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo ktorý spravuje majetok štátu118) alebo majetok obce119) (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odseku 2.

(2)

Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Odpisy ako súčasť dohodnutého nájomného nie sú uznaným daňovým výdavkom vo výške presahujúcej zaplatené nájomné. Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).

(3)

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v § 26 ods. 6 písm. f).

(4)

Technické zhodnotenie plne odpísaného majetku sa považuje za iný majetok [§ 26 ods. 6 písm. d)], ktorý nezvyšuje vstupnú cenu ani zostatkovú cenu majetku a odpisuje sa v rovnakej odpisovej skupine, do ktorej bol zaradený pôvodný (plne odpísaný) majetok.

(5)

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý je v spoluvlastníctve, odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu.

(6)

Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov, pričom pri odpisovaní dopravných prostriedkov podľa § 24 ods. 2 písm. a) sa pomerná časť odpisov vypočíta z limitovanej vstupnej ceny.

(7)

Nehmotný majetok okrem vlastníka môže odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu.

(8)

Hmotný hnuteľný majetok pri prevode vlastníctva z dôvodu zabezpečenia záväzku prevodom práva115) na veriteľa môže počas zabezpečenia záväzku prevodom práva odpisovať pôvodný vlastník len za podmienky, že uzatvorí s veriteľom zmluvu o výpožičke114) tohto majetku počas trvania zabezpečenia záväzku prevodom práva.

§ 29

(1)

Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je

a)

obstarávacia cena,120) ak sa majetok obstaral odplatne. Obstarávacou cenou sa ocení aj majetok pri preradení z osobného užívania do podnikania upravenou o sumu odpisov vypočítanú podľa § 31. Obstarávacou cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva, ak doba medzi nadobudnutím a vkladom (predajom) nie je dlhšia ako

1.

jeden rok pri hnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. c),

2.

dva roky pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. a),

3.

päť rokov pri nehnuteľných veciach, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. b);

b)

suma vo výške vlastných nákladov,120) ak sa majetok vytvorí vlastnou činnosťou;

c)

reprodukčná obstarávacia cena,120) zistená podľa osobitných predpisov121), alebo ak nemožno takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou cenou na účely tohto zákona je aj hodnota nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zapísaná do obchodného registra.121a) Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu121) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou;

d)

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku dedením alebo darovaním. Touto cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva rovnako ako v odseku 1 písm. a) v prvom až treťom bode.;

e)

suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa.115)

Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je aj technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.

(2)

Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].

(3)

Technické zhodnotenie okrem technického zhodnotenia odpisovaného samostatne nájomcom a technického zhodnotenia plne odpísaného majetku na účely výpočtu ročnej výšky odpisu podľa § 31 a 32 a priradenia ročnej odpisovej sadzby alebo ročného koeficientu zvyšuje vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

(4)

Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o

a)

daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,

b)

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu.68)

(5)

Súčasťou vstupnej ceny nie je daň z darovania, daň z dedičstva, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.

(6)

Pri zvýšení alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena“), sa odpis stanoví z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa § 31 alebo § 32.

§ 30

Postup pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku

(1)

V prvom roku odpisovania zaradí daňovník hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie122) do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 2. Doba odpisovania je:

Odpisová skupina	Doba odpisovania
1	4 roky
2	6 rokov
3	12 rokov
4	20 rokov
5	30 rokov

Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 2 a doba jeho použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 4, 6, 7 a 8, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

(2)

Daňovník vykonáva rovnomerné odpisovanie (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

(3)

Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do výšky zvýšenej vstupnej ceny.

(4)

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia pri ukončení nájomnej zmluvy bez zavinenia nájomcu a prenajímateľa a pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.

(5)

Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom, určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b), doodpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci podľa § 31, odo dňa odovzdania prenajatej veci nájomcovi na užívanie. Podobný postup odpisovania je aj pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).

(6)

Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb123) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.

(7)

Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 – len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku, 29.56.23, 29.56.24) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

(8)

Ročný odpis podľa odsekov 4, 6 a 7 sa určí s presnosťou na celé kalendárne mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom boli splnené podmienky na začatie odpisovania. Mesiacom splnenia podmienok je mesiac, v ktorom bol majetok zaúčtovaný (zaevidovaný)5) do majetku daňovníka, a pri odpisovaní podľa odseku 4 súčasne kalendárny mesiac, v ktorom bola prenajatá vec (hmotný majetok) poskytnutá nájomcovi v súlade so zmluvou o kúpe prenajatej veci alebo v stave spôsobilom na zmluvne dohodnuté alebo obvyklé používanie. Pri tomto spôsobe odpisovania možno v roku začatia a v roku ukončenia odpisovania uplatniť ročné odpisy len vo výške pripadajúcej na toto zdaňovacie obdobie v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa majetok využíval na zabezpečenie príjmov.

§ 31

Rovnomerné odpisovanie hmotného majetku

(1)

Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:

Odpisová skupina	Ročná odpisová sadzba
v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú vstupnú cenu
1	14,2	28,6	25,0
2	8,5	18,3	16,7
3	4,3	8,7	8,4
4	3,1	5,1	5,0
5	1,4	3,4	3,4

(2)

Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.

(3)

Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za príslušné zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

§ 32

Zrýchlené odpisovanie hmotného majetku

(1)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:

Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová skupina	v prvom roku odpisovania	v ďalších rokoch odpisovania	pre zvýšenú zostatkovú cenu
1	4	5	4
2	6	7	6
3	12	13	12
4	20	21	20
5	30	31	30

(2)

Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy z hmotného majetku

a)

v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania,

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, počas ktorých sa už odpisoval.

(3)

Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú

a)

v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu,

b)

v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, počas ktorých sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.

(4)

Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

§ 33

Technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku

(1)

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.

(2)

Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

(3)

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

§ 34

Položky odpočítateľné od základu dane

(1)

Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v § 18 ods. 5 možno odpočítať

a)

preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka, na výhry a prémie z reklamných súťaží, z predajných, žrebovacích, výherných a podobných podujatí prístupných verejnosti a na ochutnávky výrobkov neuvedené v § 24 ods. 2 písm. u), najviac však vo výške 1 % zo základu dane,

b)

preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane,

c)

preukázateľne vynaložené prostriedky na nosič reklamného nápisu (ďalej len „nosič“) s vlastnou úžitkovou hodnotou vo vlastníctve daňovníka poskytnutý na základe písomnej zmluvy inému daňovníkovi na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov tohto daňovníka, ak obstarávacia cena nosiča nepresahuje sumu vstupnej ceny hmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona [§ 26 ods. 2 písm. a)], najviac do výšky 2 % zo základu dane; za nosič sa považuje predmet, na ktorom je umiestnený reklamný nápis alebo ochranná známka, ktorého hlavnou funkciou je reklama tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami poskytovateľa nosiča, pričom nápis alebo ochrannú známku nie je možné odstrániť bez znehodnotenia nosiča.

(2)

Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal po tejto strate (úhrne strát) kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká. Ak daňovník zanikne zrušením bez likvidácie, môže prevziať záväzok preinvestovania sumy pripadajúcej na už odpočítanú daňovú stratu právny nástupca.

(3)

Možnosť odpočítavania daňovej straty sa nevzťahuje na daňovníkov, ktorí pri zdanení príjmov postupujú podľa § 15, na investičné (správcovské) fondy73) a na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie (§ 18 ods. 5). Daňovník, ktorý odpočítava daňovú stratu a začne zdaňovať príjmy osobitným spôsobom podľa § 15, po skončení zdaňovania príjmov týmto spôsobom pokračuje v odpočte straty tak, že nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na obdobie zdaňovania príjmov osobitným spôsobom podľa § 15 zaniká.

(4)

Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2, platia ustanovenia § 23 až 33, ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o

a)

príspevok jednému združeniu právnickej osoby, ktorého je daňovník členom (§ 20 ods. 12),

b)

položky, o ktoré možno znížiť základ dane podľa odseku 1 a podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7,

c)

príjmy, o ktorých daňovník účtuje,5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(5)

Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu podľa odseku 2, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, neprechádza časť odpočítavanej daňovej straty na jeho právneho nástupcu.

(6)

Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúcej na spoločníka.

(7)

Daňová strata u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, sa upraví o časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára.

§ 35

Úľavy na dani

(1)

Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal základ dane a daň, ak

a)

daňovníkom je spoločnosť, ktorej hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1.

vo výške 5 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1,

2.

vo výške 2 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 1, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 15 % k 31. decembru roku predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti,

3.

vo výške 1 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) bode 2;

b)

podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní spoločnosti podľa písmena a) počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 75 %;

c)

predmetom podnikania spoločnosti podľa písmena a) je

1.

výroba tovaru, ktorý pred vznikom daňovníka čerpajúceho daňový úver bol na územie Slovenskej republiky len dovážaný alebo nebol vyrábaný, alebo výroba tovaru určená na vývoz,

2.

poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie 72.20.22);

d)

splní podmienky uvedené v odseku 4 a odseku 8 v prvej vete.

(2)

Daňovník uvedený v odseku 1 písm. a) bodoch 1 a 2 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, každoročne čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % dane vykázanej v daňovom priznaní, ak splní podmienky podľa odseku 4 a odseku 8 prvej vety a počas obdobia čerpania daňového úveru podľa odseku 1 zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými vkladmi alebo vecnými vkladmi zo zdrojov v zahraničí o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej

a)

5 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 1,

b)

2 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) bodu 2.

(3)

Daňový úver podľa odseku 2 sa zvýši v každom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % z celkovej výšky aktivovaných nákladov v zdaňovacom období vynaložených na vývoj, ktorý je výsledkom vlastnej činnosti daňovníka.5)

(4)

Daňový úver podľa odsekov 1 až 3 môže čerpať daňovník, ak

a)

použije prostriedky získané čerpaním daňového úveru najneskôr do piatich rokov od skončenia zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol poskytnutý daňový úver na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku slúžiaceho predmetu jeho podnikania podľa odseku 1 písm. c),

b)

tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodov 1 a 2 tvoria najmenej 60 % z jeho celkových tržieb,

c)

je jeho poskytnutie v súlade s osobitným predpisom.123a)

(5)

Daňovník podľa odsekov 1 a 2 môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8 alebo

a)

technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,

b)

budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 5 % z obstarávacej ceny,

c)

technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa § 30 až 32,

d)

odpis ako daňový výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov uplatní daňovník po prvýkrát najneskôr v tom zdaňovacom období, v ktorom začína čerpať daňový úver.

(6)

Ak daňovník vytvára súbor predmetov z hmotného majetku odpisovaného podľa príloh č. 2 a 3, odpis podľa odseku 5 písm. a) môže uplatniť len vtedy, ak najmenej 70 % súboru predmetov tvorí hmotný majetok zaradený do prílohy č. 3.

(7)

Po skončení čerpania daňového úveru podľa odsekov 1 až 3 hmotný majetok odpisovaný podľa odseku 5 písm. a) a b) zaradí daňovník do odpisových skupín v súlade s prílohou č. 2 a pokračuje v odpisovaní rovnomerným spôsobom podľa § 31 ročnou odpisovou sadzbou podľa údajov uvedených pod nadpisom „v ďalších rokoch odpisovania“. Ročná odpisová sadzba platná „pre zvýšenú vstupnú cenu“ sa použije len vtedy, ak technické zhodnotenie bolo vykonané po skončení čerpania daňového úveru.

(8)

Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.124) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom je podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom septembrom roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.

(9)

Ak daňovník nesplní

a)

len podmienku podľa odseku 4 písm. a), nepoužitú sumu alebo jej časť získanú čerpaním daňového úveru je povinný vrátiť najneskôr v zdaňovacom období, do ktorého konca bol povinný prostriedky použiť, a zaplatiť úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu toho zdaňovacieho obdobia, ktorého sa vrátená suma týka,

b)

aj ďalšie podmienky poskytnutia daňového úveru, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane za obdobie čerpania daňového úveru.

Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.125)

(10)

Daňovník, ktorý čerpá daňový úver podľa odsekov 1 a 2, môže daňovú stratu, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ustanovenia § 34.

(11)

Zrušením daňovníka126) nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru.127)

(12)

Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči128) s ekonomicky prepojeným (§ 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok podľa odsekov 1 a 2 sa kráti v pomernej výške vypočítanej podľa odseku 13, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov právo na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo.

(13)

Pri výpočte nároku podľa odseku 12 sa použije pomer základného imania daňovníka, ktorý si daňový úver uplatňoval, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac však do výšky povinnej sumy vkladu podľa odsekov l a 2, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy vkladu základného imania podľa odsekov l a 2 a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.

(14)

Daňovník uvedený v § 17 s výnimkou daňovníka uvedeného v odseku 3 si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.5)

(15)

Zníženie dane podľa odseku 14 si možno uplatniť v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.

(16)

Daňovníkovi uvedenému v § 2 a daňovníkovi uvedenému v § 17 v prípade, ak nevyužije zníženú sadzbu dane podľa § 21 ods. 3, sa daň znižuje o

a)

sumu 10 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou,12)

b)

sumu 24 000 Sk za každého zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.12)

(17)

Na výpočet zníženia dane podľa odseku 16 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Úľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.

§ 35a

Úľavy na dani

(1)

Daňovníkovi uvedenému v § 17 ods. 2 s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím alebo rozdelením spoločností, a daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a zapísanej v obchodnom registri sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane vrátane preddavkovo vybranej dane (ďalej len „daňový úver“), vo výške 100 % dane na päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom daňovník vykáže prvýkrát základ dane a daň pri neznižovanom základe dane o daňovú stratu, ak

a)

hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania daňovníka, v prípade stálej prevádzkarne hodnota majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, používaného na podnikanie, k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1.

vo výške 4 500 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode,

2.

vo výške 3 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode, ak zároveň sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou 10 % podľa štatistiky Národného úradu práce k 31. decembru roka predchádzajúcemu roku vzniku spoločnosti alebo stálej prevádzkarne,

3.

vo výške 2 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) druhom bode;

b)

podiel splateného vkladu zahraničnej osoby zo zdrojov v zahraničí na základnom imaní právnickej osoby počas celej doby čerpania daňového úveru je najmenej 60 %;

c)

predmetom podnikania je

1.

výroba tovaru vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov a komponentov,

2.

poskytovanie vybraných služieb; vybranými službami sa rozumejú hotelové služby (kód Klasifikácie produkcie 55.1), doprava osôb lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskymi vlekmi (kód Klasifikácie produkcie 60.21.41), ostatná osobná doprava (kód Klasifikácie produkcie 61.20.12), služby spojené s vyhliadkovými jazdami autobusov (kód Klasifikácie produkcie 60.23.12), ostatné rekreačné činnosti (kód Klasifikácie produkcie 92.72, 92.33.10), programové služby systému a používateľské programové nástroje (kód Klasifikácie produkcie 72.20.21), programové služby aplikačného softvéru (kód Klasifikácie produkcie 72.20.22);

d)

tržby dosiahnuté z vykonávania činností podľa písmena c) počas doby čerpania daňového úveru tvoria aspoň 60 % z celkových tržieb;

e)

vznik daňovníka alebo zápis organizačnej zložky do obchodného registra je v lehote do 31. decembra 2003;

f)

daňovník uplatňujúci nárok na čerpanie daňového úveru vykáže prvýkrát od svojho vzniku alebo v prípade organizačnej zložky od zápisu do obchodného registra základ dane a daň po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

(2)

Nárok na daňový úver uplatní daňovník každoročne v daňovom priznaní spôsobom uvedeným v osobitnom predpise.124) Daňové priznanie podáva do 30. júna roku, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý si daňovník uplatnil nárok na daňový úver. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov (§ 40 a 50) okrem prípadov, ak správca dane do 31. júla roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, písomne namieta plnenie podmienok čerpania daňového úveru. Ak daňovník písomne do 31. augusta roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, nepreukáže splnenie podmienok čerpania daňového úveru, počnúc mesiacom september roku, v ktorom bolo podané daňové priznanie, vzniká daňovníkovi povinnosť platiť preddavky (§ 40 a 50) s tým, že preddavky splatné do mesiaca septembra vyrovná daňovník do konca tohto mesiaca.

(3)

Ak daňovník nesplní podmienky poskytnutia daňového úveru uvedené v odseku 1, je povinný zaplatiť daň pripadajúcu na prislúchajúci daňový úver a zaplatiť penále. Penále sa vypočíta podľa § 55 zo sumy neoprávnene zadržanej dane, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k porušeniu podmienok čerpania daňového úveru. Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole podľa osobitného predpisu.125)

(4)

Daňovník, ktorý čerpá daňový úver, môže daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré prvýkrát uplatňuje daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil daňový úver. V tomto prípade sa na daňovníka nepoužijú ďalšie podmienky ustanovenia § 34 o odpočte straty.

(5)

Zrušením daňovníka126) nárok na daňový úver zaniká s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu počas čerpania daňového úveru.127)

(6)

Ak sa počas čerpania daňového úveru daňovník zlúči128) s ekonomicky prepojeným (§ 23 ods. 6) daňovníkom, ktorý si daňový úver neuplatňuje, nárok na výšku daňového úveru sa kráti o sumu vypočítanú podľa odseku 7, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu došlo. V ostatných prípadoch zlúčenia daňovníkov a pri nepeňažnom vklade vrátane vkladu podniku daňovníka so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky právo na čerpanie daňového úveru zaniká, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom k zlúčeniu alebo k vkladu došlo.

(7)

Pri výpočte nároku podľa odseku 6 sa použije pomer základného imania právnickej osoby, ktorá si daňový úver uplatňovala, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia, najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu podľa odseku 1, k súčtu základného imania daňovníka uplatňujúceho čerpanie daňového úveru najviac do výšky povinnej sumy peňažného vkladu, ktorú bol daňovník povinný vložiť podľa odseku 1, a sumy vlastného imania daňovníka, ktorý sa s ním zlúčil, podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu zlúčenia. Tento podiel sa vypočíta na dve desatinné miesta bez zaokrúhlenia.

(8)

Daňovník môže počas čerpania daňového úveru odpisovať hmotný majetok podľa § 30 až 32 a nehmotný majetok podľa § 26 ods. 8, pričom odpisovanie nemôže prerušiť, alebo ak ide o majetok nadobudnutý počas čerpania daňového úveru, môže odpisovať

a)

technologické zariadenia uvedené v prílohe č. 3, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, maximálnou ročnou odpisovou sadzbou 30 % z obstarávacej ceny tohto majetku na základe individuálne stanoveného odpisového plánu najdlhšie počas piatich rokov,

b)

budovy a stavby uvedené v prílohe č. 2, ktoré pred vznikom daňovníka neboli odpisované ani používané vo výrobnom procese na území Slovenskej republiky, zaradené do odpisovej skupiny 4 a 5, ročnou odpisovou sadzbou 7 % z obstarávacej ceny,

c)

technologické zariadenia neuvedené v prílohe č. 3 podľa § 30 až 32.

(9)

Daňovník uvedený v odseku 1 môže počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 4 500 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, a o 3 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu.

(10)

Počas čerpania ďalšieho daňového úveru podľa odseku 9 ustanovenia odsekov 5, 6, 7 a 8 sa použijú rovnako ako v prípade čerpania daňového úveru podľa odseku 1.

(11)

Pri uplatňovaní daňového úveru podľa odsekov 1 až 9 musia byť splnené aj ustanovenia osobitného predpisu.123a)

§ 35b

(1)

Daňovník uvedený v § 17 ods. 2, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani podľa osobitného predpisu,128a) ktorý bol založený po 1. decembri 2001 v súvislosti s vydaním rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov128b) a ktorý si neuplatňuje nárok na úľavu na dani podľa § 35 alebo § 35a, môže si uplatniť nárok na zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový úver“), ak splní podmienky ustanovené osobitným predpisom128a) a podmienku uvedenú v odseku 5.

(2)

Nárok na daňový úver podľa odseku 1 si daňovník môže uplatniť do výšky dane vykázanej v daňovom priznaní najviac na desať bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom prvýkrát vykáže základ dane a daň pri základe dane neznižovanom o daňovú stratu, najneskôr však počnúc tretím zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom

a)

nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie, alebo bol vydaný súhlas stavebného úradu na začatie skúšobnej prevádzky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu alebo časť stavby, ktorej sa investičné stimuly týkajú, alebo

b)

daňovníkovi začali plynúť príjmy z činností, ktorých sa investičné stimuly týkajú.

(3)

Nárok na daňový úver si daňovník môže uplatniť najviac do výšky, ktorá v priebehu zdaňovacích období, za ktoré sa uplatňuje úľava na dani, v úhrne nepresiahne hodnotu uvedenú pre tento druh investičného stimulu v rozhodnutí o poskytnutí investičných stimulov.128c)

(4)

Nárok na daňový úver uplatňuje daňovník každoročne v daňovom priznaní.

(5)

Nárok na daňový úver si môže uplatniť daňovník uvedený v odseku 1, ktorý v zdaňovacom období, za ktoré si môže uplatniť nárok na úľavu na dani, nebude zrušený, s výnimkou premeny daňovníka na inú právnu formu, a na ktorého nebude vyhlásený konkurz ani nebude zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na daňovníka z dôvodu nedostatku majetku.

(6)

V zdaňovacom období, za ktoré daňovník uplatňuje nárok na daňový úver podľa odseku 2, daňovník je povinný uplatniť odpisy podľa § 26 až 33, pričom počas uplatňovania úľavy na dani nemožno odpisovanie prerušiť (§ 26 ods. 9).

(7)

Daňovník, ktorý si uplatňuje nárok na úľavu na dani, môže daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré si prvýkrát uplatňuje nárok na daňový úver, odpočítať od základu dane rovnomerne počas piatich zdaňovacích období bezprostredne nasledujúcich po zdaňovacom období, v ktorom si poslednýkrát uplatnil nárok na daňový úver. V tom prípade sa na daňovníka nepoužije § 34.

(8)

Ak daňovník nesplní podmienku uvedenú v odseku 5 alebo niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom,128a) nárok na daňový úver zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznania za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré si nárok na daňový úver uplatnil.

(9)

Na daňovníka, ktorý čerpá daňový úver, sa vzťahujú ustanovenia o daňovej kontrole a ustanovenia o štátnej pomoci podľa osobitných predpisov.128c)

§ 35c

(1)

Daňovník uvedený v § 17 ods. 2, ktorému bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani podľa osobitného predpisu,128a) môže si uplatniť nárok na daňový úver do výšky podľa odseku 2, ak splní podmienky podľa osobitného predpisu128a) a neuplatňuje si nárok na daňový úver podľa § 35, 35a a 35b.

(2)

Daňovník si môže uplatniť nárok na daňový úver do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane. Pomerná časť základu dane sa vypočíta tak, že základ dane sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel

a)

hodnoty investície, pre ktorú boli poskytnuté investičné stimuly podľa osobitného predpisu,128a) najviac však do úhrnnej výšky obstarávacej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku tejto investície obstaraného po vydaní rozhodnutia o poskytnutí investičných stimulov do konca zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa uplatňuje nárok na daňový úver, a

b)

súčtu hodnoty vlastného imania daňovníka vykázaného v účtovnej závierke za kalendárny rok, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov podľa osobitného predpisu,128a) a hodnoty investície uvedenej v písmene a).

(3)

Nárok na daňový úver si daňovník môže uplatniť najviac počas desiatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, počnúc prvým zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí investičných stimulov obsahujúce úľavu na dani, v ktorom vykáže základ dane a daň, najneskôr však počnúc tretím zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom

a)

nadobudlo platnosť kolaudačné rozhodnutie alebo bol vydaný súhlas stavebného úradu na začatie skúšobnej prevádzky pred vydaním kolaudačného rozhodnutia na stavbu alebo časť stavby, ktorej sa investičné stimuly týkajú, alebo

b)

daňovníkovi začali plynúť príjmy z činností, ktorých sa investičné stimuly týkajú.

(4)

Na daňovníka, ktorý si uplatňuje nárok na daňový úver podľa odsekov 1 až 3, vzťahuje sa obdobne § 35b ods. 3 až 6, 8 a 9.

§ 36

Osobitná sadzba dane

(1)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 s výnimkou príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 22 ods. 2) je

a)

25 %

1.

z príjmov z obchodného, technického alebo iného poradenstva, poskytovania služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a podobných činností vykonávaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. c)],

2.

z odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softvér), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 1],

3.

z odmeny za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 2],

4.

z príjmu umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3],

5.

z úrokov a iných výnosov z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z cenných papierov [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 6] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d),

6.

z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene b);

b)

1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe prenajatej veci.

(2)

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v § 2 a 17, pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v písmene a) bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku 1 uvedené inak, je

a)

25 %

1.

z podielov na zisku tichého spoločníka,

2.

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,

3.

z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;

b)

20 %

1.

z úrokov a iných výnosov plynúcich z vkladov prijímaných bankou alebo pobočkou zahraničnej banky55) len od svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok ako od ostatných fyzických osôb (§ 8 ods. 5),

2.

z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a z výhier z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou výhier z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru a s výnimkou výhier oslobodených od dane podľa § 4,

3.

z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 4;

c)

15 %

1.

z výnosov z akcií a dočasných listov,

2.

z výnosov z podielových listov, z výnosov30) z dlhopisov, z výnosov z vkladových certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov im na roveň postavených,

3.

z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,

4.

z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách,

5.

z podielov členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev [§ 8 ods. 1 písm. a)],

6.

z plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) znížené o zaplatené poistné [§ 8 ods. 1 písm. e)],

7.

z príjmov plynúcich fyzickým osobám z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a na bežnom účte [§ 8 ods. 1 písm. b)] s výnimkou úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa zdaňujú podľa bodu 8, a s výnimkou príjmov zdaňovaných podľa písmena e),

8.

z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník podľa § 17 s výnimkou bánk alebo pobočiek zahraničných bánk55) a daňovníkov uvedených v bode 9, alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa § 7 ods. 3, pričom daň vyberaná osobitnou sadzbou dane sa považuje za preddavok a celý príjem sa zdaní ako súčasť základu dane podľa § 7 alebo podľa § 23 ods. 15 v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zrazeniu preddavku, okrem prípadov, ak suma preddavku presahuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, keď je odvedená suma preddavku považovaná za splnenie daňovej povinnosti; pri vyberaní preddavku sa postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa § 52 ods. 1 až 3,

9.

z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách, z bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník, ktorý platí paušálnu daň, daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie (§ 18 ods. 4), daňovník vykonávajúci poisťovaciu činnosť, Fond národného majetku Slovenskej republiky a investičný (správcovský) fond a podielový fond vrátane investičnej (správcovskej) spoločnosti a Národná banka Slovenska, u ktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú,

10.

z príjmu za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv;55a)

11.

z rozdielu pri spätnom nákupe zamestnaneckých akcií [§ 8 ods. 2 písm. a)].

d)

10 %

1.

z príjmov z prostriedkov sociálneho fondu [§ 6 ods. 1 písm. e)],

2.

z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (§ 6 ods. 4),

3.

z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak ich úhrn nepresiahne od toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk (§ 7 ods. 8),

4.

z výnosov z dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy;

5.

z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) [§ 10 ods. 1 písm. m)];

e)

5 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z vkladov s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tohto dohodnutého obdobia.

(3)

Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. V prípade účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

(4)

Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov,73) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. c) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými (správcovskými) spoločnosťami a investičnými fondmi, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou.

(5)

Ak plynú dividendy a podiely na zisku od obchodnej spoločnosti alebo od družstva právnickej osobe, ktorá má najmenej 25 % podiel na základnom imaní týchto spoločností, základ dane pre osobitnú sadzbu dane podľa odseku 2 písm. c) sa znižuje o sumu týchto prijatých zdanených príjmov.

§ 37

Stanovenie prepočítacieho kurzu

(1)

Na daňové účely s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 a 3 sa používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska (ďalej len „kurz“), uplatnený v účtovníctve daňovníka.5)

(2)

Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, použije sa s výnimkou uvedenou v odseku 3 jednotný kurz. Tento kurz sa určí ako ročný priemer kurzov alebo priemer kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, vyhlásených Národnou bankou Slovenska posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia. Jednotný kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov a na zápočet dane zaplatenej v zahraničí.

(3)

Pri prepočte dane z úrokov na účtoch v cudzej mene a vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36, použije sa kurz vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň pripísania úrokov daňovníkovi. Takto vypočítaná daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol.

Prvý oddiel

Daň z príjmov fyzických osôb

§ 38

Daňové priznanie

(1)

Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok.

(2)

Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu124) každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, a ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a len o príjmy vylúčené zo zdanenia. Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého ročné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, nepresiahli 10 000 Sk, ale vykazuje daňovú stratu (§ 5 ods. 3).

(3)

Priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6, plynúce

a)

od viacerých zamestnávateľov,

b)

od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorý nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň (§ 22 ods. 2), alebo

c)

zo zdrojov v zahraničí,

ak nejde o príjmy od dane oslobodené, príjmy vylúčené zo zdanenia podľa § 54 a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Priznanie je povinný podať daňovník aj vtedy, ak nemožno zraziť preddavok na daň alebo daň (§ 41) alebo ak nepožiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň (§ 44), alebo nepredložil v ustanovenom termíne platiteľovi dane potrebné doklady (§ 44 ods. 6), alebo ak ide o platiteľa dane podľa § 44 ods. 9.

(4)

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6 a len od jedného platiteľa dane a nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

(5)

Daňovník, ktorý okrem príjmov podľa § 6 a príjmov zdaňovaných paušálnou daňou nemá v zdaňovacom období iné druhy príjmov, postupuje podľa predchádzajúcich odsekov rovnako ako daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa § 6.

§ 39

Minimálna výška dane

Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne v zdaňovacom období 100 Sk alebo ak celkové zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období nepresiahnu 10 000 Sk. To neplatí, ak sa daň alebo preddavky na daň vyberajú zrážkou.

§ 40

Platenie preddavkov na daň

(1)

Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk.

(2)

Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

(3)

Daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platí mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.

(4)

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, ak tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. Ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky na daň vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.

(5)

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom znížená o sumu preddavkovo vybranej dane [§ 36 ods. 2 písm. c) ôsmy bod]. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

(6)

Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

(7)

Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia alebo daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa nevyberá preddavok na daň podľa § 41 ods. 7, môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.

(8)

Proti rozhodnutiu o určení preddavkov na daň podľa odsekov 6 a 7 možno podať odvolanie.

(9)

Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane.129)

(10)

Preddavky na daň podľa predchádzajúcich odsekov neplatí daňovník, ktorý poberal v predchádzajúcom zdaňovacom období len príjmy uvedené v § 8 a 10.

(11)

Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý platí paušálnu daň (§ 15), na príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa § 41, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných paušálnou daňou.

§ 41

Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Platiteľ dane130) vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o

a)

sumy, ktoré sú od dane oslobodené,

b)

sumy zrazené na povinné poistné,

c)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,41) najviac do výšky 10 % úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov; ak 10 % úhrnu týchto príjmov presahuje v kalendárnom mesiaci 1/12 sumy uvedenej v § 6 ods. 12 písm. b), najviac do výšky tejto jednej dvanástiny,

d)

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane na výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 12 ods. 2 písm. c), na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, a na hodnotu darov (§ 12 ods. 10) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

(2)

Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100 Sk na celé stokoruny nahor, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac, je

nad Sk	do Sk
-	7 500	10 %
7500	15000	750 Sk + 20 % zo sumy presahujúcej 7 500 Sk
15000	33000	2 250 Sk + 28 % zo sumy presahujúcej 15 000 Sk
33000	47000	7 290 Sk + 35 % zo sumy presahujúcej 33 000 Sk
47000	a viac	12 190 Sk + 38 % zo sumy presahujúcej 47 000 Sk.

(3)

Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní mzdy daňovníka k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac. Daňovníkovi, ktorého

a)

zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (§ 44) alebo pri podaní priznania (§ 38). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4 a 5, ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;

b)

plat a náhrada platu za dovolenku sa skladá z korunovej časti a z časti v cudzej mene, pričom časť v cudzej mene je určená najviac do výšky a podľa podmienok určených podľa osobitného predpisu,131) preddavok sa zrazí pred rozdelením na korunovú časť a časť v cudzej mene. Uvedené sa vzťahuje na zahraničných spravodajcov (korešpondentov) Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, zamestnancov generálnych zastupiteľstiev Železníc Slovenskej republiky a vojakov v činnej službe Armády Slovenskej republiky študujúcich na školách a v kurzoch v zahraničí, ktorí boli alebo sú na výkon práce alebo štúdium v zahraničí vyslaní platiteľom dane so sídlom na území Slovenskej republiky.

(4)

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok tak, ako by bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa § 6 ods. 4.

(5)

Platiteľ dane, u ktorého daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, vypočíta zdaniteľnú mzdu z úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, ktoré daňovníkovi vyplatil, znížením len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, a o povinné poistné.

(6)

Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania mzdy daňovníkovi k dobru, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

(7)

Platiteľ dane nevyberie preddavok podľa predchádzajúcich odsekov zo zdaniteľnej mzdy, ak

a)

je preukázateľné, že daňovník uvedený v § 2 ods. 3 platí preddavky, ktoré je podľa § 40 povinný platiť alebo ktoré mu na základe jeho žiadosti určil správca dane;

b)

ide o príjmy daňovníka uvedené v § 54 ods. 2, ktoré sú zdaňované v zahraničí.

§ 42

Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce na priznanie nezdaniteľných častí základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

(2)

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak daňovník predloží doklad o preukázaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

(3)

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane iba jeden platiteľ dane, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia alebo ak si ich daňovník uplatní pri podaní priznania.

(5)

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom,

a)

aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,

b)

že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c)

či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4.

(6)

Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.

(7)

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia príde k zmene platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, daňovník je povinný túto skutočnosť potvrdiť svojím podpisom vo vyhlásení u platiteľa dane, u ktorého si daňovník uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane ku dňu, keď táto skutočnosť nastala.

§ 43

Spôsob preukazovania nároku na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Nárok na zníženie základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane

a)

predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b) a c);

b)

potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti64) študuje;

c)

rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok;

d)

predložením preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, ak je daňovník jeho držiteľom;

e)

rozhodnutím o priznaní dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a dokladom o výplate týchto dôchodkov, ak je daňovník ich príjemcom a ak ročne neprevyšujú hranicu ustanovenú v § 12 ods. 4;

f)

rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti základu dane z dôvodu, že vyživuje v domácnosti64) takéto dieťa;

g)

potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta bydliska daňovníka o tom, že

1.

spĺňa podmienky uvedené v § 12 ods. 6 písm. b) bodoch 2 až 4 na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. b),

2.

poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na dôchodky uvedené v § 12 ods. 4, na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok;

h)

potvrdením príjemcu o výške, účele a dátume poskytnutého daru (§ 12 ods. 10).

(2)

Nárok na uplatnenie zníženia úhrnu príjmov zo závislej činnosti alebo z funkčných požitkov podľa § 41 ods. 1 písm. c) preukazuje daňovník platnou zamestnaneckou zmluvou.41)

(3)

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) až f) a v odseku 2 platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.

§ 44

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže tohto platiteľa dane písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy, ktorú mu za zdaňovacie obdobie vyplatil. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné zúčtovanie preddavkov, je povinný podať priznanie (§ 38).

(2)

Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu od viacerých platiteľov dane, je povinný podať priznanie (§ 38).

(3)

Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane na žiadosť daňovníka uvedeného v odseku 1. Ak daňovník v zdaňovacom období neuplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane alebo sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b), platiteľ dane na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov.

(4)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 38.

(5)

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), na nezdaniteľnú sumu u poberateľa dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4 a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník do 15. februára podpíše písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie,

a)

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené alebo sú zdaňované paušálnou daňou, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

b)

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

c)

že manželka (manžel) žijúca v domácnosti64) nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 12 ods. 2 písm. c),

d)

sumu dôchodkov uvedených v § 12 ods. 4, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 12 ods. 4,

e)

hodnotu poskytnutých darov podľa § 12 ods. 10.

(6)

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 41 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 45), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov (§ 43) a dokladov o zaplatených príspevkoch na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu.41) Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník požiada platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a nepredloží platiteľovi dane uvedené doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať priznanie (§ 38).

(7)

Ročné zúčtovanie preddavkov a výpočet dane vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

(8)

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zráža platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok alebo zrazenú časť nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(9)

Ak daňovník nemôže požiadať platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa § 38.

§ 45

Povinnosti platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Platiteľ dane je povinný viesť pre daňovníkov s príjmami podľa § 6 mzdové listy s výnimkou uvedenou v odseku 3 a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.

(2)

Mzdový list musí na daňové účely obsahovať

a)

meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce;

b)

rodné číslo daňovníka;

c)

bydlisko daňovníka;

d)

mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré daňovník uplatňuje nárok na zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania;

e)

za každý kalendárny mesiac

1.

počet dní výkonu práce,

2.

úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,

3.

sumy oslobodené od dane,

4.

sumy podľa § 6 ods. 12 písm. a) a b),

5.

základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,

6.

súčet jednotlivých údajov uvedených v bodoch 2 až 5 za celé zdaňovacie obdobie,

7.

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a daň vybratú z týchto príjmov.

(3)

Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 a pre daňovníkov s príjmami len podľa § 6 ods. 6 nevedie mzdové listy, je povinný viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, bydlisko, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo v naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky na zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, a o preddavkoch.

(4)

Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ dane je povinný kópie týchto dokladov uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom.5)

§ 46

Zodpovednosť platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

(1)

Daňovníkovi, ktorému platiteľ dane zrazil vyššiu daň, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov alebo ak nepodal priznanie. O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavku zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.

(2)

Platiteľ dane, ktorý nezrazil alebo nevybral od daňovníka daň v ustanovenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil daňovníkovi preddavok v ustanovenej výške, môže tento nedoplatok dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

(3)

Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke, alebo nebola zrazená vôbec.

(4)

Ak nemôže platiteľ dane nedoplatok na dani podľa odseku 3 a nedoplatok, ktorý vyplýva z ročného zúčtovania preddavkov na daň, zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa bydliska daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo ju platiteľ dane zistil. Tento daňovník je povinný nedoplatok na dani a nedoplatok na dani vzniknutý jeho zavinením vrátane príslušenstva uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne.

(5)

Platiteľ dane uplatní postup podľa odsekov 2, 3 alebo 4 aj vtedy, ak daňovníkovi, ktorému sa nevykonalo ročné zúčtovanie preddavkov na daň a ktorý nebol povinný podať priznanie, nebol zrazený preddavok na daň v správnej výške alebo nebol zrazený vôbec.

(6)

Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odsekov 2, 3 a 5 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

(7)

Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.

§ 47

Zaokrúhľovanie

(1)

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. To platí aj na zaokrúhľovanie sumy zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane podľa § 48.

(2)

Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

(3)

Ostatné preddavky na daň (§ 40) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.

(4)

Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla, a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že

a)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny;

b)

zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.

§ 48

Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely

(1)