Zákon o daniach z príjmov

daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 presiahne v zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, alebo

c)

sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty,68) alebo

d)

sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane,69)

je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu5) alebo evidenciu podľa § 7 ods. 9 a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane podľa § 5, podať daňové priznanie podľa § 38 a zaplatiť daň podľa § 13. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie obdobie.

(6)

Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k paušálnej dani podľa odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane potvrdenie podľa osobitného predpisu.72)

(7)

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku 1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

(8)

Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Daňovník, ktorý skončil podnikanie v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, a v nasledujúcom zdaňovacom období tomuto daňovníkovi nadobudne právoplatnosť osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo alebo mu vznikne živnostenské oprávnenie, zaplatí daň na bežné zdaňovacie obdobie vypočítanú z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období, najmenej však 3 000 Sk. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

(9)

Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je

2 %	z príjmov do	500 000 Sk
2,25 %	z príjmov do	1 000 000 Sk
2,5 %	z príjmov do	1 500 000 Sk
2,75 %	z príjmov do	2 000 000 Sk.

(10)

Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(11)

Paušálna daň vypočítaná podľa odseku 9 sa neznižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.

(12)

Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 40.

(13)

Ak daňovníkovi v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, plynuli príjmy podľa § 6 alebo aj iné druhy príjmov uvedených v § 8 až 10 a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, je povinný podať daňové priznanie z týchto príjmov podľa § 38 a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa § 13.

(14)

Príjmom podľa odseku 1 je aj hodnota pohľadávky, ktorú daňovník vložil do obchodnej spoločnosti alebo do družstva alebo ktorú postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(15)

V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne platiť paušálnu daň, je príjmom podľa odseku 1 aj suma vytvorenej rezervy uznaná za daňový výdavok podľa § 24 ods. 2 písm. h), ak v tomto zdaňovacom období pominuli dôvody, pre ktoré bola táto rezerva vytvorená.

§ 16

Úľava na paušálnej dani

(1)

Daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) dosiahnutými z činnosti podľa § 15 ods. 1, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo prvé živnostenské oprávnenie po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (§ 15) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak

a)

daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo

b)

daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie, alebo

c)

daňovník sa pred začatím vykonávania činnosti pripravoval sústavne na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom67) a doba medzi ukončením štúdia alebo predpísaného výcviku a začatím vykonávania činnosti nepresiahla 6 mesiacov.

(2)

Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa § 15 ods. 1 počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, alebo nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo c), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.

§ 17

Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami, ani právnickými osobami (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky (§ 22).

§ 18

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

(2)

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu1), príjmy získané na základe vyhlásenia podľa § 48, dedením2) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(3)

Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(4)

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,74) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(5)

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli, daňovníci, ktorých príjmy sú oslobodené od dane podľa § 19 ods. 1 písm. d), nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne,41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

(6)

Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska75) a Fondu národného majetku Slovenskej republiky76) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(7)

Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.

(8)

Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára.

§ 19

Oslobodenie od dane

(1)

Od dane sú oslobodené

a)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu,77) a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),

b)

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,

c)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5, ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane,

d)

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,

e)

príjmy štátnych fondov, príjmy Úradu pre finančný trh78a) a príjmy Fondu ochrany vkladov,78) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi79) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),

f)

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu,9)

g)

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty,9)

h)

príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí,

i)

finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Od dane sú oslobodené aj

a)

členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami,

b)

výnosy z kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a príspevky členov štátom uznaných cirkví a náboženských spoločností,

c)

výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu,30)

d)

výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu,31)

e)

úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov,30)

f)

príjmy, o ktoré prevyšujú súvisiace výdavky, ak tieto príjmy plynú z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov,

g)

príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a poplatky za výkon správy bytov vo vlastníctve bytových družstiev a za výkon správy bytov spoločenstvami vlastníkov bytov,

h)

príjmy vysokých škôl a fakúlt získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh80) s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),

i)

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane,32)

j)

príjmy vysokých škôl a fakúlt80) a príjmy základných škôl a stredných škôl a školských zariadení80a) získané z podnikateľskej činnosti vykonávanej v súvislosti s plnením ich hlavných úloh s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

§ 20

Zistenie základu dane

(1)

Základ dane sa zistí podľa § 23 až 34.

(2)

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo zrušením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku81) v zdaňovacom období podľa § 49, je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu,5) upravený podľa § 23. Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a § 34.

(3)

Základ dane investičnej (správcovskej) spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sa zisťuje len za investičnú (správcovskú) spoločnosť.

(4)

Základ dane komanditnej spoločnosti sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 23 až 33. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov.82) Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

(5)

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka podľa § 23 ods. 11.

(6)

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane alebo daňovej straty komanditnej spoločnosti pripadajúcej na jednotlivého komplementára; pritom táto časť základu dane sa stanoví v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pred zdanením pripadajúca na komplementárov medzi jednotlivých komplementárov.52)

(7)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.

(8)

Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na štátne podniky a obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, a na daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5.

(9)

Hodnota darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 sa rozdeľuje medzi komplementárov a komanditistov v rovnakom pomere, v akom sa znižuje základ dane podľa odseku 4. Časť hodnoty darov pripadajúca na komplementárov sa delí medzi jednotlivých komplementárov v rovnakom pomere, v akom sa delí základ dane podľa odseku 6.

(10)

Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9.

(11)

Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 stanovená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 23 ods. 11.

(12)

Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 3 písm. a).

§ 21

Sadzba dane

(1)

Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 25 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

(2)

Sadzba dane u daňovníka zabezpečujúceho poľnohospodársku výrobu, ktorého tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, je l5 %.

(3)

Sadzba dane u daňovníka, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) predstavuje viac ako 50 % z priemerného prepočítaného počtu zamestnancov, je 18 %. Na výpočet je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet týchto zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou12) a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím12) v zdaňovacom období podľa spôsobu výpočtu určeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

§ 22

Zdroj príjmov

(1)

Príjmom plynúcim zo zdroja na území Slovenskej republiky u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie

a)

z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane príjmov z nakladania s jej majetkom;

b)

zo závislej činnosti, ak nejde o príjmy uvedené v písmene d) bode 3, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;

c)

z obchodného, technického alebo z iného poradenstva, z poskytovania služieb, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a z podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a);

d)

z úhrad od právnických osôb alebo fyzických osôb so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky, ak nejde o príjmy podľa písmena a), a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ktorými sú najmä

1.

odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how),

2.

odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,

3.

príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,

4.

podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z držby kapitálového majetku; za podiel na zisku sa na účely tohto zákona považuje aj rozdiel medzi cenou dojednanou zahraničnými závislými osobami a cenou používanou medzi nezávislými osobami v obchodných vzťahoch (§ 23) a úroky, ktoré sa neuznávajú ako daňový výdavok (náklad) podľa § 25 ods. 1 písm. w),

5.

časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,

6.

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch a z cenných papierov,

7.

príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,

8.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

9.

výhry v stávkach, lotériách a iných podobných hrách, výhry z reklamných súťaží a zo žrebovania, ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží,

10.

výživné, dôchodky a podobné plnenia,

11.

príjmy z predaja nehnuteľností alebo ich častí vrátane bytov umiestnených na území Slovenskej republiky,

12.

príjmy z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky, z cenných papierov emitovaných daňovníkmi so sídlom na území Slovenskej republiky, z majetkových práv registrovaných na území Slovenskej republiky a z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky.

(2)

Stálou prevádzkarňou na účely tohto zákona je trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, ktorého prostredníctvom daňovníci uvedení v § 2 ods. 3 alebo v § 17 ods. 3 vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto vedenia, pobočka, kancelária, dielňa, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sú stálou prevádzkarňou, ak trvajú dlhšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie opravárenskej činnosti, poskytovanie činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) daňovníkom, zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považuje za stálu prevádzkareň len vtedy, ak trvanie činností presiahne v úhrne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v priebehu dvanástich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe; za stálu prevádzkareň sa považuje aj osoba, ktorá koná v mene subjektu so sídlom alebo bydliskom v zahraničí a obvykle uzatvára v jeho mene zmluvy na základe splnomocnenia.

(3)

Príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni je aj príjem spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, ktorí sú daňovníkmi podľa § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Na zabezpečenie preddavku na daň z uvedených príjmov sa použije § 53 ods. 2.

§ 23

Základ dane

(1)

Základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.

(2)

Pri zisťovaní základu dane podľa odseku 1 sa vychádza

a)

u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva5) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

b)

u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva5) z hospodárskeho výsledku.

(3)

Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa

a)

zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,

b)

zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy,

c)

zvýši o sumy podľa § 24 ods. 3, ak neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

d)

zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa odseku 16,

e)

zníži o sumy podľa § 24 ods. 3, ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, v tom zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,

f)

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,

g)

zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa § 24 ods. 3, a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(4)

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňa

a)

príjem, z ktorého sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená,

b)

príjem z nákupu vlastných akcií za hodnotu nižšiu, ako je ich menovitá hodnota, pri následnom znížení základného imania,

c)

suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená podľa tohto zákona alebo podľa doterajších predpisov,

d)

daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu,68) vzťahujúca sa na hmotný majetok a nehmotný majetok a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

e)

výnos z dlhopisov30) alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov a pri ich splatení s výnimkou predaja dlhopisov osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

f)

suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov,

g)

výnos z odpísaného záväzku, ktorého plnenie je prevzaté a uhradené novým dlžníkom,

h)

príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 24,

i)

strata vzniknutá pri predaji podniku predávajúcemu v prípade, ak kúpna cena nebola určená súčtom cien podľa jednotlivých druhov predávaného majetku, ale ako celok jednou sumou.

(5)

Súčasťou základu dane podľa odseku 1 je aj nepeňažný príjem.

(6)

Súčasťou základu dane závislých osôb je aj rozdiel dohodnutých cien medzi závislými osobami (ďalej len „rozdiel“) vypočítaný podľa odsekov 7 až 9, pričom na účely tohto zákona je

a)

závislou osobou majetkovo alebo personálne prepojená osoba,

b)

tuzemskou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba s tuzemskou právnickou osobou alebo tuzemské fyzické osoby navzájom alebo tuzemské právnické osoby navzájom,

c)

zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou,

d)

majetkovým prepojením viac ako 25 % účasť na základnom imaní druhých osôb alebo viac ako 25 % podiel na hlasovacích právach druhých osôb, ako aj obchodný vzťah medzi blízkymi osobami83) navzájom,

e)

personálnym prepojením účasť na riadení alebo na kontrole druhej osoby, a to aj prostredníctvom blízkych osôb alebo spoločníkov obchodnej spoločnosti a ich blízkych osôb.

(7)

Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku z úveru a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok zahrnovaný do daňových výdavkov maximálne vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.

(8)

Správca dane môže povoliť zahraničnej závislej osobe na území Slovenskej republiky úpravu základu dane, ak daňová správa krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí. Povolenie takejto úpravy správca dane písomne oznámi daňovníkovi.

(9)

Súčasťou základu dane podľa odseku 6 je aj rozdiel v cenách dohodnutý medzi tuzemskými závislými osobami, ak tieto ceny nezohľadňujú vynaložené náklady a primeraný zisk, ktorý by inak zohľadňovali vo vzťahu k nezávislým osobám.

(10)

Základ dane stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 3) vykázaný podľa odseku 1 nemôže byť nižší, ako by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok daňovník so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky. Na jeho úpravu sa použije aj postup uvedený v odsekoch 6 a 7. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom, na jeho určenie možno použiť aj pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom pri porovnateľných činnostiach alebo porovnateľnú výšku obchodného rozpätia a podobné porovnateľné ukazovatele v prípade, ak sa preukázateľnejšie vyčísli základ dane. Rovnako možno použiť metódu rozdelenia celkových ziskov zriaďovateľa stálej prevádzkarne jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Ak správca dane odsúhlasí navrhovanú metódu určenia základu dane, uplatní sa táto daňovníkom navrhnutá a odôvodnená metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k zmene metódy nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

(11)

Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33). Tento základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov tak, ako sa rozdeľuje zisk52) podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve nie je rozdelenie zisku určené, základ dane sa delí medzi jednotlivých spoločníkov rovným dielom. Daňová strata verejnej obchodnej spoločnosti sa delí rovnako ako základ dane.

(12)

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania (§ 7 a § 49 ods. 4 a 7) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) alebo prenájmu (§ 9), upraví daňovník, ktorý

a)

účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 24, a výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s) a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane;

b)

účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu;

c)

uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 24 ods. 2 písm. s).

(13)

Na účely zistenia základu dane fyzickej osoby podľa odseku 12 skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu podľa tohto zákona je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(14)

Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa § 24 na spôsob podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3, alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou,5) upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

(15)

Do základu dane daňovníkov podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), ktorej vybraním je daňová povinnosť splnená.

(16)

Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania84) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.

(17)

Daňovník, ktorý účtoval o náklade, ktorý je daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 3, zahrnie tento do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol uhradený.

(18)

Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa § 24. Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku. Obdobne sa postupuje pri vklade podniku alebo jeho časti do základného imania.

(19)

Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 9 ods. 4, alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa § 7 ods. 9 alebo § 9 ods. 3 pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(20)

Do základu dane sa pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) zahrnie aj zostatková cena z určeného limitu a súčasne časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru určeného limitu k obstarávacej cene tohto osobného dopravného prostriedku. Pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f) sa do základu dane zahrnie časť predajnej ceny, ktorá zodpovedá pomeru ustanoveného limitu k celkovému zaplatenému nájomnému. Rovnako ako pri predaji osobných dopravných prostriedkov s limitovanou vstupnou cenou sa postupuje aj pri ich vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(21)

Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi

a)

vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo vkladu člena družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, a jeho

1.

vstupnou cenou podľa § 29 ods. 1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa § 27,

2.

zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 u fyzickej osoby (§ 2) alebo právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,

3.

obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a), ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup podľa § 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu;

b)

obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu a zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2), ak ide o majetok už odpisovaný touto fyzickou osobou;

c)

vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva a úhrnu cien obstarania cenných papierov a ceny obstarania zmenky, obchodného podielu a pohľadávky v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm. o) až r) s výnimkou tých prípadov, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. d);

d)

cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa § 29 ods. 1 písm. d) a jeho vyšším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) až c); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom podľa § 29 ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(22)

Súčasťou základu dane nie je rozdiel medzi

a)

nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho

1.

vstupnou cenou podľa § 29 ods. 1, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania podľa § 27, pri ktorom možno pri predaji výdavky spojené s jeho obstaraním zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmov z predaja [§ 24 ods. 2 písm. e)],

2.

zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby (§ 2) a právnickej osoby (§ 17), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,

3.

obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a) alebo jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, ktorý už bol touto fyzickou osobou odpisovaný;

b)

nižším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva cenných papierov, zmeniek, obchodného podielu a hodnoty pohľadávok v rozsahu uplatňovania § 24 ods. 2 písm. o) až r);

c)

cenou majetku nadobudnutého dedením alebo darovaním oceneného podľa § 29 ods. 1 písm. d) a jeho nižším ocenením na účely nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v rozsahu podľa písmen a) a b); rovnako sa postupuje aj pri majetku ocenenom podľa § 29 ods. 1 písm. b) pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva.

(23)

Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 ods. 2 a § 17 ods. 2 je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata odpočítavaná v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa § 23 ods. 1 s výnimkou výdavkov (nákladov), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov platných v zahraničí, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto zákonoch.

(24)

Pri zrušení daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva bez likvidácie sa základ dane ku dňu jeho zániku upraví o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek vrátane opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých položiek, ktoré preberá právny nástupca zaniknutej spoločnosti, ak sa preukázateľne vzťahujú k právam a záväzkom tejto spoločnosti.

(25)

Súčasťou základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je aj daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu,68) okrem dane, ktorá sa podľa odseku 4 písm. d) nezahŕňa do základu dane.

(26)

Základ dane daňovníka, ktorý uhrádza platby osobe s bydliskom alebo so sídlom na území so zvýhodneným daňovým režimom určeným podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ktorých účelom je obchádzanie režimu zdanenia určeného týmto zákonom, sa upraví o sumy podľa podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(27)

Pri trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti na základe písomnej dohody veriteľa a dlžníka alebo na základe písomného oznámenia veriteľa o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti, pri uplatnení odpisu takejto pohľadávky veriteľom do daňových výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu zahrnie dlžník odpustenú sumu záväzku do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom má veriteľ podľa písomnej dohody zahrnúť odpis takejto pohľadávky do daňových výdavkov alebo v ktorom mu bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

(28)

Základ dane sa pri rozpustení opravných položiek, rozpustení rezerv a účtovaní zostatkov ostatných účtov nákladov na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku68a) zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok podľa tohto zákona.

§ 23a

Úprava základu dane zahraničných závislých osôb

(1)

Pri zisťovaní rozdielu podľa § 23 ods. 7 sa vychádza z porovnania podmienok, ktoré boli dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými závislými osobami s podmienkami, ktoré by vznikli medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok (princíp nezávislého vzťahu). Pri overovaní porovnateľnosti podmienok sa porovnávajú najmä vlastnosti majetku alebo služby, ktorá je predmetom obchodného alebo finančného vzťahu, zmluvné podmienky obchodného alebo finančného vzťahu, ekonomické prostredie trhu, v ktorom sa uskutočňuje obchodný alebo finančný vzťah a obchodná stratégia obchodného alebo finančného vzťahu. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je žiaden rozdiel alebo ak možno urobiť také úpravy, ktoré odstránia vplyv týchto rozdielov.

(2)

Na účely tohto zákona

a)

kontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi zahraničnými závislými osobami;

b)

nekontrolovaný obchod je obchodný alebo finančný vzťah medzi nezávislými osobami;

c)

kontrolovaná cena prevodu je cena, ktorú použili zahraničné závislé osoby vo vzájomných obchodných alebo finančných vzťahoch;

d)

obvyklá trhová cena je cena, ktorú používajú nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok;

e)

obchodné rozpätie je rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a jeho predajnou cenou v obchodnej organizácii alebo rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na výrobu výrobku alebo poskytnutie služby a jeho predajnou cenou u výrobcu alebo poskytovateľa služby.

(3)

Na zistenie rozdielu podľa § 23 ods. 7 sa použije niektorá z metód vychádzajúcich z porovnávania ceny podľa odseku 4 alebo z porovnávania zisku podľa odseku 5, alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odseku 4 alebo 5, ak ich použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa odseku 1. (4) Metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú

a)

metóda porovnateľnej nekontrolovanej ceny, pri ktorej sa porovnáva kontrolovaná cena prevodu majetku alebo služby kontrolovaného obchodu s cenou prevodu majetku alebo služby v porovnateľnom nekontrolovanom obchode za porovnateľných podmienok;

b)

metóda opakovanej predajnej ceny, ktorá vychádza z ceny, za ktorú sa tovar alebo služba zakúpená od zahraničnej závislej osoby opätovne predáva nezávislej osobe, pričom za obvyklú trhovú cenu sa považuje cena uplatnená pri predaji tovaru alebo služby nezávislej osobe znížená o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje predávajúci v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, alebo o obchodné rozpätie, ktoré uplatňuje nezávislá osoba v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch, upravená o ostatné náklady vzťahujúce sa na nákup tovaru alebo služby;

c)

metóda zvýšených nákladov, ktorá vychádza zo skutočných priamych a nepriamych nákladov dodávateľa tovaru, výrobku alebo služby v kontrolovanom obchode, zvýšených o sumu obchodného rozpätia uplatňovaného tým istým dodávateľom v porovnateľnom nekontrolovanom obchode alebo o sumu obchodného rozpätia, ktoré by dosiahla nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.

(5)

Ak nemožno spoľahlivo použiť metódy podľa odseku 4, použijú sa metódy vychádzajúce z porovnávania zisku, a to

a)

metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku z kontrolovaných obchodov, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu podľa odseku 1;

b)

metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z kontrolovaného obchodu vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou daňovníkom v porovnateľných nekontrolovaných obchodoch.

(6)

Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy podľa odseku 3. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhnutú metódu, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť počas zdaňovacieho obdobia.

(7)

Správnosť použitia metódy a vyčíslenia rozdielu podľa § 23 ods. 7 preverujú územné finančné orgány84a) pri daňovej kontrole,84b) pričom vychádzajú z princípu nezávislého vzťahu, z použitej metódy a z analýzy porovnateľnosti ocenenia. Na daňové konanie vrátane opravných prostriedkov a lehôt na vyrubenie alebo vrátenie dane sa vzťahuje osobitný predpis.84b)

§ 24

(1)

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,85) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

(2)

Daňové výdavky podľa odseku 1, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a)

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33) s výnimkou uvedenou v § 25; z dopravných prostriedkov využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahŕňajú takto:

1.

z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 800 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),

2.

z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 – Rekreačné a športové člny a 35.3 – Lietadlá) s obstarávacou cenou neprevyšujúcou 1 400 000 Sk najviac zo sumy 700 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29),

3.

z osobných dopravných prostriedkov (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s obstarávacou cenou prevyšujúcou 1 400 000 Sk zo sumy rovnajúcej sa 50 % z obstarávacej ceny, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu (§ 29);

b)

zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa k predanej alebo likvidovanej časti hmotného majetku s výnimkou zostatkovej ceny zahrnovanej do výšky príjmov z predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, ak ide o

1.

prístroje určené pre domácnosť (kód Klasifikácie produkcie 29.7),

2.

televízne prijímače, rozhlasové prijímače a prístroje na záznam a reprodukciu zvuku alebo obrazu (kód Klasifikácie produkcie 32.3), ktoré sa nevyužívajú na zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb alebo sa nepoužívajú na účely zabezpečovania ochrany majetku daňovníka,

3.

nábytok (kód Klasifikácie produkcie 36.1),

4.

hudobné nástroje (kód Klasifikácie produkcie 36.3),

5.

zariadenia určené na stolové alebo spoločenské hry (kód Klasifikácie produkcie 36.50.4),

6.

nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely (kód Klasifikácie produkcie 36.63.74),

7.

umelé kvetiny (kód Klasifikácie produkcie 36. 63.77),

8.

osobné automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2), nákladné terénne automobily (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54), motocykle a prívesné vozíky k motocyklom (kód Klasifikácie produkcie 35.41.1),

9.

osobné dopravné prostriedky (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) odpisované podľa § 24 ods. 2 písm. a) druhého a tretieho bodu vrátane tých, ktoré boli nadobudnuté pred rokom 2000 a nevzťahuje sa na tieto osobné dopravné prostriedky limit odpisovania,

zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo jeho technickým zhodnotením sa v súlade s osobitným predpisom zahrnie do obstarávacej (vstupnej, zvýšenej vstupnej alebo zostatkovej) ceny;5)

c)

zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody;

d)

zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov87) aj po 30. júni 1998, znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie;

e)

pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa § 27 výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v § 27 ods. 1 písm. e), f) a g) a § 27 ods. 2 písm. b) a d) a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;

f)

výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov;88)

g)

výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;89)

h)

vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu90) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998; pri nájomnej zmluve podľa odseku 4 môže nájomca na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom tvoriť rezervu na opravu hmotného majetku za rovnakých podmienok zo vstupnej (obstarávacej) ceny evidovanej u prenajímateľa počas trvania nájomnej zmluvy a po jej ukončení a prechode vlastníckych práv na nájomcu, zvýšenej o technické zhodnotenie vykonané, uhradené a odpisované nájomcom [§ 26 ods. 6 písm. e)];

i)

výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1.

bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,

2.

starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné závodné zdravotnícke zariadenia,91)

3.

vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia, výchovu žiakov a na stredné odborné učilištia, ak ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy,

4.

príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,92)

5.

mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu danom pracovnoprávnymi predpismi;93)

6.

príspevok maximálne vo výške 1 000 Sk ročne na ubytovanie v zariadeniach cestovného ruchu na území Slovenskej republiky počas dovolenky zamestnanca alebo osoby samostatne zárobkovo činnej, ktoré sú podľa tohto zákona daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb podľa § 2 ods. 1 a majú príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b) alebo príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) a c);

j)

výdavky (náklady) na pracovné cesty,94) a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,94) pritom

1.

na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,

2.

ak pracovnú cestu vykonáva zamestnanec podľa § 6 motorovým vozidlom, ktoré mu neposkytol zamestnávateľ, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady,

3.

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu,94)

4.

stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;

5.

ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady;

k)

daňovníkom nezavinené škody

1.

vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy (požiaru a výbuchu, blesku, víchrice s rýchlosťou nad 75 km/h, povodne, záplavy, krupobitia, zosuvu pôdy, skál a lavín a zemetrasenia),

2.

spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok;

l)

výdavky (náklady) civilnej ochrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany;

m)

výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany;95)

n)

výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností na zabezpečenie obranyschopnosti štátu;96)

o)

výdavky vo výške úhrnu cien obstarania5) cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri

1.

cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10 % od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,

2.

ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, najviac do výšky príjmov z ich predaja; toto ustanovenie sa nepoužije na cenné papiere daňovníkov, ktorí vykonávajú obchodovanie s cennými papiermi na základe osobitného zákona;97)

Do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, ktoré sú predmetom obchodov uzavretých na burze cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínový obchod. Ustanovenia bodov 1 a 2 sa použijú v prípade, ak úhrn cien obstarania cenných papierov predaných v zdaňovacom období je vyšší ako úhrn príjmov z ich predaja;

p)

výdavky vo výške ceny obstarania

1.

obchodného podielu na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou ceny obstarania podielu na akciovej spoločnosti (akcie), pre ktorú platí ustanovenie písmena o),

2.

zmenky, o ktorej je účtované5) ako o cennom papieri,

pri ich predaji len do výšky príjmov z predaja posudzovaná za každý predaj jednotlivo;

r)

hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení; s výnimkou menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky

1.

na tvorbu opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní alebo vyrovnacom konaní,

2.

na tvorbu opravnej položky podľa § 25 ods. 1 písm. v) tretieho bodu,

3.

na tvorbu opravnej položky k pochybným a stratovým pohľadávkam v bankovníctve podľa osobitného predpisu90) alebo

4.

na odpis menovitej hodnoty pohľadávky podľa § 24 ods. 2 písm. s) siedmeho bodu, ktoré sa zahŕňajú do výdavkov (nákladov) do výšky účtovanej68a) v nákladoch,

s)

výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky68a) bez jej príslušenstva alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva,

1.

u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

2.

na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,

3.

ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

4.

ktorá nepresahuje 1 000 Sk za každú pohľadávku jednotlivo, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

5.

ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia zastaví,

6.

ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100 % nominálnej hodnoty pohľadávky;

7.

pri trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky alebo jej časti, pri ktorej je zo všetkých okolností zrejmé, že nebude zaplatená alebo nebude zaplatená väčšia časť jej menovitej hodnoty, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

veriteľ a dlžník sú daňovníci so sídlom alebo s bydliskom na území Slovenskej republiky a majú uzatvorenú písomnú dohodu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky alebo dlžníkovi bolo doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky alebo jej časti,

b)

od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov; ak ide o pohľadávky, ktorých splatnosť nastala do 31. decembra 2002, odpis takejto pohľadávky sa zahrnie do výdavkov (nákladov) postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov, a to vo výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva za zdaňovacie obdobie, počnúc zdaňovacím obdobím, keď bolo o trvalom upustení účtované68a) v nákladoch, ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento odpis v pomernej výške, ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok, zahrnie sa tento odpis vo výške pripadajúcej na zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok,

c)

o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky bolo účtované68a) v nákladoch, počnúc 1. januárom 2003.

t)

výdavok vo výške odvodu z výťažku;59)

u)

výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami daňovníka, a to formou

1.

inzercie v periodických a neperiodických publikáciách a iných tlačovinách, na audiovizuálnych nosičoch, v elektronických médiách, a to najmä v televízii, rozhlase, na internete, v satelitnom a káblovom vysielaní,

2.

zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov,

3.

propagácie a vystavovania exponátov,

4.

priamych výdavkov súvisiacich so zhotovením reklám vo vlastnej réžii;

výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo v prípade, ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty,94) podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,98)

w)

výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce17) zahrnované do príjmov.

(3)

Daňovými výdavkami podľa odseku 1 len po zaplatení sú

a)

príspevky právnickým osobám, ak táto povinnosť vyplýva zo zákona;

b)

poistné uhrádzané daňovníkom, ak súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;

c)

poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa § 7 a § 10 ods. 1 písm. l), poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu hradené zamestnávateľom podľa osobitného predpisu40) s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky,5) ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) v období, keď sa o nej účtuje

d)

daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v § 25 a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,

1.

ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu68) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

2.

ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4;

e)

úhrady podľa § 22 ods. l písm. c) a písm. d) bodov l a 2 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3;

f)

nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:

1.

pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 950 000 Sk,

2.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným neprevyšujúcim 1 600 000 Sk najviac suma 800 000 Sk,

3.

pri osobných dopravných prostriedkoch (kód Klasifikácie produkcie 35.12 a 35.3) s dohodnutým nájomným prevyšujúcim 1 600 000 Sk suma rovnajúca sa 50 % nájomného,

a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

g)

úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1);

h)

odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,99) ak súvisia s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu,100) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe a s výnimkou provízie podľa § 25; provízie za sprostredkovanie predaja tovaru sa zahrnú do výdavkov najviac vo výške rozdielu, o ktorý príjmy z predaja tovaru prevyšujú náklady vynaložené na predaný tovar s výnimkou nákladov na sprostredkovanie kúpy predávaného tovaru;

i)