Zákon o daniach z príjmov

ZÁKON

z 24. novembra 1999

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Tento zákon upravuje

a)

daň z príjmov fyzických osôb,

b)

daň z príjmov právnických osôb,

c)

spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.

§ 2

Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby, ktorým plynú príjmy podliehajúce dani podľa tohto zákona (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo ktorí majú povolenie na dlhodobý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „bydlisko“) alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky a na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).

(4)

Daňovníci, ktorí sa obvykle zdržiavajú na území Slovenskej republiky, sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých daňovníkov, ktorí sa tu zdržiavajú na účel štúdia alebo liečenia. Do tohto obdobia sa započítava každý začatý deň pobytu s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účel výkonu tejto činnosti.

§ 3

Predmet dane z príjmov fyzických osôb

(1)

Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú

a)

príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),

b)

príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),

c)

príjmy z kapitálového majetku (§ 8),

d)

príjmy z prenájmu (§ 9),

e)

ostatné príjmy (§ 10).

(2)

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane zisteného majetkového prírastku podľa osobitného predpisu1a) nadobudnutého z príjmov daňovníka, ktoré neboli podľa tohto zákona zdanené.1a)

(3)

Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou bežne používanou v mieste a čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(4)

Predmetom dane nie sú

a)

príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona,1) dedením,2) vydaním3) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo podľa § 7,

b)

úvery a pôžičky.

§ 4

Oslobodenie od dane

(1)

Od dane je oslobodený príjem

a)

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak sa občan preukáže, že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako dva roky) pričom v prípade, ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;

b)

z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov, pričom v prípade, ak ide o predaj takýchto nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú boli takéto nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;

c)

z predaja hnuteľných vecí; od dane nie je oslobodený príjem z predaja motorových vozidiel, lietadiel a lodí, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo o nich daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], alebo ich evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom [§ 9 ods. 1 písm. b)], a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji hnuteľnej veci uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto hnuteľné veci daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom tieto veci daňovník využíval na uvedené činnosti;

d)

z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa § 10 ods. 5 v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval,5) a príjem z kapitálového majetku (§ 8);

e)

z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov,3) prijatý touto osobou úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd prijaté oprávnenou osobou a prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov;3)

f)

z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;

g)

z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov, ktorý prevyšuje výdavky súvisiace s týmto príjmom;

h)

z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje päť rokov; od dane nie sú oslobodené príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak o ich obstaraní daňovník účtoval,5) a to do piatich rokov od skončenia podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti; od dane nie sú oslobodené príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom prevode členských práv družstva alebo o prevode účasti na obchodných spoločnostiach v dobe do piatich rokov od nadobudnutia, aj keď zmluva o prevode bude uzatvorená až po piatich rokoch od ich nadobudnutia;

i)

z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu;9)

j)

z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty;9)

k)

poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia,10) nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia11) a z poistenia v nezamestnanosti12) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj formou sociálnych dávok poskytovaných namiesto dávok z povinného poistenia;

l)

prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,13)

m)

získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnenie iného bytu alebo ako náhrada za uvoľnenie bytu vyplatená užívateľovi bytu, ak náhradu použil alebo použije na uspokojenie bytovej potreby, najneskôr do dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom náhradu prijal, pričom za uspokojenie svojej bytovej potreby sa považuje

1.

výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba rodinného domu alebo bytového domu,

2.

nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

3.

nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu,

4.

nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom,

5.

nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt,

6.

úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

7.

stavebná úprava bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

8.

údržba alebo stavebná úprava rodinného domu, bytového domu alebo bytu vo vlastníctve a bytu v nájme a v užívaní,

9.

prestavba nebytových priestorov na byt,

10.

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo vyporiadanie spoludedičov, ak predmetom vyporiadania je úhrada podielu spojeného so získaním bytu, rodinného domu alebo bytového domu,

11.

splatenie úveru alebo pôžičky použitej daňovníkom na účely podľa bodov 1 až 10,

n)

z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,

(2)

Od dane sú oslobodené aj

a)

dávky sociálnej pomoci, sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,14) štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi15) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;16)

b)

plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce17) s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 7;

c)

plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej služby, vojakom náhradnej služby, vojakom zdokonaľovacej služby, vojakom prípravnej služby a žiakom vojenských škôl podľa osobitných predpisov;18)

d)

plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu19) a plnenia poskytované v cudzej mene zamestnancom19a) plniacim úlohy mimo územia Slovenskej republiky v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov a vojenských misií medzinárodných organizácií;

e)

sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona,20) sociálne dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona,20a) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;20b)

f)

disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov;21)

g)

plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;22)

h)

časť platu a časť náhrady platu za dovolenku v cudzej mene zamestnancov zahraničnej služby;23)

i)

vecné alebo peňažné dary poskytované príslušníkom, zamestnancom a členom jednotiek požiarnej ochrany a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku;24)

j)

odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;

k)

plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z dôchodkového poistenia;

l)

prijaté náhrady škôd, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu s výnimkou platieb prijatých ako

1.

náhrada za stratu príjmu,

2.

náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4,

3.

náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 9),

4.

náhrada za škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť;

m)

štipendiá25) zo štátneho rozpočtu a takéto plnenia poskytované zo zahraničia, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení26) vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky27) z prostriedkov štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí a zo štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia a plnenia poskytované neziskovou organizáciou28) s výnimkou platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 a 7;

n)

prijaté ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 5 000 Sk za cenu alebo výhru, pričom od dane nie sú oslobodené príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov a ceny zo športových súťaží prijatých daňovníkmi, ktorých športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 7); cena z verejnej súťaže a podobná cena plynúca zo zahraničia je oslobodená od dane v plnej výške, ak ju príjemca daroval na účely uvedené v § 12 ods. 10 v plnej výške obci alebo právnickej osobe so sídlom na území Slovenskej republiky; cenou alebo výhrou sa rozumie

1.

cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže s výnimkou odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny,

2.

výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania,

3.

cena zo športovej súťaže;

o)

úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;29)

p)

úrokové výnosy z hypotekárnych záložných listov;30)

r)

výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu;31)

s)

výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;30)

t)

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane;32)

u)

peňažné náhrady z garančného fondu,12)

v)

finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(3)

Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,32a) do lehoty uvedenej v odseku 1 písm. a) alebo b) sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

§ 5

Základ dane

(1)

Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ak ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.

(2)

Základom dane daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.

(3)

Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 9 ods. 4 výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, rozdiel je stratou. O stratu upravenú podľa § 23 (ďalej len „daňová strata“) sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa zníži o príjmy, o ktorých daňovník účtuje,5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.

(4)

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne na zásoby obstarané aj v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Rovnako sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky daňovníka spojené so začatím činnosti.

(5)

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa § 13 ods. 9 a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 zo samostatného základu dane.

(6)

Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.

(7)

Ak daňovník nepoužije príjmy oslobodené od dane podľa 4 ods. 1 písm. m) v súlade s § 4 ods. 1 písm. m), tieto príjmy sú základom dane v tom zdaňovacom období, do ktorého konca ich mal použiť v súlade s § 4 ods. 1 písm. m). Ak daňovník použije alebo používal rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť, na ktorých obstaranie použil príjmy oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom do piatich rokov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mal daňovník príjem oslobodený od dane podľa § 4 ods. 1 písm. m), musí zahrnúť do základu dane tú časť príjmov, ktorá zodpovedá pomeru, v akom tento rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť používa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom. V takomto prípade sa pomerná časť príjmov oslobodených od dane podľa § 4 ods. 1 písm. m) zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom sa používal rodinný dom alebo bytový dom (byt), alebo jeho časť na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom.

§ 6

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky

(1)

Príjmami zo závislej činnosti sú

a)

príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, zo služobného pomeru alebo z členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;

b)

príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby;

c)

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;

d)

odmeny obvinených vo väzbe33) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu;34)

e)

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu;35)

f)

príjmy plynúce daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie, aj keď sa vyplácajú ako náhrada za stratu týchto príjmov platiteľom, u ktorého daňovník nevykonáva alebo nevykonával túto závislú činnosť alebo funkciu;

g)

obslužné.36)

(2)

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Zamestnávateľom na účely tohto zákona je aj platiteľ príjmu uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2, u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazov, aj keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v § 2 ods. 2 alebo v § 17 ods. 2. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.

(3)

Príjmami podľa odsekov 1 a 9 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

(4)

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a f) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 4 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.

(5)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(6)

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

(7)

Za príjem zo závislej činnosti sa nepovažuje a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, nie je

a)

náhrada cestovných výdavkov poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,37) ani vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;37)

b)

hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);

c)

suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vydal, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;

d)

suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom38) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca;

e)

hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.39)

(8)

Od dane sú oslobodené okrem príjmov uvedených v § 4 aj

a)

nepeňažné príjmy zamestnanca poskytnuté ako

1.

suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý príjem,

2.

hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,

3.

hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,

4.

použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12),

5.

zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi v kalendárnom roku nepresiahne 50 000 Sk; ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých v kalendárnom roku presiahne 50 000 Sk, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane podľa odseku 3,

6.

poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov40) (ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca,

7.

príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu;41)

8.

plnenie zo sociálneho fondu podľa osobitného predpisu35) poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2000 Sk ročne od jedného zamestnávateľa; do tejto sumy sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho fondu uvedených v tomto odseku,

b)

príspevky zamestnávateľa na vstupenky na kultúrne programy a športové akcie vrátane poskytnutia vstupeniek; rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 12);

c)

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale sa pripisujú na ich členské podiely;

d)

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu42) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu;

e)

príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bode 3 a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2);

f)

náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993.

(9)

Funkčnými požitkami na účely tohto zákona sú

a)

platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky a prokurátorov Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi43) a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky;

b)

odmeny za výkon funkcie v orgánoch územnej samosprávy, v štátnych orgánoch, v občianskych združeniach26) a v iných záujmových združeniach alebo spoločenstvách a v profesijných komorách.

(10)

Príjmami podľa odseku 9 a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,43) s výnimkou náhrady ušlého príjmu a náhrady za stratu času.

(11)

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú rovnako aj na plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

(12)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o

a)

povinné poistné,40) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;

b)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu41) najviac 10 % príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.

§ 7

Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

(1)

Príjmami z podnikania sú

a)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,44)

b)

príjmy zo živnosti,45)

c)

príjmy z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,46)

d)

podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku podľa odsekov 5 a 6.

(2)

Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú príjmy

a)

z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo z iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu,47) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady,

b)

z činností,48) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov,

c)

znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.49)

(3)

Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj

a)

príjem z akéhokoľvek nakladania s majetkom, o ktorom daňovník účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť,

b)

úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)

príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 23 ods. 18) na základe zmluvy o predaji podniku,50)

d)

výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka.

(4)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa § 6 až 10, a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa § 6 až 10, do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 7 sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa § 13 ods. 8. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(5)

Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.51) Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

(6)

Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 23 až 33 pripadajúca na komplementára. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovnakým dielom.52) Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 23 až 33 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane. Do základu dane sa zahrnie aj podiel komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

(7)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné,40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

(8)

Samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

a)

ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov53) a súčasne

b)

ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 4 000 Sk.

(9)

Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 2 vo výške

a)

60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,44)

b)

35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a) s výnimkou príjmov podľa odseku 8,

c)

25 % z príjmov zo živnosti, z podnikania vykonávaného na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b) a c).

Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(10)

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce17) a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške, ak sú tieto dotácie, podpory a príspevky zahrňované do príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

(11)

O hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť obaja manželia, účtuje5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť jeden z manželov.

(12)

Výdavky súvisiace s využívaním hnuteľných vecí a nehnuteľností podľa odseku 11 sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti.

(13)

Príjem z predaja hnuteľných vecí alebo nehnuteľností uvedených v odseku 11 sa zdaňuje tomu manželovi, ktorý o nich účtoval.5)

(14)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 10 %.

§ 8

Príjmy z kapitálového majetku

(1)

Príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú

a)

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev,54)

b)

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v § 7 ods. 3,

c)

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností,

d)

podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, ak sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky,

e)

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu41) znížené o zaplatené poistné; na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 3 písm. e),

f)

výnosy zo zmeniek.

(2)

Príjmom z kapitálového majetku je aj

a)

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,

b)

príjmy z prevodu predkupného práva na cenné papiere.

(3)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36); v prípade štátnych dlhopisov predávaných pod ich menovitú hodnotu, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa rozdiel medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(4)

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 2 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).

(5)

Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma banka alebo pobočka zahraničnej banky55) len od svojich zamestnancov za iných podmienok ako od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

§ 9

Príjmy z prenájmu

(1)

Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú príjmy

a)

z prenájmu nehnuteľností (ich častí) alebo bytov (ich častí),

b)

z prenájmu hnuteľných vecí s výnimkou príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. b).

(2)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v § 2 ods. 3, je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Príjem z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv,55a) je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

(3)

Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z prenájmu. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

(4)

Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 1 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a)

príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede,

b)

hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať,

c)

tvorbe a použití rezervy na opravy hmotného majetku, ak rezervu vytvára,

d)

zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa skončí prenájom.

(5)

Evidenciu podľa odseku 4 je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa osobitného predpisu.56)

(6)

Ak sa daňovník, ktorý má príjmy podľa odseku 1 a uplatňuje pri týchto príjmoch preukázateľne vynaložené daňové výdavky, rozhodne namiesto vedenia evidencie podľa odseku 4 účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva, aj keď táto povinnosť daňovníkovi nevyplýva z osobitných predpisov,5) je povinný podľa týchto predpisov postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia.

§ 10

Ostatné príjmy

(1)

Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä

a)

príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

b)

príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

c)

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],

d)

príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,

e)

príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,

f)

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,57)

g)

prijaté výživné, dôchodky58) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v písm. m) a v § 4,

h)

podiel spoločníka obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo podiel člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

i)

vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti s výnimkou spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti alebo pri zániku členstva v družstve,

j)

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v § 4,

k)

ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,

l)

podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,

m)

dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.41)

(2)

Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 oslobodené aj

a)

príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), ak ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 10 000 Sk,

b)

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov59) v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru.

(3)

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Základom dane (čiastkovým základom dane)

a)

pri príjmoch z predaja tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk,

b)

pri príjmoch podľa odseku 1 písm. j) a k), ktoré plynú zo zdrojov v zahraničí, je príjem neznížený o výdavky,

c)

pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva s výnimkou, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) až e) a h), je v zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, rozdiel

1.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. a), alebo

2.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. a) a jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo

3.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho zostatkovou cenou podľa § 29 ods. 2, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval, alebo

4.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho cenou podľa § 29 ods. 1 písm. d), alebo

5.

medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu a úhrnu cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,

d)

pri predaji osobných dopravných prostriedkov, o ktorých daňovník účtoval,5) s limitovanou vstupnou cenou podľa § 24 ods. 2 písm. a) alebo limitovaným nájomným podľa § 24 ods. 3 písm. f), je zostatková cena a časť predajnej ceny podľa § 23 ods. 20,

e)

je dôchodok podľa osobitných predpisov58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6,

f)

pri výhrách v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu59) je suma prevyšujúca 300 000 Sk,

g)

pri príjmoch podľa odseku 1 písm. l) je podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb znížený o podiel na spoločne vynaložených výdavkoch (§ 11 ods. 3) a o výdavok podľa § 24 ods. 3 písm. p).

(4)

Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.

(5)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom

a)

kúpna cena, ktorú daňovník za vec preukázateľne zaplatil,

b)

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania,60) ak daňovník vec nadobudol dedením alebo darovaním,

c)

zostatková cena podľa § 29 ods. 2, ak ide o majetok, o ktorom daňovník účtoval5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom (§ 9), alebo ho evidoval podľa § 9 ods. 4 ako majetok využívaný na prenájom,

d)

cena veci zistená v čase jej nadobudnutia, ak ju daňovník získal zámenou,

e)

finančné prostriedky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu veci vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci s výnimkou výdavkov na osobné účely daňovníka,

f)

zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,60) ak ide o príjem z predaja nehnuteľnosti,

g)

výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov,

h)

výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil, ak ide o majetok, ktorý daňovník obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii.

(6)

Výdavkom podľa odseku 5 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

(7)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu.

(8)

Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

(9)

Ak daňovník pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c) neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške 50 % z týchto príjmov.

(10)

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až k) a m) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.

(11)

Príjmy z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.

(12)

Zistené majetkové prírastky, ktoré sú predmetom dane, sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou podľa § 13 ods. 9.

§ 11

Výpočet príjmu spoluvlastníka, účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou, a vypomáhajúcej osoby

(1)

Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.61)

(2)

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa § 15, na základe písomnej zmluvy o združení62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

(3)

Príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) a § 7 ods. 2 s výnimkou príjmov účastníkov združenia62) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev63) a príjmov uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b), ktoré sa zdaňujú podľa § 15, dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 12).

§ 12

Zníženie základu dane

(1)

Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3 a o hodnotu darov podľa odseku 10.

(2)

Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy

a)

38 760 Sk ročne na daňovníka; táto suma sa vynásobí koeficientom, ktorý na príslušné zdaňovacie obdobie ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok tak, aby sa suma tejto nezdaniteľnej časti základu dane v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcim rokom neznížila;

b)

16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak ide o dieťa, ktoré je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;

c)

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti,64) ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky15) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

d)

8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

e)

16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.

(3)

Ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je aj držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok,65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov,66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

(4)

Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 2 písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku65) alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov66) (ďalej len „dôchodky“) alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a), zníži sa základ dane podľa odseku 2 písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada.

(5)

Daňovníkovi, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.

(6)

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje

a)

maloleté dieťa,

b)

plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a

1.

sústavne sa pripravuje na budúce povolanie67) štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo

2.

nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

3.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo

4.

na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.

(7)

Ak dieťa uvedené v odseku 6 uzavrie manželstvo a žije v domácnosti64) s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti.64)

(8)

Ak v rámci jednej domácnosti64) vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 9 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(9)

Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(10)

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.

(11)

Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 určená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 5.

(12)

Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 pripadajúca na komplementára v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 6.

§ 13

Sadzba dane

(1)

Daň je zo základu dane zníženého podľa § 12, zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol

nad Sk	do Sk
–	90 000	10 %
90 000	180 000	9 000 Sk + 20 % zo sumy presahujúcej 90 000 Sk
180 000	396 000	27 000 Sk + 28 % zo sumy presahujúcej 180 000 Sk
396 000	564 000	87 480 Sk + 35 % zo sumy presahujúcej 396 000 Sk
564 000	a viac	146 280 Sk + 38 % zo sumy presahujúcej 564 000 Sk.

(2)

Daň vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.

(3)

Daňovník, ktorý má príjmy len podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c), ktorého daň zo základu dane zníženého podľa § 12 vypočítaná podľa odseku 1 je vyššia ako daň vypočítaná sadzbou podľa § 21 ods. 1, môže znížiť daň o tento rozdiel, ak sumu, o ktorú znížil daň, vynaloží najneskôr do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane, na obstaranie hmotného investičného majetku, o ktorom bude účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie [§ 7 ods. 1 písm. a), b) a c)] najmenej tri zdaňovacie obdobia. To platí aj vtedy, ak dedič daňovníka pokračuje v podnikaní daňovníka a vynaloží sumu, o ktorú si daňovník znížil daň do konca tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane pôvodný daňovník.

(4)

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a), b), alebo c), si môže uplatniť zníženie dane podľa odseku 3 v pomere zodpovedajúcom pomeru čiastkového základu dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c) k základu dane.

(5)

Výška sumy, o ktorú si daňovník môže znížiť daň podľa odsekov 3 a 4, zistená z daňového priznania sa nemení, ak správca dane dodatočne zistí, že daň vypočítaná podľa odseku 1 je vyššia, ako daň uvedená v daňovom priznaní.

(6)

Ak daňovník v ustanovenej lehote nevynaloží sumu, o ktorú si znížil daň alebo časť tejto sumy, na obstaranie hmotného investičného majetku podľa odseku 3, je povinný túto sumu alebo časť sumy vrátiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, do konca ktorého bol povinný túto sumu vynaložiť a zaplatiť úrok z tejto sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej ku koncu tohto zdaňovacieho obdobia. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.

(7)

Možnosť zníženia dane podľa odseku 3 sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý uplatní postup podľa § 7 ods. 14 alebo uplatní zníženie dane podľa odseku 8.

(8)

Daň zo základu dane z príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zníženého podľa § 12, vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu. Tento základ dane sa neznižuje podľa § 12, ak daňovník uplatňuje zníženie základu dane podľa § 12 z ostatných druhov príjmov uvedených v § 6 až 10.

(9)

Daň vyrubená zo zistených majetkových prírastkov, ktoré sú predmetom dane (§ 3 ods. 2), je 38 %.

§ 15

Osobitný spôsob zdaňovania príjmov daňovníkov prevádzkujúcich niektoré činnosti

(1)

Daňovník, ktorý má príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo ods. 2 písm. a) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.

(2)

Paušálnu daň môže platiť daňovník,

a)

ktorý má príjmy z činnosti podľa odseku 1 a

b)

ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) nepresiahol 2 000 000 Sk a

c)

ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane a

d)

ktorý nie je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty68) a

e)

ktorý nie je registrovaný ako platiteľ spotrebnej dane.69)

(3)

Daňovník, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2 a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, vedie na daňové účely počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o

a)

príjmoch v časovom slede preukázateľným spôsobom,70)

b)

hmotnom majetku a nehmotnom majetku využívanom na podnikanie,

c)

pohľadávkach a záväzkoch,

d)

prijatých a vydaných účtovných dokladoch.5)

(4)

Daňovník je povinný evidenciu podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov70) uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo paušálnu daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť.56)

(5)

Ak daňovník podá daňové priznanie k paušálnej dani a v bežnom zdaňovacom období

a)

úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane (§ 36) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 2 000 000 Sk, alebo

b)

daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v § 7 s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 presiahne v zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, alebo

c)

sa stane registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty,68) alebo

d)

sa stane registrovaným platiteľom spotrebnej dane,69)

je povinný odo dňa vzniku týchto skutočností viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu5) alebo evidenciu podľa § 7 ods. 9 a za celé zdaňovacie obdobie je povinný vypočítať základ dane podľa § 5, podať daňové priznanie podľa § 38 a zaplatiť daň podľa § 13. Zaplatená paušálna daň sa považuje za preddavok na daň na celé bežné zdaňovacie obdobie.

(6)

Paušálna daň sa platí na bežné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania k paušálnej dani podľa odsekov 7 a 8. O zaplatení paušálnej dane vydá správca dane potvrdenie podľa osobitného predpisu.72)

(7)

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku 1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

(8)

Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Daňovník, ktorý skončil podnikanie v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, a v nasledujúcom zdaňovacom období tomuto daňovníkovi nadobudne právoplatnosť osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo alebo mu vznikne živnostenské oprávnenie, zaplatí daň na bežné zdaňovacie obdobie vypočítanú z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období, najmenej však 3 000 Sk. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

(9)

Sadzba paušálnej dane z príjmov zaokrúhlených na celé koruny nadol je

2 %	z príjmov do	500 000 Sk
2,25 %	z príjmov do	1 000 000 Sk
2,5 %	z príjmov do	1 500 000 Sk
2,75 %	z príjmov do	2 000 000 Sk.

(10)

Paušálna daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(11)

Paušálna daň vypočítaná podľa odseku 9 sa neznižuje o sumy podľa § 35 ods. 16.

(12)

Na platenie paušálnej dane sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 40.

(13)

Ak daňovníkovi v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, plynuli príjmy podľa § 6 alebo aj iné druhy príjmov uvedených v § 8 až 10 a úhrn príjmov uvedených v § 8 až 10 nepresiahol 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36), a príjmov oslobodených od dane, je povinný podať daňové priznanie z týchto príjmov podľa § 38 a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa § 13.

(14)

Príjmom podľa odseku 1 je aj hodnota pohľadávky, ktorú daňovník vložil do obchodnej spoločnosti alebo do družstva alebo ktorú postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

(15)

V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne platiť paušálnu daň, je príjmom podľa odseku 1 aj suma vytvorenej rezervy uznaná za daňový výdavok podľa § 24 ods. 2 písm. h), ak v tomto zdaňovacom období pominuli dôvody, pre ktoré bola táto rezerva vytvorená.

§ 16

Úľava na paušálnej dani

(1)

Daňovníkovi s príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) dosiahnutými z činnosti podľa § 15 ods. 1, ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo prvé živnostenské oprávnenie po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani (§ 15) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak

a)

daňovník bol bezprostredne pred začatím vykonávania činnosti evidovaný nepretržite aspoň šesť mesiacov v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie, alebo

b)

daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie, alebo

c)

daňovník sa pred začatím vykonávania činnosti pripravoval sústavne na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom67) a doba medzi ukončením štúdia alebo predpísaného výcviku a začatím vykonávania činnosti nepresiahla 6 mesiacov.

(2)

Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa § 15 ods. 1 počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, alebo nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo c), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa § 55.

§ 17

Daňovníci dane z príjmov právnických osôb

(1)

Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú právnické osoby a subjekty, ktoré nie sú ani fyzickými osobami, ani právnickými osobami (ďalej len „daňovníci“).

(2)

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

(3)

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky (§ 22).

§ 18

Predmet dane

(1)

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak. Príjmom na účely tohto zákona je peňažné plnenie a nepeňažné plnenie ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

(2)

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu1), príjmy získané na základe vyhlásenia podľa § 48, dedením2) alebo darovaním4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa § 12 ods. 10 a § 20 ods. 7, ak sa nepoužili na ustanovené účely.

(3)

Predmetom dane u investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy73) sú všetky príjmy investičnej (správcovskej) spoločnosti a príjmy podielových fondov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(4)

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,74) sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(5)

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli, daňovníci, ktorých príjmy sú oslobodené od dane podľa § 19 ods. 1 písm. d), nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne,41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

(6)

Predmetom dane verejnej obchodnej spoločnosti, Národnej banky Slovenska75) a Fondu národného majetku Slovenskej republiky76) sú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).

(7)

Predmetom dane daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti pripadajúca na spoločníka.

(8)

Predmetom dane daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť základu dane komanditnej spoločnosti pripadajúca na komplementára.

§ 19

Oslobodenie od dane

(1)

Od dane sú oslobodené

a)

príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitným predpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36); v rozpočtových a príspevkových organizáciách sú od dane oslobodené aj príjmy z činnosti, ktorá je vymedzená zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu,77) a príjmy z prenájmu zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),

b)

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,

c)