Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

ZÁKON

z 2. júla 2001

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§ 1

(1)

Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.

(2)

Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch

a)

profesionality,

b)

politickej nezávislosti,

c)

efektivity,

d)

pružnosti,

e)

nestrannosti,

f)

etiky.

(3)

Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

§ 2

(1)

Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.

(2)

Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa

a)

riadenie,

b)

rozhodovanie,

c)

kontrolu,

d)

odbornú prípravu rozhodnutí,

e)

odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo

f)

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.

(3)

Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.2)

(5)

Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.

(6)

Právne vzťahy justičných čakateľov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(7)

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Zboru požiarnej ochrany sa spravuje osobitnými predpismi.3)

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

a)

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

b)

sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

c)

sudcov,

d)

prokurátorov,

e)

zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.

§ 3

(1)

Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).

(2)

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.

(3)

Štátny zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, môže sa domáhať svojich práv na príslušnom orgáne (§ 126) alebo na súde. V konaní pred príslušným orgánom alebo súdom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu týchto práv.

PRVÁ HLAVA

VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV

§ 4

Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v

a)

prípravnej štátnej službe (§ 19),

b)

stálej štátnej službe (§ 24) a

c)

dočasnej štátnej službe (§ 25).

§ 5

(1)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.

(2)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom predpise; odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva

a)

prezident,

b)

vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),

c)

predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

d)

predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.

(4)

Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Na predstaveného v politickej funkcii sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, dovolenke na zotavenie a o nemocenskom zabezpečení, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 6

Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky

(1)

Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad pre štátnu službu“) plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlo úradu pre štátnu službu je Bratislava.

(2)

Úrad pre štátnu službu

a)

zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,

b)

vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,

c)

vydáva podľa splnomocnenia tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy,

d)

vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,

e)

pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) a kontroluje jej dodržiavanie,

f)

vykonáva výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu; výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonávajú tieto služobné úrady,

g)

riadi vzdelávanie v štátnej službe a zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov,

h)

plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

i)

rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru,

j)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

k)

zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,

l)

vedie evidenciu štátnych zamestnancov a spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; evidenciu štátnych zamestnancov a ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vedú a spravujú tieto služobné úrady,

m)

plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

n)

vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,

o)

určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,

p)

vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,

r)

vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,

s)

vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“).

(3)

Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 úrad pre štátnu službu môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú.

(4)

Ustanovenia odseku 2 písm. f) až h), i), l) a n) sa nevzťahujú na súdy a na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. e), f) a i) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(5)

Pôsobnosť úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. g), h) a n) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom

a)

na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),

b)

na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“),

c)

služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode tieto služobné úrady.

(6)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na súde rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.

(7)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.

(8)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(9)

Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.

(10)

Ustanovenia odseku 2 písm. e) až h), j), m) a o) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v šiestom bode.

(11)

Ustanovenia odseku 2 písm. b), d) až f) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.

(12)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

(13)

Pôsobnosť úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. d), e), g) až i), m) až p) a s) vykonáva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)

(14)

O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe.

(15)

Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany.

§ 7

Služobný úrad

(1)

Služobný úrad na účely tohto zákona je

a)

ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,

b)

orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:

1.

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

2.

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

3.

najvyšší kontrolný úrad,

4.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

5.

súd,

6.

generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,

c)

orgán miestnej štátnej správy,

d)

iný orgán štátnej správy,

e)

útvar Policajného zboru,

f)

Akadémia Policajného zboru,

g)

organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,

h)

organizačná zložka Vojenského spravodajstva,

i)

organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,

j)

útvar Železničnej polície,

k)

základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(3)

Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

(4)

Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu.

§ 8

Osobný úrad

(1)

Osobný úrad ako osobný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.

(2)

Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) prvý bod až štvrtý bod a písm. h) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.

(3)

Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je úrad pre štátnu službu.

§ 9

Predstavený

(1)

Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.

(2)

Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak, a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na predstaveného v politickej funkcii, na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)

§ 10

Vedúci služobného úradu

(1)

Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a s organizačným zabezpečením činnosti služobného úradu.

(2)

Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda“).

(3)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor. Vedúci služobného úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci služobného úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci služobného úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor.

(4)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

(5)

Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodný súd, je predseda vojenského obvodného súdu.

(6)

Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) je vymenovaný podľa osobitného predpisu.5)

§ 11

Služobné predpisy

(1)

Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov, určujú rozsah oprávnenia predstavených dávať štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby a plniť voči štátnym zamestnancom úlohy služobného úradu podľa tohto zákona. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.

(2)

Služobné predpisy vydáva služobný úrad, nadriadený služobný úrad a úrad pre štátnu službu.

§ 12

(1)

Systemizácia podľa tohto zákona je určenie počtu štátnozamestnaneckých miest v stálej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe a v prípravnej štátnej službe v služobných úradoch v členení podľa funkcií (§ 16) v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.

(2)

Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať úradu pre štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) podklad na zostavenie návrhu systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka spolu s organizačnou štruktúrou. Krajské úrady a okresné úrady predkladajú tento podklad prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, okresné prokuratúry a krajské prokuratúry prostredníctvom generálnej prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).

(3)

Návrh systemizácie vypracuje úrad pre štátnu službu na základe organizačnej štruktúry služobných úradov v spolupráci s ministerstvom financií, s príslušnými ministerstvami a s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky. Služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode a najvyšší kontrolný úrad návrh systemizácie svojich služobných úradov predložia národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ich oznámia úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií tak, aby mohli byť schválené v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Návrh systemizácie ministerstva obrany, služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie najvyššieho súdu vypracuje najvyšší súd v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr a okresných prokuratúr vypracuje generálna prokuratúra v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu.

(4)

Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 3 predkladá úrad pre štátnu službu do konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.

(5)

Návrh systemizácie schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Systemizáciu schvaľuje národná rada ako súčasť zákona o štátnom rozpočte. Vláda vykoná úpravy v systemizácii podľa zákona o štátnom rozpočte.

§ 13

(1)

Vedúci úradu je povinný

a)

sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,

b)

oznamovať úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) a h).

(2)

Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k

a)

okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,

b)

najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,

c)

prokuratúre generálny prokurátor.

DRUHÁ HLAVA

VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 14

Prijatie do štátnej služby

(1)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady:

a)

dosiahol vek 18 rokov,

b)

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c)

je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e),

d)

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

e)

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,

f)

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g)

ovláda štátny jazyk,

h)

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,

i)

úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a).

(2)

Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.

(3)

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:

a)

vzdelanie,

b)

osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak,

c)

osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností,

d)

odborná prax.

(4)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

a)

úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

b)

vyššie odborné vzdelanie,

c)

vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského bakalárskeho štúdia (ďalej len „bakalárske vzdelanie“) alebo

d)

vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie“).

(5)

Kvalifikačné predpoklady okrem osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 3 písm. c) sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.

(6)

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)

(7)

Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej štátnej službe (§ 19) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.

(8)

Osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností štátny zamestnanec v stálej štátnej službe (§ 24) získava vo funkčnom vzdelávaní, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním za predstaveného, ak tento zákon neustanovuje inak. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na súde a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na prokuratúre a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s generálnou prokuratúrou. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na najvyššom súde a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s najvyšším súdom. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a o jeho skončení určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov vo Vojenskom spravodajstve a o jeho skončení určí minister obrany.

(9)

Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činnosti štátnej služby, uvedený v prílohe č. 1 a zistený podľa § 81. Vedúci úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

(10)

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4, 7 až 9 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(11)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)

(12)

Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(13)

Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. c) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 15

Výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu

(1)

Voľné štátnozamestnanecké miesta na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa obsadzujú na základe výsledku výberového konania.

(2)

Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).

(3)

Výberové konanie vyhlasuje predseda v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím, s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:

a)

názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),

b)

druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia,

c)

odbor štátnej služby,

d)

predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14,

e)

zoznam požadovaných dokladov,

f)

dátum a miesto podania žiadosti,

g)

oznámenie o hromadnom výberovom konaní nemusí obsahovať údaje uvedené v písmenách b), d) a e).

(4)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda. Ak člen výberovej komisie je predpojatý, oznámi túto skutočnosť predsedovi.

(5)

Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci služobného úradu.

(6)

Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(7)

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri vymenovaní štátneho zamestnanca.

(8)

Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(9)

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, predseda vyhlási nové výberové konanie.

(10)

Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu.

(11)

Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(12)

Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s generálnou prokuratúrou.

(13)

Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa použijú primerane.

§ 16

Vznik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o čase odbornej praxe a započítanej praxe, o výške a zložení funkčného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu.

(2)

Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto podľa schválenej systemizácie je voľné. Voľné štátnozamestnanecké miesto sa prednostne obsadí štátnym zamestnancom zaradeným mimo činnej štátnej služby, ktorý vykonával štátnu službu v tom istom odbore, alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 14.

(3)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede.

Funkcia	Platová trieda
referent	1.
samostatný referent	2.
odborný referent	3.
hlavný referent	4.
radca	5.
samostatný radca	6.
odborný radca, okresný radca	7.
hlavný radca, krajský radca	8.
štátny radca	9.

(4)

V služobnom úrade, ktorý má okresnú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia okresný radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 7. platovej triedy. V služobnom úrade, ktorý má krajskú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia krajský radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 8. platovej triedy.

(5)

Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe (ďalej len „čakateľ“) sa zaradí do funkcie zodpovedajúcej náročnosti ním vykonávanej činnosti.

§ 17

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby

Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje

a)

meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,

b)

funkciu štátneho zamestnanca,

c)

druh štátnej služby,

d)

odbor štátnej služby,

e)

služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,

f)

dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,

g)

čas trvania dočasnej štátnej služby.

§ 18

Sľub

(1)

Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(2)

Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.

§ 19

Prípravná štátna služba

(1)

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Prípravnú štátnu službu vykonáva čakateľ.

(2)

Skúšobná lehota je tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).

(3)

Prípravná štátna služba trvá najmenej šesť mesiacov, najviac však dva roky, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak. Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa kvalifikačnou skúškou. Do tohto času sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 písm. b), c) a i) a čas vykonávania základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby.

(4)

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu.7) Odborná príprava sa uskutočňuje adaptačným vstupným vzdelávaním v rámci skúšobnej lehoty a adaptačným prípravným vzdelávaním. Adaptačné vstupné vzdelávanie sa končí v rámci skúšobnej lehoty pohovorom s predstaveným. Adaptačné prípravné vzdelávanie sa končí kvalifikačnou skúškou.

(5)

Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.

§ 20

(1)

Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov. V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad uvedený v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj služobné hodnotenie, ktoré vykoná školiteľ.

(2)

Kvalifikačná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Obe časti kvalifikačnej skúšky sa konajú spravidla v jeden deň. Služobný úrad určí deň konania kvalifikačnej skúšky do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti čakateľa o vykonanie kvalifikačnej skúšky, najneskôr však v posledných troch mesiacoch trvania prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad zvolá kvalifikačnú komisiu a písomne pozve čakateľa aspoň jeden mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky.

(3)

Deň úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Po úspešne vykonanej kvalifikačnej skúške sa čakateľ vymenuje do stálej štátnej služby.

§ 21

(1)

Ak čakateľ nevyhovel požiadavkám kvalifikačnej skúšky, služobný úrad mu na základe jeho písomnej žiadosti povolí opakovať kvalifikačnú skúšku. Kvalifikačnú skúšku možno opakovať len raz.

(2)

Žiadosť o opakovanie kvalifikačnej skúšky musí čakateľ doručiť služobnému úradu do desiatich dní po nevyhovení požiadavkám kvalifikačnej skúšky.

(3)

Opakovanú kvalifikačnú skúšku môže čakateľ vykonať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po nevyhovení požiadavkám kvalifikačnej skúšky. Čas do opakovanej kvalifikačnej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby. Opakovanú kvalifikačnú skúšku vykoná čakateľ pred kvalifikačnou komisiou v inom zložení ako pri prvej kvalifikačnej skúške.

§ 22

Kvalifikačná komisia

(1)

Kvalifikačná komisia sa zriaďuje podľa príslušného odboru štátnej služby v najvyššom služobnom úrade. V služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, na generálnej prokuratúre a na najvyššom súde sa zriaďuje kvalifikačná komisia podľa príslušného odboru štátnej služby v týchto služobných úradoch.

(2)

Kvalifikačnú komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Kvalifikačná komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. V služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť sudcovia. V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť prokurátori. Predseda kvalifikačnej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je v kvalifikačnej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu kvalifikačnej komisie vymenuje vedúci úradu.

(3)

Kvalifikačná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Kvalifikačná komisia sa uznáša o výsledku kvalifikačnej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen kvalifikačnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie kvalifikačnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví písomne.

(4)

Podmienky kvalifikačnej skúšky a zloženie kvalifikačnej komisie pre štátnu službu na súdoch a na prokuratúre ustanovuje osobitný zákon.

§ 23

Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,10) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.

(2)

Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

§ 24

Stála štátna služba

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu. Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky v príslušnom odbore štátnej služby.

§ 25

Dočasná štátna služba

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom.

(2)

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať

a)

na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,

b)

bez výberového konania predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom.

(3)

Odborník v dočasnej štátnej službe vykonáva štátnu službu samostatne a na určitú dobu, najdlhšie päť rokov.

(4)

Dočasná štátna služba vykonávaná odborníkom zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

(5)

Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, môže byť z tejto funkcie odvolaný.

§ 26

Vymenovanie do stálej štátnej služby v osobitných prípadoch

(1)

Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia predchádzajúcej stálej štátnej služby

a)

neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub, alebo ak

b)

neuplynulo viac ako šesť rokov, ak vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.

(2)

Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.

(3)

Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.

§ 27

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

a)

dočasné preloženie,

b)

trvalé preloženie,

c)

vymenovanie za predstaveného,

d)

zastupovanie predstaveného presahujúce tri týždne,

e)

odvolanie predstaveného,

f)

zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,

g)

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,

h)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v stálej štátnej službe,

i)

zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu závažného služobného previnenia,

j)

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,

k)

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.

§ 28

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v stálej štátnej službe v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.

(2)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(3)

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§ 29

Dočasné preloženie a trvalé preloženie

(1)

Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak tento zákon neustanovuje inak, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby.

(2)

Štátneho zamestnanca možno opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.

(3)

Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby.

(4)

Po uplynutí času preloženia štátneho zamestnanca podľa odseku 1 sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

§ 30

Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného

(1)

Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, po úspešnom výberovom konaní sa zaradí do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.

(2)

Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15. Výberová komisia vo výberovom konaní využíva aj služobné hodnotenie štátneho zamestnanca.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru a na Vojenské spravodajstvo.

(4)

Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku.

§ 31

Odvolanie predstaveného

(1)

Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe, ak

a)

sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest,

b)

nevykazuje riadne výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

c)

nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov alebo

d)

predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie.

(2)

Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako jeden mesiac.

(3)

Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 61 ods. 2 písm. b).

§ 32

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

§ 33

(1)

Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest v stálej štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa nekončí. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ako aj ďalší plat, na ktorý by mal nárok, keby nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, ak

a)

štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo

b)

disciplinárne konanie vedené proti štátnemu zamestnancovi sa právoplatne skončilo inak ako uložením disciplinárneho opatrenia za závažné služobné previnenie; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastavilo preto, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil na základe žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 34

Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby

Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.

§ 35

Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby

(1)

Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.

(2)

Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje pri tom podľa § 29 v spolupráci s úradom pre štátnu službu.

(3)

Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

§ 36

Služobná cesta a zahraničná služobná cesta

(1)

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty, do skončenia tejto služobnej cesty.

(2)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

(3)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(4)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je sídlo služobného úradu vymedzené obcou a adresou služobného úradu, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Pravidelné miesto výkonu štátnej služby písomne oznámi štátnemu zamestnancovi služobný úrad pri jeho vymenovaní do štátnej služby.

§ 37

Náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou

(1)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)

§ 38

Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením

(1)

Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

(2)

Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.

§ 39

Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

a)

odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,

b)

uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej služby [§ 61 ods. 2 písm. c) až e)],

c)

na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca (§ 41),

d)

v skúšobnej lehote (§ 42) alebo

e)

uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.

(4)

Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) alebo písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 ods. 2 vydá vedúci úradu.

§ 40

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom

(1)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

a)

stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,

b)

nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c)

nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

(2)

V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

a)

štátny zamestnanec nevykazuje podľa výsledku služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe alebo

b)

zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

(3)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

(5)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a prepustenia z prípravnej štátnej služby.

§ 41

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca

(1)

Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.

(3)

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.

§ 42

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote

Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty.

§ 43

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom

a)

uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška,

b)

uplynutia dočasnej štátnej služby,

c)

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,

d)

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

e)

ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov, alebo

f)

uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa skončí dňom odvolania z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.

(3)

Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia.

§ 44

Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 45

Služobný posudok

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne; vychádza pritom zo služobného hodnotenia a z osobného spisu štátneho zamestnanca.

§ 46

Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

a)

čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

c)

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,

d)

skončení prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,

e)

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

f)

skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.

§ 47

Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.

(2)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.13)

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad odovzdá osobný spis úradu pre štátnu službu. Osobný spis štátneho zamestnanca na súde odovzdá služobný úrad ministerstvu spravodlivosti. Osobný spis štátneho zamestnanca na prokuratúre odovzdá služobný úrad generálnej prokuratúre. Osobné spisy štátnych zamestnancov služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa ponechávajú v týchto služobných úradoch. Osobný spis štátneho zamestnanca sa uchováva 50 rokov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 48

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.

(2)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska

a)

znalosti Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ním vykonávanú štátnu službu a ich uplatňovania,

b)

znalosti služobných predpisov, s ktorými bol štátny zamestnanec riadne oboznámený,

c)

celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,

d)

dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny,

e)

výsledkov prehlbovania kvalifikácie a výsledkov zvyšovania kvalifikácie.

(3)

Podrobnosti o služobnom hodnotení vrátane postupu služobného úradu pri určovaní počtu bodov, ktoré môžu predstavení použiť pri služobnom hodnotení, určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode podrobnosti určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(4)

Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonáva ten, kto ho vymenoval.

(5)

Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:

a)

„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,

b)

„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „3“,

c)

„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,

d)

„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „1“,

e)

„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.

(6)

Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.

§ 49

Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar.

§ 50

Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

O sťažnosti rozhoduje vedúci úradu.

(4)

O sťažnosti vedúceho úradu, na ktorého sa vzťahuje tento zákon, rozhoduje vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, o sťažnosti vedúceho úradu rozhoduje predseda. O sťažnosti vedúceho služobného úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode rozhoduje ten, kto ho vymenoval.

§ 51

Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.

TRETIA HLAVA

PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§ 52

Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo

a)

na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode, na plat podľa osobitného predpisu,14)

c)

na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,

d)

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,

e)

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,

f)

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,

g)

podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

§ 53

Povinnosti štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

a)

zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,

b)

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,

c)

plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,

d)

vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam,

e)

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

f)

vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,

g)

prehlbovať si kvalifikáciu,

h)

neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,

i)

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

j)

dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,

k)

poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,

l)

upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

m)

oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

n)

zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,

o)

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,

p)

správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,

r)

dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,

s)

byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

t)

zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,

u)

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.

§ 54

Majetkové priznanie štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery

a)

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.15)

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,16) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).

(6)

Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu úradu, ak ide o vedúceho úradu, predsedovi, a ak ide o predsedu, predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie.

(7)

Na výzvu vedúceho úradu, predsedu alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu17) a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

§ 55

Povinnosti štátneho zamestnanca vo funkcii mimoriadnej významnosti

(1)

Vedúci služobného úradu so súhlasom úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej finančnej a rozhodovacej významnosti (ďalej len „štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti“).

(2)

Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckých miestach mimoriadnej významnosti je povinný

a)

viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú zamestnancami služobného úradu,

b)

viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

c)

viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,

d)

zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,18)

e)

oznámiť úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby.

(3)

Blízke osoby10) štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti sú povinné

a)

podávať majetkové priznanie podľa § 54 o majetkovom priznaní štátneho zamestnanca,

b)

oznámiť svoje pracovnoprávne vzťahy, účasť v štatutárnych orgánoch právnických osôb, ako aj podnikateľskú činnosť.

(4)

Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti patrí osobný príplatok najmenej vo výške 30 % tarifného platu.

(5)

Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 je služobné previnenie štátneho zamestnanca podľa tohto zákona.

§ 56

Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca

(1)

Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.

(2)

Vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 6 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

(4)

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku štátneho zamestnanca alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 57

Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.

(2)

Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.

§ 58

Povinnosti predstaveného

Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa § 53 až 55 je predstavený ďalej povinný

a)

riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

b)

utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

c)

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

d)

vystupovať pred disciplinárnou komisiou a pred odvolacou disciplinárnou komisiou v disciplinárnom konaní a pred súdom,

e)

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.

§ 59

Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti

(1)

Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť.

(2)

Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom podľa osobitného predpisu.19) Štátny zamestnanec v súvislosti s týmto členstvom nemôže poberať odmenu od príslušnej právnickej osoby.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a na činnosť člena v rozkladovej komisii. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.

(4)

Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).

§ 60

(1)

Štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.

(2)

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.

§ 61

(1)

Za služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a)

písomné pokarhanie alebo

b)

zníženie funkčného platu o 15 % najviac na tri mesiace.

(2)

Za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:

a)

zníženie funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace,

b)

odvolanie predstaveného,

c)

prepustenie zo stálej štátnej služby,

d)

prepustenie z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo

e)

prepustenie z prípravnej štátnej služby.

§ 62

(1)

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa vydáva písomne a doručuje sa štátnemu zamestnancovi.

(2)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

(3)

Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

(4)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

§ 63

(1)

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

(2)

Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na krajskom súde a na okresnom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde pre obvod jeho pôsobnosti. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení vedúceho služobného úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode koná ten, kto ho vymenoval.

§ 64

(1)

Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať troch členov, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej komisie musia byť sudcovia.

(2)

Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť prokurátori.

(3)

Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja členovia musia byť sudcovia.

(4)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.

(5)

Členovia disciplinárnej komisie sa pri svojom rozhodovaní v tejto komisii neriadia pokynmi predstavených.

(6)

Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(7)

Disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu sa disciplinárne konanie začína na návrh vedúceho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva úrad pre štátnu službu.

(8)

Navrhovateľ alebo ním poverený predstavený alebo jeho zástupca vystupuje v konaní pred disciplinárnou komisiou alebo pred odvolacou disciplinárnou komisiou.

(9)

Návrh na začatie disciplinárneho konania musí sa podať príslušnej disciplinárnej komisii do jedného mesiaca odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.

(10)

Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.

§ 65

(1)

Ak štátny zamestnanec nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým mu bolo uložené niektoré z disciplinárnych opatrení podľa § 61, môže do 15 dní od jeho doručenia podať odvolanie na odvolaciu disciplinárnu komisiu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v 15-dňovej lehote disciplinárnej komisii, ktorá disciplinárne opatrenie uložila. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

(2)

Disciplinárna komisia, ktorá disciplinárne opatrenie uložila, môže sama napadnuté rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia do 15 dní od doručenia odvolania zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

(3)

Ak disciplinárna komisia, ktorá disciplinárne opatrenie uložila, odvolaniu podľa odseku 2 nevyhovie, je povinná odvolanie s úplným spisovým materiálom do 15 dní od doručenia odvolania predložiť príslušnej odvolacej disciplinárnej komisii na ďalšie konanie.

§ 66

(1)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na úrade pre štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)