Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

(4)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).

§ 63

(1)

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

(2)

Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na krajskom súde a na okresnom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde pre obvod jeho pôsobnosti. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení vedúceho služobného úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode koná ten, kto ho vymenoval.

§ 64

(1)

Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať troch členov, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej komisie musia byť sudcovia.

(2)

Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť prokurátori.

(3)

Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja členovia musia byť sudcovia.

(4)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.

(5)

Členovia disciplinárnej komisie sa pri svojom rozhodovaní v tejto komisii neriadia pokynmi predstavených.

(6)

Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(7)

Disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu sa disciplinárne konanie začína na návrh vedúceho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva úrad pre štátnu službu.

(8)

Navrhovateľ alebo ním poverený predstavený alebo jeho zástupca vystupuje v konaní pred disciplinárnou komisiou alebo pred odvolacou disciplinárnou komisiou.

(9)

Návrh na začatie disciplinárneho konania musí sa podať príslušnej disciplinárnej komisii do jedného mesiaca odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.

(10)

Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.

§ 65

(1)

Ak štátny zamestnanec nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým mu bolo uložené niektoré z disciplinárnych opatrení podľa § 61, môže do 15 dní od jeho doručenia podať odvolanie na odvolaciu disciplinárnu komisiu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v 15-dňovej lehote disciplinárnej komisii, ktorá disciplinárne opatrenie uložila. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

(2)

Disciplinárna komisia, ktorá disciplinárne opatrenie uložila, môže sama napadnuté rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia do 15 dní od doručenia odvolania zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.

(3)

Ak disciplinárna komisia, ktorá disciplinárne opatrenie uložila, odvolaniu podľa odseku 2 nevyhovie, je povinná odvolanie s úplným spisovým materiálom do 15 dní od doručenia odvolania predložiť príslušnej odvolacej disciplinárnej komisii na ďalšie konanie.

§ 66

(1)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na úrade pre štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Odvolacia disciplinárna komisia má troch členov. Všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu odvolacej disciplinárnej komisie vymenuje predseda.

(3)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na krajskom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na ministerstve spravodlivosti. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov; všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť sudcovia a ďalší dvaja musia byť štátni zamestnanci na úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne jeho predseda.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na generálnej prokuratúre, na vyššej vojenskej prokuratúre a na krajskej prokuratúre rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a vymenúva jej predsedu generálny prokurátor. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť štátni zamestnanci na úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.

(5)

O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom kontrolnom úrade. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho kontrolného úradu.

(6)

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena odvolacej disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania jej predsedovi, ktorý rozhodne, či bude člen odvolacej disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa rovnako vzťahuje aj na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva zriaďovateľ odvolacej disciplinárnej komisie.

(8)

Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov odvolacej disciplinárnej komisie. Člen odvolacej disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.

(9)

Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa ustanovenia § 60 až 66 použijú primerane.

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 67

(1)

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Skrátenie týždenného služobného času štátneho zamestnanca možno dohodnúť v kolektívnej dohode.

§ 68

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§ 69

Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 93.

§ 70

U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 71

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť kolektívnou dohodou.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.

§ 72

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platené služobné voľno na prípravu a na vykonanie kvalifikačnej skúšky vrátane opakovanej kvalifikačnej skúšky v rozsahu piatich služobných dní.

(2)

Počas služobného voľna podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

§ 73

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

plateného služobného voľna,

c)

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)

d)

prehlbovania kvalifikácie,

e)

zvyšovania kvalifikácie,

f)

prestávky na dojčenie,

g)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

h)

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

i)

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť do siedmich rokov veku dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby

a)

čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,

b)

poskytnuté neplatené služobné voľno,

c)

čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

§ 74

Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c)

utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

d)

poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 75

Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.12) Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine.

§ 76

Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.

PIATA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§ 77

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.

(2)

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.

(3)

Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.

(6)

Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže vydať rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(7)

Rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

a)

druh kvalifikácie a spôsob jej zvyšovania,

b)

čas, po ktorý je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po získaní kvalifikácie,

c)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.

(8)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu8)

a)

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,

d)

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(9)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

(10)

Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. b).

ŠIESTA HLAVA

ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 78

Plat štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je

a)

tarifný plat,

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

príplatok za štátnu službu v noci,

f)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

g)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

h)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

i)

príplatok za prípravu čakateľa,

j)

príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,

k)

príplatok za zmennosť,

l)

plat za štátnu službu nadčas,

m)

odmena,

n)

ďalší plat.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je

a)

súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až d) a h) až k),

b)

plat podľa § 159 ods. 3.

(3)

Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas brannej pohotovosti štátu.

§ 79

Platová trieda

(1)

Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede.

(2)

Na účely určenia najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1 a s pôsobnosťou služobných úradov ustanovenou osobitnými predpismi1) ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“) katalóg činností v štátnej službe (ďalej len „katalóg“). Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom sa katalóg doplní o potrebné činnosti tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu. Návrh na doplnenie katalógu predloží najvyšší služobný úrad Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je povinné dbať, aby dopĺňanie katalógu o nové činnosti bolo v súlade s charakteristikami platových tried v prílohe č. 1. Podrobnosti o dopĺňaní katalógu ustanoví nariadenie vlády. Katalóg činností štátnych zamestnancov v kancelárii národnej rady sa určí ako súčasť jej platového poriadku;14) katalóg činností štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v druhom bode a vo štvrtom bode určí osobitný predpis.

(3)

Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 2 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž a fyzickú záťaž.

§ 80

Platový stupeň a započítaná prax

(1)

Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.

(2)

Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a z ďalšieho času.

§ 81

Čas odbornej praxe a ďalší čas

(1)

Do času odbornej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas

a)

vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona okrem času uvedeného v § 73 ods. 1 písm. i) v treťom bode,

b)

odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(2)

Do ďalšieho času sa započítava čas

a)

praxe v inej než požadovanej činnosti získaný pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby, priznaný služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,

b)

skutočného vykonania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonania,

c)

civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,

d)

starostlivosti o dieťa

1.

zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,

2.

dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo čas starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť ustanovený osobitným predpisom,

e)

hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,21)

f)

doktorandského štúdia22) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,

g)

vykonávania funkcie podľa § 34,

h)

získaný na základe služobného hodnotenia.

(3)

Ustanovenie odseku 2 písm. d) možno použiť, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov.

(4)

Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov služobného hodnotenia ustanoví nariadenie vlády.

§ 82

Určenie tarifného platu

(1)

Štátnemu zamestnancovi v závislosti od platovej triedy podľa § 79 ods. 1 a platového stupňa podľa § 80 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je uvedená v prílohe č. 2. Stupnica platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii národnej rady sa určí ako súčasť jej platového poriadku,14) stupnicu platových taríf štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v druhom bode a vo štvrtom bode určí osobitný predpis.

(2)

Ak štátny zamestnanec započítaním rokov podľa § 81 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 83

Príplatok za riadenie

(1)

Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstavených podľa stupňov riadenia je uvedené v prílohe č. 3.

(2)

Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.

(3)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 84

Príplatok za zastupovanie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa § 27 písm. d) zastupuje predstaveného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.

(2)

Ak predstavený zastupuje predstaveného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnozamestnaneckého pomeru príplatok za zastupovanie v sume určenej pre zastupovaného predstaveného, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnozamestnaneckého pomeru mu nepatrí.

§ 85

Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu

a)

na ocenenie mimoriadnych výsledkov pri vykonávaní štátnej služby,

b)

pri vykonávaní štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste v odbore štátnej služby, na ktoré sa uchádzač ťažko získava.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 písm. a) možno priznať, zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe výsledkov služobného hodnotenia štátneho zamestnanca podľa § 48.

(3)

Zoznam štátnozamestnaneckých miest podľa odseku 1 písm. b) určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu.

(4)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno priznať súbežne.

(5)

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa štátnemu zamestnancovi poskytuje tarifný plat.

(6)

Limit osobného príplatku podľa odseku 5 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 105 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví nariadenie vlády, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 105 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 5 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku nariadením vlády.

§ 86

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 87

Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.

§ 88

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Ak sa podľa § 68 ods. 1 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného platu.

§ 89

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu

a)

profesionálnej infekcie,

b)

ionizujúceho alebo neionizujúceho žiarenia,

c)

chemických škodlivín,

d)

fyzikálnych vplyvov.

(2)

Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. V I. skupine je príplatok mesačne 1,8 % až 19 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 5,3 % až 35 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(3)

Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 4 do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice rozpätia určeného pre II. skupinu.

(4)

Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a rozboru sú:

a)

charakter činnosti a použité postupy,

b)

fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,

c)

vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus),

d)

dĺžka času, v ktorom je štátny zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov,

e)

výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním činnosti,

f)

porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti na zdravie na posudzovanom mieste, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami, dávkami, limitmi) podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(5)

Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.

(6)

Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 4.

(7)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(8)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(9)

Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(10)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 90

Príplatok za prípravu čakateľa

Za prípravu čakateľa (§ 19) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov, patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 15 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 91

Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 92

Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,7 % až 14,1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.

§ 93

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak sa podľa § 69 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

(2)

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa § 86 až 88. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

(3)

Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

§ 94

Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

c)

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený.

§ 95

Ďalší plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí v kalendárnom roku ďalší plat v sume posledného funkčného platu štátneho zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší plat poskytne, ak k 30. novembru kalendárneho roka

a)

už bolo vykonané služobné hodnotenie,

b)

podľa posledného služobného hodnotenia získal najmenej počet bodov uvedených v služobnom predpise podľa § 48 ods. 3,

c)

je zaradený do činnej štátnej služby,

d)

nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. a) a b).

(2)

Ďalší plat sa po splnení podmienok podľa odseku 1 vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac november.

§ 96

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi prikázaná služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť vykonávanú

a)

v mieste vykonávania jeho štátnej služby, náhrada v sume, ktorou je 50 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

b)

v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste, náhrada v sume, ktorou je 15 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c)

mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume, ktorou je 5 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu štátnej služby. Toto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje § 70, na základe rozhodnutia vedúceho úradu patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

§ 97

Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe

(1)

Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.

(2)

Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94 a 95, § 96 ods. 3 a § 98.

§ 98

Plat pri vykonávaní štátnej služby v cudzine

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Na tieto účely časťou platu je 43 % funkčného platu. Zostávajúcich 57 % funkčného platu sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytuje aj plat podľa § 78 ods. 1 písm. e) až g) a písmen l) až n) a náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3.

(2)

Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(4)

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané vykonávanie štátnej služby v sídle služobného úradu v cudzine je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.12)

(5)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v sídle služobného úradu v cudzine štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.

§ 99

Platová relácia, platový koeficient

(1)

Časť platu podľa § 98 ods. 1 vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.

(2)

Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví nariadenie vlády.

(3)

Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie vlády.

(4)

Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 100

(1)

Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas.

§ 101

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach štátneho zamestnanca.

§ 102

Predstavenému v politickej funkcii a vedúcemu úradu funkčný plat určí ten, kto ho vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 103

(1)

Ak je štátny zamestnanec vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti a k nej patriacou vyššou funkciou alebo nižšou funkciou, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti vymenovania.

(2)

Príplatok za riadenie patrí predstavenému odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. c) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. d) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 80 ods. 2 dosiahol počet rokov započítanej praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa.

(5)

Služobný úrad štátnemu zamestnancovi oznámi písomne zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 104

Príslušnou časťou funkčného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 funkčného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť funkčného platu úmerne upraví.

§ 105

(1)

V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 145 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(2)

Ak sa kolektívna dohoda neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej platnosti v súlade s odsekom 1 alebo odsekom 2 ustanoví nariadenie vlády. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

§ 106

Hmotné výhody

(1)

Vedúci úradu podľa § 10, ktorým je ministerstvo, a predseda majú právo na bezplatné

a)

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

b)

poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo nej.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

(3)

Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. e), tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.

(4)

Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.

(5)

Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej funkcii.

(6)

Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 16 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Predsedovi a predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 48 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6 alebo odseku 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé stovky korún nahor.

SIEDMA HLAVA

NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV

§ 107

Príplatok k nemocenskému

(1)

Ak je štátny zamestnanec uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské, patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým nemocenským. Celková doba poskytovania príplatku k nemocenskému pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšia 30 dní.

(2)

Príplatok k nemocenskému štátnemu zamestnancovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 108

Príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny

Ak štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, patrí mu príplatok k tejto podpore vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou podporou. Celková doba poskytovania príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny pri viacerých ošetrovaniach, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšia 30 dní.

§ 109

Funkčným platom na účely § 107 a 108 je funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by mu nevznikol nárok na nemocenské alebo nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny.

§ 110

(1)

Nárok na príplatok k nemocenskému a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na príplatok.

(2)

Konanie o priznaní príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca alebo pozostalého po štátnom zamestnancovi. Žiadosť sa podáva na tlačive určenom úradom pre štátnu službu.

(3)

Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo sa priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.

(4)

Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom, príplatok sa odníme.

(5)

Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži. Štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho časť, ak sa zistí, že

a)

príplatok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril, alebo vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril,

b)

vedome inak spôsobil, že sa vyplatil príplatok alebo jeho časť vo vyššej výmere, ako patril.

(6)

Nárok na vrátenie príplatku poskytnutého neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď úrad pre štátnu službu túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý sa príplatok vyplatil.

(7)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume.

(8)

Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.

(9)

Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok patrí.

§ 111

(1)

Príplatok k nemocenskému a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny vypláca služobný úrad pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.

(2)

Výška príplatku k nemocenskému a príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 112

(1)

Nárok na príplatok zaniká smrťou štátneho zamestnanca. Ak má nárok na príplatok pozostalý po štátnom zamestnancovi, tento nárok zaniká smrťou pozostalého po štátnom zamestnancovi.

(2)

Ak štátny zamestnanec zomrel po uplatnení nároku na príplatok, vstupujú do ďalšieho konania o príplatok a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti štátneho zamestnanca postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili so štátnym zamestnancom v čase jeho smrti v domácnosti.16)

(3)

Ak sa príplatok priznal pred smrťou štátneho zamestnanca, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti štátneho zamestnanca členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

§ 113

Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie

(1)

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie23) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie24) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 114

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti25) sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 115

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Suma náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad pre štátnu službu.

(2)

Služobný úrad je povinný vymáhať od štátneho zamestnanca náhradu škody, za ktorú štátny zamestnanec zodpovedá služobnému úradu.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na súde a na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu spolu s podriadeným zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.

§ 116

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.

§ 117

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,26) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

DEVIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§ 118

(1)

Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

a)

rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

b)

služobných predpisov,

c)

opatrení na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

e)

podkladov na zostavenie systemizácie.

(2)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

a)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

b)

vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,

c)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

e)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

(4)

Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

(5)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.

(6)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

§ 119

Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.

DESIATA HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 120

Premlčanie práva a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 121

Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka

Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.

§ 122

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§ 123

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 124

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

JEDENÁSTA HLAVA

KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§ 125

Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru okrem

a)

výberového konania do prípravnej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby,

b)

kvalifikačnej skúšky a opakovanej kvalifikačnej skúšky,

c)

zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,

d)

služobnej cesty.

(2)

Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.27)

§ 126

Príslušnosť na konanie v prvom stupni

V prvom stupni koná a rozhoduje príslušný orgán, ktorým je

a)

disciplinárna komisia, vo veciach služobného previnenia,

b)

osobný úrad, o príplatku k nemocenskému, o príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a o povinnosti štátneho zamestnanca alebo pozostalého po štátnom zamestnancovi vrátiť príplatok vyplatený neprávom alebo vo vyššej výmere,

c)

osobný úrad, v ostatných veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ak podľa ustanovení upravujúcich vymenovanie do štátnej služby a vznik štátnozamestnaneckého pomeru, zmenu štátnej služby, skončenie štátnej služby, služobné hodnotenie, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby nepatrí rozhodovať inému orgánu.

§ 127

Účastníci konania

(1)

Účastníci konania sú štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi a služobný úrad.

(2)

Za služobný úrad koná oprávnený predstavený, ktorým je

a)

v disciplinárnom konaní navrhovateľ,

b)

v ostatných veciach predstavený, ktorého určí služobný predpis.

§ 128

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo oprávneného predstaveného.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu. Ak sa konanie začína na návrh oprávneného predstaveného, konanie sa začína v deň, keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.

§ 129

Postup v konaní

(1)

Príslušný orgán pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby sa presne a úplne zistil skutočný stav veci. Na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

(2)

Príslušný orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech štátneho zamestnanca, ktorého sa konanie týka.

§ 130

Podanie

(1)

Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho príslušnému orgánu. V ostatných prípadoch možno urobiť podanie ústne do zápisnice.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník navrhuje; musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(3)

Na žiadosť účastníka konania príslušný orgán potvrdí prijatie podania.

§ 131

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní sa vyhotoví zápisnica.

(2)

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici týkajúcej sa disciplinárneho konania sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

(3)

Zápisnicu podpisujú všetci zástupcovia orgánu, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili. V zápisnici sa uvedú aj dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

§ 132

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby nesťažovali a nezdržiavali jeho priebeh. Účastníci konania majú právo nazerať do spisov okrem zápisnice o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, odpisy a fotokópie.

(2)

Príslušný orgán je povinný zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho odpisom a fotokópiou nebolo porušené štátne tajomstvo, služobné tajomstvo alebo dôležitý záujem účastníka konania.

§ 133

Dokazovanie

(1)

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb, listiny a obhliadka.

(2)

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Príslušný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Príslušný orgán je povinný vykonať aj iné dôkazy, než aké boli účastníkom konania navrhnuté, ak sú potrebné na zistenie skutočného stavu.

(3)

Príslušný orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 134

Trovy konania

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli služobnému úradu, uhrádza služobný úrad. Trovy konania, ktoré vznikli štátnemu zamestnancovi, znáša štátny zamestnanec; má právo na ich náhradu v prípade, ak bol úspešný. Náhradu mu poskytne služobný úrad.

(2)

Služobný úrad uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel. Právo je potrebné uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.

(3)

Trovy konania spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný úrad.

(4)

Náhradu hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcovi ustanovuje osobitný predpis.28)

§ 135

Rozhodnutie

(1)

Príslušný orgán je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

(2)

Rozhodnutie príslušného orgánu sa vyhotovuje písomne, musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi a musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci. Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní; obsahuje aj dátum jeho vydania; musí byť podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie štátneho zamestnanca príslušného orgánu.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o trovách konania; ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť na plnenie, príslušný orgán určí aj lehotu, v ktorej sa má povinnosť splniť.

(4)

Príslušný orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

(5)

Príslušný orgán opraví v rozhodnutí kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti a oboznámi s tým účastníkov konania.

(6)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní.

(7)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa účastníkovi konania oznamuje doručením do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(8)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

§ 136

Zastavenie konania

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu služobného úradu alebo smrťou účastníka konania.

§ 137

(1)

Proti rozhodnutiu príslušného orgánu možno podať odvolanie.

(2)

Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania.

(5)

Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia a sťažnosti štátneho zamestnanca.

(7)

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.

§ 138

(1)

Odvolacím orgánom je

a)

vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru vedúci úradu; v prípadoch, keď podľa ustanovení upravujúcich vymenovanie do štátnej služby a vznik štátnozamestnaneckého pomeru, zmenu štátnej služby, skončenie štátnej služby, služobné hodnotenie, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby rozhoduje iný orgán ako osobný úrad, odvolacím orgánom je úrad pre štátnu službu,

b)

vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnej služby, skončenia štátnej služby, služobného hodnotenia, sťažnosti štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby na úrade pre štátnu službu predseda,

c)

vo veciach služobného previnenia odvolacia disciplinárna komisia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na súde je orgán ustanovený v § 6 ods. 6, vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený v § 6 ods. 7 a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom úrade je orgán ustanovený v § 6 ods. 8. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode je vedúci tohto služobného úradu.

(3)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania.

(4)

Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.

(5)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 139

Poradná odvolacia komisia

(1)

Vedúci úradu v prípadoch, keď je odvolacím orgánom, zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.

(2)

Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe, najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

(3)

Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom pre vedúceho úradu.

(4)

Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť oprávnený predstavený, štátny zamestnanec orgánu, ktorý sa podieľal na rozhodnutí v prvom stupni, alebo iný štátny zamestnanec, ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.

(5)

Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.

§ 140

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.

(3)

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.29)

§ 141

(1)

Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.

(2)

Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

(3)

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.

§ 142

Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním služobnému úradu.

§ 143

Preskúmanie právoplatných rozhodnutí

(1)

Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže príslušný orgán na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

(2)

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

(3)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 144

Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.30)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

§ 145

Predmet kolektívneho vyjednávania

(1)

Kolektívne vyjednávanie v štátnej službe (ďalej len „vyjednávanie“) je proces vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby v rámci ustanovenom týmto zákonom (§ 67, § 71 a 105) a o výške tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,31) ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody.

(2)

Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu ako zmluvné strany môžu za

a)

štátnych zamestnancov zástupcovia príslušných vyšších odborových orgánov, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov odborových organizácií alebo z vnútorných predpisov príslušných vyšších odborových orgánov,

b)

štát vládou určení zástupcovia a generálny prokurátor, ak ide o štátnych zamestnancov na prokuratúre.

§ 146

Postup pri uzatváraní kolektívnej dohody

(1)

Vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej dohody jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.

(2)

Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť tak, aby sa kolektívna dohoda mohla uzatvoriť najneskôr do konca mája kalendárneho roka.

(3)

Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 145 ods. 1 upravené v kolektívnej dohode zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.

(4)

Kolektívna dohoda nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

§ 147

Kolektívny spor

(1)

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej dohody.

(2)

Kolektívny spor riešia zmluvné strany najmä zmierovacím konaním.

(3)

Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.

(4)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode určiť zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhne vláda a odbory.

(5)

Návrh zmierovacieho výboru je podkladom na postup podľa § 105 ods. 2.

§ 148

Štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody

(1)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom a zmluvné strany nepostupujú podľa § 147 ods. 4, možno ako krajný prostriedok v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody vyhlásiť štrajk.

(2)

Štátnym zamestnancom vymenovaným za predstavených sa právo na štrajk obmedzuje.

(3)

Štátnym zamestnancom, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, sa právo na štrajk obmedzuje, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.

(4)

Na štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody sa primerane použije osobitný predpis.32)

§ 149

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170,§ 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

§ 150

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 12 ods. 2 až 4, § 14 ods. 1 písm. i), § 15 a § 16 ods. 2 druhej vety.

§ 151

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje

a)

u štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje,

b)

u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 152

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií uvedených v § 16 v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.1)

§ 153

(1)

Prezident vymenuje na návrh vlády na tri roky predsedu do stálej štátnej služby, ak spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h).

(2)