Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Príslušný orgán pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby sa presne a úplne zistil skutočný stav veci. Na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

(2)

Príslušný orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech štátneho zamestnanca, ktorého sa konanie týka.

§ 130

Podanie

(1)

Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho príslušnému orgánu. V ostatných prípadoch možno urobiť podanie ústne do zápisnice.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník navrhuje; musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(3)

Na žiadosť účastníka konania príslušný orgán potvrdí prijatie podania.

§ 131

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní sa vyhotoví zápisnica.

(2)

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici týkajúcej sa disciplinárneho konania sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

(3)

Zápisnicu podpisujú všetci zástupcovia orgánu, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili. V zápisnici sa uvedú aj dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

§ 132

Práva a povinnosti účastníkov konania

(1)

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby nesťažovali a nezdržiavali jeho priebeh. Účastníci konania majú právo nazerať do spisov okrem zápisnice o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, odpisy a fotokópie.

(2)

Príslušný orgán je povinný zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho odpisom a fotokópiou nebolo porušené štátne tajomstvo, služobné tajomstvo alebo dôležitý záujem účastníka konania.

§ 133

Dokazovanie

(1)

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb, listiny a obhliadka.

(2)

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Príslušný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Príslušný orgán je povinný vykonať aj iné dôkazy, než aké boli účastníkom konania navrhnuté, ak sú potrebné na zistenie skutočného stavu.

(3)

Príslušný orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 134

Trovy konania

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli služobnému úradu, uhrádza služobný úrad. Trovy konania, ktoré vznikli štátnemu zamestnancovi, znáša štátny zamestnanec; má právo na ich náhradu v prípade, ak bol úspešný. Náhradu mu poskytne služobný úrad.

(2)

Služobný úrad uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel. Právo je potrebné uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.

(3)

Trovy konania spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný úrad.

(4)

Náhradu hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcovi ustanovuje osobitný predpis.28)

§ 135

Rozhodnutie

(1)

Príslušný orgán je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

(2)

Rozhodnutie príslušného orgánu sa vyhotovuje písomne, musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi a musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci. Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní; obsahuje aj dátum jeho vydania; musí byť podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie štátneho zamestnanca príslušného orgánu.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o trovách konania; ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť na plnenie, príslušný orgán určí aj lehotu, v ktorej sa má povinnosť splniť.

(4)

Príslušný orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

(5)

Príslušný orgán opraví v rozhodnutí kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti a oboznámi s tým účastníkov konania.

(6)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní.

(7)

Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa účastníkovi konania oznamuje doručením do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(8)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

§ 136

Zastavenie konania

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu služobného úradu alebo smrťou účastníka konania.

§ 137

(1)

Proti rozhodnutiu príslušného orgánu možno podať odvolanie.

(2)

Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

(4)

Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania.

(5)

Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia a sťažnosti štátneho zamestnanca.

(7)

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.

§ 138

(1)

Odvolacím orgánom je

a)

vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru vedúci úradu; v prípadoch, keď podľa ustanovení upravujúcich vymenovanie do štátnej služby a vznik štátnozamestnaneckého pomeru, zmenu štátnej služby, skončenie štátnej služby, služobné hodnotenie, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby rozhoduje iný orgán ako osobný úrad, odvolacím orgánom je úrad pre štátnu službu,

b)

vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnej služby, skončenia štátnej služby, služobného hodnotenia, sťažnosti štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby na úrade pre štátnu službu predseda,

c)

vo veciach služobného previnenia odvolacia disciplinárna komisia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na súde je orgán ustanovený v § 6 ods. 6, vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený v § 6 ods. 7 a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom úrade je orgán ustanovený v § 6 ods. 8. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode je vedúci tohto služobného úradu.

(3)

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania.

(4)

Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.

(5)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 139

Poradná odvolacia komisia

(1)

Vedúci úradu v prípadoch, keď je odvolacím orgánom, zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.

(2)

Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe, najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.

(3)

Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom pre vedúceho úradu.

(4)

Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť oprávnený predstavený, štátny zamestnanec orgánu, ktorý sa podieľal na rozhodnutí v prvom stupni, alebo iný štátny zamestnanec, ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.

(5)

Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.

§ 140

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.

(3)

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.29)

§ 141

(1)

Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.

(2)

Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

(3)

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.

§ 142

Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním služobnému úradu.

§ 143

Preskúmanie právoplatných rozhodnutí

(1)

Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže príslušný orgán na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

(2)

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

(3)

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

§ 144

Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.30)

(2)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

§ 145

Predmet kolektívneho vyjednávania

(1)

Kolektívne vyjednávanie v štátnej službe (ďalej len „vyjednávanie“) je proces vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby v rámci ustanovenom týmto zákonom (§ 67, § 71 a 105) a o výške tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,31) ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody.

(2)

Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu ako zmluvné strany môžu za

a)

štátnych zamestnancov zástupcovia príslušných vyšších odborových orgánov, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov odborových organizácií alebo z vnútorných predpisov príslušných vyšších odborových orgánov,

b)

štát vládou určení zástupcovia a generálny prokurátor, ak ide o štátnych zamestnancov na prokuratúre.

§ 146

Postup pri uzatváraní kolektívnej dohody

(1)

Vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej dohody jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.

(2)

Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť tak, aby sa kolektívna dohoda mohla uzatvoriť najneskôr do konca mája kalendárneho roka.

(3)

Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 145 ods. 1 upravené v kolektívnej dohode zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.

(4)

Kolektívna dohoda nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

§ 147

Kolektívny spor

(1)

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej dohody.

(2)

Kolektívny spor riešia zmluvné strany najmä zmierovacím konaním.

(3)

Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.

(4)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode určiť zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhne vláda a odbory.

(5)

Návrh zmierovacieho výboru je podkladom na postup podľa § 105 ods. 2.

§ 148

Štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody

(1)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom a zmluvné strany nepostupujú podľa § 147 ods. 4, možno ako krajný prostriedok v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody vyhlásiť štrajk.

(2)

Štátnym zamestnancom vymenovaným za predstavených sa právo na štrajk obmedzuje.

(3)

Štátnym zamestnancom, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, sa právo na štrajk obmedzuje, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.

(4)

Na štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody sa primerane použije osobitný predpis.32)

§ 149

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170,§ 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

§ 150

Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 12 ods. 2 až 4, § 14 ods. 1 písm. i), § 15 a § 16 ods. 2 druhej vety.

§ 151

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje

a)

u štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje,

b)

u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 152

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií uvedených v § 16 v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.1)

§ 153

(1)

Prezident vymenuje na návrh vlády na tri roky predsedu do stálej štátnej služby, ak spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h).

(2)

V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej služby, ak plnia úlohy uvedené v § 2 ods. 2 a spĺňajú predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h). Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo dňa vymenovania.

(3)

Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje na vedúcich úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až šiestom bode.

§ 154

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.

(3)

Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisia, ktorú zriaďuje vedúci úradu, má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.

(4)

Štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe sa môže stať členom komisie ako stály štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby, v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.

(5)

Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie vlády; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 155

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa § 19.

(2)

Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších predpisov,2) spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.

§ 156

(1)

Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v politickej funkcii podľa § 5 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 14 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.

(2)

Doterajší vedúci zamestnanec plní úlohy predstaveného podľa tohto zákona do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, ktoré sa uskutoční najneskôr do jedného roka od 1. apríla 2002; ustanovenia § 153 a 155 nie sú týmto ustanovením dotknuté.

§ 157

Pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času, najneskôr 30. septembra 2002.

§ 158

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa postupuje podľa § 16 až 18, § 30, § 78 až 85, § 90 až 92, § 97, § 98 a § 102.

§ 159

(1)

Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. marca 2002.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154 a 155, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002 zostáva zachovaná.

(3)

Ak funkčný plat podľa § 78 ods. 2 písm. a) určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154 a 155, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca 2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.

(4)

Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.

(5)

Čas odbornej praxe na účely § 81 ods. 1 je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

§ 160

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v § 59 spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.33)

§ 161

(1)

Pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak

a)

nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,

b)

nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,

c)

nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h),

d)

odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo

e)

do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.

(2)

V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 162

Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.

§ 163

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii. V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.

(2)

Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

§ 164

Ďalší plat podľa § 95 ods. 1 v roku 2002 štátnemu zamestnancovi nepatrí.

§ 165

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené k 1. aprílu 2002 podľa predpisov platných do 31. marca 2002 sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

§ 166

Zrušujú sa:

1.

§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,

2.

§ 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 200/1998, zákona č. 337/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 293/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z. a zákona č. 241/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.

V § 2 sa vypúšťajú odseky 3 a 7.

Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.

Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 6.

2.

V § 2 v novooznačenom odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vedúcemu úradu“.

3.

V novooznačenom odseku 6 sa číslovka „6“ nahrádza číslovkou „5“ a vypúšťajú sa slová „a odseku 7“.

4.

V § 20 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:

„l) Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad pre štátnu službu“).“.

5.

Za § 20b sa vkladá § 20c, ktorý vrátane nadpisu znie:

„§ 20c Úrad pre štátnu službu (1) Úrad pre štátnu službu je ústredný orgán štátnej správy pre štátnu službu. (2) Na čele úradu pre štátnu službu je predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu pre štátnu službu“), ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu je päť rokov. (3) Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu pre štátnu službu, ak a) je zdravotne nespôsobilý plniť povinnosti predsedu úradu pre štátnu službu aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, b) prestal spĺňať predpoklady ustanovené osobitným predpisom^1a) alebo c) porušuje povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. (4) Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa odseku 3, skončí sa dňom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je konečné a nemožno sa ďalej proti nemu odvolať. (5) Predseda úradu pre štátnu službu sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením o vzdaní sa funkcie predsedu úradu pre štátnu službu; písomné oznámenie doručuje prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr pred dňom, ktorý uvádza ako deň skončenia funkcie. (6) Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu, ktorý sa vzdal funkcie podľa odseku 5, skončí sa dňom uvedeným v oznámení o vzdaní sa funkcie predsedu úradu pre štátnu službu. Ak predseda úradu pre štátnu službu dátum skončenia svojej funkcie neuviedol, funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia oznámenia prezidentovi Slovenskej republiky alebo dňom, ktorý určí prezident Slovenskej republiky.“.

„1a) § 14 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. sa mení takto:

V § 18 odsek 1 znie:

„(1) Slovenský národný archív je zariadením ministerstva vnútra, ktoré plní úlohy štátnej správy na úseku archívnictva.“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky sa mení takto:

V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a ďalších vedúcich zamestnancov kancelárie, o ktorých to ustanovuje organizačný poriadok kancelárie“.

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148 a čl. II štvrtého bodu a piateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.

Rudolf Schuster v. r. Jozef Migaš v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.