Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov

27.

V prílohe č. 19 sa prvá časť dopĺňa bodom 7, ktorý znie:

„7. Tlakomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.“.

28.

V prílohe č. 24 prvej časti bod 4 znie:

„4. Objemové meradlá na lieh, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.“.

29.

V prílohe č. 24 druhej časti body 1.2, 1.3, 1.4, 1.6, 1.7, 1.9, 1.10, 1.12, 1.15, 1.16, 3.3, 7.16, 9.3.9, 9.3.10, 9.3.11, 9.3.12, 9.3.13, 9.7.4, 10.1 a 10.3 znejú:

„1.2 Objemové meradlo na lieh – prietokové meradlo s komorovým bubnom zloženým z niekoľkých výklopných meracích komôr. Meranie sa vykonáva postupným napĺňaním a vyprázdňovaním jednotlivých komôr, pričom sa indikácia indikačného zariadenia zakaždým posunie o hodnotu rovnajúcu sa objemu meracej komory. 1.3 Objem meracej komory – objem kvapaliny v komore naplnenej do stanovenej výšky daný konštrukciou meradla. 1.4 Objem bubna – súčet objemov meracích komôr tvoriacich rotačný bubon. 1.6 Vzorkovacie zariadenie – zariadenie, ktoré odoberá a uchováva vzorky liehu vytekajúceho z meracích komôr, na základe ktorých sa určuje priemerná objemová koncentrácia pretečeného liehu. 1.7 Naberačka – časť vzorkovacieho zariadenia, ktorá odoberá vzorky liehu do zberných nádob. 1.9 Vložná nádoba – nádoba umiestnená v blízkosti zberných nádob slúžiaca na posúdenie zmien koncentrácie a teploty liehu v zberných nádobách. 1.10 Vzduvná nádoba – nádoba na zachytenie vzorky liehu v prípade zastavenia odtoku liehu alebo v prípade poruchy meradla. 1.12 Havarijné zariadenie – zariadenie, ktoré opticky alebo akusticky upozorní obsluhu na poruchu pravidelného chodu komorového bubna. 1.15 Maximálny teplomer – teplomer registrujúci najvyššiu dosiahnutú teplotu v meradle. 1.16 Ochranný plášť meradla – ochrana voči vonkajším tepelným vplyvom, ktorá zakrýva meradlo okrem priezorného skla, štítku a číselníka hlavného počítadla. 3.3 Dovolený rozsah teplôt meradla je (0 až 30) ^oC. 7.16 Svietidlo 9.3.9 Relatívna chyba objemu meradla v percentách sa vypočíta podľa vzťahu: 9.3.10 Opravný koeficient na teplotnú rozťažnosť meranej kvapaliny sa určí zo vzťahu: 9.3.11 Opravný koeficient na teplotnú rozťažnosť meradla sa určí zo vzťahu: 9.3.12 Prietok v dm^3.min^-1 sa vypočíta podľa vzťahu 9.3.13 Relatívna chyba meradla nesmie byť väčšia ako hodnoty stanovené v bode 4.1 pre maloobjemové meradlá a v bode 4.2 pre veľkoobjemové meradlá. 9.7.4 Skúšky správnosti objemu zberných, vložných a vzduvných nádob sa vykonávajú meraním objemu za pomoci odmerných nádob a pipety pri dodržaní požiadaviek bodu 9.3.2. 10.1 Ak meradlo nespĺňa príslušné požiadavky, vystaví sa doklad o zamietnutí a zabezpečí sa tak, aby sa nemohlo používať, kým sa neopraví a nepreskúša. 10.3 Overovacie značky sa umiestnia podľa rozhodnutia o schválení typu na daný typ meradla a vystaví sa doklad o overení.“.

30.

V prílohe č. 33 prvej časti bod 1 znie:

„1. Táto príloha sa vzťahuje na prevodníky tlaku s unifikovaným elektrickým prúdovým alebo napäťovým výstupným signálom, ktoré sa používajú ako súčasti určených meradiel alebo sú k nim pripojené, a na prevodníky tlaku, ktoré sa používajú v kafilériových zariadeniach ako určené meradlá podľa § 8 zákona.“.

31.

V prílohe č. 33 prvej časti bod 2 znie:

„2. V závislosti od druhu meraného tlaku sa prevodníky tlaku členia na: a) prevodníky pretlaku, b) prevodníky podtlaku, c) prevodníky absolútneho tlaku, d) prevodníky tlakovej diferencie.“.

32.

V prílohe č. 33 druhej časti bod 3.3 znie:

„3.3 Základné chyby prevodníka nesmú prekročiť hranice najväčšej dovolenej chyby.“.

33.

V prílohe č. 33 druhej časti bod 5.2.1 znie:

„5.2.1 Chyba prevodníka sa zisťuje porovnaním s etalónovým tlakomerom najmenej v šiestich tlakových hodnotách rozložených v celom meracom rozsahu prevodníka vrátane nuly, a to pri vzrastajúcom a klesajúcom tlaku s niekoľkonásobným opakovaním celého cyklu. Pri prevodníku tlakovej diferencie používaného pri statickom tlaku vyššom ako 1 MPa sa meracie cykly uskutočnia pri pôsobení statického tlaku v rozsahu statických tlakov udávaných výrobcom najmenej pri dvoch hodnotách, pričom jedna z týchto hodnôt musí byť najvyšší dovolený statický tlak.“.

34.

V prílohe č. 35 druhej časti bod 6 znie:

„6. Skúška meracieho systému na mieste inštalácie Pri stavových prepočítavačoch pretečeného množstva plynu po inštalácii prepočítavača a počas jeho prevádzky sa vykonávajú skúšky meracích prevodníkov tlaku a teploty jedenkrát za rok. Skúšky vykonáva používateľ meradla za účasti zmluvného subjektu a vedie o tom záznamy. Chyba prevodníkov pri skúške nesmie prekročiť dvojnásobok najväčšej dovolenej chyby uvedenej pre príslušný prevodník v rozhodnutí o schválení typu prepočítavača. Pri nesplnení tejto podmienky prepočítavač nesmie byť používaný ako určené meradlo.“.

35.

V prílohe č. 37 prvej časti bode 1 sa slová „ktoré sa používajú v meračoch tepla, v kafilériových zariadeniach a v prístrojoch na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach“ nahrádzajú slovami „ktoré sa používajú ako súčasti určených meradiel alebo sú k nim pripojené, a ktoré sa používajú v kafilériových zariadeniach a v prístrojoch na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach“.

36.

Príloha č. 40 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 40 k vyhláške č. 210/2000 Z. z. MERADLÁ TLAKU KRVI – TONOMETRE Prvá časť Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly 1. Táto príloha sa vzťahuje na meradlá tlaku krvi s deformačným alebo ortuťovým tlakomerom a ich príslušenstvo (ďalej len “tonometer„), ktoré sa pomocou nafukovacej manžety používajú na neinvazívne meranie arteriálneho tlaku krvi v zdravotníctve ako určené meradlá podľa § 8 zákona. 2. Tonometre sa členia podľa typu použitého tlakomera na a) deformačný (mechanický) tonometer, b) ortuťový (kvapalinový) tonometer. 3. Tonometer pred uvedením na trh podlieha schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti. 4. Tonometer schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu. 5. Tonometer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou značkou. 6. Tonometer počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení. Druhá časť Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy skúšania pri overení tonometrov 1. Technické požiadavky 1.1 Manžeta Manžeta musí mať vzduchotesnú vložku. Vzhľadom na opakované používanie manžety výrobca uvedie v návode metódu jej čistenia. Optimálna veľkosť vzduchotesnej vložky je taká, že jej šírka je 40 % obvodu ramena v strede rozsahu pre každú veľkosť manžety a jej dĺžka je 80 % až 100 % obvodu ramena v strede rozsahu pre každú veľkosť manžety. 1.2 Stupnica alebo číselník Stupnica alebo číselník sa navrhuje a usporiada tak, aby informácie vrátane nameraných hodnôt boli viditeľné, čitateľné a ľahko rozoznateľné. 1.3 Meracie jednotky Tlak krvi sa udáva v milimetroch ortuťového stĺpca (mm Hg) alebo v kilopascaloch (kPa). 1.4 Bezpečnosť Tonometer musí spĺňať požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy. 1.5 Odolnosť proti vibráciám a rázom Tonometer musí spĺňať požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy. 1.6 Spoločné požiadavky na deformačné a ortuťové tonometre 1.6.1 Pneumatický systém 1.6.1.1 Netesnosť Netesnosť nesmie spôsobiť pokles tlaku väčší ako 4 mm Hg/min (0,5 kPa/min). 1.6.1.2 Rýchlosť poklesu tlaku 1.6.1.2.1 Ručne ovládané a samolinearizačné výpustné ventily sa musia dať nastaviť na rýchlosť poklesu tlaku 2 mm Hg/s až 3 mm Hg/s (0,3 kPa/s až 0,4 kPa/s). 1.6.1.2.2 Ručne ovládané výpustné ventily počas merania nastavuje obsluha na hodnotu uvedenú v bode 1.6.1.2.1. 1.6.1.2.3 Samolinearizačné ventily počas merania automaticky udržujú hodnotu rýchlosti poklesu tlaku uvedenú v bode 1.6.1.2.1. 1.6.1.2.4 Rýchle zníženie tlaku Počas rýchleho zníženia tlaku v pneumatickom systéme, pri plne otvorenom ventile, čas potrebný na zníženie tlaku z 260 mm Hg na 15 mm Hg (z 35 kPa na 2 kPa) nesmie prekročiť 10 s. 1.6.2 Zariadenie na indikáciu tlaku 1.6.2.1 Merací rozsah Merací rozsah pre pretlak v manžete musí byť od 0 mm Hg do najmenej 260 mm Hg (od 0 kPa do najmenej 35 kPa). 1.6.2.2 Analógová indikácia 1.6.2.2.1 Stupnica Stupnica sa navrhuje a usporiada tak, aby merané hodnoty boli zreteľné a ľahko sa dali rozoznať. 1.6.2.2.1.1 Prvá ryska stupnice Vyznačenie stupnice musí začať prvou ryskou stupnice pri 0 mm Hg (0 kPa). 1.6.2.2.1.2 Dielik stupnice Dielik stupnice musí mať hodnotu vyjadrenú v kilopascaloch (kPa) alebo v milimetroch ortuťového stĺpca (mm Hg) takto: a) 0,2 kPa na stupnici vyznačenej v kPa, b) 2 mm Hg na stupnici vyznačenej v mm Hg. 1.6.2.2.1.3 Vzhľad stupnice Na stupnici s hodnotou dielika 2 mm Hg (0,2 kPa) musí mať každá piata ryska stupnice väčšiu dĺžku a každá desiata ryska stupnice musí byť očíslovaná. 1.6.2.2.1.4 Dĺžka dielika Dĺžka dielika nesmie byť menšia ako 0,7 mm. 1.6.2.2.1.5 Hrúbka rysiek Hrúbka rysiek stupnice nesmie prekročiť 20 % dĺžky dielika. Všetky rysky stupnice musia mať rovnakú hrúbku. 1.7 Dodatočné požiadavky na tlakomer deformačných tonometrov 1.7.1 Ryska stupnice zodpovedajúca nulovej hodnote Ak je v okolí rysky zodpovedajúcej nulovej hodnote uvedená tolerančná zóna, táto nesmie prekročiť ± 3 mm Hg (0,4 kPa) a musí byť jasne vyznačená. Ryska stupnice označujúca nulu musí byť vyznačená. 1.7.2 Nula Pohyb pružného citlivého prvku vrátane ručičky nesmie byť mechanicky obmedzený až do hodnoty 6 mm Hg (0,8 kPa) pod nulovú značku. Používateľ nesmie mať možnosť nastaviť ani ručičku, ani číselník. 1.7.3 Ručička Ručička musí prekrývať najkratšiu rysku stupnice vo vzdialenosti medzi jednou a dvomi tretinami jej dĺžky. Na konci nesmie byť hrubšia ako ryska stupnice. Vzdialenosť medzi ručičkou a číselníkom nesmie prekročiť 2 mm. 1.7.4 Konštrukcia a materiály Konštrukcia použitého tlakomera a materiál použitý na deformačné prvky tlakomera musí zabezpečiť dostatočnú dlhodobú stabilitu meracích parametrov. 1.7.5 Stabilita údajov tlakomera Rozdiel v údaji tlakomera pred a po vykonaní 10 000 striedavých tlakových cyklov nesmie byť väčší ako 3 mm Hg (0,4 kPa) v celom meracom rozsahu. 1.8 Dodatočné požiadavky na tlakomer ortuťových tonometrov 1.8.1 Vnútorný priemer trubice s ortuťou Menovitý vnútorný priemer trubice s ortuťou musí byť najmenej 3,5 mm. Tolerancia priemeru nesmie prekročiť ± 0,2 mm. 1.8.2 Prenosné zariadenie Prenosné zariadenie musí mať nastavovací alebo uzatvárací mechanizmus, ktorý zabezpečuje tonometer v špecifikovanej pracovnej polohe. 1.8.3 Uzatváracie zariadenie Medzi nádržkou a trubicou musí byť umiestnené uzatváracie zariadenie, ktoré oddeľuje nádržku od trubice a zabraňuje vyliatiu ortuti počas prepravy. 1.8.4 Blokovacie zariadenie Na hornom konci trubice s ortuťou a na vývode z nádržky musí byť zabudované blokovacie zariadenie, ktoré musí zabrániť, aby sa ortuť počas prepravy a používania vyliala. Oneskorenie nastavenia ortuťového stĺpca spôsobené týmto blokovacím zariadením nesmie prekročiť 1,5 s pri prúdení ortuti z 200 mm Hg na 50 mm Hg (z 25 kPa na 5 kPa), keď tlak v systéme klesne rýchlo z 200 mm Hg na 0 mm Hg (z 25 kPa na 0 kPa). 1.8.5 Čistota ortuti Ortuť musí mať čistotu najmenej 99,99 %. 1.8.6 Stupnica Stupnica musí byť umiestnená tesne vedľa trubice s ortuťou alebo po oboch stranách trubice. Rysky stupnice musia byť vyznačené na trubici s ortuťou alebo priamo na stupnici. Ak sú očíslované na každej piatej ryske, číslovanie musí byť striedavé na pravej a ľavej strane vedľa trubice. 2. Metrologické požiadavky 2.1 Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete Najväčšia dovolená chyba merania tlaku v manžete vo všetkých bodoch meracieho rozsahu je ± 3 mm Hg (± 0,4 kPa) pri teplote okolia v rozsahu od 15 ^oC do 25 ^oC a relatívnej vlhkosti v rozsahu od 20 % do 85 %, a to pri vzrastajúcom aj klesajúcom tlaku. 2.2 Vplyv skladovania Tonometer musí spĺňať všetky požiadavky po skladovaní počas 24 h pri teplote -20 ^oC a počas 24 h pri teplote 70 ^oC a relatívnej vlhkosti 85 % (bez kondenzácie). Skúška sa vykoná podľa slovenskej technickej normy bezprostredne po vystavení skúšobnej vzorky počas 24 h teplote –20 ^oC a bezprostredne po vystavení skúšobnej vzorky počas 24 h teplote 70 ^oC. 2.3 Vplyv teploty okolia Pri teplote okolia v rozsahu 10 ^oC až 40 ^oC a relatívnej vlhkosti 85 % (bez kondenzácie) chyba indikácie tlaku v manžete tonometra nesmie prekročiť 3 mm Hg (0,4 kPa). 2.4 Chyba hysterézy deformačných tonometrov Chyba hysterézy deformačných tonometrov v celom meracom rozsahu nesmie prekročiť 4 mm Hg (0,5 kPa). 3. Nápisy, overovacie a zabezpečovacie značky a sprievodná dokumentácia 3.1. Nápisy Všetky nápisy musia byť viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné v bežných podmienkach používania tonometra a nesmú prekážať odčítaniu údajov indikačného zariadenia. Na tonometroch musia byť tieto nápisy: 3.1.1 na číselníku alebo stupnici symbol meracej jednotky: mm Hg alebo kPa 3.1.2 na číselníku, štítku alebo samotnom tonometri a) meno alebo značka výrobcu, b) typové označenie tonometra, c) značka schváleného typu, d) výrobné číslo, e) pri ortuťových tonometroch vnútorný priemer trubice obsahujúcej ortuť, 3.1.3 na manžete a) rozsah obvodu ramena, pre ktorý je manžeta určená, b) stred manžety označujúci správnu polohu manžety vzhľadom k artérii. 3.2 Voliteľné nápisy Na tonometroch môžu byť uvedené aj doplnkové nápisy za predpokladu, že neprekážajú odčítaniu údajov indikačného zariadenia. 3.3 Overovacie a zabezpečovacie značky 3.3.1 Na umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek musí byť vyhradené vhodné miesto. 3.3.2 Tonometer musí byť skonštruovaný tak, aby nebolo možné bez porušenia overovacích a zabezpečovacích značiek zmeniť jeho metrologické charakteristiky. 3.4 Sprievodná dokumentácia 3.4.1 Návod na obsluhu Návod na obsluhu musí obsahovať postup pri meraní tlaku krvi (voľba správnej veľkosti manžety, umiestnenie manžety na ramene a nastavenie rýchlosti poklesu tlaku pri meraní), odkaz na slovenské technické normy, metódu čistenia a podrobné inštrukcie na bezpečné zaobchádzanie s prístrojom, ktorý obsahuje ortuť. 3.4.2 Technické a metrologické charakteristiky tonometra Technické a metrologické charakteristiky musia obsahovať merací rozsah, najväčšiu dovolenú chybu merania tlaku v manžete, vnútorný priemer trubice pri ortuťových tonometroch, rozmery a hmotnosť tonometra (charakteristiky môžu byť uvedené v návode na obsluhu tonometra). 4. Skúšky 4.1 Stanovenie chyby merania tlaku v manžete. 4.2 Skúška vplyvu skladovania. 4.3 Skúška vplyvu teploty. 4.4 Stanovenie netesnosti pneumatického systému. 4.5 Skúška vplyvu rýchlosti znižovania tlaku pri samolinearizačných ventiloch. 4.6 Skúška ventilu na rýchle zníženie tlaku. 4.7 Kontrola vyhotovenia stupnice. 4.8 Kontrola vnútorného priemeru trubice ortuťového tonometra. 4.9 Skúška zabezpečenia proti vytečeniu ortuti ortuťového tonometra. 4.10 Skúška funkcie blokovacieho zariadenia. 4.11 Kontrola kvality ortuti (posudzuje sa vizuálne, pričom sa zisťuje, či povrch hladiny je zrkadlovo čistý). 4.12 Stanovenie chyby hysterézy deformačného tlakomera. 4.13 Kontrola konštrukčného vyhotovenia. 5. Schválenie typu 5.1 Pri schvaľovaní typu sa vykonajú všetky skúšky uvedené v bode 4 aspoň na dvoch tonometroch. Príslušné laboratóriá na základe výsledkov prebiehajúcich skúšok môžu požiadať o predloženie ďalších tonometrov. 5.2 Overenie zhody s technickými požiadavkami a metrologickým požiadavkami. 5.3 Tonometre predložené na schválenie typu sa skúšajú, či spĺňajú technické požiadavky a metrologické požiadavky podľa bodov 1, 2 a 3 skúškami uvedenými v bode 4. 5.4 Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovujú slovenské technické normy. 6. Overenie 6.1 Overenie zhody so schváleným typom (vonkajšia prehliadka). 6.2 Pri overení sa musia vykonať tieto skúšky: a) stanovenie chyby merania tlaku v manžete a chyby hysterézy deformačných tonometrov (body 2.1 a 2.4), b) stanovenie netesnosti pneumatického systému (bod 1.6.1.1). Ďalšie skúšky pre ortuťové tlakomery a) skúška funkcie blokovacieho zariadenia (bod 1.8.4), b) kontrola kvality ortuti (bod 4.11). 6.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovujú slovenské technické normy.“.

37.

V prílohe č. 48 prvej časti bode 1 sa slová „3 m^3 až 100 000 m^3“ nahrádzajú slovami „0,5 m^3 až 100 000 m^3“.

38.

V prílohe č. 48 druhej časti bode 2.1 písm. a) sa slová „3 m^3 až 100 000 m^3“ nahrádzajú slovami „0,5 m^3 až 100 000 m^3“.

39.

V prílohe č. 48 druhej časti bode 2.2 druhom ods. písmeno b) znie:

„b) 0,1 % pri triede presnosti 0,5,“.

40.

V prílohe č. 48 druhej časti bode 2.2 druhom ods. písmeno c) znie:

„c) 0,2 % pri triede presnosti 1,0,“.

41.

V prílohe č. 48 druhej časti bode 2.2 posledná veta znie: „Nádrže majúce triedy presnosti 0,3 a 0,5, ktoré nemajú zvislé steny (napríklad guľové alebo valcové vodorovné), sa môžu používať len na meranie menovitého objemu.“.

42.

V prílohe č. 48 druhej časti bode 2.3 tabuľka č. 1 vrátane nadpisu znie:

„Tabuľka č. 1 | Trieda presnosti | Najmenší rozdiel výšok hladín (mm) | | | | --- | --- | --- | --- | | Nádrže s pevnými stenami | Nádrže s plávajúcou strechou | | | | Nádrže so zvislými stenami | Ostatné nádrže | | | | 0,3 | 1 500 | - | - | | 0,5 | 1 000 | - | 2 000 | | 1,0 | 300 | 400 | 1 500 | | 2,5 | 100 | 150 | 500". |

43.

V prílohe č. 48 druhej časti bod 3.6 vrátane nadpisu znie:

„3.6 Automatické meranie hladiny Nádrže sa môžu vybaviť zariadeniami na automatické meranie výšky hladiny. Najväčšia dovolená chyba zariadenia (v % meranej výšky hladiny) je ± 0,04 % pre triedu presnosti 0,3, ± 0,06 % pre triedu presnosti 0,5, ± 0,1 % pre triedu presnosti 1,0, ± 0,25 % pre triedu presnosti 2,5.“.

44.

V prílohe č. 53 druhej časti oddiele I bod 6.2.2.1 znie:

„6.2.2.1 Skúška metrologických parametrov teplou vodou Skúška správnosti sa vykonáva teplou vodou s teplotou 50 ^oC ± 5 ^oC pri najmenej troch prietokoch: a) medzi 0,9 Qn a Qn, b) medzi 0,5 Qn a 0,6 Qn; pre prietokomery do Qn = 3 m^3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje, c) medzi Qt a 1,1 Qt, d) medzi Qmin a 1,1 Qmin; táto skúška sa vyžaduje iba pre prietokomery do Qn = 3 m^3/h vrátane. Počas tejto skúšky prietokomer nesmie prekročiť najväčšie dovolené chyby uvedené v bode 2.1.“.

45.

Príloha č. 57 vrátane nadpisu znie:

„Príloha č. 57 k vyhláške č. 210/2000 Z. z. LUXMETRE Prvá časť Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly 1. Táto príloha sa vzťahuje na luxmetre so selénovým alebo kremíkovým fotoelektrickým snímačom, ktoré sa používajú na meranie osvetlenosti vnútorných a vonkajších priestorov (ďalej len „luxmeter“) ako určené meradlá podľa § 8 zákona. 2. Luxmeter pred uvedením na trh podlieha prvotnému overeniu. Metódy skúšania pri overení sú uvedené v druhej časti. 3. Luxmeter, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, označí sa overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení. 4. Luxmeter počas používania ako určené meradlo podlieha následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení. Druhá časť Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overení luxmetrov 1. Termíny a definície 1.1 Luxmeter je prístroj na meranie osvetlenosti pozostávajúci z fotometrickej hlavice a vyhodnocovacieho systému s digitálnym alebo analógovým meradlom fotoprúdu. 1.2 Fotometrická hlavica je technické zariadenie luxmetra skladajúce sa z fotoelektrického snímača, filtra na korekciu spektrálnej citlivosti, súčastí upravujúcich smerovú citlivosť a upevňovacích súčastí. 1.3 Fotoelektrický snímač je prevodník žiarenia vo viditeľnej oblasti spektra od 380 nm do 830 nm na elektrický signál využívajúci vonkajší alebo vnútorný fotoelektrický jav. 1.4 Pomerná spektrálna svetelná účinnosť žiarenia V(λ) je podiel žiarivého toku pri vlnovej dĺžke λM k hodnote žiarivého toku pri vlnovej dĺžke λ , ktorý za určených podmienok budí v ľudskom oku vnem. λM = 555 nm je vlnová dĺžka, pri ktorej je spektrálna citlivosť priemerného ľudského oka maximálna. Funkcia V(λ) je konvenčne prijatá a tabelovaná. 1.5 Spektrálna chyba luxmetra je chyba zapríčinená odchýlkou relatívnej spektrálnej citlivosti luxmetra od funkcie V(λ). 1.6 Smerová chyba luxmetra je chyba spôsobená nepresným vyhodnotením účinkov svetla dopadajúceho na fotometrickú hlavicu z iného smeru ako kolmého. 1.7 Fotopické videnie je denné videnie sprostredkované pomocou čapíkov, možno pri ňom rozoznávať farby. Vnem vzniká pri adaptácii oka na jas väčší ako 3 cd.m^-2. 1.8 Skotopické videnie je nočné videnie sprostredkované pomocou tyčiniek, nedajú sa pri ňom rozoznávať farby. Vnem vzniká pri adaptácii oka na jas menší ako 0,01 cd.m^-2. 1.9 Mezopické videnie je súmračné videnie za podmienok medzi fotopickým a skotopickým videním. 2. Technické požiadavky 2.1 Fotoelektrický snímač luxmetra musí mať spektrálnu citlivosť prispôsobenú funkcii V(λ). Citlivosť fotoelektrického snímača na žiarenie mimo rozsahu viditeľného spektra musí byť potlačená. 2.2 Na zvyšovanie meracieho rozsahu luxmetra možno použiť nadstavce s kalibrovateľnými sivými filtrami alebo s opticko-mechanickými clonami, ktoré sa nasadia na fotoelektrický snímač. 2.3 Údaj meranej veličiny (lux) sa vo vyhodnocovacom systéme luxmetra zobrazuje analógovo alebo digitálne. 2.4 Ak má luxmeter zabudovaný vlastný napájací zdroj, umožňuje indikáciu stavu. 2.5 Luxmeter musí vydržať bez poškodenia krátkodobo 100-percentné preťaženie meracieho rozsahu a trvalo 20-percentné preťaženie meracieho rozsahu. 2.6 Luxmeter umožňuje meranie modulovaného žiarenia v rozsahu frekvencií od 40 Hz do 100 kHz. 3. Nápisy a značky Na luxmetri musia byť vyznačené tieto údaje: 3.1 označenie výrobcu, 3.2 označenie typu luxmetra, 3.3 výrobné číslo, 3.4 pracovná poloha, ak sa vyžaduje. 4. Preprava a balenie 4.1 Obal luxmetra zabezpečuje ochranu pred mechanickým poškodením pri transporte. 4.2 Luxmeter musí mať ochranu pred vplyvom prachu a vlhkosti. 4.3 Fotoelektrický snímač sa chráni pred svetlom v čase, keď sa nepoužíva na meranie. 4.4 Fotoelektrický snímač a nadstavce so sivými filtrami musia byť chránené pred znečistením a poškrabaním vhodným krytom alebo uložením v obale. 5. Metrologické požiadavky 5.1 Merací rozsah Základný merací rozsah luxmetra je od 10 lx do 10 000 lx. Pomocný rozsah je do 100 000 lx. Rozsahy do 10 lx nezohľadňujú mezopické ani skotopické podmienky videnia. 5.2 Pri overení luxmetra sa kontrolujú tieto metrologické charakteristiky: a) citlivosť, b) linearita, c) spektrálna citlivosť, d) krátkodobá časová nestabilita (únava), e) časová nestabilita, f) smerová citlivosť, g) teplotná závislosť. 6. Metódy skúšania pri overení 6.1 Druhy skúšok 6.1.1 Pri overovaní sa vykonajú tieto úkony: a) vonkajšia obhliadka, b) kalibrácia citlivosti, c) skúška linearity, d) určenie spektrálnej citlivosti, e) skúška krátkodobej časovej nestability (únavy), f) určenie smerovej chyby, g) určenie teplotnej závislosti. 6.2 Opis jednotlivých skúšok 6.2.1 Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či luxmeter nie je mechanicky poškodený a či má označenie podľa bodu 3. alej sa kontroluje, či luxmeter spĺňa technické požiadavky podľa bodu 2 a či je kompletný podľa technickej dokumentácie. 6.2.2 Luxmeter sa pri kalibrácii citlivosti kalibruje v každom rozsahu pre rad referenčných hodnôt. Pri určovaní linearity analógového luxmetra sa ako limitná hodnota berie maximálna referenčná hodnota a nameraná hodnota daného rozsahu. Pri digitálnych prístrojoch sa stanovuje ako limitná hodnota maximálna referenčná a k nej nameraná hodnota, pre ktorú sa normuje chyba linearity luxmetra. Výsledkom kalibrácie citlivosti a linearity luxmetra je tabuľka nameraných hodnôt s udaním neistôt. 6.2.3 Pri určení spektrálnej citlivosti sa stanovuje miera prispôsobenia relatívnej spektrálnej citlivosti k priebehu pomernej spektrálnej svetelnej účinnosti žiarenia V(λ) pre fotopické videnie s krokom 10 nm. Výsledkom merania je tabuľka nameraných hodnôt relatívnej spektrálnej citlivosti fotometrickej hlavice s udaním neistoty merania. 6.2.4 Pri skúšaní krátkodobej časovej nestability sa určuje zmena nameranej veličiny po 10 sekundách a 10 minútach od začiatku expozície luxmetra. Výsledkom merania je hodnota veľkosti nameranej veličiny s udaním jej neistoty. 6.2.5 Pri skúšaní smerovej citlivosti sa udáva tabuľka hodnôt nameranej veličiny v rozsahu uhlov dopadu svetla na prijímaciu plochu fotometrickej hlavice od 0^o do 85^o s udaním neistôt. 6.2.6 Pri určení teplotnej závislosti sa stanovuje činiteľ teploty pri zmene teploty z 0 ^oC na 22 ^oC. Výsledok merania sa udáva formou tabuľky s uvedením neistôt merania. 6.3 Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje slovenská technická norma.“.

46.

Za prílohu č. 67 sa vkladajú prílohy č. 68 až 71, ktoré znejú: