Zákon o dani z príjmov

výnos (príjem) vyplácaný zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok a výnos (príjem) vyplácaný z dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore zahrnovaný do osobitného základu dane podľa § 51ea,

q)

výnos (príjem) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu56) zahrňovaný do osobitného základu dane podľa § 51eb,

r)

suma vo výške poskytnutej pomoci pri splácaní úveru na bývanie formou vrátenia časti zvýšenej splátky úveru na bývanie39e) bankou a pobočkou zahraničnej banky,94) okrem stavebnej sporiteľne.39f)

(4)

Súčasťou základu dane je aj príjem, z ktorého daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 6 písm. a) až c)je možné považovať za preddavok na daň, pri ktorom daňovník využil možnosť daň vyberanú zrážkou odpočítať ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7. Súčasťou základu dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu, ktorý na území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom stálej prevádzkarne a daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) druhého bodus výnimkou subjektu nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2), a Národnej banky Slovenska je aj výnos z dlhopisov a pokladničných poukážok.

(5)

Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)

a)

je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,

b)

môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak

1.

tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,

2.

by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,

3.

preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a

4.

je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.

(6)

Úpravu základu dane závislej osoby na území Slovenskej republiky povolí správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, ak daňová správa štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, vykonala úpravu základu dane závislej osoby v zahraničí, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1. Povolenie takejto úpravy správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo písomne oznámi daňovníkovi. Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonal úpravu základu dane podľa odseku 5 alebo ak bola správcom dane vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1, môže iná závislá osoba, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou, vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie, ktoré podliehali úprave podľa odseku 5. Ak bola vykonaná úprava základu dane inej závislej osoby na území Slovenskej republiky podľa odseku 5 a daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b, je tento daňovník povinný vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie. Ak daňovník uplatňujúci si úľavu na dani podľa § 30a alebo § 30b znížil základ dane a súčasne uplatnil postup podľa § 30a ods. 8 alebo § 30b ods. 8, je iná závislá osoba na území Slovenskej republiky povinná vykonať úpravu základu dane pre kontrolované transakcie podľa odseku 5. Súčasne je daňovník povinný v lehote na podanie daňového priznania alebo dodatočného daňového priznania predložiť správcovi dane oznámenie o takto vykonanej úprave základu dane, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto oznámenie obsahuje

a)

označenie daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane podľa prvej až šiestej vety, v rozsahu

1.

daňové identifikačné číslo,

2.

meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

3.

obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

4.

informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

5.

informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

6.

ďalšie údaje identifikujúce daňovníka, ktorý vykonal úpravu základu dane,

b)

údaje o inej závislej osobe na území Slovenskej republiky, ktorá vykonala úpravu základu dane podľa odseku 5, v rozsahu

1.

daňové identifikačné číslo,

2.

meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,

3.

obchodné meno alebo názov, adresa sídla,

4.

informácia o uplatnení úľavy na dani pre príjemcov investičnej pomoci podľa § 30a,

5.

informácia o uplatnení úľavy na dani pre prijímateľa stimulov podľa § 30b,

6.

ďalšie údaje identifikujúce závislú osobu, ktorá vykonala úpravu základu dane,

c)

údaje o výške úpravy základu dane podľa prvej až šiestej vety.

(7)

Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.

(8)

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods. 5), alebo v ktorom dochádza k skončeniu podnikania daňovníka (§ 6) alebo k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo prenájmu (§ 6), upraví daňovník, ktorý

a)

účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. b), d) a e) a opravných položiek k nadobudnutému majetku, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19, a výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode a o pomernú výšku nájomného, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie alebo jeho časť; pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

b)

účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu,

c)

uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h).

(9)

Na účely zistenia základu dane podľa odseku 8 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu je zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

(10)

Rozdiel zo vzájomného započítania pohľadávok a záväzkov pri zlúčení, splynutí alebo odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaný podľa osobitného predpisu1) účtovaný na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo neuhradená strata minulých rokov sa zahrnie do základu dane v zdaňovacom období, ktoré začína rozhodným dňom podľa osobitného predpisu.77c)

(11)

Na vyčíslenie základu dane podľa odseku 1 pri

a)

kúpe podniku alebo jeho časti sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách a postupuje sa podľa § 17a, ak ide o daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c),

b)

nepeňažnom vklade sa použije ocenenie majetku v

1.

reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka,37a) ak sa postupuje podľa § 17b, alebo

2.

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d,

c)

premene sa použije ocenenie majetku v

1.

reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa § 17c a § 17ca, alebo

2.

pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa §17e a § 17ea.

(12)

Základ dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, sa

a)

zvýši o menovitú hodnotu pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri jej postúpení, a to aj ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej menovitá hodnota,

b)

zvýši pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo pri pohľadávke nadobudnutej postúpením vo výške jej obstarávacej ceny okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,

c)

zníži pri vyradení pohľadávky z účtovníctva alebo z evidencie o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením pri splnení podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom a siedmom bode,

d)

zníži o sumu vo výške zaplatenej obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade dlžníkom alebo postupníkom pri jej ďalšom postúpení, najviac však do výšky príjmov plynúcich z tejto úhrady.

(13)

Postup podľa odseku 19 použije pri zisťovaní základu dane daňovník, ktorý

a)

kupuje podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník kupujúci podnik“),

b)

je prijímateľom nepeňažného vkladu,

c)

je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením.

(14)

Súčasťou základu dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou je aj základ dane alebo daňová strata stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa odseku 1 s výnimkou výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa právnych predpisov platných v štáte, v ktorom je zdroj príjmu, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto právnych predpisoch. Rovnako postupuje daňovník pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva zo zahraničia na územie Slovenskej republiky, ak v zahraničí zostáva jeho stála prevádzkareň.

(15)

Pri zrušení opravných položiek a zrušení rezerv na účet nerozdelený zisk minulých rokov1) sa základ dane zvyšuje o zaúčtovanú výšku zostatkov týchto účtov, ak ich tvorba je považovaná za daňový výdavok. Opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, sa zahrnujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.

(16)

Do základu dane daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie (§ 12 ods. 2) sa pri predaji majetku, ktorý bol používaný na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu podľa § 25, zníženú o odpisy uplatnené v daňových výdavkoch vypočítané podľa § 27 alebo § 28. Pri predaji hmotného majetku, ktorý tento daňovník nepoužíval na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, je súčasťou základu dane aj rozdiel, o ktorý príjem z jeho predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie.

(17)

Kurzové rozdiely vznikajúce v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa zahrnujú do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtuje, ak sa nerozhodne zahrnovať ich do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník rozhodne zahrnovať kurzové rozdiely do základu dane v súlade s účtovníctvom, je povinný zahrnúť do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením môže pokračovať v postupe nezahrnovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve do základu dane, ak právnym nástupcom alebo nástupníkom je novozaložená obchodná spoločnosť alebo ak tento postup už uplatňoval aj daňovník, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením. Skutočnosti o osobitnom spôsobe zahrnovania a ukončenia zahrnovania kurzových rozdielov do základu dane vyznačí daňovník v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie.

(18)

Súčasťou základu dane je aj daň z pridanej hodnoty,

a)

na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočítanie pri registrácii podľa osobitného predpisu6) s výnimkou podľa odseku 3 písm. d),

b)

ktorá je dodatočne odpočítateľná alebo dodatočne neodpočítateľná, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty zmenil účel použitia hmotného majetku podľa osobitného predpisu.78)

(19)

Súčasťou základu dane daňovníka, okrem výdavkov (nákladov), ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov majetku, len po zaplatení sú

a)

kompenzačné platby vyplácané podľa osobitného predpisu37ad) u ich dlžníka,

b)

výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c)

výdavky (náklady) na marketingové štúdie a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka,

d)

odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv,79a)

e)

výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nespolupracujúceho štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

f)

výdavky (náklady) na poradenské služby a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22,120)

g)

paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,77d) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby,79b)

h)

výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta,79d)

i)

výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a),

j)

daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu,79e)

k)

odvod z nadmerných príjmov,79g)

l)

výdavky (náklady) na podporu športu podľa § 30ca, ak v príslušnom zdaňovacom období daňovník vykáže kladný základ dane.

(20)

Súčasťou základu dane je aj nepeňažný príjem prenajímateľa, ktorý je vlastníkom veci prenajatej na základe nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho vzťahu,80) (ďalej len "nájomná zmluva") a to vo výške výdavkov vynaložených nájomcom alebo užívateľom podľa osobitného predpisu80) (ďalej len "nájomca"), po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa, na technické zhodnotenie tejto veci nad rámec povinností dohodnutých v nájomnej zmluve80) a neuhradených prenajímateľom, a to v zdaňovacom období, v ktorom

a)

bolo technické zhodnotenie uvedené do užívania, ak o hodnotu technického zhodnotenia vlastník prenajatej veci zvýšil vstupnú (zostatkovú) cenu tohto majetku,

b)

došlo k skončeniu nájomnej zmluvy; nepeňažný príjem sa určí vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania (§ 27).

(21)

Nepeňažným príjmom prenajímateľa sú aj výdavky vynaložené nájomcom na opravy prenajatého hmotného majetku zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve.80)

(22)

Pri zisťovaní daňovej straty sa postupuje rovnako, ako pri zisťovaní základu dane.

(23)

Náklad, na ktorý bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19; zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená a sumou tejto rezervy, sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.

(24)

Pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo

a)

k porušeniu podmienok finančného prenájmu podľa § 2 písm. s) u daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, sa pri vyradení tohto hmotného majetku postupuje podľa § 19 ods. 3 písm. b), d), e) alebo písm. g),

b)

po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa § 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa § 27 a o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.

(25)

Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.

(26)

Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(27)

Daňovník okrem daňovníka podľa osobitného predpisu80a) a daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, základ dane zistený podľa odseku 1 písm. b) a c) upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu) tak, aby zvýšenie základu dane, ak od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku, ktorú na účely tohto ustanovenia nie je možné predĺžiť, uplynula doba dlhšia ako

a)

360 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 20 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

b)

720 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 50 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti,

c)

1 080 dní, predstavovalo v úhrne najmenej 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti.

(28)

Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde

a)

k postúpeniu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období postúpenia pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri postúpení pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej postúpenia nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 3 písm. h) najviac do výšky opravnej položky k pohľadávke, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

b)

k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 19, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. h) alebo sa zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r), ak bola pohľadávka v zdaňovacom období odpisu pohľadávky aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná; pri odpise pohľadávky, ktorá v zdaňovacom období jej odpisu nebola aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, je možné základ dane znížiť o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) najviac do výšky opravnej položky, ktorá bola daňovníkom uplatnená ako daňový výdavok v čase, keď ešte nebola pohľadávka premlčaná,

c)

k čiastočnému zaplateniu pohľadávky, upraví o časť opravnej položky podľa § 20.

(29)

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu1) a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa odseku 15. Daňovník môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.34)

(30)

Mimoriadny odvod podľa osobitného predpisu80aa) sa zahrnie do základu dane vo výške jeho úhrady alebo časti jeho úhrady, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

(31)

Pri vyradení hmotného majetku, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26 ods. 12, pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a 5, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 12 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28.

(32)

Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa odseku 27

a)

o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,

b)

dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa odseku 27, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,

c)

sa doterajší záväzok nahrádza novým záväzkom,80aaaa) základ dane sa zníži najviac o sumu, o ktorú menovitá hodnota pôvodného záväzku prevyšuje menovitú hodnotu nového záväzku, pričom na účely odseku 27 sa lehotou splatnosti záväzku rozumie splatnosť pôvodného záväzku,

d)

dôjde k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom38a) alebo k vyhláseniu konkurzu na daňovníka,80aaa) základ dane sa zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú sa zvyšoval základ dane podľa odseku 27 v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom,38a) alebo v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu;80b) postup podľa odseku 27 neuplatní daňovník na záväzky, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne potvrdenom súdom.38a)

(33)

Súčasťou základu dane

a)

sú mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času,80ab) ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období;1) následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa osobitného predpisu1) v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa,

b)

je výnos z predaja majetku, ktorý predávajúci súčasne nadobúda zmluvou o finančnom prenájme, účtovaný na účet výnosov budúcich období;1) následné zúčtovanie výnosov budúcich období podľa osobitného predpisu1) počas dohodnutej doby finančného prenájmu sa do základu dane nezahŕňa,

c)

je u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva ocenenie cenných papierov určených na obchodovanie účtované ako náklad alebo výnos pri oceňovaní reálnou hodnotou.

(34)

Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur. Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa u osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci.

(35)

Základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, sa zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

(36)

V zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal mikro účtovnou jednotkou podľa osobitného predpisu1) a v predchádzajúcom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia zmenu reálnej hodnoty cenných papierov, o ktorej účtoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa základ dane

a)

zvýši o hodnotu účtovanú do nákladov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov,

b)

zníži o hodnotu účtovanú do výnosov a odúčtovanú na účet nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účet neuhradená strata minulých rokov.

(37)

Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu,80ac) sa zníži o

a)

3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b)

1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38)

Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h) a l), odsekov 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h) a l), ods. 34, 35 a 37, § 17k, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39)

Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu,80aca) ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu,80acb) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla80aca) zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane, a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla80aca) do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu80acb) vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, pri ktorom nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu,80acb) uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40)

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje.1)

(41)

Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42)

Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43)

Súčasťou základu dane je príjem z predaja kryptoaktíva dosiahnutý pri výmene kryptoaktíva za majetok, pri výmene kryptoaktíva za iné kryptoaktívum alebo pri výmene kryptoaktíva za poskytnutie služby v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k tejto výmene, pri použití ocenenia vymieňaného kryptoaktíva reálnou hodnotou80acc) ku dňu výmeny.

(44)

Súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa odseku 1 písm. c) a využil možnosť oceňovať finančný majetok reálnou hodnotou do vlastných zdrojov bez vplyvu na výsledok hospodárenia, je pri realizácii tohto finančného nástroja aj suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie vrátane sumy, o ktorú sa neupravil základ dane podľa odseku 2 písm. d); to sa nevzťahuje na finančný majetok, z ktorého príjem (výnos) z predaja spĺňa podmienky na oslobodenie podľa § 13c. Pri uplatňovaní daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) sa vychádza zo vstupnej ceny finančného majetku podľa § 25a upravenej o sumu zmien vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným majetkom zahrnovaných do základu dane.

§ 17a

Predaj a kúpa podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách

(1)

Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene

a)

zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)],

b)

zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,

c)

zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku1) alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.1)

(2)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), ocení majetok podniku alebo jeho časť v reálnej hodnote, pričom pri odpisovaní majetku sa uplatní postup podľa § 26. Opravnú položku k nadobudnutému majetku odpisuje tento daňovník podľa osobitného predpisu.1) Pri pohľadávkach, ktoré nadobudol daňovník kúpou podniku alebo jeho časti, uplatní postup podľa § 17 ods. 12 písm. d). Záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik od daňovníka predávajúceho podnik sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ich tento kupujúci uhradí, ak ide o úhradu záväzkov, ktoré by boli pred predajom podniku alebo jeho časti u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom.

(3)

Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu1) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).

(4)

Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

a)

sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

b)

rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu1) a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

c)

sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(5)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;30) ak počas tohto obdobia

a)

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

b)

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

c)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b) alebo

d)

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.1) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri pohľadávke, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia alebo odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

a)

postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

odpise pohľadávky sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(8)

Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.30)

(9)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5.

§ 17b

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

(1)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia

a)

neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,1) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

b)

upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo, ak

4.

u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

c)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

d)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

e)

zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

f)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.80c)

(2)

Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je

a)

individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,37a)

b)

podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

(4)

Prijímateľ nepeňažného vkladu

a)

odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka,37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

1.

pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

2.

pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane

a)

rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

b)

goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti;80c) ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(7)

Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

(8)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.

(9)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d.

(10)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d.

(11)

Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

(12)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.

(13)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

§ 17c

Zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1)

Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b)

a)

upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

b)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

d)

zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

e)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2)

Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

a)

odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.77c)

(3)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a)

oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň,77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,80c)

b)

zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c)

zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1)až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c)ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b)alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30)alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(4)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(5)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

(9)

Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.

(10)

Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11)

Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.

§ 17ca

Odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1)

Základ dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b)

a)

upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu, 1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane nástupník tohto daňovníka,

b)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu 1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

d)

zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu 1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1)

e)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2)

Majetok a záväzky nadobudnuté nástupníkom od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa oceňujú reálnou hodnotou. Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

a)

odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu 1) zahrnie do základu dane daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením alebo tento nástupník jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň. 77c)

(3)

Do základu dane nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa

a)

oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu, 1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň, 77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento nástupník povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu, 80c)

b)

zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu; 1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c)

zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1) až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(4)

Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(5)

Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto nástupníka umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení nástupník tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17ea.

(6)