Zákon o dani z príjmov

Daňovník predávajúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve1) pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu1) a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).

(4)

Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o

a)

sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom,

b)

rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu1) a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

c)

sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(5)

Daňovník kupujúci podnik, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26. Goodwill alebo záporný goodwill sa zahrnuje do základu dane až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti;30) ak počas tohto obdobia

a)

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

b)

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

c)

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu,80b) alebo

d)

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 upraví základ dane o rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom. Zrušenie rezervy nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu.1) Na ďalšiu tvorbu rezerv u daňovníka kupujúceho podnik sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 a § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv.

(7)

Daňovník kupujúci podnik podľa odseku 5 pri pohľadávke, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia alebo odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej kúpou podniku alebo jeho časti ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, uplatní ako daňový výdavok podľa § 19 pri

a)

postúpení tejto pohľadávky reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

odpise pohľadávky sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(8)

Úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik podľa odsekov 1, 3 a 4 sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.30)

(9)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých kúpou podniku alebo jeho časti sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 5.

§ 17b

Nepeňažný vklad v reálnych hodnotách

(1)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), výsledok hospodárenia

a)

neupraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve,1) ak sa rozhodne tento rozdiel zahrnúť jednorazovo do základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

b)

upraví o rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu zistenou v účtovníctve1) postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu80c) podniku alebo jeho časti; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo, ak

4.

u vkladateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému úbytku cenných papierov a obchodného podielu pod hodnotu finančného majetku1) nadobudnutého týmto nepeňažným vkladom alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu dôjde k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je vkladateľ nepeňažného vkladu povinný zahrnúť celú zostávajúcu časť vykázaného rozdielu do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností,

c)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

d)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá je súčasťou nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

e)

zníži o rozdiel vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek už zahrnutých do základu dane podľa § 20 v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu;80c) súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

f)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27, v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu.80c)

(2)

Ak vkladateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve1) podľa odseku 1 písm. a), je povinný túto skutočnosť oznámiť prijímateľovi nepeňažného vkladu do 30 dní odo dňa splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu, ktorým je

a)

individuálne vložený majetok, ocení tento majetok hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka,37a)

b)

podnik alebo jeho časť, ocení takto nadobudnutý majetok a záväzky reálnou hodnotou.

(4)

Prijímateľ nepeňažného vkladu

a)

odpisuje hmotný majetok ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka37a) alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty alebo z hodnoty nepeňažného vkladu započítaného na vklad spoločníka,37a) ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní postup podľa odseku 1 písm. a), pričom

1.

pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,

2.

pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane

a)

rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej nepeňažným vkladom sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u prijímateľa nepeňažného vkladu sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

b)

goodwill alebo záporný goodwill až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti;80c) ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu zahrnuje do základu dane ako daňový výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej prijímateľom nepeňažného vkladu v ocenení reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky nepeňažným vkladom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(7)

Ak počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) dôjde u prijímateľa nepeňažného vkladu k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom, je prijímateľ nepeňažného vkladu túto skutočnosť povinný oznámiť vkladateľovi nepeňažného vkladu s výnimkou, ak oznámil skutočnosti podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti.

(8)

Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok mimo územia Slovenskej republiky, postupuje podľa odseku 1 písm. a). Rovnako sa postupuje, ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)] pri individuálne vloženom majetku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.

(9)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorému na území Slovenskej republiky zostáva stála prevádzkareň, môže tento prijímateľ pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak nepoužije postup podľa § 17d. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d.

(10)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], pri nepeňažnom vklade podniku alebo jeho časti prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky, môže tento prijímateľ oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak preukáže, že rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve vkladateľa nepeňažného vkladu, bol u vkladateľa nepeňažného vkladu preukázateľne zdanený a prijímateľ nepeňažného vkladu neuplatní postup podľa § 17d.

(11)

Postup podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 použije primerane vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a); ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2.

(12)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých nepeňažným vkladom sa na účely tohto zákona vychádza z hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 3.

(13)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

§ 17c

Zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1)

Základ dane daňovníka zrušeného bez likvidácie sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b)

a)

upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu,1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca tohto daňovníka,

b)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie,

d)

zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1)

e)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2)

Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie sa oceňujú reálnou hodnotou. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie

a)

odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) zahrnie do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie alebo tento právny nástupca jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň.77c)

(3)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a)

oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň,77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento právny nástupca povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu,80c)

b)

zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu;1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c)

zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1)až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c)ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie,80b)

2.

daňovník zaniká v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu,80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b)alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30)alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(4)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej zlúčením, splynutím alebo rozštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(5)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(6)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto právneho nástupcu umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17e, pričom právny nástupca môže odpočítavať daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(7)

Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento právny nástupca môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane právneho nástupcu podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17e.

(8)

Na uplatnenie daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

(9)

Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.

(10)

Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11)

Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.

§ 17ca

Odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych hodnotách

(1)

Základ dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b)

a)

upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázanú podľa osobitného predpisu, 1) ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane nástupník tohto daňovníka,

b)

upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou odpisovaného hmotného majetku zistenou podľa osobitného predpisu 1) a jeho zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou 80ad) neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g) a o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane,

c)

zníži o sumu (výšku) rezervy, ktorej tvorba nebola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom a ktorá prechádza na nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

d)

zníži o rozdiel vo výške vytvorených opravných položiek podľa osobitného predpisu 1) a opravných položiek, ktoré už boli zahrnuté do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1)

e)

zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27.

(2)

Majetok a záväzky nadobudnuté nástupníkom od daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa oceňujú reálnou hodnotou. Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením,

a)

odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty ako novoobstaraný majetok postupom podľa § 26 alebo

b)

môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, pričom pri rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu so spôsobu výpočtu podľa § 27 a pri zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26, ak oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu 1) zahrnie do základu dane daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením alebo tento nástupník jednorazovo v tom zdaňovacom období, v ktorom nastal rozhodný deň. 77c)

(3)

Do základu dane nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa

a)

oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázané podľa osobitného predpisu, 1) môžu zahrnúť podľa odseku 2 alebo až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň, 77c) ak odsek 11 neustanovuje inak; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je tento nástupník povinný zahrnúť zostávajúcu časť týchto rozdielov do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k vzniku niektorej z týchto skutočností; ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu 80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku 30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu, 80c)

b)

zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovanom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, ak náklad vzťahujúci sa k tomuto záväzku by bol daňovým výdavkom, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa zahrnuje do základu dane podľa osobitného predpisu; 1) na ďalšiu tvorbu rezerv u tohto daňovníka sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 23 alebo § 20 o tvorbe, použití alebo zrušení rezerv,

c)

zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa osobitného predpisu,1) až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň;77c) ak počas tohto obdobia

1.

sa daňovník zrušuje s likvidáciou, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu jeho vstupu do likvidácie, 80b)

2.

sa daňovník zrušuje bez likvidácie, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu, 80b)

3.

je na daňovníka vyhlásený konkurz, najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu80b) alebo

4.

dôjde k predaju podniku, najneskôr ku dňu nadobudnutia účinnosti zmluvy o predaji podniku30) alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, najneskôr ku dňu splatenia nepeňažného vkladu.80c)

(4)

Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zahrnuje do základu dane daňový výdavok podľa § 19

a)

pri postúpení pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej postúpenia aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, reálnu hodnotu tejto pohľadávky bez príslušenstva, najviac do výšky príjmu z jej postúpenia alebo sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní,

b)

pri odpise pohľadávky, ktorá bola v zdaňovacom období jej odpisu aspoň jeden kalendárny deň nepremlčaná, nadobudnutej odštiepením obchodných spoločností alebo družstiev ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako jej menovitá hodnota, sumu najviac do výšky

1.

20 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 360 dní,

2.

50 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 720 dní,

3.

100 % z reálnej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva, ak odo dňa nadobudnutia pohľadávky pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev 77c) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.

(5)

Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne tohto nástupníka umiestnenej na území Slovenskej republiky, ocení nástupník tento majetok a záväzky reálnou hodnotou podľa odseku 2, ak sa nepoužije postup podľa § 17ea.

(6)

Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a majetok ostáva súčasťou stálej prevádzkarne mimo územia Slovenskej republiky, tento nástupník môže oceniť majetok a záväzky reálnou hodnotou, ak oceňovacie rozdiely z precenenia majetku sú súčasťou základu dane nástupníka podľa odseku 3 písm. a) a neuplatní postup podľa § 17ea.

(7)

Pri uplatnení daňových výdavkov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty majetku a záväzkov podľa odseku 2.

(8)

Ak majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou nástupníka so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17ea.

(9)

Ak nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(10)

Ak u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu 1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov 2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov 2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.

§ 17d

Nepeňažný vklad v pôvodných cenách

(1)

Do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu,80c)

a)

nezahrnuje rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka37a) a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve,1) pričom prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme vložený majetok a záväzky v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu1) a hmotný majetok a nehmotný majetok v pôvodných cenách podľa § 25,

b)

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, hmotného majetku a nehmotného majetku,

c)

zahrnujú rezervy podľa § 20,

d)

zahrnujú opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu80c) a prijímateľ nepeňažného vkladu môže pokračovať v ich tvorbe podľa § 20.

(2)

Do základu dane prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, podnik alebo jeho časť, sa

a)

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva a pri ďalšej tvorbe rezervy uznanej za daňový výdavok prijímateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 20; náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa zahrnuje do základu dane tohto prijímateľa v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u tohto prijímateľa podľa § 17 ods. 23, pričom sa obdobne postupuje pri opravnej položke,

b)

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill.

(3)

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hodnotu pohľadávky v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u vkladateľa nepeňažného vkladu, dátum splatnosti pohľadávky, opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)

Vkladateľ nepeňažného vkladu uplatní z vypočítaného ročného odpisu podľa § 26 až 28 pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval.1)

(5)

Prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme hmotný majetok a nehmotný majetok nadobudnutý nepeňažným vkladom podniku alebo jeho časti, vrátane jednotlivých zložiek majetku v pôvodných cenách, už uplatnené daňové odpisy vrátane zostatkových cien podľa § 25 ods. 3 a uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, a to počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný v majetku prijímateľa nepeňažného vkladu. Pri nehmotnom majetku pokračuje prijímateľ nepeňažného vkladu v odpisovaní z pôvodnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) tohto prijímateľa najviac do výšky podľa § 25 ods. 3.

(6)

Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu,80c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)

(7)

Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť, ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b.

(8)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť alebo individuálne vložený majetok a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky a sú splnené podmienky podľa odseku 7, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne

a)

prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ktoré sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť a vkladateľom tohto nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu podľa § 2 písm. d) druhého bodu vzniká mimo územia Slovenskej republiky stála prevádzkareň, prijímateľ nepeňažného vkladu pri vyčíslení základu dane

a)

prevezme hodnotu majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. a) v pôvodných cenách, vytvorené rezervy, opravné položky a účty časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne primerane podľa odseku 5.

(10)

Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(11)

Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), uplatní primerane postup podľa odsekov 1, 4 a 7.

(12)

Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je ocenenie

a)

majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitného predpisu1) a

b)

hmotného majetku a nehmotného majetku u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa § 25.

(13)

Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

§ 17e

Zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách

(1)

Do základu dane daňovníka zrušeného bez likvidácie v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) sa

a)

nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu,1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu,1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

b)

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku,1) ak právny nástupca tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c)

zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu,80b) a právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2)

Do základu dane právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa

a)

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u právneho nástupcu postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

b)

náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu,1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

c)

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu neupravený podľa osobitného predpisu.1)

(3)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)

Daňovník zrušený bez likvidácie zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval.1)

(5)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne1) právneho nástupcu najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6)

Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu,77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu.34)

(7)

Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa postupuje podľa § 30.

(8)

Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak

a)

právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b)

majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,

c)

členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,

d)

právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

(9)

Ak pri zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 8, právny nástupca

a)

neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, s výnimkou opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5,

c)

odpočítava daňovú stratu daňovníka zrušeného bez likvidácie vo výške a spôsobom podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

(10)

Ak pri zániku daňovníka v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý zanikol v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.

(11)

Pôvodnou cenou pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

a)

majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa osobitného predpisu1) bez precenenia na reálnu hodnotu a

b)

hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka zrušeného bez likvidácie zistené podľa § 25.

(12)

Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(13)

Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak zlúčenie, splynutie alebo rozštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(14)

Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku alebo finančnému majetku, celá vyplatená suma sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.

§ 17ea

Odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách

(1)

Do základu dane daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b) sa

a)

nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaná podľa osobitného predpisu, 1) ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré nástupník tohto daňovníka prevzal v pôvodných cenách podľa osobitného predpisu, 1) a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktoré prevzal v ocenení podľa § 25,

b)

nezahrnujú opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, 1) ak nástupník tohto daňovníka prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku,

c)

zahrnujú aj rezervy podľa § 20 a opravné položky k pohľadávkam uznané za daňový výdavok v rozsahu najviac podľa § 20 a najneskôr v tom zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, 80b) a nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, môže pokračovať v tvorbe opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20.

(2)

Do základu dane nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sa

a)

zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy podľa § 20 a výškou skutočnej úhrady záväzku v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade záväzku, ku ktorému bola tvorená táto rezerva, pričom pri ďalšej tvorbe rezervy zahrnovanej do základu dane podľa § 20 ods. 1 sa u nástupníka postupuje podľa § 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

b)

náklad, ku ktorému bola tvorená rezerva podľa osobitného predpisu, 1) ktorej tvorba nie je súčasťou základu dane podľa § 20, zahrnuje do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením podľa § 17 ods. 23; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke,

c)

nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe nástupníka neupravený podľa osobitného predpisu. 1)

(3)

Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dátum splatnosti pohľadávky, vytvorenú opravnú položku podľa § 20 a pokračuje v tvorbe tejto opravnej položky podľa § 20.

(4)

Daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu na celé kalendárne mesiace, počas ktorých tento daňovník majetok účtoval. 1)

(5)

Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace, počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u tohto nástupníka. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a zostatkové ceny majetku podľa § 25 ods. 3 a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. Pri nehmotnom majetku nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania ustanovenej v odpisovom pláne 1) nástupníka najviac do výšky podľa § 25 ods. 3. Pri neodpisovanom majetku nástupník prevezme vstupnú cenu podľa § 25.

(6)

Nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením alebo ak tento ešte nevznikol, daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, eviduje výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň podľa osobitného predpisu, 77c) najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa osobitného predpisu. 34)

(7)

Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak

a)

nástupníkom daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, je nástupník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

b)

majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou nástupníka umiestnenou na území Slovenskej republiky,

c)

členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých týmto nástupníctvom v pôvodných cenách,

d)

nástupník daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením ocení majetok a záväzky nadobudnuté nástupníctvom v pôvodných cenách.

(8)

Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, vznikne tomuto nástupníkovi na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a sú splnené podmienky podľa odseku 7, nástupník

a)

neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky k pohľadávkam podľa § 20,

b)

pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne podľa odseku 5.

(9)

Ak pri rozdelení odštiepením daňovníka so sídlom v zahraničí, ktorého nástupníkom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto nástupníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník, ktorý sa rozdeľuje odštiepením sídlo, umožňuje nástupníkovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a nástupník ocení majetok a záväzky nadobudnuté nástupníctvom v pôvodných cenách, tento nástupník pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý sa rozdeľuje odštiepením so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.

(10)

Pôvodnou cenou pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev je ocenenie

a)

majetku a záväzkov u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zistené podľa osobitného predpisu 1) bez precenenia na reálnu hodnotu a

b)

hmotného majetku a nehmotného majetku u daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, zistené podľa § 25.

(11)

Ak nástupníkovi daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením so sídlom v zahraničí, vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.

(12)

Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov odštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov odštiepenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

(13)

Ak u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu 1) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri rozdelení odštiepením a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Ak sa oceňovacie rozdiely z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev vzťahujú iba k neodpisovanému majetku alebo finančnému majetku, celá vyplatená suma oceňovacích rozdielov sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u nástupníka daňovníka, ktorý sa rozdeľuje odštiepením, dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme

a)

zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev,

b)

z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov 2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri odštiepení obchodných spoločností alebo družstiev.

§ 17f

Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia

(1)

Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom

a)

daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo

b)

daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.

(2)

Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu

a)

prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo

b)

presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky.

(3)

Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.

(4)