Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

materiálno-technickom vybavení učební, miestností pre športovú a záujmovú činnosť,

d)

podpore a pomoci pri uplatňovaní nových metód a spôsobov resocializácie, uskutočňovaní odborných seminárov a špecializovanej prípravy personálu na zaobchádzanie s odsúdenými.

(4)

Činnosti uvedené v odseku 3 nesmú nahrádzať činnosti, ktorých plnením je poverený zbor podľa osobitného predpisu16) a ktoré určeným príslušníkom zboru a zamestnancom zboru vyplývajú z popisu služobnej alebo pracovnej činnosti.

(5)

Ak zástupca uvedený v odseku 1 koná spôsobom ohrozujúcim účel výkonu trestu alebo porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, ústav môže navrhnúť organizácii ukončenie poverenia príslušného zástupcu alebo ukončenie spolupráce.

§ 67

Spolupôsobenie pri zaobchádzaní

Okrem plnenia úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov súdy a prokuratúra spolupôsobia s ústavom pri zaobchádzaní s odsúdenými, najmä

a)

účasťou na prednáškach a besedách v rámci právnej výchovy odsúdených,

b)

spoluprácou alebo metodickou pomocou pri uskutočňovaní sociálno-právneho poradenstva pre odsúdených.

§ 68

Duchovná služba

(1)

Duchovná služba sa poskytuje najmä

a)

vykonávaním bohoslužieb,

b)

individuálnymi rozhovormi, pastoračnými návštevami, spoveďou a vysluhovaním sviatostí,

c)

vedením študijných skupín na výklad náboženskej literatúry,

d)

zabezpečovaním náboženskej literatúry,

e)

podieľaním sa na činnostiach podľa § 66 ods. 3.

(2)

Ústav vytvára podmienky na poskytovanie duchovnej služby; v ústavnom poriadku alebo v ponukových listoch informuje odsúdených o možnosti jej poskytovania.

(3)

Ústav môže zabezpečiť po dohode s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností priestory na bohoslužby, osobné rozhovory duchovného s odsúdenými a spovede. Ústav nesmie vytvárať podmienky, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovali akúkoľvek cirkev alebo náboženskú spoločnosť na úkor inej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

(4)

Právom odsúdeného zúčastniť sa na duchovných službách nie sú dotknuté ustanovenia o právach a povinnostiach odsúdeného.

DEVIATA HLAVA

ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ

Prvý oddiel

Výkon trestu mladistvých

§ 69

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ak sa v tejto časti neustanovuje inak, použijú sa na výkon trestu mladistvých ustanovenia tejto vyhlášky upravujúce výkon trestu v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

(2)

U mladistvého sa uplatňujú také spôsoby zaobchádzania, ktoré minimalizujú negatívne účinky izolácie od spoločnosti. Zaobchádzanie s mladistvým je zamerané najmä na zvyšovanie vedomia zodpovednosti, samostatnosti, získavanie kvalifikácie a pozitívneho vzťahu k práci, na vzdelávanie a rozvíjanie záujmovej činnosti.

(3)

Pri zaobchádzaní s mladistvým sa využívajú aj možnosti organizovania kultúrno-osvetových činností a vzdelávania mimo ústavu.

§ 70

Vnútorná diferenciácia

(1)

Mladiství sa podľa intelektových schopností a resocializačnej prognózy umiestňujú v ústave do dvoch diferenciačných skupín, v ktorých rozsah práv aj obmedzení je rovnaký; to neplatí u mladistvého podľa odseku 5.

(2)

Mladistvý s nenarušeným intelektom sa umiestňuje do I. diferenciačnej skupiny a podskupiny

a)

I/A pre mladistvých s priaznivou resocializačnou prognózou alebo

b)

I/B pre mladistvých s menej priaznivou resocializačnou prognózou.

(3)

Mladiství so zníženými intelektovými schopnosťami (v pásme subnormy a nižšie) sa umiestňujú do II. diferenciačnej skupiny a podskupiny

a)

II/A pre mladistvých s priaznivou resocializačnou prognózou alebo

b)

II/B pre mladistvých s menej priaznivou resocializačnou prognózou.

(4)

Pri umiestňovaní do oddielov príslušných diferenciačných podskupín sa prihliada najmä na vzdelanie, úroveň pracovných schopností, povahové vlastnosti a závažnosť spáchanej trestnej činnosti.

(5)

Na výkon trestu mladistvého, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa primerane použijú ustanovenia § 79 až 84 zákona.

§ 71

Návštevy

(1)

Trvanie návštevy je vymedzené časovým rozvrhom dňa. Návšteva sa uskutočňuje raz za týždeň spravidla bez priameho dozoru príslušníka zboru vo vyhradenej miestnosti alebo na voľnom priestranstve v ústave. Mladistvý môže byť počas návštevy oblečený vo vlastnom odeve.

(2)

Ak sa v čase návštevy organizujú kultúrne a športové vystúpenia mladistvých, návštevníkom sa môže povoliť účasť na nich; taktiež možno povoliť prehliadku určených priestorov ústavu.

§ 72

Vzdelávanie a kultúrno-osvetová činnosť

(1)

Kultúrno-osvetová činnosť mladistvých je zameraná na zvyšovanie ich kultúrnej a vzdelanostnej úrovne, právneho vedomia, osvojovanie si mravných noriem a pozitívne formovanie občianskych postojov a morálky.

(2)

Ústav po dohode s príslušným orgánom štátnej správy v školstve, obcou alebo so samosprávnym krajom (ďalej len „školský orgán“) zabezpečuje povinnú školskú dochádzku mladistvým formou denného štúdia alebo doplnenie základného vzdelania formou denného štúdia v ústave aj mladistvým, na ktorých sa už povinná školská dochádzka nevzťahuje, ak o to požiadajú.

(3)

Ak mladistvý splnil podmienky na štúdium na škole poskytujúcej stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie, umožní sa mu po dohode so školským orgánom študovať a individuálne sa pripravovať do školy alebo na praktický výcvik.

(4)

Ústav v spolupráci so školským orgánom zabezpečuje pre mladistvých vyučenie a zaučenie v rôznych profesiách.

(5)

Vzdelávanie sa spravidla organizuje v detašovanej triede základnej školy, strednej školy v ústave alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

(6)

Mladistvý môže pri kultúrno-osvetových aktivitách a návšteve školského zariadenia mimo ústavu používať vlastný odev.

(7)

Účasť mladistvého na kultúrno-osvetových aktivitách a vzdelávaní, do ktorého bol zaradený, je povinná.

§ 73

Záujmová činnosť

(1)

Záujmová činnosť mladistvých sa vykonáva podľa ich individuálnych predpokladov, záujmov a resocializačných potrieb. Mladistvému sa umožní vybrať si, v ktorom záujmovom krúžku chce pracovať; pritom môže pracovať súčasne vo viacerých záujmových krúžkoch.

(2)

Prehliadka výsledkov záujmovej činnosti mladistvých sa koná spravidla raz za šesť mesiacov.

§ 74

Príprava na prepustenie

(1)

Príprava mladistvého na prepustenie z výkonu trestu spočíva v skupinových výchovných postupoch a individuálnom poradenstve, účasti na podujatiach mimo ústavu v sprievode pedagóga a informatívnych vychádzkach.

(2)

Pred dodaním mladistvého na výkon ochrannej výchovy zašle ústav s dvojmesačným predstihom príslušnému výchovnému zariadeniu oznámenie o nadchádzajúcom prepustení z výkonu trestu a výpis z jeho pedagogickej dokumentácie; rovnako sa postupuje na základe písomného vyžiadania príslušného výchovného zariadenia alebo zariadenia na výkon rozhodnutia súdu zabezpečujúceho výkon rozhodnutia súdu o ústavnej starostlivosti, výchovnom opatrení alebo predbežnom opatrení.

(3)

Ústav podá správu o správaní mladistvého alebo o zdravotnom stave mladistvého jeho rodičom alebo zákonnému zástupcovi aj bez žiadosti týchto osôb, ak má za to, že je to potrebné na udržanie alebo zlepšenie kontaktov mladistvého.

(4)

Správu o správaní mladistvého zašle ústav na základe písomného vyžiadania príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately.

Druhý oddiel

Výkon trestu žien

§ 75

Výkon trestu žien

(1)

Výkon trestu žien sa uskutočňuje s prihliadnutím na ich fyziologické a psychické osobitosti.

(2)

V ubytovniach odsúdených žien sa vytvoria podmienky na pranie osobnej bielizne, vykonávanie drobných opráv osobných vecí a individuálnu prípravu jednoduchých jedál tepelnou úpravou.

(3)

Pri úprave zovňajšku odsúdených žien sa umožní primerané používanie vlastných kozmetických prípravkov.

Tretí oddiel

§ 76

Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti

Ak je to účelné a odsúdení prejavia záujem, ústav organizuje pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti kurz štátneho jazyka.

DESIATA HLAVA

ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU

Prvý oddiel

Výkon trestu v špecializovaných oddieloch

§ 77

Nástupný oddiel

(1)

Nástupný oddiel sa zriaďuje v každom ústave okrem prípadov uvedených v § 78 ods. 2 zákona. Ak vzhľadom na počet alebo zloženie odsúdených nie je účelné zriadiť nástupný oddiel, zriadi sa nástupná cela alebo izba (ďalej len „nástupný oddiel“) s primeranou ubytovacou kapacitou. Nástupný oddiel je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov v ústave.

(2)

Odsúdený sa umiestni do nástupného oddielu ihneď po nástupe do výkonu trestu v určenom ústave. Dĺžka pobytu v nástupnom oddiele je spravidla sedem dní; ak je to účelné, možno odsúdeného ponechať v nástupnom oddiele aj dlhšie.

(3)

Odsúdenému sa umožní, aby sa vykúpal, ostrihal a oholil, poskytne sa mu ústavný odev, bielizeň a obuv a podrobí sa potrebným hygienickým a protiepidemickým opatreniam, zdravotným úkonom a tiež sa mu umožní nadviazať písomný styk s osobami na slobode.

(4)

Riaditeľ ústavu určí príslušníka zboru, ktorý oboznámi odsúdeného v nástupnom oddiele so zákonom, s touto vyhláškou a ústavným poriadkom. Odsúdenému sa umožní oboznámiť sa s prostredím ústavu, charakterom prác, ktoré sa v ústave alebo mimo ústavu vykonávajú, s možnosťami doplniť si vzdelanie alebo rekvalifikovať sa a s možnosťami trávenia voľného času v ústave.

(5)

Pedagóg spolupracuje v nástupnom oddiele so sociálnym pracovníkom, ktorý najmä získava poznatky o sociálnej situácii a zisťuje možnosť vzniku sociálnych problémov odsúdeného. Zistené poznatky zaznamenáva do osobnej karty odsúdeného. V prípade potreby pedagóg prizýva aj psychológa a ďalších špecialistov v ústave.

(6)

Odsúdený, u ktorého bolo rozhodnuté, že bude trest vykonávať v oddelení na výkon trestu zriadenom v ústave na výkon väzby alebo v nemocnici sa ustanovenia odsekov 1 a 2 použijú primerane tak, aby boli zabezpečené činnosti uvedené v odsekoch 3 až 5; činnosti podľa odseku 5 zabezpečuje určený pedagóg.

§ 78

Oddiel doživotných trestov

(1)

Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia. Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene.

(2)

Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1“. Do diferenciačnej podskupiny „D2“ možno odsúdeného umiestniť po vykonaní časti trestu za podmienok ustanovených v odseku 4.

(3)

V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel. Odsúdenému možno na návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomnú návštevu v rámci diferenciačnej podskupiny „D1“.

(4)

Ak odsúdený dlhodobo plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje pozitívne zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného zaradiť do diferenciačnej podskupiny „D2“, ktorá je charakteristická zmiernením niektorých obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä

a)

povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely,

b)

umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2“,

c)

povolením návštevy priamym kontaktom,

d)

organizovaním skupinových aktivít,

e)

povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru.

(5)

O zaradení odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2“ môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na základe návrhu pedagóga po prerokovaní v komisii.

(6)

Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania

a)

odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,

b)

zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu,

c)

odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu,

d)

zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu,

e)

aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater,

f)

odsúdený sa ubytuje v cele.

§ 79

Oddiel špecializovaného zaobchádzania

(1)

Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje v ústave so všetkými stupňami stráženia a s ubytovacou kapacitou spravidla pre 20 odsúdených. O zriadení alebo zrušení oddielu špecializovaného zaobchádzania rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa ústavu; súčasťou návrhu na zriadenie je projekt.

(2)

V projekte sa určí účel a pôsobnosť oddielu špecializovaného zaobchádzania, návrh priestorových a materiálnych podmienok, vnútornej bezpečnosti, personálneho zabezpečenia a určia sa metódy a postupy plánované pri uskutočňovaní špecializovaného zaobchádzania s odsúdenými.

(3)

Oddiel špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje pre odsúdených

a)

s duševným ochorením, poruchou osobnosti alebo inými závažnými psychickými problémami vyžadujúcimi špecializované zaobchádzanie,

b)

s problémami s adaptáciou na podmienky výkonu trestu,

c)

ktorým súd uložil ochranné liečenie.

(4)

O umiestnení odsúdeného do oddielu špecializovaného zaobchádzania alebo zrušení umiestnenia môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga, psychológa alebo psychiatra po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.

(5)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 3 písm. a) sa uplatňuje najmä program intenzívnej liečebno-výchovnej starostlivosti, kde

a)

odsúdený plní program zaobchádzania a zúčastňuje sa na organizácii a spravovaní oddielu; pritom sa prihliada na závažnosť stanovenej diagnózy a jeho psychický stav,

b)

zaobchádzanie s odsúdeným je zamerané na jeho psychický stav a odstránenie problémov vo výkone trestu,

c)

režim a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, psychickému stavu a liečbe,

d)

uplatňujú sa špeciálno-pedagogické, poradenské a terapeutické metódy a skupinové a individuálne formy práce; ak to podmienky v ústave umožňujú a ak sa tým zlepší psychický stav odsúdeného, môže byť zaradený do práce na pracovisku v ústave,

e)

odsúdený sa podľa psychického stavu môže zúčastňovať na aktivitách organizovaných pre celý ústav.

(6)

Za odsúdeného podľa odseku 3 písm. b) sa považuje odsúdený,

a)

ktorý nemá osvojené základné hygienické návyky a sociálne zručnosti,

b)

ktorého intelektové schopnosti sa pohybujú v pásme subnormy a nižšie,

c)

ktorý pre osobnostné vlastnosti nie je schopný vykonávať trest mimo špecializovaného oddielu,

d)

u ktorého pre fyzické danosti a osobnostné vlastnosti možno predpokladať, že bude zneužívaný odsúdenými.

(7)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 6 sa uplatňuje ochranný program zaobchádzania, v rámci ktorého

a)

odsúdený sa nezúčastňuje na jeho určení a zúčastňuje sa na organizácii a činnosti oddielu; pritom sa prihliada na úroveň jeho intelektových schopností a zručností,

b)

zaobchádzanie je zamerané na nácvik hygienických návykov, sociálnych zručností, vytváranie pracovných návykov a zodpovednosti,

c)

časový rozvrh dňa a organizácia aktivít sú prispôsobené osobnostným vlastnostiam odsúdených, intelektovým schopnostiam a sociálnym zručnostiam,

d)

uplatňujú sa špeciálnopedagogické, poradenské, skupinové a individuálne formy práce,

e)

odsúdeného možno zaradiť do práce na pracovisku v ústave, ak to podmienky v ústave umožňujú a odsúdený má na to predpoklady.

(8)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu špecializovaného zaobchádzania podľa odseku 3 písm. c) sa uplatňujú metódy a prostriedky určené na vykonávanie ochranného liečenia, ako i ustanovený liečebný poriadok.

(9)

V oddiele špecializovaného zaobchádzania sa zriaďuje miestnosť na terapeutickú činnosť a môže sa zriadiť aj kompenzačná miestnosť.

(10)

Odsúdenému, ktorý bol umiestnený v špecializovanom oddiele a pominuli dôvody na také umiestnenie, sa určí diferenciačná skupina podľa kritérií určených pre vnútornú diferenciáciu.

§ 80

(1)

Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným alebo ústavným spôsobom v určenom psychiatrickom oddelení v ústave a nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „psychiatrické oddelenie“).

(2)

Počas výkonu trestu možno vykonať dobrovoľné protialkoholické liečenie a protitoxikomanické liečenie v určenom psychiatrickom oddelení.

(3)

Druhy ochranného liečenia sú:

a)

psychiatrické ochranné liečenie,

b)

protitoxikomanické ochranné liečenie,

c)

protialkoholické ochranné liečenie,

d)

sexuologické ochranné liečenie,

e)

ochranné liečenie patologického hráčstva.

§ 81

(1)

Ochranné liečenie sa začne čo najskôr po nástupe do výkonu trestu s prihliadnutím na kapacitné možnosti psychiatrického oddelenia, ak to zdravotný stav odsúdeného umožňuje.

(2)

Ochranné liečenie sa u odsúdeného vykoná, ak bolo uložené popri treste a do konca výkonu trestu zostávajú najmenej

a)

pri psychiatrickom ochrannom liečení dva mesiace,

b)

pri protitoxikomanickom ochrannom liečení päť mesiacov,

c)

pri protialkoholickom ochrannom liečení päť mesiacov,

d)

pri sexuologickom ochrannom liečení tri mesiace,

e)

pri ochrannom liečení patologického hráčstva päť mesiacov.

(3)

Ak boli odsúdenému uložené viaceré druhy ochranného liečenia, vykonávajú sa v tomto poradí:

a)

psychiatrické ochranné liečenie,

b)

sexuologické ochranné liečenie,

c)

protitoxikomanické ochranné liečenie,

d)

protialkoholické ochranné liečenie,

e)

ochranné liečenie patologického hráčstva.

§ 82

(1)

Riaditeľ ústavu a riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených zabezpečia, aby bol psychiatrickému oddeleniu bez zbytočného odkladu predložený zoznam odsúdených, ktorým bol nariadený výkon ochranného liečenia. V zozname sa vyznačí aj predpokladaný termín podmienečného prepustenia a dátum ukončenia výkonu trestu.

(2)

Psychiatrické oddelenie oznámi ústavu alebo nemocnici pre obvinených a odsúdených, v ktorom odsúdený vykonáva trest, termín prijatia odsúdeného na výkon ochranného liečenia.

(3)

Zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, zabezpečí pred umiestnením odsúdeného na protialkoholické alebo protitoxikomanické ochranné liečenie jeho interné vyšetrenie; v prípade protitoxikomanického alebo sexuologického ochranného liečenia aj vyšetrenie na sexuálne prenosné choroby.

(4)

Ak sa pri psychiatrickom vyšetrení zistí, že odsúdený nie je spôsobilý z dôvodov duševnej choroby alebo poruchy podrobiť sa ochrannému liečeniu, oznámi riaditeľ ústavu túto skutočnosť súdu, ktorý výkon ochranného liečenia nariadil, a k oznámeniu pripojí lekársku správu; rovnopis oznámenia zašle príslušnému psychiatrickému oddeleniu.

§ 83

(1)

Ochranné liečenie sa organizuje a vykonáva tak, aby sa nenarušil účel výkonu trestu.

(2)

Pri výkone ústavného psychiatrického ochranného liečenia a sexuologického ochranného liečenia sa odsúdený nezaraďuje do práce; potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystaví zdravotnícke zariadenie ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.

(3)

Pri výkone ústavného alebo ambulantného protialkoholického ochranného liečenia, protitoxikomanického ochranného liečenia, ambulantného psychiatrického ochranného liečenia, sexuologického ochranného liečenia a ochranného liečenia patologického hráčstva môže byť odsúdený zaradený do práce; o jeho zaradení rozhoduje riaditeľ ústavu v súlade s určenou zdravotnou klasifikáciou pre spôsobilosť na prácu.

(4)

Riaditeľ ústavu, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia.

§ 84

(1)

Odsúdený, ktorému bolo uložené ambulantné ochranné liečenie alebo bolo na také zmenené, môže vykonávať ambulantné ochranné liečenie v ústave, ak v ňom pracuje psychiater; v takom prípade sa v ochrannom liečení pokračuje podľa pokynov psychiatrického oddelenia v spolupráci s psychiatrom príslušného ústavu. Ak je predpoklad, že opakovaná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení posilní terapeutický efekt, môže byť odsúdený s prerušeným ústavným ochranným liečením prijatý na preliečovací pobyt. Riaditeľ príslušného ústavu oznámi súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, prijatie a prepustenie odsúdeného z preliečovacieho pobytu.

(2)

Pred ukončením ochranného liečenia spôsobom podľa odseku 1 je odsúdený premiestnený z ústavu, v ktorom vykonáva trest, na psychiatrické oddelenie.

§ 85

(1)

Ak počas výkonu trestu boli splnené podmienky na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, podá psychiatrické oddelenie súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, návrh na zmenu spôsobu jeho výkonu a správu o priebehu a dosiahnutom výsledku ochranného liečenia (ďalej len „správa“); návrh podá tak, aby súd mohol o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodnúť ešte pred prepustením z výkonu trestu.

(2)

Ak nemožno zabezpečiť, aby sa o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhodlo z dôvodu predčasného prepustenia z výkonu trestu, podá riaditeľ ústavu na podnet psychiatrického oddelenia bez zbytočného odkladu návrh súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v čase, keď sa má návrh podať, ochranné liečenie nevykonáva, podá riaditeľ ústavu návrh súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil.

§ 86

(1)

Ak pominuli dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia, spracuje psychiatrické oddelenie správu; správu riaditeľ ústavu zašle súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva.

(2)

Po doručení rozhodnutia o prepustení z ochranného liečenia je odsúdený premiestnený z psychiatrického oddelenia na ďalší výkon trestu do príslušného ústavu.

§ 87

(1)

Pred prepustením odsúdeného z výkonu trestu vypracuje psychiatrické oddelenie správu, ktorá musí obsahovať

a)

dĺžku trvania ochranného liečenia,

b)

údaje o priebehu a výsledku ochranného liečenia,

c)

návrh spôsobu výkonu ochranného liečenia po prepustení odsúdeného z výkonu trestu, ak u odsúdeného trvajú dôvody na ďalší výkon ochranného liečenia.

(2)

Správu podá riaditeľ ústavu najneskôr jeden mesiac pred predpokladaným ukončením výkonu trestu, ak ide o psychiatrické a sexuologické ochranné liečenie, a najneskôr tri mesiace, ak ide o protialkoholické, protitoxikomanické ochranné liečenie a ochranné liečenie patologického hráčstva, súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. V prípade predčasného ukončenia výkonu trestu zabezpečí riaditeľ ústavu bez zbytočného odkladu odoslanie osobného spisu vrátane sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného na psychiatrické oddelenie v ústave, v ktorom odsúdený vykonával ochranné liečenie. Psychiatrické oddelenie zašle správu v dvoch vyhotoveniach spolu s nariadením výkonu ochranného liečenia bezodkladne súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva; ak sa v tomto čase ochranné liečenie nevykonáva, zašle psychiatrické oddelenie správu spolu s nariadením súdu, ktorý ochranné liečenie nariadil. Osobný spis vrátane sprievodného zdravotného záznamu sa vráti ústavu, z ktorého bol odsúdený prepustený.

(3)

Ak súd rozhodol o pokračovaní ústavného ochranného liečenia po prepustení z výkonu trestu v zdravotníckom zariadení alebo na taký spôsob výkonu ochranné liečenie zmenil, postupuje sa podľa osobitného predpisu.17) Prepravu odsúdeného z ústavu do zdravotníckeho zariadenia zabezpečí ústav v súčinnosti so súdom, ktorý ochranné liečenie nariadil.

(4)

Ak súd rozhodol o prerušení výkonu trestu a nariadil umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave alebo ak súd rozhodol o umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu po výkone trestu,18) ústav postupuje primerane ako v odseku 3.

§ 88

O každom vykonanom ochrannom liečení psychiatrické oddelenie vypracuje podrobnú lekársku správu, ktorá obsahuje údaje o priebehu a výsledkoch ochranného liečenia; správu založí do sprievodného zdravotného záznamu odsúdeného.

§ 89

Oddiel s bezpečnostným režimom

(1)

Oddiel s bezpečnostným režimom sa zriaďuje s ubytovacou kapacitou spravidla pre desiatich odsúdených. Ak nie je predpoklad ubytovaciu kapacitu naplniť a v ústave je odsúdený spĺňajúci kritériá umiestnenia do oddielu s bezpečnostným režimom, zriadi sa cela s bezpečnostným režimom umiestnená v oddelenom priestore alebo na návrh riaditeľa ústavu premiestni generálne riaditeľstvo odsúdeného do iného ústavu, v ktorom je oddiel s bezpečnostným režimom zriadený. O zriadení alebo zrušení oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh riaditeľa ústavu; súčasťou návrhu na zriadenie je projekt.

(2)

Odsúdený umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom sa ubytuje do jednomiestnej alebo dvojmiestnej cely. Cela je vybavená rádioprijímačom a odsúdenému možno povoliť, aby mal v cele vlastný televízny prijímač alebo televízny prijímač môže inštalovať ústav. Na sledovanie televízneho vysielania sa spravidla využíva miestnosť určená na tento účel. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cela je vybavená privolávacím signalizačným zariadením. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. V oddiele vykonáva nepretržitú službu príslušník zboru, ktorý kontroluje pohyb a činnosť odsúdeného.

(3)

O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom alebo zrušení umiestnenia môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na návrh pedagóga alebo úseku preventívno-bezpečnostnej služby a po predchádzajúcom prerokovaní v komisii.

(4)

V oddiele s bezpečnostným režimom

a)

cela sa vždy uzamyká,

b)

odsúdený sa nepodieľa na určení programu zaobchádzania a samospráva sa nezriaďuje,

c)

pri zaobchádzaní sa zdôrazňuje bezpečnostné hľadisko a režim,

d)

zaobchádzanie je zamerané najmä na potláčanie negatívnych prejavov v správaní,

e)

odsúdený môže byť zaradený do práce len na pracovisko osobitne zriadené na tento účel; v takom prípade pridelenú prácu vykonáva v cele,

f)

záujmovú činnosť odsúdený vykonáva len v cele a na základe povolenia pedagóga,

g)

vybrané televízne programy môže sledovať spravidla len v kultúrnej miestnosti a s povolením pedagóga; ak je televízny prijímač umiestnený v cele, inštaluje sa technické zariadenie umožňujúce jeho ovládanie,

h)

disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu sa vykonáva zásadne oddelene od ostatných odsúdených.

(5)

Na odsúdeného podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona sa v zdravotníckom zariadení primerane vzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 4.

(6)

Riaditeľ ústavu najmenej raz za šesť mesiacov preskúmava opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom na základe hodnotenia správania, odporúčania psychologického alebo psychiatrického vyšetrenia a bezpečnostných rizík.

(7)

Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa nevzťahujú na odsúdených uvedených v § 82 zákona.

§ 90

Osobitný oddiel

(1)

Osobitný oddiel sa zriaďuje podľa potreby v určenom ústave; o zriadení alebo zrušení oddielu rozhoduje generálne riaditeľstvo zboru.

(2)

Na zabezpečenie zákonných podmienok výkonu trestu v osobitnom oddiele vypracuje ústav projekt obsahujúci technické, bezpečnostné a organizačné podmienky, ktorý schváli generálne riaditeľstvo.

§ 91

Uzavretý oddiel

(1)

Uzavretý oddiel sa zriaďuje v každom ústave. Uzavretý oddiel pozostáva z ciel disciplinárnych trestov, zo služobnej miestnosti a z miestnosti na odloženie vecí odsúdených umiestnených v celách uzavretého oddielu. Ak v ústave nemožno zriadiť uzavretý oddiel, zriadia sa cely disciplinárnych trestov umiestnené v oddelenom priestore. Chodba a v prípade potreby aj iné priestory oddielu sú zabezpečené kamerovým systémom. Cely sú vybavené signalizačným zariadením.

(2)

Vnútorné zariadenie v cele uzavretého oddielu je pripevnené k podlahe alebo ku stene. Cely sú zriaďované pre dvoch, najviac pre štyroch odsúdených. Cela je vybavená lôžkom, stoličkou, stolíkom, poličkou na uloženie vecí, umývadlom s pitnou vodou, hygienickým zariadením, elektrickým osvetlením a signalizačným zariadením. V čase vyhradenom na spánok sa odsúdenému poskytne matrac, podhlavník, prikrývka a lôžková bielizeň.

(3)

Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa určí jednotný ústavný výstroj a povolí sa mu ponechať si základné potreby osobnej hygieny a ďalšie potreby osobnej hygieny, základné potreby na korešpondenciu a potreby na stravovanie; strava sa odsúdenému vydáva v mieste disciplinárneho trestu. Odsúdený môže nakupovať v predajni v ústave podľa § 30 zákona výhradne základné potreby osobnej hygieny, ďalšie potreby osobnej hygieny a základné potreby na korešpondenciu. Odsúdenému sa umožní čítať dennú tlač a časopisy, ak ich má predplatené podľa § 35 ods. 1 zákona, čítať vlastné knihy alebo knihy z knižnice, ak ich mal pri sebe pri umiestnení do uzavretého oddielu.

(4)

Odsúdenému umiestnenému v uzavretom oddiele sa neumožňuje účasť na kultúrno-osvetovej činnosti a neuplatňujú sa zmiernenia vyplývajúce z umiestnenia v príslušnej diferenciačnej skupine podľa tejto vyhlášky. V uzavretom oddiele sa nepovoľuje fajčiť.

(5)

Odsúdený vykonávajúci disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. d) a e) zákona môže byť v cele umiestnený sám, ak sú na to bezpečnostné dôvody alebo ak nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.

(6)

Kontrolu pohybu a činnosti odsúdeného počas výkonu disciplinárneho trestu vykonáva určený príslušník zboru.

§ 92

Oddiel odsúdených so zdravotným postihnutím

(1)

O zriadení oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím v ústave rozhoduje generálne riaditeľstvo. Oddiel sa zriaďuje v nemocnici pre obvinených a odsúdených a podľa počtov odsúdených so zdravotným postihnutím, potrieb ústavov a rozhodnutia generálneho riaditeľstva aj v určenom ústave.

(2)

O umiestnení odsúdeného do oddielu so zdravotným postihnutím rozhoduje generálne riaditeľstvo na návrh a po vyšetrení zdravotného stavu odsúdeného v nemocnici pre obvinených a odsúdených; súčasťou návrhu je lekárska správa odôvodňujúca umiestnenie. Do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím sa umiestni odsúdený podľa § 84 ods. 1 zákona.

(3)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím

a)

vonkajšia a vnútorná diferenciácia sa uplatňuje podľa stupňa a závažnosti zdravotného postihnutia a kriminálneho narušenia odsúdeného,

b)

odsúdenému sa umožní podieľať na určení programu zaobchádzania, pri ktorom sa prihliada na jeho zdravotné postihnutie,

c)

režim a organizácia aktivít sú prispôsobené zdravotným obmedzeniam odsúdených, najmä stupňu a závažnosti zdravotného postihnutia,

d)

zaobchádzanie sa môže uskutočňovať formou komunitného systému a samosprávy,

e)

dôraz sa kladie na poradenstvo v rámci zaobchádzania a režim,

f)

zaobchádzanie je zamerané najmä na obmedzenia vyplývajúce zo zdravotného postihnutia, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho obrazu o sebe, nácvik sociálnych zručností, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia a prosociálnosť, hodnotovú orientáciu, sebarealizáciu a vytváranie zdravého sebavedomia,

g)

odsúdenému sa umožní s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie rozvíjať a rozširovať okruh záujmov, zúčastňovať sa osvetových, kultúrnych, vzdelávacích a športových aktivít, ak to podmienky ústavu umožňujú,

h)

odsúdený môže byť zaradený do práce na vhodné pracovisko, ak je v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo v ústave zriadené; do práce sa zaradí na návrh lekára alebo s jeho súhlasom, ak odsúdený požiadal o zaradenie,

i)

podľa pokynov lekára sa vykonáva liečebno-preventívna a rehabilitačná starostlivosť; na vychádzkach sa odsúdený zúčastňuje na odporúčanie lekára.

(4)

Premiestnenie z oddielu odsúdených so zdravotným postihnutím do oddielu s príslušnou diferenciačnou skupinou môže navrhnúť riaditeľ nemocnice pre obvinených a odsúdených po predchádzajúcom posúdení lekárskou poradnou komisiou, ak odsúdený už nevyžaduje sústavnú liečebno-preventívnu a rehabilitačnú starostlivosť, z dôvodu, že

a)

podľa rozhodnutia príslušného orgánu bolo zrušené zníženie pracovnej schopnosti,

b)

liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie zdravotného stavu, ktoré obnovilo jeho pracovnú schopnosť,

c)

liečebno-preventívnou a rehabilitačnou starostlivosťou bolo dosiahnuté zlepšenie, ktoré umožňuje umiestnenie medzi odsúdených bez zdravotného postihnutia.

§ 93

Výstupný oddiel

(1)

Výstupný oddiel sa zriaďuje v ústavoch so všetkými stupňami stráženia; ubytovacia kapacita oddielu je spravidla desať odsúdených. Ak v ústave nie je predpoklad ubytovaciu kapacitu naplniť, výstupný oddiel sa nezriadi. Ak ubytovacia kapacita nie je dlhodobo naplnená, oddiel sa zruší. O zriadení alebo zrušení výstupného oddielu môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Súčasťou návrhu na zriadenie je projekt. Výstupný oddiel musí byť oddelený od ostatných ubytovacích priestorov ústavu.

(2)

Účelom výstupného oddielu je pripraviť odsúdeného na podmienky po prepustení z výkonu trestu. Odsúdenému sa umožní získať potrebné informácie a praktické zručnosti a zručnosti uľahčujúce návrat do života po prepustení z výkonu trestu. V zaobchádzaní sa uprednostňuje individuálny prístup.

(3)

Do výstupného oddielu sa odsúdený umiestni spravidla šesť mesiacov pred jeho očakávaným prepustením z výkonu trestu.

(4)

Z výstupného oddielu sa premiestni odsúdený, ktorý svojím správaním, prístupom k plneniu programu zaobchádzania, plneniu povinností a stanovených úloh narúša organizovanú činnosť v oddiele; ak sa také správanie odsúdeného zistí až počas jeho umiestnenia vo výstupnom oddiele, odsúdený sa umiestni späť do oddielu príslušnej diferenciačnej skupiny alebo do príslušného špecializovaného oddielu; rovnako sa postupuje u odsúdeného, ktorý zneužil zmiernenia výkonu trestu uvedené v odseku 7.

(5)

O umiestnení odsúdeného do výstupného oddielu rozhoduje riaditeľ ústavu na návrh pedagóga a odporúčanie komisie; rovnako sa postupuje aj pri jeho premiestnení z výstupného oddielu. Umiestnenie odsúdeného do výstupného oddielu nie je dôvodom na vyradenie z práce; ak je to účelné, možno odsúdeného zaradiť do práce na iné pracovisko.

(6)

Vo výstupnom oddiele sa pre odsúdených zriaďujú aj priestory pre samoobslužné činnosti, najmä prípravu jedla, stolovanie, pranie, sušenie, žehlenie odevu a bielizne. Odsúdení sa vo výstupnom oddiele spravidla ubytujú v dvojmiestnych až štvormiestnych izbách s primeranou individuálnou úpravou.

(7)

Na zmiernenie obmedzení výkonu trestu a s cieľom plniť úlohy oddielu uvedené v odseku 2 sa odsúdenému môže povoliť, aby

a)

telefonoval bez obmedzenia,

b)

prijímal návštevy blízkych osôb najmenej raz za dva týždne, a to zásadne priamym kontaktom; pritom môže používať vlastný odev,

c)

podľa § 85 ods. 3 zákona

1.

navštívil blízke osoby mimo ústavu na čas najviac 24 hodín; odsúdený sa môže mimo ústavu pohybovať iba v určenom mieste uvedenom v povolení na opustenie ústavu; to neplatí, ak ide o odsúdeného v maximálnom stupni stráženia,

2.

opustil ústav,

3.

navštívil kultúrne, osvetové a športové aktivity mimo ústavu za účasti pedagóga.

(8)

Pri zaobchádzaní s odsúdeným umiestneným do výstupného oddielu sa

a)

činnosť organizuje prostredníctvom zásad komunitného systému a samosprávy a odsúdený sa aktívne podieľa na programe zaobchádzania,

b)

dôraz kladie na poradenstvo, nácvik sociálnych zručností, na pracovné uplatnenie a zintenzívnenie kontaktu s pôvodným sociálnym prostredím, ak pozitívne vplývalo na odsúdeného,

c)

aktivity, do ktorých je odsúdený zapájaný, zameriavajú predovšetkým na poskytovanie potrebných praktických informácií o spoločenskom živote, najmä v sociálnej a právnej oblasti, o možnostiach ďalšieho vzdelávania a o možnostiach zamestnať sa,

d)

uplatňujú aktivity zamerané na záťažové situácie v súvislosti s prepustením z výkonu trestu.

Druhý oddiel

§ 94

Samospráva odsúdených

(1)

Samosprávu odsúdených (ďalej len „samospráva“) usmerňuje a kontroluje príslušný pedagóg a v otvorenom oddelení vedúci otvoreného oddelenia. Členovia samosprávy sa s pedagógom alebo vedúcim otvoreného oddelenia stretávajú najmenej raz za mesiac; zo stretnutia sa vyhotovuje záznam.

(2)

Členovia samosprávy informujú najmenej raz za mesiac o svojej činnosti ostatných odsúdených.

(3)

Do samosprávy sa volia odsúdení podľa § 86 ods. 2 zákona. Samosprávu tvoria predseda a členovia zodpovední za úsek

a)

zamestnávania, výkonu prác v ústave a výkonu prospešných prác mimo ústavu,

b)

kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania,

c)

disciplíny a poriadku.

(4)

Člen samosprávy zodpovedný za úsek zamestnávania a výkonu prác zastupuje odsúdených zaradených do práce, do výkonu prác v ústave a výkon prospešných prác mimo ústavu, pritom najmä

a)

predkladá návrhy, podnety, žiadosti a sťažnosti týkajúce sa zamestnávania, výkonu prác a výkonu prospešných prác mimo ústavu na zasadnutiach samosprávy,

b)

na pracovisku sa podieľa na organizácii plnenia pracovných úloh,

c)

podieľa sa na organizovaní odsúdených do odborného vzdelávania a rekvalifikačných kurzov,

d)

organizuje odsúdených do výkonu prác pre ústav, výkon prospešných prác mimo ústavu a vedie pomocnú evidenciu,

e)

podieľa sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.

(5)

Člen samosprávy zodpovedný za úsek kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania zastupuje odsúdených pri zabezpečovaní a organizovaní kultúrno-osvetovej činnosti a vzdelávania, pritom najmä

a)

podieľa sa na zabezpečovaní a organizovaní besied, prednášok, kvízov a iných aktivít pre odsúdených,

b)

podieľa sa na organizovaní záujmových krúžkov a vzdelávacích aktivít, a ak je to vhodné, vedie záujmové krúžky,

c)

zhromažďuje materiály pre ústavný časopis, ústavné audiovizuálne relácie,

d)

podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní poriadku a disciplíny na vyučovaní, kontroluje dochádzku a zistené nedostatky predkladá pedagógovi na riešenie,

e)

podieľa sa na organizovaní športových podujatí a súťaží.

(6)

Člen samosprávy zodpovedný za úsek disciplíny a poriadku najmä

a)

kontroluje dodržiavanie čistoty, poriadku a hygieny v oddiele a zistené nedostatky predkladá na riešenie samospráve a pedagógovi,

b)

organizuje s ostatnými členmi samosprávy so súhlasom pedagóga súťaže odsúdených, ktoré sú zamerané na držiavanie poriadku, čistoty a skultúrňovanie izieb, oddielu a ústavu; výsledky uverejňuje na nástenkách, v ústavnom časopise, reláciách a pedagógovi oznamuje ich výsledky,

c)

organizuje riešenie nedostatkov zistených pri udržiavaní disciplíny a poriadku.

(7)

Na zabezpečovaní disciplíny a poriadku sa okrem členov samosprávy podieľajú aj vedúci izieb, vedúci ciel, vedúci pracovných skupín podľa § 55 ods. 3 a služba z radov odsúdených, ktorých určí pedagóg.

(8)

Obsahom služby je koordinácia činnosti odsúdených so stanoveným režimom a časovým rozvrhom dňa. Odsúdený počas výkonu služby plní pokyny určeného príslušníka zboru vykonávajúceho službu v ubytovni odsúdených a úlohy vyplývajúce z povinností odsúdeného vykonávajúceho službu. Odsúdeného určeného do služby a za vedúceho izby alebo cely oboznámi s povinnosťami pedagóg, ktorý zabezpečuje aj jeho pravidelné preškoľovanie. Povinnosti odsúdeného vykonávajúceho službu a vedúceho izby alebo cely sa zverejnia na mieste prístupnom odsúdeným.

(9)

Počas výkonu služby je odsúdený označený nápisom „Služba“. Formu označenia a spôsob nosenia určí riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.

(10)

Odsúdený určený za vedúceho izby alebo cely usmerňuje činnosť odsúdených ubytovaných na izbe alebo v cele tak, aby bol zabezpečený poriadok, čistota a časový rozvrh dňa. Samospráve oznamuje poruchy a nedostatky na izbe alebo v cele, najmä hlási každé poškodenie inventára; ak mu je známe, uvedie aj meno a priezvisko odsúdeného, ktorý škodu spôsobil.

Tretí oddiel

§ 95

Osobné údaje a odoberanie identifikačných znakov

(1)

Osobné údaje odsúdeného podľa § 99 zákona sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru19) s vyhradenými prístupovými právami. Okruh príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, ktorí majú prístupové práva, môže určiť generálny riaditeľ zboru. Vybrané údaje, ktoré sú nevyhnutné na bezprostrednú identifikáciu odsúdeného, sa uvedú aj v osobnom spise a osobnej karte odsúdeného; na ich overenie môže zbor využívať dostupné informačné zdroje.

(2)

Získavanie vybraných fyzických, fyziognómických a biologických identifikačných znakov vykonáva osoba rovnakého pohlavia.

(3)

Uverejňovať možno iba sumárne údaje v rozsahu niektorých identifikačných znakov, údajov a anamnestických údajov podľa § 99 zákona tak, aby nebolo možné identifikovať konkrétnu osobu.

§ 96

Prepustenie z výkonu trestu

(1)

V ústave sa s dvojmesačným predstihom vyhotovuje zoznam odsúdených, ktorí majú byť prepustení z výkonu trestu. Na základe zoznamu sa spracuje o každom odsúdenom oznámenie o nadchádzajúcom prepustení osoby z výkonu trestu, ktoré sa zašle príslušnému orgánu miestnej štátnej správy. Pri prepustení cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu.20)

(2)

Pred prepustením sa s každým odsúdeným vykoná pohovor, v ktorom sa poučí o povinnosti prevziať si bez zbytočného odkladu na príslušnom útvare Policajného zboru v mieste trvalého pobytu preukaz totožnosti, ak tento nebol uschovaný v ústave, a tiež sa poučí o zákonných podmienkach osvedčenia sa v skúšobnej dobe v prípade podmienečného prepustenia a zahladenia odsúdenia.

(3)

Pri pohovore podľa odseku 2 sa odsúdený poučí o právach a povinnostiach uchádzačov o zamestnanie a o tom, že je v jeho záujme, aby sa v stanovenej lehote dostavil k zamestnávateľovi alebo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

(4)

Po skončení pohovoru podľa odsekov 2 a 3 sa odsúdenému predloží na podpis vyhlásenie, že bol o skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich odsekoch pri prepustení poučený a vydá sa mu potvrdenie o jeho prepustení.

(5)

Pred prepustením sa odsúdenému umožní, aby sa osprchoval, oholil, vykoná sa lekárska prehliadka a vydajú sa mu osobné veci, doklady osobnej totožnosti a peňažné prostriedky podľa § 40 ods. 14, ktoré má v úschove ústavu.

(6)

Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00 do 15.00 hodiny, a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 hodinou nasledujúceho dňa.

§ 97

Spoločné ustanovenia

(1)

K návrhu na upustenie od výkonu zvyšku trestu podľa § 64 zákona sa vždy pripojí správa o zdravotnom stave odsúdeného vypracovaná lekárom a stanovisko generálneho riaditeľstva.

(2)

Prostriedkami audiovizuálnej techniky sa na účely tejto vyhlášky rozumejú najmä fotoaparát, kamera, vysielacie a záznamové zariadenie a mobilný telefón.

(3)

Pri zahladzovaní disciplinárneho trestu sa postupuje podľa tejto vyhlášky aj vtedy, ak bol disciplinárny trest uložený pred nadobudnutím jej účinnosti.

(4)

Ak odsúdený samostatne opustí ústav z dôvodov uvedených v zákone, ústav postupuje podľa osobitného predpisu.^21)

§ 98

Zrušuje sa:

1.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 664/2005 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody

§ 99

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2009.

Štefan Harabin v. r.