Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o stavebnom a technickom poriadku dráh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z 19. augusta 2010

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 102 ods. 2 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)

technicko-bezpečnostnej skúške stavieb,

b)

stavebno-technických požiadavkách na projektovanie dráh a na ich výstavbu a prevádzku,

c)

technických parametroch dráh.

§ 2

Vymedzenie základných pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie na

a)

železničnej dráhe, električkovej dráhe, špeciálnej dráhe a pozemnej lanovej dráhe

1.

traťou súbor stavebno-technických zariadení dopravnej cesty určenej na pohyb dráhového vozidla,

2.

rozchodom koľaje najkratšia vzdialenosť medzi pojazdnými hranami dvoch oproti sebe ležiacich koľajnicových pásov meraná v stanovenej výške pod temenami koľajnicových pásov,

b)

železničnej dráhe

1.

železničným spodkom zemné teleso, stavby železničného spodku a zariadenia železničného spodku,

2.

zemným telesom časť železničného spodku vybudovaná zo zemín alebo skalných hornín do tvaru závislého od polohy nivelety voči terénu a od vlastností materiálov, ktoré ju tvoria,

3.

stavbou železničného spodku konštrukcia, ktorá nahrádza sčasti alebo úplne zemné teleso, zvyšuje jeho stabilitu alebo ho chráni; stavbami železničného spodku sú najmä odvodňovacie zariadenia, priepusty, mosty, objekty podobné mostom, tunely, oporné múry, zárubné múry, obkladné múry, galérie, ochranné a regulačné stavby, priechody, požiarnotechnické zariadenia, ochranné zariadenia proti padaniu cudzích predmetov a proti vode,

4.

zariadením železničného spodku zariadenie, ktoré dopĺňa zemné teleso alebo stavby železničného spodku alebo ich nahrádza, najmä nástupištia, rampy a zvýšené skládky, účelové komunikácie a dopravné plochy, zarážadlá, prehliadkové a čistiace jamy, oplotenia a zábradlia a protihlukové steny,

5.

pláňou železničného spodku vrchná ohraničujúca plocha zemného telesa, ktorá tvorí rozhranie medzi železničným spodkom a železničným zvrškom; pri chýbajúcej podkladovej vrstve je totožná so zemnou pláňou,

6.

železničným zvrškom jazdná dráha, ktorá nesie a vedie dráhové vozidlá a je uložená na železničnom spodku; tvorí ho koľaj, výhybky, koľajové križovatky, koľajové lôžko a zvláštne konštrukcie,

7.

priechodným prierezom obrys obrazca v rovine kolmej na pozdĺžnu os koľaje, ktorého os je kolmá na spojnicu temien koľajnicových pásov a prechádza osou koľaje a ktorý vymedzuje najmenšie vzdialenosti zvonka situovaných stavieb, zariadení a predmetov od osi koľaje a od spojnice temien koľajnicových pásov tak, že vzniká v pozdĺžnom smere nad koľajou voľný priestor na bezpečný priechod dráhových vozidiel stanoveného obrysu pri dodržaní prevádzkových tolerancií infraštruktúry,

8.

železničným priecestím križovanie železničnej dráhy s cestnou komunikáciou na úrovni koľají, okrem úrovňových priechodov, určených na pohyb osôb alebo na manipuláciu so zásielkami v obvode železničnej dopravne, a úrovňových križovaní účelových komunikácií s vlečkovým koľajiskom v uzavretom areáli prevádzkovateľa vlečky,

9.

šírou traťou trať medzi dvoma susednými dopravňami s koľajovým rozvetvením ohraničená vchodovými návestidlami týchto dopravní,

10.

traťovou rýchlosťou najvyššia dovolená rýchlosť pre jazdu dráhových vozidiel,

11.

dopravňou miesto na dráhe určené na riadenie dopravy; dopravne s koľajovým rozvetvením sú železničné stanice, výhybne a odbočky; dopravne bez koľajového rozvetvenia sú hlásnice, hradlá a oddielové návestidlá s automatickou činnosťou,

12.

železničnou stanicou dopravňa s koľajiskom umožňujúcim križovanie, predchádzanie vlakov, prepravu cestujúcich, batožín a nákladu; pri väčšom koľajovom vybavení rozraďovanie a zostavovanie súprav dráhových vozidiel,

13.

železničnou zastávkou miesto spravidla na šírej trati určené na nástup a výstup cestujúcich,

14.

staničnou budovou budova manažéra infraštruktúry na poskytovanie dopravných a prepravných služieb cestujúcim a dopravcom,

c)

špeciálnej dráhe prívodnou koľajnicou časť prívodného vedenia určeného na napájanie elektrických hnacích dráhových vozidiel,

d)

električkovej dráhe

1.

spodkom električkovej trate zemné teleso a stavby spodku električkovej trate, ktoré ho úplne alebo čiastočne nahrádzajú, vrátane odvodňovacích a ochranných stavieb a zariadení spodku električkovej trate,

2.

pláňou električkovej trate rozhranie medzi spodkom a zvrškom električkovej trate,

3.

zvrškom električkovej trate konštrukcia jazdnej dráhy dráhových vozidiel, ktorá ich nesie, aj vedie, a je tvorená koľajnicami, výhybkami, koľajovými križovatkami a konštrukčnými prvkami, ktoré dopĺňajú jeho základnú konštrukciu,

4.

stavbou spodku električkovej trate konštrukcia, ktorou sú priepusty, mosty a konštrukcie podobné mostom, tunely, oporné múry, zárubné múry, obkladné múry, odvodňovacie zariadenia, ochranné a regulačné stavby,

5.

podkladom koľajnicového zvršku električkovej trate konštrukčná časť zvršku električkovej trate, ktorá prenáša zaťaženie z koľajového zvršku na spodok električkovej trate,

6.

krytom električkovej trate časť zvršku električkovej trate, ktorá umožňuje pohyb nekoľajových vozidiel po električkovej trati,

e)

pozemnej lanovej dráhe

1.

spodkom pozemnej lanovej dráhy zemné teleso, mosty a konštrukcie podobné mostom, tunely, ochranné stavby a zariadenia,

2.

zvrškom pozemnej lanovej dráhy koľajnice, výhybky, drobné koľajivo, koľajnicové podpery, prídržnice, zariadenie proti putovaniu koľaje, traťové a vodiace kladky.

§ 3

Technicko-bezpečnostná skúška stavieb

(1)

Technicko-bezpečnostná skúška stavieb sa vykonáva na stavbe dráhy, jej samostatnej časti alebo na niektorej jej súčasti v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1.

(2)

Postup a požiadavky na vykonávanie zaťažovacej skúšky na stavbách a rekonštrukciách mostov a konštrukciách podobných mostom ustanovuje technická norma.1)

(3)

Pred začatím technicko-bezpečnostnej skúšky sa overuje, či

a)

určené technické zariadenie je spôsobilé na prevádzku podľa osobitného predpisu,2)

b)

priechodný prierez vyhovuje požiadavkám podľa technických noriem.3)

§ 4

(1)

Stavbu železničnej trate a vlečky je možné podľa tejto vyhlášky projektovať a realizovať do rýchlosti 200 km.h^-1.

(2)

Novo stavané vlečky je možné pripájať len do staničných koľají železničných tratí, okrem hlavných koľají.

(3)

Súčasti železničnej dráhy, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej, sú uvedené v prílohe č. 2.

§ 5

Priestorové usporiadanie dráhy

(1)

Technické požiadavky na stavbu železničnej dráhy sa určujú priechodným prierezom uvedeným v prílohe č. 3 a podľa požiadaviek uvedených v technických normách.3)

(2)

Priestorové usporiadanie dráhy ohraničujú rozmerové parametre tratí, mostov, konštrukcií podobných mostom a tunelov pre priechodnosť dráhových vozidiel po tejto dráhe ustanovené v technických normách.3)

(3)

Stavby a zariadenia, ktoré sú súčasťou dráhy, nesmú zasahovať do priechodného prierezu, okrem zariadení, ktoré menia svoju polohu v súčinnosti s dráhovými vozidlami, najmä koľajové brzdy v pracovnej polohe, trolejové drôty na elektrifikovaných tratiach, ak majú tieto zariadenia vnútri priechodného prierezu presne vymedzený dotyk s časťami vozidiel.

(4)

Osová vzdialenosť koľají na tratiach podľa jednotlivých rozchodov koľají je uvedená v prílohe č. 3.

(5)

Rozmery vrát nad koľajami sú uvedené v prílohe č. 4.

§ 6

Zaťaženie koľají

(1)

Zaradenie tratí do kategórie zaťaženia sa vykonáva podľa požiadaviek stanovených technickou normou.4)

(2)

Najmenšou kategóriou zaťaženia pre železničné trate je pre

a)

hlavné trate s rozchodom koľaje 1 435 mm D4 a pre vedľajšie trate s rozchodom koľaje 1 435 mm C3,

b)

trate s rozchodom koľaje 1520 mm 24,5 t na nápravu a 9,0 t/m,

c)

trate s rozchodom koľaje 1 000 a 760 mm podľa predpisov prevádzkovateľa dráhy.

(3)

Kategória zaťaženia pre vlečku je rovnaká ako kategória zaťaženia pre dráhu, do ktorej je vlečka zaústená.

§ 7

Geometrické usporiadanie koľají

(1)

Železničné trate sa navrhujú na traťovú rýchlosť, ak je to možné, v čo najdlhších priamych úsekoch a svojou konštrukciou a stavom zaručujú bezpečnú a plynulú jazdu.

(2)

Požiadavky na polomery oblúkov železničných koľají sú uvedené v prílohe č. 5 a spĺňajú požiadavky technickej normy.5)

(3)

Dopravne s koľajovým rozvetvením a zastávky sa zriaďujú v priamej koľaji, v stiesnených podmienkach v oblúkoch s polomerom najmenej 600 m.

(4)

Na plynulý smerový prechod medzi priamym úsekom koľaje a oblúkom alebo medzi dvoma oblúkmi sa zriaďuje prechodnica podľa technickej normy.5)

(5)

Na plynulý výškový prechod medzi úsekom koľaje bez prevýšenia a úsekom koľaje s prevýšením alebo medzi úsekmi koľaje s rôznymi hodnotami prevýšenia sa zriaďuje vzostupnica podľa technickej normy.5)

(6)

Traťová koľaj sa výškovo vedie podľa technickej normy.5)

(7)

Koľaje v dopravniach s koľajovým rozvetvením a manipulačné koľaje vlečiek sa zriaďujú, ak je to možné, v čo najdlhších vodorovných úsekoch. Prípustný sklon koľají v dopravniach s koľajovým rozvetvením a manipulačných koľají na vlečkách je najviac 1 ‰. Na koľajach, kde nebudú odstavované dráhové vozidlá bez zaveseného hnacieho vozidla, je prípustný aj väčší sklon koľají. Zhlavie dopravne s koľajovým rozvetvením sa môže navrhnúť až do hodnoty smerodajného sklonu. Podrobnosti geometrického usporiadania koľaje ustanovuje technická norma.5)

(8)

Na koľajach so sklonom väčším ako 40 ‰ sa zriaďuje ozubnica.

(9)

Železničné dráhy sa zriaďujú s normálnym rozchodom koľaje 1 435 mm alebo so širokým rozchodom koľaje 1 520 mm.

(10)

Hodnota rozchodu koľaje v oblúkoch s malým polomerom sa zväčšuje o hodnotu rozšírenia rozchodu koľaje podľa technickej normy.5)

(11)

Na zníženie účinku odstredivej sily pri jazde dráhových vozidiel sa v závislosti od veľkosti polomeru oblúka zriaďuje prevýšenie koľaje, a to zvýšením polohy vonkajšieho koľajnicového pásu oproti vnútornému pásu tak, aby vyhovovalo rýchlosti všetkých druhov dráhových vozidiel, ktoré sa budú na danej trati prevádzkovať v súlade s technickou normou.5)

§ 8

(1)

Tvar a rozmery železničného spodku sa navrhujú podľa vzájomnej polohy terénu a nivelety koľaje a geotechnických vlastností podložia a materiálov, z ktorých má byť železničný spodok vybudovaný v súlade s technickými normami.6)

(2)

Konštrukčné vrstvy zemného telesa sú vrstvy materiálov medzi pláňou železničného spodku a zemnou pláňou, ktoré zlepšujú vodný a teplotný režim zemného telesa železničného spodku, zvyšujú stabilitu zemného telesa a prenášajú účinky prevádzkového zaťaženia a tiaže železničného zvršku na zemnú pláň.

(3)

Konštrukčné vrstvy zemného telesa sa navrhujú tak, aby umožnili zabezpečenie predpísaných geometrických parametrov koľaje a zaistili požadovanú deformačnú odolnosť v úrovni pláne železničného spodku podľa technických noriem.7)

(4)

Šírkové usporiadanie pláne železničného spodku je uvedené v prílohe č. 6.

(5)

Železničný spodok sa vybuduje tak, aby statické a dynamické účinky vyvolané prevádzkou dráhových vozidiel a klimatickými vplyvmi nespôsobovali trvalé deformácie a nenarušovali jeho stabilitu. Železničný spodok je potrebné chrániť pred nepriaznivými účinkami povrchových a podzemných vôd vhodným odvodňovacím zariadením.

(6)

Umiestnenie a uloženie káblových vedení pozdĺž koľají v železničnom spodku sa navrhuje s ohľadom na stavby a zariadenia železničného spodku a železničných priecestí a umožňuje aj mechanizovanú strojnú údržbu železničného spodku, stavieb železničného spodku a zariadení železničného spodku.

§ 9

(1)

Priestorová úprava na mostoch a konštrukciách podobných mostom musí vyhovovať mostnému priechodnému prierezu.

(2)

Mosty a konštrukcie podobné mostom sa navrhujú pre zaťaženie normatívnym zaťažovacím vlakom. Normové zaťaženie mostov a konštrukcie podobné mostom stanovuje technická norma.8) Súčiniteľ kategórie a zaťaženie prevádzkou pre trate určí manažér infraštruktúry.

(3)

Zaťažiteľnosť mostov a konštrukcií podobných mostom zodpovedá určenej kategórii zaťaženia podľa technickej normy4) a požiadavkám stanoveným technickými normami.9)

(4)

Konštrukčné zásady a parametre priestorového usporiadania mostov i objektov podobných mostom vrátane spôsobu ich realizácie a konštrukčné zásady stavieb tunelov a galérií sú uvedené v technických normách.10)

(5)

V miestach, kde môže byť prevádzkovanie dráhy a železničnej dopravy ohrozované padaním cudzích predmetov, sa budujú galérie alebo iné ochranné stavby. Pre galérie platí rovnaké priestorové usporiadanie ako pre tunely.

(6)

Priestorovým a konštrukčným usporiadaním stavieb železničného spodku sa umožní umiestnenie inžinierskych sietí v súlade s technickými normami.11)

(7)

Prístup cestujúcich k nástupišťu môže byť realizovaný v úrovni alebo mimo úrovne koľají formou podchodu alebo lávky. Modernizované a rekonštruované nástupištia sa navrhujú s mimoúrovňovým prístupom s výškou nástupnej hrany 550 mm nad spojnicou temien koľajnicových pásov, v odôvodnených prípadoch najmenej od 300 mm nad spojnicou temien koľajnicových pásov. Nástupištia sa označia bezpečnostným a orientačným značením aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.12)

(8)

Na manipuláciu s kusovými a vozňovými zásielkami sa zriaďujú vo vybraných železničných staniciach verejne prístupné dopravné plochy na vykládku a nakládku vozňových zásielok a čelné alebo bočné rampy pre kusové zásielky.

(9)

Požiadavky na priestorové usporiadanie nástupíšť, rámp a manipulačných priestorov sú uvedené v technickej norme13) a prílohe č. 7; požiadavky na odvodňovacie zariadenia, zábradlia nástupíšť a oplotenia sú stanovené v technických normách.14)

§ 10

Železničné tunely

(1)

Tunely sa navrhujú tak, aby svojou konštrukciou a priestorovým usporiadaním zaručovali bezpečnosť železničnej prevádzky, požiarnej odolnosti, úniku osôb pri nehode a výkonu stavebných a udržiavacích prác v priestore tunela.

(2)

Pre stavbu tunelov sa použijú stavebné výrobky, prvky stavieb, výrobky, materiály a konštrukcie s požadovanou požiarnou odolnosťou a triedou reakcie na oheň v súlade s technickou normou.15) V priestoroch pod koľajou sa vyhotovujú štrbinové odvodňovacie žľaby a šachty na odvedenie odpadových vôd alebo na odvedenie horľavých a toxických kvapalín z dráhových vozidiel so zabránením šírenia požiaru sifónovými klapkami.

(3)

Na zvýšenie bezpečnosti v tuneloch sa zriaďuje prevádzkové osvetlenie, núdzové osvetlenie s intenzitou 1 lx, obojstranné držadlo, požiarny vodovod so zdrojom vody na hasenie požiaru, únikové chodníky, ktoré spĺňajú podmienky osobitného predpisu,16) chránené únikové cesty, nechránené únikové cesty s označením smeru úniku a vzdialenosti ku vchodu do chránenej únikovej cesty alebo na voľné priestranstvo pri portáloch a vyústení chránených únikových ciest, prístupové komunikácie, prístupové plochy, rádiové spojenie.

(4)

Pri dvojrúrových a viacrúrových tuneloch alebo medzi dvomi samostatnými tunelmi môžu byť núdzové východy nahradené priechodovými chodbami medzi tunelmi alebo samostatnými tunelovými rúrami s predpísanými rozmermi.17)

(5)

Pre potreby bezpečného pohybu zamestnancov pri výkone stavebných udržiavacích diagnostických prác a pri výkone povinností správcu tunela sa navrhuje primerané priestorové usporiadanie tunela v súlade s bezpečnostnými a hygienickými predpismi a ďalšie potrebné vybavenie tunela. Priestorové usporiadanie a vybavenie tunela je v súlade s presne zadefinovanými požiadavkami prevádzkovateľa dráhy na výkon stavebno-udržiavacích a dohliadacích prác v tuneli a s kritériami na možnosť obmedzenia dopravy. V existujúcich tuneloch sú možnosti a podmienky na výkon týchto prác presne zdokumentované, vyhodnotené a na ich základe je presne a podrobne stanovený režim jednotlivých činností a kritériá na ich výkon.

§ 11

Križovanie železničných dráh s cestnými komunikáciami

(1)

Pri stavbe železničného priecestia sa dodržiavajú technické požiadavky týkajúce sa dĺžky a šírky priecestia, voľnej výšky nad vozovkou na elektrifikovaných tratiach a najmenšej vzdialenosti koľajnicového styku od konštrukcie priecestia, a to v závislosti od druhu cestnej komunikácie a počtu koľají umiestnených na priecestí. Stavebná úprava priecestia je navrhnutá tak, aby zodpovedala zaťaženiu cestnej premávky a zaručovala bezpečnosť prevádzky železničnej dopravy. Konštrukcia vozovky na železničnom priecestí je rozoberateľná. Technické parametre železničného priecestia sú definované v technických normách.18)

(2)

Koľajnice na železničnom priecestí sú rovnakého tvaru ako v priľahlej koľaji. V koľaji na železničnom priecestí sa nesmú zriaďovať koľajnicové styky ani zvary. Koľajnicový styk je vo vzdialenosti najmenej 3,5 m od okraja konštrukcie priecestia, ktorá bude mať z obidvoch strán ochranný nábeh v osi koľaje podľa technických noriem.18)

(3)

Požiadavky na vybudovanie úrovňového križovania cestných komunikácií so železničnými traťami sú uvedené v prílohe č. 8.

(4)

Priecestia sa označujú dopravnými značkami podľa osobitného predpisu.19)

(5)

V mieste križovania železničnej dráhy s priechodom pre chodcov a cyklistov zabezpečeným svetelným zabezpečovacím zariadením sa svetelná signalizácia dopĺňa zvukovou signalizáciou.

(6)

Umiestnenie označenia a zabezpečenie priecestia vrátane potrebných vedení, výpočet dopravného momentu a spôsob vyhodnotenia rozhľadových a miestnych pomerov na priecestí spĺňa ustanovené požiadavky podľa osobitného predpisu20) a podľa technických noriem.18)

§ 12

(1)

Železničný zvršok je konštruovaný tak, aby zaisťoval bezpečnú a plynulú jazdu dráhového vozidla pri najväčšej stanovenej hmotnosti na nápravu a najvyššej traťovej rýchlosti podľa požiadaviek technických noriem.5)

(2)

Na železničných tratiach sa spravidla zriaďuje bezstyková koľaj.

(3)

Koľajové lôžko sa buduje priepustné a zabezpečuje pružné uloženie koľajového roštu a dostatočný odpor proti jeho priečnemu a pozdĺžnemu posunu. Vlastnosti materiálu koľajového lôžka stanovuje technická norma.21)

(4)

Tvary a rozmery koľajového lôžka spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe č. 9.

(5)

V oblúkoch s bezstykovou koľajou na normálnom rozchode a širokom rozchode s polomerom oblúka menej ako 600 m sa koľajové lôžko na vonkajšej strane oblúka rozširuje a nadvyšuje na účel zväčšenia priečneho odporu.

(6)

Ak to vyžaduje elektrické silové alebo zabezpečovacie zariadenie stanovené technickou normou,22) konštrukcia železničného zvršku umožňuje vedenie signálneho prúdu koľajových obvodov a spätných trakčných prúdov a funkčnosť zariadení na zisťovanie voľnosti koľají.

§ 13

(1)

Konštrukcie výhybiek, koľajových spojok a koľajových križovatiek slúžia na zaistenie plynulej a bezpečnej jazdy dráhového vozidla požadovanou rýchlosťou.

(2)

Výhybky vložené v dopravných koľajach a koľajach zabezpečujúcich bočnú ochranu vlakovej cesty sa zabezpečujú zabezpečovacím zariadením podľa § 24.

(3)

Na výhybkách je zabezpečená funkcia ovládania a zaistenia pohyblivých častí v koncových polohách.

(4)

Použitie výhybiek s ohľadom na požadovanú rýchlosť je uvedené v prílohe č. 10.

(5)

Výhybka, ktorou sa uskutočňuje styk vlečky so železničnou traťou, sa zriaďuje tak, aby umožňovala jazdu dráhových vozidiel traťovou rýchlosťou určenou pre železničnú trať.

(6)

Prípady, v ktorých sa výhybky nemôžu ponechať v prevádzke bez osobitných bezpečnostných opatrení, sú uvedené v prílohe č. 11.

§ 14

Označovanie zariadení železničnej dráhy

(1)

Koľaje, výhybky, koľajové križovatky, návestidlá a ďalšie zariadenia na zabezpečenie pohybu dráhových vozidiel na železničnej dráhe sú viditeľne označené.

(2)

Každá dopravňa na železničnej trati alebo stanovište sa označuje názvom alebo abecedno-číselným označením. V jednej dopravni sa nesmie opakovať rovnaké abecedno-číselné označenie týchto zariadení. Systém označenia zariadení dráhy je jednotný vo všetkých dopravniach dráhy.

(3)

Železničné trate sa označujú traťovými značkami a značkami na zaistenie projektovanej polohy koľaje.

(4)

Značky na prevádzkovú a stavebno-technickú orientáciu na dráhe svojím vyhotovením a umiestnením vyznačujú na traťovom úseku dôležité miesta, dôležité stavby a zariadenia železničnej dráhy, alebo ich kilometrickú polohu.

(5)

Párne staničníky, ktoré udávajú kilometrickú polohu v celých kilometroch alebo v celých kilometroch a ich párnych desatinách, sa umiestňujú vpravo v smere stúpajúceho staničenia trate. Nepárne staničníky, ktoré udávajú kilometrickú polohu len v celých kilometroch a ich nepárnych desatinách, sa umiestňujú vľavo v smere stúpajúceho staničenia trate.

(6)

Na elektrifikovaných tratiach sa staničníky umiestňujú v smere stúpajúceho staničenia trate na stožiare trakčného vedenia alebo na iné pevné zariadenia tak, aby bola medzi nimi zachovaná vzdialenosť 100 až 150 m, a udávajú kilometrickú polohu stožiara trakčného vedenia v celých kilometroch a ich tisícinách. Na dvojkoľajných elektrifikovaných tratiach sa staničníky umiestňujú na stožiare trakčného vedenia striedavo vedľa jednej a druhej koľaje.

(7)

Na elektrifikovanej trati, kde nie sú postavené stožiare trakčného vedenia pozdĺž trate, najmä tunely, zárubné múry, galérie, sa staničníky môžu osadzovať ako tabule na pevné zariadenia a na viackoľajných tratiach obojstranne.

(8)

Hraničné znaky na označenie hraníc železničných pozemkov23) sa umiestňujú v lomových bodoch na hranici pozemku a v priamom úseku hranice pozemku vo vzdialenosti najviac 100 m od seba.

(9)

Značky na zaistenie projektovanej polohy koľaje sa umiestňujú v priamej koľaji vo vzdialenosti najviac 100 m od seba, na elektrifikovanej trati vo vzdialenosti stožiarov trakčného vedenia. V oblúku sa značky umiestňujú v závislosti od veľkosti polomeru oblúka vo vzdialenosti 20 až 50 m od seba. Najväčšia vzdialenosť od osi koľaje je 10 m. Značky na zaistenie projektovanej polohy koľaje sa osadzujú na stavby a stabilné zariadenia, najmä na podpery trakčného vedenia, mosty a konštrukcie podobné mostom, zárubné múry, protihlukové steny a tunelové rúry.

§ 15

Železničné stanice a železničné zastávky

(1)

Železničná stanica pozostáva z verejnej časti, ktorá slúži cestujúcim a verejnosti, a neverejnej časti, ktorá pozostáva z prevádzkových priestorov.

(2)

Železničná stanica svojím stavebným usporiadaním a vybavením zaisťuje podmienky na prepravu cestujúcich stanovené projektom v súlade s technickými normami24) vrátane bezpečného prístupu a užívania osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.12) Minimálne požiadavky na vybavenie železničných staníc a železničných zastávok sú uvedené v prílohe č. 12.

(3)

Železničná stanica sa viditeľne označí názvom. Názov sa umiestni na čelnej strane budovy od koľajiska, na priečelí budovy zo strany od mesta alebo obce a na bočných stranách staničnej budovy tak, aby bola zaistená orientácia cestujúcich. Železničné stanice, vybavené ostrovnými nástupišťami, sa označia ich názvom na začiatku a na konci nástupišťa obojstranným nápisom s názvom železničnej stanice umiestneným kolmo na priľahlé koľaje nástupišťa; to platí aj na železničných zastávkach vybavených ostrovnými nástupišťami, na ktorých sa nápis názvu železničnej zastávky umiestni rovnako, ako na železničných staniciach vybavených ostrovnými nástupišťami. V strednej časti ostrovného nástupišťa je obojstranný nápis s názvom železničnej stanice umiestnený rovnobežne s koľajiskom. Nápis názvu železničnej stanice môže byť podľa miestnych podmienok osvetlený.

(4)

Názov železničnej zastávky sa viditeľne umiestni na každom nástupišti najmenej 3 m od osi priľahlej koľaje, a to v strede nástupišťa rovnobežne s priľahlou koľajou, na začiatku a na konci nástupišťa vpravo v smere jazdy vlaku. Ak je železničná zastávka vybavená budovou, umiestni sa nápis s názvom aj na budove. Na železničnej stanici a železničnej zastávke sa vyznačí smer chodu vlaku osobnej prepravy.

§ 16

(1)

Podzemné konštrukcie sa navrhujú na najnepriaznivejšiu kombináciu zaťaženia pri výstavbe dráhy a pri jej prevádzkovaní.

(2)

Ak nie sú realizované iné opatrenia na zabránenie vniknutia vody do podzemných priestorov dráhy, vstupy z voľného priestranstva sa umiestnia najmenej 0,6 m nad úrovňou najvyššej dosiahnutej povodňovej hladiny v mieste, najmenej však storočnej vody.

(3)

Podzemné železničné stanice (ďalej len „stanice“) a podzemné železničné zastávky (ďalej len „zastávky“) sa zriaďujú v priamej koľaji alebo v oblúku podľa technickej normy.5) Svojím stavebným usporiadaním a vybavením zaisťujú podmienky na prepravu cestujúcich stanovené projektovou dokumentáciou.

(4)

Konštrukčné usporiadanie železničného zvršku v staniciach, zastávkach alebo v tuneloch sa rieši prostredníctvom prednostnej aplikácie pevnej jazdnej dráhy.

(5)

Priestory a zariadenia slúžiace cestujúcim, ako aj výťahy, pohyblivé schody a pohyblivé chodníky umožňujú prístup a užívanie osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.12)

(6)

Pevné schodiská pre cestujúcich sa zriaďujú v sklone podľa príslušnej technickej normy.14) Výška stupňa môže byť najviac 160 mm. Prvý a posledný stupeň schodiskového ramena sa farebne odlišuje. Hrany stupňov pevných schodísk sú upravené proti pošmyknutiu. Ak je pevné schodisko pre cestujúcich jedinou prístupovou cestou na nástupište, umožňuje užívanie aj osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.12)

(7)

Požiadavky dopravného zariadenia sú uvedené v prílohe č. 13. Pohyblivé schody a pohyblivé chodníky sa navrhujú podľa technickej normy.25)

(8)

Údaje o prevádzkovom stave výťahov a pohyblivých schodov v staniciach a zastávkach sa signalizujú na pracovisko so stálou službou v čase dopravnej prevádzky.

(9)

Vstupy do staníc a zastávok a výstupy z nich a ostatné verejné priestory v staniciach a zastávkach sa zreteľne vyznačia.

§ 17

Požiarne zabezpečenie

(1)

Podzemné objekty sú rozdelené na požiarne úseky. Nástupištia, nadväzujúce komunikačné priestory, staničné haly, vestibuly, podchody, pohyblivé schody, tunel v stanici a priestory bez požiarneho rizika tvoria jeden požiarny úsek. V staniciach a zastávkach sú priestory s požiarnym rizikom požiarne oddelené od verejných prepravných priestorov.

(2)

V priestoroch pod zemou sa používajú materiály a konštrukcie s predpísanou odolnosťou proti ohňu. Použitie stavebných výrobkov, prvkov stavieb, výrobkov a materiálov triedy reakcie na oheň A2 až F je podmienené technologickou nevyhnutnosťou.

(3)

V podzemných objektoch sa zabezpečuje prívod vody k hadicovým zariadeniam a nadzemným hydrantom.26)

(4)

V podzemných objektoch sa zriaďuje elektrická požiarna signalizácia. Priestory sú vybavené líniovými a bodovými hlásičmi požiaru s napojením na technické alebo požiarnotechnické zariadenie. Hlavná a vedľajšia ústredňa sú umiestnené v prevádzkovom priestore s trvalou obsluhou.

(5)

V staniciach a zastávkach sa inštaluje zariadenie na odvod tepla a splodín horenia proti požiaru.

(6)

Núdzové osvetlenie únikových ciest je na čas evakuácie a zdolávania požiaru zabezpečené dodávkou elektrickej energie z nezávislého zdroja.

(7)

Elektrické zariadenia funkčné počas požiaru majú zabezpečenú dodávku elektrickej energie najmenej na čas zdolávania požiaru. Dodávka elektrickej energie je zabezpečená najmenej z dvoch od seba nezávislých napájacích zdrojov.

(8)

K určeným vstupom do staníc a zastávok sa zriaďuje prístup pre hasičské jednotky a ostatné záchranné zložky.27) Pred začatím vykonávania zásahu hasičských jednotiek sa zabezpečí odpojenie elektrickej energie podľa osobitného predpisu.28)

§ 18

Elektrické trakčné a silnoprúdové zariadenia staníc a zastávok

(1)

Pevné elektrické trakčné zariadenia a ostatné elektrické silnoprúdové zariadenia sa vyhotovujú a usporadúvajú tak, aby vytvárali v prevádzke bezpečný systém a spĺňali požiadavky uvedené v § 25.

(2)

Vrchné trolejové vedenie môže tvoriť trolejový drôt alebo prúdová koľajnica, ktoré umožnia plynulú dodávku elektrickej energie pre dráhové vozidlá aj pri najvyššej dopravnej rýchlosti.

(3)

Trakčné vedenie sa elektricky izoluje od stavby dráhy. Izolačné vzdialenosti medzi živými časťami trakčného vedenia a stavbami spĺňajú požiadavky technickej normy.29)

(4)

Spôsob ochrany osôb pred nebezpečným dotykovým napätím je uvedený v technických normách.30)

(5)

Všetky izolované vedenia a elektrické zariadenia, ktoré majú vplyv na bezpečnosť a plynulosť prevádzky dopravy na dráhe, majú vodiče s medenými jadrami; použité káble sú bezhalogénové s nízkou hustotou dymu pri horení, odolné proti šíreniu plameňa a počas horenia funkčné v požadovanom čase.

(6)

Elektrické stanice sa napájajú z dvoch od seba nezávislých elektrických zdrojov verejného rozvodu elektrickej energie.

(7)

Rozvádzače núdzového napájania majú možnosť pripojenia z dvoch polí hlavného rozvádzača.

(8)

Zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, zabezpečujú dodávku elektrickej energie najmenej z dvoch od seba nezávislých zdrojov napájania.

(9)

Napájanie a ovládanie elektrickej energie má zabezpečiť bezporuchovú a bezpečnú prevádzku zariadení uvedených v odseku 8 v požadovanej dobe funkčnej odolnosti podľa technickej normy.31)

(10)

Rozvádzače na pripojenie zariadení, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, sú zaistené dvomi prívodmi z dvoch sekcií hlavného rozvádzača s možnosťou prepnutia podružného rozvádzača na ktorýkoľvek prívod.

§ 19

Osvetlenie staníc a zastávok

(1)

Osvetlenie staníc a zastávok sa realizuje tak, aby nedošlo k oslneniu osoby, ktorá vedie dráhové vozidlo, a nedošlo k zámene návestných znakov.

(2)

Osvetlenie vnútorných priestorov stanice a zastávky sa zaisťuje prevádzkovým osvetlením. Prevádzkové osvetlenie určené na bežnú prevádzku stanice alebo zastávky je možné prevádzkovať vo viacerých stupňoch intenzity alebo s plnou intenzitou. Vo všetkých prevádzkových režimoch sa dodržiava požadovaná rovnomernosť osvetlenia v danom priestore. Veľkoplošné svietidlá nad zhromažďovacím priestorom v stanici a zastávke sa vyplnia materiálom, ktorý pri požiari neodpadáva a neodkvapkáva.

(3)

Zriaďuje sa náhradné osvetlenie, núdzové osvetlenie a únikové núdzové osvetlenie, ktoré má napájanie zálohované z akumulátorového zdroja.

(4)

Verejné priestory stanice alebo zastávky, tunely, únikové cesty, prevádzkovo dôležité priestory vrátane zariadení potrebných na zásah obsluhy alebo jednotiek záchranného systému sú vybavené núdzovým osvetlením. Núdzové osvetlenie sa nezriaďuje v priestoroch s náhradným osvetlením, ktoré je napájané z náhradného zdroja.

(5)

Rozmiestnenie svietidiel osvetľujúcich únikové cesty spoľahlivo vyznačuje únikovú trasu.

(6)

Osvetlenie verejných priestorov stanice alebo zastávky so združeným osvetlením je automaticky ovládané riadiacim systémom osvetlenia. Združené osvetlenie vnútorných priestorov v stanici alebo zastávke, prevádzkové osvetlenie a núdzové osvetlenie v tuneli umožňuje samostatné diaľkové ovládanie z miesta určeného manažérom infraštruktúry.

(7)

Pre svetelný prechod medzi tunelom a úsekom trate na povrchu sa zriaďuje adaptačné pásmo, ktoré je v činnosti za denného svetla. Rozdiel intenzity medzi jednotlivými úsekmi adaptačného pásma nesmie byť väčší ako 1:10. Medzi posledným úsekom tunela a voľným priestranstvom sa nemusí dodržať uvedený rozdiel intenzity, ak je dosiahnutá priemerná zraková pohoda. Obdobne sú usporiadané vstupy a výstupy pre cestujúcich v staniciach umiestnených pod zemou.

(8)

V podzemí sa adaptačné pásma zriaďujú v staniciach na vjazde a výjazde. Rozdiel intenzity medzi nadväzujúcimi úsekmi nesmie byť väčší ako 1:7. Adaptačné pásma v podzemí sa nezriaďujú v prípadoch určených projektom.

(9)

Hodnoty intenzity osvetlenia vybraných priestorov sú uvedené v prílohe č. 14.

§ 20

Zariadenie na vetranie a vykurovanie podzemných priestorov

(1)

Vo všetkých podzemných priestoroch sa zaisťuje výmena vzduchu vetraním. Kde nie je možné zabezpečiť prirodzené vetranie, zriaďuje sa vetranie nútené.

(2)

Samostatným vzduchotechnickým zariadením je zariadenie na odvod tepla a splodín horenia pri požiari. Vzduchotechnické zariadenie zabezpečuje odvod tepla a splodín horenia z požiaru dráhového vozidla v stanici alebo zastávke.

(3)

Vzduchotechnické zariadenia nesmú pri požiari šíriť teplo a splodiny horenia medzi požiarnymi úsekmi.

(4)

Vzduchotechnické šachty, štôlne a kanály na vedenie vzduchu, v ktorých sú umiestnené technologické zariadenia, sú vybavené umelým osvetlením a odvodnením. Ak je potrebné vykonať revízie a opravy priestorov a v nich umiestnených zariadení, svetlá šírka a výška umožňuje do nich núdzový prístup.

(5)

Vo vzduchotechnických šachtách, štôlňach a kanáloch sa umiestňujú káble a zariadenia zaisťujúce činnosť zariadenia vzduchotechniky. Ďalšie vedenia a zariadenia možno do týchto priestorov umiestniť len za podmienok stanovených prevádzkovateľom dráhy.

(6)

Vzduchotechnické zariadenie zabezpečuje, aby rýchlosť vzduchu pri prejazde dráhového vozidla stanicou alebo zastávkou nepresiahla hodnotu 10 m.s^-1 vo vzdialenosti 10 m od začiatku alebo konca nástupišťa.

(7)

Rozvody vzduchotechnického potrubia s prierezovou plochou viac ako 0,04 m^2 majú v mieste prestupu požiarnou deliacou konštrukciou umiestnený požiarny uzáver.

(8)

Údaje o prevádzkovom stave vzduchotechnického zariadenia sú signalizované na pracovisko so stálou službou v čase dopravnej prevádzky.

§ 21

Zásobovanie vodou a kanalizácia staníc a zastávok

(1)

Stanice a zastávky sú vybavené vodovodmi s pitnou vodou a napojené na kanalizáciu.

(2)

Vodovodné zariadenia zaisťujú dodávku vody v množstve najvyššej spotreby hygienických, technologických a požiarnych zariadení.

(3)

Vodovodná a kanalizačná sústava je vybavená konštrukciou, ktorá obmedzuje šírenie bludných prúdov a je izolovaná od vonkajších sústav.

(4)

Potrubie v tuneli umožňuje odber vody na požiarne účely. Odberné miesta v podzemných objektoch sa umiestňujú v úrovni čela nástupišťa na oboch koncoch stanice alebo zastávky, a to tak, aby k nim bol neobmedzený prístup aj počas železničnej prevádzky.

(5)

Vzájomná vzdialenosť dvoch nadzemných hydrantov umiestnených v tuneli je najviac 100 m a hadicové zariadenia umiestnené na nástupištiach sú umiestnené tak, aby v každom mieste požiarneho úseku bolo možné hasiť najmenej jedným prúdom vody.26)

(6)

V stanici a zastávke je inštalované vodovodné potrubie spojujúce úroveň nástupišťa s povrchom.

(7)

V najnižšie položených miestach technických priestorov, tunelov, šácht, pohyblivých schodov, výťahov a pri vstupoch do objektov sú vybudované zberné šachty na odvedenie alebo odčerpanie odpadových vôd.

(8)

Činnosť čerpadiel je samočinne závislá od úrovne hladiny vody v čerpacej šachte. Údaje o prevádzkovom režime čerpadiel sú signalizované na pracovisko so stálou službou v čase dopravnej prevádzky.

(9)

Prečerpávacie stanice majú zaistené napájanie elektrickou energiou z dvoch polí hlavného rozvádzača s možnosťou zastupiteľnosti.

(10)

Čerpacie šachty a technické priestory prečerpávacích staníc sú odvetrané. Prestupy medzi šachtami a technickými priestormi prečerpávacích staníc odpadových splaškových vôd sú oddelené od okolia prachotesnými uzávermi.

§ 22

(1)

Oznamovacie a zabezpečovacie vedenie, optické alebo metalické, zabezpečuje spoľahlivé fyzické spojenie častí oznamovacích a zabezpečovacích zariadení.

(2)

Oznamovacie a zabezpečovacie optické káblové vedenia sa používajú dielektrické s jednovidovými vláknami, a to vyhotovenie G. 652 alebo G. 655.

(3)

Optické káblové vedenia sa umiestňujú do ochranných HDPE rúrok s vonkajším priemerom 40 mm a vnútorným priemerom 33 mm alebo s vonkajším priemerom 50 mm a vnútorným priemerom 40 mm modrej farby. Pri pokládke do tvárnic sa použijú ochranné HDPE rúrky s vonkajším priemerom 32 mm a vnútorným priemerom 27 mm modrej farby.

(4)

Oznamovacie a zabezpečovacie metalické vedenie je chránené pred mechanickým poškodením, nebezpečným a rušivým vplyvom súbežných a križujúcich silových vedení, pred nebezpečným a rušivým vplyvom trakčného vedenia, pred vplyvom bludných prúdov, ako aj pred nebezpečným a rušivým vplyvom atmosférickej elektriny.

(5)

Oznamovacie a zabezpečovacie vedenia môžu byť úložné alebo závesné.

(6)

Ochrana oznamovacieho a zabezpečovacieho vedenia je uvedená v technickej norme.32)

§ 23

(1)

Oznamovacie zariadenie umožňuje spoľahlivé spracovanie a prenos príkazov, povelov a informácií na zabezpečenie prevádzky dráhy a dopravy na dráhe a umožňuje záznam prenášaných informácií; môže byť usporiadané do samostatných pevných alebo virtuálnych okruhov. Navrhovanie a podmienky použitia oznamovacieho zariadenia určujú technické normy.33)

(2)

Na prenos informácií pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe sa môžu používať rádiové oznamovacie zariadenia, ktoré spĺňajú podmienky osobitného predpisu.34)

(3)

Oznamovacie zariadenia nesmú byť zdrojom nepovolených úrovní rušenia zabezpečovacích ani iných elektrických zariadení, rušené inými zariadeniami nad povolenú úroveň a preukázateľne odolné rušeniu nižšiemu, ako sú ustanovené limity.

§ 24

(1)

Zabezpečovacie zariadenie sa navrhuje a vyhotovuje tak, aby

a)

zaisťovalo bezpečnú prevádzku dráhy a prevádzkovanie dopravy na dráhe a umožňovalo riadenie dopravy na dráhe,

b)

boli rozsah a kvalita technických prostriedkov zabezpečenia dopravne s koľajovým rozvetvením a trate s ohľadom na traťovú rýchlosť v súlade s prílohou č. 15,

c)

prenášalo na vedúce dráhové vozidlo informácie o poveloch zakazujúcich, povoľujúcich alebo obmedzujúcich jazdu, ak je traťová rýchlosť vyššia ako 120 km.h^-1, alebo bez ohľadu na rýchlosť, ak ide o trať zaradenú do systému transeurópskych železníc,

d)

zabezpečovalo využitie traťovej rýchlosti na trati a na hlavných koľajach dopravne s koľajovým rozvetvením, ak je traťová rýchlosť vyššia ako 60 km.h^-1,

e)

zabezpečovalo požadovanú dopravnú priepustnosť dráhy,

f)

umožňovalo diaľkové ovládanie jednotlivých objektov zabezpečovacích zariadení.

(2)

Podrobnosti o navrhovaní, konštrukcii a vybavení zabezpečovacích zariadení obsahujú technické normy.35)

(3)

Elektrické obvody a konštrukčné diely zabezpečovacieho zariadenia, ktorých funkciou je priame zaisťovanie bezpečnosti jazdy dráhového vozidla a bezpečného posunu, sa navrhujú, dimenzujú, vyhotovujú a istia tak, aby túto funkciu plnili bezpečne, vyhovovali stanovenej úrovni bezpečnosti a spoľahlivosti pri prevádzkových stavoch zariadení a pri poruchových stavoch spôsobených uvažovanými poruchami, ako aj pri ostatných vplyvoch.

(4)

Zabezpečovacie zariadenia zaisťujú plynulú dodávku elektrickej energie.

(5)

Časti zabezpečovacích zariadení a vedení, ktoré majú bezpečnostnú funkciu, majú bezpečnostné uzávery.

(6)

Spôsob ochrany pred úrazom elektrickým prúdom, spôsob overovania nových zariadení a kritériá zaistenia bezpečnosti prevádzkovania dopravy na dráhe stanovujú technické normy.36)

(7)

Zabezpečovacie zariadenia nesmú byť zdrojom nepovolených úrovní rušenia oznamovacích ani iných elektrických zariadení, nesmú byť rušené inými zariadeniami nad povolenú úroveň a nesmú preukázateľne odolať rušeniu nižšiemu, ako sú stanovené limity.

§ 25

Pevné elektrické trakčné a silnoprúdové zariadenia

(1)

Pevné elektrické trakčné zariadenia, najmä napájacie stanice, spínacie stanice, trakčné vedenia, elektrické predkurovacie zariadenia, a silnoprúdové zariadenia, najmä vonkajšie osvetlenie, elektrický ohrev výmen, napájanie zabezpečovacích zariadení, elektroinštalácie budov, sa vyhotovujú tak, aby tvorili bezpečný a kompatibilný systém a spĺňali požiadavky

a)

ochrany osôb pred úrazom elektrickým prúdom,

b)

nerušeného rozhlasového a televízneho príjmu, ako aj prevádzky rádiokomunikačných a telekomunikačných zariadení,

c)

ochrany pred účinkami bludných prúdov spätnej prúdovej cesty trakčného vedenia,

d)

plynulej prevádzky dráhy pri požadovanom prevádzkovom zaťažení a stanovených rýchlostiach,

e)

ochrany pred účinkami klimatických vplyvov, prúdového preťaženia a prepätia.

(2)

Intenzita osvetlenia elektrických osvetľovacích zariadení zaručuje bezpečnosť prepravovaných osôb a osôb, ktoré sa zúčastňujú na prevádzke dráhy a na prevádzke dopravy na dráhe podľa technickej normy.37) Osvetlením koľajiska v staniciach a zastávkach, ako aj v iných priestoroch v ochrannom pásme dráhy nesmie dôjsť k oslneniu osoby vedúcej dráhové vozidlo ani k zámene návestných znakov.

(3)

Trakčné vedenie sa navrhuje a vyhotovuje tak, aby konštrukcia trolejového vedenia zabezpečovala výšku vedenia trolejového drôtu v stanovených limitoch v rozsahu uvažovaných krajných teplôt vodičov. Výška vedenia trolejového drôtu je uvedená v prílohe č. 16.

(4)

Elektricky vodivé podzemné zariadenia, najmä potrubia, káble, ktoré je potrebné uložiť súbežne s dráhou alebo ktoré križujú elektrifikovanú dráhu s jednosmernou trakčnou napäťovou sústavou, sa chránia pred koróziou a bludnými prúdmi v súlade s požiadavkami technickej normy;38) ak je to možné, umiestnia sa v takej vzdialenosti, aby ich nebolo treba ukoľajňovať.

(5)

Vodovodné alebo iné potrubia môžu križovať elektrifikovanú železničnú dráhu len pod úrovňou koľají.

(6)

Zriaďovanie a prevádzkovanie elektrických silnoprúdových zariadení ustanovujú technické normy.36)

(7)

Zariadenia diaľkového riadenia napájania pevných elektrických trakčných a silnoprúdových zariadení

a)

spoľahlivo prenášajú povely z riadiaceho pracoviska do riadeného objektu; zadanie povelu pozostáva najmenej z dvoch úkonov; pri poruche nesmie zariadenie samočinne vydávať pokyny,

b)

spoľahlivo prenášajú analógové a číslicové informácie o stave riadeného objektu na riadiace pracovisko,

c)

riadené objekty sa vybavujú signalizáciou stavu a poruchovou signalizáciou na úrovni, ktorá zabezpečuje kvalifikovaný a bezpečný prenos riadenia z riadiaceho centra alebo miestneho riadenia,

d)

umožňujú prepnutie režimu z diaľkového riadenia na miestne riadenie a naopak,

e)

nie sú ovplyvňované signálmi diaľkového riadenia energetických zariadení alebo vyššími harmonickými frekvenciami energetickej siete, induktívnymi, kapacitnými alebo elektromagnetickými vplyvmi z prevádzky elektrických zariadení a naopak, samo nesmie negatívne ovplyvňovať iné elektrické zariadenia.

(8)

Zariadenia diaľkového riadenia napájania pevných elektrických trakčných a silnoprúdových zariadení sú zabezpečené nepretržitým napájaním batériami zabezpečujúcimi napájanie najmenej 30 minút po výpadku elektrického prúdu; ak ide o riadiace centrá a riadené objekty veľkého významu, náhradný zdroj elektrickej energie zabezpečuje náhradné napájanie najmenej 12 hodín.

(9)

Na elektrifikovaných železničných dráhach sa používa

a)

striedavá jednofázová sústava 25 kV/50 Hz; na pohraničných tratiach alebo staniciach môže byť použitá striedavá jednofázová sústava 15 kV/16 ,7 Hz,

b)

jednosmerná sústava 3 kV; na železničných dráhach úzkeho rozchodu môže byť použitá jednosmerná sústava 1,5 kV alebo ponechaná sústava s nižším napätím.

§ 26

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti železničnej dráhy

(1)

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti železničnej dráhy sú určené stavebno-technickými parametrami a prípustnými opotrebovaniami súčastí dráhy za prevádzky, ktoré neohrozia funkčnosť ich častí alebo komponentov.

(2)

Prevádzková spôsobilosť železničnej dráhy sa overuje periodickými prehliadkami, mimoriadnymi prehliadkami a meraniami na železničnej dráhe podľa prílohy č. 17.

(3)

Geometrické charakteristiky a geometrická poloha koľají a výhybiek spĺňajú požiadavky technickej normy.5)

(4)

V prevádzkovanej koľaji nesmie byť bez opatrení, ktoré zabezpečia bezpečnú prevádzku dráhy a prevádzkovanie dopravy na dráhe, ponechaná koľajnica s lomami, trhlinami alebo akokoľvek inak poškodená koľajnica.

(5)

Opotrebovanie koľajníc a výhybiek nesmie oslabovať ich prierez nad stanovené limity. Únosnosť oslabených prierezov sa určí statickým výpočtom.

(6)

Koľajnicové podklady koľají a výhybiek nesmú byť poškodené a opotrebované v rozsahu, ktorý by spôsobil narušenie trvanlivosti spojenia upevňovadiel a rámovej tuhosti koľaje a výhybky.

(7)

Stav a znečistenie koľajového lôžka, podvalového podložia a systému odvodnenia nesmie spôsobovať narastanie porúch v geometrickej polohe koľaje, znižovať deformačnú odolnosť a stabilitu zemného telesa.

(8)

Železničný zvršok v miestach koľajových obvodov trvale vykazuje najvyššie hodnoty mernej zvodovej admitancie medzi

a)

koľajnicovými pásmi tej istej nultej koľaje 0,67 S.km^-1,

b)

koľajou a zemou 1,50 S.km^-1.

(9)

Stav pevných elektrických trakčných a silnoprúdových zariadení, stupeň opotrebovania ich súčastí nemôže obmedzovať prevádzkové vlastnosti týchto zariadení a prevádzkové vlastnosti zariadení, ktoré sú týmito zariadeniami napájané. Ustanovenie sa týka aj zariadení na diaľkové riadenie procesu napájania pevných elektrických trakčných a silnoprúdových zariadení.

(10)

Stupeň opotrebovania a zníženia spoľahlivosti častí zabezpečovacích zariadení nemôže obmedziť ich prevádzkové vlastnosti.

(11)

Dokumentácia na zaistenie prevádzkovej spôsobilosti dráhy podľa prílohy č. 18 sa eviduje, aktualizuje a archivuje najmenej počas piatich rokov.

§ 27

Súčasti špeciálnej dráhy

Súčasti špeciálnej dráhy sú uvedené v prílohe č. 19.

§ 28

(1)

Stavebné a technické požiadavky na stavbu špeciálnej dráhy sú primerane určené požiadavkami na železničnú dráhu, môžu byť použité aj požiadavky podľa technických noriem.39)

(2)

Stavebné a technické požiadavky podľa odseku 1 a ustanovenia technických noriem sa uplatňujú v rozsahu zodpovedajúcom účelu, technickým podmienkam a základným parametrom jednotlivých druhov špeciálnej dráhy.

§ 29

Priestorové usporiadanie špeciálnej dráhy

(1)

Špeciálne dráhy sa zriaďujú spravidla dvojkoľajové s pravostrannou prevádzkou.

(2)

Špeciálne dráhy sú spojené s odstavným priestorom dvomi spojovacími koľajami vybavenými obojsmerným traťovým zabezpečovacím zariadením, s dielňami na opravu vozidiel a opravovňami aspoň jednokoľajnou spojkou vybavenou obojsmerným traťovým zabezpečovacím zariadením.

(3)

Na špeciálnej dráhe je možné zriadiť miesta s usporiadaním koľají umožňujúcim obrat dráhových vozidiel pre dvojkoľajovú prevádzku aj mimo koncovej stanice.

(4)

Užitočná dĺžka koľají na obrat dráhových vozidiel zodpovedá dvojnásobku dĺžky najdlhšieho dráhového vozidla na dráhe zväčšenej o manipulačný priestor na bezpečný obrat jednotlivých alebo dvoch spojených dráhových vozidiel.

(5)

Kruhový tunel pre koľaje špeciálnej dráhy má najmenší priemer taký, aby splnil požiadavky na najnižšiu výšku trolejového vedenia 4 400 mm od spojnice temien koľajnicových pásov pri dodržaní podmienok a priechodného prierezu.

(6)

V tuneli a v podjazdoch sa dodržiava v priamej koľaji najmenej taká výška, aby výška vedenia trolejového drôtu bola najmenej 4 400 mm od spojnice temien koľajnicových pásov.

(7)

Pozdĺž koľaje na povrchu sa zriaďuje chodník pre priechod osôb. V tuneli sa zriaďuje chodník alebo odstupová rampa. V miestach, kde je cesta alebo rampa preložená na protiľahlú stranu, sa zriaďuje bezpečný prechod cez koľaje.

(8)

Vzdialenosť osí hlavných koľají v dvojkoľajných tuneloch bez medziľahlých podpier v staniciach je najmenej 3 500 mm v priamej koľaji a v oblúku s polomerom väčším ako 4 000 m. Hodnoty na zväčšenie vzdialenosti osi koľají v oblúku s polomerom menším ako 4 000 m stanovuje technická norma.39)

(9)

Vzdialenosť osí koľaje na povrchu v priamej koľaji a v oblúku s polomerom väčším ako 250 m je najmenej 3 500 mm, v manipulačných koľajach a v dvojitých koľajových spojkách najmenej 4 000 mm.

§ 30

Geometrické usporiadanie koľaje špeciálnej dráhy

(1)

Polomer smerového oblúka hlavnej koľaje je najmenej 500 m. Polomer oblúka môže byť zmenšený až na 300 m, a to podľa podmienok stavebného povolenia stanovených s prihliadnutím na miestne podmienky. Polomer oblúka môže byť zmenšený až na 150 m pri obmedzenom priestore a zvlášť zložitých podmienkach v zastavanom území, a to podľa určených podmienok.

(2)

Koľaje určené na obrat a odstavovanie dráhových vozidiel sa zriaďujú v priamej koľaji alebo v oblúku s polomerom najmenej 800 m. Oblúky ostatných koľají nesmú mať polomer menší ako 150 m.

(3)

Pozdĺžny sklon koľaje na trati, v tuneli alebo v zakrytom priestore nie je väčší ako 40 ‰ a nesmie byť menší ako 3 ‰. Pozdĺžny sklon koľaje na povrchu nie je väčší ako 25 ‰.

(4)

Najviac povolený jednostranný sklon koľaje v stanici na povrchu je 1,5 ‰. Pozdĺžny jednostranný sklon koľaje v stanici, v tuneloch alebo v zakrytom priestore je 3 ‰.

(5)

Koľaje na obrat a odstavovanie dráhových vozidiel v podzemí majú sklon najviac 3 ‰. Stúpanie koľají sa zriaďuje smerom k hlavnej koľaji.

(6)

Polomer zakružovacieho oblúka lomu nivelety koľaje je najmenej 1 000 m.

(7)

Rozchod koľaje je 1 435 mm.

(8)

V oblúkoch s polomerom menším ako 300 m sa rozchod koľaje zväčšuje o hodnotu rozšírenia. Zmena rozchodu je rovnomerná.

(9)

Medzi neprevýšenou a prevýšenou časťou koľaje je plynulý prechod vzostupnicou s rovnakým sklonom.

§ 31

Stavby a zariadenia koľajového spodku a koľajový zvršok

(1)

Konštrukcia všetkých častí trate umožňuje bezpečnú a plynulú jazdu najvyššou traťovou rýchlosťou.

(2)

Koľajový spodok a koľajový zvršok traťovej koľaje, spojovacie koľaje do depa a skúšobné koľaje vyhovujú normovému zaťaženiu a rýchlosti najmenej 80 km.h^-1, pri ostatných koľajach rýchlosti najmenej 40 km.h^-1.

(3)

Koľajový spodok tvorí spoľahlivý podklad pre koľajový zvršok a je riadne odvodnený.

(4)

Stavby koľajového spodku zodpovedajú priestorovému usporiadaniu a miestnym geologickým a hydrologickým podmienkam a sú odolné proti teplotným zmenám.

(5)

Podzemné konštrukcie sú dimenzované pre najnepriaznivejšie kombinácie jednotlivých druhov zaťažení pri stavbe dráhy a prevádzkovaní dopravy na dráhe.

(6)

Stavby dráhy sa chránia proti prenikaniu spodných vôd, vnikaniu povrchových vôd a účinkom týchto vôd, korozívnym účinkom prostredia, účinkom bludných prúdov, poveternostným vplyvom a prípadným ďalším vplyvom znižujúcim životnosť a prevádzkovú spoľahlivosť stavby.

(7)

Konštrukcia koľajového zvršku umožňuje zriadenie zabezpečovacieho zariadenia a umiestnenie komponentov zabezpečovacieho zariadenia.

(8)

Koľajový zvršok sa zriaďuje v tuneloch spravidla ako pevná jazdná dráha s bezstykovou koľajou.

(9)

Parametre konštrukcie koľajového spodku a koľajového zvršku stanovuje technická norma.39)

§ 32

Požiadavky na usporiadanie výhybiek

(1)

Parametre konštrukcie a povolené odchýlky stanovuje technická norma.39)

(2)

Výhybky v hlavných koľajach na odbočenie na inú trať umožňujú pri jazde do odbočky rýchlosť najmenej 60 km.h^-1, ostatné výhybky umožňujú rýchlosť pri jazde do odbočky najmenej 40 km.h^-1.

(3)

Výhybky prechádzané vlakmi s cestujúcimi sa zriaďujú tak, aby boli spravidla prechádzané po hrote.

(4)

Konštrukcia výhybky umožňuje ručné i ústredné stavanie a osadenie potrebných komponentov zabezpečovacieho zariadenia.

(5)

Ústredne ovládané výhybky v koľajach na povrchu sú vybavené zariadením na ohrev.

§ 33

Traťové značky

(1)

Značky na prevádzkovú a stavebnotechnickú orientáciu na dráhe (kilometrovníky, hektometrovníky) svojím prevedením a umiestnením vyznačujú kilometrickú polohu koľají od začiatku do konca príslušnej trate pre každú koľaj samostatne.

(2)

Kilometrovníky a hektometrovníky sa osadzujú vždy vpravo od koľaje v smere jazdy vlaku.

§ 34

Usporiadanie a vybavenie staníc

Na požiadavky stavebného a priestorového usporiadania a vybavenia staníc špeciálnych dráh sa primerane vzťahuje § 16.

§ 35

Osvetlenie

Na požiadavky osvetlenia sa primerane vzťahuje § 19.

§ 36

Elektrické trakčné a silnoprúdové zariadenia

Pevné elektrické trakčné zariadenia a ostatné elektrické silnoprúdové zariadenia sa vyhotovujú a usporiadajú tak, aby vytvárali v prevádzke bezpečný systém a spĺňali požiadavky uvedené v § 18 a 26.

§ 37

Oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia

(1)

Oznamovacie zariadenie umožňuje spoľahlivé spracovanie a prenos príkazov, povelov a informácií pre organizáciu a riadenie dráhovej dopravy na špeciálnych dráhach. Požiadavky na oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia sú určené pre železničnú dráhu podľa § 22 až 24.

(2)

Zabezpečovacie zariadenie umožňuje zaistenie bezpečnosti chodu dráhového vozidla na šírej trati a v dopravniach, zvyšovanie bezpečnosti posunu a plné využitie traťovej rýchlosti na tratiach a hlavných koľajach dopravní.

§ 38

Povrchové úseky špeciálnej dráhy

(1)

Pri stavbe povrchových úsekov špeciálnej dráhy je možné použiť v primeranom rozsahu ustanovenia všeobecných technických podmienok železničných dráh.

(2)

Križovanie špeciálnej dráhy s cestnými komunikáciami sa prednostne rieši ako mimoúrovňové, úrovňové križovanie je možné zriadiť len v osobitných prípadoch. Požiadavky zriadenia sú uvedené v prílohe č. 8.

(3)

Ak vozidlá špeciálnej dráhy využívajú aj infraštruktúru električkovej dráhy, tá spĺňa ustanovenie § 30 ods. 7. Polomery oblúkov a priechodný prierez trate vyhovujú obrysu a technickým požiadavkám vozidla špeciálnej dráhy.

§ 39

(1)

Technické požiadavky schopnosti prevádzky špeciálnej dráhy sú určené stavebnotechnickými parametrami a dovolenou toleranciou za prevádzky pri stavbe dráhy a funkčnosti ich komponentu.

(2)

Najväčšie prípustné odchýlky od rozchodu koľají v podzemí pri opotrebení koľajníc sú mínus 5 mm, plus 20 mm, pri koľaji na povrchu mínus 5 mm, plus 35 mm a pri traťových spojkách v podzemí mínus 5 mm, plus 30 mm.

(3)

Odchýlka od vzájomnej výškovej polohy koľajnicových pásov nesmie byť za prevádzky väčšia ako

a)

pri trati v podzemí mínus 4 mm a plus 4 mm,

b)

pri trati na povrchu mínus 10 mm a plus 10 mm.

(4)

Na tratiach nesmú byť ponechané koľajnice, výhybky a koľajové kríženia, pri ktorých prevádzkovým opotrebovaním došlo k zníženiu ich únosnosti pod požadovanú hranicu. Okrem toho nesmú byť na trati ponechané koľajnice, ktoré by svojimi závadami mohli ohroziť bezpečné prevádzkovanie dráhovej dopravy. Stupeň prevádzkového opotrebenia a neprípustnej chyby koľajnice obsahuje technická norma.39)

(5)

Jednotlivé časti výhybiek spĺňajú pri prevádzkovaní dráhovej dopravy tieto požiadavky:

a)

temeno hlavy jazyka nesmie byť znížené proti opornici o 3 mm a viac v mieste, kde je šírka temena 50 mm a väčšia,

b)

uzáver výhybky sa nesmie dať uzavrieť, ak dráhové vozidlo prechádza cez výhybku rýchlosťou viac ako 60 km . h^-1, medzera medzi jazykom a opornicou v mieste prvého záveru je väčšia ako 3,5 mm a pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou nižšou ako 60 km . h^-1 väčšia ako 5 mm,

c)

medzera medzi stojinou priľahlého jazyka a jazykovou opierkou nesmie byť väčšia ako 4 mm pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou viac ako 60 km . h^-1, pri rýchlosti nižšej ako 60 km . h^-1 6 mm,

d)

do vzdialenosti 1 500 mm od hrotu jazyka nesmú byť vydrobené vodorovné plochy so šírkou 6 mm a väčšou; podrobnosti stanoví technická norma,38)

e)

najväčšie zvislé opotrebenie srdcovky v mieste, kde šírka klinu srdcovky je 40 mm a väčšia, môže byť 9 mm pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou viac ako 40 km.h^-1 a 12 mm pri výhybkách prechádzaných rýchlosťou nižšou ako 40 km.h^-1,

f)

vzdialenosť prechádzanej hrany srdcovky od vodiacej hrany prídržnice nesmie byť menšia ako 1 392 mm a vzdialenosť medzi vodiacou hranou prídržnice a vodiacou hranou krídlovej koľajnice nesmie byť väčšia ako 1 357 mm,

g)

jazyky, opornice, srdcovky alebo spojovacie tyče nesmú mať lomy,

h)

pri prídržnici nesmie byť poškodená viac ako jedna spojovacia skrutka.

(6)

Konštrukcia pre uloženie koľají a výhybiek nesmie byť poškodená alebo opotrebovaná v rozsahu, ktorý nezaručuje požadovanú súdržnosť upevňovadiel a pevnosť koľajového roštu.

(7)

Technická dokumentácia je vedená tak, aby obsahovala rozhodujúce a aktuálne technické údaje o dráhe.

§ 40

(1)

Na zaistenie prevádzkyschopnosti dráhy a bezpečnosti dráhovej dopravy sa robia pravidelné prehliadky a merania stavieb dráh ustanovené v prílohe č. 20.

(2)

Záznamy o vykonaných prehliadkach a meraniach sa archivujú po dobu najmenej päť rokov.

§ 41

Pre špeciálne dráhy železničné vrátane úzkorozchodných platia ustanovenia a technické požiadavky ako pre dráhy železničné v primeranom rozsahu.

§ 42

Súčasti električkovej dráhy

Súčasti električkovej dráhy sú uvedené v prílohe č. 21.

§ 43

Priestorové usporiadanie

(1)

Trať električkovej dráhy sa umiestňuje na vlastnom telese dráhy alebo na cestnej komunikácii podľa technických noriem.39)

(2)

Umiestnenie trate električkovej dráhy na cestnej komunikácií nesmie ohrozovať bezpečnosť a plynulosť premávky na cestnej komunikácií ani prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe.

(3)

Stavby a pevné zariadenia, ktoré sú súčasťou električkovej dráhy, a ani iné predmety nesmú zasahovať do priechodného prierezu okrem zariadení, ktoré menia svoju polohu v súčinnosti s dráhovými vozidlami, napríklad zavesenie trolejového vedenia, ak majú tieto zariadenia vnútri priechodného prierezu presne vymedzený dotyk s časťami vozidiel, pre ktoré sú určené, a ak sa nemôžu dostať do styku s inými časťami vozidiel.

(4)

Priestorové usporiadanie električkovej dráhy na cestnej komunikácii je definované v prílohe č. 22.

(5)

Výška priechodného prierezu je 4 500 mm. Menšia výška je prípustná len na už postavených objektoch v traťových úsekoch električkovej dráhy, ktoré sú vybudované na samostatnom telese okrem úrovňových križovaní s inými cestnými komunikáciami. Na príslušnom traťovom úseku sa však zaisťuje bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie električkovej trate a dráhovej dopravy v celom rozsahu povolenej rýchlosti.

(6)

Vzdialenosť osí dvoch súbežných koľají v priamom smere a v smerovom oblúku s polomerom 1 000 m a väčším je najmenej 3 000 mm. Ak sú stožiare trolejového vedenia uprostred osí dvoch súbežných koľají, vzdialenosť osí je 4 000 mm. V oblúkoch s polomerom menším ako 1 000 m je vzdialenosť osí dvoch súbežných koľají električkovej trate zväčšená podľa stanovených podmienok v technických normách.39)

(7)

Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa uplatnia, ak tomu nebráni zložitosť miestnych podmienok v zastavanom území alebo štátom chránenom území, alebo nepriaznivé hydrogeologické podmienky. Ak nemožno parametre uvedené v týchto bodoch dodržať, bezpečnosť a plynulosť prevádzkovania električkovej trate a doprava na električkovej dráhe sa zaisťuje zodpovedajúcim stavebno-technickým riešením a organizačnými opatreniami schválenými príslušným dráhovým správnym úradom.

(8)

Trať električkovej dráhy umiestnená na cestnej komunikácii je vedená na vyhradenom električkovom páse alebo pruhu, fyzicky oddelenom zvýšenou obrubou, zeleným pásom alebo iným spôsobom v šírke vyhovujúcej priechodnému prierezu trate električkovej dráhy. Toto usporiadanie sa nevzťahuje na miesta križovania električkovej dráhy a cestnej komunikácie. Ak je električková trať umiestená v úrovni cestnej komunikácie, vyhradí sa pre ňu, ak to umožňuje šírka komunikácie, samostatný električkový koľajový pás.

(9)

Trate električkových dráh sa zriaďujú dvojkoľajné s pravostrannou prevádzkou.

(10)

Na prechodoch cez električkový pás alebo pruh ležiaci v strede cestnej komunikácie, je pre chodcov upravený dostatočný vyčkávací priestor v električkovom páse alebo jazdnom pruhu.

(11)

Priechodný prierez, jeho rozšírenie v oblúkoch, priestorové usporiadanie dvojkoľajnej a viackoľajnej trate električkovej dráhy, umiestnenie ochranných výklenkov na mostoch, v tuneloch a oporných múroch stanovujú technické normy.39)

§ 44

Geometrické usporiadanie koľají

(1)

Smerové usporiadanie koľaje električkovej trate zaručuje bezpečnú a plynulú jazdu samostatných dráhových vozidiel alebo električkových súprav traťovou rýchlosťou.

(2)

Oblúky električkovej trate majú čo najväčšie polomery a ich veľkosť zodpovedá najvyššej dovolenej rýchlosti električkovej trate alebo úseku trate. Najmenší prípustný polomer oblúka na električkovej trati je 25 m, pri obratisku, križovatke a dočasnej preložke trate električkovej dráhy je polomer oblúka najmenej 20 m.

(3)

Na plynulý prechod medzi úsekmi v priamej koľaji a oblúkom alebo medzi dvomi nadväzujúcimi oblúkmi trate električkovej dráhy sa zriaďuje prechodnica.

(4)

V závislosti od veľkosti polomeru smerového oblúku sa na zníženie účinku odstredivej sily zriaďuje prevýšená koľaj, a to zvýšením vonkajšieho koľajnicového pásu oproti vnútornému koľajnicovému pásu tak, aby to vyhovovalo najvyššej dovolenej rýchlosti traťového úseku električkovej trate.

(5)

Na priamom úseku trate električkovej dráhy sú temená oboch koľajnicových pásov v rovnakej úrovni okrem miest, kde to vyžaduje priečny alebo pozdĺžny sklon vozovky.

(6)

Plynulý výškový prechod medzi úsekom električkovej koľaje bez prevýšenia a úsekom koľaje s prevýšením sa upravuje vzostupnicou s jednotným sklonom.

(7)

Rozchod koľaje električkovej trate je 1 435 mm a 1 000 mm. Nové električkové dráhy sa zriaďujú iba s rozchodom koľaje 1 435 mm. Pri rozširovaní siete a obnove zvršku vrátane rekonštrukcií električkových tratí s rozchodom 1 000 mm sa použijú stavebné prvky, ktoré umožnia zmeniť rozchod na rozchod normálny.

(8)

Rozchod koľaje električkovej trate sa v určených oblúkoch zväčší o hodnotu rozšírenia rozchodu koľaje, a to posunutím vnútorného koľajnicového pásu ku stredu oblúka. Zmena rozšírenia rozchodu koľaje je plynulá. Rozšírenie rozchodu koľaje má plnú hodnotu v celej dĺžke kružnicového oblúku.

(9)

Pozdĺžny sklon koľaje novovybudovanej trate električkovej dráhy nemôže byť väčší ako 70 ‰ vzhľadom na bezpečnosť prevádzky električkovej dráhy a dopravy na električkovej dráhe. Na prevádzkovaných tratiach je možné ponechať aj väčší pozdĺžny sklon koľaje, najviac však 90 ‰. S ohľadom na zaistenie bezpečnej prevádzky električkovej dráhy a dopravy na električkovej dráhe sa navrhuje pozdĺžny sklon koľaje čo najmenší.

(10)

Geometrické usporiadanie koľaje električkovej trate stanovujú technické normy.39)

§ 45

Spodok električkovej trate

(1)

Tvar a rozmery spodku trate električkovej dráhy sa navrhujú v závislosti od miestnych podmienok na trase trate električkovej dráhy a vlastnostiach podložia a materiálov, z ktorých má byť spodok trate električkovej dráhy vybudovaný, na usporiadaní električkovej trate a na zvršku električkovej trate, ktorý je pre električkovú dráhu navrhovaný.

(2)

Spodok električkovej trate zaisťuje jeho funkčnú spôsobilosť počas celej doby jeho predpokladanej životnosti na navrhované prevádzkové zaťaženie električkovej trate. Svojou únosnosťou vyhovuje navrhovanému zaťaženiu električkovej dráhy a premávke na cestnej komunikácii v súlade s technickými normami.6)

(3)

Spodok trate električkovej dráhy zabezpečuje stabilné a pružné uloženie koľajového zvršku a odvedenie priesakových vôd.

(4)

Pláň a stavby spodku trate električkovej dráhy sa chránia pred účinkami klimatických vplyvov, chemických rozmrazovacích prostriedkov, spodnej vody a bludných prúdov alebo aj ďalších vplyvov, ktoré môžu znižovať bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb a zariadení električkovej trate.

(5)

V celej dĺžke tunelov a mostov električkovej dráhy sa zriaďuje chodník na bezpečný prechod osôb, ktoré zabezpečujú prevádzku električkovej dráhy a prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe. Zaťaženie mostov a konštrukcií podobných mostom a požiadavky na umiestnenie výklenkov stanovujú technické normy.40)

(6)

Ak to vyžadujú miestne podmienky, tunely sú vybavené osvetlením a núdzovým vetraním. Osvetlenie sa upravuje tak, aby nemohlo dôjsť k zámene návestných znakov a aby nemohlo oslniť osoby riadiace dráhové vozidlo.

(7)

Na električkové tunely, podzemné električkové stanice a podzemné električkové zastávky sa primerane vzťahujú ustanovenia § 10, 16 až 21.

§ 46

Zvršok električkovej trate

(1)

Zvršok trate električkovej dráhy sa navrhuje tak, aby svojím konštrukčným usporiadaním zaisťoval bezpečnú a plynulú jazdu dráhového vozidla traťovou rýchlosťou pri najväčšom prevádzkovom zaťažení, na ktorý je traťový úsek konštruovaný podľa technických noriem.6) Ak zvrškom trate električkovej dráhy prechádzajú cestné vozidlá, spĺňa podmienky bezpečnej a plynulej cestnej prevádzky na cestnej komunikácii.

(2)

Kryt električkovej trate svojou konštrukciou spĺňa požiadavky bezpečnej prevádzky električkovej dráhy a prevádzkovania dopravy na električkovej dráhe. Svojím vyhotovením nesmie kryt električkovej trate obmedzovať účinnosť koľajnicovej brzdy dráhového vozidla.

(3)

Pre zvršok električkovej trate je možné použiť žliabkové a širokopätné koľajnice. Tvar použitých koľajníc v celej sieti pri styku s kolesom schváleného profilu zabezpečuje podmienky pre bezpečný chod dráhového vozidla bez negatívneho vplyvu na vzájomné opotrebenie, úroveň emisií hluku a na akosť chodu.

(4)

Koľajnice električkovej trate, ktoré nie sú zvárané, sú vodivo prepojené. Opotrebenie koľajníc na prevádzkových tratiach nesmie presiahnuť miery uvedené v prílohe č. 23.

§ 47

Výhybky

(1)

Konštrukcia výhybiek, koľajových spojok a koľajových križovatiek električkovej trate zaisťuje plynulú a bezpečnú jazdu dráhového vozidla traťovou rýchlosťou. Konštrukcia výhybky električkovej trate súčasne umožňuje jej spoľahlivé stavanie a zabezpečenie.

(2)

Jazyky výhybiek na trati električkovej dráhy, ktoré sú prechádzané proti hrotu, sa v koncových polohách zabezpečujú proti samovoľnému prestaveniu.

(3)

Prehliadky a opravy výhybiek sa vykonávajú podľa prílohy č. 23.

§ 48

Označenie električkovej trate

(1)

Traťové značky a značky určené na prevádzkovú a stavebno-technickú orientáciu projektovanej polohy trate električkovej dráhy sa umiestňujú tak, aby neohrozovali bezpečnosť prevádzky električkovej dráhy a prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe ani bezpečnosť premávky na cestnej komunikácii.

(2)

Hraničné znaky na označenie hraníc pozemku električkovej dráhy sa na samostatnom zemnom telese umiestňujú v lomových bodoch na hranici pozemku a v priamom úseku hranice pozemku vo vzájomnej vzdialenosti najviac 200 m.

(3)

Kilometrovníky a párne hektometrovníky sa umiestňujú vpravo, nepárne hektometrovníky vľavo v smere od nulového kilometra trate električkovej dráhy, ak je trať vedená na samostatnom zemnom telese.

(4)

Značky trate električkovej dráhy na zaistenie projektovanej polohy koľaje sa umiestňujú podľa projektovej dokumentácie. Nesmú byť umiestnené v miestach, kde je možné predpokladať možnosť porušenia ich stability. Svojím umiestnením umožňujú jednoduché a rýchle zameranie kontrolovaných bodov.

§ 49

Vybavenie zastávok

(1)

Zastávky na električkovej dráhe sa umiestňujú tak, aby neohrozovali bezpečnosť prevádzky električkovej dráhy a prevádzkovanie dopravy na električkovej dráhe alebo premávku na cestnej komunikácii. Ich stavebná úprava umožňuje ľahký a bezpečný prístup cestujúcim.

(2)

Zastávky, ktoré slúžia verejnej osobnej doprave, sú vybavené

a)

nástupišťami, kde najmenšia šírka nástupišťa aj nástupného ostrovčeka je 1,7 m, výška nástupišťa a nástupného ostrovčeka najmenej 100 mm, najviac 160 mm,

b)

bezbariérovým prístupom,

c)

osvetlením,

d)

dopravnou značkou a názvom zastávky.

(3)

Osvetlenie zastávok nesmie znižovať viditeľnosť návestných znakov, umožniť ich zámenu alebo oslňovať vodiča električkového vozidla alebo cestného vozidla. Spôsob vyhotovenia, umiestnenia a vybavenia zastávok trate električkovej dráhy stanovujú technické normy.41)

§ 50

Oznamovacie a zabezpečovacie zariadenie

(1)

Oznamovacie zariadenie sa zriaďuje na zabezpečenie spoľahlivého prenosu informácií počas prevádzky električkovej dráhy a dopravy na električkovej dráhe a informovanosti cestujúcich.

(2)

Oznamovacie zariadenia a oznamovacie vedenia električkovej dráhy sa chránia pred nebezpečným a rušivým účinkom súbežných alebo križujúcich silových vedení a trakčných zariadení, proti účinkom atmosférickej elektriny, účinkom bludných prúdov a iným negatívnym vplyvom.

(3)

Priestory a zariadenia v miestach, kde je to z hľadiska bezpečnosti prevádzky električkovej dráhy a dopravy na električkovej dráhe potrebné, sa vybavujú signalizačným zariadením, ktoré včas a účinne upozorní na ohrozenie bezpečnosti a ktoré svojím vyhotovením a svojou činnosťou nebudú narušovať, obmedzovať alebo znemožňovať činnosť iných dráhových zariadení.

(4)

Zabezpečovacie zariadenie svojím vyhotovením a funkciou zaisťuje bezpečnú prevádzku električkovej dráhy a dopravu na električkovej dráhe a umožňuje plynulosť riadenia dopravy na dráhe.

(5)

Zabezpečovacie zariadenie sa chráni pred rušivým a ohrozujúcim účinkom trolejového vedenia a vplyvmi vyvolanými súbehom s prevádzkou na cestných komunikáciách, ako aj ďalším negatívnym vplyvom okolia.

§ 51

Pevné elektrické trakčné zariadenia

(1)

Pevné elektrické trakčné zariadenia električkových dráh svojím vyhotovením vytvárajú bezpečný a spoľahlivý systém zriadený v súlade s technickými normami.30)

(2)

Pevné trakčné zariadenia, ktoré tvoria trakčnú napájaciu sústavu,

a)

zabezpečujú požadovanú dopravnú priepustnosť napájaných tratí,

b)

zabezpečujú ochranu osôb pred úrazom elektrickým prúdom,

c)

sú chránené proti preťaženiu, účinkom skratových prúdov a proti prepätiu,

d)

zamedzujú vzniku a šíreniu bludných prúdov a sú odrušené.

(3)

Izolačný odpor jednosmerných napájacích prívodných káblov zodpovedá prevádzkovému napätiu, ktorý v nových kábloch nemôže byť menší ako 5 MΩ na 1 km kábla.

(4)

Umiestnenie, technické riešenie a vybavenie pevných trakčných zariadení stanovujú technické normy.42)

§ 52

(1)

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti električkovej dráhy sú určené stavebno-technickými parametrami podľa technickej normy,39) prípustným opotrebovaním jednotlivých súčastí dráhy počas prevádzkovania a funkčnosťou ich častí.

(2)

Koľaje, výhybky a koľajové konštrukcie električkovej trate spĺňajú stanovený rozchod koľaje a geometrickú polohu koľaje.

(3)

Koľajnice električkovej trate sa vymenia vtedy, ak majú poruchy, ktoré môžu ohroziť bezpečnú prevádzku dráhy a dopravy na električkovej dráhe.

(4)

Konštrukcie na uloženie koľají a výhybiek električkovej trate nesmú byť poškodené a opotrebované v rozsahu, ktorý by spôsobil narušenie trvanlivosti spojenia konštrukcie a rámovej tuhosti koľaje a výhybky.

(5)

Výhybky, ktoré majú niektorú z porúch uvedených v prílohe č. 23, sa nemôžu prevádzkovať.

(6)

Odvodňovacie stavby a zariadenia električkovej dráhy zabezpečujú trvalé odvodnenie povrchových a priesakových vôd tak, aby nebola znížená stabilita a únosnosť koľajového zvršku alebo zemného telesa električkovej trate.

(7)

Kryt električkovej trate, ktorý tvorí súčasť cestnej komunikácie, nesmie svojím vyhotovením a stavom ohrozovať bezpečnosť a plynulosť prevádzky na cestnej komunikácii.

(8)

Technické požiadavky prevádzkovej schopnosti električkovej dráhy sú evidované v technickej dokumentácii, ktorá obsahuje

a)

výkresovú dokumentáciu, technické údaje o vedení trate, umiestnení stavieb a zariadení, geometrické údaje o trati električkovej dráhy, konštrukčné, typové a výrobné údaje o stavbách a zariadeniach a ich vek,

b)

záznamy o vykonaných prehliadkach, meraniach, skúškach a ich výsledkoch.

§ 53

(1)

Prevádzková spôsobilosť električkovej dráhy a bezpečnosť prevádzkovania dopravy na električkovej dráhe si vyžaduje pravidelné prehliadky, kontroly a merania dráhy ustanovené v prílohe č. 23.

(2)

Výsledok prehliadky a meraní stavieb električkovej dráhy sa preukázateľne zaznamenáva. Záznam obsahuje dátum prehliadky, predmet prehliadky, miesto prehliadky, druh prehliadnutého zariadenia alebo stavby, zistený stav, meno a funkciu osoby, ktorá prehliadku vykonala. Ak bola zistená porucha uvádza sa aj druh, miesto a rozsah poruchy.

(3)

Záznamy sa vyhotovujú tak, aby sa nemohli dodatočne opravovať alebo dopĺňať a archivujú sa päť rokov.

§ 54

Súčasti trolejbusovej dráhy

Súčasti trolejbusovej dráhy sú uvedené v prílohe č. 24.

§ 55

Stavebné a technické požiadavky trolejbusovej dráhy

(1)

Technické požiadavky prevádzkovej spôsobilosti trolejbusovej dráhy sú určené stavebno-technickými parametrami, prípustným opotrebovaním jednotlivých súčastí dráhy počas prevádzkovania a funkčnosťou ich častí.

(2)

Umiestnenie trolejbusovej dráhy v priestore cestnej komunikácie je vymedzené polohou trolejového vedenia a dosahom zberačov trolejbusu podľa technických noriem.41)

(3)

Prevádzka trolejbusovej dráhy môže byť len na cestnej komunikácii, ktorá vyhovuje zaťaženiu dráhovým vozidlom, dynamickým účinkom vyvolaných jazdou, brzdeniu a rozjazdu tohto vozidla.

(4)

Pozdĺžny sklon trolejbusovej dráhy v priestore cestnej komunikácie má byť najviac 12 ‰.

(5)

Trolejbusová dráha sa môže križovať so železničnou dráhou v jednej úrovni len vtedy, ak železničná dráha nie je elektrifikovaná.

(6)

Bezpečnosť prevádzkovania dopravy na trolejbusovej dráhe si vyžaduje pravidelné prehliadky, kontroly a merania trolejbusovej dráhy uvedené v prílohe č. 25.

(7)

Pre trolejbusové dráhy platia primerane ustanovenia § 49 až 53.

§ 56

Súčasti lanovej dráhy

Súčasti lanovej dráhy sú uvedené v prílohe č. 26.

§ 57

Stavebné usporiadanie

(1)

Lanová dráha sa navrhuje a zriaďuje tak, aby čo najmenej zasahovala do životného prostredia, v ktorom bude v prevádzke, čo najviac znížila možnosť vzniku porúch alebo úrazov a umožnila rýchlu a účinnú likvidáciu mimoriadnych udalostí, ktoré vzniknú v prevádzke.

(2)

Lanová dráha sa navrhuje a zriaďuje na zaťaženia, ktoré sa môžu pri prevádzke lanovej dráhy vyskytnúť vrátane zahrnutia dynamických vplyvov, únavy materiálu a vplyvu prírodných podmienok.

(3)

Lanová dráha môže byť vyrobená a postavená len z materiálov podľa technických noriem.43)

(4)

Lanová dráha a jej súčasti sa zriaďujú tak, aby neboli ohrozované nebezpečenstvom lavín, vysokou snehovou prikrývkou, extrémnou námrazou, zosuvmi, padaním skál a kamenia alebo prívalmi vôd. Lanová dráha sa nemôže zriadiť v miestach s nepriaznivými geologickými podmienkami.

(5)

Pozdĺžny sklon osi koľaje pozemnej lanovej dráhy nesmie prekročiť hodnoty stanovené technickou normou.44)

(6)

Pozdĺžny profil visutej lanovej dráhy je určený výškovou polohou nosného alebo dopravného lana pri ich prevádzkovom zaťažení v zvislej rovine trasy vzhľadom na terén a obvyklú výšku snehovej pokrývky. Sklon nosného alebo dopravného lana visutej lanovej dráhy sa navrhuje ako dotyčnica k priehybovej čiare nosného alebo dopravného lana obežného systému a pri najnepriaznivejších podmienkach zaťaženia nesmie prekročiť hodnotu uvedenú v technických normách.43)

(7)

Ovládacie a riadiace zariadenia sa projektujú a konštruujú v súlade s požiadavkami technickej normy45) a tak, aby boli bezpečné a spoľahlivé aj pri nepriaznivých vplyvoch prostredia, najmä vlhkosti, teplote a ich zmenách.

(8)

Zabezpečovacie zariadenia v súčinnosti s ostatnými zariadeniami a stavbami lanovej dráhy zaisťujú požadovanú bezpečnosť prevádzky lanovej dráhy aj v nepriaznivých prevádzkových situáciách a spĺňajú požiadavky uvedené najmä v technických normách.46)

§ 58

Priestorové usporiadanie

(1)

Priestorové usporiadanie lanovej dráhy spĺňa požiadavky ustanovené v technických normách43) a požiadavky ustanovené v prílohe č. 27.

(2)

Pri súbehu lanových dráh alebo pri súbehu lanovej dráhy a lyžiarskeho vleku nesmú byť vzdialenosti medzi priestormi vymedzenými pre bezpečný prejazd menšie, ako určujú technické normy.43)

§ 59

Dopravná rýchlosť a časový interval medzi dráhovými vozidlami lanovej dráhy

(1)

Najvyššia dopravná rýchlosť dráhových vozidiel, ich najmenšia vzájomná vzdialenosť, zrýchlenie a brzdiaci výkon poháňacieho zariadenia lanovej dráhy zaisťujú bezpečnosť cestujúcich a spoľahlivú funkciu zariadení lanovej dráhy.

(2)

Najvyššie dovolené rýchlosti lanových dráh a najmenšie časové intervaly a rozostupy medzi dráhovými vozidlami obežnej visutej lanovej dráhy určuje technická norma.43)

§ 60

Poháňacie zariadenie lanovej dráhy

Výkon poháňacieho zariadenia lanovej dráhy spĺňa požiadavky vyplývajúce z prevádzkových podmienok lanovej dráhy. Poháňacie zariadenie lanovej dráhy spĺňa požiadavky technických noriem43) a prílohy č. 28.

§ 61

Brzdy poháňacieho zariadenia lanovej dráhy

(1)

Vyhotovenie brzdového systému poháňacieho zariadenia lanovej dráhy a brzdné účinky brzdového systému ustanovujú technické normy.43)

(2)

Každá lanová dráha má najmenej dva na sebe nezávislé brzdové systémy, z ktorých každý je schopný chod lanovej dráhy zastaviť, a to aj pri najväčšom povolenom zaťažení. Jeden z brzdových systémov pôsobí priamo na poháňací kotúč.

(3)

Brzdové účinky sú stanovené tak, aby bola zaistená bezpečnosť cestujúcich, bezpečná prevádzka vozidiel, lán a ostatných častí lanovej dráhy a súčasne sa dodrží veľkosť spomalenia podľa technickej normy.46)

§ 62

Požiadavky na zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel

(1)

Požiadavky na zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel spĺňajú požiadavky technických noriem.43)

(2)