Zákon o elektronických komunikáciách

ZÁKON

zo 14. septembra 2011

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Predmet úpravy

(1)

Tento zákon upravuje

a)

podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,

b)

podmienky na používanie rádiových zariadení,

c)

reguláciu elektronických komunikácií,

d)

práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,

e)

ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,

f)

efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,

g)

oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí,

h)

ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a

i)

pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí,1) ak zákon neustanovuje inak.

(3)

Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len „signál“) po elektronických komunikačných sieťach.

§ 2

Elektronické komunikačné siete

(1)

Elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

(2)

Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.

(3)

Rozhranie je

a)

koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej sieti; ak ide o siete, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, je tento bod určený špecifickou sieťovou adresou, ku ktorej môže byť priradené telefónne číslo alebo označenie účastníka,

b)

rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,

c)

bod prepojenia sietí alebo

d)

aplikačné programové rozhranie, ktorým je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v digitálnych televíznych zariadeniach určených pre digitálne televízne a rozhlasové služby.

(4)

Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie.

(5)

Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.

(6)

Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom žiadna časť jeho štruktúry nemá geografický význam; zahŕňa najmä čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu.

(7)

Prístup je sprístupnenie zariadení alebo elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, a to aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti2) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k

a)

sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,

b)

pevným sieťam a mobilným sieťam, najmä k službám roamingu,

c)

prevodu čísel alebo k systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,

d)

príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,

e)

fyzickej infraštruktúre vrátane stavieb, káblovodov a stožiarov, priestorov a častí vedení sietí,

f)

systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,

g)

službám virtuálnych sietí,

h)

informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky, žiadosti o údržbu a opravu a na účely fakturácie.

(8)

Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami.

(9)

Účastnícke vedenie je fyzický okruh spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti.

(10)

Uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je úplný uvoľnený prístup a spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu bez zmeny jeho vlastníctva.

(11)

Úplný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo k úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť celú kapacitu sieťovej infraštruktúry; úsek účastníckeho vedenia je časť účastníckeho vedenia spájajúca koncový bod siete so sústreďovacím bodom alebo určeným medziľahlým prístupovým bodom v pevnej sieti.

(12)

Spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť špecifikovanú časť kapacity sieťovej infraštruktúry, ako je časť frekvenčného spektra alebo jeho ekvivalent.

(13)

Vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia,3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete.

(14)

Oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca alebo podopierajúca vodiče alebo káble.

(15)

Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.

§ 3

Elektronické komunikačné služby

(1)

Elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti,2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

(2)

Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.

(3)

Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.

(4)

Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.

§ 4

Zariadenia elektronických komunikácií

(1)

Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.

(2)

Rádiové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikovať pomocou príjmu a vysielania, alebo príjmu alebo vysielania rádiových vĺn vo frekvenčnom spektre pridelenom pozemským komunikáciám alebo kozmickým rádiokomunikáciám.

(3)

Koncové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikáciu a je určené na pripojenie na koncové body sietí.

(4)

Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.

(5)

Pridružené služby sú služby súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby, a zahŕňajú najmä prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj službu identity, lokalizácie a prítomnosti.

(6)

Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu vymedzenú v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,4) prevádzkovanú podľa tohto zákona.

(7)

Verejný telefónny automat je verejne dostupný telefón, za ktorého používanie sa môže platiť mincami, kreditnými kartami, debetnými kartami alebo predplatnými kartami vrátane kariet s volacími kódmi. Súčasťou verejného telefónneho automatu je jeho kabína alebo jeho stojan.

(8)

Rádiové vlny sú elektromagnetické vlny s frekvenciou do 3 000 GHz, ktoré sa šíria vo voľnom priestore bez umelého vedenia.

§ 5

(1)

Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5)

(2)

Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.

(3)

Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ,6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák.

(4)

Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

PRVÁ HLAVA

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ

§ 6

(1)

Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú

a)

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),

b)

Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

(2)

Ministerstvo

a)

vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v oblasti elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,

b)

vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,

c)

spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,

d)

v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,

e)

zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií.

(3)

Úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií

a)

vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,

b)

zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,

c)

spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra,

d)

chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb,

e)

plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa,

f)

vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona,

g)

vydáva Vestník Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“),

h)

určuje administratívne úhrady podľa odseku 4,

i)

vedie mimosúdne riešenie sporov,

j)

poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,

k)

plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,9)

l)

vykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami (ďalej len „dohľad“),

m)

ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,

n)

uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,10)

o)

vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11)

(4)

Úrad ukladá administratívne úhrady

a)

podnikom poskytujúcim siete alebo služby na základe všeobecného povolenia,

b)

za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel alebo

c)

za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií.

(5)

Výška administratívnych úhrad nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu.

(6)

Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov a celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad.

§ 7

(1)

Úrad je rozpočtová organizácia12) zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže mimo svojho sídla zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská.

(2)

Na čele úradu je predseda, ktorý je štatutárnym orgánom a ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Rozhodnutie o odvolaní spolu s odôvodnením rozhodnutia zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.

(3)

Predsedu úradu v jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia predsedu úradu nie je obsadená, zastupuje podpredseda úradu. Podpredseda úradu okrem toho plní úlohy, ktorými ho poverí predseda úradu. Podpredsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda.

(4)

Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu je šesťročné. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu predsedu úradu alebo podpredsedu úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

(5)

Platové a ďalšie náležitosti predsedu úradu určuje vláda podľa osobitného predpisu.13)

(6)

Predseda úradu a podpredseda úradu nesmú počas funkčného obdobia

a)

vykonávať funkciu v inom štátnom orgáne alebo v orgáne právnickej osoby zriadenej zákonom ako verejnoprávna inštitúcia,

b)

byť zamestnancom, spoločníkom alebo konateľom právnickej osoby, členom jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo zamestnancom fyzickej osoby – podnikateľa, ani mať podiel na základnom imaní alebo podiel na hlasovacích právach týchto osôb, ak sú tieto osoby prevádzkovateľom siete, poskytovateľom služby alebo prevádzkovateľom siete a poskytovateľom služby,

c)

podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem prípadov ustanovených osobitným predpisom.14)

(7)

Výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu sa skončí

a)

uplynutím funkčného obdobia,

b)

vzdaním sa funkcie,

c)

odvolaním z funkcie,

d)

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(8)

Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady a podpredseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením predsedovi vlády. Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie.

(9)

Predsedu úradu odvolá národná rada a podpredsedu úradu odvolá vláda, ak

a)

nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 6,

b)

bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin bolo podmienečne zastavené alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti na nepodmienečný trest odňatia slobody,

c)

bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

d)

počas najmenej šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.

§ 8

Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi

(1)

Úrad spolupracuje najmä s

a)

ministerstvom,

b)

Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie,

c)

Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v oblasti elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu,

d)

Ministerstvom financií Slovenskej republiky v oblasti informatizácie spoločnosti,

e)

Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,

f)

prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra,

g)

Slovenskou obchodnou inšpekciou v oblasti ochrany spotrebiteľa,

h)

Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulátormi členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 5.

(2)

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom si úrady vymieňajú informácie a podklady. V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva15) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.

§ 9

(1)

Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.

(2)

Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo,15) je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie označené ako obchodné tajomstvo15) môžu byť primerane chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.

(3)

Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.16)

(4)

Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.

(5)

Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,17) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, povinná osoba18) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.

§ 10

Konzultácie

(1)

Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov.

(2)

Na účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto, na ktorom zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb v procese konzultácií, návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva,15) a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok.

(3)

Výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom mieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1.

(4)

Ak návrh opatrenia bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov konzultácií podľa odseku 3 sprístupní tento návrh s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 9 ods. 4, ak ide o

a)

určenie relevantných trhov,

b)

postupy analýzy relevantných trhov,

c)

povinnosti prepojenia sietí, interoperability služieb a povinnosti podľa § 26,

d)

uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 19 až 23 a § 25.

(5)

Regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky v lehote do jedného mesiaca, na ktoré úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne.

(6)

Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je určenie relevantného trhu iného ako sú trhy uvedené v zozname podľa § 16 ods. 1 alebo určenie podniku, alebo neurčenie podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa § 18, a Európska komisia vo svojom stanovisku k návrhu opatrenia vyjadrí názor, že jeho prijatie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, najmä s princípmi uvedenými v § 11, úrad odloží prijatie opatrenia o dva mesiace od oboznámenia sa s týmto stanoviskom.

(7)

Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť vziať návrh opatrenia späť s uvedením dôvodov, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia, úrad do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení. V prípade zmeny návrhu opatrenia úrad postupuje podľa odsekov 1 až 4. Konečný návrh opatrenia úrad prijme v súlade s odsekom 5 okrem prípadov podľa odseku 6.

(8)

Ak vo výnimočných prípadoch je potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá bez dodržania postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6, primerané dočasné opatrenie. Ak ide o opatrenie podľa odseku 4, úrad toto opatrenie bezodkladne zašle s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a regulačným orgánom členských štátov. Ak pominú dôvody na vydanie primeraného dočasného opatrenia, úrad ďalej postupuje podľa odsekov 1 až 6.

(9)

Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku podľa § 19 až 25 a 28 a Európska komisia v lehote podľa odseku 5 oznámi úradu dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, úrad odloží prijatie opatrenia o tri mesiace od oznámenia Európskej komisie.

(10)

Počas trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov, pričom prihliada na názory podnikov a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.

(11)

Úrad v lehote podľa odseku 9

a)

návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení, pričom čo najviac prihliadne na oznámenie Európskej komisie uvedené v odseku 9 a stanovisko, ktoré vydá orgán európskych regulátorov, alebo

b)

ponechá návrh opatrenia nezmenený.

(12)

Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 vydá odporúčanie, v ktorom žiada, aby úrad návrh opatrenia zmenil alebo vzal späť, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania a predloží na tento účel aj konkrétne návrhy, alebo prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie alebo rozhodnutia o stiahnutí jej výhrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Túto lehotu možno predĺžiť, aby úrad mohol uskutočniť konzultácie podľa odsekov 1 až 3.

(13)

Ak sa úrad rozhodne navrhované opatrenie nezmeniť alebo nevziať späť na základe odporúčania vydaného podľa odseku 12, spolu s oznámením konečného znenia opatrenia uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

(14)

Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie vziať späť.

(15)

Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 4.

§ 11

(1)

Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.

(2)

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou.

(3)

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že

a)

zabezpečuje, aby v oblasti elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu, nedochádzalo k narušovaniu alebo obmedzovaniu efektívnej hospodárskej súťaže,

b)

dbá na maximálny prospech užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality; zdravotne postihnutým užívateľom sa na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,19)

c)

presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísiel a zabezpečuje ich správu.

(4)

Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že

a)

podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného regulačného prístupu,

b)

zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,

c)

chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti infraštruktúry,

d)

podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré znášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu žiadajúcu prístup k sieti,

e)

primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v rôznych geografických oblastiach štátu,

f)

ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.

§ 12

Regulácia cien

(1)

Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku.

(2)

Úrad môže regulovať ceny

a)

prístupu,

b)

na trhu koncových užívateľov,

c)

univerzálnej služby,

d)

pri prenositeľnosti čísla.

(3)

Spôsoby regulácie cien sú

a)

určenie maximálnych alebo minimálnych cien,

b)

usmerňovanie vývoja cien určením podmienok, ktorými sú

1.

maximálny rozsah možného zvýšenia cien vo vymedzenom období,

2.

maximálny podiel, v ktorom je možné premietnuť do ceny zvýšenie cien určených vstupov vo vymedzenom období, alebo

3.

časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien na príslušnom relevantnom trhu najviac počas 12 mesiacov,

c)

záväzný postup pri tvorbe ceny alebo pri jej kalkulácii, vrátane povinnosti nákladovej orientácie, určenie efektívne a účelne vynaložených nákladov a primeraného zisku.

(4)

Spôsoby regulácie cien podľa odseku 3 je možné účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch.

(5)

Ak úrad rozhodne o spôsobe regulácie cien podľa odseku 3 písm. c), určí v rozhodnutí metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Podnik je povinný v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, vypočítať ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie. Podnik je povinný na základe žiadosti úradu preukázať, že ceny obsahujú iba náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie danej služby. Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba následne overí výpočet cien podniku. Na účely overenia výpočtu cien je možné použiť aj metódu kalkulácie cien, ktorá je nezávislá a odlišná od metódy používanej podnikom. Výsledky overovania úrad raz ročne zverejní. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení výpočtu alebo úprave cien úradom.

DRUHÁ HLAVA

POVOLENIE NA POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB

§ 13

(1)

Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia, povinnosti ukladané podľa § 19 až 25 a 28 nie sú týmto dotknuté. Ak na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie čísel alebo frekvencií, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 31 alebo podľa § 32.

(2)

Odsek 1 sa nevzťahuje na zriaďovanie a prevádzku osobitných sietí.

§ 14

Všeobecné povolenie

(1)

Všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb.

(2)

Podmienky vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len týchto povinností:

a)

interoperability služieb a prepojenia sietí,

b)

dostupnosti služieb koncovými užívateľmi na číslach z národného číslovacieho plánu, európskeho telefónneho číslovacieho priestoru, na univerzálnych medzinárodných číslach volaní na účet volaného, a ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, na číslach z číslovacích plánov ostatných členských štátov,

c)

ochrany životného prostredia, územného plánovania, ako aj poskytnutia prístupu alebo využívania cudzích nehnuteľností a spoločného umiestnenia a spoločného používania zariadení, vrátane prípadných finančných alebo technických záruk potrebných na zabezpečenie správnej realizácie infraštruktúrnych prác,

d)

finančných príspevkov na úhradu čistých nákladov pri poskytovaní univerzálnej služby,

e)

administratívnych úhrad,

f)

ochrany osobných údajov a súkromia v oblasti elektronických komunikácií,

g)

ochrany koncových užívateľov a dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným postihnutím,

h)

obmedzenia prenosu signálu s nezákonným obsahom,

i)

oznamovacej povinnosti podľa § 15 a povinnosti poskytovania informácií podľa § 40,

j)

umožnenia odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti,

k)

prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia a záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému,

l)

opatrenia na obmedzenie ožiarenia osôb elektromagnetickými poľami v okruhu pôsobenia sietí a ich zariadení ako zdrojov elektromagnetického žiarenia,

m)

prístupu podľa § 18 ods. 3,

n)

udržiavania integrity verejných sietí v nadväznosti na podmienky prevencie elektromagnetického rušenia medzi sieťami alebo službami podľa osobitných predpisov,20)

o)

zabezpečenia verejných sietí pred neoprávneným prístupom,

p)

efektívneho využívania frekvenčného spektra a predchádzania škodlivému rušeniu spojenému s používaním frekvencií, ak ich používanie nie je predmetom individuálneho povolenia na používanie frekvencií,

q)

zabezpečenia zhody s technickými normami a technickými špecifikáciami pre siete a služby,

r)

zabezpečenia komunikácie orgánmi štátu v prípade varovania verejnosti pred bezprostredným nebezpečenstvom a na účely zmiernenia následkov mimoriadnej udalosti,

s)

sprístupnenia informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich používaniu s cieľom zabezpečiť prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi a poskytnutia takých informácií úradu, ktoré ak je to potrebné umožnia overiť správnosť sprístupnených informácií.

(3)

Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej lehote ich možno k návrhu uplatniť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.

(4)

Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak nie je v ňom uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

(5)

Odseky 3 a 4 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia.

§ 15

Oznamovacia povinnosť

(1)

Osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.

(2)

Oznámenie podľa odseku 1 musí byť písomné a obsahuje

a)

identifikačné údaje:

1.

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

2.

obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,

3.

obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,

b)

osobu alebo osoby splnomocnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby v tejto veci a informácie nevyhnutné na efektívny kontakt s týmito osobami,

c)

stručný opis sietí a služieb,

d)

predpokladaný termín začatia poskytovania siete a služby, termín ich zmeny alebo ukončenia.

(3)

Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa ako podnik poskytujúci siete alebo služby; ak je oznámenie neúplné, úrad ho vráti a určí oznamovateľovi primeranú lehotu na doplnenie. Úrad zverejní na svojom webovom sídle zaevidovanie úplného oznámenia do siedmich dní od jeho doručenia. Ak o to podnik požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 13 ods. 1, § 27, § 50 ods. 5 a § 66.

(4)

Ak chce podnik, ktorému úrad zakázal činnosť podľa § 73 ods. 8, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinný oznámiť tento zámer úradu podľa odsekov 1 a 2.

TRETIA HLAVA

REGULÁCIA SÚŤAŽE V ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH

§ 16

Určenie relevantných trhov

(1)

Úrad určí relevantné trhy na základe Európskou komisiou odporúčaného zoznamu relevantných trhov a s ohľadom na geografické podmienky a iné špecifické národné podmienky v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže.

(2)

Úrad môže určiť relevantný trh, ktorý sa líši od trhov definovaných v odporúčaniach a usmerneniach Európskej komisie; takémuto určeniu musia predchádzať konzultácie podľa § 10.

(3)

Úrad priebežne dopĺňa alebo mení zoznam relevantných trhov na základe usmernení a odporúčaní Európskej komisie. Zoznam relevantných trhov a jeho zmeny určuje úrad rozhodnutím. Rozhodnutie úrad uverejňuje vo vestníku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia úradu o jeho vydaní.

(4)

Úrad spolupracuje s Európskou komisiou pri určovaní nadnárodných trhov podľa požiadaviek Európskej komisie; nadnárodné trhy sú trhy, ktoré pokrývajú Európsku úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte.

§ 17

Analýza relevantných trhov

(1)

Cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž.

(2)

Efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.

(3)

Významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov (ďalej len „významný podnik“).

(4)

Za významný podnik možno považovať podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma relevantnými trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trhu.

(5)

Spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerých podnikov, ktoré poskytujú siete alebo služby na relevantnom trhu, možno zistiť aj v prípade nedostatku štrukturálnych alebo iných vzájomných väzieb, ak pôsobia na trhu, na ktorom nie je efektívna hospodárska súťaž a na ktorom nemá žiadny podnik samostatne významný vplyv. Spoločný významný vplyv možno určiť na relevantnom trhu, ktorý vykazuje vysoký stupeň koncentrácie a ktorý sa vyznačuje viacerými znakmi, najmä

a)

malou pružnosťou dopytu,

b)

podstatnými právnymi alebo ekonomickými prekážkami vstupu na trh,

c)

nedostatkom protiváhy kúpnej sily,

d)

nedostatkom potenciálnej súťaže,

e)

vertikálnou integráciou spojenou s kolektívnym odmietaním uspokojovať dopyt, alebo

f)

podobnými trhovými podielmi.

(6)

Úrad vypracuje analýzu relevantného trhu a oznámi návrh opatrenia podľa § 10 ods. 4

a)

do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa § 18 ods. 1 alebo odo dňa ukončenia analýzy trhu, ak úrad neurčil významný podnik; lehotu možno výnimočne predĺžiť najviac o ďalšie tri roky, ak úrad predloží Európskej komisii odôvodnený návrh na predĺženie lehoty a Európska komisia voči takémuto návrhu do jedného mesiaca od jeho predloženia nevznesie námietku,

b)

do dvoch rokov od prijatia Európskou komisiou aktualizovaného odporúčaného zoznamu relevantných trhov Európskej komisii, ak ide o trhy, ktoré predtým neboli oznámené.

(7)

Ak úrad neukončí analýzu relevantného trhu uvedeného v odporúčaní Európskej komisie v lehote podľa odseku 6, požiada orgán európskych regulátorov o spoluprácu pri dokončení analýzy. Príslušná lehota podľa odseku 6 sa v tom prípade predĺži o šesť mesiacov.

(8)

Úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, vyhodnocuje kritériá týkajúce sa príslušného relevantného trhu, pričom v čo najväčšej možnej miere prihliada na usmernenia na analýzu trhu zverejnené Európskou komisiou.

§ 18

Určenie významného podniku

(1)

Ak úrad na základe analýzy podľa § 17 zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž, po skončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik, a zároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 25; ak ide o trhy podľa § 17 ods. 4 uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 21, 23 a 25. Tieto povinnosti musia byť odôvodnené, musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú podpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Účastníkom konania je podnik navrhnutý za významný podnik v analýze relevantného trhu podľa § 17. Podkladom na rozhodnutie je analýza relevantného trhu podľa § 17 a vyjadrenia dotknutých osôb v konzultáciách podľa § 10. Na účely tohto konania sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu21) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1. Ak je na tomto relevantnom trhu už určený významný podnik, úrad vydá nové rozhodnutie o určení významného podniku, v ktorom mu existujúce povinnosti znovu uloží alebo ich zmení. Predchádzajúce rozhodnutie stráca platnosť nadobudnutím právoplatnosti nového rozhodnutia. Úrad rozhodnutie zverejní vo vestníku.

(2)

Ak úrad na základe analýzy trhu zistí, že na príslušnom relevantnom trhu je efektívna hospodárska súťaž, nesmie uložiť alebo ponechať v platnosti povinnosti podľa § 19 až 25. Existujúce povinnosti úrad zruší v rozhodnutí, ktorým sa zrušuje určenie podniku za významný podnik.

(3)

Úrad môže vo výnimočných prípadoch uložiť významným podnikom na príslušnom relevantnom trhu iné povinnosti týkajúce sa prístupu alebo prepojenia, než sú povinnosti uvedené v § 19 až 23. Úrad môže iné povinnosti uložiť iba s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.

(4)

Ak je na trhu, ktorý úrad vypustil zo zoznamu relevantných trhov podľa § 16 ods. 3, určený významný podnik, rozhodnutie podľa odseku 1 a rozhodnutia vydané na základe tohto rozhodnutia strácajú platnosť dňom, keď bolo rozhodnutie o zmene zoznamu relevantných trhov vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(5)

Ak Európska komisia určí nadnárodné trhy podľa § 16 ods. 4, úrad v spolupráci s príslušnými národnými regulačnými orgánmi členských štátov vykoná analýzu určeného nadnárodného trhu a po vzájomnej dohode rozhodne podľa odseku 1 alebo 2.

§ 19

Transparentnosť prístupu a prepojenia

(1)

Úrad môže na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s prístupom alebo prepojením uložiť významnému podniku povinnosť zverejňovať špecifické informácie, najmä informácie z účtovníctva, technické špecifikácie, charakteristiky siete, zmluvné podmienky dodávania a používania služieb, vrátane cien a podmienok obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich používanie. Ak je to potrebné, úrad spresní informácie, ktoré je významný podnik povinný predložiť úradu a zverejniť, určí požadovanú úroveň podrobnosti ich obsahu a spôsob zverejnenia.

(2)

Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť zverejniť referenčnú ponuku na prístup a prepojenie najneskôr do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tejto povinnosti, najmä ak má tento významný podnik uloženú povinnosť nediskriminácie. Referenčná ponuka musí byť transparentná, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie nebude vyžadovať platenie za prostriedky, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby. Referenčná ponuka musí byť dostatočne štruktúrovaná a musí obsahovať aj opis jednotlivých položiek, obvyklých bodov prepojenia, kvality, súvisiace lehoty a podmienky vrátane cien. Úrad môže na uplatnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo povinností uložených rozhodnutím úradu podľa § 18 ods. 1 uložiť významnému podniku zmeny referenčnej ponuky; úrad môže prihliadnuť na návrh zmeny referenčnej ponuky predloženej podnikom. Podnik je povinný predložiť úradu upravenú referenčnú ponuku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky.

(3)

Ak má významný podnik uložené povinnosti podľa § 22 týkajúce sa veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete, je povinný v lehote podľa odseku 2 predložiť úradu referenčnú ponuku veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete. Referenčná ponuka na veľkoobchodný prístup k infraštruktúre siete musí obsahovať podmienky uvedené v prílohe č. 1. Referenčná ponuka nesmie obsahovať žiadne ceny za sieťové prvky alebo zariadenia, za ktoré by oprávnený podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu musel platiť, ak nie sú potrebné na poskytovanie jeho služieb.

(4)

Úrad zverejní predloženú referenčnú ponuku bezodkladne.

§ 20

Nediskriminácia prístupu a prepojenia

(1)

Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť nediskriminácie vo veci prístupu alebo prepojenia sietí.

(2)

Na základe povinnosti uloženej podľa odseku 1 je významný podnik povinný uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností a poskytovať informácie a služby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby22) alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať.

§ 21

Oddelená evidencia

(1)

Úrad môže uložiť významnému podniku, ktorý poskytuje prístup alebo prepojenie, povinnosť viesť v účtovníctve oddelene každú špecifickú činnosť súvisiacu s prístupom alebo prepojením a od vertikálne integrovaného podniku vyžadovať sprehľadnenie jeho veľkoobchodných a vnútropodnikových cien, aby sa zabezpečila aj požiadavka nediskriminácie podľa § 20 alebo sa zabránilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb a medzi službami navzájom. Úrad môže špecifikovať štruktúru výkazov a metodiku oddelenej evidencie v účtovníctve.

(2)

Významný podnik je na požiadanie úradu povinný predložiť účtovné záznamy na overenie povinnosti podľa § 19 a 20 vrátane údajov o tržbách za každý relevantný trh prístupu a prepojenia. Ak takéto informácie prispejú k otvorenému a konkurenčnému trhu, úrad ich zverejní.

§ 22

Prístup k určitým sieťovým prostriedkom

(1)

Úrad môže uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, na používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu hospodársku súťaž na trhu pre koncových užívateľov alebo by neboli v ich záujme. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia významnému podniku uložiť najmä povinnosť

a)

poskytovať tretím osobám prístup k určitým sieťovým prostriedkom vrátane prístupu k neaktívnym sieťovým prvkom a poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, ktorý umožní okrem iného poskytovať výber podniku individuálnou voľbou, predvoľbou alebo ponúkať účastnícku prípojku za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,

b)

nezrušiť už poskytnutý prístup k prostriedkom,

c)

viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi prístup,

d)

poskytovať určené služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,

e)

zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné na interoperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí,

f)

umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,

g)

poskytnúť špecifikované služby potrebné na interoperabilitu služieb vrátane poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí alebo roamingu v mobilných sieťach,

h)

zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie spravodlivej súťaže pri poskytovaní služieb,

i)

prepojiť siete alebo sieťové prostriedky,

j)

poskytovať prístup k pridruženým službám.

(2)

Úrad môže doplniť povinnosti podľa odseku 1 o plnenie podmienok objektívnosti, primeranosti a včasnosti. Úrad môže na zabezpečenie obvyklej prevádzky siete určiť technické alebo prevádzkové podmienky prístupu k špecifickým sieťovým prostriedkom alebo k prepojeniu sietí v súlade s § 11. Podnik poskytujúci prístup alebo prepojenie a tretie osoby využívajúce prístup alebo prepojenie musia dodržiavať určené podmienky.

(3)

Úrad pri ukladaní povinností podľa odsekov 1 a 2 prihliada na

a)

technickú a ekonomickú únosnosť využitia alebo výstavby konkurenčných zariadení s ohľadom na rýchlosť vývoja trhu, spôsob a typ prepojenia alebo prístupu vrátane životnosti iných prístupových produktov, ako napríklad prístup ku káblovodom,

b)

uskutočniteľnosť požadovaného prístupu a prepojenia so zreteľom na využiteľnú kapacitu siete,

c)

počiatočné investície vlastníka zariadení vzhľadom na uskutočnené verejné investície a riziká spojené s investovaním,

d)

potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže, najmä ochrany efektívnej súťaže založenej na infraštruktúre,

e)

ochranu práv duševného vlastníctva,

f)

poskytovanie celoeurópskych služieb.

§ 23

Regulácia cien prístupu a prepojenia

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu súvisiaceho s prístupom alebo prepojením podľa § 17 zistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a uloženie jednej alebo viacerých povinností podľa § 19 až 22 nepostačuje na to, aby významný podnik určený podľa § 18 nepožadoval neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením v neprospech koncových užívateľov, môže regulovať ceny významného podniku podľa § 12. S cieľom podporovať investície podniku vrátane investícií do sietí novej generácie úrad prihliada na mieru investovania významným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík špecifických pre konkrétny nový investičný sieťový projekt.

§ 24

Funkčné oddelenie obchodnej spoločnosti

(1)

Ak povinnosti uložené významnému podniku podľa § 19 až 23 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a existujú vážne a pretrvávajúce problémy so súťažou alebo príslušné trhy zlyhávajú v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním určitých prístupových produktov, môže úrad ako mimoriadne opatrenie uložiť vertikálne integrovanému podniku povinnosť založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby.21) Na túto spoločnosť je podnik povinný previesť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov.

(2)

Samostatná obchodná spoločnosť je povinná poskytovať prístupové produkty a služby všetkým podnikom, vrátane podnikov ovládajúcej osoby, na základe rovnakých lehôt a podmienok, vrátane úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.

(3)

Pred uložením povinnosti podľa odseku 1 úrad predloží Európskej komisii

a)

podklady, ktoré odôvodňujú zámer uložiť túto povinnosť,

b)

odôvodnené hodnotenie, podľa ktorého neexistuje žiadna alebo existuje malá pravdepodobnosť, že v primeranom čase vznikne efektívna a trvalo udržateľná súťaž založená na infraštruktúre,

c)

analýzu očakávaného vplyvu na úrad, podnik, najmä na pracovnú silu samostatnej obchodnej spoločnosti, a na oblasť elektronických komunikácií ako celok a na motiváciu investovať do odvetvia ako celku, najmä pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj vplyvu na ďalšie dotknuté strany, a to najmä očakávaného vplyvu na hospodársku súťaž a možných súvisiacich vplyvov na spotrebiteľov,

d)

analýzu dôvodov, prečo by táto povinnosť bola najefektívnejším prostriedkom na vykonanie nápravných opatrení zameraných na riešenie identifikovaných problémov hospodárskej súťaže alebo zlyhávania trhu.

(4)

Úrad môže povinnosť podľa odseku 1 uložiť iba po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie. Následne úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.

(5)

Návrh rozhodnutia úradu podľa odseku 1 obsahuje

a)

spôsob a úroveň oddelenia, najmä právnu formu samostatnej obchodnej spoločnosti,

b)

určenie obchodného majetku samostatnej obchodnej spoločnosti a produktov alebo služieb, ktoré má dodávať,

c)

podmienky zabezpečujúce nezávislosť zamestnancov, ktorých zamestnáva samostatná obchodná spoločnosť a zodpovedajúcu motivačnú štruktúru,

d)

pravidlá na zabezpečenie transparentnosti prevádzkových postupov, najmä vo vzťahu k ďalším dotknutým stranám,

e)

pravidlá a program monitorovania na zabezpečenie dodržiavania povinností vrátane uverejňovania výročnej správy.

(6)

Podniku, ktorému bolo uložené založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, môže úrad uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol podľa § 18 určený ako významný podnik, alebo inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.

§ 25

Regulácia služieb pre koncových užívateľov

(1)

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu podľa § 17 zistí, že na maloobchodnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov, môže uložiť významnému podniku na takom maloobchodnom trhu najmä

a)

zákaz uprednostňovať určitú skupinu koncových užívateľov,

b)

zákaz neodôvodnene viazať poskytovanie služieb na poskytovanie iných služieb alebo tovarov, ak je poskytovanie takýchto služieb alebo tovarov uskutočniteľné aj samostatne.

(2)

Úrad na ochranu koncových užívateľov na maloobchodnom trhu podľa odseku 1 môže regulovať ceny podľa § 12 tak, aby významný podnik nepožadoval neprimerane vysoké ceny alebo neobmedzoval hospodársku súťaž alebo nebránil vstupu na trh určením neprimerane nízkych cien.

§ 26

Systém podmieneného prístupu

(1)

Podnik poskytujúci podmienený prístup je povinný zabezpečiť vysielateľom pri podmienenom prístupe23) k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu uplatňovanie podmienok tohto prístupu. Podrobnosti o podmienkach prístupu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(2)

Úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh dotknutého podniku rozhodnutím uložiť po konzultáciách podľa § 10 podnikom, ktoré zabezpečujú prístup koncových užívateľov k službám digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania, povinnosť zabezpečiť prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a prístup k elektronickým programovým sprievodcom za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok; týmto nie sú dotknuté povinnosti uložené významným podnikom podľa tohto zákona.

(3)

Podnik, ktorý prijíma a šíri programové služby so širokouhlým formátom, je povinný tento formát zachovávať.

(4)

Televízna programová služba so širokouhlým formátom je služba, ktorá úplne alebo čiastočne obsahuje programy vyrobené a upravené na zobrazenie v širokouhlom formáte na celú výšku obrazovky. Referenčným formátom je formát 16 : 9.

(5)

Zariadením pre zdokonalenú digitálnu televíziu sa rozumie prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač na príjem interaktívnych služieb digitálnej televízie.

§ 27

Prepojenie sietí

(1)

Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie.

(2)

Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť na základe všeobecného povolenia v členskom štáte povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku. Podnik iného členského štátu žiadajúci o prístup alebo prepojenie v Slovenskej republike nepodlieha oznamovacej povinnosti na tomto území, ak tu neposkytuje služby alebo siete.

(3)

Prepojenie môže poskytovať podnik alebo tretia osoba, ktorá má prístup k verejnej sieti. Prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako prevádzkovanie verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovanie verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia.

(4)

Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umožniť prepojenie

a)

za technických požiadaviek vyplývajúcich z technických noriem a technických špecifikácií podľa § 14 ods. 2 písm. q) zabezpečujúcich interoperabilitu služieb,

b)

v primeranej lehote a za primeraných zmluvných podmienok, pričom prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné,

c)

aj v iných miestach ako v obvyklých bodoch prepojenia verejných sietí, ak o to podnik poskytujúci verejnú sieť požiada a uhradí nevyhnutné náklady takého prepojenia.

(5)

Uzavretú zmluvu o prepojení sietí a jej zmeny je podnik povinný v písomnej forme predložiť úradu do 45 dní odo dňa jej uzavretia; v elektronickej forme je podnik povinný predložiť úradu uzavretú zmluvu o prepojení sietí v rovnakej lehote a v rozsahu základných technických a ekonomických podmienok prepojenia. Úrad zverejní oznámenie o uzavretí zmluvy o prepojení sietí vrátane základných technických a ekonomických podmienok prepojenia a umožní nahliadnuť do zmluvy každému, kto o to požiada, okrem tých častí zmluvy, ktoré majú charakter obchodného tajomstva.15) Predmetom obchodného tajomstva nie je cena za prepojenie.

(6)

Úrad môže rozhodnutím uložiť po konzultáciách podľa § 10 podnikom, ktoré kontrolujú prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete, povinnosti v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi siete, v odôvodnených prípadoch aj povinnosť prepojiť siete v lehote určenej úradom a v potrebnom rozsahu aj povinnosti na zabezpečenie interoperability ich služieb; týmto nie sú dotknuté povinnosti uložené významným podnikom podľa tohto zákona.

(7)

Informácie, ktoré podniky získali v priebehu rokovania o prepojení verejných sietí, sa môžu použiť len na účel, na ktorý boli získané, a nesmú sa poskytnúť tretím osobám, pre ktoré by takéto informácie mohli znamenať konkurenčnú výhodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na informácie podľa § 40 ods. 3.

§ 28

Dobrovoľné oddelenie obchodnej spoločnosti

(1)

Ak významný podnik plánuje previesť obchodný majetok tvoriaci jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby,21) ktorá bude poskytovať podnikom na maloobchodnom trhu, vrátane jeho vlastných maloobchodných zložiek, úplne rovnocenné prístupové produkty, je povinný o tom informovať úrad najmenej štyri mesiace vopred. Podnik je povinný informovať úrad o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

(2)

Úrad posúdi vplyv zamýšľaného procesu založenia obchodnej spoločnosti na uložené povinnosti. Na tento účel úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.

(3)

Samostatnej obchodnej spoločnosti úrad môže uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bola v súlade s § 17 označená ako významný podnik, alebo akúkoľvek inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.

ŠTVRTÁ HLAVA

SPRÁVA ČÍSEL A FREKVENCIÍ

§ 29

Správa čísel a číslovací plán

(1)

Úrad

a)

vykonáva správu čísel,

b)

zostavuje a vydáva číslovací plán,

c)

vydáva individuálne povolenia na používanie čísel.

(2)

Čísla sú volacie čísla, číselné bloky a adresy verejných sietí a služieb.

(3)

Úrad uvádza v číslovacom pláne pravidlá zostavovania a používania čísel a všeobecné podmienky na ich prideľovanie zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie so všetkými poskytovateľmi verejných služieb. Pri jeho spracovaní rešpektuje medzinárodné zmluvy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v medzinárodných organizáciách a prihliada aj na vývoj nových služieb a zabezpečenie dostatočného počtu čísel.

(4)

Podnik je povinný poskytnúť na požiadanie úradu informácie potrebné pri zostavovaní a uplatňovaní číslovacieho plánu.

(5)

Číslovací plán ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 30

Správa frekvenčného spektra

(1)

Úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, ktorou je

a)

spolupráca s ministerstvom pri spracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,

b)

zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra,

c)

prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať,

d)

koordinácia a kontrola využívania frekvenčného spektra.

(2)

Na príprave národnej tabuľky frekvenčného spektra sa podieľa medzirezortná komisia, ktorej štatút a rokovací poriadok schvaľuje ministerstvo. Jej členom sú zástupcovia ministerstva, Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Slovenskej informačnej služby a úradu.

(3)

Národná tabuľka frekvenčného spektra obsahuje najmä frekvenčné pásma vymedzené pre jednotlivé rádiokomunikačné služby na civilné účely a vojenské účely; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku. Národnú tabuľku frekvenčného spektra ustanoví vláda nariadením a ministerstvo ju zverejňuje na svojom webovom sídle.

(4)

Úrad na základe národnej tabuľky frekvenčného spektra vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme, dosiahnutie výhod pre spotrebiteľov a zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Plán využívania frekvenčného spektra obsahuje aj informáciu, v ktorých frekvenčných pásmach je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať. Plán využívania frekvenčného spektra úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.

(5)

Úrad pri tvorbe plánu využívania frekvenčného spektra prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli využívať všetky druhy technológií používaných pre služby. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 určiť primerané a nediskriminačné obmedzenia pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabránenia škodlivému rušeniu, ochrany verejného zdravia pred elektromagnetickým poľom, potreby zabezpečenia technickej kvality služby, zabezpečenia maximalizácie spoločného využívania frekvencií, garantovania efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu podľa odseku 6.

(6)

Úrad prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli poskytovať všetky druhy služieb. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 primerane a nediskriminačne obmedziť rozsah služieb v príslušnom frekvenčnom pásme, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu, najmä ochrany života, podpory sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenia neefektívnemu využívaniu frekvencií alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií a poskytovania služieb rozhlasového a televízneho vysielania.

(7)

Ak je to potrebné na ochranu služby zabezpečujúcej ochranu života, alebo výnimočne z dôvodov plnenia iných cieľov všeobecného záujmu podľa odseku 6, môže úrad zakázať poskytovať inú službu v konkrétnom pásme.

(8)

Úrad raz za tri roky preskúmava nevyhnutnosť obmedzení podľa odsekov 5 a 6 a výsledky preskúmania zverejní. Na základe výsledkov preskúmania úrad obmedzenia ponechá alebo zmení.

§ 31

Individuálne povolenie na používanie čísel

(1)

Individuálne povolenie na používanie čísel je rozhodnutie úradu o pridelení čísel podľa číslovacieho plánu.

(2)

Úrad pridelí čísla na základe žiadosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejné služby alebo na základe žiadosti osoby požadujúcej pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu na účely poskytovania harmonizovaných služieb sociálneho významu, do troch týždňov od doručenia žiadosti, ktorá má všetky náležitosti podľa odseku 3.

(3)

Žiadosť o pridelenie čísel obsahuje

a)

identifikačné údaje žiadateľa podľa § 15 ods. 2 písm. a),

b)

údaje o požadovaných číslach,

c)

účel použitia čísel,

d)

čas používania čísel,

e)

prílohu, ktorou sú doklady o splnení podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,24) ak sa požaduje takéto číslo.

(4)

Individuálne povolenie na používanie čísel môže obsahovať len

a)

identifikačné údaje žiadateľa, ktorému sa čísla prideľujú,

b)

pridelené čísla a určenie služby, pre ktorú sa má číslo používať, vrátane požiadaviek súvisiacich s poskytovaním tejto služby,

c)

zásady tvorby cien a maximálne ceny pre určité čísla, ak je to potrebné na ochranu koncových užívateľov,

d)

požiadavky na prenositeľnosť čísel,

e)

osobitné podmienky na používanie pridelených čísel,

f)

lehotu, na ktorú sa čísla prideľujú,

g)

opakovanú úhradu za pridelené čísla a spôsob jej platenia,

h)

uloženie povinnosti každoročne v lehote uvedenej v rozhodnutí predkladať úradu správu o používaní čísel,

i)

záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd týkajúcich sa používania čísel.

(5)

Úrad čísla nepridelí, ak

a)

to vyžaduje dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,

b)

pridelenie čísel neumožňuje číslovací plán,

c)

požadované čísla nie sú k dispozícii,

d)

žiadateľ o pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísel podľa osobitného predpisu,24)

e)

žiadateľovi v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla podľa odseku 9 písm. a) prvého až tretieho bodu.

(6)

Úrad rozhodne o zmene prideleného čísla,

a)

ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,

b)

ak je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku,

c)

ak je to nevyhnutné v záujme zachovania bezpečnosti verejnej prevádzky z technických alebo prevádzkových dôvodov,

d)

v záujme prispôsobenia požiadavkám trhu alebo požiadavkám užívateľov,

e)

ak došlo ku zmene skutočností, na ktorých základe sa rozhodovalo o pridelení čísla,

f)

na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel.

(7)

V konaní podľa odseku 6 úrad písomne oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie čísel zamýšľanú zmenu; držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel môže do štyroch týždňov odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadriť k zamýšľanej zmene svoje stanovisko.

(8)

Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný v lehote určenej úradom a na svoje náklady vykonať rozhodnutie úradu o zmene pridelenia čísel podľa odseku 6 písm. a) až e).

(9)

Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak

a)

držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel

1.

neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo individuálnym povolením na používanie čísla vrátane jeho zmien, hoci bol na možnosť odobratia čísla písomne upozornený a nevykonal nápravu v určenej lehote; to neplatí pre ročnú úhradu za pridelené čísla,

2.

najmenej 12 mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo používať najmenej počas troch mesiacov,

3.

neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti,

4.

prestal spĺňať podmienky na používanie prideleného harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,24)

b)

je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu alebo ochrany verejného poriadku.

(10)

Individuálne povolenie na používanie čísel stráca platnosť dňom

a)

uplynutia lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,

b)

doručenia oznámenia držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel o vrátení čísel úradu,

c)

doručenia oznámenia podniku o zrušení poskytovania siete alebo služby úradu,

d)

právoplatnosti rozhodnutia o odobratí čísla,

e)

zániku držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu,

f)

právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať siete alebo služby.

(11)

Podnik pridelí číslo inému účastníkovi najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď zanikla predchádzajúcemu účastníkovi zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorou mu bolo predmetné číslo pridelené.

(12)

Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný platiť za každé pridelené číslo ročnú opakovanú úhradu podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(13)

Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, pokiaľ ide o číselné množiny umožňujúce prístup k ich službám.

§ 32

(1)

Frekvencie je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Individuálne povolenie na používanie frekvencií (ďalej len „individuálne povolenie“) je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií a o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať, alebo rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií alebo rozhodnutie o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.

(2)

Úrad vydáva individuálne povolenie podľa plánu využívania frekvenčného spektra, ak je to potrebné na

a)

predchádzanie škodlivému rušeniu,

b)

zabezpečenie technickej kvality služby,

c)

zabezpečenie efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo

d)

plnenie iných cieľov všeobecného záujmu vymedzených v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3)

Úrad vydá individuálne povolenie najneskôr do šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti, ak ide o frekvencie, ktoré sú k dispozícii podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Ak je žiadateľov o pridelenie tých istých frekvencií viac, úrad vydá individuálne povolenie podľa poradia, v akom boli žiadosti doručené. Úrad môže lehotu na vydanie individuálneho povolenia predĺžiť najviac na osem mesiacov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivých, primeraných, otvorených a transparentných postupov pre všetkých žiadateľov. Tieto časové obmedzenia nemajú vplyv na medzinárodné dohody týkajúce sa používania frekvencií a orbitálnych pozícií.

(4)

Držiteľom individuálneho povolenia môže byť

a)

fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak ide o individuálne povolenie na prevádzku amatérskej stanice, fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 14 rokov,

b)

právnická osoba.

(5)

Žiadosť o vydanie individuálneho povolenia obsahuje

a)

identifikačné údaje žiadateľa podľa § 15 ods. 2 písm. a) a dátum narodenia, ak je žiadateľom o individuálne povolenie na prevádzku amatérskej stanice fyzická osoba,

b)

počet a typ rádiových zariadení, ako aj vysielacích a prijímacích antén, ak je to potrebné,

c)

požadovanú frekvenciu alebo frekvenčné pásmo a vymedzenie predpokladaného územia, ak je to potrebné,

d)

účel a spôsob použitia rádiových zariadení vrátane ich technických údajov a údajov o vysielacích a prijímacích anténach spolu s vyžarovacími diagramami, ak nie sú už záväzne ustanovené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,

e)

údaje o osobe oprávnenej konať v mene žiadateľa a údaje o osobe zodpovednej za obsluhu rádiového zariadenia a osvedčenie o jej osobitnej odbornej spôsobilosti, ak to tento zákon ustanovuje,

f)

predpokladaný termín uvedenia rádiového zariadenia do prevádzky a začatia poskytovania služby, ak je to potrebné,

g)

osvedčenú kópiu licencie vysielateľa na analógové vysielanie udelenú podľa osobitného predpisu,25) ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové vysielanie,

h)

obdobie, na ktoré žiadateľ žiada o pridelenie frekvencií,

i)

požadované identifikačné znaky, ak sú pre daný druh služby nevyhnutné,

j)

ďalšie údaje, ak sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.

(6)

Úrad môže vyžadovať predloženie informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 5.

(7)

Úrad môže obmedziť počet práv na používanie frekvencií uvedených v pláne využívania frekvenčného spektra alebo predĺžiť trvanie existujúcich práv inak, ako bolo určené v pôvodných individuálnych povoleniach, pričom prihliadne na potrebu maximalizovať výhody pre používateľov a uľahčiť rozvoj hospodárskej súťaže. Úrad konzultuje návrh na obmedzenie počtu práv podľa § 10. Po určení postupu vyzve na podávanie žiadostí o vydanie alebo predĺženie individuálneho povolenia.

(8)

Úrad prehodnocuje raz za tri roky alebo na základe žiadosti dotknutých podnikov obmedzenie počtu práv podľa odseku 7.

(9)

Individuálne povolenie podľa odseku 1 môže obsahovať len

a)

identifikačné údaje o držiteľovi individuálneho povolenia,

b)

povinnosť poskytovať službu alebo používať typ technológie, pre ktoré sú pridelené frekvencie určené, vrátane prípadných požiadaviek na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra,

c)

podmienky na efektívne používanie frekvencií,

d)

technické a prevádzkové podmienky potrebné na zamedzenie škodlivého rušenia a na obmedzenie vystavenia verejnosti účinkom elektromagnetického poľa, ak sa také podmienky líšia od podmienok určených vo všeobecnom povolení,

e)

pridelené frekvencie, identifikačné znaky a lehotu platnosti individuálneho povolenia, s výhradou zmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra,

f)

záväzky, ktoré na seba prevzal účastník výberového konania v priebehu výberového konania a ktoré uviedol v ponuke,

g)

operátorskú triedu pre amatérske stanice,

h)

výšku úhrady za frekvencie a identifikačné znaky a spôsob platenia,

i)

vymedzenie povinností vrátane súvisiacich údajov, ktoré sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv o využívaní frekvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách,

j)

podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,

k)

počet a typ rádiových zariadení a antén, ich technickú špecifikáciu a druh vysielania, ak je to potrebné,

l)

vymedzenie územia, na ktorom je možné frekvencie používať, ak je to pre daný druh rádiokomunikačnej služby potrebné,

m)

povinnosti špecifické pre experimentálne používanie frekvencií.

(10)

Individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie úrad vydá, ak žiadateľ o individuálne povolenie má licenciu na rozhlasové analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom takej licencie.

(11)

Úrad pri určovaní lehoty platnosti individuálneho povolenia prihliada na potrebné investície a potrebu poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií. Úrad vydá individuálne povolenie najviac na desať rokov. Ak je to odôvodnené obdobím návratnosti investície, úrad môže vydať individuálne povolenie aj na dlhšie obdobie. Ak ide o frekvencie, ktoré neboli pridelené na základe výsledku výberového konania, úrad môže individuálne povolenie na základe žiadosti držiteľa povolenia predĺžiť. Ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie vydané na základe licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie, možno toto individuálne povolenie vydať na obdobie uvedené v žiadosti o individuálne povolenie, najviac na obdobie, na ktoré bola udelená licencia na rozhlasové analógové pozemské vysielanie. Žiadosť o predĺženie platnosti individuálneho povolenia môže žiadateľ podať najskôr šesť mesiacov pred stratou platnosti individuálneho povolenia a najneskôr šesť týždňov pred stratou platnosti individuálneho povolenia.

(12)

Úrad v individuálnom povolení uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať v súlade s plánom využívania frekvenčného spektra a za akých podmienok.

(13)

Zámer uskutočniť prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií je podnik povinný oznámiť úradu najneskôr štyri týždne pred jeho uskutočnením a uskutočnenie prevodu do piatich pracovných dní. Oznámenie o zámere obsahuje identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia a podniku, na ktorý sa majú práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť, v rozsahu podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b), označenie individuálneho povolenia, ktorého sa prevod týka a frekvencií, ktoré sa majú previesť. Úrad tento zámer, ako aj uskutočnenie prevodu, zverejní.

(14)

Prevod alebo prenájom práv nie je možné uskutočniť, ak

a)

ide o frekvencie pridelené na analógové rozhlasové alebo analógové televízne vysielanie,

b)

ide o harmonizované frekvencie a ich prevod nie je v súlade s ich harmonizáciou,

c)

následkom prevodu alebo prenájmu by došlo k narušeniu hospodárskej súťaže,

d)

podniku, na ktorý sa práva majú previesť, alebo ktorému sa majú prenajať, v posledných troch rokoch pred uskutočnením zamýšľaného prevodu alebo prenájmu, úrad podľa § 34 ods. 3 zrušil individuálne povolenie, ktorého bol držiteľom.

(15)

Ak úrad neurčí v individuálnom povolení inak, povinnosti a podmienky určené v tomto povolení zostávajú v platnosti aj po prevode alebo prenájme práv.

(16)

Úrad môže vydať dočasné individuálne povolenie, ktorého platnosť nepresahuje jeden mesiac, určené na jednorazové účely, ktoré nemožno predvídať s dostatočným predstihom, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu. Žiadosť o vydanie dočasného individuálneho povolenia musí byť doručená úradu najmenej tri pracovné dni pred požadovaným termínom začatia používania frekvencie.

(17)

Podrobnosti o individuálnom povolení, ktorým sa prideľujú frekvencie na poskytovanie terestriálneho multiplexu, a o jeho udelení upravuje osobitný predpis.26)

§ 33

(1)

Ak je potrebné obmedziť počet práv na používanie frekvencií alebo v prípade vybraných frekvencií, ktorých podmienky pridelenia sú určené v pláne využívania frekvenčného spektra, úrad vydáva individuálne povolenie na základe výsledku výberového konania podľa odsekov 2 až 9. Úrad vyhlási výberové konanie na základe žiadosti o vydanie individuálneho povolenia alebo z vlastného podnetu. Úrad počas výberového konania konanie o žiadosti o vydanie individuálneho povolenia preruší.

(2)

Úrad začne výberové konanie výzvou na predloženie ponúk, v ktorej určí

a)

frekvencie, frekvenčné bloky alebo frekvenčné pásmo, ktoré sú predmetom výberového konania,

b)

účel použitia, podmienky a zásady na optimálne využitie frekvencií,

c)

hodnotiace kritériá,

d)

termín, do ktorého sa musí predložiť ponuka,

e)

požiadavky na formu a obsah predkladaných podkladov do výberového konania, aby bola zabezpečená porovnateľnosť ponúk,

f)

výšku jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií ako očakávanú minimálnu ponuku,

g)

ďalšie podklady na výberové konanie, ak je to potrebné.

(3)

Úrad zverejní výzvu na predloženie ponúk vo vestníku a oznam o zverejnení výzvy zverejní v jednom celoštátnom denníku periodickej tlače v Slovenskej republike. Úrad zruší výberové konanie, ak v lehote na podanie ponuky uvedenej vo výzve nebola predložená ani jedna ponuka. Úrad môže zrušiť výberové konanie, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa výberové konanie vyhlásilo. Úrad je povinný bezodkladne oznámiť všetkým uchádzačom zrušenie výberového konania s uvedením dôvodu zrušenia.

(4)

Na vyhodnotenie ponúk úrad zriadi výberovú komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva predseda úradu; členom výberovej komisie môže byť iba osoba bezúhonná a odborne spôsobilá. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace; to neplatí ak ide o štátneho zamestnanca. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie právneho, ekonomického alebo technického smeru so zameraním na elektronické komunikácie a prax v odbore najmenej päť rokov. Členom výberovej komisie nesmie byť

a)

osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k niektorému účastníkovi výberového konania alebo jeho zástupcovi,

b)

osoba, ktorá je spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo kontrolného, alebo dozorného orgánu niektorého z účastníkov výberového konania alebo jeho zástupcu,

c)

osoba, ktorá je blízkou osobou27) spoločníka, štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, člena kontrolného alebo dozorného orgánu, alebo vedúceho zamestnanca niektorého účastníka výberového konania alebo jeho zástupcu,

d)

osoba, o ktorej so zreteľom na jej pomer k veci, k niektorému z účastníkov výberového konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.

(5)