Zákon o elektronických komunikáciách

Osoba, ktorá má byť vymenovaná za člena výberovej komisie, poskytne predsedovi úradu písomné čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa podmienky ustanovené v odseku 4. Ak po začatí výberového konania člen výberovej komisie prestane spĺňať podmienky ustanovené v odseku 4, je povinný bezodkladne o tom upovedomiť predsedu úradu a až do svojho odvolania sa nezúčastňovať na činnosti výberovej komisie. Predseda úradu vymenuje za člena výberovej komisie inú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 4 a poskytne o tom písomné čestné vyhlásenie.

(6)

Účastníkom výberového konania je predkladateľ ponuky, ktorý ju predložil v termíne uvedenom vo výzve na výberové konanie.

(7)

Na ponuku podanú po uplynutí určeného termínu úrad neprihliada a vráti ju predkladateľovi ponuky neotvorenú. Po uplynutí určeného termínu nemožno ponuku doplniť, ani zmeniť.

(8)

Výberová komisia vylúči z výberového konania účastníka výberového konania, ktorého ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve alebo ktorému úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa § 34 ods. 3. Výberová komisia vyhodnotí ponuky podľa kritérií uvedených vo výzve na výberové konanie a určí poradie účastníkov výberového konania, o čom vyhotoví správu. Úrad je pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou. Účastníci výberového konania, ktorí sa umiestnili na miestach, na ktorých sa frekvencie nepridelia, sa považujú za neúspešných účastníkov. Neúspešným účastníkom výberového konania a vylúčeným účastníkom výberového konania úrad konanie o ich žiadosti zastaví s uvedením dôvodov. Správa o priebehu a výsledku výberového konania je podkladom na pokračovanie v konaní o pridelení frekvencií úspešnému účastníkovi výberového konania.

(9)

Úspešnému účastníkovi výberového konania úrad vydá rozhodnutie o pridelení frekvencií najneskôr do štyroch týždňov po vyhodnotení a určení poradia účastníkov výberového konania. Toto rozhodnutie neoprávňuje úspešného účastníka používať frekvencie. Pred začatím používania pridelených frekvencií je úspešný účastník výberového konania povinný požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.

(10)

Ak úspešný účastník výberového konania vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá, alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší, pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti, úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa poradia stanoveného komisiou. Úspešný účastník výberového konania preberá na seba záväzky, ktoré uviedol v ponuke.

(11)

Ustanovenia o výberovom konaní sa nevzťahujú na prideľovanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie.

§ 34

(1)

Úrad nevydá alebo nepredĺži individuálne povolenie, ak

a)

to vyžaduje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii,

b)

to ustanovuje osobitný predpis,28)

c)

pridelenie frekvencie neumožňuje plán využívania frekvenčného spektra,

d)

požadovaná frekvencia nie je k dispozícii,

e)

o individuálne povolenie požiadala osoba, ktorej úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa odseku 3, alebo

f)

individuálne povolenie, ktorého predĺženie držiteľ individuálneho povolenia žiada, sa týka frekvencií, ktoré boli pridelené na základe výsledku výberového konania.

(2)

Úrad môže rozhodnúť o zmene individuálneho povolenia

a)

z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), ak dodržanie týchto záväzkov nemožno zabezpečiť inak,

b)

ak došlo k podstatnej zmene skutočností, na ktorých základe bolo individuálne povolenie udelené,

c)

na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia.

(3)

Úrad zruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak

a)

držiteľ individuálneho povolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená,

b)

držiteľ individuálneho povolenia nepoužíval pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu viac ako šesť mesiacov; úrad individuálne povolenie zruší, ak sa tento stav preukáže opakovane v troch po sebe nasledujúcich kontrolách s časovým odstupom minimálne dva týždne medzi jednotlivými kontrolami,

c)

držiteľ individuálneho povolenia neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené v individuálnom povolení, hoci bol na možnosť zrušenia povolenia vopred upozornený a nevykonal nápravu v lehote určenej úradom,

d)

držiteľ individuálneho povolenia neuhradil opakovanú úhradu za frekvencie podľa § 35 do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti alebo neuhradil jednorazovú úhradu podľa § 35 v lehote splatnosti,

e)

sa prevod alebo prenájom práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencie uskutočnil v rozpore s týmto zákonom alebo individuálnym povolením,

f)

to ustanovuje osobitný predpis.29)

(4)

Individuálne povolenie stráca platnosť

a)

dňom uplynutia lehoty, na ktorú bolo vydané,

b)

smrťou alebo zánikom držiteľa individuálneho povolenia; to neplatí, ak má podnik právneho nástupcu,

c)

dňom, ktorý je uvedený v oznámení o vzdaní sa individuálneho povolenia doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia,

d)

dňom ukončenia poskytovania sietí alebo služieb oznámeného podľa § 15,

e)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa osobitného predpisu,30)

f)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze plavidla z námorného registra Slovenskej republiky alebo registra plavidiel, ak ide o individuálne povolenie pre lodnú stanicu, alebo rozhodnutia o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky, ak ide o individuálne povolenie pre lietadlovú stanicu.31)

§ 35

Úhrada za právo používať frekvencie

(1)

Úhrada za právo používať frekvencie zohľadňuje záruku používania pridelených frekvencií bez ich vzájomného rušenia. Jednorazová úhrada za pridelenie frekvencie je úhrada podľa § 33 ods. 2 písm. f). Opakovaná úhrada je úhrada za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak. Úhrada je splatná podľa rozhodnutia úradu v individuálnom povolení.

(2)

Opakovaná úhrada podľa odseku 1 sa platí podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(3)

Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na využívanie frekvencií, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na vojenské účely.

§ 36

Prevádzkovanie koncových zariadení

(1)

Prevádzkovať, distribuovať alebo uvádzať na trh možno len telekomunikačné zariadenia, ktoré spĺňajú požiadavky technických predpisov vydaných podľa osobitného predpisu.32)

(2)

Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad vedie zoznam týchto rozhraní a oznamuje ich Európskej komisii.

(3)

Podrobnosti o interoperabilite koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a interoperabilite analógových a digitálnych televíznych prijímačov ustanoví vláda nariadením.

(4)

Všeobecné povolenie na používanie frekvencií na prevádzku rádiových zariadení určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie. Vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií môže úrad obmedziť používanie frekvencií iba z dôvodov

a)

zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,

b)

zabránenia škodlivému rušeniu alebo

c)

zabezpečenia ochrany verejného zdravia.

§ 37

Osobitná odborná spôsobilosť

(1)

Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Obsluhu môžu vykonávať aj osoby, ktorým úrad uznal osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení.

(2)

Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

(3)

Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje

a)

meno, priezvisko, dátum narodenia a titul žiadateľa,

b)

adresu trvalého pobytu žiadateľa,

c)

požadovaný druh osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,

d)

dosiahnutý stupeň vzdelania žiadateľa a

e)

fotografiu žiadateľa.

(4)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zložkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku.

(5)

Vybrané rádiové zariadenia sú

a)

rádiová stanica pracujúca v pásmach krátkych vĺn vyhradených pre telegrafnú a telefónnu prevádzku,

b)

lietadlová stanica,

c)

lietadlová zemská stanica,

d)

letecká stanica,

e)

letecká zemská stanica,

f)

lodná stanica,

g)

lodná zemská stanica,

h)

pobrežná stanica,

i)

amatérska stanica.

(6)

Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(7)

Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na lodiach povinne vybavených zariadeniami globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom medzinárodnou námornou organizáciou. Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom ministerstvom.

PIATA HLAVA

DOHĽAD

§ 38

Rozsah a opatrenia dohľadu

(1)

Dohľad sa uskutočňuje

a)

kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis33) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b)

kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky,

c)

kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení,

d)

opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov,

e)

ochranou proti rušeniu vrátane sledovania a zisťovania zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,

f)

ukladaním ochranných opatrení.

(2)

Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu32) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(3)

Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 1 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.

(4)

Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu

a)

oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa kontrolované zariadenia nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať kontrolu podľa odseku 1,

b)

oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú, požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,

c)

oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe písomné potvrdenie,

d)

povinní preukázať sa služobným preukazom, ktorý ich oprávňuje na výkon kontroly,

e)

povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe; pri fyzickej kontrole formou zápisu o výsledku kontroly,

f)

povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly a v súvislosti s ňou.

(5)

Kontrolované osoby sú

a)

povinné strpieť výkon dohľadu podľa odseku 4 písm. a) až c) a poskytnúť úradu všetky požadované informácie a doklady,

b)

oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote určenej úradom,

c)

povinné uhradiť náklady skúšok na overenie zhody výrobkov s technickými predpismi, ak sa preukáže, že vlastnosti výrobku nie sú v zhode s požiadavkami obsiahnutými v technickom predpise,

d)

povinné v lehote určenej úradom odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.

(6)

Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a dodržanie podmienok individuálneho povolenia, môže sa úrad pri monitoringu využívania pridelených frekvencií oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú poverení vykonávať dohľad týmto spôsobom, nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám než komunikujúcim stranám prenášanej správy alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášaných správ. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie kontroly a uloženia sankcie podľa § 69. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.

(7)

Úrad

a)

určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly,

b)

preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu,

c)

nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3.

(8)

Úrad môže osobám, ktoré maria výkon kontroly tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 5 písm. a), uložiť poriadkovú pokutu do 200 eur, a to aj opakovane.

§ 39

(1)

Ak úrad zistí, že ďalšie poskytovanie služby alebo balíka služieb by spôsobilo značné narušenie hospodárskej súťaže, vydá rozhodnutie na zastavenie alebo odloženie poskytovania takejto služby alebo balíka služieb, a to až dovtedy, kým podnik nesplní prístupové povinnosti, ktoré mu boli uložené podľa § 18.

(2)

Ak úrad zistí, že nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby predstavujú bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia, alebo v dôsledku týchto nedostatkov môžu vzniknúť iným podnikom, užívateľom sietí alebo služieb alebo užívateľom frekvenčného spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy, môže bezodkladne v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch nariadiť ochranné opatrenie vedúce k náprave situácie.

(3)

Kontrolovaná osoba môže do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zistených nedostatkoch podať proti ochrannému opatreniu podľa odseku 2 písomne námietky a navrhnúť spôsob odstránenia zistených nedostatkov. O námietkach rozhodne osoba, ktorá je priamo nadriadená osobám, ktoré ochranné opatrenie nariadili.

(4)

Ochranné opatrenie platí najviac tri mesiace. Túto lehotu môže úrad v odôvodnených prípadoch predĺžiť písomným oznámením najviac o tri mesiace.

§ 40

Povinnosť poskytnutia informácií

(1)

Podnik alebo iná osoba, ktorá má práva a povinnosti podľa tohto zákona, sú povinní na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti predložiť úradu v požadovanom rozsahu, forme a v určenej lehote informácie podľa tohto zákona, osobitného predpisu34) alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2)

Významný podnik je povinný na základe žiadosti úradu predložiť informácie z účtovníctva o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s príslušnými veľkoobchodnými trhmi.

(3)

Podnik je okrem povinnosti podľa odsekov 1 a 2 povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu predložiť informácie v rozsahu, forme a primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na

a)

overovanie plnenia podmienok podľa § 14 ods. 2 písm. d) a e), § 31 ods. 4 písm. d) a g) a § 32 ods. 9 písm. c) a h),

b)

overovanie plnenia podmienok všeobecného povolenia pri prijatí podania a sťažnosti, riešení sporu, alebo ak má úrad iné dôvody sa domnievať, že niektorá podmienka nie je splnená, alebo v prípade zisťovania skutkového stavu úradom z jeho vlastnej iniciatívy,

c)

posudzovanie žiadostí o pridelenie frekvencií alebo identifikačných znakov a čísel,

d)

zverejňovanie porovnávacích prehľadov o kvalite a cene služieb v prospech koncových užívateľov,

e)

určené štatistické účely,

f)

analýzu relevantných trhov,

g)

zabezpečenie efektívneho využívania a účinnej správy rádiových frekvencií,

h)

vyhodnotenie budúceho vývoja sietí alebo služieb, ktoré by mohli mať vplyv na veľkoobchodné služby,

(4)

Úrad nemôže žiadať informácie uvedené v odseku 3 písm. a), b), d) až h) od podniku pred začatím poskytovania siete alebo služby alebo ako podmienku začatia ich poskytovania.

(5)

Ak úrad žiada podnik o poskytnutie informácií podľa odseku 3, musí podnik informovať, na aký účel sa informácie použijú.

(6)

Podnik je povinný okrem povinnosti poskytovať štatistické údaje na účely štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu35) poskytovať ministerstvu aj ďalšie štatistické údaje potrebné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii.

PRVÁ HLAVA

POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB

§ 41

(1)

Podnik poskytujúci verejnú službu na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného číslovacieho plánu je povinný zabezpečiť

a)

koncovým užívateľom, vrátane užívateľov verejných telefónnych automatov, bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania,

b)

koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k tiesňovým službám, aký majú ostatní koncoví užívatelia a v čo najväčšej možnej miere prístup k službám poskytovaným v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom „116“,

(2)

Podnik poskytujúci verejnú telefónnu službu je povinný obsluhovať všetky volania do a z európskeho telefónneho číslovacieho priestoru za ceny podobné cenám, ktoré účtuje za volania do iných členských štátov a volania z nich.

(3)

Podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k

a)

službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,

b)

všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.

(4)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.

§ 43

Práva a povinnosti podniku a užívateľa

(1)

Podnik má právo

a)

na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b)

na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c)

odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

1.

poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,

2.

záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu,

3.

záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

d)

dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu

1.

jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,

2.

nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3.

podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e)

požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

(2)

Podnik je povinný

a)

uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b)

pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a),

c)

písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.

(4)

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať

a)

tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60,

b)

bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,

c)

bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií,

d)

možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,

e)

možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,

f)

informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g)

cenové poradenstvo,

h)

nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,

i)

ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j)

bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu.

(5)

Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.

(6)

Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.37)

(7)

Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia38) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.

(8)

Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.37)

(9)

Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(10)

Účastník má právo na

a)

bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,

b)

vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.

(11)

Účastník verejnej telefónnej služby má právo

a)

zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,

b)

na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,

c)

bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov,

(12)

Účastník je povinný

a)

používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b)

platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c)

používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20)

(13)

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

§ 45

Reklamačný poriadok

(1)

Podnik v reklamačnom poriadku upraví najmä

a)

podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,

b)

spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia,

c)

lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,

d)

spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 43 ods. 10 písm. b).

(2)

Právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.

(3)

Reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej služby.

(4)

Ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania služby.

§ 46

Kvalita služieb

(1)

Úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov a obsah, formu a spôsob zverejnenia informácií o kvalitatívnych ukazovateľoch, vrátane mechanizmov osvedčovania kvality, aby zabezpečil pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím, prístup ku komplexným, porovnateľným, spoľahlivým a užívateľsky zrozumiteľným informáciám. Ak je to potrebné, môžu sa použiť ukazovatele kvality podľa § 51 ods. 1.

(2)

Úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť požiadavky na minimálnu kvalitu služby, ktoré je podnik povinný dodržiavať, aby nedochádzalo k zhoršovaniu kvality služieb, obmedzovaniu alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach.

(3)

Pred určením požiadaviek na minimálnu kvalitu služby podľa odseku 2 úrad poskytne návrh požiadaviek spolu s odôvodnením Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov. Úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne na pripomienky a odporúčania Európskej komisie.

§ 47

Účtovníctvo niektorých podnikov a finančné správy

(1)

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu je povinný viesť oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý je potrebný pre štrukturálne oddelený a právne nezávislý podnik, aby bolo možné identifikovať všetky časti nákladov a výnosov z týchto činností s príslušnými výpočtovými podkladmi a podrobnými metódami prepočtu vrátane podrobného rozpisu stálych aktív a štruktúrovaných nákladov, ak

a)

má v rámci členských štátov osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných oblastiach ako v oblasti elektronických komunikácií,

b)

jeho tržby za predchádzajúce účtovné obdobie z poskytovania sietí alebo služieb na celom území Európskej únie sú minimálne 50 miliónov eur.

(2)

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu len na území Slovenskej republiky, ktorý podniká aj na inom trhu, ako je relevantný trh v oblasti elektronických komunikácií, je povinný viesť oddelene náklady a výnosy z týchto iných činností, aby sa zamedzilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných činností a naopak.

(3)

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu, ktorý nie je povinný vykonávať nezávislý audit,40) je povinný úradu na požiadanie poskytnúť na nahliadnutie svoju účtovnú závierku. Úrad môže túto účtovnú závierku preveriť a výsledok preverenia zverejniť.

§ 48

Prenositeľnosť čísla

(1)

Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli ponechať svoje telefónne čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade

a)

geografických čísel v rámci geograficky určenej číslovacej oblasti vymedzenej úradom na špecifickom mieste pripojenia účastníka a

b)

negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.

(2)

Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.

(3)

Podniky sú povinné navzájom účtovať ceny pri zabezpečení prenositeľnosti čísla tak, aby boli nákladovo orientované. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po konzultáciách podľa § 10 rozhodnutie o metóde kalkulácie cien podľa § 12 ods. 3 písm. c). Na základe tohto rozhodnutia je podnik povinný vypočítať a zverejniť ceny, ako aj ich odôvodnenie, do dvoch mesiacov od jeho zverejnenia vo vestníku; ustanovenia § 12 ods. 5 sa nepoužijú. Ak podnik požaduje od účastníkov priame platby za služby spojené s prenosom čísla, ceny týchto služieb nesmú spôsobovať nezáujem o ich využívanie. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže po konzultáciách podľa § 10 vydať rozhodnutie, ktorým sa určuje maximálna výška priamych platieb účastníkov za služby spojené s prenosom čísla. Toto rozhodnutie je záväzné pre všetky podniky a nadobúda účinnosť po uplynutí 30 dní od jeho zverejnenia vo vestníku.

(4)

Podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi v čo najkratšom možnom čase; účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku, musí byť číslo aktivované do jedného pracovného dňa.

(5)

Podnik je povinný zabezpečiť počas procesu prenášania čísel na iný podnik, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.

(6)

Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.

(7)

Podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie podľa odseku 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 49

Zriaďovanie a prevádzkovanie osobitných sietí

(1)

Osobitná sieť je zriadená a prevádzkovaná na vojenské účely iba pre určený okruh osôb; osobitná sieť nie je verejná sieť.

(2)

Právo zriaďovať a prevádzkovať osobitné siete má ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.

(3)

Využitie frekvenčného spektra vymedzeného v národnej tabuľke frekvenčného spektra pre vojenské účely plánuje ministerstvo obrany.

(4)

Prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám.

(5)

Pripojenie osobitnej siete na verejnú sieť sa uskutoční, ak je to v dôležitom záujme štátu, na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete. Prevádzkovateľ verejnej siete je povinný odôvodnenej žiadosti vyhovieť, ak je to technicky uskutočniteľné.

(6)

Na osobitné siete a ich telekomunikačné zariadenia sa vzťahujú § 66 až 68.

DRUHÁ HLAVA

UNIVERZÁLNA SLUŽBA

§ 50

(1)

Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým koncovým užívateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena prihliadajúca na úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov.

(2)

Predmetom univerzálnej služby je

a)

vyhovieť všetkým primeraným požiadavkám na jedno pripojenie k verejnej sieti na pevnom mieste; toto pripojenie musí umožniť podporu hlasovej, telefaxovej a dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, prihliadajúc na technickú uskutočniteľnosť a prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov,

b)

vyhovieť všetkým primeraným požiadavkám na poskytnutie verejnej telefónnej služby v rámci sieťového pripojenia podľa písmena a),

c)

vydať a sprístupniť úplný telefónny zoznam, pravidelne aktualizovaný aspoň raz za rok, v elektronickej a v tlačenej forme alebo v elektronickej forme alebo v tlačenej forme; úplný telefónny zoznam obsahuje údaje o všetkých účastníkoch verejných telefónnych služieb okrem tých, ktorí požiadali o nezverejnenie svojich osobných údajov podľa § 59 ods. 2,

d)

zabezpečiť primeranú dostupnosť verejných telefónnych automatov alebo iných verejných telefónnych prístupových bodov, vrátane poskytovania služieb tiesňových volaní z verejných telefónnych automatov s použitím jednotného európskeho tiesňového čísla „112“ a iných národných čísel tiesňového volania, bezplatne a bez použitia platobných prostriedkov,

e)

poskytovať aspoň jednu úplnú informačnú službu o telefónnych číslach pre koncových užívateľov, vrátane koncových užívateľov verejných telefónnych automatov,

f)

zabezpečiť rovnocenný prístup k verejným telefónnym službám a rovnocennú dostupnosť služieb podľa písmen b), c) a e), aké majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov pre užívateľov so zdravotným postihnutím.19)

(3)

Úrad určí na základe výsledku konzultácií podľa § 10 jeden alebo viac podnikov na poskytovanie univerzálnej služby a uloží im povinnosti podľa odseku 2 tak, aby bolo pokryté celé územie Slovenskej republiky, pričom môže určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby, pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky alebo zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby a pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky. Ak úrad zistí, že zariadenia alebo služby porovnateľné so zariadeniami alebo službami, ktoré sú predmetom univerzálnej služby, sú všeobecne dostupné, nemusí uložiť príslušnú povinnosť podľa odseku 2 na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky.

(4)

Úrad pri ukladaní povinnosti podľa odseku 2 písm. f) posúdi všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na služby pre užívateľov so zdravotným postihnutím. Úrad môže uložiť povinnosť najmä

a)

prenajať alebo predať, ak o to požiada užívateľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené telekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu štandardného telekomunikačného koncového zariadenia,

b)

zabezpečovať bezbariérový prístup k vybraným verejným telefónnym automatom, ich dostupnosť a špeciálne vybavenie.

(5)

Úrad pri určovaní podniku podľa odseku 3 nesmie vopred vylúčiť žiadny podnik. Úrad prihliada najmä na finančné, technické, odborné podmienky podniku a schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom a v požadovanej kvalite.

(6)

Ak neprejaví o poskytovanie univerzálnej služby záujem žiadny podnik alebo žiadny podnik, ktorý prejaví záujem, nevyhovuje podmienkam podľa odseku 4, úrad určí na poskytovanie univerzálnej služby jeden alebo viac podnikov, ktoré najviac vyhovujú týmto podmienkam.

(7)

V rozhodnutí podľa odseku 3 úrad určí podrobnosti plnenia jednotlivých povinností a lehotu na plnenie. Pri ukladaní povinnosti podľa odseku 2 písm. d) úrad prihliadne na odôvodnené potreby koncových užívateľov z hľadiska geografického pokrytia, počtu verejných telefónnych automatov alebo iných prístupových bodov, dostupnosti pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím a kvality služieb.

(8)

Úrad preskúmava, či trvajú dôvody, na základe ktorých určil podnik na poskytovanie univerzálnej služby a uložil mu povinnosti podľa odseku 2. Ak úrad zistí, že porovnateľné zariadenia alebo porovnateľné služby sú všeobecne dostupné alebo sa zmenili okolnosti, na základe ktorých uložil podniku povinnosť podľa odseku 2, rozhodnutím predmetnú povinnosť zruší alebo zmení. Ak úrad zistí dôvody na zmenu podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby, rozhodnutie o určení podniku na poskytovanie univerzálnej služby zruší a postupuje podľa odseku 3. Návrh rozhodnutia o zmene alebo zrušení povinnosti podľa odseku 2 úrad konzultuje podľa § 10.

(9)

Ak má podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby s povinnosťami podľa odseku 2 písm. a) a b) v úmysle predať svoju prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť právnickej osobe, s ktorou nie je majetkovo prepojený, je povinný štyri mesiace vopred o tom informovať úrad, aby mohol posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na plnenie povinností podľa odseku 2 písm. a) a b). Úrad môže uložiť, zmeniť alebo zrušiť uložené povinnosti podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby.

(10)

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby s povinnosťami podľa odseku 2 písm. c) a e) je povinný zaobchádzať s údajmi, ktoré mu poskytli iné podniky, nediskriminačne.

(11)

Úrad oznamuje Európskej komisii

a)

povinnosti univerzálnej služby uložené určeným podnikom a bezodkladne zmeny týkajúce sa týchto povinností,

b)

podniky určené na poskytovanie univerzálnej služby a ich zmeny.

§ 51

Kvalita univerzálnej služby

(1)

Úrad určí v rozhodnutí podľa § 50 ods. 3 kvalitatívne ukazovatele a cieľové hodnoty univerzálnej služby a metódy ich merania v súlade s technickými normami; úrad môže určiť aj formu a spôsob ich uverejnenia. Úrad môže určené kvalitatívne ukazovatele meniť v závislosti od technologického rozvoja. Úrad pri určení cieľových hodnôt prihliada na stanoviská dotknutých osôb získané podľa § 10. Kvalita univerzálnej služby je založená na týchto ukazovateľoch:

a)

lehota prvého pripojenia,

b)

poruchovosť na jednu účastnícku prípojku,

c)

čas potrebný na odstránenie poruchy,

d)

čas prihlásenia sa informačnej služby o telefónnych číslach,

e)

percentuálny podiel plne funkčných mincových a kartových verejných telefónnych automatov,

f)

reklamácie fakturácie.

(2)

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby je povinný predložiť úradu vždy k 30. júnu a 31. decembru dosiahnuté výsledky ukazovateľov kvality podľa odseku 1 a zverejňovať ich na svojom webovom sídle.

(3)

Úrad môže vykonať alebo zadať na náklady podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby vykonanie nezávislého preverenia výsledkov ukazovateľov kvality, ak tento podnik opakovane neplní cieľové hodnoty, aby zistil správnosť a porovnateľnosť poskytnutej informácie.

§ 52

Kontrola výdavkov účastníkom a prijateľnosť cien univerzálnej služby

(1)

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby pri poskytovaní zariadení alebo ďalších služieb, ktoré presahujú rámec poskytovania univerzálnej služby, je povinný určiť zmluvné podmienky tak, aby účastník nemusel platiť za zariadenia alebo služby, ktoré nie sú nevyhnutné alebo požadované pri poskytovaní žiadanej služby.

(2)

Úrad môže podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby uložiť povinnosť poskytovať účastníkom

a)

bezplatne základnú úroveň rozpísania faktúr na kontrolu výdavkov pri využívaní verejnej siete na pevnom mieste alebo príslušných verejných telefónnych služieb; úrad určí základnú úroveň rozpísania faktúr v rozhodnutí podľa § 50 ods. 3,

b)

bezplatné zablokovanie určitých druhov odchádzajúcich volaní, služby SMS alebo MMS so zvýšenou cenou, alebo ak je technicky uskutočniteľné, iných druhov podobných aplikácií, na základe žiadosti účastníka adresovanej podniku,

c)

možnosť platby vopred za pripojenie k verejnej sieti a používanie verejných telefónnych služieb,

d)

možnosť platby v splátkach za zriadenie pripojenia k verejnej sieti,

e)

informácie o primeraných a nediskriminačných opatreniach v prípade neplatenia faktúr, ktorými sa zabezpečí, aby po predchádzajúcom preukázateľnom upozornení účastníka mohlo nasledovať prerušenie alebo odpojenie účastníka; tieto opatrenia sa nevzťahujú na prípady podvodu, opakované oneskorené platenia alebo neplatenia,

f)

na ich požiadanie informácie o existujúcich nižších cenách,

g)

iné možnosti kontroly výdavkov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia v prípade neobvyklých alebo neprimeraných výdavkov.

(3)

Úrad môže zrušiť uloženie povinnosti podľa odseku 2 na časti územia alebo celom území Slovenskej republiky, ak je jej poskytovanie všeobecne dostupné.

(4)

Úrad sleduje vývoj a úroveň cien služieb patriacich do povinností univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, najmä vo vzťahu k vnútroštátnym cenám pre koncových užívateľov a k ich príjmom.

(5)

Úrad môže uložiť v rozhodnutí podľa § 50 povinnosť poskytovať koncovým užívateľom možnosti výberu cien, ktoré sa odchyľujú od cien vychádzajúcich z obvyklých obchodných podmienok a ktoré umožnia koncovým užívateľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami prístup k sieti a službám.

(6)

Úrad môže regulovať ceny súvisiace s poskytovaním univerzálnej služby podľa § 12 tak, aby podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby používal jednotné ceny na celom území Slovenskej republiky, geografické priemery cien alebo aby neprekračoval maximálne ceny.

§ 53

(1)

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby má právo na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby, ak je poskytovanie univerzálnej služby pre podnik neprimeraným zaťažením. Žiadosť o úhradu čistých nákladov s podkladmi môže podnik podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu zaniká.

(2)

Úrad na základe žiadosti podniku, ktorá obsahuje podklady na výpočet čistých nákladov, posúdi, či podnik plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a jej poskytovanie môže byť pre podnik neprimeraným zaťažením. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a nahliadať do účtovných kníh a záznamov; výsledky overenia podkladov úrad zverejní.

(3)

Ak úrad zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, vypočíta čisté náklady, pričom prihliadne na akúkoľvek vznikajúcu výhodu na trhu, ktorú príslušný podnik získa poskytovaním univerzálnej služby a rozhodne o výške úhrady čistých nákladov. Vypočítané čisté náklady a metódu ich výpočtu úrad zverejní.

(4)

Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 1.

§ 54

(1)

Ak je to potrebné, úrad zriadi a spravuje osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) na úhradu čistých nákladov, do ktorého je povinný prispievať podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorého podiel ročných tržieb na vnútroštátnom trhu verejnej siete alebo verejnej služby sa rovná alebo je vyšší ako 0,2 percenta; do tržieb sa nezapočítavajú výnosy z poskytovania služby retransmisie.41)

(2)

Výšku úhrady na osobitný účet určí úrad pre každý podnik samostatne. Výška úhrady sa určí z podielu ročných vnútroštátnych tržieb z poskytovania verejných sietí a verejných služieb v príslušnom finančnom roku.

(3)

Ak je osobitný účet zriadený, podnik musí na požiadanie každoročne oznámiť úradu svoje tržby na príslušnom trhu, a to aj so spätnou platnosťou. Na tento účel môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby nahliadnuť do účtovných kníh a záznamov, a ak tržby podniku na príslušnom trhu nie je možné získať, môže urobiť odhad.

(4)

Úrad zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom, ktorá obsahuje výšku úhrady čistých nákladov, výhody na trhu, ktoré určený podnik získal poskytovaním povinností univerzálnej služby, a určené podiely jednotlivých podnikov.

(5)

Úhradu poskytnutú z osobitného účtu je podnik povinný použiť len na úhradu čistých nákladov, ktoré vznikli poskytovaním príslušnej povinnosti univerzálnej služby.

(6)

Podnik prispievajúci na pokrytie čistých nákladov je povinný uhradiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na osobitný účet úradom určený podiel.

(7)

Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 55

(1)

Podniky poskytujúce verejné siete alebo služby sú oprávnené na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vzájomne si poskytovať nevyhnutné údaje podľa § 56 ods. 3, ak sa týkajú ich dlžníkov alebo osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 43 ods. 1 písm. c) druhého bodu a účinnejšej ochrany podnikov pred takými osobami, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Správa je informácia, ktorá sa vymieňa alebo prenáša medzi konečným počtom subjektov prostredníctvom verejnej služby; okrem informácie prenášanej ako súčasť rozhlasového alebo televízneho vysielania sieťou, ktorú nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, ktorý túto informáciu prijíma.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo službu, je povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom jeho verejnej siete a verejných služieb. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak zákon neustanovuje inak. To nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti. Podnik nezodpovedá za ochranu prenášaných správ, ak je možnosť ich priameho vypočutia alebo nechráneného získania v mieste vysielania alebo v mieste príjmu.

(4)

Zákaz uvedený v odseku 3 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.

(5)

Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.

(6)

Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi42) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.

§ 56

Ochrana osobných údajov

(1)

Ochrana osobných údajov sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Práva a povinnosti prevádzkovateľa, ktorým je podnik, súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa spravujú osobitným predpisom.43)

(2)

Podnik je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, a ak je to nevyhnutné, aj v súčinnosti s poskytovateľom verejnej siete. Prijaté opatrenia musia zabezpečiť takú úroveň bezpečnosti služieb, ktorá je primeraná existujúcemu riziku s ohľadom na stav techniky a náklady na ich realizáciu.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a

a)

meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,

b)

obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa alebo

c)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby.

(4)

Podnik je povinný informovať účastníka o tom, aké osobné údaje sa získavajú a spracúvajú, na základe akého právneho dôvodu, na aký účel a ako dlho sa budú spracúvať. Táto informácia sa poskytuje najneskôr pri uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

(5)

Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, je pri porušení ochrany osobných údajov povinný

a)

bezodkladne oznámiť úradu porušenie ochrany osobných údajov,

b)

bezodkladne informovať dotknutých účastníkov a užívateľov o porušení ochrany osobných údajov, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich osobné údaje alebo súkromie; to neplatí, ak podnik predtým preukázal úradu, že vykonal primerané technologické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia sa uplatnili na údaje dotknuté narušením bezpečnosti; takéto opatrenia technologickej ochrany musia zabezpečiť, aby údaje boli nečitateľné osobám bez oprávneného prístupu k týmto údajom,

c)

na požiadanie úradu informovať dotknutých účastníkov a užívateľov o porušení ochrany osobných údajov, ak porušenie ochrany osobných údajov môže mať negatívny vplyv na dotknutých účastníkov a užívateľov; to neplatí, ak podnik postupoval podľa písmena b),

d)

viesť zoznam prípadov porušení ochrany osobných údajov, ktorý obsahuje podstatné skutočnosti spojené s týmito porušeniami, ich následky a prijaté opatrenia na nápravu; zoznam obsahuje len informácie, ktoré sú na tento účel nevyhnutné.

(6)

Oznámenie podľa odseku 5 písm. a) obsahuje najmä

a)

povahu porušenia ochrany osobných údajov,

b)

následky porušenia ochrany osobných údajov,

c)

opatrenia, ktoré podnik navrhuje alebo vykonal na zmiernenie nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov,

d)

dátum porušenia ochrany osobných údajov,

e)

dátum zistenia porušenia ochrany osobných údajov podnikom.

(7)

Oznámenie podľa odseku 5 písm. b) obsahuje najmä

a)

opis a spôsob porušenia ochrany osobných údajov,

b)

kontaktné miesta, na ktorých možno získať viac informácií, a

c)

odporúčané opatrenia na zmiernenie nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov.

(8)

Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.

(9)

Úrad môže,

a)

ak je to potrebné, určiť za akých okolností je podnik, ktorý poskytuje verejné služby, povinný oznamovať prípady porušenia ochrany osobných údajov podľa odseku 5 písm. a) a b), určiť formy a spôsob predkladania týchto oznámení, pričom dodržiava opatrenia Európskej komisie,

b)

kontrolovať plnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 5 písm. a) a b).

§ 57

Prevádzkové údaje a lokalizačné údaje

(1)

Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.

(2)

Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejnej služby, len vtedy, ak sa anonymizujú alebo s ich súhlasom, a to v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie služby s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.

(3)

Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.

(4)

Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 58 nie je týmto dotknuté.

(5)

Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 75 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.

(6)

Spracovávať prevádzkové údaje podľa odsekov 4, 5 a 7 môžu len osoby konajúce z poverenia alebo na základe plnomocenstva podniku v rozsahu nevyhnutnom na účely zabezpečenia riadenia prevádzky siete, fakturácie, vybavovania otázok užívateľa, odhaľovania protiprávnych konaní, poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6, marketingu služieb alebo poskytovania služby s pridanou hodnotou.

(7)

Podnik môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.

(8)

Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.

(9)

Spracúvanie lokalizačných údajov podľa odsekov 2 a 8 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.

(10)

Pri tiesňových volaniach podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho a lokalizačné údaje, a to aj vtedy, ak volajúci využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.

(11)

Podnik je povinný pri tiesňových volaniach poskytnúť identifikáciu volajúceho

a)

zobrazením telefónneho čísla,

b)

zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla, alebo miesta podnikania.

(12)

Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.

(13)

Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 10 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom.

§ 58

(1)

Označenie užívateľa je jedinečný identifikačný kód, prihlasovacie meno, alebo iný jedinečný znak, ktorý je pridelený účastníkovi pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo užívateľovi pri registrácii služieb pripojenia k internetu alebo služieb komunikácie cez internet.

(2)

Označenie bunky (cell ID) je totožnosť bunky rádiovej mobilnej siete, z ktorej sa začalo alebo ukončilo volanie prostredníctvom mobilného koncového zariadenia.

(3)

Telefónnou službou na účely uchovávania údajov podľa odsekov 5 až 8 sú volania zahrňujúce telefónne volania, hlasovú schránku, konferenčné volania a dátový prenos, doplnkové služby zahrňujúce presmerovanie volania a odovzdanie volania a posielanie správ a multimediálne služby zahrňujúce služby SMS, rozšírené mediálne služby (EMS) a služby MMS.

(4)

Neúspešný pokus o volanie na účely uchovávania údajov podľa odsekov 6 a 7 je volanie, ktoré bolo úspešne spojené s koncovým zariadením volaného, ale takéto volanie nebolo volaným užívateľom alebo jeho koncovým zariadením prijaté, alebo do tohto volania bolo zasiahnuté správou siete.

(5)

Podnik je povinný na účely podľa odseku 7 uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas

a)

6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, a

b)

12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie.

(6)

Údaje podľa odseku 5 podnik uchováva v rozsahu, v akom ich vytvára alebo spracúva pri poskytovaní služby alebo siete. Podnik uchováva údaje podľa odseku 5 súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie, ktoré podnik vytvára alebo spracúva a ukladá, ak ide o telefónne údaje alebo zaznamenáva, ak ide o internetové údaje. Neuchovávajú sa údaje, ktoré sa týkajú nespojených volaní. Zoznam údajov, ktoré je podnik povinný uchovávať podľa tohto odseku a odseku 5, je uvedený v prílohe č. 2.

(7)

Údaje uchovávané podľa odsekov 5 a 6 spolu s údajmi účastníka v rozsahu podľa § 63 ods. 1 písm. b), je podnik povinný na základe písomnej žiadosti a bezodkladne poskytnúť za podmienok ustanovených v § 63 ods. 6 orgánom činným v trestnom konaní, súdu a inému orgánu štátu na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a s trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením; údaje a informácie môže podnik uchovávať len v elektronickej podobe.

(8)

Podnik je povinný viesť ročnú štatistiku o uchovávaných údajoch, ktorá obsahuje

a)

počet prípadov, v ktorých sa požadované údaje poskytli iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6,

b)

čas, ktorý uplynul odo dňa uchovania údajov po deň, keď orgán činný v trestnom konaní, súd alebo iný orgán štátu požiadal o poskytnutie údajov, a

c)

počet prípadov, keď nebolo možné žiadosti o poskytnutie údajov vyhovieť.

(9)

Štatistika podľa odseku 8 neobsahuje osobné údaje. Podnik poskytuje štatistiku podľa odseku 8 ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roku. Ministerstvo následne zašle štatistiku Európskej komisii.

(10)

Podnik pri uchovávaní údajov podľa odseku 6 zabezpečí, aby

a)

uchovávané údaje mali rovnakú kvalitu a podliehali rovnakému zabezpečeniu a ochrane ako údaje podnikom spracúvané alebo uchovávané pri poskytovaní sietí alebo služieb,

b)

údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam na ochranu údajov proti náhodnému alebo protiprávnemu zničeniu, náhodnej strate alebo zmene, neoprávnenému alebo protiprávnemu uchovaniu, spracovaniu, prístupu alebo zverejneniu,

c)

údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam, ktoré zabezpečia, aby údaje mohli byť sprístupnené len oprávneným osobám konajúcim na základe poverenia alebo plnomocenstva podniku a orgánom činným v trestnom konaní, súdu alebo iným orgánom štátu a ich povereným alebo inak oprávneným príslušníkom, alebo zamestnancom,

d)

údaje na konci obdobia určeného na ich uchovávanie boli zlikvidované okrem údajov, ktoré boli poskytnuté a zabezpečené.

§ 59

Telefónny zoznam

(1)

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný bezplatne informovať svojich účastníkov

a)

o účele telefónneho zoznamu, ktorým je vyhľadávanie kontaktných údajov účastníkov na základe ich mena, priezviska alebo názvu, prípadne ďalších minimálnych identifikačných údajov, predtým než budú ich osobné údaje zaradené do telefónneho zoznamu poskytnutého verejnosti priamo v elektronickej alebo tlačenej forme alebo prostredníctvom informačnej služby o telefónnych číslach,

b)

o ďalších možnostiach využitia osobných údajov založených na vyhľadávacích funkciách v elektronických verziách telefónneho zoznamu.

(2)

Účastník, ktorý je fyzickou osobou, má právo určiť, či jeho osobné údaje budú zaradené do telefónneho zoznamu a ak áno, ktoré osobné údaje budú zaradené, ak sú relevantné na účel telefónneho zoznamu. Relevantnými údajmi fyzickej osoby na účely telefónneho zoznamu sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Nezaradenie osobných údajov účastníka do telefónneho zoznamu, overenie, opravy alebo ich odstránenie je bezplatné.

(3)

Podnik nesmie zverejniť osobné údaje účastníka vo svojom telefónnom zozname, ak k tomu účastník nedal súhlas, a nesmie ich poskytnúť iným podnikom alebo iným osobám, ktoré vydávajú telefónne zoznamy alebo poskytujú informačné služby o telefónnych číslach.

(4)

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný poskytovať podniku s povinnosťami podľa § 50 ods. 2 písm. c) a e) relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme aktualizované najmenej raz ročne.

(5)

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný na požiadanie iných podnikov alebo iných osôb, ktoré vydávajú verejné telefónne zoznamy alebo poskytujú verejné informačné služby o telefónnych číslach, im poskytovať relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné. Relevantnými údajmi o účastníkoch sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ak medzi príslušnými podnikmi nedôjde k dohode o poskytovaní relevantných údajov v lehote šiestich týždňov od doručenia žiadosti jedného z nich, úrad rozhodne o predmete sporu na návrh ktorejkoľvek zo strán.

§ 60

Prezentácia a zamedzenie identifikácie

(1)

Ak podnik ponúka službu

a)

prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volajúcemu možnosť jednoducho a bezplatne použiť službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho, a to individuálne pre jednotlivé volania alebo jednorazovým nastavením pre všetky volania,

b)

prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho a bezplatne zamedziť použitie služby zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho u prichádzajúcich volaní v odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä pracoviská, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery,

c)

prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho odmietnuť tie prichádzajúce volania, u ktorých volajúci použil službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho,

d)

prezentácie identifikácie volaného, musí ponúknuť volanému možnosť použiť jednoducho a bezplatne službu zamedzenia prezentácie svojej identifikácie volajúcemu.

(2)

Odsek 1 písm. a) sa vzťahuje aj na volania z členských štátov smerujúcich do tretích štátov, odsek 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje aj na prichádzajúce volania z tretích štátov.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejnú službu, môže dočasne zrušiť zamedzenie prezentácie volajúceho

a)

na základe žiadosti účastníka, ak je to technicky možné, ktorý požaduje zachytenie zlomyseľných alebo výhražných volaní; v tomto prípade podnik uchová a sprístupní za odplatu dotknutému účastníkovi identifikáciu volajúceho,

b)

pri núdzových volaniach koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania, na spracovanie lokalizačných údajov podľa § 57 ods. 2 a 10 s cieľom odpovedať na takéto volania, a to pri dočasnom zákaze alebo neexistencii súhlasu dotknutého účastníka alebo užívateľa.

§ 61

Automatické presmerovanie volaní

Ak ide o služby umožňujúce presmerovanie volaní, podnik je povinný zabezpečiť, aby každý účastník mal možnosť jednoduchým spôsobom a bezplatne zrušiť automatické presmerovanie volania iniciované treťou osobou na jeho koncové zariadenie.

§ 62

Nevyžiadaná komunikácia

(1)

Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.

(2)

Na účely priameho marketingu je dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať.

(3)

Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 2 sa nevyžaduje ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom.44) Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom.42)

(4)

Odseky 2 a 3 sa vzťahujú na účastníkov, ktorí sú fyzickými osobami.

§ 63

Telekomunikačné tajomstvo

(1)

Predmetom telekomunikačného tajomstva je

a)

obsah prenášaných správ,

b)

súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,

c)

prevádzkové údaje a

d)

lokalizačné údaje.

(2)

Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.

(3)

Telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť úradu, účastníkovi a užívateľovi, ktorého sa týka, jeho oprávneným zástupcom alebo právnym nástupcom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(4)

Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 56 ods. 3.

(5)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4 a pridelené označenie užívateľa a adresa internetového protokolu; tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť v elektronickej podobe a zrozumiteľným spôsobom bezodkladne aj na hmotnom nosiči informácií. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku a hmotného nosiča informácií uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.

(6)

Podnik je povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 na účely plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov42) na základe písomnej žiadosti a so súhlasom súdu alebo na príkaz súdu podľa osobitných predpisov45) údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných pre pátranie po nezvestných osobách a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitného predpisu.46) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 v písomnej forme alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme a zrozumiteľným spôsobom. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.

(7)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je ďalej povinný

a)

prevádzkovať verejné siete alebo poskytovať verejné služby takou technológiou vrátane jej jednotlivých častí a softvérového vybavenia, ktorá umožní pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vo vlastníctve štátu a on-line prístup podľa odsekov 5 a 6,

b)

na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti,

c)

spolupracovať s Policajným zborom a orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení poplašných správ,

d)

na základe odôvodnenej výzvy bezodkladne obmedziť prevádzku verejnej siete alebo poskytovanie verejnej služby na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia alebo vnútorného poriadku alebo pre bezpečnosť štátu alebo obranu štátu a bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví; výzvu vydáva minister vnútra Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti minister obrany Slovenskej republiky. Za škody spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená,

e)

na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch súvisiacich s plnením úloh bezpečnosti a obrany štátu poskytovať inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 službu prezentácie identifikácie volajúceho a to aj vtedy, ak volajúci zamedzil prezentáciu svojej identifikácie; orgán štátu od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch,

f)

poskytovať ďalšiu súčinnosť súdu, orgánu činnému v trestnom konaní a inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 nevyhnutnú na plnenie ich úloh a výkon ich oprávnení podľa tohto zákona a osobitných predpisov,

(8)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.

(9)

O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.16)

§ 64

(1)

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb, ktoré s ohľadom na stav techniky musia zabezpečiť úroveň bezpečnosti, ktorá je primeraná existujúcemu riziku. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom predchádzať bezpečnostným incidentom a minimalizovať vplyv bezpečnostných incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete.

(2)

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete, je povinný udržiavať integritu svojich sietí s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom týchto sietí.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo služby, je povinný bezodkladne informovať úrad o narušení bezpečnosti alebo integrity, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb.

(4)

Ak je to vo verejnom záujme, úrad zverejní informácie podľa odseku 3 alebo na základe žiadosti úradu tieto informácie zverejní podnik.

(5)

Ak ide o osobitné riziko ohrozenia bezpečnosti siete, poskytovateľ verejných služieb je povinný informovať dotknutých účastníkov o tomto riziku a možnostiach nápravy vrátane pravdepodobných nákladov potrebných na odvrátenie ohrozenia.

(6)

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo služby, je povinný

a)

poskytovať na žiadosť úradu podstatné informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti a integrity svojich služieb a sietí vrátane dokumentovaných bezpečnostných politík,

b)

umožniť bezpečnostný audit, ktorý vykoná úradom určená kvalifikovaná nezávislá osoba alebo úrad, pričom náklady na audit znáša podnik,

c)

výsledky auditu poskytovať úradu a na požiadanie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,

d)

spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť a integritu sietí a na požiadanie poskytnúť úradu súvisiace relevantné informácie.

(7)

Podrobnosti o udržiavaní integrity siete a jej parametroch a o oznamovacej povinnosti podniku podľa odsekov 3 až 5 a odseku 6 písm. a) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

(8)

Podnik poskytujúci verejné siete a pridružené prostriedky je povinný zabezpečiť, aby jeho sieť a pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete alebo služby podľa § 14 ods. 2 písm. q) z hľadiska

a)

bezpečnosti prevádzky siete,

b)

udržiavania integrity siete,

c)

interoperability služieb,

d)

pripojenia koncových zariadení.

(9)

Ak je to potrebné, úrad poskytuje informácie podľa odseku 3 regulačným orgánom v členských štátoch a agentúre ENISA.47) Úrad každoročne predkladá Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o oznámeniach podľa odseku 3 a o opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.

§ 65

Ochrana proti rušeniu

(1)

Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

(2)

Prevádzkovať možno len také elektrické alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.

(3)

Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné ochranné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.

(4)

Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.

(5)

Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu48) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie osôb, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti,16) proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb alebo na zabránenie šírenia rádiových vĺn; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb. Za prípadné škody spôsobené podniku obmedzením prevádzky siete zodpovedá oprávnený orgán štátu.

(6)

Podnik nezodpovedá za škodu, ktorá vznikne inému subjektu, vrátane užívateľov, obmedzením prevádzky siete spôsobenému použitím technického prostriedku podľa odseku 5.

§ 66

Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam

(1)

Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme

a)

zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,

b)

vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť,

c)

vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

(2)

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.50)

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.

(4)

Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

(5)

Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

(6)

Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné konanie51) je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii podzemných alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.

(7)

Do projektu stavby sa musí zakresliť priebeh všetkých vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.

(8)

Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na splnenie povinnosti podľa odseku 6.

(9)

Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení alebo stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

(10)