Úplné znenie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

úspešne vykonaná skúška pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti.

(16)

Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti obsahuje

a)

meno, priezvisko, titul, bydlisko a dátum a miesto narodenia, ak je žiadateľom fyzická osoba; ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

b)

uvedenie činnosti, na ktorú žiada osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(17)

K žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti žiadateľ priloží

a)

doklad o dosiahnutom vzdelaní, ak to vyžaduje tento zákon alebo osobitný predpis,23) alebo doklad o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitných predpisov,22)

b)

doklad o dĺžke odbornej praxe, ak to vyžaduje tento zákon alebo osobitný predpis;23) pri ukončení činnosti zamestnávateľa čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,

c)

doklad o oprávnení na podnikanie, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

d)

doklad o odbornej spôsobilosti vydaný príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, ak ide o žiadateľa podľa odsekov 24 a 25,

e)

kópiu dokladu o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 6 písm. b), odseku 12 písm. b) alebo odseku 13 písm. b), ktorý nesmie byť starší ako dva roky, ak žiada o overenie odbornej spôsobilosti podľa § 15 ods. 1 písm. c) až e) alebo § 15 ods. 3 písm. a) a b),

f)

kópiu osvedčenia o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 15 ods. 1 písm. a).

(18)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na obchodovanie s veľmi toxickými látkami a zmesami, s toxickými látkami a zmesami, s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, ktoré sú určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi v pôvodnom balení, a ich distribúciu, nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak vykonával niektorú z týchto činností najmenej päť po sebe nasledujúcich rokov a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 17 písm. e). Po overení splnenia tejto podmienky príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(19)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na odborné využitie veľmi toxických látok a zmesí, toxických látok a zmesí, dezinfekčných prípravkov na profesionálne použitie alebo prípravkov na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak vykonával niektorú z týchto činností najmenej šesť po sebe nasledujúcich rokov a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 17 písm. e). Po overení splnenia tejto podmienky príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(20)

Ustanovenie odseku 19 sa nevzťahuje na vykonávanie činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3.

(21)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 18, ktorý vykonával niektorú z týchto činností najmenej dva po sebe nasledujúce roky a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 17 písm. e), musí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi na základe úspešne vykonanej skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(22)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 19, ktorý vykonával niektorú z týchto činností najmenej tri po sebe nasledujúce roky a preukáže sa dokladom o absolvovaní odbornej prípravy podľa odseku 17 písm. e), musí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá žiadateľovi na základe úspešne vykonanej skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(23)

Odborná príprava na vykonanie skúšky podľa odsekov 21 a 22 a na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 18, 19, 21 a 22 zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou,23a) ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. b). Vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3a.

(24)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 18 nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak sa preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti z iného členského štátu, že vykonával niektorú z činností uvedených v odseku 18

a)

samostatne alebo ako vedúci zamestnanec päť po sebe nasledujúcich rokov a takúto činnosť neukončil viac ako dva roky pred predložením žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti, a vlastní doklad podľa odseku 27,

b)

samostatne alebo ako vedúci zamestnanec dva po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte,

c)

samostatne alebo ako vedúci zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným členským štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom,

d)

ako podriadený zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o odbornej spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte, alebo

e)

ako podriadený zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným členským štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom.

(25)

Žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v odseku 19 nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti, ak sa preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti z iného členského štátu, že vykonával niektorú z činností uvedených v odseku 19

a)

samostatne alebo ako vedúci zamestnanec šesť po sebe nasledujúcich rokov a takúto činnosť neukončil viac ako dva roky pred predložením žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a vlastní doklad podľa odseku 27,

b)

samostatne alebo ako vedúci zamestnanec tri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o odbornej spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte,

c)

samostatne alebo ako vedúci zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným členským štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom,

d)

ako podriadený zamestnanec štyri po sebe nasledujúce roky a vlastní doklad o odbornej spôsobilosti na túto činnosť, ktorý ho oprávňuje vykonávať túto činnosť v členskom štáte, alebo

e)

ako podriadený zamestnanec päť po sebe nasledujúcich rokov a pred vykonávaním tejto činnosti absolvoval odbornú prípravu, čo preukáže dokladom o odbornej spôsobilosti uznaným členským štátom alebo určeným príslušným profesijným alebo obchodným orgánom.

(26)

Ustanovenia odseku 25 písm. a), c) a e) sa nevzťahujú na vykonávanie činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3. Ak žiadateľ vykonával niektorú z činností podľa odseku 25 písm. b) a d), musia byť v doklade o odbornej spôsobilosti uvedené chemické látky, ktoré môže žiadateľ v členskom štáte používať, a odborné využívanie chemických látok nesmie byť prerušené viac ako dva roky pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti.

(27)

Splnenie podmienok podľa odsekov 24 a 25 sa preukazuje dokladom o odbornej spôsobilosti vydaným príslušným úradom alebo orgánom členského štátu, v ktorom žiadateľ o overenie odbornej spôsobilosti túto činnosť vykonával. Doklad o odbornej spôsobilosti obsahuje údaje o druhu a dĺžke odbornej praxe a o obmedzeniach pri výkone činnosti, ktoré žiadateľ predloží k žiadosti; obmedzenia sa môžu týkať činností podľa odsekov 18 a 19 alebo činností, ktoré zahŕňajú odborné využitie chemických látok uvedených v prílohe č. 3.

(28)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 24 a 25 vydá žiadateľovi z iného členského štátu príslušný orgán verejného zdravotníctva po predložení dokladu podľa odseku 27. Príslušný orgán verejného zdravotníctva v osvedčení o odbornej spôsobilosti uvedie rovnaký rozsah a rovnaké obmedzenia pri výkone činnosti, ako sú určené v doklade podľa odseku 27.

(29)

Osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odsekov 18, 19, 21, 22, 24 a 25 na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b), je povinná absolvovať najmenej každých päť rokov od vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti aktualizačnú odbornú prípravu, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou,23a) ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program, v rozsahu najmenej 10 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a v rozsahu najmenej 16 vyučovacích hodín na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. b).

(30)

Splnenie podmienky podľa odseku 29 overuje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy, ktorý príslušnému orgánu verejného zdravotníctva písomne predloží osoba, ktorá je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti; doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je povinná predložiť najneskôr do 30 dní po jej absolvovaní. Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3a.

(31)

Vzdelanie podľa odseku 4 písm. a), odseku 5 písm. a), odseku 6 písm. a), odsekov 7 a 8, odseku 9 písm. a), odseku 12 písm. a) a odseku 13 písm. a) sa preukazuje dokladom o absolvovaní príslušného vzdelania alebo dokladom o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitných predpisov.22)

(32)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti do 30 dní odo dňa vykonania skúšky alebo odo dňa podania žiadosti o vydanie osvedčenia, ak žiadateľ nemusí vykonať skúšku pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti; osvedčenie o odbornej spôsobilosti obsahuje tieto osobné údaje odborne spôsobilej osoby: meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia.

(33)

Odborne spôsobilá osoba sa zapisuje do registra odborne spôsobilých osôb. Register odborne spôsobilých osôb je verejne prístupný na webovom sídle príslušného orgánu verejného zdravotníctva a obsahuje meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu odborne spôsobilej osoby a druh činnosti, na ktorú sa osvedčenie vydáva.

(34)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa vydáva na dobu neurčitú.

(35)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva odoberie osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak

a)

dodatočne zistí, že žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti alebo jej príloha obsahovala nepravdivé údaje,

b)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi,

c)

držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností podľa § 15 ods. 3 písm. a) a b) neabsolvoval aktualizačnú odbornú prípravu podľa odseku 29 alebo nepredložil doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 30.

(36)

Osoba, ktorej príslušný orgán verejného zdravotníctva odobral osvedčenie o odbornej spôsobilosti, môže opätovne požiadať o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti najskôr po uplynutí

a)

šiestich mesiacov odo dňa odobratia osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 35 písm. a) a c),

b)

jedného roka odo dňa odobratia osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa odseku 35 písm. b).

(37)

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

(38)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva uzná odbornú spôsobilosť osobám, ktoré získali potrebnú kvalifikáciu v inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii, a vydá im osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa odseku 32.

PRVÁ HLAVA

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 17

Pitná voda

(1)

Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

(2)

Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak

a)

neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a

b)

spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.24)

(3)

Na základe žiadosti fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vyrába a dodáva pitnú vodu a využíva vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, môže regionálny úrad verejného zdravotníctva dočasne povoliť, najviac na tri roky, výnimku na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody,24) ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Výnimku nemožno povoliť, ak ide o vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, ktoré poskytujú menej ako 10 m^3 pitnej vody za deň alebo zásobujú menej ako 50 osôb. Regionálny úrad verejného zdravotníctva povolí výnimku, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a nebude ohrozené zdravie ľudí. Po uplynutí času platnosti povolenia môže regionálny úrad verejného zdravotníctva v odôvodnených prípadoch opätovne povoliť výnimku najviac na tri roky; výsledky kontroly spolu s odôvodnením rozhodnutia o druhej výnimke oznámi Komisii. Vo výnimočných prípadoch môže úrad verejného zdravotníctva povoliť tretiu výnimku po predchádzajúcom súhlase Komisie.

(4)

Osoby, ktorým regionálny úrad verejného zdravotníctva povolil výnimku podľa odseku 3, sú povinné

a)

bez meškania informovať obyvateľstvo o povolení každej výnimky; ak by povolenie výnimky mohlo predstavovať pre niektorú časť obyvateľstva riziko ohrozenia zdravia, sú povinné do informácie zahrnúť aj postup na ochranu zdravia,

b)

na konci platnosti každej výnimky uskutočniť kontrolu kvality pitnej vody s cieľom preukázať zlepšenie kvality pitnej vody a výsledky kontroly kvality pitnej vody predložiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

(5)

Regionálny úrad verejného zdravotníctva je povinný poskytovať verejne prístupným spôsobom informácie o výnimkách povolených podľa odseku 3 a o výsledkoch kontroly kvality pitnej vody u spotrebiteľa a aktuálny zoznam povolených výnimiek predkladať úradu verejného zdravotníctva. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.

(6)

Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže regionálny úrad verejného zdravotníctva

a)

rozšíriť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody24) o ďalšie mikroorganizmy, parazity alebo látky, pre ktoré neboli ustanovené limity, ak existuje odôvodnené podozrenie, že v určitých množstvách a koncentráciách môžu predstavovať riziko ohrozenia zdravia ľudí, alebo

b)

zúžiť monitorovanie ukazovateľov kvality pitnej vody24) pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality pitnej vody a jej zdroja doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(7)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu a využívajú vodárenské zdroje na zásobovanie pitnou vodou, sú povinné pitnú vodu dezinfikovať, ak ďalej nie je ustanovené inak. Druh a spôsob dezinfekcie pitnej vody alebo jej vynechanie posudzuje príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 4 písm. e).

(8)

Teplú vodu dodávanú systémom hromadného zásobovania okrem technologickej vody možno vyrábať len z pitnej vody.

§ 18

Výrobky určené na styk s pitnou vodou

(1)

Výrobky určené na styk s pitnou vodou sú najmä výrobky používané na zachytávanie, úpravu, akumuláciu, dopravu, meranie a odber množstva pitnej vody. Tieto výrobky musia byť vyrobené v súlade so správnou výrobnou praxou tak, aby

a)

za obvyklých a predvídateľných podmienok používania neuvoľňovali do pitnej vody látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo spôsobiť neprijateľné zmeny v zložení pitnej vody alebo nepriaznivo ovplyvniť jej senzorické vlastnosti,

b)

neboli zdrojom mikrobiologického alebo iného znečistenia vody.

(2)

Pri použití technológie znižujúcej tvrdosť vody je nevyhnutné dodržať najmenej odporúčanú hodnotu obsahu vápnika a horčíka vo vode ustanovenú osobitným predpisom.24)

(3)

Množstvo látok, ktoré sa uvoľní z výrobkov určených na styk s pitnou vodou, nesmie presiahnuť limit sledovaného ukazovateľa kvality pitnej vody,24) ak ide o

a)

výrobky určené na krátkodobý styk s pitnou vodou,

b)

výrobky určené na styk s pitnou vodou, ktorých plocha styku nepresahuje 100 cm^2,

c)

výrobky určené na styk s teplou a horúcou vodou.

(4)

Pri migračných skúškach sa stanovujú koncentrácie látok alebo sa zisťuje prítomnosť látok, ktoré sú charakteristické ako prirodzená súčasť alebo možná nečistota skúšaného výrobku a ktoré sú rizikom.

§ 19

Voda určená na kúpanie, prírodné kúpaliská a umelé kúpaliská

(1)

Voda určená na kúpanie je akákoľvek povrchová voda,25) ktorá je vyhlásená podľa osobitného predpisu25a) a ktorú využíva veľký počet kúpajúcich sa a nebol pre ňu vydaný trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa; veľký počet kúpajúcich sa posudzuje úrad verejného zdravotníctva s ohľadom najmä na vývoj z minulosti, vybudovanú infraštruktúru alebo zariadenia a opatrenia prijaté na podporu kúpania v minulosti.

(2)

Vodou určenou na kúpanie podľa odseku 1 nie sú

a)

umelé kúpaliská a kúpeľné bazény,

b)

uzavreté vodné plochy využívané na ošetrovateľské účely alebo liečebné účely,

c)

umelo vytvorené uzavreté vodné plochy oddelené od povrchových vôd a podzemných vôd.25b)

(3)

Prírodné kúpalisko je vyznačená prírodná vodná plocha využívaná na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa.

(4)

Umelé kúpalisko je krytá stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové plochy.

(5)

Požiadavky na kvalitu vody určenej na kúpanie sa vzťahujú aj na vodu určenú na kúpanie, ak je kvalita vody určenej na kúpanie ovplyvnená povrchovými vodami prechádzajúcimi hranice; v takých prípadoch plnenie požiadaviek na vodu určenú na kúpanie zabezpečuje úrad verejného zdravotníctva v spolupráci so susedným štátom, a to aj prostredníctvom výmeny informácií a spoločným postupom pri kontrole takých cezhraničných vplyvov.25c)

(6)

Podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu môže príslušný orgán verejného zdravotníctva rozšíriť rozsah a početnosť kontroly kvality vody vo vode určenej na kúpanie, v prírodnom kúpalisku a v umelom kúpalisku o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať; v prírodnom kúpalisku, ktoré nie je vodou určenou na kúpanie, a v umelom kúpalisku môže zúžiť rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality vody pri preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnotách ukazovateľov kvality vody doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

(7)

Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska je povinný

a)

zabezpečiť, aby kvalita vody v prírodnom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,

b)

zabezpečiť monitorovanie a kontrolu kvality vody v prírodnom kúpalisku,

c)

viesť evidenciu o prevádzke prírodného kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,

d)

predkladať výsledky kontroly kvality vody v prírodnom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,

e)

vyznačiť vodnú plochu na kúpanie v prírodnom kúpalisku a oddeliť ju od vodnej plochy vyhradenej na používanie plavidiel,

f)

zabezpečiť vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení v prírodnom kúpalisku,

g)

zabezpečiť čistenie vodnej plochy, údržbu a čistenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení prírodných kúpalísk,

h)

vypracovať prevádzkový poriadok prírodného kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,

i)

sprístupniť pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v prírodnom kúpalisku,

j)

vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti vodnej plochy prírodného kúpaliska zákaz kúpania, ak voda nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku,

k)

vyznačiť a umiestniť počas kúpacej sezóny na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu prírodného kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom,

l)

zabezpečiť na prírodnom kúpalisku dostatočný počet plavčíkov a miestnosť na poskytovanie prvej pomoci,

m)

vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci.

(8)

Prevádzkovateľ prírodného kúpaliska, ktoré je podľa osobitného predpisu25a) vyhlásené za vodu určenú na kúpanie, je povinný počas kúpacej sezóny sprístupniť informácie pre verejnosť na dostupnom a viditeľnom mieste v blízkosti vody určenej na kúpanie.

(9)

Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je povinný

a)

zabezpečiť, aby kvalita vody v umelom kúpalisku spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,

b)

zabezpečiť kontrolu kvality vody v umelom kúpalisku,

c)

viesť evidenciu o prevádzke umelého kúpaliska a uchovávať ju päť rokov,

d)

predkladať výsledky kontroly kvality vody v umelom kúpalisku príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,

e)

zabezpečiť priestorové a technické požiadavky na umelé kúpalisko,

f)

zabezpečiť vybavenie, priestory, dispozičné riešenie prevádzkovaných plôch umelého kúpaliska,

g)

zabezpečiť osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie umelého kúpaliska,

h)

zabezpečiť údržbu a čistenie bazénov, priestorov, prevádzkových plôch a zariadení umelého kúpaliska a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s vodou,

i)

vypracovať prevádzkový poriadok umelého kúpaliska a predložiť ho príslušnému orgánu verejného zdravotníctva na schválenie; predkladať aj návrhy na jeho zmenu,

j)

sprístupniť verejnosti na dostupnom a viditeľnom mieste pri vstupe do areálu umelého kúpaliska aktuálne informácie o kvalite vody v umelom kúpalisku,

k)

vyznačiť na viditeľnom mieste v blízkosti bazénu zákaz kúpania, ak voda v bazéne nespĺňa požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,

l)

vyznačiť a umiestniť na viditeľnom mieste pred vstupom do areálu umelého kúpaliska oznámenie o zákaze vstupu so zvieraťom,

m)

zabezpečiť na umelom kúpalisku miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) a vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci,

n)

zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na

1.

najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík,

2.

plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík,

3.

plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci,

4.

vodné atrakcie dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade.

(10)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré v blízkosti vodných plôch, ktoré nie sú vodou určenou na kúpanie alebo prírodným kúpaliskom, prevádzkujú zariadenia uvedené v § 21, 22 a 26 a v ponuke svojich služieb spotrebiteľovi alebo v reklame výslovne ponúkajú možnosť kúpania, sú povinní poskytnúť verejnosti aktuálnu informáciu o kvalite vody; kvalita vody sa posudzuje podľa požiadaviek na kvalitu vody v prírodnom kúpalisku.

§ 20

Vnútorné prostredie budov

(1)

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.

(2)

V novonavrhovaných budovách sa trvalé dopĺňanie denného osvetlenia svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia nesmie zriaďovať

a)

v obytných miestnostiach bytov,

b)

v izbách ubytovacích zariadení internátneho typu,

c)

v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,

d)

v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,

e)

v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb a zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.26)

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú budovu určenú pre verejnosť (ďalej len „prevádzkovateľ budovy“), sú povinné zabezpečiť kvalitu vnútorného ovzdušia budovy tak, aby nepredstavovalo riziko v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nebolo organolepticky zmenené.

§ 21

Byty nižšieho štandardu a ubytovacie zariadenia

(1)

Byty nižšieho štandardu sú byty v bytových domoch, ktorých obytná plocha, úžitková plocha a vybavenie musia zodpovedať najmenej minimálnym požiadavkám ustanoveným podľa § 62 písm. f).

(2)

Ubytovacie zariadenia, ktoré poskytujú hromadné ubytovanie, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku ubytovacích zariadení ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. f).

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia“), sú povinné

a)

zabezpečiť požiadavky podľa odseku 2,

b)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 22

Telovýchovno-športové zariadenia

(1)

Telovýchovno-športové zariadenie je krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry.

(2)

Telovýchovno-športové zariadenie sa umiestňuje tak, aby jeho činnosť neovplyvňovala nepriaznivo okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom.

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú telovýchovno-športové zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ telovýchovno-športového zariadenia“), sú povinné

a)

zabezpečiť požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a na prevádzku telovýchovno-športového zariadenia,

b)

používať len také telovýchovné náradie a zariadenia, aby sa pri ich používaní podľa návodu výrobcu neohrozilo alebo nepoškodilo zdravie ich užívateľov,

c)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

§ 23

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo

(1)

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo sú najmä kaderníctvo, holičstvo, kozmetika, manikúra, pedikúra, solárium, masážny salón, sauna, tetovací salón, zariadenie na poskytovanie regeneračných a rekondičných služieb.

(2)

Zariadenia starostlivosti o ľudské telo možno prevádzkovať, len ak spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia starostlivosti o ľudské telo (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo“), sú povinné

a)

používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje, pomôcky a prípravky, aby pri poskytovaní služby nedošlo k ohrozeniu zdravia alebo k poškodeniu zdravia,

b)

mať k dispozícii lekárničku prvej pomoci,

c)

poučiť osobu, ktorej poskytujú služby, o rizikách spojených s poskytovanou službou,

d)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

(4)

Prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o ľudské telo a jeho zamestnanci nesmú

a)

manipulovať s jazvami,

b)

manipulovať s materskými znamienkami,

c)

robiť výkony na očnej spojovke a rohovke.

(5)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú solárium (ďalej len „prevádzkovateľ solária“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné

a)

dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,

b)

viesť prevádzkovú dokumentáciu,

c)

umiestniť na viditeľnom mieste poučenie pre osoby, ktorým poskytuje služby.

(6)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú saunu (ďalej len „prevádzkovateľ sauny“), sú okrem povinností uvedených v odseku 3 ďalej povinné zabezpečiť

a)

kvalitu vody v ochladzovacom bazéne tak, aby spĺňala požiadavky na kvalitu vody v umelom kúpalisku,

b)

pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne a jeho pravidelné čistenie,

c)

kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne.

§ 24

Zariadenia pre deti a mládež

(1)

Zariadenia pre deti a mládež na účely tohto zákona sú zariadenia, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie,27) a prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť28) starostlivosti o deti do šesť rokov veku alebo výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže.

(2)

Zariadenia pre deti a mládež sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia, a prostredie chránené pred negatívnymi výchovnými vplyvmi.

(3)

Priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu telesného a duševného vývinu, telesným rozmerom detí a mládeže a veľkostnému typu a účelu zariadenia. Hračky, výchovné pomôcky a ďalšie predmety určené pre deti a mládež musia svojimi vlastnosťami zodpovedať požiadavkám ustanoveným osobitnými predpismi.29)

(4)

Prevádzkový poriadok upraví režim dňa vrátane činností vedúcich k výchove a vzdelávaniu, prevádzku pieskovísk, stravovanie a pitný režim, ktoré musia v zariadeniach pre deti a mládež zohľadňovať vekové, fyzické a psychické osobitosti detí a mládeže.

(5)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia pre deti a mládež (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež“), sú povinné

a)

zamerať výchovu detí a mládeže na ochranu zdravia,

b)

zabezpečiť pri podávaní stravy, aby strava bola pripravovaná zo zdravotne neškodných potravín so zodpovedajúcou energetickou a biologickou hodnotou,

c)

zabezpečiť pravidelné čistenie a udržiavanie vonkajších i vnútorných priestorov zariadenia pre deti a mládež tak, aby tieto nepredstavovali riziko v dôsledku ich mikrobiálneho a iného znečistenia, a dodržiavať najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho a iného znečistenia pôdy ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. j),

d)

používať na čistenie a údržbu zariadenia len prostriedky, ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické prípravky,30)

e)

zabezpečiť zásobovanie zariadenia tečúcou pitnou vodou a tečúcou teplou vodou,

f)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ako aj návrh na jeho zmenu.

(6)

V predškolskom zariadení môže byť umiestnené len dieťa, ktoré

a)

je zdravotne spôsobilé na pobyt v kolektíve,

b)

neprejavuje príznaky prenosného ochorenia,

c)

nemá nariadené karanténne opatrenie.

(7)

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktoré obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní, vydá rodičovi, poručníkovi, opatrovníkovi, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorej bolo dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného predpisu,31) alebo osobe, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti podľa osobitného predpisu26) (ďalej len „zástupca dieťaťa“), ošetrujúci lekár. Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa na pobyt v kolektíve predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia.

(8)

Skutočnosti uvedené v odseku 6 písm. b) a c) potvrdzuje písomným vyhlásením zástupca dieťaťa. Vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň. Vyhlásenie predkladá zástupca dieťaťa pred prvým vstupom dieťaťa do predškolského zariadenia a po neprítomnosti dieťaťa v predškolskom zariadení dlhšej ako päť dní.

(9)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú predškolské zariadenia (ďalej len „prevádzkovateľ predškolského zariadenia“), sú ďalej povinné

a)

zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia,

b)

zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom,

c)

zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa.

(10)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 9 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

(11)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže, ak prevádzkujú živnosť v prevádzkarni, sú povinné dodržiavať ustanovenia odsekov 2 až 5 a predkladať návrhy uvedené v § 13 ods. 4 písm. a) na posúdenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

§ 25

Zotavovacie podujatia

(1)

Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.

(2)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré organizujú zotavovacie podujatia (ďalej len „organizátor zotavovacieho podujatia“), sú povinné

a)

požiadať písomne najmenej 30 dní pred začiatkom konania zotavovacieho podujatia regionálny úrad verejného zdravotníctva príslušný podľa miesta zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie, o posúdenie zotavovacieho podujatia,

b)

organizovať zotavovacie podujatie tak, aby plnilo výchovné poslanie a posilňovalo zdravie detí a pri jeho organizovaní prihliadať na vek a zdravotný stav detí a charakter zotavovacieho podujatia,

c)

zabezpečiť, aby zotavovacie podujatie sa uskutočnilo len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, ubytovanie, stravovanie a na prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,

d)

zabezpečiť, aby dieťa zúčastnené na zotavovacom podujatí spĺňalo požiadavky zdravotnej spôsobilosti,

e)

zabezpečiť, aby na zotavovacom podujatí pracovali iba osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé,

f)

dodržiavať denný režim, ktorý zohľadňuje vek a zdravotný stav detí,

g)

zabezpečiť stravovanie detí s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a fyzickú záťaž a aby podávaná strava bola zdravotne neškodná a výživovo hodnotná,

h)

zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na zotavovacom podujatí odborne spôsobilými osobami, najmenej jednou na 130 detí,

i)

zabezpečiť lekárničku prvej pomoci,

j)

zabezpečiť starostlivosť lekára dostupného z miesta konania zotavovacieho podujatia a písomne mu oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia,

k)

zabezpečiť poučenie osôb na zotavovacom podujatí o predchádzaní ochoreniam a iným poruchám zdravia, ak takéto poučenie doposiaľ neabsolvovali,

l)

informovať zástupcu dieťaťa o ochorení alebo inej poruche zdravia dieťaťa na podujatí a o prípadnom kontakte s prenosným ochorením,

m)

viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.

§ 26

Zariadenia spoločného stravovania

(1)

Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v stánkoch s rýchlym občerstvením a v iných zariadeniach s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.

(2)

Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu,32) a zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré utvára podmienky na prípravu stravy alebo zabezpečuje poskytovanie stravy,33) sa na účely tohto zákona nepovažuje za zariadenie spoločného stravovania.

(3)

Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

(4)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné

a)

zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať zrakovo postihnuté osoby aj v sprievode vodiaceho psa,

b)

zabezpečiť pri výrobe pokrmov ich zdravotnú neškodnosť a zachovanie ich výživovej a zmyslovej hodnoty a vylúčenie nežiaducich vplyvov z technologického postupu prípravy pokrmov,

c)

postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe,9) dodržiavať pracovné postupy, miesta alebo operácie technologických procesov, ktoré sú kritické pri zabezpečovaní zdravotnej neškodnosti pokrmov a nápojov, a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,

d)

zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín a viesť o vykonanej kontrole evidenciu počas piatich rokov,

e)

zabezpečovať a kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov,

f)

zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,

g)

zabezpečovať plynulú dodávku pitnej vody a teplej vody do zariadenia spoločného stravovania,

h)

zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody podľa osobitného predpisu,24) ak je zariadenie zásobované z vlastného vodného zdroja,

i)

zabezpečovať výživovú hodnotu hotových pokrmov a nápojov podľa odporúčaných výživových dávok, ak ďalej nie je ustanovené inak,

j)

zabezpečiť pred výdajom stravy odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu, ak ďalej nie je ustanovené inak,

k)

kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny zamestnancov,

l)

zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a prevádzkových priestorov,

m)

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu.

(5)

Povinnosti podľa odseku 4 písm. i) a j) sa nevzťahujú na prevádzky verejného stravovania, stánky s rýchlym občerstvením a iné zariadenia s ambulantným predajom pokrmov a nápojov a na hromadné podujatia.

(6)

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

DRUHÁ HLAVA

OCHORENIA ZDRAVIA PRED HLUKOM, INFRAZVUKOM, VIBRÁCIAMI A ELEKTROMAGNETICKÝM ŽIARENÍM V ŽIVOTNOM PROSTREDÍ

§ 27

Hluk, infrazvuk a vibrácie v životnom prostredí

(1)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií,33a) prevádzkovateľ vodnej cesty,33b) prevádzkovateľ dráhy,33c) prevádzkovateľ letiska,33d) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).

(2)

Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení.

(3)

Pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia.

(4)

Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa § 16 ods. 4 písm. b).

§ 28

Elektromagnetické žiarenie v životnom prostredí

(1)

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátor nízkych frekvencií, generátor vysokých frekvencií alebo zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického žiarenia“), sú povinné zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu obyvateľov na úroveň limitných hodnôt ustanovených vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. n).

(2)

Zdroje elektromagnetického žiarenia pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb je potrebné zabezpečiť tak, aby nedošlo k prekračovaniu limitných hodnôt expozície obyvateľov.

§ 29

Optické žiarenie v životnom prostredí

Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú umelé zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie podľa § 20 ods. 1 (ďalej len „prevádzkovateľ umelých zdrojov optického žiarenia“), sú povinné

a)

zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia neprekročila limitné hodnoty ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. o),

b)

zabezpečiť objektivizáciu a hodnotenie optického žiarenia.

TRETIA HLAVA

OCHRANA ZDRAVIA PRI PRÁCI

§ 30

Povinnosti pri ochrane zdravia pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný

a)

zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)

b)

zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d,

c)

zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,

d)

predložiť lekárovi, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (§ 30e ods. 3, 4 a 6), zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci podľa § 30e; v zozname zamestnancov sa uvádza meno a priezvisko zamestnanca, dátum narodenia, osobné číslo, ak bolo pridelené, názov pracoviska, profesia, pracovné zaradenie, dĺžka expozície pri práci v rokoch alebo v mesiacoch u aktuálneho zamestnávateľa, faktory práce a pracovného prostredia, ktorým je zamestnanec vystavený, a výsledky hodnotenia zdravotných rizík s uvedením kategórií prác osobitne u jednotlivých faktorov práce a pracovného prostredia,

e)

uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1 zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, 20 rokov od skončenia práce alebo ak v písmene n) nie je ustanovené inak,

f)

zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku,

g)

vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,34)

h)

zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,

i)

viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov podľa kategórií prác (§ 31),

j)

predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),

k)

oznámiť bezodkladne po prehodnotení zdravotného rizika príslušnému orgánu verejného zdravotníctva každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika prác zaradených do druhej kategórie a tým na ich zaradenie do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

l)

vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou a predložiť každoročne k 31. decembru príslušnému orgánu verejného zdravotníctva informáciu o výsledkoch hodnotenia zdravotných rizík a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, počet zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce, a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci,

m)

viesť záznamy, ktoré obsahujú údaje o zamestnancoch podľa odseku 2, pri kvalitatívnom a kvantitatívnom zisťovaní zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia [§ 52 ods. 1 písm. c)] pri hodnotení zdravotných rizík, a to

1.

hluku,

2.

vibrácií,

3.

ionizujúceho žiarenia,

4.

elektromagnetického žiarenia,

5.

ultrafialového žiarenia,

6.

infračerveného žiarenia,

7.

laserového žiarenia,

8.

tepelno-vlhkostnej mikroklímy,

9.

chemických faktorov,

10.

karcinogénnych a mutagénnych faktorov,

11.

biologických faktorov,

12.

fyzickej záťaže,

13.

psychickej pracovnej záťaže,

14.

zvýšeného tlaku vzduchu,

n)

po zániku živnosti alebo zániku spoločnosti bezodkladne odovzdať dokumentáciu vedenú podľa písmen e), f), i) a m) príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

(2)

Záznamy podľa odseku 1 písm. m) obsahujú tieto údaje o zamestnancovi:

a)

meno, priezvisko a dátum narodenia,

b)

pracovisko, profesiu a pracovné zaradenie,

c)

dátum začatia a skončenia výkonu práce, vykonávanie jej jednotlivých etáp a

d)

výsledky kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivého faktora v pracovnom prostredí, ktorému bol zamestnanec vystavený, a kategóriu práce za každé sledované obdobie.

(3)

Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) a písm. f) až n) sa nevzťahujú na

a)

Slovenskú informačnú službu vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Slovenskej informačnej služby mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Slovenskej informačnej služby zaradených do činnej zálohy,

b)

Zbor väzenskej a justičnej stráže vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zaradeným do činnej zálohy,

c)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a záchranného zboru a príslušníkom Horskej záchrannej služby zaradeným mimo činnej štátnej služby,

d)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky,

e)

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby colníkov mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k colníkom zaradeným do činnej zálohy.

(4)

Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevzťahujú na Slovenskú informačnú službu, Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Horskú záchrannú službu, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ak je plnenie týchto povinností Slovenskou informačnou službou, Národným bezpečnostným úradom, Zborom väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Horskou záchrannou službou, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zabezpečené podľa osobitných predpisov.34a)

(5)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť dostatočný čas na plnenie odborných činností pri zabezpečovaní ochrany a podpory zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení

a)

vlastným zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovnú zdravotnú službu,

b)

fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom,

c)

fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 4 písm. b) až d).

(6)

Pri určovaní dostatočného času podľa odseku 5 zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov.

(7)

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, je povinná

a)

zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia jej expozíciu a expozíciu obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi,34)

b)

zabezpečiť posudzovanie svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30e,

c)

predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na zaradenie svojej práce do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, návrh na zmenu alebo vyradenie svojej práce z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 31 ods. 6),

d)

uchovávať 20 rokov od skončenia rizikovej práce lekárske posudky o svojej zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f ods. 1.

(8)

Fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, môže pre seba zabezpečiť primeraný zdravotný dohľad podľa § 30a a 30d s ohľadom na špecifické riziká pri práci.

(9)

Povinnosti zamestnávateľa uvedené v odsekoch 1, 2, 5 a 6 sa počas dočasného pridelenia vzťahujú aj na užívateľského zamestnávateľa vo vzťahu k dočasne prideleným zamestnancom.34b)

§ 30a

Pracovná zdravotná služba

(1)

Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami, a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.

(2)

Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľ určí dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami, je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

(3)

Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 2 je zamestnávateľ povinný

a)

mať na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, ak odsek 4 neustanovuje inak,

1.

dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, a to lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 4 písm. b), verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo

2.

minimálny tím pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 6 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,

b)

zabezpečiť, ak je to potrebné, ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci,

c)

zabezpečiť vedenie dokumentácie o vykonávaní jednotlivých odborných činností (§ 30d).

(4)

Ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 2, je povinný zmluvne zabezpečiť vykonávanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom s

a)

fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorej úrad verejného zdravotníctva vydal oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu (§ 30b) pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,

b)

fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,34c) poskytujúcim zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, špecializačnom odbore služby zdravia pri práci alebo v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie,

c)

fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá je verejným zdravotníkom a má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami, alebo právnickou osobou, ktorá má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami a má zodpovedného zástupcu, ktorý je verejným zdravotníkom, pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, alebo

d)

fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom,34e) alebo fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby,34f) na výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 5 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie.

(5)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v odseku 4 písm. b) až d) samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i).

(6)

Minimálny tím pracovnej zdravotnej služby tvoria lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci a verejný zdravotník.34g)

(7)

Vedúci tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len lekár, ktorý má špecializáciu v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 6; vedúcim tímu pracovnej zdravotnej služby môže byť len v jednom tíme pracovnej zdravotnej služby.

(8)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, si môže činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d vykonávať osobne.

(9)

Pracovná zdravotná služba spolupracuje s bezpečnostnotechnickou službou,34e) príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zriadením pracovnej zdravotnej služby alebo zabezpečením plnenia jej úloh dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany zdravia pri práci a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

§ 30b

Vydanie a odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a vedenie evidencie osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby

(1)

Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu sa podáva písomne úradu verejného zdravotníctva.

(2)

Žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu obsahuje

a)

obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo

b)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,

c)

doklad o oprávnení na podnikanie,

d)

doklady, že žiadateľ o oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu má

1.

minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 6, s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah,

2.

povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie [(§ 30a ods. 3 písm. b)],

3.

vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností.

(3)

Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorá ešte nie je zapísaná do obchodného registra (ďalej len „založená právnická osoba“), žiadosť obsahuje

a)

meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b)

obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o založenú právnickú osobu,

c)

vyhlásenie, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba má zabezpečené

1.

minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa § 30a ods. 6,

2.

ambulanciu na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa § 30a ods. 3 písm. b),

d)

pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností.

(4)

Súčasťou žiadosti podľa odsekov 2 a 3 je aj

a)

vyhlásenie o tom, že žiadateľ o oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu bude pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľovi nezávislý,

b)

doklad o zaplatení správneho poplatku.

(5)

Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 4, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 3 a 4. V oprávnení na pracovnú zdravotnú službu uvedie

a)

evidenčné číslo oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu,

b)

meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, aj miesto podnikania a identifikačné číslo, alebo

c)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ide o založenú právnickú osobu, obchodné meno, právnu formu a sídlo.

(6)

Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu podľa odseku 5, môže začať vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu34h) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 písm. a) až c) a písm. d) prvého bodu a druhého bodu.

(7)

Úrad verejného zdravotníctva vydáva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu na dobu neurčitú.

(8)

Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len „držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu“) opakovane neplní povinnosti podľa § 30c ods. 1 písm. a) až i).

(9)

Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu ďalej odoberie, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu požiada o odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu.

(10)

Platnosť oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu zaniká

a)

výmazom právnickej osoby z obchodného registra,

b)

zánikom živnostenského oprávnenia,

c)

nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu podľa odsekov 8 a 9,

d)

smrťou fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa oprávnenej na výkon pracovnej zdravotnej služby alebo jej vyhlásením za mŕtvu.

(11)

Oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.

(12)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu; to sa nevzťahuje na oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu odobraté

a)

za neplnenie povinností uvedených v § 30c ods. 1 písm. a) a b),

b)

na základe žiadosti podľa odseku 9.

(13)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v § 30a ods. 4 písm. b) až d), ktorá samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti; v ohlásení uvedie údaje podľa § 5 ods. 4 písm. s) a dátum začatia vykonávania niektorých činností pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)]. K ohláseniu predloží kópiu licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 30a ods. 4 písm. b)] alebo živnostenské oprávnenie [§ 30a ods. 4 písm. c) a d)].

(14)

Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz z dôvodu opakovaného neplnenia povinností podľa § 30c ods. 3; návrh na výmaz dáva regionálny úrad verejného zdravotníctva.

(15)

Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz aj

a)

na žiadosť osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby,

b)

po výmaze právnickej osoby z obchodného registra,

c)

po zániku živnostenského oprávnenia,

d)

po odobratí alebo zániku licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,

e)

po smrti fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, alebo jej vyhlásením za mŕtvu.

(16)

Osoba samostatne vykonávajúca niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú úrad verejného zdravotníctva vymazal podľa odseku 14 alebo odseku 15 písm. d), môže opätovne ohlásiť začatie svojej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa výmazu z evidencie.

§ 30c

Povinnosti držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a povinnosti osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby

(1)

Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu je povinný po celý čas vykonávania činnosti pracovnej zdravotnej služby

a)

zabezpečiť dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov v tíme pracovnej zdravotnej služby (§ 30d ods. 2), s ktorými má uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah,

b)

mať povolenie na prevádzkovanie ambulancie alebo zmluvu na prenájom ambulancie, ktorá má povolenie na prevádzkovanie,

c)

mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností; vykonávať odborné činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,

d)

vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby nestranne,

e)

podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo nepostupuje v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu,

f)

viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností podľa § 30d ods. 1 a dokumentáciu súvisiacu s povinnosťami zamestnávateľa podľa § 30 ods. 1 písm. c), f) až l),

g)

oznamovať úradu verejného zdravotníctva bezodkladne písomne zmenu

1.

názvu alebo sídla,

2.

osoby vedúceho tímu pracovnej zdravotnej služby,

h)

umožniť úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia

1.

podmienok výkonu pracovnej zdravotnej služby, na základe ktorých bolo vydané oprávnenie na pracovnú zdravotnú službu (§ 30b ods. 2),

2.

povinností pracovnej zdravotnej služby podľa písmen a) až g),

i)

umožniť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia povinností pracovnej zdravotnej služby podľa písmen c) až f).

(2)

Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu u zamestnávateľa, s ktorým má zmluvu na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby (§ 30d), môže dodávateľským spôsobom zmluvne poveriť so súhlasom zamestnávateľa

a)

iného držiteľa oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu vykonávaním určitých špecifických činností u tohto zamestnávateľa vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári podľa § 30e ods. 3, 4 a 6,

b)

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, ktoré vykonávajú lekári podľa § 30e ods. 3, 4 a 6.

(3)

Osoba, ktorá samostatne vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)], je povinná dodržiavať tieto povinnosti:

a)

mať vypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností; vykonávať odborné činnosti podľa § 30a ods. 5 v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a objektívne zistiteľnými informáciami o vykonávanej práci a o pracovisku s dôrazom na ochranu zdravia zamestnancov,

b)

vykonávať činnosti pracovnej zdravotnej služby nestranne,

c)

podať podnet príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ak zistí, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci,

d)

viesť dokumentáciu o vykonávaní odborných činností,

e)

bezodkladne písomne oznamovať úradu verejného zdravotníctva zmenu obchodného mena a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa; zmenu obchodného mena, sídla a právnej formy, ak ide o právnickú osobu,

f)

umožniť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva kontrolu plnenia týchto povinností pracovnej zdravotnej služby.

§ 30d

Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby

(1)

Pracovná zdravotná služba vykonáva zdravotný dohľad najmä tým, že

a)

hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov [§ 30 ods. 1 písm. h)],

b)

zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia a ich možné kombinované účinky na zdravie,

c)

hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, a podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika,

d)

vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík,

e)

vypracúva návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

f)

podporuje prispôsobovanie práce a pracovných podmienok zamestnancom z hľadiska ochrany zdravia,

g)

poskytuje primerané poradenstvo zamestnávateľovi a zamestnancom pri

1.

plánovaní a organizácii práce a odpočinku zamestnancov vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest a spôsobu výkonu práce z hľadiska ochrany zdravia,

2.

ochrane zdravia pred nepriaznivým vplyvom faktorov práce a pracovného prostredia alebo technológií, ktoré sa používajú alebo plánujú používať,

3.

ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii práce, psychológii práce a ergonómii,

h)

zúčastňuje sa na

1.

vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,

2.

činnostiach spojených so zaraďovaním zamestnancov na pracovnú rehabilitáciu,34i)

3.

rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou,

4.

organizovaní systému prvej pomoci, ak ide o ohrozenie života alebo zdravia zamestnancov,

5.

organizovaní vzdelávania vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci alebo vzdeláva vybraných zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci podľa osobitného predpisu,34j)

6.

zabezpečovaní rekondičného pobytu,34k)

spolupracuje pri poskytovaní informácií, vzdelávania a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie, psychológie práce a ergonómii,

j)

vykonáva lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu (§ 30e ods. 1).

(2)

Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác (§ 31 ods. 1 až 5) u zamestnávateľa je uvedený v prílohe č. 3b.

§ 30e

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu

(1)

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci u

a)

zamestnanca,

1.

ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

2.

pri opakovanom výskyte choroby z povolania u rovnakej profesie na tom istom pracovisku,

3.

ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)

4.

ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,

b)

fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,

1.

ktorá vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie,

2.

ktorej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)

c)

inej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie

1.

na výkon prác zaradených do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, alebo

2.

ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis,35)

d)

pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.2)

(2)

Povinnosť zamestnanca podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci na účel posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu upravuje osobitný predpis.35a)

(3)

Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.

(4)

Ak ide o práce zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu vykonávať okrem lekárov podľa odseku 3 aj lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo pod dohľadom lekára pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci.

(5)

Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby podľa odsekov 3 a 4 môžu v rámci lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci ďalšie potrebné doplnkové vyšetrenia vykonať aj lekári iných príslušných špecializačných odborov.35b)

(6)

Ak ide o práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci môžu okrem lekárov pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačných odboroch podľa odsekov 3 a 4 vykonávať aj lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria poskytujúci všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast, ktorí nie sú lekármi pracovnej zdravotnej služby. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci sa vykonávajú na základe zamestnávateľom poskytnutých podkladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledkov hodnotenia zdravotných rizík.

(7)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. c) prvého bodu sa vykonávajú

a)

pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pred začatím výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby,

b)

v súvislosti s výkonom práce,

c)

pred každou zmenou pracovného zaradenia,

d)

pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo zdravotných dôvodov,

e)

po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával prácu s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.

(8)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. b) sa vykonávajú

a)

jeden raz za dva roky u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie,

b)

jeden raz za rok u zamestnanca a fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak vykonávajú práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia kategórie A.2)

(9)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 7 písm. e) sa vykonávajú jeden raz za tri roky pri prácach s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.

(10)

Lekárska preventívna prehliadka vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu sa vykoná u zamestnanca rovnakej profesie bezodkladne po uznaní rovnakej choroby z povolania na tom istom pracovisku, ak sa na danom pracovisku doteraz takéto choroby z povolania nevyskytovali.

(11)

Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu sa vykonávajú, aby sa zistili podozrenia na zmeny zdravotného stavu vo vzťahu k vykonávanej práci alebo aby sa zistili kontraindikácie na vykonávanie práce a odporúčali vhodné opatrenia na ochranu zdravia zamestnanca, alebo opodstatnenosť jeho preradenia na inú prácu a poskytnutie pracovnej rehabilitácie.34i)

(12)

Úrad verejného zdravotníctva alebo príslušný orgán verejného zdravotníctva môže nariadiť zamestnávateľovi a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko alebo dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, vo vzťahu k vykonávanej práci, alebo sa vyskytnú zmeny zdravotného stavu u niekoľkých zamestnancov, ktoré je možné dať do súvislosti s pracovnými podmienkami.

(13)

Lekár pracovnej zdravotnej služby môže navrhnúť zamestnávateľovi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, ak je to potrebné na včasné zachytenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v súvislosti s prácou.

(14)

Zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci, ak má odôvodnené pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; povinnosťou zamestnanca je podrobiť sa tejto lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci.

(15)

Zamestnávateľ môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie; zamestnávateľ určí profesie a pracoviská po prerokovaní so zástupcami zamestnancov a s lekárom podľa odseku 6; to sa nevzťahuje na výkon lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a tretieho bodu a písm. b) druhého bodu. Ak zamestnávateľ poskytuje lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci podľa prvej vety, účasť fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie, a zamestnancov na lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci je povinná.

(16)

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu a po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 7 písm. e), uhrádza zamestnávateľ alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 30f

Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu

(1)

Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci do svojej zdravotnej dokumentácie36) a vypracuje lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu.37) Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu odovzdá zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby; kópie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnancovi a lekárovi, s ktorým má zamestnanec alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a) a na požiadanie mu poskytne výsledky vyšetrení získané pri výkone lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci.

(2)

Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu obsahuje evidenčné číslo, údaje o zamestnávateľovi, a to obchodné meno, právnu formu a sídlo právnickej osoby alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa; údaje o zamestnancovi alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, a to meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu bydliska, pracovné zaradenie, posudzovanú prácu, faktory práce a pracovného prostredia a kategóriu práce pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia. Záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie:

a)

spôsobilý na výkon posudzovanej práce,

b)

spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením,

c)

spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením,

d)

dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, alebo

e)

dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

(3)

Vzory lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa odseku 2 sú uvedené v prílohe č. 3c.

§ 30g

Opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu

(1)

Ak sa zamestnanec, fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie, domnieva, že posúdenie jej zdravotnej spôsobilosti na prácu je nesprávne, môže písomne požiadať o preskúmanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu lekára, ktorý lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f vydal; lekár je povinný najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti písomne informovať žiadateľa o spôsobe jej vybavenia.

(2)