Úplné znenie zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ak lekár lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu nezmení, žiadateľ môže písomne požiadať o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,34c) ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť37b) v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia.

(3)

Žiadateľ musí o opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu požiadať prostredníctvom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý mu vydal pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 odošle žiadosť spolu so súvisiacou zdravotnou dokumentáciou poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2 a ktorý má sídlo najbližšie k miestu pracoviska žiadateľa.

(4)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, na účel opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, ak je to potrebné, požiada zamestnávateľa a pracovnú zdravotnú službu, ak je ustanovená, o poskytnutie potrebných dokladov o vykonávanej práci a pracovných podmienkach zamestnanca a výsledky hodnotenia zdravotných rizík.

(5)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2, do 30 dní od doručenia žiadosti záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu buď potvrdí, alebo ak bola zdravotná spôsobilosť na prácu posúdená nesprávne, vydá nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f, ak ide o zložité posúdenie, lehota sa predlžuje o ďalších 30 dní; nový lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí žiadateľovi a kópiu lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu doručí zamestnávateľovi a lekárovi, ktorý pôvodný lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydal.

(6)

Náklady v súvislosti s opätovným posúdením zdravotnej spôsobilosti na prácu uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici alebo vo fakultnej nemocnici podľa odseku 2,

a)

žiadateľ, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu potvrdí,

b)

poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý posudzoval zdravotnú spôsobilosť na prácu podľa § 30f, ak sa záver pôvodného lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu nepotvrdí.

(7)

Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

§ 31

Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác

(1)

Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií.

(2)

Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.

(3)

Do druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu, v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to

a)

práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi,34)

b)

práce, pri ktorých je rizikový faktor práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.38)

(4)

Do tretej kategórie sa zaraďujú

a)

práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)

práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,

c)

práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,

d)

práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.

(5)

Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú

a)

práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)

práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,

c)

práce vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 písm. a) siedmeho bodu.

(6)

Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej kategórie a štvrtej kategórie, o zmene alebo vyradení práce z tretej kategórie a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa, fyzickej osoby – podnikateľa, ktorý nezamestnáva iné fyzické osoby, alebo z vlastného podnetu.

§ 31a

Uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania

(1)

Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti,34c) ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.

(2)

Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania38a) (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia;34g) špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.38b)

(3)

Špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.

(4)

Povinným podkladom k uznaniu choroby z povolania špecializovaným pracoviskom je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania (ďalej len „odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania“), ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva; odborné stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších 60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe č. 3d.

(5)

Záver odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 príslušný orgán verejného zdravotníctva na požiadanie poskytne posudzovanej osobe a jej zamestnávateľovi.

(6)

Uznanie choroby z povolania musí písomne potvrdiť vedúci zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; vedúci zamestnanec, ktorý potvrdzuje uznanie choroby z povolania, musí byť lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia.

(7)

Ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo nejednoznačných prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „regionálna komisia“) alebo regionálnej komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie k miestu pracoviska posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici.

(8)

Regionálna komisia alebo regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 30 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko regionálnej komisie alebo regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.

(9)

Ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania (ďalej len „celoslovenská komisia“) a písomne o tom informovať posudzovanú osobu.

(10)

Celoslovenská komisia okrem prípadov uvedených v odseku 9 posudzuje aj

a)

uznanie nádorových ochorení vznikajúcich následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí alebo v pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity a prejavujúce sa u posudzovanej osoby v príslušných cieľových orgánoch, ktoré nie sú uvedené v zozname chorôb z povolania,4a)

b)

iné poškodenie zdravia z práce u posudzovanej osoby, ktoré nie je pracovným úrazom a ani chorobou z povolania uvedenou v zozname chorôb z povolania.

(11)

Ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa odseku 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 6; stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné.

(12)

Špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 4 a zašle ho

a)

posudzovanej osobe,

b)

zamestnávateľovi,

c)

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,

d)

Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

(13)

Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania obsahuje

a)

evidenčné číslo,

b)

názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,

c)

meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu posudzovanej osoby,

e)

údaje o zamestnávateľovi posudzovanej osoby,

f)

názov pracoviska, profesiu a pracovné zaradenie posudzovanej osoby,

g)

číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,

h)

odôvodnenie a záver,

i)

odtlačok pečiatky špecializovaného pracoviska s uvedením špecializácie lekára a podpis lekára.

(14)

Vzor lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13 je uvedený v prílohe č. 3e.

(15)

Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.

(16)

Ak špecializované pracovisko neuzná chorobu z povolania, vydá lekársky posudok, ktorým sa neuznala choroba z povolania podľa odseku 13, do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo § 31c ods. 3 a zašle ho

a)

posudzovanej osobe,

b)

zamestnávateľovi,

c)

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

§ 31b

Hlásenie a evidencia choroby z povolania

(1)

Špecializované pracovisko po vydaní lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa § 31a ods. 13 do desiatich dní oznámi uznanie choroby z povolania na tlačive hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, ponechá si prvý diel tlačiva a ďalšie diely tlačiva zasiela

a)

všeobecnému lekárovi, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,37a)

b)

národnému centru,

c)

posudzovanej osobe,

d)

príslušnému orgánu verejného zdravotníctva,

e)

zamestnávateľovi,

f)

poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6),

g)

Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,

h)

Národnému inšpektorátu práce alebo Hlavnému banskému úradu, ak bola choroba z povolania uznaná osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu.38c)

(2)

Evidenciu hlásení uznaných chorôb z povolania vedie v elektronickej podobe poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, ktorého vedúci zamestnanec potvrdil uznanie choroby z povolania (§ 31a ods. 6); evidencia obsahuje

a)

názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý chorobu z povolania uznal,

b)

meno, priezvisko a titul osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,

c)

rodné číslo osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,

d)

trvalé bydlisko (obec),

e)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa, kde choroba z povolania vznikla,

f)

ekonomickú aktivitu zamestnávateľa,

g)

zamestnanie (profesiu) osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná,

h)

položku a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania,

i)

diagnózu podľa Medzinárodnej štatistickej klasifikácie chorôb a príbuzných zdravotných problémov,

j)

dátum prvého zistenia choroby z povolania,

k)

dátum uznania choroby z povolania,

l)

závažnosť choroby pri akútnej forme,

m)

závažnosť choroby pri chronickej forme,

n)

expozíciu – príčinný faktor práce a pracovného prostredia vzniku choroby z povolania,

o)

kategóriu práce,

p)

klasifikáciu produktov podľa použitia,

q)

dĺžku expozície škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia v rokoch a mesiacoch,

r)

schopnosť doterajšieho výkonu práce osoby, ktorej bola choroba z povolania uznaná.

(3)

Vzor tlačiva určeného na hlásenie choroby z povolania je uvedený v prílohe č. 3f.

(4)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia, poskytuje údaje uvedené v odseku 2 po prijatí tlačiva hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania [odsek 1 písm. f)] do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca Centrálnemu registru hlásení uznaných chorôb z povolania, ktorý vedie Univerzitná nemocnica v Bratislave.

§ 31c

Opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania

(1)

Ak sa posudzovaná osoba alebo zamestnávateľ domnieva, že podozrenie na chorobu z povolania bolo posúdené nesprávne, môže písomne požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania celoslovenskú komisiu do 60 dní odo dňa prijatia lekárskeho posudku, ktorým špecializované pracovisko uznalo chorobu z povolania alebo neuznalo chorobu z povolania (§ 31a ods. 13 alebo 16).

(2)

Ak chorobu z povolania už posudzovala celoslovenská komisia, nie je možné podľa odseku 1 požiadať o opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania.

(3)

Ak celoslovenská komisia potvrdí správnosť predchádzajúceho uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom, písomne o tom informuje žiadateľa a špecializované pracovisko v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.

(4)

Ak bolo uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania špecializovaným pracoviskom posúdené nesprávne, celoslovenská komisia svoje stanovisko k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému pracovisku v lehote do 60 dní od prijatia žiadosti podľa odseku 1.

(5)

Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania je pre špecializované pracovisko záväzné. Špecializované pracovisko vydá v lehote do 30 dní od prijatia stanoviska celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania alebo neuznaniu choroby z povolania nový lekársky posudok (§ 31a ods. 13 alebo 16).

(6)

Ak celoslovenská komisia správnosť pôvodného uznania choroby z povolania alebo neuznania choroby z povolania špecializovaným pracoviskom potvrdí, náklady spojené s opätovným uznaním choroby z povolania alebo neuznaním choroby z povolania uhrádza žiadateľ špecializovanému pracovisku, a ak vznikli náklady, aj príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.

(7)

Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

§ 31d

Celoslovenská komisia

(1)

Minister zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďuje celoslovenskú komisiu ako svoj poradný orgán na posudzovanie chorôb z povolania. Činnosť celoslovenskej komisie upravuje štatút, ktorý schvaľuje minister zdravotníctva Slovenskej republiky.

(2)

Celoslovenská komisia je zložená z predsedu a ôsmich členov. Predseda celoslovenskej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi celoslovenskej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Predsedu a členov celoslovenskej komisie vymenúva a odvoláva minister zdravotníctva Slovenskej republiky na základe návrhu hlavného odborníka ministerstva pre špecializačný odbor klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Za člena celoslovenskej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný len jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore uvedenom v tretej vete.

(3)

Na rokovaní celoslovenskej komisie sa zúčastňuje lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2).

(4)

Predseda môže na rokovanie celoslovenskej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre celoslovenskú komisiu záväzné.

(5)

Celoslovenská komisia

a)

posudzuje choroby z povolania podľa § 31a ods. 9 a 10,

b)

posudzuje opätovne uznanie choroby z povolania alebo neuznanie choroby z povolania podľa § 31c,

c)

podáva ministerstvu návrhy na zmenu a doplnenie zoznamu chorôb z povolania.4a)

§ 31e

Regionálna komisia

(1)

Regionálnu komisiu zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Činnosť regionálnej komisie upravuje štatút.

(2)

Regionálna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo alebo špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia. Členmi regionálnej komisie sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.

(3)

Predsedu a členov regionálnej komisie vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.

(4)

Na rokovaní regionálnej komisie sa zúčastňujú

a)

lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval chorobu z povolania (§ 31a ods. 2),

b)

zdravotnícky pracovník príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ktorý prešetroval pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania podľa § 7 písm. h) alebo § 11 písm. j).

(5)

Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre regionálnu komisiu záväzné.

§ 31f

Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania

(1)

Regionálnu komisiu na posudzovanie kožných chorôb z povolania zriaďuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v univerzitnej nemocnici, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Činnosť regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania upravuje štatút.

(2)

Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zložená z predsedu a štyroch členov. Predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia. Členmi regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore dermatovenerológia, špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia. Za člena regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania je zo špecializovaného pracoviska vymenovaný iba jeden lekár s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v určenom špecializačnom odbore.

(3)

Predsedu a členov regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania vymenúva a odvoláva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 na základe návrhu príslušnej odbornej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.

(4)

Na rokovaní regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania sa zúčastňujú

a)

lekár špecializovaného pracoviska, ktorý posudzoval kožnú chorobu z povolania (§ 31a ods. 2),

b)

zdravotnícky pracovník príslušného orgánu verejného zdravotníctva, ktorý prešetroval pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na kožnú chorobu z povolania podľa § 7 písm. h) alebo § 11 písm. j).

(5)

Na rokovanie môže predseda regionálnej komisie na posudzovanie kožných chorôb z povolania prizvať aj ďalších odborníkov; vyjadrenie odborníka nie je pre komisiu záväzné.

(6)

Regionálna komisia na posudzovanie kožných chorôb z povolania posudzuje všetky kožné choroby z povolania.

§ 32

Ochrana zamestnancov pred hlukom pri práci

(1)

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom39) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozíciu zamestnancov hluku a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

(2)

Ak by vzhľadom na charakter práce mohlo úplné a riadne používanie chráničov sluchu spôsobiť väčšie riziko pre zdravie a bezpečnosť ako ich nepoužívanie, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže vo výnimočných prípadoch povoliť výnimku. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať.

(3)

Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje

a)

dôvod žiadosti o povolenie výnimky,

b)

počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,

c)

opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.

(4)

Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odseku 2 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a exponovaní zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva výnimku povolí na štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odseku 2 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva.

(5)

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 33

Ochrana zamestnancov pred vibráciami pri práci

(1)

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zariadenia, ktoré sú zdrojom vibrácií, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom40) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru expozície zamestnancov vibráciám a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

(2)

Ak sú zamestnanci v lodnej a leteckej doprave vystavení expozícii vibráciám na celé telo, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.40) Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že využil všetky možné technické a organizačné opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu.40)

(3)

Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu,40) ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám, úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže povoliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám. Zamestnávateľ je povinný o povolenie výnimky požiadať a preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

(4)

Žiadosť o povolenie výnimky obsahuje

a)

dôvod žiadosti o povolenie výnimky,

b)

pri expozícii vibráciám podľa odseku 2 preukázanie skutočností, že sa využili všetky dostupné opatrenia podľa odseku 2,

c)

pri expozícii vibráciám podľa odseku 3 preukázanie skutočností, že priemerné hodnoty vibrácií a riziká spĺňajú náležitosti podľa odseku 3,

d)

počet zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje,

e)

opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, na ktorých sa výnimka vzťahuje.

(5)

Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu povoliť výnimku podľa odsekov 2 a 3 po prerokovaní so zamestnávateľom, so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a s Národným inšpektorátom práce alebo príslušným inšpektorátom práce. V rozhodnutí o povolení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré je zamestnávateľ povinný vzhľadom na zvláštne okolnosti splniť, aby sa výsledné riziká znížili na najnižšiu možnú mieru a dotknutí zamestnanci sa podrobili zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje povolenú výnimku raz za štyri roky a zruší ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej povoleniu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva bezodkladne informuje úrad verejného zdravotníctva o povolených výnimkách. Aktuálny zoznam výnimiek povolených podľa odsekov 2 a 3 zverejňuje úrad verejného zdravotníctva na svojom webovom sídle.

(6)

Zamestnávateľ je povinný bezodkladne informovať úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva o zmene okolností, ktoré viedli k povoleniu výnimky.

§ 34

Ochrana zamestnancov pred elektromagnetickým žiarením pri práci

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroj elektromagnetického žiarenia, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom41) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň a zabezpečia ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov.

§ 35

Ochrana zdravia pred optickým žiarením pri práci

Zamestnávateľ, ktorý používa alebo prevádzkuje zdroje ultrafialového, infračerveného, laserového alebo iného optického žiarenia na iné účely ako osvetlenie, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 36

Osvetlenie pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočné osvetlenie pracovných priestorov.

(2)

Pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, alebo pracoviská bez denného osvetlenia možno prevádzkovať, len ak z technických, bezpečnostných alebo prevádzkových dôvodov nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie.

(3)

Zamestnávateľ, ktorý prevádzkuje pracoviská podľa odseku 2, je povinný zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov náhradnými opatreniami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. q).

§ 37

Ochrana zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci

(1)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

(2)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť

a)

posúdenie záťaže teplom a chladom pri práci,

b)

pri dlhodobom výkone práce dodržiavanie prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca,

c)

pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná tepelná záťaž na pracoviskách, na ktorých nemožno dodržať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy z dôvodu tepelnej záťaže z technológie, ako aj na iných pracoviskách počas dní, keď teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni presahuje 30 ^oC,

d)

pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná prípustná záťaž chladom,

e)

dodržiavanie prípustných povrchových teplôt pevných materiálov a kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,

f)

vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom.

(3)

Pri nadmernej záťaži teplom podľa odseku 2 písm. c) a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.

(4)

Ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.

§ 38

Ochrana zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci

(1)

Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred fyzickou záťažou pri práci povinný

a)

zabezpečiť posúdenie fyzickej záťaže pri práci,

b)

usporiadať a vybaviť pracoviská a miesta výkonu práce v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce,

c)

dodržiavať najvyššie prípustné hodnoty celkovej a lokálnej fyzickej záťaže zamestnancov,

d)

dodržiavať limitné hodnoty vynakladaných svalových síl a frekvencie pohybov,

e)

dodržiavať smerné hmotnostné hodnoty pri manipulácii s bremenami a ďalšie minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami,42)

f)

zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.

(2)

Ak výsledky posúdenia preukážu zvýšenú fyzickú záťaž zamestnancov, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.

(3)

Zamestnávateľ je v oblasti ochrany zdravia pred psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci povinný

a)

zabezpečiť posúdenie psychickej pracovnej záťaže a senzorickej záťaže zamestnancov,

b)

zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú psychickú pracovnú záťaž a senzorickú záťaž zamestnancov,

c)

dodržiavať minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri práci so zobrazovacími jednotkami.43)

§ 39

Ochrana zamestnancov pri práci s chemickými faktormi

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní chemickým faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom44) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov chemickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 40

Ochrana zamestnancov pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom45) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 41

Ochrana zamestnancov pri práci s azbestom

(1)

Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach (ďalej len „odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb“) možno vykonávať len na základe oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb vydaného úradom verejného zdravotníctva alebo dokladu z iného členského štátu, ktorý slúži na rovnaký účel alebo je z neho zrejmé, že táto skutočnosť je preukázaná.

(2)

Úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o vydaní oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať

a)

obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo

b)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu.

(3)

Súčasťou žiadosti podľa odseku 2 je aj

a)

dokumentácia s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s údajmi o technickom vybavení,

b)

meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a doklad o jej ukončenom stredoškolskom vzdelaní alebo vysokoškolskom vzdelaní,

c)

doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej desiatich vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu;23a) vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g,

d)

lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; rozsah lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci je uvedený v osobitnom predpise,45a)

e)

doklad o

1.

zabezpečení merania azbestu podľa osobitného predpisu45b) vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f),

2.

zneškodňovaní nebezpečného odpadu s obsahom azbestu,

3.

oprávnení na podnikanie,

4.

zaplatení správneho poplatku.

(4)

Ak žiadosť o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podáva fyzická osoba alebo založená právnická osoba, žiadosť obsahuje

a)

meno, priezvisko, titul a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,

b)

obchodné meno, právnu formu a sídlo, ak ide o založenú právnickú osobu,

c)

doklad o zaplatení správneho poplatku,

d)

dokumentáciu s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s údajmi o technickom vybavení,

e)

vyhlásenie, že fyzická osoba alebo založená právnická osoba má zabezpečené

1.

zodpovednú osobu za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb s ukončeným stredoškolským vzdelaním alebo vysokoškolským vzdelaním,

2.

absolvovanie odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb budúcich zamestnancov a osoby, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej desiatich vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu;23a) vzor dokladu o absolvovaní odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g,

3.

posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu podľa § 30f budúcich zamestnancov a osoby, ktorá bude zodpovedná za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; rozsah lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci je uvedený v osobitnom predpise,45a)

4.

meranie azbestu podľa osobitného predpisu45b) vrátane odberu vzoriek z pracovného prostredia odborne spôsobilou osobou na účel kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia podľa § 15 ods. 1 písm. a) a f),

5.

zneškodňovanie nebezpečného odpadu s obsahom azbestu.

(5)

Úrad verejného zdravotníctva vydá oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3, a fyzickej osobe alebo založenej právnickej osobe, ak spĺňa podmienky podľa odseku 4, a preukázali splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. Úrad verejného zdravotníctva v oprávnení na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb uvedie evidenčné číslo oprávnenia, údaje podľa odsekov 2 až 4, druh oprávnenia podľa odseku 7 a podmienky na vykonávanie činnosti; oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa vydáva na dobu neurčitú.

(6)

Fyzická osoba alebo založená právnická osoba, ktorej bolo vydané oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže začať vykonávať činnosť na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu45c) a úradu verejného zdravotníctva písomne predloží do 30 dní od získania živnostenského oprávnenia doklady podľa odseku 2 a odseku 3 písm. b) až e).

(7)

Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa na základe dokumentácie s opisom činnosti a používaných pracovných postupov alebo technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb a technického vybavenia vydáva na

a)

odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v interiéroch budov s vytvorením kontrolovaného pásma s použitím podtlakového systému,

b)

odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v exteriéroch bez súvisu s vnútornými priestormi budov, v ktorých nie je možné z technického hľadiska vytvoriť kontrolované pásmo s podtlakovým systémom,

c)

odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb v interiéroch budov v uzatvorených priestoroch do 10 m^3 s vytvorením kontrolovaného pásma s použitím priemyselného vysávača.

(8)

Úrad verejného zdravotníctva oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odoberie, ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba oprávnená na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb (ďalej len „držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb“) závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky na vykonávanie činnosti.

(9)

Úrad verejného zdravotníctva ďalej odoberie oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ak fyzická osoba alebo držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb požiada o jeho odobratie.

(10)

Platnosť oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zaniká

a)

výmazom právnickej osoby z obchodného registra,

b)

zánikom živnostenského oprávnenia,

c)

nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb,

d)

smrťou fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa oprávnenej na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb alebo jej vyhlásením za mŕtvu.

(11)

Oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb neprechádza na právneho nástupcu a je neprevoditeľné.

(12)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej úrad verejného zdravotníctva odobral oprávnenie na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môže opätovne požiadať o vydanie oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb; to sa nevzťahuje na oprávnenia na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb odobraté na základe žiadosti podľa odseku 9.

(13)

Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce predložiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa § 13 ods. 4 písm. k) a zdržať sa výkonu práce do času posúdenia navrhovanej činnosti.

(14)

Návrh na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 13 musí obsahovať

a)

prevádzkový poriadok, ktorý podlieha schvaľovaniu podľa § 13 ods. 4 písm. b) a obsahuje

1.

posudok o riziku podľa osobitného predpisu,45d)

2.

bezpečné pracovné postupy a technické vybavenie pre činnosť v posudzovaných priestoroch,

3.

opatrenia na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov,

4.

zabezpečenie zdravotného dohľadu pre zamestnancov,45a)

5.

používané osobné ochranné pracovné prostriedky a spôsob ich dekontaminácie,

6.

zneškodňovanie nebezpečného odpadu s obsahom azbestu,

7.

plán práce podľa osobitného predpisu,45e)

b)

doklad o absolvovaní odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb podľa odseku 3 písm. c) alebo ich aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 15.

(15)

Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný zabezpečiť najmenej každých päť rokov od vydania oprávnenia aktualizačnú odbornú prípravu na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb zamestnancov a osoby zodpovednej za prevádzkovanie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, ktorá zahŕňa vzdelávanie vzdelávacou inštitúciou, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program v rozsahu najmenej desiatich vyučovacích hodín podľa osobitného predpisu.23a) Vzor dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je uvedený v prílohe č. 3g.

(16)

Držiteľ oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb je povinný pred začiatkom výkonu práce, okrem predloženia návrhu na odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb na posúdenie podľa odseku 13, oznámiť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva začiatok a ukončenie výkonu odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest na konkrétnej stavbe podľa osobitného predpisu.45f)

(17)

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, je povinný zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom46) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov azbestu alebo materiálom, ktoré obsahujú azbest, na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

§ 42

Ochrana zamestnancov pri práci s biologickými faktormi

(1)

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov činnosťami, pri ktorých môžu byť exponovaní biologickým faktorom, je povinný

a)

zabezpečiť v súlade s osobitným predpisom47) technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru,

b)

poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie [§ 12 ods. 4 písm. c)] zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka.

(2)

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s povinným očkovaním zamestnancov podľa odseku 1 písm. b), uhrádza zamestnávateľ.

ŠTVRTÁ HLAVA

KOZMETICKÉ VÝROBKY

§ 43

Výroba, dovoz a distribúcia kozmetického výrobku

(1)

Zodpovedná osoba13af) je povinná

a)

uviesť na trh13ad) len kozmetický výrobok, ktorý je bezpečný47a) pre verejné zdravie a v súlade s osobitným predpisom,47b)

b)

dodržiavať pri výrobe kozmetického výrobku správnu výrobnú prax,47c)

c)

zabezpečiť posúdenie bezpečnosti kozmetického výrobku a vypracovanie správy o bezpečnosti47d) pred uvedením kozmetického výrobku na trh,

d)

dodržiavať požiadavky na odber vzoriek a laboratórnu analýzu vzoriek,47e)

e)

dodržiavať obmedzenia na regulované látky,47f)

f)

označiť kozmetický výrobok v požadovanom rozsahu47g) a povinné údaje47h) uviesť v štátnom jazyku vrátane kozmetického výrobku, ktorý nie je v spotrebiteľskom balení, ale balí sa v mieste predaja na žiadosť kupujúceho alebo je vopred balený na okamžitý predaj,

g)

dodržiavať požiadavky na tvrdenia o výrobku,47i)

h)

prijať bezodkladne vhodné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad kozmetického výrobku s osobitným predpisom; ak je to potrebné, kozmetický výrobok stiahnuť z trhu14a) alebo prevziať späť14b) od spotrebiteľa, ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že kozmetický výrobok, ktorý uviedla na trh, nie je v súlade s osobitným predpisom,13ah)

i)

zabezpečiť, aby sa opatrenia podľa písmena h) týkali všetkých kozmetických výrobkov, ktoré sú sprístupnené na trhu Európskej únie,

j)

informovať bezodkladne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, príslušné orgány členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu, a príslušný orgán členského štátu, v ktorom je informačná zložka o kozmetickom výrobku dostupná, o tom, že kozmetický výrobok predstavuje riziko pre verejné zdravie, a uviesť podrobnosti najmä o nesúlade kozmetického výrobku s osobitným predpisom a prijaté opatrenia,

k)

oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a príslušnému orgánu toho členského štátu, v ktorom došlo k závažnému nežiaducemu účinku,13aj) všetky závažné nežiaduce účinky, o ktorých vie alebo má dôvod sa domnievať, že o nich vie, názov kozmetického výrobku a prijaté opatrenia,

l)

poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušných orgánov členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu,

1.

všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie súladu kozmetického výrobku s požiadavkami podľa písmena a) v jazyku zrozumiteľnom príslušnému orgánu a spolupracovať pri každom prijatom opatrení s cieľom odstrániť riziká, ktoré kozmetický výrobok predstavuje pre verejné zdravie,

2.

zoznam distribútorov, ktorým boli kozmetické výrobky dodané, pričom táto povinnosť platí počas troch rokov od dátumu, keď bola výrobná šarža kozmetického výrobku sprístupnená distribútorovi,

3.

zoznam všetkých kozmetických výrobkov, ktoré uviedla na trh s obsahom látky, o bezpečnosti ktorej existuje pochybnosť, ako aj obsah danej látky v každom kozmetickom výrobku,

m)

zabezpečiť, aby informačná zložka13ae) o kozmetickom výrobku bola dostupná príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v elektronickej forme alebo písomnej forme, v zrozumiteľnom jazyku, v požadovanom rozsahu, na adrese uvedenej v označení kozmetického výrobku; informačná zložka o výrobku sa uchováva počas desiatich rokov od dátumu, keď bola uvedená na trh posledná šarža daného kozmetického výrobku,

n)

oznámiť Komisii informácie o kozmetickom výrobku v rozsahu a za podmienok podľa osobitného predpisu47j) pred uvedením kozmetického výrobku na trh,

o)

sprístupniť verejnosti, bez toho, aby bola dotknutá ochrana, najmä obchodného tajomstva a práv duševného vlastníctva

1.

názov a kvantitatívny obsah nebezpečných látok podľa osobitného predpisu47k) v kozmetickom výrobku,

2.

názov a kód zloženia vonných a aromatických kompozícií a údaje o dodávateľovi,

3.

údaje o nežiaducich a závažných nežiaducich účinkoch spôsobených kozmetickým výrobkom,

p)

dodržiavať zákaz testovať na zvieratách47l) konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp, zložky alebo kombinácie zložiek.

(2)

Zodpovedná osoba nesmie uviesť na trh kozmetický výrobok,

a)

ktorý nie je v súlade s osobitným predpisom13ah) a predstavuje riziko pre verejné zdravie,

b)

ak nebola posúdená jeho bezpečnosť a vypracovaná správa o bezpečnosti,47d)

c)

ktorý nie je označený v požadovanom rozsahu,47g) a ak povinné údaje47h) nie sú uvedené v štátnom jazyku,

d)

ktorý je ponúkaný alebo prezentovaný klamlivým spôsobom podľa osobitného predpisu;47m) prezentácia kozmetického výrobku a najmä jeho tvar, vôňa, farba, vzhľad, balenie, označenie, objem alebo veľkosť nesmie vzbudiť u spotrebiteľa, najmä u dieťaťa dojem, že ide o potravinu, a tým ohroziť jeho zdravie,

e)

ktorý obsahuje zložky alebo kombinácie zložiek testované na zvieratách, ak bola príslušná alternatívna metóda47n) schválená a prijatá na úrovni Európskej únie s ohľadom na vývoj validácie v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,

f)

ktorého konečné zloženie alebo prototyp bolo testované na zvieratách, ak bola príslušná alternatívna metóda47n) validovaná a prijatá na úrovni Európskej únie s príslušným ohľadom na vývoj validácie v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

(3)

Výrobca47o) môže požiadať úrad verejného zdravotníctva o povolenie výnimky

a)

zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,13ac)

b)

zo zákazu uvádzať na trh kozmetický výrobok, ak jeho zložky, kombinácia zložiek, konečné zloženie alebo prototyp boli na účel splnenia požiadaviek bezpečnosti kozmetického výrobku testované na zvieratách.13ac)

(4)

Distribútor je povinný

a)

overiť, pred tým ako sprístupní kozmetický výrobok na trh,13ad) či je na kozmetickom výrobku uvedená zodpovedná osoba, číslo výrobnej šarže, zoznam zložiek a povinné údaje47h) v štátnom jazyku a či neuplynula lehota jeho minimálnej trvanlivosti, ak sa táto uplatňuje,

b)

nesprístupniť kozmetický výrobok na trh dovtedy, kým nebude v súlade s osobitným predpisom, ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že kozmetický výrobok nie je v súlade s osobitným predpisom,13ah)

c)

prijať vhodné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad kozmetického výrobku s osobitným predpisom, ak je to potrebné, kozmetický výrobok stiahnuť z trhu alebo prevziať späť od spotrebiteľa, ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že kozmetický výrobok, ktorý sprístupnil na trh, nie je v súlade s osobitným predpisom,13ah)

d)

bezodkladne informovať zodpovednú osobu, príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva a príslušné orgány členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu, o tom, že kozmetický výrobok predstavuje riziko pre verejné zdravie, uviesť podrobnosti najmä o nesúlade kozmetického výrobku s osobitným predpisom14a) a prijaté opatrenia,

e)

oznámiť všetky závažné nežiaduce účinky,13aj) o ktorých vie alebo má dôvod sa domnievať, že o nich vie, názov kozmetického výrobku a prijaté opatrenia príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva a príslušnému orgánu tých členských štátov, v ktorých došlo k závažnému nežiaducemu účinku,

f)

skladovať, prepravovať a predávať kozmetický výrobok v takých podmienkach, aby neohrozil súlad kozmetického výroku s osobitným predpisom,13ah)

g)

poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva a príslušných orgánov členských štátov, v ktorých bol kozmetický výrobok sprístupnený na trhu,

1.

všetky informácie a dokumentáciu na preukázanie súladu kozmetického výrobku s požiadavkami podľa písmena a) v jazyku zrozumiteľnom príslušnému orgánu a spolupracovať pri každom prijatom opatrení s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré predstavuje kozmetický výrobok, ktorý sprístupnil na trh,

2.

identifikovať distribútora alebo zodpovednú osobu, ktorá mu kozmetický výrobok dodala, alebo distribútorov, ktorým dodal kozmetický výrobok; táto povinnosť platí počas troch rokov od dátumu, keď bola výrobná šarža kozmetického výrobku sprístupnená distribútorovi,

h)

elektronicky oznámiť Komisii a zodpovednej osobe informácie o kozmetickom výrobku podľa osobitného predpisu,47j)

i)

označiť kozmetický výrobok, ktorý nie je v spotrebiteľskom balení, ale balí sa v mieste predaja na žiadosť kupujúceho alebo je vopred balený na okamžitý predaj, v požadovanom rozsahu47g) a povinné údaje47h) uviesť v štátnom jazyku.

(5)

Distribútor nesmie sprístupniť na trh kozmetický výrobok,

a)

ktorý nie je označený v požadovanom rozsahu, a ak povinné údaje nie sú uvedené v štátnom jazyku,

b)

ktorý je po dátume minimálnej trvanlivosti,

c)

ktorý je ponúkaný alebo prezentovaný klamlivým spôsobom podľa osobitného predpisu;47m) prezentácia kozmetického výrobku a najmä jeho tvar, vôňa, farba, vzhľad, balenie, označenie, objem alebo veľkosť nesmie vzbudiť u spotrebiteľa, najmä u dieťaťa dojem, že ide o potravinu, a tým ohroziť jeho zdravie,

d)

ak vie alebo má dôvod sa domnievať, že pri skladovaní alebo preprave kozmetického výrobku nastali také podmienky, ktoré mohli ohroziť jeho bezpečnosť.47a)

§ 44

Činnosti vedúce k ožiareniu

(1)

Činnosť vedúca k ožiareniu je ľudská aktivita, ktorá vedie k ožiareniu osôb

a)

umelým zdrojom ionizujúceho žiarenia alebo

b)

prírodným ionizujúcim žiarením, ak sa prírodné rádionuklidy spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky.

(2)

Za činnosti vedúce k ožiareniu sa nepovažujú ľudské aktivity spojené s ožiarením v ohrození.

(3)

Činnosti vedúce k ožiareniu podľa závažnosti z hľadiska radiačnej ochrany sú:

a)

činnosti, na vykonávanie ktorých je potrebné povolenie podľa tohto zákona,

b)

činnosti, ktoré sa oznamujú podľa tohto zákona,

c)

činnosti, na ktoré sa nevzťahuje administratívna kontrola podľa tohto zákona.

(4)

Povolenie na činnosť vedúcu k ožiareniu a oznámenie činnosti vedúcej k ožiareniu sa nevyžaduje, ak to ustanovuje osobitný predpis.48)

§ 45

Povoľovanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a uvoľňovania rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov a materiálov spod administratívnej kontroly

(1)

Činnosti uvedené v odsekoch 2 až 5 možno vykonávať len na základe povolenia vydaného príslušným orgánom verejného zdravotníctva na žiadosť fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby.

(2)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, je potrebné na vykonávanie týchto činností vedúcich k ožiareniu:

a)

prevádzka jadrových zariadení a etapy vyraďovania jadrových zariadení,

b)

ťažba a spracovanie materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy a ťažia sa alebo sa spracovávajú pre ich rádioaktívne, štiepne alebo množivé charakteristiky,

c)

pridávanie rádionuklidov do spotrebných výrobkov a predmetov, do liečiv a do zdravotníckych výrobkov; na dovoz a vývoz takých výrobkov z krajín mimo Európskej únie,

d)

odber, skladovanie a používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín, predmetov bežného používania a iných materiálov,

e)

odber, skladovanie a na používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov na pracoviskách kategórie III.49) a na odber, skladovanie a manipuláciu s čerstvým jadrovým palivom,

f)

prevádzka urýchľovačov častíc, pri prevádzke ktorých vzniká žiarenie s energiou väčšou ako 1 MeV, ktoré sa používajú na výrobu rádionuklidov alebo vedeckovýskumné alebo iné technické účely,

g)

vykonávanie inštalácie, údržby a opráv zdrojov ionizujúceho žiarenia,

h)

zber, skladovanie a úprava rádioaktívnych žiaričov vrátane ionizačných hlásičov požiaru na účely likvidácie,

i)

výroba, distribúcia, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia používaných pri činnostiach, na ktoré je potrebné oznámenie alebo povolenie podľa tohto zákona, výroba ionizačných hlásičov požiaru, dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia z krajín mimo Európskej únie a vývoz zdrojov ionizujúceho žiarenia do krajín mimo Európskej únie,

j)

preprava rádioaktívnych žiaričov, ak tento zákon neustanovuje inak, preprava rádioaktívnych odpadov, vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívne kontaminovaných predmetov, ktoré pre ich aktivitu nemožno uvoľniť spod administratívnej kontroly,

k)

nakladanie s rádioaktívnymi rezíduami, s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

l)

nakladanie s opustenými žiaričmi, rádioaktívnymi odpadmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými rádioaktívnymi žiaričmi,

m)

lekárske ožiarenie pri biomedicínskych, diagnostických alebo terapeutických výskumných programoch,

n)

lekárske ožiarenie v súvislosti s preventívnymi zdravotnými programami alebo skríningom.

(3)

Povolenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, je potrebné na vykonávanie týchto činností vedúcich k ožiareniu:

a)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia pri lekárskom ožiarení a vo veterinárnej praxi vrátane urýchľovačov elektrónov s energiou od 1MeV do 25 MeV,

b)

používanie mikroštrukturálnych röntgenových zariadení, laboratórnych a meracích prístrojov a zariadení a technických röntgenových zariadení na kontrolu kvality výrobkov skonštruovaných tak, že na ktoromkoľvek voľne prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu zariadenia je príkon dávkového ekvivalentu väčší ako 10 mikroSv/hod.,

c)

odber, skladovanie a používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na priemyslové indikačné zariadenia, karotážne práce a nedeštruktívna röntgenová alebo gama defektoskopia vrátane používania urýchľovačov častíc na nedeštruktívnu kontrolu materiálov, pri ktorých prevádzke vzniká žiarenie s energiou od 1 MeV do 20 MeV,

d)

preprava rádioaktívnych žiaričov, na ktorých používanie vydáva povolenie regionálny úrad verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak,

e)

vykonávanie činnosti na pracoviskách so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, ak aj po vykonaní opatrení na obmedzenie ožiarenia sú naďalej prekročené smerné hodnoty na vykonanie opatrení podľa § 47 ods. 2,

f)

odber, skladovanie a používanie uzavretých rádioaktívnych žiaričov, ak tento zákon neustanovuje inak,

g)

odber, skladovanie a používanie otvorených rádioaktívnych žiaričov na pracoviskách kategórie I. a II.49)

(4)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, je potrebné na vykonávanie týchto činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany:

a)

vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

poskytovanie služieb osobnej dozimetrie,

c)

určovanie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb,

d)

určovanie obsahu rádionuklidov v stavebných výrobkoch, vo vode, v zložkách životného prostredia, v potravinovom reťazci a v iných materiáloch a predmetoch na účely hodnotenia ožiarenia osôb a regulácie spotreby potravín,

e)

vydávanie sprievodných listov otvorených rádioaktívnych žiaričov a osvedčení uzavretých rádioaktívnych žiaričov,

f)

poskytovanie služieb monitorovania ionizujúceho žiarenia na pracovisku alebo v jeho okolí na účely hodnotenia ožiarenia osôb,

g)

poskytovanie odbornej prípravy na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany a na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov a materiálov spod administratívnej kontroly.

(5)

Povolenie úradu verejného zdravotníctva alebo regionálneho úradu verejného zdravotníctva je potrebné na uvoľňovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívne kontaminovaných predmetov, ktoré vznikli alebo sa používali pri činnostiach vedúcich k ožiareniu vykonávaných na základe povolenia podľa odsekov 2, 3 a 7, spod administratívnej kontroly.

(6)

Ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba chce vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré vydáva povolenie úrad verejného zdravotníctva podľa odseku 2 a súčasne činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré vydáva povolenie regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa odseku 3, vydá povolenie na všetky činnosti vedúce k ožiareniu úrad verejného zdravotníctva.

(7)

Ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba chce vykonávať činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá nie je uvedená v odsekoch 2 a 3 a nie je uvedená ani v § 46 ods. 1, úrad verejného zdravotníctva rozhodne na základe posúdenia rizík spojených s vykonávaním tejto činnosti, či sa na činnosť vzťahuje oznamovacia povinnosť alebo ktorý úrad vydá na činnosť vedúcu k ožiareniu povolenie.

(8)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba podľa odseku 7 je povinná požiadať úrad verejného zdravotníctva o posúdenie rizík spojených s vykonávaním tejto činnosti. Úrad verejného zdravotníctva o žiadosti rozhodne do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak úrad verejného zdravotníctva rozhodne, že na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu podľa odseku 7 je potrebné povolenie, ďalej ustanovené podmienky na vydanie povolenia platia rovnako.

(9)

Povolenie podľa odsekov 2 až 6, okrem povolenia podľa odseku 4 písm. g), je potrebné aj na činnosti vykonávané osobami zo zahraničia, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území iného členského štátu.

(10)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá chce vykonávať činnosti podľa odsekov 2 až 5, musí mať určeného odborného zástupcu, ktorý spĺňa požiadavky podľa odseku 11; to neplatí, ak požiadavky podľa odseku 11 spĺňa fyzická osoba – podnikateľ. Odborný zástupca musí byť zamestnancom držiteľa povolenia.

(11)

Odborný zástupca musí

a)

byť spôsobilý na právne úkony v celom rozsahu,

b)

byť zdravotne spôsobilý na vykonávanú činnosť,

c)

byť bezúhonný,

d)

mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada fyzická osoba alebo právnická osoba vydať povolenie.

(12)

Za bezúhonnú sa na účely vydania povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 5 považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba vydať povolenie.

(13)

Žiadateľ v žiadosti o vydanie povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 5 uvedie

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom právnická osoba, alebo meno, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

b)

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

c)

miesto výkonu činnosti,

d)

meno, priezvisko a bydlisko osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak je žiadateľom právnická osoba,

e)

meno, priezvisko a bydlisko odborného zástupcu, ak bol určený.

(14)

Žiadateľ k žiadosti o vydanie povolenia na činnosti podľa odsekov 2 až 5 priloží

a)

výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra alebo z inej obdobnej evidencie,

b)

doklady odborného zástupcu alebo fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá je žiadateľom, a to

1.

čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu,

2.

posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

3.

výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace,

4.

osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

5.

charakteristiku plánovanej činnosti a technického vybavenia,

c)

dokumentáciu podľa prílohy č. 4 v rozsahu určenom orgánom príslušným na vydanie povolenia.

(15)

Príslušný orgán verejného zdravotníctva vydá povolenie, ak žiadosť má požadované náležitosti, žiadateľ alebo jeho odborný zástupca spĺňa podmienky podľa odseku 10 a žiadateľ preukázal splnenie ustanovených požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany.

(16)

Lehota na vydanie povolenia podľa odseku 2 písm. a) až d), j), l) a m) je 60 dní; vo zvlášť zložitých prípadoch môže príslušný orgán verejného zdravotníctva predĺžiť túto lehotu o 60 dní. Predĺženie lehoty oznámi príslušný orgán verejného zdravotníctva písomne žiadateľovi bezodkladne.

(17)

Povolenie obsahuje

a)

obchodné meno, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom právnická osoba, alebo meno, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,

b)

špecifikáciu povolenej činnosti,

c)

miesto vykonávania povolenej činnosti,

d)

podmienky na vykonávanie činnosti,

e)

meno, priezvisko a bydlisko odborného zástupcu, ak bol určený.

(18)

Povolenie sa udeľuje na neurčitý čas.

(19)

Orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, povolenie zmení, ak držiteľ povolenia

a)

požiada o zmenu odborného zástupcu,

b)

oznámi zmenu obchodného mena, právnej formy alebo sídla, ak ide o právnickú osobu, alebo zmenu obchodného mena alebo miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa.

(20)

Orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, môže povolenie zmeniť, ak

a)

sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo vydané povolenie,

b)

sa zmení miesto vykonávania činnosti, typ alebo počet používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia alebo technologické zariadenie pracoviska dôležité z hľadiska radiačnej ochrany.

(21)

Orgán verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, povolenie zruší, ak

a)

držiteľ povolenia požiada o zrušenie povolenia,

b)

držiteľ povolenia alebo jeho odborný zástupca prestal spĺňať podmienky podľa odseku 10 alebo

c)

držiteľ povolenia závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

(22)

Platnosť povolenia zaniká

a)

smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu,

b)

zánikom právnickej osoby.

(23)

Držiteľ povolenia je povinný oznámiť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, každú zmenu skutočností, na základe ktorých bolo povolenie vydané, a to do 15 dní odo dňa ich vzniku.

(24)

Držiteľ povolenia, ktorý vykonáva činnosti podľa odsekov 2 a 3, je povinný

a)

dodržiavať podmienky na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu uvedené v povolení a postupovať v súlade s programom zabezpečenia kvality radiačnej ochrany a ostatnou dokumentáciou priloženou k žiadosti o vydanie povolenia,

b)

dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany, požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov a obyvateľov pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a požiadavky na vykonanie zásahu ustanovené osobitným predpisom,50)

c)

dodržiavať požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov na pracovisku so zvýšeným prírodným žiarením ustanovené osobitným predpisom,51) ak vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu na takom pracovisku,

d)

dodržiavať požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany osôb pri lekárskom ožiarení ustanovené osobitným predpisom,52) ak vykonáva lekárske ožiarenie,

e)

dodržiavať požiadavky na zabezpečenie kontroly vysokoaktívnych žiaričov a opustených žiaričov ustanovené osobitným predpisom,53) ak vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom alebo opusteným žiaričom,

f)

dodržiavať požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov podľa osobitného predpisu,54) ak vykonáva činnosti v kontrolovanom pásme prostredníctvom externého dodávateľa služieb,

g)

vytvoriť v rozsahu zodpovedajúcom závažnosti vykonávanej činnosti technické a organizačné podmienky na zabezpečenie kvality radiačnej ochrany,

h)

zabezpečiť sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany, systematicky hodnotiť súlad vykonávaných činností s týmito požiadavkami a uplatňovať výsledky hodnotenia v praxi,

i)

zabezpečiť monitorovanie ionizujúceho žiarenia a rádionuklidov, ktoré vznikajú alebo sa uvoľňujú v dôsledku vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu v pracovnom prostredí a životnom prostredí v okolí pracoviska, v súlade s monitorovacím plánom a informovať zamestnancov o výsledkoch monitorovania,

j)

overovať účinnosť technických zariadení určených na ochranu obyvateľov a životného prostredia,

k)

zabezpečiť zdroje ionizujúceho žiarenia proti ich odcudzeniu,

l)

obmedzovať tvorbu rádioaktívnych odpadov na nevyhnutnú mieru,

m)

odovzdávať priebežne inštitucionálne rádioaktívne odpady a nepoužívané rádioaktívne žiariče osobe oprávnenej na ich skladovanie alebo spracovanie podľa tohto zákona alebo osobe oprávnenej na ich úpravu alebo uloženie podľa osobitného predpisu,55)

n)

zabezpečiť, aby činnosti vedúce k ožiareniu vykonávali len zdravotne spôsobilí a odborne spôsobilí pracovníci,

o)

absolvovať najmenej jedenkrát za päť rokov odbornú prípravu; to neplatí, ak držiteľ povolenia má určeného odborného zástupcu,

p)

zabezpečiť informovanie a školenie pracovníkov56) a najmenej jedenkrát za päť rokov odbornú prípravu odborného zástupcu a pracovníkov, ktorí riadia vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu,

q)

viesť a uchovávať dokumentáciu v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. u), sledovať, merať, hodnotiť a overovať parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

r)

viesť evidenciu rádioaktívnych odpadov podľa druhov odpadov tak, aby bola zrejmá ich charakteristika pre bezpečné nakladanie s nimi a dodržiavať podmienky bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a pravidelne vyhodnocovať ich dodržiavanie, najmenej však jedenkrát za rok,

s)

uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s vykonávanou činnosťou, na ktorú bolo vydané povolenie; toto poistenie musí trvať po celý čas platnosti povolenia,

t)

odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia a rádioaktívne odpady z pracoviska a vykonať dekontamináciu pracovných plôch a priestorov, technologických a technických zariadení, v ktorých sa vykonávali činnosti s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, pred zrušením pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

u)

oznámiť bezodkladne orgánu verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, každé prekročenie limitov ožiarenia a každú radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu,

v)

oznamovať skutočnosti dôležité z hľadiska ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, zasielať doklady a predkladať správy o zabezpečení ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením orgánu verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, v rozsahu a v lehotách uvedených v povolení na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu,

w)

oznamovať evidované údaje do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok v rozsahu ustanovenom vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. u),

x)

oznamovať vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu na dočasnom pracovisku,

y)

plniť povinnosti podľa § 49 ods. 1 a 2 pri ohrození verejného zdravia.

(25)

Držiteľ povolenia, ktorý vykonáva činnosti podľa odseku 4, je povinný

a)

dodržiavať podmienky na vykonávanie činnosti dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany uvedené v povolení,

b)

postupovať v súlade s dokumentáciou priloženou k žiadosti o vydanie povolenia,

c)

zabezpečiť systém kvality a sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na vykonávanie činnosti dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany, systematicky hodnotiť súlad vykonávaných činností s týmito požiadavkami a uplatňovať výsledky hodnotenia v praxi,

d)

absolvovať najmenej jedenkrát za päť rokov odbornú prípravu; to neplatí, ak držiteľ povolenia má určeného odborného zástupcu,

e)

zabezpečiť informovanie a školenie pracovníkov56) vykonávajúcich činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany a najmenej jedenkrát za päť rokov odbornú prípravu odborného zástupcu a pracovníkov, ktorí riadia vykonávanie činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

f)

viesť a uchovávať predpísanú dokumentáciu,

g)

oznamovať evidované údaje do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok,

h)

oznamovať orgánu verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany a zasielať doklady a predkladať správy o vykonávaní činnosti v rozsahu a v lehotách uvedených v povolení.

(26)

Držiteľ povolenia, ktorý vykonáva činnosti podľa odseku 5, je povinný

a)

dodržiavať podmienky na vykonávanie činnosti uvedené v povolení,

b)

dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany, požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov a obyvateľov vrátane požiadaviek na uvádzanie rádioaktívnych látok a rádioaktívnych materiálov do životného prostredia ustanovené osobitným predpisom,57)

c)

zabezpečiť, aby spod administratívnej kontroly boli uvoľnené len rádioaktívne látky a rádioaktívne kontaminované látky, ktorých aktivita je taká nízka, že jej ďalšie znižovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené, pričom ožiarenie obyvateľov nimi spôsobené je nižšie ako prípustné hodnoty,

d)

zabezpečiť, aby rádioaktívne látky, ktoré obsahujú rádionuklidy s krátkou dobou polpremeny, boli uvoľnené spod administratívnej kontroly až po vymretí krátko žijúcich rádionuklidov,

e)

voliť také spôsoby uvoľnenia spod administratívnej kontroly, ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľov a životného prostredia a ktoré zabezpečia, že v životnom prostredí nedôjde ku koncentrácii rádioaktívnych látok do úrovní, ktoré by spôsobovali neodôvodnené ožiarenie,

f)

zabezpečiť, aby pred uvoľnením rádioaktívnych látok spod administratívnej kontroly boli stanovené rádionuklidy a ich aktivita v súlade s prevádzkovými predpismi a podmienkami uvedenými v povolení,

g)

viesť evidenciu rádioaktívnych látok uvoľnených spod administratívnej kontroly,

h)

oznamovať skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, zasielať doklady a predkladať správy o množstve, vlastnostiach a spôsobe uvoľnenia rádioaktívnych látok spod administratívnej kontroly, o vplyve na rádioaktivitu životného prostredia a o dávkovej záťaži obyvateľov spôsobenej uvoľnením rádioaktívnych látok spod administratívnej kontroly orgánu verejného zdravotníctva, ktorý povolenie vydal, v rozsahu a v lehotách uvedených v povolení.

(27)

Odborný zástupca a pracovník, ktorý riadi vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu uvedených v odsekoch 2, 3 a 7, činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany uvedených v odseku 4 a činnosti uvedenej v odseku 5, sú povinní absolvovať najmenej jedenkrát za päť rokov odbornú prípravu zameranú na činnosť, ktorú vykonávajú.

(28)

Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, sú povinní

a)

dodržiavať predpisy na zabezpečenie radiačnej ochrany a predpisy na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu a činnosti vedúce k ožiareniu vykonávať v súlade s nimi,

b)

postupovať pri činnostiach vedúcich k ožiareniu tak, aby ich ožiarenie, ožiarenie ostatných zamestnancov, externých pracovníkov a obyvateľov bolo čo najmenšie,

c)

používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a správne s nimi zaobchádzať,

d)

oznamovať odbornému zástupcovi a pracovníkom, ktorí riadia činnosti vedúce k ožiareniu, skutočnosti, ktoré ovplyvňujú ich zdravotnú spôsobilosť na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu, a oznamovať nedostatky na pracovisku dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

e)

zvyšovať si sústavne odbornú kvalifikáciu a zúčastňovať sa na informovaní a školení.56)

(29)