Zákon o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Osoba, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako expert na radiačnú ochranu v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii, môže požiadať úrad o uznanie tohto oprávnenia.

(2)

Osoba, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako expert na lekársku fyziku v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii, môže požiadať úrad o uznanie tohto oprávnenia; úrad môže toto oprávnenie uznať ako dostatočné na pôsobenie žiadateľa ako experta na radiačnú ochranu v oblasti podľa § 51 ods. 13 písm. b).

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii, poskytuje službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany, ktorá sa registruje, môže v Slovenskej republike poskytovať službu, ak

a)

predloží doklad vydaný príslušným orgánom iného členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, ktorým preukáže splnenie požiadaviek uvedených v § 26 ods. 9 a 10, a ak úrad na základe žiadosti o uznanie tohto dokladu službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany registruje, alebo

b)

predloží iné doklady, ktorými preukáže splnenie požiadaviek uvedených v § 26 ods. 9 a 10, a ak úrad jej spôsobilosť poskytovať službu na základe predložených dokladov uznal a registroval ju.

(4)

Dozimetrická služba so sídlom v inom členskom štáte alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo vo Švajčiarskej konfederácii, môže v Slovenskej republike poskytovať službu osobnej dozimetrie, ak

a)

požiada úrad o uznanie oprávnenia vydané príslušným orgánom iného členského štátu alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, a o spôsobilosti poskytovať službu osobnej dozimetrie predloží potrebné doklady,

b)

spĺňa požiadavky na poskytovanie služby osobnej dozimetrie podľa § 64 ods. 8 až 11 a § 66 ods. 3,

c)

úrad jej spôsobilosť poskytovať službu osobnej dozimetrie na základe predložených dokladov uznal a vydal povolenie na jej poskytovanie.

ŠIESTA HLAVA

ODBORNÁ PRÍPRAVA

§ 53

Odborná príprava a aktualizačná odborná príprava

(1)

Odborná príprava je systém kontinuálneho odborného vzdelávania pracovníkov určených na vykonávanie funkcie odborného zástupcu, osoby s priamou zodpovednosťou a odborného garanta; pozostáva z odbornej prípravy a aktualizačnej odbornej prípravy.

(2)

Absolvovanie odbornej prípravy je podmienkou na vykonanie skúšky o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu a podmienkou na vykonávanie funkcie

a)

odborného garanta pri poskytovaní služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 25 ods. 2 a § 29 ods. 1 písm. b) až d),

b)

osoby s priamou zodpovednosťou.

(3)

Aktualizačnú odbornú prípravu je odborný zástupca, odborný garant a osoba s priamou zodpovednosťou povinná absolvovať každých päť rokov v rozsahu podľa § 54.

(4)

Odborná príprava pozostáva zo všeobecnej časti a špecifickej časti.

(5)

Všeobecná časť odbornej prípravy je zameraná na získanie znalostí z právnych predpisov, poznatkov o vlastnostiach a škodlivých účinkoch ionizujúceho žiarenia, o spôsoboch ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, o základných princípoch, zásadách a postupoch radiačnej ochrany, o organizácii práce a požiadavkách na vedenie dokumentácie.

(6)

Špecifická časť odbornej prípravy je zameraná na špecifické otázky v závislosti od charakteru vykonávanej činnosti vedúcej k ožiareniu alebo poskytovanej služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany.

(7)

Obsah všeobecnej časti a špecifickej časti odbornej prípravy a rozsah vedomostí a znalostí, ktoré je potrebné preukázať pri skúške odbornej spôsobilosti, je uvedený vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 162 ods. 1 písm. a).

(8)

Odbornú prípravu v radiačnej ochrane môže poskytovať len fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá má na jej vykonávanie povolenie podľa § 29 ods. 1 písm. a); o absolvovaní odbornej prípravy je povinná vydať potvrdenie, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 7.

§ 54

Rozsah odbornej prípravy

(1)

Odborná príprava sa vykonáva podľa charakteru vykonávanej činnosti vedúcej k ožiareniu alebo poskytovanej služby dôležitej z hľadiska radiačnej ochrany v rozsahu

a)

24 hodín na činnosti vedúce k ožiareniu v jadrovom zariadení podľa § 28 ods. 1,

b)

20 hodín na činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá sa vykonáva na základe povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. a), b) a ods. 3 písm. d),

c)

16 hodín na

1.

činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá sa

1a.

povoľuje podľa § 28 ods. 2 písm. c) až j) a ods. 3 písm. a) až c) a písm. e) až h) a ods. 4,

1b.

registruje podľa § 25 ods. 1 písm. a),

2.

službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany, ktorá sa povoľuje podľa § 29 ods. 1 písm. b),

d)

8 hodín na

1.

činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá sa registruje podľa § 25 ods. 1 písm. a) a ktorú vykonáva zubný lekár alebo veterinárny lekár, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v § 44 ods. 4,

2.

činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá sa registruje podľa § 25 ods. 1 písm. b) až e),

3.

službu dôležitú z hľadiska radiačnej ochrany, ktorá sa

3.1

registruje podľa § 25 ods. 2,

3.2

povoľuje podľa § 29 ods. 1 písm. c) a d),

e)

6 hodín pre činnosť vedúcu k ožiareniu, ktorá sa oznamuje podľa § 23 ods. 1,

f)

8 hodín pre

1.

odborného zástupcu zamestnávateľa externých pracovníkov,

2.

osobu poverenú zamestnávateľom externých pracovníkov plnením úloh súvisiacich s radiačnou ochranou zamestnancov podľa § 70 ods. 3.

(2)

Aktualizačná odborná príprava sa vykonáva podľa charakteru vykonávanej činnosti v rozsahu

a)

16 hodín na vykonávanie činností podľa odseku 1 písm. a),

b)

12 hodín na vykonávanie činností podľa odseku 1 písm. b),

c)

8 hodín na vykonávanie činností podľa odseku 1 písm. c) a podľa odseku 1 písm. d) tretieho bodu,

d)

6 hodín na vykonávanie činností podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu.

PRVÁ HLAVA

OŽIARENIE PRI PRÁCI

§ 55

Opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov

(1)

Prevádzkovateľ je povinný pred uvedením pracoviska do prevádzky vykonať opatrenia na zabezpečenie radiačnej ochrany pracovníkov primerané druhu a charakteru používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia, odhadu veľkosti rizika a charakteru možného ohrozenia zdravia spôsobeného ožiarením pracovníkov pri ich bežnej pracovnej činnosti, očakávaným ročným dávkam a pravdepodobnosti a veľkosti potenciálneho ožiarenia.

(2)

Opatrením podľa odseku 1 je

a)

odôvodnenie plánovanej činnosti vedúcej k ožiareniu vrátane vopred vykonaného vyhodnotenia charakteru a rozsahu radiačného rizika a možného ohrozenia zdravia pracovníkov,

b)

optimalizácia radiačnej ochrany pracovníkov pri všetkých predpokladaných pracovných podmienkach a jej pravidelné prehodnocovanie podľa skúseností z prevádzky; vzťahuje sa aj na pracovníkov podieľajúcich sa na vykonávaní lekárskeho ožiarenia,

c)

zaradenie pracovníkov do kategórií,

d)

vymedzenie a označenie jedného ochranného pásma alebo viacerých ochranných pásiem,

e)

kontrola a sústavný dozor odborným zástupcom alebo osobou s priamou zodpovednosťou,

f)

zabezpečenie monitorovania pracovných podmienok vo vymedzenom ochrannom pásme a tam, kde je to potrebné, aj zabezpečenie osobného monitorovania,

g)

vybavenie pracoviska vhodnými dozimetrickými prístrojmi, zariadeniami a pomôckami, na zabezpečenie dozimetrických meraní v rozsahu podľa monitorovacieho plánu, havarijného plánu alebo podľa programu zabezpečenia radiačnej ochrany,

h)

vybavenie pracovníkov vhodnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a ochrannými pomôckami,

i)

primerané vzdelávanie, informovanie a školenie pracovníkov,

j)

zdravotný dohľad.

§ 56

Zabezpečenie sústavného dozoru

(1)

Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť sústavný dozor v rozsahu zodpovedajúcom zdrojom ionizujúceho žiarenia, ktoré používa na pracovisku, spôsobu ich používania, výške možného ožiarenia pracovníkov pri bežných pracovných podmienkach a pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky a s uvážením rizika vzniku radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; sústavný dozor na pracovisku zabezpečuje odborný zástupca alebo osoba s priamou zodpovednosťou.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby odborný zástupca

a)

bol oboznámený s podmienkami prevádzky na pracovisku, s prevádzkovými predpismi a dokumentmi, ktoré majú vzťah k radiačnej ochrane,

b)

mal vo veciach radiačnej ochrany priamy prístup k štatutárnemu zástupcovi prevádzkovateľa bez obmedzenia vnútornými predpismi,

c)

mal potrebné prostriedky na plnenie jeho povinností,

d)

zúčastňoval sa na rokovaniach súvisiacich s radiačnou ochranou.

(3)

Ak prevádzkovateľ vykonáva rôzne činnosti vedúce k ožiareniu, ktoré sú zreteľne určené a navzájom oddelené, môže mať na zabezpečenie úloh v oblasti radiačnej ochrany určených niekoľko odborných zástupcov s presne určenou pôsobnosťou a oprávnením konať v určitej oblasti radiačnej ochrany.

(4)

Prevádzkovateľ je povinný na zabezpečenie sústavného dozoru na pracovisku určiť primeraný počet osôb s priamou zodpovednosťou, ktoré sa podieľajú na zabezpečení radiačnej ochrany najmä tým, že dozerajú, aby pracovníci pri práci plnili bezpečnostné, technické a administratívne požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany. Pri určovaní počtu osôb s priamou zodpovednosťou sa prihliada na počet pracovných zmien v prevádzke a na umiestnenie a dostupnosť pracovísk so zdrojmi žiarenia; táto povinnosť sa nevzťahuje na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie.

(5)

Zamestnávateľ externých pracovníkov môže mať určeného odborného zástupcu, ak je to potrebné na plnenie úloh v oblasti radiačnej ochrany, ktoré súvisia s ochranou pracovníkov; ak zamestnávateľ externých pracovníkov nemá určeného odborného zástupcu, musí plnením úloh súvisiacich s radiačnou ochranou pracovníkov poveriť niektorého zo svojich pracovníkov; zmenu odborného zástupcu alebo poverenej osoby je povinný oznámiť prevádzkovateľovi a príslušnému orgánu radiačnej ochrany.

§ 57

Kategorizácia pracovníkov

(1)

Pracovníci sa na monitorovanie a na zdravotný dohľad vzhľadom na možnú mieru zdravotného rizika spojenú s ionizujúcim žiarením zaraďujú do kategórie A alebo do kategórie B.

(2)

Do kategórie A sa zaraďujú pracovníci, ktorých efektívna dávka za kalendárny rok by mohla byť väčšia ako 6 mSv alebo ekvivalentná dávka na očnú šošovku za kalendárny rok by mohla byť väčšia ako 15 mSv, alebo ekvivalentná dávka v koži a v končatinách za kalendárny rok by mohla byť väčšia ako 150 mSv.

(3)

Do kategórie B sa zaraďujú pracovníci, ktorí nie sú klasifikovaní ako pracovníci kategórie A.

(4)

Prevádzkovateľ pracoviska a zamestnávateľ externých pracovníkov sú povinní

a)

zaradiť pracovníka do kategórie A alebo do kategórie B skôr, ako začne vykonávať pracovnú činnosť, pri ktorej môže byť vystavený ožiareniu,

b)

preveriť správnosť zaradenia pracovníka do kategórie A alebo kategórie B pri zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla viesť k zvýšeniu ožiarenia pracovníka, ak je potrebné, vykonať zmenu v jeho zaradení,

c)

pravidelne prehodnocovať zaradenie pracovníka do kategórie A alebo do kategórie B na základe pracovných podmienok a výsledkov zdravotného dohľadu a pri zaraďovaní prihliadať aj na možné ožiarenie,

d)

viesť a uchovávať evidenciu pracovníkov kategórie A a kategórie B,

e)

prostredníctvom dozimetrickej služby zabezpečiť osobné monitorovanie pracovníka v súlade s jeho zaradením do kategórie a v závislosti od rozsahu a spôsobu vykonávania pracovnej činnosti, pri ktorej môže byť vystavený ožiareniu,

f)

vybaviť pracovníkov kategórie A, ktorí sú vystavení vonkajšiemu ožiareniu, osobnými dozimetrami a zabezpečovať ich pravidelné vyhodnocovanie dozimetrickou službou,

g)

určiť referenčné úrovne pre osobné monitorovanie pracovníkov a určiť postup pri ich prekročení,

h)

poskytnúť pracovníkom výsledky ich osobného monitorovania.

(5)

Ak osobné monitorovanie nie je možné alebo nie je dostatočne objektívne, môže sa použiť kvalifikovaný odhad, ktorý vychádza z individuálnych meraní vykonaných na iných ožiarených pracovníkoch alebo z výsledku monitorovania pracovného prostredia alebo výpočtových metód uznaných úradom alebo výpočtových metód podľa prílohy č. 1.

§ 58

Radiačná ochrana žiakov a študentov

(1)

Žiak alebo študent vo veku od 16 do 18 rokov nemôže byť zaradený na prácu, ktorú môže vykonávať len pracovník kategórie A a prevádzkovateľ pracoviska, na ktorom sa pripravuje na výkon povolania a získava osobitné praktické znalosti a skúsenosti, je povinný zabezpečiť jeho radiačnú ochranu v rozsahu ako pre pracovníka kategórie B.

(2)

Prevádzkovateľ pracoviska, na ktorom v rámci prípravy na výkon povolania pracujú študenti vo veku od 18 rokov, je povinný zabezpečiť ich radiačnú ochranu podľa ich zaradenia na základe vykonávanej práce ako pracovníkov kategórie A alebo pracovníkov kategórie B.

DRUHÁ HLAVA

ZABEZPEČENIE RADIAČNEJ OCHRANY NA PRACOVISKU

§ 59

Ochranné pásmo

(1)

Prevádzkovateľ na pracovisku vzhľadom na očakávanú veľkosť ožiarenia pri bežných pracovných podmienkach a pri predpokladaných odchýlkach od bežných pracovných podmienok vymedzí ochranné pásmo, ktoré sa podľa stupňa ochrany člení na

a)

sledované pásmo,

b)

kontrolované pásmo,

c)

pásmo s obmedzeným prístupom.

(2)

Prevádzkovateľ je povinný pravidelne prehodnocovať podmienky práce v ochrannom pásme a efektívnosť vykonaných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany.

§ 60

Sledované pásmo

(1)

Sledované pásmo je priestor pracoviska, ktorý podlieha osobitnému sledovaniu z dôvodu ochrany pred ionizujúcim žiarením.

(2)

Sledované pásmo na pracovisku so zdrojom ionizujúceho žiarenia je prevádzkovateľ povinný vymedziť tam, kde

a)

efektívna dávka by mohla byť väčšia ako 1 mSv za kalendárny rok, alebo

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke, v koži alebo v končatinách by mohla byť väčšia ako jedna desatina príslušného limitu ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3.

(3)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené sledované pásmo, je povinný vypracovať písomné pokyny na bezpečné vykonávanie pracovnej činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia primerané výške možného zdravotného rizika súvisiaceho s vykonávaním činnosti v tomto pásme; písomné pokyny musia byť k dispozícii všetkým osobám, ktoré do sledovaného pásma vstupujú na vykonávanie pracovnej činnosti. Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené sledované pásmo, je povinný ďalej zabezpečiť

a)

radiačnú ochranu osôb, ktoré v ňom vykonávajú pracovnú činnosť,

b)

pravidelné monitorovanie v súlade s požiadavkami podľa § 86.

(4)

Na vstupe alebo ohraničení sa sledované pásmo môže označiť bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi súvisiacich.

§ 61

Kontrolované pásmo

(1)

Kontrolované pásmo je priestor pracoviska s kontrolovaným vstupom, v ktorom sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu a uplatňujú sa osobitné pravidlá na zabezpečenie radiačnej ochrany a na zamedzenie šírenia rádioaktívnej kontaminácie.

(2)

Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne určená časť pracoviska, spravidla stavebne oddelená a s takým zabezpečením, aby do nej nemohli vstúpiť nepovolané osoby. Na vstupoch alebo ohraničeniach sa kontrolované pásmo musí označiť bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a údajmi o charaktere zdrojov ionizujúceho žiarenia a rizík s nimi súvisiacich.

(3)

Kontrolované pásmo na pracovisku so zdrojom ionizujúceho žiarenia je prevádzkovateľ povinný vymedziť tam, kde

a)

efektívna dávka by mohla byť väčšia ako 6 mSv za kalendárny rok,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke, v koži alebo v končatinách by mohla byť väčšia ako 3/10 príslušného limitu ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3.

(4)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené kontrolované pásmo, je povinný zabezpečiť radiačnú ochranu osôb, ktoré do kontrolovaného pásma vstupujú alebo tu vykonávajú pracovnú činnosť, a dodržiavať požiadavky podľa odsekov 5 až 7.

(5)

Do kontrolovaného pásma nemôže vstupovať tehotná žena, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak; ak sa na pracovisku používajú otvorené rádioaktívne žiariče, do kontrolovaného pásma nesmie vstupovať ani dojčiaca žena.

(6)

Osoba mladšia ako 16 rokov, tehotná žena alebo dojčiaca žena môže vstupovať do kontrolovaného pásma len vtedy, ak sa podrobuje lekárskemu ožiareniu.

(7)

Žiak alebo študent vo veku od 16 do 18 rokov môže vstupovať do kontrolovaného pásma len vtedy, ak sa na pracovisku pripravuje na výkon povolania so zdrojom ionizujúceho žiarenia; veľkosť ožiarenia nemôže prekročiť prípustné limity ožiarenia pre žiakov a študentov podľa § 15 ods. 10.

(8)

Prevádzkovateľ je povinný vypracovať písomné pokyny na vstup do kontrolovaného pásma, na bezpečné používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia a na zabezpečenie radiačnej ochrany v kontrolovanom pásme, ktoré zohľadňujú výšku možného zdravotného rizika súvisiaceho s používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia a vykonávanou pracovnou činnosťou; písomné pokyny musia byť k dispozícii osobám, ktoré do kontrolovaného pásma vstupujú.

(9)

Prevádzkovateľ je ďalej povinný

a)

poučiť osoby, ktoré do kontrolovaného pásma vstupujú, ako sa majú správať, aby neohrozili svoje zdravie ani zdravie iných osôb; poučenie sa nevyžaduje u zamestnancov orgánov radiačnej ochrany, ktorí vykonávajú štátny dozor (ďalej len „osoba, ktorá vykonáva štátny dozor“),

b)

vybaviť

1.

osoby, ktoré vstupujú do kontrolovaného pásma, vhodnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a ochrannými pomôckami primeranými riziku, rozsahu a charakteru vykonávanej pracovnej činnosti a spôsobu používania zdroja ionizujúceho žiarenia,

2.

pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v kontrolovanom pásme, a osoby, ktoré vstupujú do kontrolovaného pásma, vhodnými osobnými dozimetrami,

c)

zabezpečiť

1.

pre pracovníkov, žiakov a študentov pravidelne, najmenej jedenkrát za rok, školenie a preverenie vedomostí o bezpečnom používaní zdroja ionizujúceho žiarenia a o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri vykonávaní ich pracovných činností; o vykonanom školení a preverení vedomostí pracovníkov, žiakov a študentov je prevádzkovateľ povinný vyhotoviť písomný záznam,

2.

v kontrolovanom pásme pravidelné monitorovanie pracovných miest,

d)

viesť záznamy o osobách, ktoré do kontrolovaného pásma vstúpili, o výsledkoch ich monitorovania a archivovať ich po dobu piatich rokov.

(10)

Rozsah školení podľa odseku 9 písm. c) prvého bodu závisí od charakteru vykonávanej činnosti.

§ 62

Pásmo s obmedzeným prístupom

(1)

Ak v priestore kontrolovaného pásma, kde počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu môže príkon priestorového dávkového ekvivalentu prekročiť 5 mSv/h, je prevádzkovateľ povinný vymedziť pásmo s obmedzeným prístupom.

(2)

Pásmo s obmedzeným prístupom sa musí zreteľne vyznačiť zákazom vstupu a vymedziť ako jednoznačne určená časť pracoviska oddelená od kontrolovaného pásma stavebne alebo pomocou mechanických zábran a musí sa zabezpečiť tak, aby žiadna osoba nemohla nekontrolovane vstúpiť do tohto pásma počas používania zdroja ionizujúceho žiarenia a v tomto pásme si nemohla nekontrolovane vystaviť ožiareniu žiadnu časť svojho tela, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak.

(3)

Do priestoru pásma s obmedzeným prístupom je možné vstupovať len po ukončení pracovnej činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem vstupu na

a)

vykonanie pracovnej činnosti, ktorá je v tomto pásme nevyhnutná, a len so súhlasom odborného zástupcu alebo ním poverenej osoby s priamou zodpovednosťou; takúto činnosť môžu vykonávať len pracovníci kategórie A,

b)

podrobenie sa lekárskemu ožiareniu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak,

c)

prípravy na výkon povolania lekára na vopred obmedzený čas a s písomným súhlasom študenta.

(4)

Tehotná žena nemôže vstupovať do pásma s obmedzeným prístupom ani ako pacientka podrobujúca sa lekárskemu ožiarenia okrem neodkladného diagnostického výkonu alebo liečebného výkonu; pri neodkladnom liečebnom výkone sa musia dodržať požiadavky podľa osobitného predpisu.35)

§ 63

Dočasné pracovisko

(1)

Držiteľ povolenia alebo držiteľ registrácie môže vykonávať činnosť so zdrojom ionizujúceho žiarenia na dočasnom pracovisku po dobu najviac 30 dní, ak zabezpečí radiačnú ochranu obyvateľov, pracovníkov a okolia dočasného pracoviska v súlade s požiadavkami podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. b).

(2)

Na dočasnom pracovisku sa ochranné pásmo musí vymedziť tak, aby sa zamedzil prístup neoprávnených osôb.

(3)

Vymedzenie ochranného pásma nie je potrebné, ak prístup neoprávnených osôb na dočasnom pracovisku možno vylúčiť alebo ak to vlastnosti a konštrukcia používaného zdroja ionizujúceho žiarenia umožňujú.

(4)

Ak je na dočasnom pracovisku potrebné vymedziť kontrolované pásmo, pracovná skupina, ktorá práce vykonáva, musí byť najmenej dvojčlenná a jeden pracovník musí byť určený ako osoba s priamou zodpovednosťou a mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 49.

(5)

Ak sa dočasné pracovisko zriaďuje v priestore, ktorý susedí s iným pracoviskom, je držiteľ povolenia alebo držiteľ registrácie povinný informovať pracovníkov na tomto pracovisku o zriadení kontrolovaného pásma a o vykonaných bezpečnostných opatreniach.

(6)

Držiteľ povolenia alebo držiteľ registrácie je povinný najmenej jeden pracovný deň pred vykonávaním činnosti na dočasnom pracovisku oznámiť príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti tieto údaje:

a)

dátum začatia práce,

b)

predpokladaný čas práce alebo časový harmonogram, ak sa dočasné pracovisko zriaďuje na dlhší čas ako 24 hodín; dátum a čas vykonávania činností sa zvolí tak, aby pravdepodobnosť ožiarenia tretích osôb bola čo najnižšia,

c)

adresu miesta vykonávania práce, ak je to potrebné, aj jeho bližšie určenie,

d)

popis vykonávanej práce,

e)

prehľad používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia,

f)

meno, priezvisko a telefonický kontakt na osobu s priamou zodpovednosťou.

(7)

Držiteľ povolenia alebo držiteľ registrácie je povinný zabezpečiť zdroj ionizujúceho žiarenia používaný na dočasnom pracovisku proti odcudzeniu a manipulácii neoprávnenými osobami; ak je používaným zdrojom ionizujúceho žiarenia rádioaktívny žiarič, musí byť jeho bezpečnosť zaistená podľa § 84 a podľa prílohy č. 3.

(8)

Používať zdroj ionizujúceho žiarenia alebo uvádzať zdroj ionizujúceho žiarenia do aktívnej prevádzky možno len na účely vykonávania plánovanej pracovnej činnosti.

(9)

Činnosť vedúcu k ožiareniu na dočasnom pracovisku možno vykonávať len vtedy, ak sa vykonali opatrenia na obmedzenie ožiarenia pracovníkov a obyvateľov podľa princípu optimalizácie radiačnej ochrany podľa § 14.

(10)

Pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu na dočasnom pracovisku sa musia využívať ochranné pomôcky, prídavné zariadenia alebo dodatočné tienenie, ktoré obmedzuje ožiarenie. Primárny zväzok ionizujúceho žiarenia sa musí nasmerovať tak, aby pravdepodobnosť ožiarenia tretích osôb bola čo najnižšia.

(11)

Na dočasnom pracovisku musí byť k dispozícii

a)

prevádzkový predpis na bezpečnú prácu so zdrojom ionizujúceho žiarenia,

b)

doklad o používanom zdroji ionizujúceho žiarenia,

c)

návrh na vymedzenie sledovaného pásma, kontrolovaného pásma a pásma s obmedzeným prístupom, ak je vymedzenie potrebné,

d)

monitorovací plán,

e)

havarijný plán,

f)

overená kópia povolenia alebo overená kópia registrácie,

g)

overená kópia osvedčenia o odbornej spôsobilosti osoby s priamou zodpovednosťou.

TRETIA HLAVA

OSOBNÉ MONITOROVANIE

§ 64

Osobné monitorovanie pracovníka

(1)

Osobným monitorovaním pracovníka sa zisťujú jeho osobné dávky; osobné monitorovanie sa vykonáva sledovaním, meraním a hodnotením vnútorného ožiarenia a vonkajšieho ožiarenia.

(2)

Osobné monitorovanie pracovníka na stanovenie osobných dávok môže vykonávať len dozimetrická služba, ktorá má povolenie úradu podľa § 29 ods. 1 písm. b).

(3)

Pre pracovníkov kategórie A je zamestnávateľ povinný zabezpečiť

a)

systematické osobné monitorovanie vonkajšieho ožiarenia prostredníctvom dozimetrickej služby,

b)

primeraný spôsob hodnotenia vnútorného ožiarenia alebo monitorovania ekvivalentnej dávky v očnej šošovke alebo v končatinách, ak pracovník môže byť pri výkone svojej pracovnej činnosti vystavený významnému vnútornému ožiareniu alebo môže dôjsť k významnému ožiareniu očnej šošovky alebo končatín,

c)

vyhodnocovanie osobných dozimetrov dozimetrickou službou v mesačných intervaloch.

(4)

Pre pracovníkov kategórie B je zamestnávateľ povinný zabezpečiť primeraný spôsob hodnotenia veľkosti vonkajšieho ožiarenia a vnútorného ožiarenia, ktorý musí dostatočným spôsobom preukázať skutočnosť, že títo pracovníci sú oprávnene zaradení do kategórie B, a je vylúčené, aby veľkosť ich osobných dávok prekročila hodnoty dávok podľa § 57 ods. 2 pre pracovníkov kategórie A; ak sa vykonáva osobné monitorovanie pracovníkov kategórie B prostredníctvom dozimetrickej služby, zamestnávateľ musí zabezpečiť vyhodnocovanie osobných dozimetrov najmenej v trojmesačných intervaloch.

(5)

Príslušný orgán radiačnej ochrany môže nariadiť osobné monitorovanie dozimetrickou službou aj pre pracovníkov kategórie B.

(6)

Zamestnávateľ je povinný oznámiť dozimetrickej službe osobné údaje pracovníka, jeho pracovné zaradenie, zaradenie do kategórie A alebo do kategórie B, charakter a rozsah vykonávanej činnosti so zdrojmi žiarenia a všetky typy používaných zdrojov žiarenia a druhy ionizujúceho žiarenia, ktoré môžu prispievať k ožiareniu pracovníka.

(7)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené kontrolované pásmo, je povinný zabezpečiť stanovenie osobných dávok pracovníkov kategórie A alebo pracovníkov kategórie B počas ich pracovnej činnosti v kontrolovanom pásme a ďalších osôb, ktoré nie sú pracovníkmi a ktoré vstúpili do kontrolovaného pásma počas prevádzky zdrojov žiarenia a mohli byť vystavené ožiareniu.

(8)

Dozimetrická služba je povinná odovzdať zamestnávateľovi výsledky monitorovania a stanovené osobné dávky jeho zamestnancov za jednotlivé monitorovacie obdobie najneskôr do 30 dní po skončení monitorovacieho obdobia. Sumárne ročné dávky pracovníkov je povinná odovzdať zamestnávateľovi najneskôr do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka.

(9)

Dozimetrická služba je povinná pri výnimočnom ožiarení pracovníka alebo havarijnom ožiarení pracovníka bezodkladne vyhodnotiť jeho doručený osobný dozimeter.

(10)

Dozimetrická služba je povinná bezodkladne po vyhodnotení osobného dozimetra pracovníka oznámiť jeho zamestnávateľovi a príslušnému orgánu radiačnej ochrany

a)

výsledky osobných dávok pracovníkov z výnimočného ožiarenia alebo havarijného ožiarenia,

b)

efektívne dávky z vonkajšieho ožiarenia vyššie ako 20 mSv,

c)

ekvivalentné dávky v očnej šošovke vyššie ako 15 mSv,

d)

ekvivalentné dávky v koži a v končatinách vyššie ako 150 mSv,

e)

úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia vyšší ako 6 mSv.

(11)

Dozimetrická služba je povinná po vyhodnotení osobného dozimetra externého pracovníka bezodkladne oznámiť prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma, v ktorom externý pracovník vykonával pracovnú činnosť, údaje podľa odseku 10.

(12)

Osobný dozimeter pridelený pracovníkovi musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia, ktoré sa podieľajú na vonkajšom ožiarení pracovníka počas vykonávania jeho pracovnej činnosti; ak také meranie neumožňuje jeden osobný dozimeter, je potrebné použiť ďalšie osobné dozimetre.

(13)

Osobný dozimeter sa musí umiestniť na referenčnom mieste na povrchu tela, pri používaní ochrannej tieniacej zástery sa osobný dozimeter musí umiestniť na zásteru.

(14)

Ak je stanovenie veľkosti osobných dávok pracovníka pomocou osobného dozimetra nedostatočné alebo ak na ich stanovenie technicky nie je možné použiť osobný dozimeter, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť výpočet osobných dávok pracovníka na základe

a)

merania dávkových príkonov z vonkajšieho ožiarenia na pracovisku pri zohľadnení kvality žiarenia a fyzikálnych vlastností žiarenia,

b)

merania objemovej aktivity rádionuklidov v ovzduší pracoviska a merania plošnej aktivity rádionuklidov spôsobujúcich povrchovú kontamináciu na pracovisku pri zohľadnení ich fyzikálnych vlastností a chemických vlastností,

c)

merania aktivity rádionuklidov v tele pracovníka alebo v jeho výlučkoch,

d)

odhadu, ktorý vychádza z merania osobných dávok iných pracovníkov, alebo pomocou metodiky odhadu veľkosti dávok pracovníkov schválenej úradom.

(15)

Zamestnávateľ pri hodnotení veľkosti individuálneho ožiarenia pracovníka je povinný

a)

zabezpečiť súčet osobných dávok zo všetkých vykonávaných plánovaných pracovných činností pracovníka vrátane činností vykonávaných pre iného prevádzkovateľa a sumárne dávky porovnať s limitmi ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3,

b)

bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany zistené prekročenie niektorého z limitov ožiarenia pracovníka,

c)

oznámiť výsledky osobného monitorovania pracovníka inému prevádzkovateľovi, pre ktorého pracovník vykonáva pracovnú činnosť, pri ktorej je vystavený ožiareniu, a spolupracovať s ním pri zistení príčin prekročenia niektorého z limitov ožiarenia pracovníka, ak k prekročeniu limitu ožiarenia došlo v dôsledku ožiarenia pri práci u viacerých prevádzkovateľov.

(16)

Na pracovisku so zvýšeným prírodným ionizujúcim žiarením, na ktorom nemožno znížiť ožiarenie pracovníka tak, aby efektívna dávka pracovníka za kalendárny rok bola nižšia ako 6 mSv, prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť mu osobné monitorovanie.

§ 65

Stanovenie osobných dávok pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii

(1)

Na pracovisku so zdrojom ionizujúceho žiarenia, na ktorom nemožno vylúčiť radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu, prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť okrem osobných dozimetrov pracovníkov aj monitorovanie prostredníctvom operatívnych priamo odčítateľných dozimetrov, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne dávok a dávkových príkonov.

(2)

Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým ožiarením prekročenie päťnásobku niektorého z limitov ožiarenia pre pracovníka, osobné monitorovanie musí umožniť stanovenie distribúcie absorbovaných dávok v tele pracovníka.

(3)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené kontrolované pásmo, alebo zamestnávateľ externých pracovníkov je povinný bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany a pracovníkovi výsledky osobného monitorovania a veľkosť osobných dávok, ktoré pracovník prijal počas radiačnej nehody alebo radiačnej havárie.

§ 66

Dozimetrická služba

(1)

Dozimetrická služba je služba zabezpečovaná fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá poskytuje službu osobnej dozimetrie a zodpovedá za kalibráciu, odčítanie, vyhodnotenie a interpretáciu údajov zaznamenaných osobnými dozimetrami, za ďalšie metódy a postupy používané pri hodnotení veľkosti vonkajšieho ožiarenia a za meranie aktivity rádionuklidov v ľudskom tele alebo v biologických vzorkách pri hodnotení veľkosti vnútorného ožiarenia.

(2)

Dozimetrická služba zabezpečuje v spolupráci so zamestnávateľom, pri externých pracovníkoch v spolupráci s prevádzkovateľom stanovenie efektívnych dávok a ekvivalentných dávok pracovníkov z vonkajšieho ožiarenia a vnútorného ožiarenia.

(3)

Dozimetrická služba je povinná

a)

zabezpečiť

1.

vhodné prístrojové a materiálno-technické vybavenie,

2.

odbornú prípravu odborného garanta,

3.

nevyhnutné odborné školenie pracovníkov vykonávajúcich meranie,

4.

ochranu osobných údajov monitorovaných pracovníkov v súlade s osobitným predpisom,14)

b)

vypracovať

1.

prevádzkové predpisy na poskytovanie služby osobnej dozimetrie,

2.

metodické postupy na hodnotenie individuálneho ožiarenia vrátane programu monitorovania a spôsobu hodnotenia a interpretácie nameraných hodnôt,

3.

program zabezpečenia kvality,

4.

zoznam používaných meradiel a rozsah ich používania na osobnú dozimetriu,

5.

program skúšok a kalibrácie používaných osobných dozimetrov a zabezpečiť metrologické overenie používaných meradiel,

6.

systém evidencie a archivovania údajov o osobných dávkach monitorovaných pracovníkov,

7.

systém oznamovania a zasielania výsledkov osobného monitorovania zamestnávateľovi, prevádzkovateľovi, príslušnému orgánu radiačnej ochrany a do centrálneho registra dávok,

c)

dodržiavať povinnosti podľa § 64 ods. 8 až 11.

(4)

Dozimetrická služba je povinná najmenej raz za päť rokov zúčastniť sa porovnávacích meraní organizovaných nezávislým subjektom alebo medzinárodného porovnania laboratórií osobnej dozimetrie a výsledky predložiť úradu.

(5)

Ak prevádzkovateľ alebo zamestnávateľ externých pracovníkov uzavrie zmluvu o poskytovaní služieb osobnej dozimetrie s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorá má sídlo v inom členskom štáte a má súhlas úradu na poskytovanie služby osobnej dozimetrie v Slovenskej republike, tejto dozimetrickej službe nemôže poskytnúť osobné údaje18) monitorovaných pracovníkov a v zmluvných podmienkach musí zaručiť anonymné vyhodnocovanie ich osobných dozimetrov.

§ 67

Evidencia osobných dávok pracovníkov

(1)

Zamestnávateľ je povinný viesť a uchovávať záznamy o výsledkoch osobného monitorovania pracovníkov kategórie A a pracovníkov kategórie B, ak sa monitorovanie pracovníkov kategórie B vykonávalo. Súčasťou evidencie osobných dávok pracovníkov sú

a)

osobné údaje pracovníka a jeho pracovné zaradenie,

b)

záznamy o nameraných osobných dávkach pracovníka alebo ich výpočet,

c)

pri havarijnom ožiarení alebo výnimočnom ožiarení aj záznam o okolnostiach, za akých k ožiareniu došlo,

d)

pri havarijnom ožiarení aj záznam o opatreniach prijatých pri danej radiačnej mimoriadnej udalosti,

e)

záznamy o výsledkoch monitorovania pracovného prostredia, ak boli použité na odhad osobnej dávky pracovníka.

(2)

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu osobných dávok pracovníkov. Záznamy o osobných dávkach pracovníka je povinný uchovávať v evidencii počas celého obdobia jeho pracovnej činnosti, počas ktorej bol vystavený ožiareniu ionizujúcim žiarením, a potom do času, keď pracovník dosiahne alebo by dosiahol 75 rokov veku; najmenej 30 rokov od ukončenia pracovnej činnosti, počas ktorej bol vystavený ožiareniu.

(3)

Osobné dávky pracovníka prijaté pri výnimočnom ožiarení a dávky prijaté pri havarijnom ožiarení sa evidujú osobitne a nespočítavajú sa s osobnými dávkami pracovníka prijatými pri bežnej pracovnej činnosti.

(4)

Dozimetrická služba uchováva záznamy o osobných dávkach monitorovaných pracovníkov kategórie A alebo kategórie B najmenej desať rokov po skončení kalendárneho roka, ktorého sa tieto údaje týkajú.

(5)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené kontrolované pásmo, je povinný viesť prehľad o osobách, ktoré do kontrolovaného pásma vstúpili, o dĺžke pobytu týchto osôb v ňom a o veľkosti efektívnej dávky týchto osôb počas pobytu v kontrolovanom pásme. Tieto záznamy je povinný uchovávať po dobu desiatich rokov; toto sa nevzťahuje na pracovníkov kategórie A alebo pracovníkov kategórie B, ktorí sú zamestnancami prevádzkovateľa.

§ 68

Centrálny register dávok

(1)

V centrálnom registri dávok úrad vedie záznamy o výsledkoch osobného monitorovania pracovníkov kategórie A. Záznamy o výsledkoch osobného monitorovania pracovníkov kategórie B vedie len vtedy, ak títo pracovníci boli monitorovaní pomocou osobných dozimetrov pridelených dozimetrickou službou alebo takéto monitorovanie nariadil príslušný orgán radiačnej ochrany.

(2)

Súčasťou záznamov o výsledkoch osobného monitorovania pracovníkov kategórie A alebo pracovníkov kategórie B v centrálnom registri dávok sú údaje o

a)

pracovníkovi a o jeho pracovnom zaradení,

b)

zamestnávateľovi pracovníka,

c)

prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma, v ktorom pracovník vykonával pracovnú činnosť,

d)

výsledkoch osobného monitorovania pracovníka.

(3)

V centrálnom registri dávok úrad vedie evidenciu osobných dávok pracovníkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a § 69 a uchováva záznamy do času, v ktorom by pracovník dosiahol 75 rokov. Osobné dávky pracovníka prijaté pri výnimočnom ožiarení a pri havarijnom ožiarení eviduje úrad v centrálnom registri dávok osobitne od osobných dávok pracovníka prijatých pri bežnej pracovnej činnosti.

(4)

Záznamy o osobných dávkach pracovníkov sú z centrálneho registra dávok vyradené po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom pracovník dosiahol vek 75 rokov.

(5)

Úrad na požiadanie sprístupní záznamy o osobných dávkach pracovníka evidovaného v centrálnom registri dávok

a)

pracovníkovi,

b)

zamestnávateľovi pracovníka,

c)

lekárovi,

d)

príslušnému orgánu radiačnej ochrany.

(6)

Ak pracovník odchádza pracovať do iného členského štátu, kde bude pri pracovnej činnosti vystavený ožiareniu, úrad mu vydá doklad o osobných dávkach z centrálneho registra dávok podľa prílohy č. 8, ktorý je potrebný na sledovanie jeho ďalšieho ožiarenia pri práci, na jeho zaradenie do kategórie A alebo do kategórie B a na vykonanie lekárskej preventívnej prehliadky.

§ 69

Oznamovacia povinnosť do centrálneho registra dávok

(1)

Do centrálneho registra dávok je zamestnávateľ povinný písomnou formou v listinnej podobe alebo elektronickej podobe oznámiť

a)

osobné údaje monitorovaného pracovníka a jeho pracovné zaradenie najneskôr do jedného mesiaca od zaradenia pracovníka na prácu, pri ktorej bude vystavený ožiareniu,

b)

zoznam a osobné údaje monitorovaných pracovníkov kategórie A alebo monitorovaných pracovníkov kategórie B, ich pracovné zaradenie a sumárne výsledky meraní osobných dávok pracovníkov za predchádzajúci kalendárny rok do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka,

c)

zoznam monitorovaných pracovníkov kategórie A, ich pracovné zaradenie, výsledky meraní osobných dávok pracovníkov, ktorí boli vyslaní na prácu v zahraničí, najneskôr do troch mesiacov po ich ukončení práce v zahraničí; k oznámeniu je povinný doložiť kópiu potvrdenia o veľkosti ožiarenia za celé obdobie vykonávania prác v zahraničí od zahraničnej inštitúcie.

(2)

Do centrálneho registra dávok je zamestnávateľ povinný písomnou formou v listinnej podobe alebo elektronickej podobe po zistení bezodkladne oznámiť

a)

efektívne dávky z vonkajšieho ožiarenia väčšie ako 20 mSv alebo ekvivalentné dávky v očnej šošovke väčšie ako 15 mSv alebo ekvivalentné dávky v koži alebo v končatinách väčšie ako 150 mSv spolu so záznamom o vyhodnotení príčin ich vzniku a prijatých nápravných opatreniach; táto povinnosť platí aj pre súčet dávok, ktoré pracovník prijal počas niekoľkých monitorovacích období v priebehu kalendárneho roka,

b)

úväzky efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia väčšie ako 6 mSv spolu so záznamom o vyhodnotení príčin ich vzniku a prijatých nápravných opatreniach.

(3)

Do centrálneho registra dávok je dozimetrická služba povinná v elektronickej podobe oznámiť

a)

osobné údaje monitorovaných pracovníkov, počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

b)

výsledky meraní za každé monitorovacie obdobie najneskôr do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia okrem efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia väčších ako 20 mSv, ekvivalentných dávok v očnej šošovke väčších ako 15 mSv a ekvivalentných dávok v koži a v končatinách väčších ako 150 mSv alebo úväzkov efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia väčších ako 6 mSv, ktoré je povinná oznámiť bezodkladne po ich zistení,

c)

zoznam prevádzkovateľov, ktorým v predchádzajúcom kalendárnom roku zabezpečovala osobnú dozimetriu, a ich identifikačné údaje,

d)

sumárne výsledky meraní osobných dávok monitorovaných pracovníkov za predchádzajúci kalendárny rok do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka,

e)

výsledky merania veľkosti ožiarenia pracovníkov pri radiačnej nehode, radiačnej havárii alebo pri výnimočnom ožiarení ihneď po vyhodnotení ich osobných dozimetrov.

(4)

Do centrálneho registra dávok je zamestnávateľ externých pracovníkov povinný písomnou formou v listinnej podobe alebo elektronickej podobe oznámiť

a)

osobné údaje monitorovaných externých pracovníkov a druh vykonávanej pracovnej činnosti do jedného mesiaca od začatia vykonávania prác v kontrolovanom pásme iného prevádzkovateľa,

b)

zoznam a osobné údaje monitorovaných externých pracovníkov kategórie A, ich pracovné zaradenie, sumárne výsledky meraní osobných dávok pracovníkov za predchádzajúci kalendárny rok do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka,

c)

zoznam monitorovaných externých pracovníkov, ktorí boli vyslaní na prácu v zahraničí, ich pracovné zaradenie a výsledky meraní ich osobných dávok najneskôr do troch mesiacov po ich ukončení práce v zahraničí.

ŠTVRTÁ HLAVA

EXTERNÍ PRACOVNÍCI

§ 70

Zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov

(1)

Externý pracovník kategórie A je externý pracovník, ktorého efektívna dávka za kalendárny rok by mohla byť väčšia ako 6 mSv alebo ekvivalentná dávka na očnú šošovku za kalendárny rok by mohla byť väčšia ako 15 mSv alebo ekvivalentná dávka v koži a končatinách za kalendárny rok by mohla byť väčšia ako 150 mSv, ktorý nie je zamestnancom prevádzkovateľa zodpovedného za prevádzku kontrolovaného pásma, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť.

(2)

Externý pracovník kategórie B je externý pracovník, ktorý nie je klasifikovaný ako pracovník kategórie A.

(3)

Zamestnávateľ externých pracovníkov je povinný poveriť niektorého zo svojich zamestnancov plnením povinností a úloh súvisiacich s radiačnou ochranou zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť ako externí pracovníci; to neplatí, ak úlohy plní zamestnávateľ externých pracovníkov alebo ak zamestnávateľ externých pracovníkov má určeného odborného zástupcu; poverená osoba je povinná absolvovať odbornú prípravu podľa § 54 ods. 1 písm. f) .

(4)

Zamestnávateľ externých pracovníkov pred začiatkom ich činnosti je povinný písomne oznámiť prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma

a)

výsledky lekárskej preventívnej prehliadky externých pracovníkov kategórie A,

b)

výsledky osobného monitorovania externých pracovníkov kategórie A, a to hodnoty

1.

ročných efektívnych dávok a hodnoty ročných úväzkov efektívnych dávok, ak bolo ožiarenie nerovnomerné, aj hodnoty ročných ekvivalentných dávok za predchádzajúcich päť kalendárnych rokov,

2.

efektívnych dávok a hodnoty úväzkov efektívnych dávok, ak bolo ožiarenie nerovnomerné, aj hodnoty ekvivalentných dávok za jednotlivé monitorovacie obdobia v bežnom kalendárnom roku,

c)

údaje o externých pracovníkoch potrebné na zabezpečenie radiačnej ochrany a ich osobného monitorovania.

(5)

Zamestnávateľ externých pracovníkov, ktorý plánuje vykonávať pracovnú činnosť v kontrolovanom pásme prevádzkovateľa jadrového zariadenia, je povinný sám alebo prostredníctvom odborného zástupcu alebo prostredníctvom zamestnanca povereného plnením povinností a úloh súvisiacich s radiačnou ochranou

a)

informovať externých pracovníkov o dôležitosti dodržiavania zdravotných, bezpečnostných, technických a administratívnych požiadaviek radiačnej ochrany,

b)

sledovať a hodnotiť plnenie povinností externých pracovníkov,

c)

zabezpečiť pre externého pracovníka kategórie A zdravotný dohľad a posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu ako pracovníka kategórie A,

d)

sledovať účasť externého pracovníka kategórie A na lekárskych preventívnych prehliadkach,

e)

priebežne sledovať osobné dávky externých pracovníkov kategórie A a porovnávať ich s určenými limitmi ožiarenia pre pracovníkov,

f)

viesť a uchovávať evidenciu osobných dávok podľa § 67 a na základe získaných informácií regulovať ožiarenie externých pracovníkov,

g)

vybaviť externého pracovníka kategórie A výpisom osobných dávok v rozsahu podľa prílohy č. 8,

h)

upraviť v spolupráci s prevádzkovateľom kontrolovaného pásma alebo prevádzkovateľom sledovaného pásma pracovné podmienky tehotnej externej pracovníčky tak, aby veľkosť ožiarenia plodu neprekročila limit ožiarenia podľa § 19, bezodkladne po oznámení externej pracovníčky, že je tehotná,

i)

zabezpečiť v spolupráci s prevádzkovateľom vyradenie externej pracovníčky z práce v kontrolovanom pásme, v ktorom sa pracuje s otvorenými žiaričmi, bezodkladne po oznámení externej pracovníčky, že dojčí dieťa,

j)

overiť v spolupráci s prevádzkovateľom kontrolovaného pásma zabezpečenie radiačnej ochrany externého pracovníka,

k)

overiť v spolupráci s prevádzkovateľom kontrolovaného pásma, či externý pracovník absolvoval vstupné školenie a preverenie vedomostí o radiačnej ochrane a či sa mu poskytli potrebné informácie o špecifických podmienkach práce a o zabezpečení radiačnej ochrany v kontrolovanom pásme,

l)

v spolupráci s prevádzkovateľom kontrolovaného pásma určiť medzné dávky pre externého pracovníka na obdobie, počas ktorého bude vykonávať pracovnú činnosť v kontrolovanom pásme.

(6)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené kontrolované pásmo, v ktorom externý pracovník bude vykonávať pracovnú činnosť, je povinný

a)

overiť, či externý pracovník je zaradený do správnej kategórie a či jeho zaradenie do príslušnej kategórie je v súlade s veľkosťou možného ožiarenia, ktorému bude vystavený; o výške možného ožiarenia je povinný informovať zamestnávateľa externého pracovníka,

b)

overiť pred začatím pracovnej činnosti, či externý pracovník kategórie A je zdravotne spôsobilý na prácu, ktorú bude v kontrolovanom pásme vykonávať,

c)

zabezpečiť, aby externému pracovníkovi pred vstupom do kontrolovaného pásma bolo poskytnuté vstupné školenie zahŕňajúce potrebné informácie o špecifických podmienkach práce, ktoré súvisia s pracovnou činnosťou, pri ktorej môže byť vystavený ožiareniu, a pracovné pokyny zodpovedajúce riziku ožiarenia a informácie o zabezpečení radiačnej ochrany,

d)

zabezpečiť externému pracovníkovi potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky,

e)

zabezpečiť externému pracovníkovi pri výkone pracovnej činnosti v kontrolovanom pásme radiačnú ochranu na rovnakej úrovni ako vlastným pracovníkom a dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany,

f)

zabezpečiť osobné monitorovanie a vyhodnocovanie osobných dávok externého pracovníka v súlade s monitorovacím plánom pracoviska; pridelené osobné dozimetre musia byť svojimi technickými parametrami a rozsahom merania ionizujúceho žiarenia rovnocenné s osobnými dozimetrami pridelenými jeho vlastným pracovníkom,

g)

vydať výpis výsledkov monitorovania osobných dávok a oznámiť výsledky monitorovania zamestnávateľovi.

(7)

Prevádzkovateľ, ak má na pracovisku vymedzené sledované pásmo, v ktorom bude externý pracovník vykonávať pracovnú činnosť, je povinný

a)

zabezpečiť externému pracovníkovi pri výkone pracovnej činnosti v sledovanom pásme radiačnú ochranu na rovnakej úrovni ako vlastným zamestnancom,

b)

zabezpečiť, aby boli externému pracovníkovi pred vstupom do sledovaného pásma poskytnuté potrebné informácie o zabezpečení radiačnej ochrany a pracovné pokyny zodpovedajúce riziku ožiarenia, ktoré súvisí s činnosťou, ktorú bude externý pracovník v sledovanom pásme vykonávať.

(8)

Ak externá pracovníčka zistí, že je tehotná, je povinná túto skutočnosť bezodkladne po zistení oznámiť zamestnávateľovi a prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma, v ktorom vykonáva pracovnú činnosť.

(9)

Externý pracovník je povinný oznámiť zamestnávateľovi a prevádzkovateľovi kontrolovaného pásma alebo sledovaného pásma skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť úroveň zabezpečenia jeho radiačnej ochrany alebo jeho zdravotnú spôsobilosť vykonávať činnosť vedúcu k ožiareniu.

(10)

Ak externý pracovník kategórie A nemá bydlisko v Slovenskej republike, je povinný predložiť osobný radiačný preukaz vydaný v krajine bydliska alebo iný doklad o jeho osobných dávkach.

(11)

Externý pracovník kategórie A je povinný

a)

používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a osobné dozimetre,

b)

dodržiavať určené pracovné postupy, požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany a prevádzkové predpisy prevádzkovateľa kontrolovaného pásma,

c)

riadiť sa pokynmi odborného zástupcu prevádzkovateľa a osoby s priamou zodpovednosťou.

PIATA HLAVA

OCHRANA ZDRAVIA

§ 71

Zdravotný dohľad

Zdravotný dohľad zabezpečuje zamestnávateľ pre fyzické osoby, ktoré budú vykonávať činnosť vedúcu k ožiareniu, pre pracovníkov a externých pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, podľa osobitného predpisu.36)

§ 72

Zdravotná spôsobilosť na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu

(1)

Zdravotná spôsobilosť na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu fyzických osôb a pracovníkov sa preukazuje lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu37) (ďalej len „lekársky posudok“), ktorý vydá lekár na základe posúdenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky.

(2)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre pracovníka kategórie A tieto lekárske preventívne prehliadky:

a)

pred zaradením pracovníka do kategórie A; jej účelom je posúdiť zdravotnú spôsobilosť vykonávať práce ako pracovník kategórie A,

b)

v súvislosti s výkonom práce u pracovníka kategórie A najmenej jedenkrát ročne; jej účelom je overiť, či pracovník je zdravotne spôsobilý plniť povinnosti s vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu,

c)

mimoriadnu lekársku preventívnu prehliadku, ak

1.

ju nariadil príslušný orgán radiačnej ochrany,

2.

u pracovníka došlo k prekročeniu niektorého z limitov ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3 a je potrebné posúdiť jeho ďalšie vystavenie vplyvom ionizujúceho žiarenia pri práci,

3.

posúdil lekár, že existuje odôvodnené podozrenie, že došlo ku zmene zdravotného stavu pracovníka,

d)

pri opakovanom výskyte choroby z povolania pri rovnakej profesii na tom istom pracovisku,

e)

ak pracovník kategórie A, ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, túto prácu nevykonával viac ako šesť mesiacov zo zdravotných dôvodov,

f)

pri skončení zaradenia pracovníka do kategórie A alebo pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.

(3)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre pracovníka kategórie A lekársku preventívnu prehliadku po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu raz za tri roky, ak o to pracovník požiada bývalého zamestnávateľa, u ktorého vykonával činnosť vedúcu k ožiareniu, alebo ak lekár rozhodol o kratších intervaloch, a to aj opakovane a počas takého dlhého času, ktorý považuje za nevyhnutný na zabezpečenie ochrany jeho zdravia na včasné zistenie možných zmien zdravotného stavu súvisiacich s ožiarením počas výkonu práce.

§ 73

Lekársky posudok

(1)

Zdravotnú spôsobilosť pracovníka na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu posudzuje lekár podľa osobitného predpisu;38) lekár vypracuje lekársky posudok so záverom

a)

spôsobilý na výkon posudzovanej práce,

b)

spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením, alebo

c)

dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

(2)

Vzor lekárskeho posudku podľa odseku 1 je uvedený v osobitnom predpise.39)

(3)

Ak pracovník zistí, že jeho zdravotný stav sa zmenil tak, že už nie je zdravotne spôsobilý na výkon činnosti pracovníka kategórie A, musí o tejto skutočnosti bezodkladne informovať zamestnávateľa a prevádzkovateľa.

(4)

Pracovník nesmie byť zamestnaný alebo zaradený na prácu ako pracovník kategórie A, ak je podľa lekárskeho posudku dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce.

(5)

Ak sa u pracovníka kategórie A pri lekárskej preventívnej prehliadke zistí, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, musí byť preradený na iné pracovné miesto a jeho pracovné podmienky sa musia upraviť tak, aby nevykonával pracovnú činnosť, ktorú môžu vykonávať len pracovníci kategórie A. Pracovník kategórie A podľa prvej vety môže byť zaradený na výkon pracovnej činnosti len ako pracovník kategórie B.

§ 74

Zdravotná dokumentácia

(1)

Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, zaznamená výsledky vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky pracovníka kategórie A do zdravotnej dokumentácie, ktorú vedie po celú dobu, počas ktorej je pracovník zaradený do tejto kategórie.

(2)

Zdravotná dokumentácia obsahuje aj údaje o pracovnej činnosti a výsledkoch osobného monitorovania; zamestnávateľ je povinný poskytnúť lekárovi výsledky osobného monitorovania pracovníka pri obvyklej pracovnej činnosti, pri výnimočnom ožiarení alebo havarijnom ožiarení a všetky dôležité informácie súvisiace so stanovením veľkosti jeho ožiarenia vrátane údajov o pracovných podmienkach a výsledkov monitorovania pracovného prostredia, ak boli použité na odhad veľkosti osobných dávok pracovníka kategórie A.

(3)

Lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť na prácu, uchováva zdravotnú dokumentáciu do času, keď pracovník kategórie A dosiahne alebo by dosiahol 75 rokov, najmenej však 30 rokov od ukončenia pracovnej činnosti, počas ktorej bol vystavený ožiareniu.

§ 75

Osobitný zdravotný dohľad

(1)

Okrem mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky môže lekár nariadiť opatrenia vo vzťahu k ochrane zdravia ožiareného pracovníka aj ďalšie lekárske vyšetrenia, dekontaminačné opatrenia alebo ochrannú liečbu.

(2)

Osobitný zdravotný dohľad podľa odseku 1 sa pracovníkovi zabezpečí vždy, ak bol prekročený ktorýkoľvek z limitov ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3.

(3)

Osobitný zdravotný dohľad sa zabezpečí aj pre pracovníkov, ktorí boli vystavení výnimočnému ožiareniu alebo havarijnému ožiareniu pri radiačnej nehode alebo radiačnej havárii (§ 102 ods. 3 a 4).

(4)

Osobitný zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť aj zasahujúcej osobe (§ 145 ods. 8), ktorá bola ožiarená v núdzovej situácii (§ 102 ods. 9); ak je to potrebné, aj osobám, ktoré vykonávajú záchranné práce po radiačnej nehode alebo po radiačnej havárii alebo pri činnosti spojenej so zásahom pri pretrvávajúcom ožiarení po núdzovej situácii.

PRVÁ HLAVA

PREVÁDZKA PRACOVISKA SO ZDROJOM IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA

§ 76

Základné požiadavky na bezpečnú prevádzku pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia

(1)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu so zdrojom ionizujúceho žiarenia na základe povolenia alebo registrácie, je povinná

a)

zabezpečiť, aby pracovisko, na ktorom bude vykonávať činnosť so zdrojom ionizujúceho žiarenia, bolo navrhnuté, vybudované a uvedené do prevádzky spôsobom, ktorý umožní bezpečné používanie zdroja ionizujúceho žiarenia, a zabezpečiť dostatočnú radiačnú ochranu pracovníkov, iných zamestnancov a osôb na pracovisku a v jeho okolí,

b)

dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia,

c)

ukončiť prevádzku pracoviska až po odstránení všetkých zdrojov žiarenia; ak je pracovisko kontaminované rádionuklidmi, zabezpečiť jeho dekontamináciu a ukončiť prevádzku až po dekontaminácii pracoviska.

(2)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu so zdrojom ionizujúceho žiarenia na základe povolenia alebo registrácie, je povinná pri zabezpečovaní radiačnej ochrany na pracovisku s generátormi ionizujúceho žiarenia, pracovisku s uzavretými žiaričmi alebo pracovisku s otvorenými žiaričmi dodržiavať kritériá podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. c).

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu so zdrojom ionizujúceho žiarenia na základe povolenia alebo registrácie, musí bezpečne ukončiť prevádzku pracoviska podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. d).

§ 77

Základné požiadavky na vykonávanie činnosti s uzavretým žiaričom

(1)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s uzavretým žiaričom, na ktorého používanie je potrebné povolenie alebo registrácia, je povinný

a)

viesť záznamy o každom uzavretom žiariči, ktorý je v jeho vlastníctve alebo za ktorého prevádzku zodpovedá; záznamy na požiadanie predložiť osobám, ktoré vykonávajú štátny dozor,

b)

zabezpečiť pravidelné skúšky dlhodobej stability a skúšky prevádzkovej stálosti uzavretého žiariča podľa § 85 a podľa prílohy č. 9,

c)

overovať najmenej dvakrát ročne, či uzavretý žiarič alebo zariadenie obsahujúce uzavretý žiarič nie je poškodené a nachádza sa na určenom mieste; nevzťahuje sa na zariadenia umiestnené v pásme s obmedzeným prístupom alebo zariadenia, pri ktorých by overovanie nebolo z hľadiska radiačnej ochrany odôvodnené,

d)

zaistiť bezpečnosť uzavretého žiariča, zabezpečiť ho proti odcudzeniu a neoprávnenej manipulácii podľa § 84 a podľa prílohy č. 3 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. e),

e)

oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany a do centrálneho registra zdrojov

1.

každé nadobudnutie uzavretého žiariča do 30 dní; k oznámeniu priložiť kópiu osvedčenia uzavretého žiariča,

2.

bezodkladne stratu, krádež alebo neoprávnené použitie uzavretého žiariča,

f)

vypracovať pracovný postup a návod na bezpečné používanie uzavretého žiariča a stacionárneho zariadenia alebo mobilného zariadenia, ktoré obsahuje uzavretý žiarič,

g)

bezodkladne, najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď sa uzavretý žiarič stal nepoužívaným žiaričom, odovzdať uzavretý žiarič dodávateľovi, výrobcovi alebo organizácii, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 2 písm. h) alebo podľa § 28 ods. 1 písm. c), ak príslušný orgán radiačnej ochrany neurčil inak, a túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany a do centrálneho registra zdrojov; k oznámeniu priložiť kópiu potvrdenia o prevzatí uzavretého žiariča,

h)

oznámiť bezodkladne príslušnému orgánu radiačnej ochrany každú radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu, pri ktorej došlo k neplánovanému ožiareniu pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva.

(2)

Výrobca uzavretého žiariča je povinný zabezpečiť jeho označenie výrobným číslom, ktoré umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu, a výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva; výrobné číslo a značka musia byť, ak je to technicky možné, vyryté alebo vytlačené na uzavretom žiariči.

(3)

Ak uzavretý žiarič nie je možné označiť výrobným číslom a výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva z dôvodu malých rozmerov, označenie sa nevyžaduje.

(4)

Výrobca alebo distribútor je povinný vystaviť ku každému uzavretému žiariču osvedčenie o uzavretom žiariči podľa prílohy č. 7.

(5)

Ak uzavretý žiarič nemá osvedčenie o uzavretom žiariči alebo ak sa zistila jeho netesnosť, považuje sa za otvorený žiarič.

§ 78

Osobitné požiadavky na vykonávanie činnosti s uzavretým žiaričom

(1)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba môže pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu používať len taký uzavretý žiarič, ktorý

a)

spĺňa požiadavky technickej normy,40) ak neexistujú vhodné technické normy podľa iného vhodného technického predpisu, zahraničného technického predpisu alebo iného obdobného dokumentu,

b)

je označený výrobným číslom, ak v § 77 ods. 3 nie je ustanovené inak,

c)

je označený výstražnou značkou „radiačné nebezpečenstvo“, ak je to technicky možné a v § 77 ods. 3 nie je ustanovené inak, a

d)

má platné osvedčenie uzavretého žiariča a vyhovel požiadavkám pri preberacej skúške a pravidelnej skúške dlhodobej stability.

(2)

Uzavretý žiarič možno odovzdať len fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá má na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s rovnakým typom uzavretého žiariča s rovnakou aktivitou alebo vyššou aktivitou povolenie alebo registráciu, alebo osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h).

(3)

Uzavretý žiarič môže prevziať len fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá má povolenie alebo registráciu na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s takýmto žiaričom; uzavretý žiarič môže prevziať aj jeho výrobca alebo jeho distribútor.

(4)

Prevádzkovateľ uzavretého žiariča je povinný zabezpečiť skúšku tesnosti po každej mimoriadnej udalosti, pri ktorej mohlo dôjsť k poškodeniu uzavretého žiariča, vrátane požiaru a informovať príslušný orgán radiačnej ochrany o takejto mimoriadnej udalosti a prijatých opatreniach.

(5)

Uzavretý žiarič sa nemôže používať,

a)

ak nebola vykonaná preberacia skúška alebo uplynula lehota na vykonanie pravidelnej skúšky dlhodobej stability,

b)

pri podozrení na netesnosť obalu,

c)

ak nemá platné osvedčenie uzavretého žiariča.

§ 79

Osobitné požiadavky na vykonávanie činnosti s vysokoaktívnym žiaričom

(1)

Vysokoaktívny žiarič je uzavretý žiarič obsahujúci rádionuklid, ktorého aktivita v čase výroby, alebo ak je táto aktivita neznáma, aktivita v čase prvého uvedenia na trh alebo v čase, keď prevádzkovateľ nadobudol žiarič, sa rovná alebo je vyššia ako úroveň aktivity podľa prílohy č. 5 tabuľky č. 1 stĺpca 3a.

(2)

Používať vysokoaktívny žiarič alebo s ním iným spôsobom nakladať môže len prevádzkovateľ, ktorý má povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom vydané príslušným orgánom radiačnej ochrany.

(3)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom, okrem splnenia požiadaviek pre uzavreté žiariče podľa § 77 ods. 1 a § 78, je povinný

a)

bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany

1.

nadobudnutie vysokoaktívneho žiariča; súčasťou oznámenia musí byť štandardný záznam podľa prílohy č. 10 a kópia osvedčenia vysokoaktívneho žiariča,

2.

odovzdanie vysokoaktívneho žiariča inej fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe; v oznámení uvedie údaje o novom držiteľovi vysokoaktívneho žiariča,

3.

odovzdanie vysokoaktívneho žiariča osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h); v oznámení uvedie údaje o osobe, ktorej vysokoaktívny žiarič odovzdal, a priloží kópiu potvrdenia o prevzatí vysokoaktívneho žiariča,

4.

po zistení stratu, krádež, poškodenie, zničenie alebo neoprávnené použitie vysokoaktívneho žiariča,

5.

ukončenie vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom,

b)

pravidelne overovať, najmenej jedenkrát za mesiac alebo po ukončení pracovnej činnosti, či vysokoaktívny žiarič alebo zariadenie obsahujúce vysokoaktívny žiarič nie je poškodené a nachádza sa na určenom mieste,

c)

vypracovať osobitné požiadavky na bezpečné používanie vysokoaktívneho žiariča, aby sa zabránilo neoprávnenému prístupu k vysokoaktívnemu žiariču, jeho strate, krádeži, poškodeniu alebo zničeniu,

d)

pred odovzdaním vysokoaktívneho žiariča inému prevádzkovateľovi overiť, či nový prevádzkovateľ má povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s rovnakým typom vysokoaktívneho žiariča s rovnakou alebo vyššou aktivitou.

(4)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom, okrem splnenia požiadaviek podľa odseku 3, je povinný

a)

oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany najneskôr do 12 mesiacov, že sa vysokoaktívny žiarič stal nepoužívaným žiaričom,

b)

odovzdať vysokoaktívny žiarič dodávateľovi, výrobcovi alebo osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h), ak príslušný orgán radiačnej ochrany neurčil inak.

(5)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom, okrem splnenia povinností podľa odsekov 3 a 4 je povinný oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany prehľad vysokoaktívnych žiaričov, ktoré má vo vlastníctve, každoročne najneskôr do konca januára kalendárneho roka, ak príslušný orgán radiačnej ochrany neurčí v povolení inak, alebo na požiadanie príslušného orgánu radiačnej ochrany.

(6)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá prevzala vysokoaktívny žiarič, je povinná bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany a do centrálneho registra nadobudnutie vysokoaktívneho žiariča.

(7)

Príslušný orgán radiačnej ochrany vydá povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom len vtedy, ak žiadateľ preukáže v dokumentácii priloženej k žiadosti o povolenie podľa prílohy č. 6 časti 2 bodu XIX splnenie požiadaviek podľa tohto zákona na

a)

zodpovednosti prevádzkovateľa, jeho odborného zástupcu a osoby s priamou zodpovednosťou,

b)

kvalifikáciu pracovníkov vrátane informovania, odbornej a praktickej prípravy pracovníkov pri nakladaní s vysokoaktívnym žiaričom,

c)

vysokoaktívny žiarič, jeho aktivitu, ochranný tieniaci kontajner a prídavné zariadenie,

d)

postup v núdzovej situácii vrátane kontaktných údajov umožňujúcich komunikáciu v núdzovej situácii,

e)

pracovné postupy pri nakladaní s vysokoaktívnym žiaričom,

f)

údržbu vysokoaktívneho žiariča, ochranného tieniaceho kontajnera a prídavných zariadení,

g)

nakladanie s nepoužívaným vysokoaktívnym žiaričom podľa § 78 ods. 3 a § 79 ods. 3 písm. a) tretieho bodu a § 79 ods. 3 písm. e) a § 79 ods. 4.

§ 80

Označovanie vysokoaktívneho žiariča a osobitné záznamy

(1)

Výrobca vysokoaktívneho žiariča je povinný zabezpečiť, aby

a)

každý vysokoaktívny žiarič bol označený výrobným číslom umožňujúcim jeho jednoznačnú identifikáciu a výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva podľa osobitného predpisu;41) výrobné číslo a značka musia byť vyryté alebo vytlačené na žiariči, ak je to technicky možné,

b)

rovnaké výrobné číslo a výstražná značka boli vytlačené aj na ochrannom tieniacom kryte, ak je to technicky možné; ak to nie je možné alebo ak ide o transportný ochranný tieniaci kryt na viacnásobné použitie, musí byť tieniaci kryt označený výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva a musí byť na ňom uvedená informácia o druhu rádionuklidu a najvyššej prípustnej aktivite, ktorá môže byť v kryte uložená,

c)

súčasťou dokumentácie vysokoaktívneho žiariča bola fotografická dokumentácia vysokoaktívneho žiariča a tieniaceho krytu, v ktorom sa obvykle používa.

(2)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom, je povinný zabezpečiť, aby

a)

ochranný tieniaci kryt žiariča bol označený príslušnou výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva,

b)

ku každému vysokoaktívnemu žiariču a ochrannému tieniacemu krytu žiariča bola vždy priložená písomná informácia, ktorá umožňuje identifikovať vysokoaktívny žiarič, jeho ochranný tieniaci kryt, transportný obal alebo zariadenie, v ktorom je žiarič umiestnený, vrátane informácií o označení vysokoaktívneho žiariča a jeho tieniaceho krytu podľa písmena a) a zabezpečiť, aby označenie a výstražná značka boli čitateľné,

c)

súčasťou písomnej informácie bola aj fotografická dokumentácia, technický výkres alebo podobné iné zobrazenie žiariča, tieniaceho krytu, transportného obalu alebo zariadenia, v ktorom je vysokoaktívny žiarič umiestnený, ak je to vhodné na jeho rýchlu identifikáciu.

(3)

Ak vysokoaktívny žiarič nie je možné označiť výrobným číslom a výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva z dôvodu malých rozmerov žiariča alebo preto, že to nedovoľuje zachovanie vlastností vysokoaktívneho žiariča, označenie podľa odseku 2 sa nevyžaduje.

(4)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom, je povinný

a)

viesť štandardné záznamy podľa prílohy č. 10 o všetkých nadobudnutých vysokoaktívnych žiaričoch, záznamy priebežne aktualizovať a na požiadanie ich písomnou formou v listinnej podobe alebo elektronickej podobe predložiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany,

b)

bezodkladne po nadobudnutí vysokoaktívneho žiariča vyhotoviť štandardný záznam podľa prílohy č. 10 a uvádzať v ňom všetky zmeny, ku ktorým došlo počas používania vysokoaktívneho žiariča až do jeho odovzdania inému prevádzkovateľovi, ktorý má povolenie na vykonávanie činnosti vedúce k ožiareniu s rovnakým vysokoaktívnym žiaričom, alebo osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h),

c)

archivovať záznamy o používaní vysokoaktívneho žiariča najmenej desať rokov po odovzdaní vysokoaktívneho žiariča inému prevádzkovateľovi alebo osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h).

(5)

Príslušný orgán radiačnej ochrany vedie záznamy o prevádzkovateľoch, ktorým vydal povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s vysokoaktívnym žiaričom, a o vysokoaktívnych žiaričoch, ktoré majú vo vlastníctve. Tieto záznamy obsahujú druh vysokoaktívneho žiariča, výrobné číslo, ak je ním tento žiarič označený, príslušný rádionuklid, aktivitu v čase výroby, ak je táto aktivita neznáma, aktivitu v čase prvého uvedenia na trh alebo v čase, keď prevádzkovateľ nadobudol vysokoaktívny žiarič; príslušný orgán radiačnej ochrany záznamy aktualizuje pri zmene vlastníka alebo pri zmene prevádzkovateľa vysokoaktívneho žiariča.

(6)

Príslušný orgán radiačnej ochrany vedie záznamy o vysokoaktívnom žiariči po celú dobu jeho používania a najmenej desať rokov po vrátení vysokoaktívneho žiariča výrobcovi alebo distribútorovi alebo po odovzdaní žiariča osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h).

§ 81

Základné požiadavky na používanie otvoreného žiariča

(1)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s otvoreným žiaričom, na ktorého používanie je potrebné povolenie alebo registrácia, je povinný

a)

oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany

1.

nadobudnutie otvoreného žiariča a k oznámeniu priložiť kópiu sprievodného listu otvoreného žiariča,

2.

odovzdanie otvoreného žiariča alebo rádioaktívneho odpadu vzniknutého pri používaní otvoreného žiariča osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h); k oznámeniu priložiť kópiu potvrdenia o prevzatí otvoreného žiariča alebo rádioaktívneho odpadu,

b)

zabezpečiť pravidelnú kontrolu a overovať, či je otvorený žiarič skladovaný na určenom mieste,

c)

vypracovať pracovné postupy a návody na bezpečné používanie otvoreného žiariča a postupy na kontrolu rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku,

d)

zabezpečiť pre pracovníkov vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred vnútornou a povrchovou kontamináciou otvoreným žiaričom a vhodné ochranné pomôcky na manipuláciu s otvoreným žiaričom,

e)

bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu radiačnej ochrany

1.

stratu, krádež alebo neoprávnené použitie otvoreného žiariča,

2.

radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu, pri ktorej došlo k neplánovanému ožiareniu pracovníkov alebo jednotlivcov z obyvateľstva alebo k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia,

f)

viesť záznamy o

1.

každom otvorenom žiariči, ktorý je v jeho vlastníctve alebo za ktorého prevádzku zodpovedá vrátane jeho umiestnenia, premiestnenia, skladovania, vypúšťania do životného prostredia a likvidácie a na požiadanie ich predložiť osobám, ktoré vykonávajú štátny dozor,

2.

produkcii rádioaktívnych odpadov na pracovisku, o uvoľňovaní rádioaktívnych látok alebo rádioaktívne kontaminovaných predmetov z pracoviska do životného prostredia a o odovzdaní rádioaktívnych odpadov.

(2)

Výrobca alebo distribútor otvorených žiaričov je povinný

a)

zabezpečiť, aby každý otvorený žiarič bol umiestnený v ochrannom transportnom obale, na ktorom sú uvedené identifikačné údaje otvoreného žiariča, a obal bol označený výstražnou značkou radiačného nebezpečenstva,

b)

vystaviť ku každému otvorenému žiariču sprievodný list podľa prílohy č. 7.

§ 82

Osobitné požiadavky na používanie otvoreného žiariča

(1)

Pracovisko, na ktorom sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu s otvoreným žiaričom, sa zaraďuje do I. kategórie, II. kategórie alebo III. kategórie na základe

a)

požiadaviek na vybavenie pracoviska a jeho jednotlivých pracovných miest ochrannými, izolujúcimi a ventilačnými zariadeniami,

b)

najvyššej prípustnej aktivity rádionuklidov, ktorá sa súčasne spracováva na jednom pracovnom mieste.

(2)

Návrh na zaradenie pracoviska s otvorenými žiaričmi do I. kategórie, II. kategórie alebo III. kategórie je povinný spracovať prevádzkovateľ pracoviska a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu radiačnej ochrany; súčasťou návrhu musí byť aj stanovenie najvyššej prípustnej aktivity rádionuklidov, ktorá bude súčasne spracovávaná na jednom pracovnom mieste.

(3)

Otvorený žiarič, ktorý sa nepoužíva, sa musí skladovať podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. f) a tak, aby nemohlo dôjsť k úniku rádionuklidov a ku kontaminácii alebo ožiareniu osôb na pracovisku alebo v jeho okolí a musí sa zaistiť bezpečnosť otvoreného žiariča podľa § 84, podľa prílohy č. 3 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného § 162 ods. 1 písm. e).

(4)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba môže prevziať len taký otvorený žiarič, ktorý spĺňa najmä požiadavky technickej normy42) a má platný sprievodný list otvoreného žiariča vystavený výrobcom alebo distribútorom.

(5)

Prevádzkovateľ, vlastník alebo držiteľ otvoreného žiariča môže žiarič odovzdať len fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá má povolenie alebo registráciu na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu s otvorenými žiaričmi, alebo osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h).

(6)

Na zabránenie šíreniu rádioaktívnych látok a na zabránenie vnútornej kontaminácie rádionuklidmi musí prevádzkovateľ bezodkladne vykonať ochranné opatrenia, ak sa

a)

v kontrolovanom pásme alebo sledovanom pásme na prepravných plochách, pracovných plochách alebo na odeve zistí, že nefixovaná povrchová rádioaktívna kontaminácia prekračuje tretinu príslušnej najvyššej prípustnej hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie podľa prílohy č. 5, alebo

b)

mimo ochranných pásem prevádzkovateľa zistí, že rádioaktívna kontaminácia povrchu pôdy, budov a predmetov, najmä oblečenia, prekračuje desatinu príslušných hodnôt pre pracovné povrchy mimo kontrolovaného pásma podľa prílohy č. 5.

§ 83

Evidencia zdroja ionizujúceho žiarenia na pracovisku

(1)

Držiteľ povolenia na dovoz, distribúciu, predaj alebo prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia je povinný viesť evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu podľa odseku 3 písm. a) až d) a uchovávať záznamy o odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia

a)

desať rokov, ak ide o zdroj ionizujúceho žiarenia, na ktorého používanie je potrebné povolenie,

b)

päť rokov, ak ide o zdroj ionizujúceho žiarenia, ktorý sa registruje.

(2)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá používa zdroj ionizujúceho žiarenia na základe povolenia alebo registrácie, je povinná viesť evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu podľa odseku 3 a uchovávať ju po odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia alebo po jeho likvidácii

a)

desať rokov, ak ide o zdroj ionizujúceho žiarenia, na ktorého používanie je potrebné povolenie,

b)

päť rokov, ak ide o zdroj ionizujúceho žiarenia, ktorý sa registruje.

(3)

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

a)

charakteristiku a vlastnosti zdroja ionizujúceho žiarenia,

b)

doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia,

c)

sprievodné listy otvoreného žiariča,

d)

osvedčenia uzavretého žiariča,

e)

protokoly o preberacej skúške,

f)

protokoly o pravidelných skúškach dlhodobej stability,

g)

prevádzkové záznamy o používaní zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho umiestnení, premiestnení a záznamy o jeho likvidácii.

§ 84

Zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča

(1)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu s rádioaktívnym žiaričom, je povinná zaistiť jeho bezpečnosť; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zariadenie, ktoré obsahuje uzavretý žiarič.

(2)

Zaistenie bezpečnosti zahŕňa ochranu rádioaktívneho žiariča pred krádežou, stratou, poškodením, zničením alebo neoprávnenou manipuláciou, neoprávneným používaním inou osobou pri odbere, preprave, skladovaní, používaní, po ukončení používania až do odovzdania.

(3)

Prevádzkovateľ pri navrhovaní plánu zaistenia bezpečnosti rádioaktívneho žiariča a jeho vykonávaní je povinný

a)

uplatniť postupy na zaistenie bezpečnosti rádioaktívneho žiariča podľa prílohy č. 3,

b)

použiť prístup odstupňovaný podľa možného ožiarenia a jeho možných dôsledkov,

c)

použiť také prvky systému zaistenia bezpečnosti, aby výsledné zaistenie bezpečnosti zodpovedalo

1.

typu a charakteristike zdroja ionizujúceho žiarenia a jeho kategórii zaistenia bezpečnosti,

2.

typu pracoviska, na ktorom sa rádioaktívny žiarič používa,

3.

vykonávanej činnosti vedúcej k ožiareniu.

§ 85

Skúška zdroja ionizujúceho žiarenia

(1)

Podmienkou na vykonávanie skúšky zdroja ionizujúceho žiarenia je

a)

povolenie podľa § 28 ods. 2 písm. f),

b)

odborná spôsobilosť pracovníka na vykonávanie skúšky zdroja ionizujúceho žiarenia,

c)

vybavenie zariadením na vykonávanie potrebných technických úkonov,

d)

používanie metodiky, ktorá zodpovedá vzorovej metodike podľa prílohy č. 6,

e)

vypracovanie skúšobného protokolu, ktorý zodpovedá vzorovému protokolu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. k) a ods. 2 písm. d).

(2)

K žiadosti o povolenie na vykonávanie skúšky zdroja ionizujúceho žiarenia sa nepredkladá návrh na vymedzenie kontrolovaného pásma a havarijný plán, ak sa táto činnosť bude vykonávať len na pracovisku prevádzkovateľa skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia a uvedenou činnosťou sa nezmenia podmienky jeho bežného používania.

(3)

Osoba, ktorá vykonáva skúšku zdroja ionizujúceho žiarenia, sa na pracovisku prevádzkovateľa skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia riadi havarijným plánom schváleným pre prevádzkovateľa skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia.

(4)

Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšky zdroja ionizujúceho žiarenia zasiela jedenkrát za rok príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti prehľad o vykonaných skúškach, ktorý obsahuje

a)

miesto a čas vykonania skúšok,

b)

špecifikáciu skúšaných zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)

výsledky skúšok,

d)

identifikačné údaje vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.

(5)

Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšky zdroja ionizujúceho žiarenia zasiela výsledky skúšky príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti do 30 dní od vykonania skúšky, ak v niektorom parametri zdroj ionizujúceho žiarenia nevyhovuje technickým normám;43) ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia, výsledky skúšky zasiela bezodkladne.

(6)

Preberaciu skúšku zabezpečuje dodávateľ zdroja ionizujúceho žiarenia alebo prevádzkovateľ pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(7)

Preberaciu skúšku a pravidelnú skúšku dlhodobej stability môže vykonávať len fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa odseku 1. Ak skúšku dlhodobej stability zariadení na lekárske ožiarenie vykonáva prevádzkovateľ, musí mať vhodné dozimetrické prístroje, skúšobné a testovacie zariadenia, pomôcky a príslušenstvo.

(8)

Skúšku tesnosti uzavretého žiariča, ktorá je súčasťou preberacej skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých žiaričov.

(9)