Zákon o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole, ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch; dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, jeden rovnopis držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva, jeden zakladá do evidencie, ktorú uchováva najmenej desať rokov.

(10)

Pravidelnú skúšku dlhodobej stability a skúšku prevádzkovej stálosti je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ v intervaloch podľa prílohy č. 9; ak ide o prístroj, aj po každej oprave, ktorá môže mať vplyv na zmenu radiačných parametrov a výkon prístroja.

(11)

Pravidelná skúška dlhodobej stability sa vykonáva v rozsahu určenom pri typovom schvaľovaní, odporúčanom výrobcom alebo upresnenom pri preberacej skúške a spôsobom zodpovedajúcim technickým normám,43) ak neexistujú vhodné technické normy podľa iného vhodného technického predpisu, zahraničného technického predpisu alebo iného dokumentu.

(12)

Ak pri skúške tesnosti uzavretého žiariča hodnoty aktivity testovacieho média prekročia najmenej stonásobne hodnoty podľa prílohy č. 9, držiteľ povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. f) musí zabezpečiť uzavretý žiarič na náklady jeho vlastníka tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.

(13)

Výsledky pravidelnej skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch, z ktorých dva odovzdá prevádzkovateľovi skúšaného zdroja ionizujúceho žiarenia, jeden zakladá do evidencie, ktorú uchováva najmenej desať rokov.

(14)

Povinnosť vykonávať pravidelnú skúšku dlhodobej stability a skúšku prevádzkovej stálosti sa nevzťahuje na otvorené žiariče, technologické celky jadrových zariadení a na rádioaktívny odpad.

(15)

Skúška zdroja ionizujúceho žiarenia sa nevykonáva pri zdrojoch ionizujúceho žiarenia, ktoré sa oznamujú podľa § 23 ods. 1 písm. a) a b).

DRUHÁ HLAVA

MONITOROVANIE

§ 86

Monitorovanie pracoviska

(1)

Monitorovanie pracoviska sa podľa druhu používaného zdroja ionizujúceho žiarenia uskutočňuje monitorovaním

a)

príkonu priestorového dávkového ekvivalentu,

b)

objemovej aktivity rádionuklidov v ovzduší,

c)

plošnej aktivity, alebo

d)

rozptýleného a unikajúceho žiarenia.

(2)

Monitorovanie pracoviska sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu nepretržite, opakovane alebo operatívne pri určitej činnosti vedúcej k ožiareniu na účel zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti vedúcej k ožiareniu z hľadiska radiačnej ochrany.

(3)

Na monitorovanie pracoviska sa musia používať meradlá, ktoré sú pravidelne udržiavané, je overovaná ich funkčnosť, sú kalibrované a metrologicky overované.

(4)

Monitorovací plán podľa druhu vykonávanej činnosti vedúcej k ožiareniu obsahuje monitorovanie pracoviska pri bežnej prevádzke, pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách alebo radiačných haváriách; člení sa na časti upravujúce monitorovanie

a)

pracovných priestorov pracoviska a priestorov susediacich s pracovnými priestormi,

b)

okolia pracoviska,

c)

osobné,

d)

vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska do životného prostredia.

(5)

Monitorovací plán zohľadňuje charakter pracoviska a rozsah činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorá sa vykonáva na pracovisku a musí obsahovať

a)

veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, ktoré sa budú monitorovať, spôsob, rozsah a početnosť meraní,

b)

postup hodnotenia výsledkov meraní a spôsob vedenia záznamov,

c)

referenčné úrovne a opatrenia pri ich prekročení,

d)

špecifikáciu metód meraní,

e)

špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

(6)

Monitorovací plán musí ďalej umožňovať kontrolu dodržiavania limitov ožiarenia a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.

(7)

Výsledky monitorovania musí prevádzkovateľ pracoviska zaznamenávať, aby sa mohli použiť na odhad osobných dávok, ak je to potrebné.

(8)

Prevádzkovateľ pracoviska je povinný zabezpečiť monitorovanie na pracovných miestach v kontrolovanom pásme a sledovanom pásme najmenej jedenkrát ročne, ak charakter tejto činnosti nevyžaduje nepretržité monitorovanie; uvedené sa nevzťahuje na pracoviská, na ktorých sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu na základe oznámenia.

(9)

Prevádzkovateľ pracoviska je povinný viesť záznamy o výsledkoch monitorovania pracoviska a uchovávať ich

a)

desať rokov, ak ide o záznamy o monitorovaní

1.

v kontrolovanom pásme,

2.

v okolí pracoviska,

b)

desať rokov, ak ide o záznamy o monitorovaní vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia,

c)

päť rokov, ak ide o záznamy o monitorovaní v sledovanom pásme.

(10)

Pri začatí práce, pri zmene pracovného postupu a pri každej zmene, ktorá môže mať vplyv na radiačnú ochranu, sa musí zabezpečiť meranie príkonu priestorového a smerového dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho žiarenia na pracovných miestach a na miestach na pracovisku, na ktoré má pracovník prístup.

(11)

Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracovisku s otvoreným žiaričom vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej prevádzky, nedostatočnú funkciu ochranných bariér alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku s otvoreným žiaričom prekračujú hodnoty podľa § 82 ods. 6, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít rádionuklidov, ktoré sa vyskytujú sa v pracovnom ovzduší, a osobné monitorovanie pracovníkov.

§ 87

Podmienky na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia a monitorovanie okolia

(1)

Monitorovanie okolia je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia, z ktorého sa uvoľňujú rádioaktívne látky formou výpustí do životného prostredia v takom rozsahu, že je na to potrebné povolenie, alebo na ktorom môže dôjsť k významnému úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia a k prekročeniu limitov ožiarenia obyvateľa.

(2)

Pod vypúšťaním rádioaktívnych látok do životného prostredia sa rozumie riadené sústavné vypúšťanie alebo kampaňovité vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia, povrchovej vody alebo verejnej kanalizácie, ktoré je systematicky monitorované.

(3)

Prevádzkovateľ pracoviska podľa odseku 1, ktorý uvoľňuje rádioaktívnu látku do životného prostredia formou výpustí, je povinný

a)

zabezpečiť zachytávanie rádionuklidov z výpustí pred ich vypustením tak, aby spôsob a systém vypúšťania boli v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany,

b)

vypracovať plán monitorovania okolia pracoviska, ktorý musí obsahovať vopred určené monitorovacie miesta, veličiny a parametre merané na týchto miestach a početnosť merania,

c)

uskutočniť prvé monitorovanie okolia pracoviska ešte pred uvedením pracoviska do prevádzky tak, aby bolo možné získať potrebné údaje o pôvodnej radiačnej situácii v okolí pracoviska,

d)

zabezpečiť monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia počas bežnej prevádzky pracoviska,

e)

určiť monitorovacie úrovne na vypúšťanie rádioaktívnych látok a postupy pri ich prekročení,

f)

zabezpečiť monitorovanie všetkých možných ciest úniku rádioaktívnych látok z pracoviska, ak existuje možnosť úniku rádioaktívnej látky z pracoviska,

g)

viesť záznamy o vypúšťaní rádioaktívnych látok.

(4)

Prevádzkovateľ pracoviska podľa odseku 1 je povinný najmenej jedenkrát ročne

a)

zabezpečiť hodnotenie vplyvu prevádzky pracoviska a vypúšťania rádioaktívnych látok na životné prostredie v okolí pracoviska,

b)

vyhodnotiť vplyv prevádzky pracoviska na obyvateľov a zhodnotiť ožiarenie reprezentatívnej osoby vrátane odhadu dávky, ktorej bude reprezentatívna osoba pravdepodobne vystavená a ktorý zahŕňa odhad

1.

dávok z externého ožiarenia s uvedením druhu ionizujúceho žiarenia,

2.

príjmu rádionuklidov s uvedením ich charakteristík, a ak je to potrebné, aj ich fyzikálneho a chemického stavu, stanovenia hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov v potravinách a pitnej vode alebo inom zodpovedajúcom prostredí,

c)

odovzdávať úradu alebo príslušnému regionálnemu úradu výsledky hodnotenia ožiarenia reprezentatívnej osoby.

(5)

Po uvedení pracoviska so zdrojom ionizujúceho žiarenia do prevádzky je prevádzkovateľ pracoviska podľa odseku 1 povinný

a)

v rozsahu určenom v monitorovacom pláne vykonávať monitorovanie okolia pracoviska sústavne alebo opakovane v určených intervaloch,

b)

viesť záznamy o monitorovaní okolia pracoviska a uchovávať ich najmenej desať rokov.

(6)

Prevádzkovateľ pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, z ktorého sa vypúšťajú rádioaktívne látky do ovzdušia, povrchových vôd alebo do verejnej kanalizácie v rozsahu, na ktorý nie je potrebné povolenie, je povinný zabezpečiť vhodný spôsob monitorovania vypúšťaných rádioaktívnych látok, ktorý jednoznačne preukáže, že nie sú prekročené uvoľňovacie úrovne určené na vypúšťanie rádioaktívnych látok do životného prostredia podľa prílohy č. 5; druhy monitorovacích úrovní na hodnotenie výsledkov monitorovania výpustí a okolia pracoviska, pravidlá pre ich stanovenie a všeobecné postupy pre prípad ich prekročenia upravuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 162 ods. 1 písm. g).

(7)

Prevádzkovateľ pracoviska, ktorý vypúšťa rádioaktívne látky do životného prostredia, je povinný predložiť úradu alebo príslušnému regionálnemu úradu ročnú bilanciu rádioaktívnych látok vypustených do životného prostredia z pracoviska za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka.

(8)

Ak na pracovisku môže dôjsť k núdzovej situácii spojenej s nekontrolovaným únikom rádioaktívnych látok do životného prostredia, prevádzkovateľ pracoviska je povinný zabezpečiť vhodný spôsob monitorovania úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

TRETIA HLAVA

UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

§ 88

Uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia bez povolenia

(1)

Rádioaktívne látky, v ktorých hmotnostná a povrchová aktivita prírodných rádionuklidov je na úrovni, ktorá sa bežne vyskytuje v životnom prostredí, sa nepovažujú za kontaminované rádioaktívnymi látkami a na ich uvádzanie do životného prostredia z pracoviska nie je potrebné povolenie.

(2)

Aktivita prírodných rádionuklidov a umelých rádionuklidov, ktorá je na úrovni bežne sa vyskytujúcej v životnom prostredí, sa nezahŕňa do aktivity materiálov pri hodnotení ich rádioaktívnej kontaminácie, ak bola na pracovisko prinesená v materiáloch zo životného prostredia.

(3)

Rádioaktívne látky, ktoré sa používajú pri činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorá sa podľa § 24 neoznamuje, alebo pri činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorá sa eviduje na základe oznámenia podľa § 23, sa môžu uvádzať do životného prostredia bez povolenia, ak je to v súlade s návodom na ich používanie a ak v odseku 4 nie je ustanovené inak.

(4)

Nepoužívané požiarne hlásiče s pridaným rádionuklidom nie je možné uvádzať do životného prostredia bez povolenia; vlastník je povinný odovzdať ich osobe, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 28 ods. 2 písm. h).

§ 89

Uvoľňovanie rádioaktívne kontaminovaného materiálu spod administratívnej kontroly

(1)

Uvoľňovanie rádioaktívne kontaminovaného materiálu spod administratívnej kontroly do životného prostredia je

a)

uvoľňovanie materiálu kontaminovaného rádionuklidmi z pracoviska do životného prostredia na

1.

neobmedzené ďalšie používanie,

2.

cielené a obmedzené použitie,

3.

prepracovanie,

4.

ukladanie na skládky odpadu,

5.

spaľovanie,

6.

ukladanie do podzemia alebo na špeciálne skládky,

b)

uvoľňovanie priestorov, miestností, objektov, pôdy alebo území, ktoré boli súčasťou kontrolovaného pásma pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo boli kontaminované v dôsledku vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu alebo nakladania s materiálom obsahujúcim zvýšené množstvá prírodných rádionuklidov na voľné používanie.

(2)

Do životného prostredia možno uvádzať len rádioaktívne kontaminovaný materiál, ktorého aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov alebo rádioaktívnych látok z materiálu uvádzaného do životného prostredia nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené. Ak rádioaktívny materiál obsahuje krátkožijúce rádionuklidy, uvádza sa do životného prostredia až po vymretí krátkožijúcich rádionuklidov, ak sú v súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany dostupné spôsoby a metódy na ich dočasné zadržanie alebo skladovanie.

(3)

Pri uvádzaní rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia sa musia voliť také spôsoby, ktoré zabezpečia čo najnižšiu záťaž obyvateľstva a životného prostredia, pričom v životnom prostredí nedôjde k ich koncentrácii na úroveň, ktorá by spôsobovala neodôvodnené ožiarenie.

(4)

Rádioaktívne kontaminovaný materiál možno uvoľňovať z pracoviska, na ktorom sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu do životného prostredia, ak v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka spôsobená ich uvedením do životného prostredia u reprezentatívnej osoby nepresiahne 0,01 mSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 manSv, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak.

(5)

Rádioaktívne kontaminovaný materiál možno uvoľňovať z pracoviska s možnosťou zvýšeného ožiarenia z prírodného zdroja ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, ak v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka spôsobená jeho uvedením do životného prostredia u reprezentatívnej osoby nepresiahne 0,3 mSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 manSv.

(6)

Splnenie kritérií podľa odsekov 4 a 5 sa musí preukázať; ak je kolektívna efektívna dávka vyššia ako 1 manSv, možno povoliť uvádzanie do životného prostredia na základe výsledkov optimalizačnej štúdie, ktorou sa preukáže, že uvedenie do životného prostredia je optimálnym z hľadiska radiačnej ochrany; táto podmienka neplatí pri uvoľňovaní materiálu obsahujúceho rádionuklid na použitie pri výrobe stavebného materiálu.

(7)

Ak je aktivita uvoľňovaného rádioaktívne kontaminovaného materiálu nižšia, ako sú uvoľňovacie úrovne pre neobmedzené uvoľňovanie podľa prílohy č. 5 tabuľky č. 1, považuje sa kritérium na uvoľňovanie podľa odsekov 4 a 5 za splnené a splnenie podmienok podľa odsekov 4 a 5 nie je potrebné preukázať.

(8)

Ak rádioaktívne kontaminovaný materiál má aktivitu vyššiu, ako sú uvoľňovacie úrovne pre neobmedzené uvoľňovanie podľa prílohy č. 5 tabuľky č. 1, môže sa uvoľniť do životného prostredia, ak sa preukáže, že efektívna dávka reprezentatívnej osoby spôsobená uvedením rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia je nižšia ako 0,01 mSv za kalendárny rok; výnimočne môže byť efektívna dávka reprezentatívnej osoby spôsobená uvedením rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia vyššia ako 0,01 mSv za kalendárny rok, ale nesmie prekročiť 0,05 mSv za kalendárny rok, ak sa súčasne preukáže, že navrhované riešenie je optimálnym riešením z hľadiska radiačnej ochrany v porovnaní s alternatívnymi riešeniami.

(9)

Pri obmedzenom uvoľnení rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia sa musí preukázať, ako sa zabezpečí riadenie uvoľnenia a dodržanie plánovaného spôsobu uvoľnenia. Pri riadenom uvoľňovaní rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia úrad určuje a kontroluje podmienky na ďalšie nakladanie s týmto materiálom. Po neobmedzenom uvoľnení rádioaktívne kontaminovaného materiálu do životného prostredia sa nevyžaduje ďalšia administratívna kontrola uvoľneného materiálu.

§ 90

Zisťovanie rádioaktívnej kontaminácie

(1)

Prevádzkovateľ pracoviska, ktorý uvádza rádioaktívne kontaminované materiály do životného prostredia, je povinný

a)

vopred zistiť úroveň ich rádioaktívnej kontaminácie,

b)

viesť evidenciu rádioaktívne kontaminovaných materiálov uvedených do životného prostredia.

(2)

Zisťovanie rádioaktívnej kontaminácie a posudzovanie dodržania uvoľňovacích hodnôt sa musí vykonať v súlade so všeobecnými kritériami na uplatňovanie oslobodzovacích úrovní a uvoľňovacích úrovní podľa prílohy č. 5 a s požiadavkami podľa § 89 a v súlade s podmienkami, ktoré sú určené v povolení na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(3)

Pre rádioaktívny materiál, ktorý obsahuje viac ako jeden druh rádioizotopu, sa používa súčtové pravidlo podľa prílohy č. 5.

§ 91

Vypúšťanie rádioaktívnych látok do ovzdušia a vôd

(1)

Z pracoviska, na ktorom sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu, možno vypúšťať rádioaktívne látky do ovzdušia a povrchových vôd, ak úrad alebo príslušný regionálny úrad vypúšťanie povolil a ak je zabezpečené, že priemerná efektívna dávka reprezentatívnej osoby spôsobená ich uvedením do životného prostredia v žiadnom kalendárnom roku neprekročí 0,05 mSv, a to ani vtedy, ak sa uvoľňovaná rádioaktívna látka v dôsledku vykonávania činnosti nahromadí.

(2)

Medzná dávka reprezentatívnej osoby na projektovanie, stavbu a prevádzku jadrového zariadenia pre jedného prevádzkovateľa jadrového zariadenia je 0,25 mSv za kalendárny rok; pri výpustiach do ovzdušia aj do povrchových vôd sa hodnota medznej dávky reprezentatívnej osoby stanovuje osobitne pre jednotlivé výpuste takto:

a)

efektívna dávka 0,2 mSv za kalendárny rok pre výpuste do ovzdušia a

b)

efektívna dávka 0,05 mSv za kalendárny rok pre výpuste do povrchových vôd.

(3)

Ak je v jednej lokalite alebo regióne viac jadrových zariadení, ktoré ovplyvňujú dávku reprezentatívnej osoby, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení v lokalite alebo v regióne.

(4)

Z pracoviska, na ktorom sa vykonáva činnosť vedúca k ožiareniu, je možné bez povolenia úradu alebo príslušného regionálneho úradu vypúšťať rádioaktívne látky do životného prostredia, ak v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka spôsobená ich uvedením do životného prostredia u reprezentatívnej osoby nepresiahne 0,01 mSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 manSv; podmienky splnenia kritéria podľa tohto odseku sú uvedené v prílohe č. 5.

(5)

Z pracoviska s možným zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením je možné vypúšťať rádioaktívne látky do životného prostredia, ak je zabezpečené, že v žiadnom kalendárnom roku medzná dávka reprezentatívnej osoby spôsobená ich uvedením do životného prostredia neprekročí 0,3 mSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 manSv.

(6)

Ak je kolektívna efektívna dávka vyššia ako 1 manSv, možno povoliť vypúšťanie do životného prostredia na základe výsledkov optimalizačnej štúdie, ktorou sa preukáže, že vypustenie do životného prostredia je optimálnym z hľadiska radiačnej ochrany.

(7)

Úrad alebo príslušný regionálny úrad môže žiadateľovi o povolenie na uvoľňovanie rádioaktívnej látky z pracoviska uložiť, aby vyhotovil optimalizačnú štúdiu.

§ 92

Vynášanie predmetov z kontrolovaného pásma a ich používanie mimo kontrolovaného pásma

(1)

Vynášaním predmetov z kontrolovaného pásma pracoviska sa rozumie vynášanie drobných predmetov bežného používania, materiálov, nástrojov, zariadení, prístrojov alebo dokumentov povrchovo kontaminovaných alebo obsahujúcich rádionuklidy z kontrolovaného pásma na ich ďalšie neobmedzené používanie mimo kontrolovaného pásma.

(2)

Za vynášanie predmetov z kontrolovaného pásma sa nepovažuje vynášanie rádioaktívnych materiálov na prepravu do iného kontrolovaného pásma alebo na ďalšie používanie v inom kontrolovanom pásme a vynášanie kontaminovaných predmetov a materiálov z kontrolovaného pásma, ktoré sa majú odstrániť alebo uvoľniť spod administratívnej kontroly.

(3)

Rádioaktívne kontaminované materiály sa musia pred vynášaním z kontrolovaného pásma dekontaminovať na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň stierateľnej kontaminácie súlade s princípom optimalizácie radiačnej ochrany. Ak je možné znížiť hmotnostnú aktivitu vybratím kontaminovaných súčastí alebo iným odstránením rádionuklidov, musí sa znížiť aj hmotnostná aktivita na najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň.

(4)

Z kontrolovaného pásma je možné vynášať rádioaktívne materiály a ďalej ich neobmedzene používať, ak ich povrchová kontaminácia rádionuklidmi pre povrchovo kontaminované materiály alebo hmotnostná aktivita pre materiály kontaminované v celom objeme je nižšia ako uvoľňovacie úrovne podľa prílohy č. 5.

(5)

Povolenie na vynášanie kontaminovaných materiálov z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa nevydáva, ak program zabezpečenia radiačnej ochrany predložený so žiadosťou o povolenie na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu určuje požiadavky a podmienky na vynášanie kontaminovaných materiálov z kontrolovaného pásma.

(6)

Pri vynášaní rádioaktívnych materiálov z kontrolovaného pásma sa musí zabezpečiť monitorovanie povrchovej aktivity, hmotnostnej aktivity alebo povrchovej aktivity aj hmotnostnej aktivity; zariadenie na toto monitorovanie musí byť kalibrované a musí byť zabezpečená jeho metrologická nadväznosť.

(7)

Pri stanovení úrovne povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa postupuje podľa prílohy č. 5.

§ 93

Podmienky uvoľňovania rádioaktívnej látky z pracoviska s možným zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením

(1)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvoľňuje rádioaktívnu látku z pracoviska podľa § 123 ods. 2 písm. b) je povinná

a)

zabezpečiť meranie a hodnotenie obsahu rádionuklidov v rádioaktívnej látke, ktorá sa uvoľňuje z pracoviska vrátane opakovaného použitia alebo recyklácie uvoľňovanej rádioaktívnej látky,

b)

evidovať výsledky merania a hodnotenia podľa písmena a) a ich prehľad za kalendárny rok oznámiť príslušnému regionálnemu úradu najneskôr do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka,

c)

vypracovať pracovný postup na nakladanie s rádioaktívnou látkou uvoľňovanou z pracoviska a preukázateľne zabezpečiť jeho dodržiavanie,

d)

informovať výrobcu stavebného materiálu o výsledkoch merania a hodnotenia podľa písmena a), ak sa rádioaktívna látka uvoľňovaná z pracoviska má použiť na výrobu stavebného materiálu,

e)

predchádzať neodôvodnenému nahromadeniu uvoľňovanej rádioaktívnej látky.

(2)

Rádioaktívnu látku je možné uvoľňovať z pracoviska podľa § 123 ods. 2 písm. b) bez povolenia príslušného regionálneho úradu, ak

a)

nie sú prekročené uvoľňovacie úrovne podľa prílohy č. 5 alebo

b)

nie je prekročená efektívna dávka reprezentatívnej osoby 0,3 mSv za kalendárny rok spôsobená uvoľnením rádioaktívnej látky z pracoviska.

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvoľňuje rádioaktívnu látku z pracoviska podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému regionálnemu úradu najmenej 30 dní pred začiatkom uvoľňovania

a)

popis uvoľňovanej rádioaktívnej látky,

b)

aktivitu rádionuklidov v uvoľňovanej rádioaktívnej látke,

c)

miesto, čas a spôsob uvoľňovania rádioaktívnej látky,

d)

zhodnotenie ožiarenia obyvateľov za kalendárny rok spôsobeného uvoľnením rádioaktívnej látky.

(4)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá uvoľňuje rádioaktívnu látku z pracoviska podľa odseku 2 na výrobu stavebného materiálu, je povinná oznámiť príslušnému regionálnemu úradu najmenej 30 dní pred začiatkom uvoľňovania okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) a b)

a)

dobu a rozsah uvoľňovania rádioaktívnej látky,

b)

identifikačné údaje výrobcu stavebného materiálu.

PRVÁ HLAVA

§ 94

Nakladanie s rádioaktívnym odpadom

Pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom vrátane zberu, triedenia, skladovania, spracovania, úpravy na uloženie a ukladania, pri nakladaní s rádioaktívnymi rezíduami a pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom z jadrového zariadenia a s vyhoretým jadrovým palivom sa musí postupovať tak, aby bola trvalo zabezpečená radiačná ochrana a ochrana životného prostredia.44)

§ 95

Zhromažďovanie, spracovanie a ukladanie rádioaktívneho odpadu

(1)

Držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, pri ktorej môže vzniknúť rádioaktívny odpad, je povinný zabezpečiť, aby jeho množstvo a aktivita boli udržované na čo najnižšej úrovni pri zvážení všetkých bezpečnostných, hospodárskych a spoločenských hľadísk a musí vypracovať a dodržiavať postupy na jeho bezpečné zhromažďovanie a skladovanie.

(2)

Rádioaktívny odpad možno odovzdať na dlhodobé skladovanie, na úpravu a na ukladanie len fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá má na túto činnosť povolenie podľa § 28 ods. 1 písm. c) a podľa osobitného predpisu.30)

(3)

Rádioaktívny odpad sa môže bezpečne skladovať na mieste jeho vzniku až do času prepravy na miesto spracovania, dlhodobého skladovania, úpravy alebo miesto uloženia, najdlhšie 12 mesiacov. To neplatí, ak rádioaktívny odpad obsahuje krátkožijúce rádionuklidy a také skladovanie je v súlade s princípom optimalizácie a je povolené príslušným orgánom radiačnej ochrany.

(4)

Rádioaktívny odpad sa nemôže skladovať spolu s iným nerádioaktívnym odpadom alebo iným materiálom; tento odpad sa môže skladovať so zachyteným rádioaktívnym materiálom.

(5)

Pri zhromažďovaní, zbere, triedení, spracovaní a skladovaní rádioaktívneho odpadu, jeho evidencii a vedení sprievodného listu rádioaktívneho odpadu sa postupuje podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 1 písm. h).

(6)

Požiadavky odsekov 1 až 5 sa vzťahujú na nakladanie s rádioaktívnym odpadom z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany.

§ 96

Evidencia inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu

(1)

Evidenciu inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu tvoria

a)

prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú údaje o

1.

množstve a merných aktivitách rádionuklidov v inštitucionálnom rádioaktívnom odpade pri jeho zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,

2.

hmotnosti, aktivite a druhu inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu,

3.

pôvodcovi inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu,

4.

spôsobe nakladania s inštitucionálnym rádioaktívnym odpadom pri jeho skladovaní a údaje o mieste a čase skladovania,

5.

kontrolách vykonaných v sklade,

b)

výsledky vykonaných analýz inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu a jeho obalového súboru,

c)

údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

d)

záznamy o preprave inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu,

e)

sprievodné listy inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu.

(2)

Držiteľ povolenia podľa § 28 ods. 1 písm. c) a podľa osobitného predpisu30) uchováva

a)

prevádzkové záznamy a záznamy o preprave inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu desať rokov od jeho odovzdania,

b)

sprievodné listy inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu 30 rokov od jeho odovzdania.

(3)

Bilanciu vyprodukovaného, skladovaného a odstráneného inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu za kalendárny rok držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorý produkuje alebo skladuje inštitucionálny rádioaktívny odpad, oznamuje do 31. marca nasledujúceho roku príslušnému orgánu radiačnej ochrany.

(4)

Evidenciu inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu podľa odseku 1 držiteľ povolenia, ktorý je úpadcom, odovzdá príslušnému orgánu radiačnej ochrany.

DRUHÁ HLAVA

NÁLEZ RÁDIOAKTÍVNEHO ŽIARIČA ALEBO RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLU

§ 97

Opustený žiarič a rádioaktívny materiál

(1)

Každý, kto nájde alebo má na základe označenia alebo iných znakov podozrenie, že našiel opustený žiarič alebo rádioaktívny materiál, nemôže sa ho dotýkať, manipulovať s ním, ani inak sa vystavovať zbytočnému riziku ožiarenia a nález musí bezodkladne oznámiť príslušnému regionálnemu úradu alebo inému príslušnému orgánu radiačnej ochrany uvedenému v § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti a Policajnému zboru.

(2)

Príslušný orgán radiačnej ochrany podľa ods. 1 osobe, ktorá oznámila nález alebo podozrenie na nález opusteného žiariča alebo rádioaktívneho materiálu, bezodkladne poskytne pokyny na ochranu zdravia a vyšle na miesto nálezu mobilnú skupinu odborníkov na radiačnú ochranu overiť situáciu a prijať potrebné opatrenia na ochranu zdravia obyvateľov, ochranu zdravia zasahujúcich osôb a na zaistenie bezpečnosti opusteného žiariča.

(3)

Ak sa opustený žiarič alebo rádioaktívny materiál nájde v zariadení určenom na zhromažďovanie alebo spracovanie kovového šrotu, prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť

a)

nájdený opustený žiarič alebo rádioaktívny materiál pred prístupom nepovolaných osôb,

b)

radiačnú ochranu osôb, ktoré by s ním mohli prísť do kontaktu.

§ 98

Kontaminácia kovových materiálov

(1)

Prevádzkovateľ zariadenia určeného na zhromažďovanie alebo spracovanie kovového šrotu je povinný prijať opatrenia na vyhľadávanie opustených žiaričov.

(2)

Ak pri prevádzke zariadenia určeného na zhromažďovanie alebo spracovanie kovového šrotu došlo pri tavení alebo inom spôsobe spracovania kovového šrotu k vzniku rádioaktívne kontaminovaného materiálu alebo ak má prevádzkovateľ podozrenie, že k takej situácii došlo, bezodkladne o tom informuje príslušný regionálny úrad; bez súhlasu príslušného regionálneho úradu nemôže s týmto materiálom nakladať, uvádzať ho na trh ani ukladať ho ako inštitucionálny rádioaktívny odpad.

(3)

Prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ako vstupnú surovinu do výroby používa kovové polotovary alebo podobné výrobky dovezené z tretích krajín, musí mať zavedený systém kontroly kvality z hľadiska radiačnej ochrany. Ak vstupná surovina nebola dodávateľom preukázateľne premeraná, prevádzkovateľ zariadenia musí zabezpečiť vlastný systém jej kontroly a pri podozrení na nález rádioaktívne kontaminovaného kovu bezodkladne informovať príslušný regionálny úrad; bez súhlasu príslušného regionálneho úradu nemôže s týmto materiálom nakladať, uvádzať ho na trh ani ukladať ho ako inštitucionálny rádioaktívny odpad.

§ 99

Rádioaktívny materiál neznámeho pôvodu

(1)

Opustený žiarič alebo opustený rádioaktívny materiál sa v čase nálezu považuje za rádioaktívny materiál neznámeho pôvodu.

(2)

Pri radiačnej mimoriadnej udalosti spôsobenej podozrením na nález rádioaktívneho materiálu alebo nálezom rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu sa na riešení mimoriadnej udalosti podieľa

a)

príslušný regionálny úrad,

b)

orgány radiačnej ochrany uvedené v § 4 ods. 1 písm. d) a e) v rozsahu ich pôsobnosti,

c)

úrad jadrového dozoru v rozsahu svojej pôsobnosti,

d)

držiteľ povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. c).

(3)

Ak orgán radiačnej ochrany podľa odseku 2 písm. a) a b) získa informáciu o podozrení na nález rádioaktívneho materiálu alebo o náleze rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu, dostupnými prostriedkami preverí situáciu a na základe preverenia situácie oznámi nález držiteľovi povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. c) a vyzve ho tento materiál na mieste dohľadať. Držiteľ povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. c) je povinný po dohľadaní rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu zaistiť jeho bezpečnosť a prevziať ho, ak okolnosti prevzatie umožňujú.

(4)

Príslušný orgán radiačnej ochrany bezodkladne oznámi každý nález rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu Policajnému zboru; ak ide o jadrový materiál oznámi nález aj úradu jadrového dozoru.

(5)

Pri podozrení zo spáchania trestného činu, alebo ak okolnosti prevzatie rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu neumožňujú, držiteľ povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. c) dostupnými prostriedkami rádioaktívny materiál neznámeho pôvodu zabezpečí na mieste nálezu, pričom postupuje podľa pokynov zamestnancov príslušného orgánu radiačnej ochrany podľa odseku 2 písm. a) a b) a príslušníkov Policajného zboru.

(6)

Držiteľ povolenia podľa § 28 ods. 2 písm. c) poskytne príslušnému orgánu radiačnej ochrany podľa odseku 2 písm. a), b) do 30 dní odo dňa prevzatia rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu dostupné údaje potrebné na zistenie pôvodcu vrátane fotodokumentácie, rádionuklidového zloženia a odhadu aktivity, ak ide o opustený žiarič aj číslo žiariča, ak je čitateľné.

(7)

Ak sa zistí pôvodca alebo vlastník rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu a ak sú zabezpečené podmienky na jeho ďalšie používanie, môže príslušný orgán radiačnej ochrany podľa odseku 2 písm. a) alebo b) alebo ak ide o jadrový materiál úrad jadrového dozoru rozhodnúť o jeho vrátení.

(8)

Ak sa pôvodca alebo vlastník rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu nezistí alebo u neho nie sú zabezpečené podmienky na jeho ďalšie používanie, príslušný orgán podľa odseku 2 písm. a) alebo b) vyhlási nález za inštitucionálny rádioaktívny odpad určený na likvidáciu; tento postup sa netýka rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu, ktorý bol zaistený orgánom činným v trestnom konaní ako vec dôležitá pre trestné konanie.

(9)

Pri dohľadávaní, preprave, identifikácii a dočasnom skladovaní rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu osoba, ktorá má povolenie podľa § 28 ods. 2 písm. c), postupuje podľa schválených pracovných postupov na vyhľadávanie, prepravu, nakladanie, identifikáciu a dočasné skladovanie; počas vykonávania týchto činností zodpovedá za bezpečné nakladanie s rádioaktívnym materiálom neznámeho pôvodu.

§ 100

Finančné zabezpečenie nakladania s rádioaktívnym materiálom neznámeho pôvodu

Náklady spojené s vyhľadaním, bezpečným odovzdaním, prepravou, skladovaním, prípravou na vrátenie, úpravou na ukladanie a ukladaním rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu nesie vlastník; ak vlastník nie je známy, náklady nesie štát a na ich úhradu sa použijú prostriedky podľa osobitného predpisu.45)

§ 101

Ochrana zamestnancov pri vyhľadávaní opustených žiaričov alebo rádioaktívnych materiálov

(1)

Prevádzkovateľ zariadenia určeného na zhromažďovanie alebo spracovanie kovového šrotu a prevádzkovateľ systému na detekciu ionizujúceho žiarenia v dopravnom uzle pri preprave alebo na inom mieste s vyššou pravdepodobnosťou výskytu opusteného žiariča je povinný zamestnancov, ktorí by mohli byť vystavení ionizujúcemu žiareniu z opusteného žiariča alebo rádioaktívneho materiálu

a)

informovať o účinkoch ionizujúceho žiarenia na ľudský organizmus,

b)

poučiť o tom, ako opustený žiarič vizuálne rozpoznať,

c)

poučiť o opatreniach a postupoch pri nájdení opusteného žiariča alebo nájdení rádioaktívneho materiálu, alebo pri vzniku podozrenia na prítomnosť rádioaktívneho materiálu,

d)

pravidelne školiť o skutočnostiach podľa písmen a) až c).

(2)

Prevádzkovateľ zariadenia alebo systému na kontrolu kvality kovových vstupných surovín na výrobu, ktorý umožňuje detekciu ionizujúceho žiarenia, je povinný svojich zamestnancov, ktorí by mohli byť vystavení ionizujúcemu žiareniu z rádioaktívne kontaminovaného kovu

a)

informovať o účinkoch ionizujúceho žiarenia na ľudský organizmus,

b)

poučiť o opatreniach a postupoch pri nájdení opusteného žiariča alebo nájdení rádioaktívneho materiálu, alebo pri vzniku podozrenia na prítomnosť rádioaktívneho materiálu,

c)

pravidelne školiť o skutočnostiach podľa písmen a) a b).

§ 102

Udalosť, významná udalosť, núdzová situácia a radiačná mimoriadna udalosť

(1)

Udalosť je výskyt neplánovanej alebo neočakávanej situácie nezanedbateľnej z hľadiska radiačnej ochrany alebo z hľadiska možných následkov vrátane chyby obsluhy, prevádzkovej poruchy alebo poruchy zariadenia pri činnosti vedúcej k ožiareniu alebo zámerného postupu.

(2)

Udalosti sa podľa závažnosti členia na radiačnú udalosť, radiačnú nehodu a radiačnú haváriu.

(3)

Radiačná udalosť je udalosť, pri ktorej

a)

došlo k neplánovanému ožiareniu pracovníkov alebo neočakávanému ožiareniu pracovníkov v dôsledku porušenia prevádzkových predpisov alebo požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany, na úrovni vyššej ako 1 mSv, ale nižšej, ako sú limity ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3, alebo k rozptýleniu rádioaktívnych látok na pracovisku alebo v jeho okolí na úrovni, ktorá vylučuje, že ožiarenie osôb spôsobené rozptýlením rádioaktívnych látok prekročí limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11, alebo

b)

porušenie prevádzkových predpisov alebo nedodržanie požiadaviek na zabezpečenie radiačnej ochrany mohlo spôsobiť ožiarenie pracovníkov, na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3, alebo rozptýlenie rádioaktívnych látok v okolí pracoviska na úrovni, ktorá by mohla spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(4)

Radiačná nehoda je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k ožiareniu pracovníkov na úrovni limitov ožiarenia pracovníka alebo na úrovni vyššej, ako sú limity ožiarenia pracovníka podľa § 15 ods. 3, alebo pri ktorej došlo k neprípustnému uvoľneniu rádioaktívnych látok do životného prostredia, v dôsledku ktorého však nemôžu byť prekročené limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(5)

Radiačná havária je udalosť, pri ktorej v dôsledku straty kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia došlo k úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia, ktoré môže spôsobiť ožiarenie obyvateľov na úrovni vyššej ako limity ožiarenia obyvateľa, a vyžaduje si zavedenie opatrení na ochranu obyvateľstva.46)

(6)

Za významnú udalosť sa považuje radiačná udalosť podľa odseku 3 písm. b), radiačná nehoda podľa odseku 4, radiačná havária podľa odseku 5 a neplánované lekárske ožiarenie podľa § 118.

(7)

Príslušný orgán radiačnej ochrany v registrácii alebo v povolení určí interval na oznamovanie významných udalostí podľa odseku 8 písm. d).

(8)

Prevádzkovateľ je povinný pri každej významnej udalosti

a)

vykonať opatrenia na

1.

zamedzenie ďalšieho rozvoja významnej udalosti,

2.

odstránenie jej následkov,

b)

vyhodnotiť ožiarenie a rádioaktívnu kontamináciu osôb spôsobenú významnou udalosťou,

c)

vyšetriť príčiny významnej udalosti, zistiť okolnosti a dôsledky a prijať opatrenia na zamedzenie ich opakovania.

(9)

Prevádzkovateľ je ďalej povinný

a)

zaznamenávať a klasifikovať významné udalosti,

b)

oznamovať bezodkladne výskyt každej významnej udalosti, ak v písmene d) nie je ustanovené inak,

c)

oznamovať v intervaloch určených v registrácii alebo v povolení radiačné udalosti podľa odseku 2 písm. a),

d)

oznamovať v intervaloch určených v registrácii alebo v povolení významné udalosti, pri ktorých boli porušené pravidlá radiačnej ochrany alebo podmienky prevádzky určené v povolení, ale pri ktorých nedošlo k ožiareniu vyššiemu, ako sú limity ožiarenia a v oznámení musí uviesť aj výsledky vyšetrovania príčin a nápravné opatrenia na predchádzanie takým udalostiam; uvedené sa nevzťahuje na neplánované lekárske ožiarenie.

(10)

Za núdzovú situáciu sa považuje udalosť, ktorá si vyžaduje rýchle prijatie ochranných opatrení na zmiernenie závažných nepriaznivých následkov na ľudské zdravie a bezpečnosť, kvalitu života, majetok, životné prostredie alebo na zmiernenie nebezpečenstva, z ktorého by také závažné nepriaznivé následky mohli vzniknúť. Núdzová situácia môže vzniknúť

a)

pri činnosti vedúcej k ožiareniu,

b)

v dôsledku nelegálneho použitia zdroja ionizujúceho žiarenia alebo teroristického činu, alebo zlovoľného použitia zdroja ionizujúceho žiarenia,

c)

v dôsledku radiačnej havárie, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

(11)

Povinnosti prevádzkovateľa, u ktorého došlo k vzniku núdzovej situácie, sú uvedené v § 144 ods. 4.

(12)

Radiačná mimoriadna udalosť je udalosť, ktorá má za následok alebo môže mať za následok prekročenie limitov ožiarenia alebo môže zapríčiniť prekročenie limitov ožiarenia a vyžaduje prijať ochranné opatrenia na zabránenie prekročeniu limitov ožiarenia podľa § 15 ods. 3 a 11 alebo zhoršovaniu situácie z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany.

§ 103

Podmienky prepravy

(1)

Prepravovať rádioaktívny materiál je možné cestnou, železničnou, leteckou a vnútrozemskou vodnou dopravou; rádioaktívny materiál sa musí v zhode so základnými princípmi radiačnej ochrany oddeliť od osôb zúčastnených na preprave a aj od obyvateľov.

(2)

Preprava rádioaktívneho materiálu v cestnej doprave sa môže vykonať len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(3)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívneho materiálu je povinný

a)

preukázateľne oboznámiť osoby, ktoré vykonávajú prepravu s opatreniami na ochranu zdravia pri strate kontroly nad zdrojom žiarenia,

b)

zabezpečiť vybavenie osôb, ktoré sa zúčastňujú prepravy osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu na mieste, kde sa osoby, ktoré vykonávajú prepravu v dopravnom prostriedku zdržiavajú, prekračuje 0,01 mSv.h^-1,

c)

zabezpečiť označenie dopravného prostriedku a vybaviť ho dokladmi podľa osobitných predpisov,47)

d)

plánovať trasu prepravy tak, aby sa trasa prepravy podľa možnosti vyhla husto obývaným oblastiam a mohla sa vykonať v čo najkratšom čase,

e)

zabezpečiť, aby počas prepravy rádioaktívneho materiálu boli v dopravnom prostriedku len oprávnené osoby zúčastňujúce sa prepravy,

f)

zabezpečiť, aby zaparkovaný dopravný prostriedok bol pod nepretržitým dozorom, aby sa zabránilo akémukoľvek protiprávnemu konaniu a aby bolo možné ihneď informovať ministerstvo dopravy, príslušný regionálny úrad a Policajný zbor, ak by došlo k jeho odcudzeniu,

g)

bezodkladne oznámiť haváriu dopravného prostriedku ministerstvu dopravy a príslušnému regionálnemu úradu,

h)

vyhotoviť záznam o priebehu prepravy.

(4)

Požiadavky odsekov 1 až 3 neplatia pre zásielky materiálov s obsahom prírodných rádionuklidov, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu neprekračuje hodnotu 0,005 mSv.h^-1 na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky.

(5)

Na prepravu rádioaktívneho materiálu sa primerane vzťahujú osobitné predpisy.48)

(6)

Na zabezpečenie radiačnej ochrany pri preprave rádioaktívneho materiálu okrem prepravy vnútri areálu jadrového zariadenia nemôže dávkový príkon za

a)

bežných podmienok prepravy na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 2 mSv.h^-1,

b)

podmienok výlučného použitia24) na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 10 mSv.h^-1 za podmienok určených osobitnými predpismi,48)

c)

bežných podmienok prepravy na ktoromkoľvek mieste povrchu dopravného prostriedku presiahnuť hodnotu 2 mSv.h^-1 a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku hodnotu 0,1 mSv.h^-1.

(7)

Pri preprave uzavretých žiaričov medzi členskými štátmi, z členských štátov alebo do členských štátov sa použije štandardný formulár podľa osobitného predpisu.49)

(8)

Pri cezhraničnej preprave inštitucionálneho rádioaktívneho odpadu sa používajú štandardné formuláre podľa osobitného predpisu.50)

(9)

Odosielateľ musí preukázateľne oboznámiť dopravcu51) o spôsobe ochrany osôb pri preprave rádioaktívneho materiálu. Na zabezpečenie ochrany osôb a životného prostredia pri radiačnej mimoriadnej udalosti pri preprave musí vypracovať havarijný plán na prepravu a pre každú prepravu vyhotoviť prepravnú dokumentáciu.

(10)

Ak je prepravovaná zásielka obsahujúca rádioaktívny materiál nedoručiteľná, musí ju dopravca umiestniť na bezpečné miesto a o tejto skutočnosti bezodkladne informovať ministerstvo dopravy.

§ 104

Nefixovaná rádioaktívna kontaminácia na povrchu prepravovanej zásielky

(1)

Nefixovaná rádioaktívna kontaminácia sa určuje ako priemerná hodnota rádioaktívnej kontaminácie z ľubovoľnej plochy veľkosti do 300 cm^2.

(2)

Na zabezpečenie radiačnej ochrany sa nefixovaná rádioaktívna kontaminácia na vonkajšom povrchu zásielky musí udržiavať na čo najnižšej v praxi dosiahnuteľnej úrovni a v bežných podmienkach prepravy na ľubovoľnom mieste povrchu zásielky nesmie presiahnuť

a)

4 Bq.cm^-2 pre beta a gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou podľa prílohy č. 5, tabuľky č. 4,

b)

0,4 Bq.cm^-2 pre ostatné alfa žiariče.

(3)

Na zabezpečenie radiačnej ochrany nemôže úroveň nefixovanej rádioaktívnej kontaminácie na vnútornom a vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu, na vnútornom a vonkajšom povrchu prepravného kontajnera alebo na vnútornom a vonkajšom povrchu dopravného prostriedku presiahnuť hodnoty podľa odseku 2, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Úroveň nefixovanej rádioaktívnej kontaminácie na vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu, prepravného kontajnera alebo dopravného prostriedku môže výnimočne presiahnuť hodnoty podľa odseku 2 len v podmienkach výlučného použitia.

§ 105

Oznamovanie prepravy

(1)

Pri preprave zásielok s celkovou aktivitou presahujúcou aktivitu vyhradených zásielok musí držiteľ povolenia na prepravu najneskôr 24 hodín pred začatím prepravy ministerstvu dopravy a príslušnému regionálnemu úradu, ak osobitný predpis52) neustanovuje inak, oznámiť

a)

názov a adresu dopravcu, odosielateľa a príjemcu, telefónne číslo, faxové číslo alebo e-mail,

b)

telefónne číslo alebo faxové číslo dopravcu,

c)

dátum, čas, spôsob a trasu prepravy,

d)

druh dopravného prostriedku a pri motorovom vozidle aj evidenčné číslo vozidla,

e)

UN číslo a prepravný index každej zásielky, ak je známy,

f)

druh, aktivitu a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych materiálov,

g)

pri cezhraničnej preprave dátum a čas každého prechodu štátnej hranice.

(2)

Pri preprave rádioaktívnych žiaričov a rádioaktívnych látok, ak prepravovaná aktivita prekračuje hodnotu 3 000 A1 alebo 3 000 A2 podľa osobitného predpisu48) alebo 1 000 TBq, držiteľ povolenia na prepravu oznámi skutočnosti podľa odseku 1 najneskôr sedem dní pred začatím prepravy.

§ 106

Centrálny register zdrojov

(1)

Centrálny register zdrojov podľa § 11 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorých používanie bolo oznámené, registrované alebo povolené.

(2)

Centrálny register zdrojov po vyradení zdroja ionizujúceho žiarenia z prevádzky alebo po jeho likvidácii uchováva záznamy

a)

desať rokov o zdrojoch ionizujúceho žiarenia, na používanie ktorých bolo potrebné povolenie,

b)

päť rokov o zdrojoch ionizujúceho žiarenia, ktoré sa používali na základe registrácie alebo oznámenia.

§ 107

Oznamovanie do centrálneho registra zdrojov

(1)

Okrem zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorých oznámenie sa podľa § 24 nevyžaduje, je držiteľ povolenia na distribúciu, predaj alebo prenájom zdroja ionizujúceho žiarenia a na dovoz zdroja ionizujúceho žiarenia z tretích krajín do centrálneho registra zdrojov povinný oznámiť

a)

dovoz, distribúciu, predaj alebo prenájom zdroja ionizujúceho žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od jeho uskutočnenia,

b)

odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe do jedného mesiaca od jeho odovzdania,

c)

bezodkladne stratu zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho krádež alebo zničenie.

(2)

Prevádzkovateľ, ktorý vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu na základe registrácie alebo povolenia, je povinný viesť evidenciu používaných zdrojov ionizujúceho žiarenia a do centrálneho registra zdrojov oznámiť

a)

nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia najneskôr do jedného mesiaca od jeho nadobudnutia,

b)

odovzdanie zdroja ionizujúceho žiarenia inej osobe najneskôr do jedného mesiaca od jeho odovzdania,

c)

zmenu obchodného mena alebo sídla,

d)

ukončenie činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia do jedného mesiaca po skončení činnosti,

e)

bezodkladne stratu zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho krádež alebo zničenie.

(3)

Prevádzkovateľ, ak nadobudol alebo odovzdal uzavretý žiarič alebo otvorený žiarič, na používanie ktorého je potrebné povolenie, je povinný k oznámeniu o nadobudnutí alebo odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia do centrálneho registra priložiť kópiu osvedčenia uzavretého žiariča alebo kópiu sprievodného listu otvoreného žiariča.

PRVÁ HLAVA

LEKÁRSKE OŽIARENIE

§ 108

Všeobecné ustanovenia

(1)

Povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia upravuje osobitný predpis.53)

(2)

Biomedicínsky výskum spojený s lekárskym ožiarením a postup pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia upravuje osobitný predpis.54)

(3)

Príslušný regionálny úrad oznámi orgánu, ktorý vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ak

a)

odbornému zástupcovi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na vykonávanie lekárskeho ožiarenia alebo držiteľom registrácie na vykonávanie lekárskeho ožiarenia, zanikne odborná spôsobilosť,

b)

pracovisko, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, nespĺňa požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany.

§ 109

Optimalizácia lekárskeho ožiarenia

(1)

Princíp optimalizácie sa pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia, okrem lekárskeho ožiarenia pri liečbe, uplatňuje udržiavaním výšky dávok na takej nízkej úrovni, ktorá je rozumne dosiahnuteľná pri získaní požadovaných diagnostických informácií a zohľadnení ekonomických a sociálnych faktorov.

(2)

Úrad môže určiť medzné dávky na optimalizáciu radiačnej ochrany pri vykonávaní určitých postupov pri lekárskom ožiarení alebo pri používaní jednotlivých zdrojov ionizujúceho žiarenia.

(3)

Na posúdenie optimalizácie lekárskeho ožiarenia sa pri diagnostike v rádiológii, intervenčnej rádiológii a nukleárnej medicíne používajú diagnostické referenčné úrovne podľa osobitného predpisu.55) Pri stanovení miestnej diagnostickej referenčnej úrovne sa diagnostické referenčné úrovne môžu prekročiť len vtedy, ak je to odôvodnené.

(4)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia v klinickej praxi je povinný prešetriť sústavné prekračovanie diagnostickej referenčnej úrovne ustanovenej osobitným predpisom55) a bezodkladne prijať opatrenia na optimalizáciu radiačnej ochrany; ak zistí významné prekročenie diagnostickej referenčnej úrovne, je povinný prešetriť, či nedošlo k neplánovanému lekárskemu ožiareniu, výsledky prešetrenia zaznamenať a prijať príslušné opatrenia.

§ 110

Optimalizácia lekárskeho ožiarenia pri biomedicínskom výskume

(1)

Na optimalizáciu lekárskeho ožiarenia účastníka výskumu sa určujú tieto medzné dávky:

a)

diagnostické referenčné úrovne podľa osobitného predpisu,55)

b)

efektívna dávka 5 mSv za kalendárny rok alebo

c)

výnimočne na základe kladného posudku úradu môže byť prekročená efektívna dávka podľa písmena b) za presne určených podmienok vykonania lekárskeho ožiarenia; efektívna dávka nesmie prekročiť 20 mSv za desať kalendárnych rokov.

(2)

Medzná dávka ožiarenia účastníka výskumu sa vzťahuje na všetky zdroje ionizujúceho žiarenia a na všetky postupy pri lekárskom ožiarení použité pri biomedicínskom výskume.

(3)

Ak sa očakáva, že účastník výskumu bude mať z ožiarenia pri biomedicínskom výskume priamy diagnostický prospech alebo liečebný prospech, alebo ak štúdia optimalizácie ožiarenia pri biomedicínskom výskume preukáže, že nie je možné dodržať medznú dávku podľa odseku 1 písm. c), možno na základe kladného posudku úradu túto medznú dávku prekročiť; zodpovedný riešiteľ musí zabezpečiť, aby sa veľkosť ožiarenia účastníka výskumu naplánovala individuálne.

§ 111

Optimalizácia lekárskeho ožiarenia sprevádzajúcej osoby

(1)

Lekárske ožiarenie sprevádzajúcej osoby musí byť optimalizované a nesmie prekročiť medzné dávky podľa odseku 4.

(2)

Sprevádzajúca osoba musí byť vopred informovaná o rizikách vyplývajúcich z lekárskeho ožiarenia a pri jej vystavení lekárskemu ožiareniu sa musia dodržať požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany.

(3)

Pri určení medznej dávky sprevádzajúcej osoby sa berú do úvahy všetky vyšetrovacie postupy alebo liečebné postupy, ktorým by mohla byť sprevádzajúca osoba vystavená.

(4)

Medzná dávka sprevádzajúcej osoby je efektívna dávka

a)

1 mSv za kalendárny rok u osôb mladších ako 18 rokov,

b)

5 mSv za kalendárny rok u iných osôb mladších ako 60 rokov,

c)

15 mSv za kalendárny rok u osôb starších ako 60 rokov.

(5)

Prepustenie pacienta zo zdravotníckeho zariadenia po aplikácii rádioaktívnej látky je možné, ak zvyšková aktivita rádionuklidu v tele pacienta nespôsobí väčšie ožiarenie sprevádzajúcej osoby, ako je príslušná medzná dávka podľa odseku 4 a ožiarenie jednotlivca z obyvateľstva, ktorý s ním príde do styku, neprekročí limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(6)

Pacient po aplikácii rádioaktívnej látky pri lekárskom ožiarení, alebo jeho zákonný zástupca, musí pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia dostať písomné pokyny o spôsobe bezpečného správania sa vzhľadom na riziko ožiarenia sprevádzajúcej osoby a ďalších osôb, ktoré s pacientom môžu prísť do styku a o spôsobe optimalizácie ich ožiarenia. Na vypracovaní písomných pokynov podľa prvej vety sa podieľa fyzik so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická fyzika56) (ďalej len „klinický fyzik“).

(7)

Pacient s trvale implantovaným uzavretým žiaričom sa môže prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia, ak ožiarenie sprevádzajúcej osoby neprekročí medznú dávku podľa odseku 4 a ožiarenie jednotlivca z obyvateľstva, ktorý príde s pacientom do styku, neprekročí limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(8)

Ak je sprevádzajúcou osobou žena v reprodukčnom veku je potrebné zistiť, či nie je tehotná. Ak je žena tehotná, je potrebné ju upozorniť, že nemôže pacienta sprevádzať ani ho opatrovať.

§ 112

(1)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na pracovisku, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, musí zabezpečiť minimálny počet klinických fyzikov na zabezpečenie radiačnej ochrany pri lekárskom ožiarení; pri určovaní počtu musí zohľadniť rozsah vykonávania lekárskeho ožiarenia, počet používaných zariadení na lekárske ožiarenie a pridružených zariadení potrebných na lekárske ožiarenie, počet vyšetrovaných a liečených osôb, počet odborníkov, ktorí vykonávajú lekárske ožiarenie a program zabezpečenia radiačnej ochrany pri lekárskom ožiarení.

(2)

Pri zdravotných výkonoch v radiačnej onkológii sa musí zabezpečiť priama spolupráca s klinickým fyzikom a pri štandardných liečebných výkonoch v nukleárnej medicíne a pri diagnostických vyšetreniach v nukleárnej medicíne musí byť klinický fyzik na pracovisku, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, vždy prítomný.

(3)

Spolupráca s klinickým fyzikom, okrem priamej spolupráce podľa odseku 2, sa musí zabezpečiť aj pri ďalších diagnostických postupoch pri lekárskom ožiarení, pri zabezpečovaní optimalizácie ožiarenia pacientov, pri dozimetrii pacientov a pri výpočte dávok.

(4)

Na pracovisku radiačnej onkológie a na pracovisku nukleárnej medicíny musí byť vždy zamestnaný najmenej jeden klinický fyzik v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu na plný pracovný úväzok na každú pracovnú zmenu; na pracovisku, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie a na ktorom sa vykonávajú diagnostické postupy pri lekárskom ožiarení, je potrebné mať zabezpečenú spoluprácu s klinickým fyzikom tak, aby bol k dispozícii, ak to bude potrebné.

(5)

Povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1, mať k dispozícii dostatočný počet klinických fyzikov na zabezpečenie radiačnej ochrany, sa nevzťahuje na zubných lekárov.

§ 113

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri zabezpečovaní radiačnej ochrany pri vykonávaní lekárskeho ožiarenia alebo pri vykonávaní nelekárskeho ožiarenia, môže okrem klinického fyzika, ak je to potrebné, spolupracovať s expertom na radiačnú ochranu (§ 51).

§ 114

Program zabezpečenia radiačnej ochrany pri lekárskom ožiarení a vykonávanie skúšok

(1)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedá za zabezpečenie radiačnej ochrany pri

a)

diagnostických postupoch pri lekárskom ožiarení alebo liečebných postupoch pri lekárskom ožiarení,

b)

používaní zariadení na lekárske ožiarenie a ich príslušenstva, zobrazovacích zariadení a zariadení na spracovanie filmového materiálu,

c)

vykonávaní skúšok dlhodobej stability a vedení záznamov o ich výsledkoch,

d)

vykonávaní skúšok prevádzkovej stálosti.

(2)

Vykonávanie skúšok dlhodobej stability a vykonávanie skúšok prevádzkovej stálosti zariadení na lekárske ožiarenie je súčasťou systému kvality podľa osobitného predpisu.57) Kritériá pre program zabezpečenia radiačnej ochrany pri lekárskom ožiarení upraví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 162 ods. 2 písm. c).

§ 115

Požiadavky na zariadenie na lekárske ožiarenie

(1)

Zariadenie na lekárske ožiarenie sa nesmie používať, ak

a)

po inštalácii na pracovisku spolu s príslušenstvom neprešlo úspešne preberacou skúškou,

b)

nesplnilo požiadavky pri skúške dlhodobej stability,

c)

od poslednej úspešnej skúšky dlhodobej stability už uplynul určený časový interval.

(2)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný

a)

udržiavať používané zariadenie na lekárske ožiarenie v dobrom technickom stave,

b)

odstrániť bezodkladne nedostatky zistené v technickom stave zariadenia na lekárske ožiarenie,

c)

vyradiť z prevádzky zariadenie na lekárske ožiarenie určené na diagnostiku v rádiológii, intervenčnú rádiológiu, nukleárnu medicínu alebo radiačnú onkológiu, ktoré nespĺňa požiadavky na prevádzku z hľadiska radiačnej ochrany,

d)

zabezpečiť

1.

aby sa v klinickej praxi nepoužívalo zariadenie na lekárske ožiarenie, ak zistené nedostatky neodstránil,

2.

aby sa uvádzalo do prevádzky a používalo len také nové zariadenie na lekárske ožiarenie, ktoré bolo typovo schválené a má pridelenú značku zhody,58)

3.

pravidelný servis a údržbu používaného zariadenia na lekárske ožiarenie,

e)

viesť záznamy o

1.

údržbe, servise a opravách zariadenia na lekárske ožiarenie,

2.

vykonaných skúškach zariadenia na lekárske ožiarenie.

(3)

Záznamy podľa odseku 2 písm. e) je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný uchovávať desať rokov.

(4)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný zabezpečiť všetky potrebné dozimetrické merania, pravidelné prevádzkové kontroly a skúšky zariadenia na lekárske ožiarenie z hľadiska zabezpečenia radiačnej ochrany, viesť záznamy o výsledkoch meraní a na požiadanie ich predložiť osobám, ktoré vykonávajú štátny dozor; záznamy o vykonaných skúškach, údržbe, servise a opravách jednotlivých zariadení na lekárske ožiarenie je povinný archivovať počas ich používania a päť rokov po ukončení ich používania.

(5)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí venovať osobitnú pozornosť zariadeniam na lekárske ožiarenie detí, skríningové vyšetrenia a na lekárske ožiarenie spojené s vysokými dávkami pacientov v radiačnej onkológii, nukleárnej medicíne, intervenčnej rádiológii a počítačovej tomografii.

(6)

Zariadenie na lekárske ožiarenie, ktoré sa používa na externú rádioterapiu s nominálnou energiou zväzku presahujúcou 1 MeV, sa nemôže používať, ak jeho súčasťou nie je zodpovedajúce dozimetrické vybavenie na sledovanie a kontrolu radiačných parametrov a veľkosti ožiarenia pacienta.

(7)

Na pracovisku radiačnej onkológie, na ktorom sa na externú rádioterapiu používa lineárny urýchľovač alebo ožarovací prístroj s uzavretým žiaričom, musí byť na plánovanie externej rádioterapie k dispozícii röntgenový simulátor. Vhodným röntgenovým prístrojom musí byť vybavené aj pracovisko určené na brachyterapiu.

(8)

Ožarovací prístroj, ktorého súčasťou je uzavretý žiarič, musí byť vybavený núdzovým bezpečnostným zariadením, ktoré zabezpečí núdzové zasunutie uzavretého žiariča do ožarovacej hlavice alebo ochranného tieniaceho krytu, ak dôjde k havarijnému prerušeniu elektrického napájania a ktoré zabráni jeho opätovnému automatickému vysunutiu do ožarovacej polohy pri obnovení dodávky elektrickej energie.

(9)

Lineárny urýchľovač, rádionuklidový ožarovač a röntgenový prístroj, ak je určený na externú rádioterapiu, musí byť vybavený núdzovým záznamovým zariadením, ktoré pri havarijnom prerušení elektrického napájania zaznamená skutočný čas ožarovania a skutočnú veľkosť dávky aplikovanej pacientovi pred prerušením ožarovania. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na röntgenové prístroje na kontaktnú liečbu s napätím menším ako 100 kV.

(10)

Súčasťou lineárneho urýchľovača a ožarovacieho prístroja na externú rádioterapiu musí byť zariadenie alebo príslušenstvo v ožarovni, ktoré umožňuje presné nastavenie izocentra žiarenia a presnú lokalizáciu cieľového objemu a overenie presnosti ich nastavenia počas liečby.

(11)

Je zakázané

a)

inštalovať na pracovisku radiačnej onkológie prístroj na rádioterapiu, ktorého súčasťou nie je zodpovedajúce dozimetrické vybavenie na skúšanie a overovanie vlastností zdroja ionizujúceho žiarenia a uviesť taký prístroj do prevádzky,

b)

inštalovať a uviesť do prevádzky na pracovisku, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie röntgenový prístroj vrátane röntgenového simulátora na plánovanie liečby, ktorý nie je vybavený

1.

zariadením alebo príslušenstvom na automatickú reguláciu radiačného výkonu,

2.

zariadením, ktoré po ukončení vyšetrovacieho postupu pri lekárskom ožiarení informuje odborníka, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, o veľkosti dávok pacienta alebo o parametroch ionizujúceho žiarenia vyprodukovaného prístrojom počas rádiologického výkonu, ktoré sú potrebné na určenie dávky pacienta a zaznamenáva tieto parametre do protokolu o vyšetrení,

c)

vykonávať stomatologické röntgenové vyšetrenia pomocou skiaskopických röntgenových prístrojov a počítačových tomografov okrem špeciálnych tomografických prístrojov osobitne určených na vyšetrenie chrupu,

d)

používať

1.

na vyšetrenie pľúc skiaskopické röntgenové prístroje,

2.

na vyšetrenie detí röntgenové prístroje na počítačovú tomografiu, ak nie sú vybavené osobitným vyšetrovacím protokolom pre deti,

3.

na mamografické vyšetrenia v rámci preventívnych zdravotných programov mamografické röntgenové prístroje bez digitálneho receptora obrazu s priamou digitalizáciou,

4.

röntgenové prístroje na snímkovanie pľúc zo štítu,

5.

röntgenové prístroje na skiaskopické vyšetrenia metódou priamej skiaskopie,

6.

röntgenové prístroje na skiaskopické vyšetrenia bez zosilňovača röntgenového obrazu a televízneho reťazca alebo obdobnej zobrazovacej techniky,

7.

röntgenové prístroje na skiaskopické vyšetrenia bez zariadenia na automatickú reguláciu veľkosti dávkového príkonu,

8.

stacionárne skiagrafické röntgenové prístroje s digitálnym receptorom obrazu bez expozičnej automatiky,

9.

skiagrafické a skiaskopické röntgenové prístroje, ktoré nie sú vybavené zariadením alebo príslušenstvom, ktoré informuje o veľkosti ožiarenia vyšetrovaného pacienta,

10.

röntgenové prístroje na počítačovú tomografiu bez expozičnej automatiky,

11.

mamografické röntgenové prístroje bez expozičnej automatiky,

e)

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona inštalovať na pracovisku, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, diagnostické röntgenové prístroje

1.

na skiagrafiu bez expozičnej automatiky a zariadenia, ktoré poskytuje informácie o dávke pacienta,

2.

na skiagrafiu s digitálnym receptorom obrazu určené na vyšetrovanie detí, ktoré nie je vybavené osobitným vyšetrovacím protokolom pre deti a neumožňuje snímkovať bez protirozptylovej mriežky,

3.

na skiaskopiu bez digitálneho receptora obrazu s priamou digitalizáciou, zariadenia na automatickú reguláciu veľkosti dávkového príkonu, automatického nastavenia veľkosti primárneho zväzku röntgenového žiarenia podľa veľkosti receptora obrazu, funkcie zachovania posledného obrazu na monitore po ukončení expozície, zvukovej signalizácie po uplynutí piatich minút celkového expozičného času a zariadenia, ktoré poskytuje informácie o dávke pacienta,

4.

na počítačovú tomografiu bez expozičnej automatiky, zobrazovania a zaznamenávania váženého dávkového indexu počítačovej tomografie alebo objemového dávkového indexu počítačovej tomografie a súčinu dávky a dĺžky skenovania a bez automatického systému zaznamenávania uvedených údajov o dávke do protokolu o vyšetrení,

5.

na intervenčné postupy pri lekárskom ožiarení bez digitálneho receptora obrazu s priamou digitalizáciou, zariadenia na automatickú reguláciu veľkosti dávkového príkonu, automatického nastavenia veľkosti primárneho zväzku, zariadenia na zobrazovanie údajov o súčine kermy a plochy v skiaskopickom a skiagrafickom režime, celkovom súčine kermy a plochy, celkovej dopadovej dávke, kumulovanej dávke v referenčnom bode a automatického systému zaznamenávania týchto údajov o dávke do protokolu o vyšetrení,

6.

na mamografické vyšetrenia bez digitálneho receptora obrazu s priamou digitalizáciou expozičnej automatiky, zobrazenia kompresnej sily a komprimovanej hrúbky a funkcie automatickej výmeny filtra podľa komprimovanej hrúbky,

7.

na intraorálne a panoramatické snímky zubov bez digitálneho receptora obrazu s priamou digitalizáciou a kolimátora primárneho zväzku, ktorý tvarom a veľkosťou zodpovedá receptoru obrazu.

(12)

Pojazdné röntgenové prístroje na skiagrafiu sa môžu používať len výnimočne pri imobilných pacientoch, ktorých nie je možné vzhľadom na ich zdravotný stav previezť na stabilné pracovisko, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie.

(13)

Zariadenia na lekárske ožiarenie, ktoré sa používajú na intervenčné postupy pri lekárskom ožiarení a počítačovú tomografiu, musia byť vybavené

a)

zariadením alebo príslušenstvom na automatickú reguláciu radiačného výkonu,

b)

zariadením, ktoré priebežne informuje odborníkov, ktorí vykonávajú lekárske ožiarenie o množstve ionizujúceho žiarenia vyprodukovaného prístrojom počas vykonávania intervenčného postupu pri lekárskom ožiarení,

c)

zariadením alebo funkciou, ktorá zobrazuje po ukončení postupu pri lekárskom ožiarení všetky relevantné technické a dozimetrické parametre nevyhnutné na stanovenie dávky pacienta a automaticky zaznamenáva tieto parametre do protokolu o vyšetrení.

(14)

Rozsah preberacej skúšky, skúšky dlhodobej stability a skúšky prevádzkovej stálosti zariadení na lekárske ožiarenie, ich príslušenstva, zobrazovacích zariadení a zariadení na spracovanie filmového materiálu upraví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 162 ods. 2 písm. d).

§ 116

Všeobecné požiadavky na pracoviská, na ktorých sa vykonáva lekárske ožiarenie

(1)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný vybaviť pracovisko, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie vhodnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, prístrojmi a pomôckami na radiačnú ochranu pre

a)

zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú lekárske ožiarenie,

b)

vyšetrované osoby alebo pacientov,

c)

sprevádzajúce osoby.

(2)

Osobné ochranné pracovné prostriedky a ochranné pomôcky musia byť k dispozícii v dostatočnom množstve, musia zodpovedať charakteru vykonávaných vyšetrení alebo liečby a spĺňať požiadavky technických noriem,59) ak neexistujú vhodné technické normy iného vhodného technického predpisu, zahraničného technického predpisu alebo obdobného dokumentu.

(3)

Pracoviská nukleárnej medicíny na diagnostiku rádioaktívnymi látkami alebo liečbu rádioaktívnymi látkami sa musia postaviť, vybaviť a upraviť tak, aby spĺňali všeobecné požiadavky

a)

na prevádzku pracovísk s otvorenými žiaričmi podľa § 81 a 82,

b)

na nakladanie s rádioaktívne kontaminovanými predmetmi a rádioaktívnymi odpadmi podľa § 92, 94 a 95,

c)

na uvoľňovanie rádioaktívnych látok do životného prostredia podľa § 88 až 91,

d)

na skladovanie rádioaktívnych látok a rádioaktívnych odpadov podľa § 94 a 95 a

e)

kritériá podľa prílohy č. 4.

(4)

Pracovisko s ožarovacím prístrojom na liečbu sa musí vybaviť potrebnými dozimetrickými prístrojmi a príslušenstvom na overenie vlastností zdroja ionizujúceho žiarenia a technickým vybavením a príslušenstvom na plánovanie liečby.

(5)

Pracovisko, na ktorom sa vykonáva lekárske ožiarenie, sa musí postaviť, vybaviť a upraviť tak, aby spĺňalo kritériá na výstavbu, vybavenie a zabezpečenie radiačnej ochrany podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 2 písm. a) a b).

§ 117

Požiadavky na zabezpečenie radiačnej ochrany pri aplikácii rádioaktívnej látky

(1)

Diagnostická aplikácia alebo liečebná aplikácia rádioaktívnej látky pacientovi sa môže vykonávať len na pracovisku, ktoré spĺňa požiadavky na prevádzku pracoviska s otvoreným žiaričom podľa § 81 a 82.

(2)

Pacient po diagnostickej aplikácii alebo liečebnej aplikácii rádioaktívnej látky sa môže prepustiť zo zdravotníckeho zariadenia, ak nebude prekročená medzná dávka ožiarenia sprevádzajúcej osoby podľa § 111 ods. 4.

§ 118

Havarijné lekárske ožiarenie a neplánované lekárske ožiarenie

(1)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je na zníženie pravdepodobnosti vzniku a rozsahu havarijného lekárskeho ožiarenia pacienta alebo neplánovaného lekárskeho ožiarenia povinný zabezpečiť, aby

a)

sa pacientovi nevykonalo lekárske ožiarenie bez indikácie lekárom,

b)

odborník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, mal na činnosť, ktorú vykonáva, požadované vzdelanie, kvalifikáciu, špecializáciu a praktický výcvik vrátane vzdelania v radiačnej ochrane,

c)

sa používali len také zariadenia na lekárske ožiarenie, ktoré vyhovujú požiadavkám technických noriem,43) alebo ak neexistujú vhodné technické normy, požiadavkám iného vhodného technického predpisu, zahraničného technického predpisu alebo obdobného dokumentu a k používaným prístrojom sú dostupné návody na obsluhu a na bežnú údržbu v slovenskom jazyku vrátane pokynov na zabezpečenie radiačnej ochrany,

d)

používané zariadenia na lekárske ožiarenie spĺňali požiadavky podľa § 115 ods. 1 a 2,

e)

súčasťou programu zabezpečenia radiačnej ochrany pre radiačnú liečbu bola štúdia rizika možného havarijného lekárskeho ožiarenia pacienta alebo neplánovaného lekárskeho ožiarenia.

(2)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prijať také opatrenia, aby čo najviac znížil havarijné lekárske ožiarenie alebo neplánované lekárske ožiarenie a pravdepodobnosť ich vzniku u osôb vystavených lekárskemu ožiareniu; opatrenia sa musia zamerať na prevenciu vzniku radiačnej mimoriadnej udalosti, ľudských chýb alebo zlyhaní zdravotníckych pracovníkov alebo technických porúch používaných zariadení na lekárske ožiarenie.

(3)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý používa generátor ionizujúceho žiarenia a rádioaktívny žiarič na liečbu, je povinný zabezpečiť pravidelnú kalibráciu zdrojov ionizujúceho žiarenia, zariadení na meranie aktivity rádionuklidov aplikovaných pacientom a dozimetrických prístrojov kalibračným strediskom; pri brachyterapii a externej rádioterapii môže používať len schválený typ uzavretého žiariča, ktorý spĺňa požiadavky technickej normy,42) ak neexistuje vhodná technická norma iného vhodného technického predpisu, zahraničného technického predpisu alebo obdobného dokumentu, má skúšku tesnosti a platné osvedčenie uzavretého žiariča.

(4)

Ak odborník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, zistí nedostatky v technickom stave používaných zariadení na lekárske ožiarenie alebo nedostatky v zabezpečení radiačnej ochrany pacientov a zamestnancov, je povinný o nich informovať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo jeho odborného zástupcu.

(5)

Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zistí alebo má dôvod domnievať sa, že došlo k neplánovanému lekárskemu ožiareniu, pri ktorom bol pacient, ktorý sa podrobil lekárskemu ožiareniu, vystavený ionizujúcemu žiareniu v oveľa väčšej miere, ako bolo pri jeho indikácii plánované, je povinný bezodkladne udalosť vyšetriť, a ak vyšetrovanie preukáže, že došlo k závažnej nadexpozícii pacienta, bezodkladne túto udalosť oznámiť príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti a zabezpečiť podrobné preskúmanie okolností ožiarenia pacienta a vyhodnotiť dávku, ktorú dostal.

(6)

Po zistení neplánovaného lekárskeho ožiarenia a pri jeho klasifikácii sa postupuje podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 2 písm. f).

(7)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný

a)

vyhotoviť záznam o každom havarijnom lekárskom ožiarení pacienta alebo neplánovanom lekárskom ožiarení, ktorý obsahuje analýzu udalosti, pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k havarijnému lekárskemu ožiareniu pacienta, so zreteľom na radiačné riziko, ktoré táto udalosť predstavuje a prijať opatrenia na predchádzanie vzniku ďalšieho havarijného lekárskeho ožiarenia alebo neplánovaného lekárskeho ožiarenia pacienta,

b)

informovať pacienta alebo jeho zákonného zástupcu a indikujúceho lekára60) o klinicky závažnom havarijnom lekárskom ožiarení alebo neplánovanom lekárskom ožiarení a o veľkosti ožiarenia pacienta a výsledkoch analýzy udalosti, pri ktorej došlo k ožiareniu,

c)

bezodkladne oznámiť príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti klinicky závažné havarijné lekárske ožiarenie alebo neplánované lekárske ožiarenie podľa písmena b),

d)

predložiť príslušnému regionálnemu úradu alebo orgánu radiačnej ochrany podľa § 4 ods. 1 písm. d) až g) v rozsahu jeho pôsobnosti do 30 dní odo dňa vzniku udalosti výsledky prešetrenia udalosti, pri ktorej došlo ku klinicky závažnému havarijnému lekárskemu ožiareniu alebo neplánovanému lekárskemu ožiareniu a návrh nápravných opatrení, ako zabrániť vzniku takých udalostí,

e)

informovať o výsledkoch prešetrenia udalosti a návrhoch nápravných opatrení odborníkov, ktorí lekárske ožiarenie vykonávajú.

(8)

Pri určení obsahu a doby uchovávania záznamov o neplánovanom lekárskom ožiarení a o prijatých opatreniach a pri určení rozsahu a termínov informovania pacienta o neplánovanom lekárskom ožiarení sa postupuje podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 2 písm. f).

(9)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný bezodkladne preveriť tieto udalosti:

a)

liečebný výkon aplikovaný nesprávnemu pacientovi alebo do nesprávneho cieľového objemu,

b)

dávku alebo frakciu dávky aplikovanú pacientovi v rozpore s predpísaným liečebným plánom,

c)

použitie nesprávnej rádioaktívnej látky alebo nesprávnej aktivity rádioaktívnej látky aplikovanej pacientovi,

d)

rádiodiagnostické vyšetrenia, pri ktorých sa opakovane prekračujú diagnostické referenčné úrovne pre lekárske ožiarenie,

e)

technické zlyhanie zariadenia na lekárske ožiarenie, závažné chyby alebo zlyhanie zdravotníckych pracovníkov a radiačnú nehodu alebo radiačnú haváriu.

(10)

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí na zníženie rizika možného neplánovaného lekárskeho ožiarenia zabezpečiť, ak je to technicky možné, nezávislé meranie dávok aplikovaných pacientovi pri radiačnej liečbe.

§ 119

Sledovanie dávok obyvateľov z lekárskeho ožiarenia

(1)

Úrad zabezpečí pravidelne, najmenej raz za päť rokov, spracovanie a vyhodnotenie distribúcie individuálnych dávok a kolektívnych dávok obyvateľov z lekárskeho ožiarenia v závislosti od jednotlivých druhov lekárskeho ožiarenia, veku a pohlavia pacienta.

(2)

Na stanovenie distribúcie dávok obyvateľov z lekárskeho ožiarenia sú zdravotné poisťovne povinné na požiadanie poskytnúť úradu údaje o počte zdravotných výkonov vykázaných poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pri ktorých poskytovaní bolo vykonané lekárske ožiarenie; údaje sa odovzdávajú úradu elektronicky v podobe dátového súboru umožňujúceho počítačové spracovanie.

(3)

Na stanovenie distribúcie dávok obyvateľov z lekárskeho ožiarenia je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný sledovať a zaznamenávať veľkosť ožiarenia pacientov pri diagnostike a na požiadanie poskytnúť úradu údaje o veľkosti ožiarenia pacientov a o počte zdravotných výkonov, pri ktorých poskytovaní bolo vykonané lekárske ožiarenie; údaje sa odovzdávajú úradu elektronicky v podobe dátového súboru umožňujúceho počítačové spracovanie v rozsahu a štruktúre podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 162 ods. 2 písm. e).

DRUHÁ HLAVA

OŽIARENIE OSÔB NA NELEKÁRSKY ÚČEL

§ 120

Nelekárske ožiarenie

(1)

Nelekárskym ožiarením je ožiarenie osoby

a)

zariadením na lekárske ožiarenie v zdravotníckom zariadení na

1.

posúdenie zdravotného stavu z dôvodu poistenia alebo odškodnenia,

2.

posúdenie zdravotného stavu na imigračný účel,

3.

hodnotenie fyzického vývoja detí, dospievajúcej mládeže a dospelých z dôvodu ich športovej, tanečnej alebo inej kariéry,

4.

posúdenie veku alebo

5.

identifikáciu predmetov skrytých v ľudskom tele,

b)

iným zdrojom ionizujúceho žiarenia mimo zdravotníckeho zariadenia z bezpečnostného dôvodu alebo právneho dôvodu na

1.

identifikáciu predmetov skrytých v ľudskom tele alebo na ňom upevnených,

2.

odhaľovanie zbraní a nebezpečných predmetov,

3.

odhaľovanie skrytých osôb v rámci kontroly nákladu.

(2)

Nelekárske ožiarenie sa musí vopred odôvodniť vzhľadom na osobitný účel tohto ožiarenia, ktorým nie je priamy diagnostický prospech alebo liečebný prospech; osobitne je potrebné odôvodniť

a)

všetky typy činností, ktoré zahŕňajú nelekárske ožiarenie,

b)

každé jednotlivé použitie zdroja ionizujúceho žiarenia na nelekárske ožiarenie.

(3)

Na nelekárske ožiarenie osoby sa nevzťahujú limity ožiarenia obyvateľa podľa § 15 ods. 11.

(4)

Skutočnosti, ktoré si vyžadujú nelekárske ožiarenie, sa musia pravidelne preskúmavať a všeobecné a aj konkrétne odôvodnenie nelekárskeho ožiarenia podlieha revízii.

§ 121

Nelekárske ožiarenie vykonávané v zdravotníckom zariadení

(1)

Nelekárske ožiarenie v zdravotníckom zariadení je možné vykonávať len na základe indikácie lekára; ak ide o ožiarenie z dôvodu identifikácie predmetov skrytých v ľudskom tele alebo na ňom upevnených aj na základe odôvodnenej požiadavky orgánov činných v trestnom konaní.

(2)

Nelekárske ožiarenie, pri ktorom sa použije zariadenie na lekárske ožiarenie, sa musí vykonať v súlade so štandardnými postupmi na vykonávanie lekárskeho ožiarenia podľa osobitného predpisu.61)

(3)

Nelekárske ožiarenie, pri ktorom sa použije zariadenie na lekárske ožiarenie sa môže vykonať, ak

a)

sa vykoná na pracovisku poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má povolenie alebo registráciu na vykonávanie lekárskeho ožiarenia,

b)

sa vykoná podľa požiadaviek radiačnej ochrany na lekárske ožiarenie vrátane požiadaviek na zariadenia na lekárske ožiarenie, optimalizáciu, odbornú prípravu a osobitnú ochranu tehotných žien, ak je možné vzhľadom na osobitný charakter nelekárskeho ožiarenia tieto požiadavky splniť,

c)

ho vykoná odborník, ktorý vykonáva lekárske ožiarenie, ktorý, ak je to potrebné, spolupracuje s klinickým fyzikom a

d)

výsledné zobrazenie zhodnotí lekár.

(4)

Pri nelekárskom ožiarení sa musia

a)

použiť vyšetrovacie postupy, ktoré sú spojené s nízkymi dávkami žiarenia pri zabezpečení požadovanej kvality zobrazenia; používať vyšetrovacie postupy, ktoré sú spojené s vysokou dávkou žiarenia, je zakázané,

b)

dodržiavať príslušné diagnostické referenčné úrovne pre lekárske ožiarenie podľa osobitného predpisu.55)

§ 122

Nelekárske ožiarenie vykonávané mimo zdravotníckeho zariadenia

(1)

Odôvodneniu nelekárskeho ožiarenia, ktoré sa vykonáva mimo zdravotníckeho zariadenia, nepoužívajú sa pri ňom zariadenia na lekárske ožiarenie. ale iné špecifické zdroje ionizujúceho žiarenia, nevykonávajú ho odborníci, ktorí vykonávajú lekárske ožiarenie, a výsledné zobrazenie nehodnotí lekár, sa musí venovať mimoriadna pozornosť.

(2)

Ak fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba má v úmysle vykonávať činnosť vedúcu k ožiareniu podľa odseku 1, je povinná túto skutočnosť oznámiť úradu, požiadať o posúdenie, či taká činnosť je odôvodnená a o stanovenie medznej dávky.

(3)

Fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba podľa odseku 2 k žiadosti o stanovenie medznej dávky a posúdenie, či vykonávanie nelekárskeho ožiarenia je odôvodnené, priloží podrobný popis činnosti, jej odôvodnenie, popis technických parametrov používaného zariadenia a návrh medznej dávky, ktorá musí byť významne nižšia, ako je limit ožiarenia obyvateľa; pri navrhovaní medznej dávky sa radí s expertom na radiačnú ochranu.

(4)

Držiteľ povolenia § 28 ods. 2 písm. i) je pri vykonávaní nelekárskeho ožiarenia povinný

a)

viesť záznamy o ožiarení osôb,

b)

dodržiavať medzné dávky ožiarenia určené v povolení,

c)

vopred informovať osobu, ktorá má byť vystavená nelekárskemu ožiareniu, o riziku ožiarenia a o možnosti použitia iného postupu, ktorým je možné dosiahnuť rovnaký výsledok a ktorý nie je spojený s použitím ionizujúceho žiarenia,

d)

vyžiadať si súhlas osoby, ktorá má byť nelekárskemu ožiareniu vystavená.

(5)

Ak osoba s nelekárskym ožiarením nesúhlasí, nemôže sa vykonať, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak.

(6)

Súhlas osoby nie je potrebný, ak ide o nelekárske ožiarenie, ktoré vykonávajú z bezpečnostných dôvodov príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky alebo Slovenskej informačnej služby.

(7)