Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

VYHLÁŠKA

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

z 19. apríla 2021,

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 6 ods. 4, § 7 ods. 7, § 17 ods. 2, § 24 ods. 22, § 28 ods. 16, § 28a ods. 9, § 33 ods. 1, 2 a 5, § 34 ods. 4, § 35 ods. 5 a 9, § 36 ods. 2, § 37, § 38 ods. 10, § 41 ods. 15, § 42 ods. 15, § 43 ods. 5, § 47 ods. 13, § 51 ods. 10, § 52 ods. 5, § 54 ods. 27, § 55 ods. 9, § 56 ods. 7, § 61 ods. 8, § 65a ods. 2 písm. c) a ods. 3, § 72 ods. 9, § 74 ods. 3, § 80 ods. 2, § 95 ods. 4, § 97 ods. 1, § 98 ods. 1 a § 100 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

§ 1

Zoznam biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu týchto biotopov a opatreniach na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na tieto biotopy (§ 6 ods. 4 zákona)

(1)

Zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov národného významu je uvedený v prílohe č. 1.

(2)

Pri posudzovaní žiadosti o vydane súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona sa prihliada na

a)

ekologické funkcie biotopu,

b)

vzácnosť výskytu biotopu v danej lokalite alebo regióne,

c)

vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability,

d)

ciele ochrany chráneného územia, ak sa biotop vyskytuje v chránenom území,

e)

limity záberu biotopu uvedené v prílohe č. 1.

(3)

Za primerané opatrenie na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho významu alebo biotop národného významu sa považuje súbor opatrení, vykonaním ktorých sa zabezpečí zlepšenie stavu alebo obnova biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu v lokalite, kde sa poškodený alebo zničený biotop nachádza, alebo v jej bezprostrednom okolí, alebo ak tieto opatrenia v takejto lokalite alebo v jej bezprostrednom okolí nie je možné alebo účelné vykonať, v inej lokalite.

(4)

Primerané opatrenia na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho významu alebo biotop národného významu môžu byť vykonané v súlade s rozhodnutím o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona aj formou vyplatenia finančných prostriedkov v sume primeranej k hodnote realizácie určených primeraných opatrení štátnej organizácii ochrany prírody a krajiny podľa § 65a zákona (ďalej len „organizácia ochrany prírody“), ktorá ich použije na vykonanie týchto opatrení. Organizácia ochrany prírody po vykonaní týchto opatrení zverejňuje podrobnosti o ich použití na svojom webovom sídle.

§ 2

Podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov rastlín a na vypúšťanie nepôvodných druhov živočíchov a zoznam nepôvodných druhov rastlín a živočíchov, pre ktoré sa vydanie tohto súhlasu nevyžaduje (§ 7 ods. 7 zákona)

(1)

Zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu vysádzať alebo pestovať bez súhlasu štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) podľa § 7 ods. 3 zákona, je uvedený v prílohe č. 2.

(2)

Zoznam nepôvodných druhov živočíchov, ktoré sa môžu vypúšťať do životného prostredia bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 7 ods. 3 zákona, je uvedený v prílohe č. 3.

(3)

Žiadosť o vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 3 zákona obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

názov nepôvodného druhu a počet jedincov, ktoré sa plánujú vysádzať, pestovať alebo vypúšťať alebo výmeru plochy, na akej sa plánujú vysádzať alebo pestovať,

c)

lokalitu plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov s uvedením katastrálneho územia a čísla parcely katastra nehnuteľností,

d)

dôvod plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov,

e)

obdobie plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov,

f)

spôsob odstránenia alebo odchytu jedincov, ak je ich pestovanie alebo vypustenie dočasného charakteru, a spôsob nakladania s nimi,

g)

spôsob uvedenia plochy po ukončení pestovania do stavu podľa druhu pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností.

(4)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 3 zákona sa prihliada na

a)

krajinu pôvodu jedincov a ich genetický pôvod vrátane krížencov,

b)

biológiu druhu, spôsob rozmnožovania, schopnosť adaptácie na iné prostredie, trofické nároky, priemernú dĺžku života a u druhov živočíchov ich migračné správanie,

c)

možné vplyvy na pôvodné druhy a prírodné biotopy vrátane možnosti kríženia sa s pôvodnými druhmi a rizika prenosu chorôb na pôvodné druhy,

d)

klimatické a ekologické podmienky lokality plánovanej výsadby, pestovania a vypustenia nepôvodného druhu,

e)

predchádzajúci a súčasný výskyt nepôvodného druhu v lokalite a jeho vplyv na pôvodné druhy a prírodné biotopy,

f)

osobitné záujmy ochrany prírody v lokalite plánovanej výsadby, pestovania a vypustenia nepôvodného druhu a v jej okolí,

g)

metódy odstraňovania nepôvodných druhov a ich sprievodné vplyvy a iné nakladanie s nimi.

§ 3

Zoznam chránených rastlín a zoznam chránených živočíchov (§ 33 ods. 1 a 5 zákona)

(1)

Zoznam chránených rastlín je uvedený v prílohe č. 4.

(2)

Zoznam chránených živočíchov je uvedený v prílohe č. 5.

§ 4

Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín (§ 34 ods. 4 zákona)

(1)

Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je ochrana ich biotopov a bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na chránenú rastlinu a jej biotop.

(2)

Ochrana chránených rastlín zahŕňa najmä

a)

ochranu chránených rastlín v ich prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 45 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona,

b)

ochranu prirodzených a účelovo vytvorených biotopov chránených rastlín,

c)

ochranu chránených rastlín pred nepovoleným nakladaním s nimi,

d)

opatrenia starostlivosti o populácie chránených rastlín a ich biotopy, najmä vytváranie vhodných podmienok na život chránených rastlín a navrátenie vymiznutých chránených rastlín do ich biotopov.

§ 5

Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje (§ 35 ods. 9 zákona)

(1)

Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich biotopov a bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu alebo úspešnosť reprodukcie chráneného živočícha.

(2)

Ochrana chránených živočíchov zahŕňa najmä

a)

ochranu chránených živočíchov v ich prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených v § 44 a § 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona,

b)

ochranu prirodzených a účelovo vytvorených biotopov chránených živočíchov najmä miest ich hniezdenia, rozmnožovania, odpočinku, zhromažďovania a zimovania,

c)

ochranu chránených živočíchov pred nepovoleným nakladaním s nimi,

d)

opatrenia starostlivosti o populácie chránených živočíchov a ich biotopy, najmä vytváranie vhodných podmienok na život chránených živočíchov vrátane podmienok na ich hniezdenie, rozmnožovanie a odpočinok na budovách alebo komínoch budov a navrátenie vymiznutých chránených živočíchov do ich biotopov,

e)

opatrenia na zamedzenie antropického vplyvu spôsobujúceho zmenu prirodzeného správania chránených živočíchov, najmä synantropizáciu jedincov vo vzťahu k získavaniu potravy.

(3)

Pri uskutočnení stavby alebo stavebných a udržiavacích prác na stavbe, najmä na obvodových plášťoch a strešných konštrukciách trojpodlažných a viacpodlažných budov sa zisťuje výskyt chránených živočíchov a navrhujú sa opatrenia na ich ochranu a starostlivosť o ne a ich biotopy na základe odborného posudku, ktorý vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo ňou poverená osoba.

(4)

Preukázanie úhynu chránených živočíchov potvrdením veterinárneho lekára sa vzťahuje na plazy, vtáky a cicavce, okrem jedincov v rehabilitácii v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona, ktorá trvá najviac 12 mesiacov.

§ 6

Zoznam druhov vtákov, na ktoré sa nevzťahujú vybrané zákazy druhovej ochrany (§ 35 ods. 5 zákona)

Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu držať, chovať v ľudskej opatere, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu, ak sú nadobudnuté v súlade so zákonom, je uvedený v prílohe č. 6.

§ 7

Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov (§ 36 ods. 2 zákona)

Zakázanou metódou a prostriedkom odchytu a usmrcovania chránených živočíchov je pre

a)

vtáky a cicavce použitie

1.

oka, lepu, háčika, siete, nášľapnej pasce alebo čeľusťovej pasce,

2.

pasce založenej na princípe neselektívneho odchytu alebo pasce, ktorá pri použití chytá neselektívne,

3.

pasce na lov vtákov,

4.

slepého, zmrzačeného alebo inak hendikepovaného živočícha slúžiaceho ako návnada,

5.

magnetofónu alebo iného nosiča zvuku,

6.

elektrického alebo elektronického zariadenia schopného zabíjať alebo omráčiť,

7.

umelého svetelného zdroja,

8.

zrkadla alebo iného oslňujúceho zariadenia,

9.

zariadenia na osvetľovanie cieľov,

10.

pozorovacieho zariadenia na nočné strieľanie s elektronickým zväčšením obrazu alebo konvertorom obrazu alebo iného podobného zariadenia umožňujúceho streľbu v noci,

11.

výbušniny,

12.

kuše alebo luku,

13.

chemikálie, jedu, návnady s jedom alebo s anestetikom alebo návnady, ktorá obsahuje chemickú látku, ktorá môže spôsobiť usmrtenie alebo nefunkčnosť fyziologických orgánov živočícha,

14.

plynu alebo dymu,

15.

samonabíjacej alebo samočinnej zbrane strieľajúcej jednotlivo alebo dávkou so zásobníkom, ktorý môže obsahovať viac ako dva náboje,

16.

oloveného streliva pri love vtákov v mokradiach [§ 2 ods. 2 písm. g) zákona],

17.

lietadiel, plavidiel, motorových vozidiel, snežných skútrov alebo iných vozidiel,

b)

ryby použitie

1.

elektriny so striedavým prúdom,

2.

výbušniny,

3.

chemikálie, jedu alebo návnady s jedom alebo s anestetikom,

4.

umelého svetelného zdroja,

5.

strelnej zbrane,

6.

inej metódy a prostriedku odchytu a usmrcovania zakázaného podľa osobitného predpisu.1)

§ 8

Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybrané podmienky druhovej ochrany a podrobnosti o nich (§ 37 zákona)

(1)

Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných podmienok druhovej ochrany a podrobnosti o nich sú uvedené v prílohe č. 7.

(2)

Pri odchyte a usmrcovaní vybraných druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 7 je zakázané používať metódy a prostriedky uvedené v § 7.

§ 9

Zoznam druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia (§ 17 ods. 2 zákona)

(1)

Druhy rastlín európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy rastlín národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené v zozname uvedenom v prílohe č. 4.

(2)

Druhy živočíchov európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy živočíchov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené v zoznamoch uvedených v prílohách č. 5 a 7.

§ 10

Zoznam chránených nerastov a chránených skamenelín a podrobnosti o ich ochrane a odbere (§ 33 ods. 2 a 5 a § 38 ods. 10 zákona)

(1)

Chráneným nerastom je

a)

nález nového nerastu z územia Slovenskej republiky, ktorý je prvýkrát opísaný pre vedu, uvedený v prílohe č. 8 časti A (ďalej len „typový nerast“),

b)

nerast predstavujúci prírodný prvkok alebo chemickú zlúčeninu zväčša s kryštálovou štruktúrou, ktoré vznikli v dôsledku geologických procesov na území Slovenskej republiky, uvedený v prílohe č. 8 časti B,

c)

sintrová výplň jaskyne, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky, uvedená v prílohe č. 8 časti C,

d)

meteorit nájdený na území Slovenskej republiky.

(2)

Chránenou skamenelinou je

a)

nález nového druhu alebo nižšej taxonomickej jednotky skamenelého organizmu, jeho zvyškov alebo stôp po jeho živote z územia Slovenskej republiky, ktorý je prvýkrát opísaný pre vedu, uvedený v prílohe č. 9 časti A (ďalej len „typová skamenelina“),

b)

skamenelina dostatočne zachovaná na jej spoľahlivé určenie, ktorá je zvyškom fosílnej rastliny alebo živočícha, ich odtlačkov alebo stôp ich činnosti z územia Slovenskej republiky, uvedená v prílohe č. 9 časti B.

(3)

Ochrana chráneného nerastu a chránenej skameneliny zahŕňa

a)

zachovanie mineralogicky najcennejších nerastov a paleontologicky najcennejších skamenelín bez zmeny na mieste ich prirodzeného nálezu, ak im nehrozí poškodenie alebo zničenie v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti,

b)

ochranu miesta ich prirodzeného nálezu,

c)

ich odber z miesta prirodzeného nálezu oddelením nerastu, jeho agregátu alebo skameneliny s časťou horninového alebo minerálneho podkladu od pôvodného horninového alebo minerálového prostredia na ich identifikáciu alebo vedecké skúmanie s následným uložením v zbierkach takým spôsobom, že sa nepoškodia,

d)

ich ochranu ako predmetov múzejnej hodnoty vrátane zabezpečenia trvalej odbornej starostlivosti o ne,

e)

ich trvalé zachovanie v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach na území Slovenskej republiky,

f)

ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi.

(4)

Odber vzoriek chráneného nerastu a chránenej skameneliny z miesta prirodzeného nálezu, pri ktorom sa nepoškodí podstata chráneného nerastu a chránenej skameneliny, možno uskutočniť, ak

a)

nie je možné zabezpečiť ich ochranu pred poškodením alebo zničením v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti,

b)

je odber potrebný na ich identifikáciu a vedecké skúmanie.

(5)

Odobratý chránený nerast a chránená skamenelina sa prednostne uložia v zbierkach tých štátnych múzeí s prírodovedným zameraním, do ktorých podľa ich významu patria a ktoré majú na ich ochranu vytvorené vhodné podmienky; typová skamenelina sa uloží v zbierkach Slovenského národného múzea.

(6)

Odobratým chráneným nerastom a chráneným skamenelinám uloženým v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach sa musí zabezpečiť trvalá odborná starostlivosť, ktorou sa rozumie uloženie chránených nerastov a chránených skamenelín v priestoroch bez škodlivých chemických a mechanických vplyvov, ich zabezpečenie pred odcudzením a ich nezameniteľné označenie; za nezameniteľné označenie sa považuje uvedenie najmä názvu chráneného nerastu a chránenej skameneliny, miesta prirodzeného nálezu, roku nálezu alebo odobratia vzorky a pridelenie evidenčného čísla. Na ochranu chránených nerastov a chránených skamenelín ako predmetov múzejnej hodnoty uložených v múzejných zbierkach sa vzťahuje osobitný predpis.2)

(7)

Trvalé zachovanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach na území Slovenskej republiky sa nevzťahuje na výmenu zbierok múzeí a vedeckých pracovísk, ak nejde o typový nerast a typovú skamenelinu.

(8)

Potvrdenie o oznámení nálezu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 10, je dokladom, ktorý potvrdzuje oznámenie nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny na mieste ich prirodzeného nálezu, ako aj nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny odobratých z miesta prirodzeného nálezu. Identifikácia nálezu sa uskutočňuje v súčinnosti s vedeckými pracoviskami, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť v geologických vedách, v odbore mineralógia alebo paleontológia. Potvrdenie o oznámení nálezu je verejná listina. Pri každej zmene držiteľa chráneného nerastu a chránenej skameneliny sa originál potvrdenia odovzdá novému držiteľovi. Ak ide o trvalý vývoz chráneného nerastu a chránenej skameneliny, originál potvrdenia o oznámení nálezu sa odovzdá ministerstvu.

§ 11

Evidenčný zoznam chránených rastlín

(1)

Evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“) sa vedie osobitne pre každý rod chránených rastlín a údaje sa do neho zapisujú podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 11.

(2)

Súčasťou evidenčného zoznamu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránenej rastliny, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania osoby, od ktorej je chránená rastlina nadobudnutá,

b)

hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich nadobudnutia,

c)

údaje preukazujúce pôvod chránenej rastliny podľa prílohy č. 12,

d)

dátum nadobudnutia chránenej rastliny, napríklad dátum odobratia chránenej rastliny z voľnej prírody alebo jej umelého rozmnoženia.

(3)

Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a označuje odtlačkom pečiatky okresného úradu.

(4)

Chránená rastlina sa do evidenčného zoznamu zapisuje v deň jej nadobudnutia.

(5)

Chránená rastlina sa vyraďuje z evidenčného zoznamu v deň jej predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

§ 12

Druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií

(1)

Do druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta“) sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 13. Druhová karta sa nevedie pre druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise.3)

(2)

Chránený živočích sa do druhovej karty zapisuje v deň jeho narodenia, vyliahnutia alebo iného nadobudnutia.

(3)

Chránený živočích sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň jeho predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

§ 13

Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere

(1)

Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“) sa vedie osobitne pre každý druh chráneného živočícha. Z knihy chovu sa nesmú vyberať listy a vkladať do nej nové listy. V knihe chovu sú jednotlivé strany očíslované a označené odtlačkom pečiatky okresného úradu. Na prvej strane knihy chovu je uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania držiteľa, miesto chovu s uvedením presnej adresy a evidenčné číslo držiteľa.

(2)

Evidencia chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu chránených živočíchov určených na iné účely.

(3)

Do knihy chovu sa zapisuje

a)

evidenčné číslo držiteľa,

b)

novonadobudnutý chránený živočích v deň jeho nadobudnutia,

c)

pohlavie chráneného živočícha, ak je ho možné určiť,

d)

každá zmena v stave chránených živočíchov a ich vývinových štádií v deň zmeny s uvedením jej dátumu a hmotnosti alebo množstva chránených živočíchov, ktorých sa zmena týka,

e)

vyradenie chránených živočíchov v deň jeho uskutočnenia s uvedením dátumu a hmotnosti alebo množstva vyradených chránených živočíchov a evidenčného čísla, mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo názvu alebo obchodného mena a sídla alebo miesta podnikania nového držiteľa,

f)

dátum a hmotnosť alebo množstvo chránených živočíchov v deň ich úhynu a príčina úhynu,

g)

údaj o pôvode chráneného živočícha podľa prílohy č. 12,

h)

spôsob nadobudnutia,

i)

iný údaj o držbe a chove v ľudskej opatere.

(4)

Súčasťou knihy chovu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chráneného živočícha, ktorý obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania osoby, od ktorej je chránený živočích nadobudnutý,

b)

hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,

c)

údaje preukazujúce pôvod chráneného živočícha podľa prílohy č. 12,

d)

dátum nadobudnutia chráneného živočícha, napríklad dátum odobratia chráneného živočícha z voľnej prírody alebo jeho vyliahnutia, ak ide o chov v ľudskej opatere.

(5)

Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzatvára k 31. decembru a do evidencie nového roka sa prenesú údaje o hmotnosti alebo množstve chránených živočíchov, ktoré tvoria základnú chovnú skupinu a pomere ich pohlaví, hmotnosti alebo množstve vývinových štádií chránených živočíchov a nedospelých chránených živočíchov a pôvode držaných chránených živočíchov.

§ 14

Obsah a vzor preukazu o pôvode chráneného živočícha a postup pri jeho zabezpečení a vyplnení (§ 42 ods. 15 zákona)

(1)

Preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode“) sa bezodkladne vydá na konečné vývinové štádium chráneného živočícha. Preukaz o pôvode sa nevydá pre chránené živočíchy, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona na dobu kratšiu ako 12 mesiacov a pre druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise.3)

(2)

Preukaz o pôvode sa vydá osobitne pre každého chráneného živočícha len jedenkrát.

(3)

Do preukazu o pôvode sa zapisujú údaje o držiteľovi chráneného živočícha a chránenom živočíchovi. Vzor preukazu o pôvode je uvedený v prílohe č. 14.

(4)

Ak chránený živočích uhynie a držiteľ si ho chce ponechať vypreparovaného ako dermoplastický preparát v celku, vyznačí dátum úhynu v preukaze o pôvode, ktorý ďalej slúži na preukázanie jeho pôvodu podľa § 42 zákona. Ak si držiteľ nechce ponechať uhynutého chráneného živočícha ako dermoplastický preparát v celku, originál preukazu o pôvode bezodkladne odovzdá okresnému úradu podľa miesta držby jedinca.

§ 15

Podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch (§ 65a ods. 3 zákona)

Súčasťou evidencie chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, ktorú vedie organizácia ochrany prírody, sú aj kópie dokladov, ktoré sa uchovávajú podľa § 68 písm. t) zákona a zasielajú sa písomne alebo elektronicky organizácii ochrany prírody do desiateho dňa kalendárneho mesiaca podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.

§ 16

Podrobnosti o evidencii nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchov [§ 65a ods. 2 písm. c) zákona]

Evidencia nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchov, ktorú vedie organizácia ochrany prírody v elektronickej podobe, obsahuje

a)

vedecké meno a slovenské meno chráneného živočícha,

b)

počet jedincov,

c)

pohlavie a vek jedinca a údaje o jeho nezameniteľnom označení, ak sú známe,

d)

stav jedinca a jeho zranenia pri nájdení,

e)

dátum, čas a miesto nálezu s jeho bližším určením, najmä uvedením GPS súradníc, ak sú známe,

f)

opis situácie, ako k nálezu došlo,

g)

údaje o nakladaní s jedincom od jeho nájdenia po odovzdanie, najmä údaje o kŕmení alebo podávaní liekov,

h)

opis činnosti, pri ktorej došlo k poraneniu, poškodeniu, úhynu alebo náhodnému odchytu alebo usmrteniu jedinca, ak je známy,

i)

predpokladanú príčinu poranenia, poškodenia, úhynu alebo náhodného odchytu alebo usmrtenia jedinca,

j)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu nahlasujúcej osoby a telefonický kontakt na ňu,

k)

údaje o určení ďalšieho nakladania s jedincom vrátane určenia dĺžky rehabilitácie.

§ 17

Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní chránených živočíchov (§ 43 ods. 5 zákona)

(1)

Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov sa považuje

a)

nedeliteľný, nesnímateľný krúžok bez prerušenia alebo spojenia umiestnený na nohe chráneného živočícha, ktorý sa nedá sňať bez jeho poškodenia alebo poškodenia chráneného živočícha a na ktorom je vyrazené jedinečné a nezameniteľné číslo, ktoré je evidované v druhovej karte,

b)

injekčný transpondér (ďalej len „mikročip“) na elektronickú identifikáciu živých chránených živočíchov určený okresným úradom a aplikovaný veterinárnym lekárom alebo ním poverenou osobou; aplikáciu mikročipu spolu s identifikačným kódom, ktorý je jedinečný a nezameniteľný, písomne potvrdzuje veterinárny lekár alebo ním poverená osoba, alebo

c)

iné vhodné nezameniteľné označenie určené okresným úradom na základe stanoviska organizácie ochrany prírody, ak označenie podľa písmen a) a b) nie je možné aplikovať.

(2)

Vtáky vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere sa označujú podľa odseku 1 písm. a). Ak sa na základe stanoviska organizácie ochrany prírody tento spôsob nemôže aplikovať pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. b).

(3)

Vtáky, ktoré nie sú vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere, a iné živé stavovce sa označujú podľa odseku 1 písm. b). Ak sa na základe stanoviska organizácie ochrany prírody vydaného na základe potvrdenia od veterinárneho lekára tento spôsob nemôže aplikovať pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. c), najmä pomocou špecificky očíslovaných krúžkov, pások, štítkov, tetovaní alebo iným vhodným spôsobom.

(4)

Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov sa tiež považuje profil DNA, ak jeho vykonanie nariadi orgán ochrany prírody na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov.

(5)

Nezameniteľné označenie sa nevykonáva

a)

na mláďatách cicavcov v období dojčenia, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav,

b)

na vajciach vtákov a na ich mláďatách, ak ostávajú v hniezde alebo v starostlivosti rodičov, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav, a to najdlhšie do troch mesiacov veku,

c)

na vajciach plazov a na ich mláďatách, a to do troch mesiacov veku, ak ostávajú u pôvodného držiteľa,

d)

na živočíchoch, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona na ich ošetrenie alebo rehabilitáciu na čas kratší ako 12 mesiacov,

e)

ak ide o druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise,3) alebo

f)

ak podľa stanoviska organizácie ochrany prírody vydaného na základe potvrdenia od veterinárneho lekára fyzické vlastnosti chráneného živočícha neumožňujú bezpečnú aplikáciu žiadneho spôsobu označenia.

(6)

Ak sa nezameniteľné označenie nevykonáva z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. f), zaznamená sa skutočnosť, že chránený živočích nie je nezameniteľne označený, v druhovej karte a v preukaze o pôvode, alebo ak môže byť bezpečne nezameniteľne označený neskôr, uvedie sa v nich dátum, dokedy chránený živočích musí byť nezameniteľne označený, alebo iná vhodná podmienka.

(7)

Ak označovanie živých chránených živočíchov vyžaduje upevnenie štítka, pásky, krúžku alebo iného zariadenia, označenie časti živočíšneho tela alebo implantáciu mikročipov, vykoná sa s ohľadom na zdravie a prirodzené správanie daného chráneného živočícha.

§ 18

Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti a o sprístupňovaní a prevádzkovaní jaskyne alebo jej časti (§ 24 ods. 22 zákona)

(1)

Žiadosť o vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti (ďalej len „sprístupnenie jaskyne“) podľa § 24 ods. 15 zákona obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

odôvodnenie požadovaného využívania jaskyne.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí

a)

zámer sprístupnenia jaskyne vypracovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 15,

b)

súhlas Štátnej kúpeľnej komisie,4) ak ide o jaskyňu sprístupnenú na liečebné účely,

c)

vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy z hľadiska ochrany vodných pomerov,5) ak ide o jaskyňu s vodným tokom alebo stojacími vodami,

d)

stanovisko obvodného banského úradu6)

e)

stanovisko Slovenskej speleologickej spoločnosti,

f)

stanovisko správcu jaskyne,

g)

stanovisko vlastníka, správcu alebo nájomcu dotknutých pozemkov.

(3)

Žiadateľ môže v žiadosti uviesť aj iné údaje a pripojiť iné doklady, ktoré preukazujú splnenie podmienok na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne.

(4)

Jaskyňu možno sprístupniť, ak

a)

zámerom sprístupnenia jaskyne je náučná prezentácia jej prírodných hodnôt alebo pobyt na liečebné účely, najmä na speleoterapiu alebo speleoklimatické pobyty,7)

b)

sprístupnením jaskyne nemôže dôjsť ku skutočnostiam uvedeným v § 24 ods. 15 zákona,

c)

rozmery a morfológia podzemných priestorov umožňujú viesť navrhovanú prehliadkovú trasu alebo upraviť priestory na liečebné účely a sprístupniť jaskyňu tak, že sa minimalizuje možné poškodenie hodnotných sintrových alebo iných útvarov, biotopov alebo archeologických a paleontologických nálezov,

d)

v priestoroch, ktoré sú súčasťou navrhovanej prehliadkovej trasy, alebo v priestoroch určených na liečebné účely netvoria netopiere v letnom období stále kolónie a v zimnom období zimujú len v malom počte,

e)

navrhovaná prehliadková trasa v jaskyni je dostatočne preskúmaná a zdokumentovaná,

f)

v jaskyni je zaistený bezpečný pohyb a pobyt návštevníkov.

(5)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne sa prihliada na

a)

odborné stanovisko organizácie ochrany prírody,

b)

rozhodnutia, stanoviská a iné doklady podľa odseku 2,

c)

vhodnosť a predpoklady jaskyne na jej kultúrno-výchovné alebo liečebné využívanie,

d)

vhodnosť navrhovaného spôsobu sprístupnenia jaskyne vzhľadom na prírodné hodnoty v podzemí a na povrchu, najmä na výskyt sintrových alebo iných útvarov, biotopov vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov alebo archeologických a paleontologických nálezov,

e)

aktuálnosť údajov prieskumu a výskumu jaskyne uvedených v zámere,

f)

rozsah plánovaných úprav, spôsob inštalácie osvetlenia a iných technických zariadení v jaskyni a uzáveru vchodov do jaskyne,

g)

návrh vedenia prehliadkovej trasy a spôsob jej vyznačenia v jaskyni,

h)

vhodnosť technických zariadení a vybavenia, ktoré sa plánujú využívať pri vykonávaní liečebných pobytov.

(6)

Pred začatím sprístupňovacích prác sa podrobne zdokumentujú prírodné a kultúrne hodnoty jaskyne, najmä pozdĺž plánovanej prehliadkovej trasy.

§ 19

Podrobnosti o primeranom hodnotení vplyvov na územia európskej sústavy chránených území (§ 28 ods. 16 zákona)

(1)

Účelom primeraného hodnotenia je zhodnotiť vplyvy plánu, programu alebo projektu (ďalej len „plán alebo projekt“) z hľadiska cieľov ochrany územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 (ďalej len „sústava Natura 2000“), a to samostatne, ako aj v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi. Obsah primeraného hodnotenia je uvedený v prílohe č. 16.

(2)

V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia vplyvy plánu alebo projektu, ktoré môžu nastať pri jeho príprave, realizácii, prevádzke alebo likvidácii. Rovnako sa hodnotia aj vplyvy jednotlivých častí a aktivít plánu alebo projektu a tiež kumulatívne vplyvy, synergické vplyvy a spolupôsobiace vplyvy iných plánov alebo projektov.

(3)

Pri identifikovaní priamo i nepriamo dotknutých území sústavy Natura 2000 sa berú do úvahy možné vplyvy vyplývajúce z charakteru plánu alebo projektu, ako aj ekologické špecifiká ich predmetov ochrany. Pri hodnotení vplyvu na migrujúce druhy, ktoré sú predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000, sa berie do úvahy nielen ich ovplyvnenie priamo v území sústavy Natura 2000, ale aj ovplyvnenie migračných koridorov, oblastí významných pre migrujúce druhy, ako aj potravných biotopov mimo týchto území.

(4)

Predmetom hodnotenia vplyvov je najmä možná reakcia predmetov ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000 na plán alebo projekt a jej dôsledky. Vplyvy sa vyhodnocujú pre každý druh a každý biotop, ktorý je predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000, osobitne.

(5)

Na hodnotenie vplyvov sa využívajú aktuálne údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov ochrany zabezpečené terénnymi prieskumami alebo monitoringom, ktorých metódy a výsledky sa uvedú v primeranom hodnotení. Hodnotenie vplyvov zahŕňa relevantné publikované a relevantné dostupné nepublikované údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov ochrany, ktoré môžu prispieť k náležitému zhodnoteniu vplyvov.

(6)

Vplyvy plánu alebo projektu sa hodnotia na základe cieľov ochrany stanovených pre územia sústavy Natura 2000 v dokumentoch starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny uvedených v § 26. Ak takéto ciele ochrany ešte nie sú pre územie sústavy Natura 2000 stanovené, pri hodnotení vplyvov sa predpokladá, že cieľom je najmenej zabezpečiť, že sa stav prírodných biotopov alebo biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nezhorší pod existujúcu úroveň a druhy, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nebudú podstatne rušené a súčasne nebude dotknutá účinnosť ochranných opatrení, ktoré je potrebné v tomto území prijať na zachovanie alebo zlepšenie ich stavu.

(7)

Významnosť vplyvov plánu alebo projektu na predmet ochrany územia sústavy Natura 2000 a tým na integritu tohto územia sa vyhodnocuje individuálne s ohľadom na ekológiu a zabezpečenie dlhodobého prežívania druhov a biotopov.

(8)

Závery primeraného hodnotenia musia byť odborne zdôvodnené. Súčasťou primeraného hodnotenia sú aj údaje o konzultáciách s odborníkmi na jednotlivé dotknuté predmety ochrany.

(9)

V primeranom hodnotení je potrebné vychádzať z princípu predbežnej opatrnosti vždy, ak nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť negatívny vplyv. Princíp predbežnej opatrnosti je potrebné použiť, aj ak neexistuje dostatok údajov o pláne alebo projekte alebo o pravdepodobnej reakcii predmetu ochrany na ich ovplyvnenie.

(10)

Ak sú v primeranom hodnotení identifikované mierne negatívne vplyvy, ktoré je možné minimalizovať alebo odstrániť zmierňujúcimi opatreniami, je potrebné takéto opatrenia navrhnúť. Návrhy zmierňujúcich opatrení je potrebné konzultovať s organizáciou ochrany prírody. Ak sú v primeranom hodnotení identifikované významné negatívne vplyvy, nie je možné podmieňovať ich významnosť realizáciou zmierňujúcich opatrení a preklasifikovať ich na mierne negatívne vplyvy.

(11)

V rámci primeraného hodnotenia sa vplyvy každého variantu plánu alebo projektu hodnotia osobitne. Ak je vplyv variantov na daný predmet ochrany územia sústavy Natura 2000 rovnaký, je možné ich vyhodnotiť spoločne.

(12)

V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia aj vplyvy na dotknuté územia sústavy Natura 2000, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.

§ 20

Podrobnosti o kompenzačných opatreniach (§ 28 ods. 16 zákona)

(1)

Kompenzačné opatrenia predstavujú súbor opatrení, ktorých vykonaním sa zabezpečí

a)

zlepšenie stavu biotopov alebo obnova biotopov v dotknutom území sústavy Natura 2000 alebo v inom území sústavy Natura 2000,

b)

obnova alebo vytvorenie biotopov v novej alebo rozšírenej lokalite, ktorá sa začlení do sústavy Natura 2000.

(2)

Kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) možno uskutočniť, len ak nemožno uskutočniť kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. a).

(3)

Súčasťou kompenzačných opatrení podľa odseku 1 môže byť aj opätovné zavádzanie druhov, ozdravenie alebo posilnenie populácie druhov, kúpa pozemkov, obmedzenie činností negatívne ovplyvňujúcich biotopy a druhy alebo podpora činností, ktoré ich priaznivo ovplyvňujú.

(4)

Vzor návrhu kompenzačných opatrení je uvedený v prílohe č. 17.

§ 22

Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie súhlasu na výrub drevín, o náležitostiach oznámenia výrubu drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín (§ 47 ods. 13 zákona)

(1)

Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu.

(2)

Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín.

(3)

Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné odumretie drevín alebo odstránenie drevín.

(4)

Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia. Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä:

a)

zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa na výsadbu,

b)

kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy v koreňovej mise dreviny,

c)

starostlivosťou o koreňovú misu dreviny s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho povrchu,

d)

vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,

e)

odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny,9)

f)

odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú ich stabilitu a okolie,

g)

vykonávaním nevyhnutných mechanických, biologických alebo iných opatrení proti škodcom a chorobám,

h)

ochranou drevín pred ich poškodením, najmä pri stavebnej činnosti,9)

i)

včasným ošetrením poranenia dreviny,

j)

odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny dreviny.

(5)

Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na ochranu chránených živočíchov. Ošetrovanie chránených stromov zabezpečuje organizácia ochrany prírody.

(6)

Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena ovocných drevín rastúcich v ovocných sadoch alebo záhradách s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na výsadbu nových ovocných drevín, pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov a druhov.

(7)

Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy alebo eróziu.

(8)

Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne,

c)

súhlas vlastníka alebo správcu pozemku, na ktorom drevina rastie, alebo súhlas nájomcu takéhoto pozemku, ak mu oprávnenie na výrub dreviny vyplýva z nájomnej zmluvy, a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie; ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, postačuje súhlas spoluvlastníkov, ktorí spolu majú väčšinový podiel na pozemku alebo súhlas pozemkového spoločenstva,

d)

špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,

e)

odôvodnenie žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny.

(9)

Doklady podľa odseku 8 písm. c) sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia stavby, pre ktorú možno pozemok, na ktorom drevina rastie, vyvlastniť.10)

(10)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na

a)

druh a zdravotný stav dreviny,

b)

funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,

c)

ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny.

(11)

Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra do konca februára.

(12)

Stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Výrub viac ako 50 stromov možno vyznačiť aj iným nezameniteľne vhodným spôsobom, najmä vymedzením okrajov rúbanej plochy tak, že sa vyznačia okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať, alebo vyznačením stromov, ktoré sa nesmú vyrúbať.

(13)

Krovité porasty určené na výrub sa vyznačujú plošne a nezameniteľne vhodným spôsobom.

(14)

Oznámenie o plánovanom výrube dreviny podľa § 47 ods. 7 zákona obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania oznamovateľa výrubu,

b)

označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne; pri plánovanom výrube v ochranných pásmach elektrických vedení sa ako doklad predkladá mapa s vyznačením osi elektrického vedenia a hraníc ochranného pásma, v ktorom sa plánuje výrub realizovať,

c)

špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,

d)

odôvodnenie nevyhnutnosti výrubu podľa osobitných predpisov,11) s uvedením konkrétneho ustanovenia, z ktorého vyplýva oprávnenie alebo povinnosť výrubu drevín,

e)

doklad preukazujúci oprávnenie na výrub, ak oprávnenie osobe nevyplýva priamo z osobitného predpisu.

(15)

Ustanovenie odseku 14 písm. c) sa nevzťahuje na oznámenia o plánovanom výrube podľa osobitného predpisu12) v ochranných pásmach elektrických vedení.

§ 24

Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny (§ 52 ods. 5 zákona)

(1)

Na označenie chránených území a ich ochranných pásiem okrem súkromných chránených území a obecných chránených území a na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú hraničné stĺpy s tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky13) (ďalej len „štátny znak“) a s nápisom bielej farby na tmavozelenom podklade s uvedením príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma; ochranné pásmo chráneného stromu sa označuje tabuľou so štátnym znakom, ak označenie samotného stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť, prírodný park a národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa na tabuli ich celý názov. Vzory tabúľ sú uvedené v prílohe č. 19.

(2)

Tabuľa na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30 cm, tabuľa na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem má rozmery 15 cm × 10 cm; jaskyne a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ.

(3)

Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený hranol s rozmermi 10 cm x 10 cm a dĺžkou 300 cm zabezpečený proti poveternostným vplyvom strieškou, tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm sa spravidla pripevňuje na kovovú rúrku s vhodným priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia a jeho ochranného pásma spravidla na priesečníku s pozemnou komunikáciou alebo chodníkom, najmä náučným chodníkom a turistickým chodníkom, na brehu ostrova, ak je ostrov súčasťou chráneného územia alebo jeho ochranného pásma alebo v primeranej vzdialenosti od jaskyne a prírodného vodopádu. Tabule na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu alebo sa citlivo umiestňujú na kôru kmeňa chráneného stromu.

(4)

Na označenie zón chránených území sa použije tabuľa so štátnym znakom podľa odsekov 1 a 2, pod ktorú sa umiestňuje tabuľa s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm s nápisom čiernej farby na bielom podklade v rámiku tmavozelenej farby s uvedením príslušnej zóny.

(5)

Ak je to potrebné na označenie hraníc chránených území a ich ochranných pásiem na vodnej hladine, použijú sa bóje. Štátny znak a nápis s uvedením príslušného chráneného územia a jeho ochranného pásma sa umiestňuje na časti bóje nad vodnou hladinou.

(6)

Na označenie súkromných chránených území a obecných chránených území sa používa tabuľa s osobitným označením, ktorá má rozmery 40 cm x 30 cm s názvom príslušného chráneného územia a inými doplňujúcimi údajmi napísanými zeleným písmom na bielom podklade.

(7)

Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 4 sa prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné prvky a ich ochranné pásma a zóny, ako aj zóny A a B národných parkov, prírodných parkov a chránených krajinných oblastí spravidla označujú aj pruhovým označením ich hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia alebo zóny prekrývajú s hranicami ochranného lesa,14) je potrebné označenie chráneného územia alebo zóny vykonať takým spôsobom, že nedôjde k zámene s označením ochranného lesa.

(8)

Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm oddelenými medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika. Dolný pruh prebieha len po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, jeho ochranného pásma alebo zón. Pri súbehu hraníc priľahlých chránených území, ich ochranných pásiem alebo zón sa orientácia dolného polpruhu na spoločnej hranici pravidelne strieda. Chránené územia sa označujú červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou a zóny modrou farbou.

(9)

Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia, jeho ochranného pásma a zón okrem chránenej krajinnej oblasti a jej zón, národného parku a jeho ochranného pásma a zón, prírodného parku a jeho zón a chráneného vtáčieho územia mimo lesných porastov sa vykoná kovovou rúrkou zapustenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.

(10)

Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem a zón, ak ju v teréne nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe podkladov na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.

(11)

Chránené územia a ich časti a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy môže organizácia ochrany prírody v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením, a to

a)

tabuľami s rozmermi 40 cm × 30 cm s doplňujúcimi informáciami o osobitne chránenej časti prírody a krajiny napísanými zeleným písmom na bielom podklade, ktorými môžu byť najmä názov, rozloha, charakteristika, spôsob vyznačenia hraníc chráneného územia v teréne; spravidla sa umiestňujú pod tabuľu so štátnym znakom,

b)

grafickými tabuľami s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm alebo tabuľami s textom, ktoré vyjadrujú niektoré zakázané alebo prikázané činnosti,

c)

panelmi rôznej veľkosti podávajúcimi špecializované informácie o náučných lokalitách alebo o náučných chodníkoch alebo ucelenejšie informácie o osobitne chránených častiach prírody a krajiny v turistických strediskách a na iných vhodných miestach.

(12)

Označenie podľa odseku 11 písm. c) môže so súhlasom orgánu ochrany prírody podľa § 52 ods. 3 zákona zabezpečiť aj iný subjekt ako organizácia ochrany prírody.

(13)

Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej pamiatky, chráneného areálu alebo chráneného stromu, možno vyznačiť hranice chráneného územia alebo ochranného pásma chráneného stromu jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.

§ 25

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny

(1)

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny hodnotí stav ochrany prírody, biodiverzity a krajiny na území Slovenskej republiky a určuje strategické ciele ich ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie s využitím inštitucionálnych, právnych a ekonomických nástrojov.

(2)

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny je podkladom na vypracovanie dokumentov podľa § 26 až 29.

§ 26

Dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny

(1)

Program starostlivosti o chránené územie určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie v nadväznosti na zóny alebo jednotky priestorového členenia územia s rovnakým spôsobom starostlivosti (ďalej len „ekologicko-funkčný priestor“), ak sú vymedzené, a vzhľadom ku kategórii chráneného územia podľa medzinárodných štandardov. Program starostlivosti o chránené územie sa vypracuje spravidla súbežne s projektom ochrany chráneného územia, a to aj pre jeho ochranné pásmo. Pri vzájomnom prekrytí jednotlivých kategórií chránených území sa spravidla vypracuje spoločný program starostlivosti. Obsah programu starostlivosti o chránené územie je uvedený v prílohe č. 20.

(2)

Program starostlivosti o chránený strom určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie. Program starostlivosti o chránený strom sa vypracuje aj pre jeho ochranné pásmo. Obsah programu starostlivosti o chránený strom je uvedený v prílohe č. 21.

(3)

Program starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov sa vypracuje, keď je pre tieto druhy potrebné zabezpečiť primerané opatrenia na celoslovenskej úrovni na zachovanie alebo obnovu ich priaznivého stavu. Obsah programu starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov je uvedený v prílohe č. 22.

(4)

Program záchrany chráneného územia sa vypracuje pri ohrození predmetu ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky, chráneného vtáčieho územia, súkromného chráneného územia, zón a častí zón chránenej krajinnej oblasti, prírodného parku a národného parku a určia sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chráneného územia je uvedený v prílohe č. 23.

(5)

Program záchrany chráneného stromu sa vypracuje pri ohrození chráneného stromu alebo jeho ochranného pásma a určia sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chráneného stromu je uvedený v prílohe č. 24.

(6)

Program záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov sa vypracuje pri ohrození chránených rastlín a chránených živočíchov a určia sa v ňom opatrenia na zlepšenie stavu druhu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov je uvedený v prílohe č. 25.

(7)

Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu určujú priority na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu v rámci Slovenskej republiky a biogeografických oblastí na jej území a pre územia európskeho významu určujú ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie. Vychádzajú predovšetkým z hodnotenia stavu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu a sú podkladom na vypracovanie programu starostlivosti o chránené územie a programu záchrany chráneného územia.

§ 27

Dokumenty územného systému ekologickej stability

(1)

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky je základom stratégie ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života na území štátu. Generel vyjadruje súčasný stav ekologickej kvality celého priestoru štátu a obsahuje východiská na dosiahnutie ekologickej stability; je podkladom na vypracovanie dokumentov regionálnych územných systémov ekologickej stability a dokumentov miestnych územných systémov ekologickej stability.

(2)

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa zameriava na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability a ekologickej konektivity spravidla na území okresu; tvorí podklad pre územný plán regiónu,15) územný plán obce16) a miestny územný systém ekologickej stability.

(3)

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla pre územie okresu okrem územia chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho ochranného pásma a prírodného parku, kde funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, program starostlivosti o národný park a program starostlivosti o prírodný park. Dokumenty regionálneho územného systému ekologickej stability okresov v územnom obvode kraja tvoria dokument regionálneho územného systému ekologickej stability tohto kraja. Obsah dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 26.

(4)

Dokument miestneho územného systému ekologickej stability je základným dokumentom na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability a ekologickej konektivity na miestnej úrovni; tvorí podklad pre územný plán obce a pre projekt pozemkových úprav.17)

(5)

Dokument miestneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla pre katastrálne územie. Obsah dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 27.

§ 28

Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1)

Projekt ochrany chráneného územia sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu ochrany chráneného územia a jeho ochranného pásma; nevypracuje sa pre obecné chránené územie. Obsah projektu ochrany chráneného územia je uvedený v prílohe č. 28. Projekt ochrany chráneného územia vyhotovuje odborne spôsobilá osoba v rozsahu uvedenom v tejto prílohe a po kladnom posúdení jeho opodstatnenosti ho dopracuje organizácia ochrany prírody.

(2)

Projekt ochrany chráneného stromu sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma. Obsah projektu ochrany chráneného stromu je uvedený v prílohe č. 29.

(3)

Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu obsahuje základné údaje o biotopoch a druhoch, ktoré sú predmetom ochrany územia, vymedzenie územia, podmienky ochrany a vymedzenie činností, ktoré môžu mať na predmet ochrany územia negatívny alebo pozitívny vplyv. Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu sa predkladá Európskej komisii vo formáte podľa osobitného predpisu.18)

(4)

Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny predstavujú poznatky o súčasnom stave základných zložiek prírody predovšetkým v chránených územiach a ich ochranných pásmach a v územiach navrhovaných na vyhlásenie ochrany.

(5)

Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov predstavujú kompletnú zbierku listinných, mapových, obrazových a iných dokumentov právneho, vedeckého, odborného, historického a populárno-náučného charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a využívania chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem.

(6)

Národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov sa vypracuje podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území Slovenskej republiky v súlade s medzinárodne platnými kritériami; je podkladom najmä na zaradenie jednotlivých druhov rastlín a živočíchov medzi chránené druhy a na určovanie ich spoločenskej hodnoty.

(7)

Národná databáza chránených druhov, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov sa skladá z národnej databázy chránených rastlín a chránených živočíchov, národnej databázy chránených nerastov a chránených skamenelín, národnej databázy biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a národnej databázy jaskýň a prírodných vodopádov.

(8)

Národná databáza chránených rastlín a chránených živočíchov eviduje zaznamenané výskytové údaje chránených druhov rastlín a živočíchov a je podkladom najmä na vypracovanie projektov ochrany, programov záchrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä názov druhu, charakter výskytu, početnosť, dátum nálezu, meno a priezvisko autora záznamu a zemepisné súradnice.

(9)

Národná databáza chránených nerastov a chránených skamenelín slúži na evidenciu identifikovaných chránených nerastov a chránených skamenelín, lokalít ich výskytu, miest uloženia a držby odobratých nálezov, zaznamenaných miest ich prirodzeného nálezu a na registráciu ďalšej dokumentácie.

(10)

Národná databáza biotopov európskeho významu a biotopov národného významu eviduje zaznamenané výskyty týchto biotopov a je podkladom najmä na vypracovanie projektov ochrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä kód a názov biotopu, rozlohu, lokalitné údaje a dátum záznamu.

(11)

Národná databáza jaskýň a prírodných vodopádov slúži na evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov. Obsahuje najmä opis ich prírodných hodnôt, lokalizáciu, ohrozenosť a registráciu písomnej a grafickej dokumentácie.

§ 29

Dokumenty starostlivosti o dreviny

Dokument starostlivosti o dreviny poskytuje prehľad o rozmiestnení, stave, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce, obsahuje návrhy na starostlivosť o dreviny a umiestnenie výsadby drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na rozhodovanie orgánov ochrany prírody. Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 30.

§ 30

Obstarávanie, vypracovanie, aktualizácia a uloženie dokumentácie ochrany prírody a krajiny

(1)

Pri obstaraní a vypracovaní dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa dbá na vzájomný súlad jednotlivých druhov dokumentácie a na zamedzenie zbytočným duplicitám.

(2)

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny podľa § 25 až 27 a § 29 sa vyhotovuje na obdobie najmenej desať rokov okrem programov záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, ktoré sa vyhotovujú na obdobie najmenej päť rokov. Ak sa zásadne zmenia podmienky a skutočnosti, na ktorých základe je táto dokumentácia schválená, príslušný orgán ochrany prírody zabezpečí jej zmenu alebo doplnenie aj pred uplynutím tohto obdobia.

(3)

Pri aktualizácii programu starostlivosti o chránené územie a programu starostlivosti o chránený strom sa zohľadní stav predmetov ochrany a vyhodnotí sa dosiahnutie cieľov a plnenie a účinnosť opatrení.

(4)

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je uložená

a)

na orgáne ochrany prírody príslušnom na jej schválenie; dokumentácia, ktorú schvaľuje vláda Slovenskej republiky, je uložená na ministerstve,

b)

v štátnom zozname (§ 23) alebo územne príslušnom organizačnom útvare organizácie ochrany prírody.

§ 31

Podrobnosti o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb a vedení tohto zoznamu (§ 55 ods. 9 zákona)

(1)

Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb fyzická osoba, v žiadosti uvedie

a)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty,

b)

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov na preukázanie bezúhonnosti,

c)

druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú má záujem vyhotovovať.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 žiadateľ pripojí

a)

overený doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní,

b)

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke jeho odbornej praxe,

c)

iné doklady a informácie o jeho odbornej profilácii,

d)

prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva svoju činnosť,

e)

súhlas s uverejnením údajov podľa odseku 1 písm. a) a c) vo vestníku ministerstva a na webovom sídle ministerstva.

(3)

Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb právnická osoba, v žiadosti uvedie

a)

názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty,

b)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty štatutárneho orgánu alebo jeho členov a zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 55 ods. 3 zákona,

c)

údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 55 ods. 3 zákona, na preukázanie bezúhonnosti,

d)

druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú má záujem vyhotovovať,

e)

stručnú charakteristiku predmetu činnosti a personálneho, technického a iného vybavenia.

(4)

K žiadosti podľa odseku 3 žiadateľ pripojí

a)

overenú listinu o vzniku,

b)

iné doklady a informácie o jeho odbornej profilácii,

c)

prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva svoju činnosť.

(5)

Ak ide o žiadosť podľa § 55 ods. 8 zákona, žiadateľ k žiadosti pripojí prehľad dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú za obdobie zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb vypracoval.

(6)

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie ministerstvo osobitne pre fyzické osoby a osobitne pre právnické osoby s uvedením údajov podľa odseku 1 písm. a) a odseku 3 písm. a) a druhu dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú odborne spôsobilá osoba vyhotovuje.

§ 32

Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny a správy o jeho výsledku (§ 56 ods. 7 zákona)

(1)

Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny je uvedený v prílohe č. 31.

(2)

Vzor správy o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, ktorý sa použije aj na priebežnú správu o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, je uvedený v prílohe č. 32. Správa sa odovzdáva v elektronickej podobe v informačnom systéme organizácie ochrany prírody.

§ 33

Podmienky zámeny pozemkov (§ 61 ods. 8 zákona)

(1)

Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania, formou zámeny pozemkov, sa poskytuje v prvom rade za pozemky, ktoré sa nachádzajú na území so štvrtým stupňom ochrany a piatym stupňom ochrany.

(2)

Pozemky nachádzajúce sa v chránenom území, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, sa v prvom rade zamieňajú za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú mimo chráneného územia.

(3)

Pozemky vo vlastníctve štátu nemožno zameniť, ak zámena pozemkov nie je možná z dôvodov ustanovených zákonom alebo osobitnými predpismi,19) ak ide o pozemky významné z hľadiska bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky alebo ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v chránenom území a ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody ich určí ako nevhodné na zámenu vzhľadom na ich význam z hľadiska ochrany prírody a krajiny.

(4)

Organizácia ochrany prírody na základe žiadosti vlastníka pozemku v chránenom území alebo z vlastného podnetu zasiela správcovi pozemkov vo vlastníctve štátu žiadosť o určenie pozemkov v jeho správe vhodných na zámenu spolu s odôvodnením zámeny pozemkov.

(5)

Žiadosť vlastníka pozemku v chránenom území obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

zoznam pozemkov vo vlastníctve žiadateľa navrhovaných na zámenu s uvedením katastrálneho územia a čísla parcely katastra nehnuteľností,

c)

určenie hodnoty pozemkov vo vlastníctve žiadateľa navrhovaných na zámenu,

d)

odôvodnenie zámeny pozemkov.

(6)

Správca pozemkov vo vlastníctve štátu podľa žiadosti organizácie ochrany prírody určí pozemky vhodné na zámenu a výsledok jej oznámi v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti. Ak správca pozemkov vo vlastníctve štátu nemá pozemky vhodné na zámenu v zmysle predloženej žiadosti, uvedie v oznámení dôvod podľa odseku 3, na základe ktorého nemôže byť pozemok vo vlastníctve štátu predmetom zámeny.

(7)

Na základe oznámenia správcu pozemkov vo vlastníctve štátu organizácia ochrany prírody prerokuje s vlastníkom dotknutých pozemkov v chránenom území a správcom pozemkov vo vlastníctve štátu návrh zámeny pozemkov.

(8)

Po vykonaní miestnej ohliadky zamieňaných pozemkov (§ 61a ods. 5 zákona) organizácia ochrany prírody spíše záznam a ak účastníci miestnej ohliadky potvrdia súhlas so zámenou pozemkov, organizácia ochrany prírody v súčinnosti s účastníkmi miestnej ohliadky zabezpečí podklady potrebné na vypracovanie a uzatvorenie zámennej zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve (§ 50 ods. 4 zákona).

§ 34

Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody (§ 72 ods. 9 zákona)

(1)

Návrh na zápis do zoznamu členov stráže prírody obsahuje

a)

meno, priezvisko a titul navrhovanej osoby,

b)

dátum a miesto jej narodenia,

c)

adresu trvalého pobytu,

d)

číslo občianskeho preukazu,

e)

navrhovaný obvod pôsobnosti, ktorý sa aspoň sčasti musí prekrývať s územným obvodom okresného úradu v sídle kraja.

(2)

K návrhu na zápis do zoznamu členov stráže prírody sa pripojí

a)

potvrdenie všeobecného lekára o zdravotnej, psychickej a fyzickej spôsobilosti vykonávať funkciu člena stráže prírody nie staršie ako jeden rok,

b)

doklad o úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti,

c)

fotografia s rozmermi 3 cm × 3,5 cm.

(3)

Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti člena stráže prírody zabezpečuje organizácia ochrany prírody v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky.

(4)

Príprava na skúšku odbornej spôsobilosti pozostáva zo školení, kurzov a workshopov súvisiacich so získavaním odborných znalostí a vedomostí potrebných na výkon funkcie člena stráže prírody, ako aj z účasti na činnosti stráže prírody a trvá až do vykonania skúšky odbornej spôsobilosti, najviac však jeden rok.

§ 35