Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Vzor preukazu člena stráže prírody a vzor odznaku člena stráže prírody (§ 74 ods. 3 zákona)

(1)

Preukaz člena stráže prírody je zelenej farby a má rozmery 8,6 cm x 5,4 cm. Na prednej strane preukazu je fotografia člena stráže prírody, evidenčné číslo, dátum vydania a platnosti preukazu, podpis prednostu okresného úradu v sídle kraja, odtlačok pečiatky okresného úradu v sídle kraja a nápisy STRÁŽ PRÍRODY a PREUKAZ člena stráže prírody. Na zadnej strane preukazu je titul, meno a priezvisko člena stráže prírody, dátum jeho narodenia a obvod jeho pôsobnosti. Preukaz člena stráže prírody obsahuje tiež ochranné znaky zabraňujúce falšovaniu. Vzor preukazu člena stráže prírody je uvedený v prílohe č. 33.

(2)

Odznak člena stráže prírody je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm × 5,5 cm, zelenej farby a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede odznaku člena stráže prírody je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji nápis STRÁŽ PRÍRODY a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor odznaku člena stráže prírody je uvedený v prílohe č. 34.

§ 36

Rovnošata zamestnancov ochrany prírody

(1)

Zamestnanci orgánu ochrany prírody a organizácie ochrany prírody (ďalej len „zamestnanec ochrany prírody“) spravidla nosia rovnošatu pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti.

(2)

Rovnošata zamestnancov ochrany prírody je zelenej farby a jej súčasťami sú tričko s krátkymi rukávmi, polokošeľa, košeľa s krátkymi a dlhými rukávmi, nohavice, nepremokavá zimná a letná bunda, flisová bunda, čiapka so šiltom, plátenný klobúk, zimná čiapka a opasok. Rovnošata sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave zamestnancov ochrany prírody.

(3)

Rovnošatu nemožno dopĺňať časťami iného oblečenia okrem osobných ochranných pracovných prostriedkov, upravovať jej vonkajší vzhľad a nosiť na rovnošate iné ako určené označenie. K rovnošate sa spravidla nosia hnedé alebo čierne topánky. V teréne je prípustné k rovnošate nosiť vysoké topánky alebo inú terénnu obuv.

§ 37

Označenie zamestnancov ochrany prírody

(1)

Označenie zamestnancov ochrany prírody sa skladá zo

a)

služobného odznaku,

b)

nášiviek na rovnošate,

c)

rukávovej pásky.

(2)

Služobný odznak je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm × 5,5 cm, sivostriebornej farby na prednej strane a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede služobného odznaku je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji je nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor služobného odznaku zamestnanca ochrany prírody je uvedený v prílohe č. 35.

(3)

Služobný odznak nosia zamestnanci ochrany prírody spravidla pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti. Služobný odznak je umiestnený pri nosení rovnošaty na ľavom náprsnom vrecku košele, bundy alebo odnímateľnej vložky.

(4)

Nášivka na rovnošate obsahuje znak orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody alebo organizačných útvarov organizácie ochrany prírody a umiestňuje sa na ľavom rukáve košele, polokošele, bundy a jej odnímateľnej vložky.

(5)

Rukávová páska sa umiestňuje po obvode celej ruky v ramennej časti, je snímateľná, zelenej farby a vyrobená z látky spojenej suchým zipsom alebo z gumy, má šírku 5 cm a nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY.

(6)

Rukávovú pásku nosia zamestnanci organizácie ochrany prírody spravidla pri výkone pracovnej činnosti mimo pracoviska, ak nie sú oblečení v rovnošate, a to najmä pri práci v teréne alebo kontrolnej činnosti.

§ 38

Spoločenská hodnota chránených rastlín

(1)

Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej republiky, je uvedená v prílohe č. 4 časti A.

(2)

Spoločenská hodnota húb uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na jednu plodnicu huby; ak sa nenachádzajú plodnice v lokalite, v ktorej sa druh vyskytuje, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.20)

(3)

Spoločenská hodnota lichenizovaných húb uvedená v prílohe č. 4 časti A sa v závislosti od druhu viaže na jednu stielku lichenizovanej huby alebo na 1 cm2 plochy porastenej lichenizovanou hubou; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.

(4)

Spoločenská hodnota machorastov uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na 1 cm^2 plochy porastenej machorastom; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.

(5)

Spoločenská hodnota cievnatých rastlín uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na jedného jedinca a pri drevinách sa pripočítava k spoločenskej hodnote drevín určenej podľa § 42.

(6)

Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré sa vyskytujú v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany.

(7)

Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis21) neustanovuje inak.

(8)

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chránenou rastlinou, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.

§ 39

Spoločenská hodnota chránených živočíchov

(1)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej republiky, je uvedená v prílohe č. 5 časti A.

(2)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak ide o živočíchy, ktoré sa vyskytujú v chránenom území.

(3)

Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis21) neustanovuje inak.

(4)

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chráneným živočíchom, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.

§ 40

Spoločenská hodnota vybraných druhov živočíchov

(1)

Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov je uvedená v prílohe č. 7.

(2)

Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak ide o živočíchy, ktoré sa vyskytujú v chránenom území.

§ 41

Spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín

(1)

Spoločenská hodnota chránených nerastov okrem typových nerastov, sintrovej výplne jaskyne a meteoritov je uvedená v prílohe č. 8 časti B; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu, rozmer nálezu a morfológiu a formu kryštálov.

(2)

Spoločenská hodnota sintrovej výplne jaskyne je uvedená v prílohe č. 8 časti C.

(3)

Spoločenská hodnota chránených skamenelín okrem typových skamenelín je uvedená v prílohe č. 9 časti B; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu a stav zachovania vzorky.

(4)

Spoločenská hodnota typových nerastov, meteoritov a typových skamenelín sa určuje znaleckým posudkom.

§ 42

Spoločenská hodnota drevín

(1)

Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 36. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín je uvedená druhovým menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu podľa prílohy č. 36, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu.

(2)

Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo výške menšej ako 130 cm nad zemou, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením. Ak rozkonárenie nie je jednoznačne určiteľné a meranie obvodu kmeňa z uvedeného dôvodu nie je možné uskutočniť, meria sa každý kmeň samostatne.

(3)

Ak nemožno vykonať priame meranie podľa odseku 2, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy č. 37.

(4)

Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov, pri ktorej sa jednotlivé kry vzájomne korunami dotýkajú.

(5)

Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného vekového štádia, alebo sa určí inou deduktívnou metódou. Výška sa určí ako priemerná biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných podmienkach v období stredného vekového štádia alebo sa určí inou deduktívnou metódou.

(6)

Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty sa za obvod kmeňa vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z hodnoteného stromu.

(7)

Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného priemetu koruny krov a krovitých porastov a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov 5 a 6, sa určuje na základe dôkazov o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.

(8)

Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 1 až 7 sa upravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 38. Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v prílohe č. 36 vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v prílohe č. 38.

(9)

Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 3, 6 a 7 sa neupravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 38 písm. a), b), d) a e).

§ 43

Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu

(1)

Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu je uvedená v prílohe č. 1 a viaže sa na 1 m^2 plochy biotopu.

(2)

Spoločenská hodnota sa pri poškodení a zničení biotopu európskeho významu a biotopu národného významu zvýši dvojnásobne, ak sa nachádza v chránenom území.

(3)

Spoločenská hodnota biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa zníži až o polovicu, ak sa poškodí alebo zničí biotop so zníženým stupňom zachovania jeho štruktúry a funkcií; spoločenská hodnota sa vtedy určuje znaleckým posudkom.

(4)

Za poškodenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje zásah do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k narušeniu špecifickej štruktúry biotopu, obmedzeniu jeho funkcií alebo obmedzeniu existenčných podmienok jeho typických druhov, pričom je ešte možná jeho obnova.

(5)

Za zničenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje zásah do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k úplnému zániku špecifickej štruktúry biotopu, jeho funkcií a existenčných podmienok jeho typických druhov.

§ 44

Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu (§ 97 ods. 1 zákona)

Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky je uvedený v prílohe č. 39.

§ 45

Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach na ochranu vybraných domestikovaných živočíchov, včelstiev a včelárskych zariadení pred určeným živočíchom (§ 98 ods. 1 zákona)

(1)

Poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred vznikom a počas vzniku škody:

a)

pri ovciach, kozách a dobytku je zabezpečený aktívny dohľad pastiera a prítomný pastiersky strážny pes, ktorý je voľne pustený pri stáde; aktívny dohľad pastiera sa nevyžaduje, ak sú zvieratá umiestnené v uzatvorenom objekte, ako je uzavretá ohrada, oplotenie, košiar alebo elektrický ohradník,

b)

umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za elektrickým ohradníkom,

c)

umiestnenie včelstiev a včelárskych zariadení v zamrežovanej kovovej klietke s veľkosťou oka najviac 10 cm x 10 cm alebo na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške aspoň 3 m nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov aspoň 60 cm,

d)

umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za uzavretou ohradou alebo oplotením v zastavanom území obce s výškou aspoň 140 cm alebo v uzavretej stavbe, ako je stajňa alebo maštaľ.

§ 46

Náležitosti žiadosti o poskytnutie náhrady škody a doklady a podklady, ktoré poškodený k žiadosti pripája (§ 100 ods. 5 zákona)

(1)

Žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje

a)

meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania žiadateľa,

b)

uvedenie miesta a rozsahu škody,

c)

označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona,

d)

opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody,

e)

spôsob poskytnutia náhrady škody.

(2)

K žiadosti o náhradu škody sa pripája

a)

lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby,

b)

výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby,

c)

doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch,

d)

doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách,

e)

iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody.

§ 47

Prechodné ustanovenia

(1)

Súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 7 ods. 3 zákona sa nevyžaduje na vypúšťanie pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss) a sivoňa potočného (Salvelinus fontinalis) do životného prostredia mimo chránených území s druhým až piatym stupňom ochrany do 31. decembra 2024.

(2)

Zákaz držby chránených rastlín podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona a zákaz držby chránených živočíchov podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona sa nevzťahuje na chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré nie sú chránenými rastlinami a chránenými živočíchmi do 1. júna 2021, ak ich držiteľ písomne oznámil ich držbu a spôsob nadobudnutia organizácii ochrany prírody do 31. decembra 2021.

§ 48

Záverečné ustanovenie

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 40.

§ 49

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1.

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní v znení vyhlášky č. 647/2008 Z. z.,

2.

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení vyhlášky č. 492/2006 Z. z., vyhlášky č. 638/2007 Z. z., vyhlášky č. 579/2008 Z. z., vyhlášky č. 173/2011 Z. z. a vyhlášky č. 158/2014 Z. z.

§ 50

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2021 okrem § 21 a 23 a prílohy č. 18, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2021 a § 45 ods. 2 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.

Ján Budaj v. r.