Zákon o elektronických komunikáciách

Čisté náklady univerzálnej služby sú všetky náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnej služby. Čisté náklady univerzálnej služby sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré by mu nevznikli, ak by univerzálnu službu neposkytoval. Metódu výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby úrad určí po verejnej konzultácii. Metóda výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby musí byť odôvodnená, zverejňuje sa vo vestníku a je súčasťou rozhodnutia podľa § 98 ods. 2.

(3)

Žiadosť o úhradu čistých nákladov univerzálnej služby, ktorá obsahuje výpočet a vyčíslenie čistých nákladov univerzálnej služby v súlade s metódou výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby podľa odseku 2, ktoré boli overené odborne spôsobilou a nezávislou osobou, ako aj podklady na výpočet čistých nákladov univerzálnej služby, môže poskytovateľ univerzálnej služby podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu čistých nákladov univerzálnej služby zaniká.

§ 101

(1)

Ak úrad na základe overenia čistých nákladov na základe metódy, ktorá bola súčasťou výzvy na určenie poskytovateľa univerzálnej služby podľa § 98 ods. 6 zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranou finančnou záťažou, rozhodne o výške úhrady čistých nákladov.

(2)

Úrad na základe predloženej žiadosti posúdi, či poskytovateľ univerzálnej služby plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a overí výpočet čistých nákladov univerzálnej služby, pričom prihliadne na trhovú výhodu, ktorú poskytovateľ univerzálnej služby poskytovaním univerzálnej služby alebo poskytovaním služieb podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, získal a posúdi, či poskytovanie univerzálnej služby predstavuje pre podnik neprimeranú finančnú záťaž. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a za týmto účelom nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa univerzálnej služby. Výsledky overenia podkladov, výšku vypočítaných čistých nákladov a metódu ich výpočtu úrad zverejní na svojom webovom sídle. Za neprimeranú finančnú záťaž sa považuje stav, keď čisté náklady univerzálnej služby dosahujú takú úroveň, že vzhľadom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

(3)

Na základe overenia a posúdenia skutočností podľa odsekov 1 a 2 úrad rozhodnutím potvrdí výšku čistých nákladov uvedenú v žiadosti poskytovateľa univerzálnej služby alebo žiadosti o úhradu čistých nákladov vyhovie len čiastočne, inak rozhodnutím žiadosť o úhradu čistých nákladov zamietne.

(4)

Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov univerzálnej služby alebo poskytovaní služieb podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 2.

§ 102

Financovanie povinnosti poskytovať univerzálnu službu

(1)

Ak úrad rozhodne o výške úhrady čistých nákladov podľa § 101 ods. 3, úrad zriadi a spravuje osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov, do ktorého je povinný prispievať podnik poskytujúci verejnú hlasovú službu a službu prístupu k internetu, ktorého objem výnosov, ak ide o podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, alebo objem príjmov, ak ide o podnik účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu v príslušnom finančnom roku na území Slovenskej republiky je rovný alebo je vyšší ako 1 000 000 eur.

(2)

Podnik povinný prispieť na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov a výšku úhrady na osobitný účet určí úrad pre každý podnik samostatne rozhodnutím. Výška úhrady konkrétneho podniku na osobitný účet sa určí z podielu ročných tržieb alebo príjmov z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu na území Slovenskej republiky konkrétneho podniku na celkových tržbách a príjmoch z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu všetkých podnikov, ktoré spĺňajú povinnosť prispievať na osobitný účet podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku.

(3)

Ak je osobitný účet zriadený, podnik musí na požiadanie každoročne oznámiť úradu výšku svojich výnosov, ak ide o podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, alebo príjmov, ak ide o podnik účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu dosiahnutých na území Slovenskej republiky v príslušnom kalendárnom roku za každú z týchto služieb samostatne, a to aj za predchádzajúce kalendárne roky špecifikované úradom. Na tento účel môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby nahliadnuť do účtovných kníh a účtovných dokladov podniku, a ak podnik výšku výnosov alebo príjmov úradu neoznámi, úrad výšku výnosov alebo príjmov takéhoto podniku určí odhadom.

(4)

Podnik povinný prispieť na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov je povinný uhradiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na osobitný účet úradom vypočítanú výšku úhrady.

(5)

Úrad zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom, ktorá obsahuje výšku úradom vypočítaných čistých nákladov, výhody na trhu, ktoré určený podnik získal poskytovaním povinností univerzálnej služby vrátane ich finančného ocenenia, a úhrady jednotlivých podnikov spolu so spôsobom ich výpočtu.

(6)

Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 103

Opatrenia na riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb

(1)

Podnik udržiava takú úroveň bezpečnosti a integrity sietí a služieb, ktorá zabezpečí kontinuitu poskytovania služieb. Na tieto účely je podnik povinný prijať vhodné a primerané technické, organizačné a personálne opatrenia na riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb, ktoré s ohľadom na technologický vývoj musia zabezpečiť úroveň bezpečnosti, ktorá je primeraná existujúcemu riziku.

(2)

Podnik, ktorý je prevádzkovateľom základnej služby116) prijíma a realizuje technické a organizačné opatrenia podľa tohto zákona a bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu.117) Ak sú technické a organizačné opatrenia podľa tohto zákona zároveň aj bezpečnostnými opatreniami podľa osobitného predpisu,117) podnik realizuje bezpečnostné opatrenia podľa osobitného predpisu.117)

(3)

Primerané technické a organizačné opatrenia zabezpečia najmä požiadavky týkajúce sa

a)

bezpečnosti sietí a zariadení v rozsahu

1.

fyzickej a environmentálnej bezpečnosti,

2.

bezpečnosti dodávok energie, záložného napájania a náhradných komponentov,

3.

kontroly prístupu k sieťam a integrity sietí,

b)

riešenia bezpečnostných incidentov v rozsahu

1.

postupov riešenia a nástrojov na odhaľovanie bezpečnostných incidentov,

2.

oznamovania bezpečnostných incidentov a súvisiacej komunikácie,

c)

riadenia kontinuity činností v rozsahu

1.

stratégie kontinuity služieb a plánovania pre nepredvídané udalosti,

2.

spôsobilosti obnovy po bezpečnostnom incidente,

d)

monitorovania, bezpečnostného auditu a testovania v rozsahu

1.

politík týkajúcich sa monitorovania a vedenia záznamov,

2.

cvičných plánov pre nepredvídané udalosti, testovania sieťových a informačných systémov,

3.

hodnotenia bezpečnosti siete alebo služby a monitorovania dodržiavania požiadaviek, ako aj ich súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,

4.

postupov vedúcich k odvráteniu bezpečnostného incidentu v prípade jeho zistenia alebo zistenia jeho hrozby,

e)

ďalších náležitostí vrátane šifrovania.

(4)

Podnik je povinný poskytovať úradu na základe jeho odôvodnenej žiadosti informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti jeho služieb a sietí vrátane bezpečnostných politík.

§ 104

Oznamovanie bezpečnostných incidentov

(1)

Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejne dostupné služby, je povinný bezodkladne informovať úrad o bezpečnostných incidentoch, ktoré majú významný vplyv na prevádzku sietí alebo poskytovanie služieb. Podnik oznamuje bezpečnostné incidenty prostredníctvom jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti. Podnik, ktorý je zároveň prevádzkovateľom základnej služby37) si oznámením bezpečnostného incidentu podľa osobitného predpisu37) splní povinnosť podľa prvej vety.

(2)

Pri posudzovaní významnosti vplyvu bezpečnostného incidentu na prevádzku sietí a s tým spojené poskytovanie služieb podniku sa zohľadňujú najmä tieto údaje, ak sú k dispozícii:

a)

počet užívateľov zasiahnutých bezpečnostným incidentom,

b)

dĺžka trvania bezpečnostného incidentu,

c)

veľkosť geografickej oblasti ovplyvnenej bezpečnostným incidentom,

d)

rozsah, v akom bezpečnostný incident ovplyvnil prevádzku sietí alebo poskytovanie služieb,

e)

rozsah, v akom bezpečnostný incident ovplyvnil ekonomické a spoločenské aktivity.

(3)

Za účelom plnenia povinností podľa odseku 1 je podnik povinný

a)

registrovať sa v jednotnom informačnom systéme kybernetickej bezpečnosti a oznamovať bezpečnostné incidenty,

b)

určiť kontaktnú osobu pre komunikáciu súvisiacu s oznamovaním bezpečnostných incidentov,

c)

poskytovať úradu potrebnú súčinnosť.

(4)

Ak je zverejnenie informácií o bezpečnostnom incidente vo verejnom záujme, je úrad oprávnený tieto informácie zverejniť alebo požiadať podnik o ich zverejnenie. Podnik je po doručení žiadosti úradu povinný informácie o bezpečnostnom incidente bezodkladne zverejniť. Náklady na zverejnenie informácií na základe žiadosti úradu znáša podnik.

(5)

Podnik je povinný informovať svojich užívateľov, ktorí môžu byť bezpečnostným incidentom dotknutí, o ochranných a nápravných opatreniach, ktoré môžu dotknutí užívatelia prijať, ak existuje konkrétna závažná hrozba vzniku bezpečnostného incidentu vo verejných sieťach alebo verejne dostupných službách. Ak je to odôvodnené, podnik je povinný informovať svojich užívateľov aj o samotnej hrozbe vzniku bezpečnostného incidentu podľa prvej vety.

(6)

Úrad je povinný

a)

informovať o významnom bezpečnostnom incidente národné regulačné orgány ostatných členských štátov a agentúru ENISA, ak je to opodstatnené z dôvodu rozsahu alebo závažnosti narušenia bezpečnosti alebo straty integrity,

b)

predkladať raz ročne Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o prijatých oznámeniach o narušení bezpečnosti alebo strate integrity.

§ 105

Záväzný pokyn

Na účely zabezpečenia bezpečnosti a integrity sietí podľa § 103 a 104 je úrad oprávnený vydať záväzný pokyn nevyhnutný na nápravu bezpečnostného incidentu alebo na zabránenie vzniku bezpečnostného incidentu, ak sa zistila jeho závažná hrozba, a určiť lehotu na jeho splnenie, ak opatrenia prijaté podnikom podľa § 104 nie sú dostatočné na odvrátenie tejto hrozby alebo na nápravu bezpečnostného incidentu. Úrad pred vydaním záväzného pokynu komunikuje s dotknutým podnikom prostredníctvom kontaktnej osoby podľa § 104 ods. 3 písm. b). Záväzný pokyn podľa prvej vety úrad odôvodní, pričom musí byť primeraný sledovanému účelu a technicky uskutočniteľný. Za škodu spôsobenú obmedzením kontinuity poskytovania sietí a služieb plnením povinnosti spôsobom podľa prvej vety podnik nezodpovedá.

§ 106

Bezpečnostný audit

Podnik je povinný podrobiť sa bezpečnostnému auditu, ktorý vykoná úrad alebo odborne spôsobilá a nezávislá osoba na pokyn úradu a poskytnúť úradu výsledky vykonaného auditu. Náklady na výkon bezpečnostného auditu znáša podnik. Audit vykonaný podľa osobitného predpisu118) je bezpečnostným auditom podľa tohto zákona.

§ 107

(1)

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti týkajúce sa primeraných technických a organizačných opatrení podľa § 103 ods. 3, kritérií posudzovania bezpečnostného incidentu podľa § 104 ods. 2, oznamovania bezpečnostných incidentov a zverejňovania informácií o bezpečnostných incidentoch podľa § 104 a výkonu bezpečnostného auditu podľa § 106.

(2)

Ustanovenia § 103 až 106 sa primerane vzťahujú aj na poskytovateľa verejne dostupnej služby, ktorý nie je podnikom.

§ 108

Ochrana proti rušeniu

(1)

Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

(2)

Prevádzkovať možno len také elektrické zariadenie alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.

(3)

Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné ochranné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.

(4)

Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.

(5)

Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu119) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu na ochranu osôb, ktorých život alebo zdravie je bezprostredne ohrozené, na ochranu ústavného zriadenia, na zachovanie bezpečnosti štátu, na zabezpečenie obrany štátu, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti, proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb, na zabránenie šírenia rádiových vĺn alebo na vykonanie vojenského výcviku; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb.

§ 109

(1)

Správa je informácia, ktorá sa vymieňa alebo prenáša medzi konečným počtom subjektov prostredníctvom verejne dostupnej služby, okrem informácie prenášanej ako súčasť rozhlasového alebo televízneho vysielania sieťou, ktorú nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, ktorý túto informáciu prijíma.

(2)

Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.

(3)

Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejne dostupnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejne dostupnej služby len vtedy, ak sa anonymizujú alebo ak s tým účastník alebo užívateľ verejnej siete alebo verejne dostupnej služby súhlasí v rozsahu a trvaní nevyhnutnom na poskytnutie služby s pridanou hodnotou alebo ak tak ustanovuje tento zákon. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.

(4)

Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových údajov alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.

(5)

Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupnú sieť alebo službu alebo poskytovateľ verejne dostupnej služby, je povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom jeho verejnej siete a verejne dostupných služieb. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.120) To nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti.

(6)

Podnik nezodpovedá za ochranu prenášaných správ, ak je možnosť ich priameho vypočutia alebo nechráneného získania v mieste vysielania alebo v mieste príjmu.

(7)

Zákaz uvedený v odseku 5 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.

(8)

Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.

(9)

Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi121) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,122) ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.

(10)

Zbor väzenskej a justičnej stráže je oprávnený získavať od podniku údaje účastníkov v rozsahu podľa § 110 ods. 2, pričom tento rozsah musí byť nevyhnutný na účely výkonu jeho pôsobnosti a plnenia úloh podľa osobitných predpisov;123) tento orgán je oprávnený využívať a uchovávať takto získané údaje len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu vzhľadom na účel, na ktorý sa údaje žiadali.

(11)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je oprávnený

a)

viesť register účastníkov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi podnikom a účastníkom a osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 86 ods. 1 písm. c) a § 87 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak,

b)

poskytnúť aj bez súhlasu účastníka informácie z registra uvedeného v písmene a) v rozsahu nevyhnutných údajov podľa § 110 ods. 2 ostatným podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejne dostupné služby.

§ 110

Ochrana osobných údajov

(1)

Ochrana osobných údajov sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Práva a povinnosti poskytovateľa verejne dostupnej služby súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa spravujú osobitným predpisom.40)

(2)

Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získava a spracováva údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a

a)

meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,

b)

obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie fyzickej osoby – podnikateľa,

c)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie právnickej osoby,

d)

emailová adresa, ak ju má osoba zriadenú.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, je pri porušení ochrany osobných údajov povinný postupovať podľa osobitného predpisu.124)

(4)

Na účely zisťovania, preverenia a kontroly totožnosti účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu a na účely podľa odseku 2, ako aj na aktualizáciu údajov sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.125) Na tieto účely je podnik oprávnený získavať a spracovávať biometrické údaje účastníka alebo osoby oprávnenej konať v mene účastníka, a to v rozsahu biometrickej charakteristiky hlasu, tváre a podpisu.

(5)

Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby prevádzkuje aplikačné rozhranie na účely získavania údajov z registra fyzických osôb a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov a sprístupňuje ho podniku na účely výkonu oprávnení podľa § 86 ods. 6 a podľa odseku 4. Podrobnosti o technických podmienkach prístupu k rozhraniu podľa prvej vety upravia podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby a podnik vzájomnou dohodou za nediskriminačných podmienok.

(6)

Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb a z evidencie občianskych preukazov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo vnútra a podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby. Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby je povinný minimálne päť rokov zaznamenávať kto, kedy a za akým účelom získaval údaje z registra fyzických osôb a z evidencie občianskych preukazov.

§ 111

(1)

Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 112 ods. 2 nie je týmto dotknuté.

(2)

Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, alternatívneho riešenia sporu podľa § 126, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 127 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.

(3)

Podnik je ďalej oprávnený spracúvať prevádzkové údaje a lokalizačné údaje v nevyhnutnom rozsahu aj bez súhlasu užívateľa na účely

a)

prevádzky siete, služby alebo siete a služby,

b)

vyúčtovania poskytnutej služby, fakturácie a preukázania nároku na úhradu za poskytnutú službu pri vymáhaní pohľadávok,

c)

vybavovania otázok, sťažností a reklamácií užívateľov,

d)

prevencie a odhaľovania bezpečnostných incidentov a protiprávnych konaní,

e)

poskytovania súčinnosti oprávneným orgánom štátu podľa § 117.

(4)

Poskytovateľ verejne dostupnej služby môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom a len v rozsahu a počas doby potrebnej na marketing služieb a zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.

(5)

Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.

(6)

Spracúvanie lokalizačných údajov podľa § 109 ods. 3 a podľa odseku 5 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejne dostupné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.

(7)

Pri tiesňovej komunikácii s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a čísel tiesňového volania určených národným číslovacím plánom podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho alebo odosielateľa SMS, ich lokalizačné údaje a údaje, ktoré označujú geografickú polohu ich koncového zariadenia získané prostredníctvom funkcionality koncového zariadenia, ak ich má podnik k dispozícii, a to aj vtedy, ak volajúci alebo odosielateľ SMS využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo odosielateľa SMS alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.

(8)

Podnik je povinný pri tiesňovej komunikácii s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a čísel tiesňového volania určených národným číslovacím plánom poskytnúť identifikáciu volajúceho a pri SMS prijatých na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ poskytnúť identifikáciu jej odosielateľa

a)

zobrazením telefónneho čísla,

b)

zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla alebo miesta podnikania účastníka.

(9)

Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.

(10)

Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 7 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom dopravy.

(11)

Na účely poskytovania informácií účastníkom vo verejnom záujme na základe § 83 ods. 8 písm. c) môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať lokalizačné údaje účastníkov aj bez súhlasu dotknutého účastníka.

§ 112

(1)

Na účely uchovávania údajov podľa tohto zákona sa rozumie

a)

označením užívateľa jedinečný identifikačný kód, prihlasovacie meno, alebo iný jedinečný znak, ktorý je pridelený účastníkovi pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb alebo užívateľovi pri registrácii služieb pripojenia k internetu alebo služieb komunikácie cez internet,

b)

označením bunky (cell ID) totožnosť bunky rádiovej mobilnej siete, z ktorej sa začalo alebo ukončilo volanie prostredníctvom mobilného koncového zariadenia,

c)

telefónnou službou volania zahrňujúce telefónne volania, hlasovú schránku, konferenčné volania a dátový prenos, doplnkové služby zahrňujúce presmerovanie volania a odovzdanie volania a posielanie správ a multimediálne služby zahrňujúce služby SMS, rozšírené mediálne služby (EMS) a služby MMS,

d)

neúspešným pokusom o volanie volanie, ktoré bolo úspešne spojené s koncovým zariadením volaného, ale takéto volanie nebolo volaným užívateľom alebo jeho koncovým zariadením prijaté, alebo do tohto volania bolo zasiahnuté správou siete.

(2)

Podnik je na účely poskytovania údajov podľa § 117 ods. 6 povinný uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán, na ktoré sa vzťahuje súhlas súdu alebo dodatočný súhlas súdu podľa § 117 ods. 7 a 8 alebo príkaz súdu podľa Trestného poriadku.

(3)

Údaje podľa odseku 2 podnik uchováva v rozsahu podľa prílohy č. 4, ak ich vytvára alebo spracúva pri poskytovaní služby alebo siete. Podnik uchováva údaje podľa odseku 2 súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie, ak ich podnik vytvára alebo spracúva a ukladá ich, ak ide o telefónne údaje, alebo zaznamenáva ich, ak ide o internetové údaje. Neuchovávajú sa údaje, ktoré sa týkajú nespojených volaní.

(4)

Podnik pri uchovávaní údajov podľa odseku 3 zabezpečí, aby

a)

uchovávané údaje mali rovnakú kvalitu a podliehali rovnakému zabezpečeniu a ochrane ako údaje podnikom spracúvané alebo uchovávané pri poskytovaní sietí alebo služieb,

b)

údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam na ochranu údajov proti náhodnému alebo protiprávnemu zničeniu, náhodnej strate alebo zmene, neoprávnenému alebo protiprávnemu uchovaniu, spracovaniu, prístupu alebo zverejneniu,

c)

údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam, ktoré zabezpečia, aby údaje mohli byť sprístupnené len oprávneným osobám konajúcim na základe poverenia alebo plnomocenstva podniku a orgánom činným v trestnom konaní, súdu alebo iným orgánom štátu a ich povereným alebo inak oprávneným príslušníkom, alebo zamestnancom,

d)

údaje na konci obdobia určeného na ich uchovávanie boli zlikvidované okrem údajov, ktoré boli poskytnuté a zabezpečené.

§ 113

Telefónny zoznam

(1)

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný bezplatne informovať svojich účastníkov

a)

o účele telefónneho zoznamu, ktorým je vyhľadávanie kontaktných údajov účastníkov na základe ich mena, priezviska alebo názvu, prípadne ďalších minimálnych identifikačných údajov, predtým než budú ich osobné údaje zaradené do telefónneho zoznamu poskytnutého verejnosti priamo v elektronickej alebo tlačenej forme alebo prostredníctvom informačnej služby o telefónnych číslach,

b)

o ďalších možnostiach využitia osobných údajov založených na vyhľadávacích funkciách v elektronických verziách telefónneho zoznamu.

(2)

Účastník, ktorý je fyzickou osobou, má právo určiť, či jeho osobné údaje budú zaradené do telefónneho zoznamu a ak áno, ktoré osobné údaje budú zaradené, ak sú relevantné na účel telefónneho zoznamu. Relevantnými údajmi fyzickej osoby na účely telefónneho zoznamu sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Nezaradenie osobných údajov účastníka do telefónneho zoznamu, overenie, opravy alebo ich odstránenie je bezplatné.

(3)

Podnik nesmie zverejniť osobné údaje účastníka vo svojom telefónnom zozname, ak k tomu účastník nedal súhlas, a nesmie ich poskytnúť iným podnikom alebo iným osobám, ktoré vydávajú telefónne zoznamy alebo poskytujú informačné služby o telefónnych číslach.

(4)

Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný na požiadanie iných podnikov alebo iných osôb, ktoré vydávajú verejné telefónne zoznamy alebo poskytujú verejné informačné služby o telefónnych číslach, im poskytovať relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné. Relevantnými údajmi o účastníkoch sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ak medzi príslušnými podnikmi nedôjde k dohode o poskytovaní relevantných údajov v lehote šiestich týždňov od doručenia žiadosti jedného z nich, úrad rozhodne o predmete sporu na návrh ktorejkoľvek zo strán.

§ 114

Prezentácia a zamedzenie identifikácie

(1)

Ak podnik ponúka službu

a)

prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volajúcemu možnosť jednoducho a bezplatne použiť službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho, a to individuálne pre jednotlivé volania alebo jednorazovým nastavením pre všetky volania,

b)

prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho a bezplatne zamedziť použitie služby zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho u prichádzajúcich volaní v odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä pracoviská, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery,

c)

prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho odmietnuť tie prichádzajúce volania, u ktorých volajúci použil službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho,

d)

prezentácie identifikácie volaného, musí ponúknuť volanému možnosť použiť jednoducho a bezplatne službu zamedzenia prezentácie svojej identifikácie volajúcemu.

(2)

Odsek 1 písm. a) sa vzťahuje aj na volania z členských štátov smerujúcich do tretích štátov, odsek 1 písm. b) až d) sa vzťahuje aj na prichádzajúce volania z tretích štátov.

(3)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejne dostupnú službu, môže dočasne zrušiť zamedzenie prezentácie volajúceho

a)

na základe žiadosti účastníka, ak je to technicky možné, ktorý požaduje zachytenie zlomyseľných alebo výhražných volaní; v tomto prípade podnik uchová a sprístupní za odplatu dotknutému účastníkovi identifikáciu volajúceho,

b)

pri núdzových volaniach koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania, na spracovanie lokalizačných údajov podľa § 109 ods. 3 a § 111 ods. 7 s cieľom odpovedať na takéto volania, a to pri dočasnom zákaze alebo neexistencii súhlasu dotknutého účastníka alebo užívateľa.

§ 115

Automatické presmerovanie volaní

Ak ide o služby umožňujúce presmerovanie volaní, podnik je povinný zabezpečiť, aby každý účastník mal možnosť jednoduchým spôsobom a bezplatne zrušiť automatické presmerovanie volania iniciované treťou osobou na jeho koncové zariadenie.

§ 116

Nevyžiadaná komunikácia

(1)

Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.

(2)

Priamym marketingom na účely tohto zákona sa rozumie akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.

(3)

Na účely priameho marketingu je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa.

(4)

Na účely získania predchádzajúceho súhlasu je zakázané používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ.

(5)

Za preukázateľný súhlas na účely tohto zákona podľa odseku 3 sa považuje súhlas spĺňajúci náležitosti podľa osobitného predpisu;126) osoba, ktorej bol takýto súhlas udelený, je povinná uchovávať trvanlivý nosič, na ktorom je zaznamenaný preukázateľný súhlas účastníka alebo užívateľa, po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu účastníkom alebo užívateľom podľa odseku 6. Osoba vykonávajúca priamy marketing je pri získavaní súhlasu účastníka alebo užívateľa povinná uviesť údaj o spôsobe, akým je možné súhlas jednoducho odvolať.

(6)

Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek predchádzajúci súhlas odvolať alebo namietnuť volanie za účelom priameho marketingu alebo získania súhlasu. Osoba, voči ktorej bol takýto súhlas odvolaný alebo voči ktorej bolo namietané volanie, je povinná účastníkovi alebo užívateľovi preukázateľne potvrdiť odvolanie takéhoto súhlasu alebo prijatie námietky volania a potvrdenie o odvolaní súhlasu alebo prijatie námietky volania uchovávať na trvanlivom nosiči po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu alebo namietania volania.

(11)

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o

a)

prevádzkových a technických parametroch zoznamu,

b)

rozsahu informácií vedených v zozname,

c)

spôsobe poskytnutia údajov zo zoznamu osobám podľa odseku 10, vrátane parametrov aplikačného rozhrania zoznamu umožňujúceho automatizované hromadné overovanie skupiny čísel,

d)

notifikácii uvedenia telefónneho čísla v zozname,

e)

spôsobe aktualizácie dátumu uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa odseku 9,

f)

výške, spôsobe výpočtu a platobných podmienkach úhrady podľa odseku 10,

g)

iných skutočnostiach potrebných pre zabezpečenie funkčnosti zoznamu.

(13)

Ak sa telefónne číslo používa na účely priameho marketingu v rozpore s účelom vymedzeným v individuálnom povolení na používanie čísel, za porušenie tejto povinnosti nezodpovedá držiteľ individuálneho povolenia, ktorý toto číslo poskytol inej osobe, ktorá z neho vykonáva priamy marketing, ak ho preukázateľne informoval o tom, že číslo nie je možné používať na účely priameho marketingu.

(14)

Ustanovenia odsekov 8 a 12 sa nevzťahujú na priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorá kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa získala v súvislosti s predajom podobného tovaru alebo služieb alebo s ktorým je v zmluvnom vzťahu alebo na účely priameho marketingu voči účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý si takúto komunikáciu sám vopred preukázateľne vyžiadal. Účastníkovi alebo užívateľovi sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každom kontaktovaní za účelom priameho marketingu, ak také použitie predtým neodmietol.

(15)

Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 3 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, a ak jeho kontaktné údaje na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom,127) alebo ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou. Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom.128)

§ 117

Telekomunikačné tajomstvo

(1)

Predmetom telekomunikačného tajomstva je

a)

obsah prenášaných správ,

b)

údaje komunikujúcej strany, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu ak sú spojené s údajmi podľa písmena a), c) alebo písmena d); predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,

c)

prevádzkové údaje,

d)

lokalizačné údaje.

(2)

Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.

(3)

Úrad, účastník a užívateľ, ktorého sa telekomunikačné tajomstvo týka, jeho oprávnení zástupcovia alebo právni nástupcovia, majú právo na sprístupnenie telekomunikačného tajomstva, ak ďalej nie je ustanovené inak.

(4)

Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 109 ods. 9 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 110 ods. 2.

(5)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 s výnimkou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4, iné údaje pridelené na identifikáciu účastníka a pridelené označenie užívateľa a statickej adresy internetového protokolu (IP); tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť elektronicky v šifrovanej forme. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.

(6)

Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov129) všetky podniku dostupné údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných na účely trestného konania a pátrania po hľadanej osobe alebo nezvestnej osobe a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitných predpisov.130) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje zrozumiteľným spôsobom v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.

(7)

Údaje podľa odseku 6 sa poskytujú inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 len na základe jeho žiadosti doručenej podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom elektronicky v šifrovanej forme, ktorá bola vyhotovená na základe písomného súhlasu zákonného sudcu (ďalej len „súhlas súdu“). Žiadosť iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 a vstupné údaje v nej obsiahnuté musia byť podniku poskytnuté vo forme umožňujúcej podniku automatizované spracovanie žiadosti. Súhlas súdu možno udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.

(8)

Ak ide o vec týkajúcu sa obrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených osobitným predpisom,131) ktorá neznesie odklad a súhlas súdu podľa odseku 7 nemožno získať vopred, údaje podľa odseku 6 sa poskytnú na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 doručenej podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom v šifrovanej forme bez súhlasu súdu. Iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9 je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej vety oznámiť zákonnému sudcovi do 1 hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť o dodatočný písomný súhlas (ďalej len „dodatočný súhlas súdu“). Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas súdu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, ktorý ich zničil, bezodkladne písomne informuje zákonného sudcu.

(9)

Žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu obsahuje

a)

označenie iného orgánu štátu, ktorý o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu žiada,

b)

údaje o osobe, ktorej sa žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu týka, ak sú tieto údaje známe,

c)

údaje o spôsobe, rozsahu a lehote poskytnutia údajov podľa odseku 6,

d)

odôvodnenie účelu poskytnutia údajov podľa odseku 6,

e)

informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa žiadosť podáva.

(10)

Ak žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu neobsahuje náležitosti podľa odseku 9, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu.

(11)

Súhlas súdu alebo dodatočný súhlas súdu musí obsahovať odôvodnenie, spôsob, rozsah a lehotu poskytnutia údajov podľa odseku 6; lehotu môže na základe novej žiadosti predĺžiť súd, zakaždým však najviac o šesť mesiacov. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať náležitosti podľa odseku 9. Proti rozhodnutiu o súhlase súdu alebo dodatočnom súhlase súdu nemožno podať opravný prostriedok.

(12)

Na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu súdu sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov.132)

(13)

Ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu, iný orgán štátu, ktorý tieto údaje získal, je povinný ich bezodkladne zničiť; o zničení údajov sa vyhotoví písomná zápisnica.

(14)

Kontrolu stavu získavania údajov podľa odseku 6 iným orgánom štátu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky; na kontrolu sa primerane vzťahujú ustanovenia o kontrole použitia informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.133)

(15)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je ďalej povinný

a)

prevádzkovať verejné siete alebo poskytovať verejne dostupné služby takou technológiou vrátane jej jednotlivých častí a softvérového vybavenia, ktorá umožní pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vo vlastníctve štátu a on-line prístup podľa odsekov 5 a 6,

b)

na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti, a náklady na hardvérové zariadenie a softvérové vybavenie alebo technológiu podniku umožňujúcu pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti na strane podniku hradí podnik, pričom náklady na úpravu svojej časti technológie umožňujúcu pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti z dôvodu úprav realizovaných druhou stranou za účelom opätovne obnoviť alebo zabezpečiť jeho funkcionalitu hradí každá strana samostatne,

c)

spolupracovať s Policajným zborom a orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení poplašných správ,

d)

na základe odôvodnenej výzvy v určenej lehote obmedziť prevádzku verejnej siete alebo poskytovanie verejne dostupnej služby na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia alebo vnútorného poriadku alebo pre bezpečnosť štátu alebo obranu štátu a bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví; výzvu vydáva minister vnútra Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti minister obrany Slovenskej republiky; za škody spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená,

e)

na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch súvisiacich s plnením úloh bezpečnosti štátu a obrany štátu poskytovať inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 službu prezentácie identifikácie volajúceho a to aj vtedy, ak volajúci zamedzil prezentáciu svojej identifikácie; orgán štátu od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch,

f)

poskytovať ďalšiu súčinnosť súdu, orgánu činnému v trestnom konaní a inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 nevyhnutnú na plnenie ich úloh a výkon ich oprávnení podľa tohto zákona a osobitných predpisov,

g)

strpieť, a to v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne potrebný čas, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,134) zabránenie v uskutočnení komunikácie koncového užívateľa alebo v jej pokračovaní alebo na žiadosť iného orgánu štátu zabrániť v uskutočnení takejto komunikácie, ak taká komunikácia predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky; podnik nezodpovedá za škody spôsobené uplatňovaním tohto ustanovenia,

h)

zabezpečiť, aby sa rozhranie umožňujúce pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti nachádzalo na území Slovenskej republiky,

i)

pri poskytovaní roamingových služieb na území Slovenskej republiky poskytovať na účely odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti dáta bez použitého šifrovania.

(16)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.

(17)

O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti ani na výpoveď v trestnom konaní alebo v konaní pred súdom. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.16)

(18)

Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú, a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.

(19)

Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Národnému bezpečnostnému úradu v záujme bezpečnosti štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu, na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu kybernetického bezpečnostného incidentu a zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu.36) Kontrolu spôsobu nakladania Národného bezpečnostného úradu s údajmi podľa prvej vety vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu135) a Národný bezpečnostný úrad každoročne najneskôr do 31. januára predkladá osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu správu o stave kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike.

(20)

Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Vojenskému spravodajstvu v záujme obrany štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu tretieho (III) stupňa alebo kybernetického terorizmu,36) na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu kybernetického bezpečnostného incidentu tretieho (III) stupňa alebo kybernetického terorizmu a zabezpečenia kybernetickej obrany podľa osobitného predpisu.136) Kontrolu spôsobu nakladania Vojenského spravodajstva s údajmi podľa prvej vety vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu135) a Vojenské spravodajstvo každoročne najneskôr do 31. januára predloží Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky informáciu o dosiahnutí zákonom ustanoveného účelu nakladania Vojenského spravodajstva s údajmi podľa prvej vety. Náklady spojené s poskytnutím údajov podľa prvej vety hradí Vojenské spravodajstvo.

(21)

Počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vyhlásených v súvislosti s pandémiou nákazlivej ľudskej choroby podnik na základe odôvodnenej písomnej žiadosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytne do 24 hodín údaje o účastníkovi, ktorému bola zaslaná informácia podľa § 83 ods. 8 písm. c), a to v rozsahu telefónneho čísla na účely ochrany osôb pred hroziacim nebezpečenstvom šírenia prenosného ochorenia alebo na účely prijímania opatrení pri ohrození života a zdravia. Ak uplynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, podnik poskytne údaje najbližší nasledujúci pracovný deň. Na účely poskytovania údajov podľa prvej vety môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie však počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu podľa prvej vety, spracúvať prevádzkové údaje, a to aj bez súhlasu dotknutého účastníka, ak získanie súhlasu nie je možné alebo ak by tým mohol byť zmarený účel poskytovania údajov podľa prvej vety; bezodkladne po tom, čo pominie dôvod na ich spracúvanie, podnik písomne informuje dotknutého účastníka o zničení údajov a o tom, aké údaje o ňom spracúval.

(22)

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení136a) na ochranu súkromia a osobných údajov môže poskytnuté údaje podľa predchádzajúceho odseku spracúvať a uchovávať po nevyhnutný čas, najdlhšie po dobu 60 dní odo dňa ich poskytnutia podnikom; po uplynutí tejto doby Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bezodkladne zničí. O zničení údajov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne písomne alebo elektronicky informuje dotknutého účastníka pričom uvedie údaje, ktoré o ňom spracúval. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je oprávnený tieto údaje získavať len na účely zabránenia šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, najmä kontroly dodržiavania povinnej izolácie alebo karantény osoby, ak je táto nariadená, alebo na účel epidemiologického dohľadávania kontaktov osôb prichádzajúcich z rizikových krajín. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, alebo bezodkladne vždy, keď o to tento výbor požiada, správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa tohto odseku; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie je dotknutá.

§ 118

(1)

Ministerstvo dopravy môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby poskytnúť dotáciu na účely podpory výskumu a vývoja v odvetví elektronických komunikácií, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.137)

(2)

Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť aj na spolufinancovanie projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a projektov v rámci medzinárodných programov a iniciatív v oblasti výskumu a vývoja elektronických komunikácií vrátane nákladov na ich prípravu.

§ 119

(1)

Dotáciu na účely podľa § 118 ods. 1 možno poskytnúť

a)

fyzickej osobe – podnikateľovi s miestom podnikania na území Slovenskej republiky,

b)

právnickej osobe oprávnenej na podnikanie na území Slovenskej republiky,

c)

záujmovému združeniu právnických osôb,

d)

nadácii,

e)

občianskemu združeniu,

f)

neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby,

g)

vysokej škole,

h)

verejnej výskumnej inštitúcii.138)

(2)

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 5, ak

a)

predložený projekt spĺňa podmienky určené vo výzve na predkladanie projektov,

b)

má zriadený účet v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici a

c)

splnil podmienky podľa osobitného predpisu.139)

(3)

Prílohou žiadosti je

a)

návrh projektu v štruktúre podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6,

b)

návrh rozpočtu projektu,

c)

doklad o zriadení účtu žiadateľa v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici,

d)

doklady podľa osobitného predpisu.140)

(4)

Žiadosti o dotácie predkladajú žiadatelia podľa odseku 1 ministerstvu dopravy v lehote jeden mesiac od zverejnenia výzvy na predkladanie projektov. Ministerstvo dopravy zverejňuje výzvu na svojom webovom sídle. Výzva obsahuje najmä

a)

základný cieľ a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti, a ich váhu,

b)

formulár žiadosti v elektronickej podobe,

c)

disponibilný objem zdrojov na danú výzvu,

d)

zloženie komisie,

e)

návrh zmluvy o poskytnutí dotácie.

§ 120

(1)

Dotáciu možno poskytnúť do výšky 100 % ekonomicky oprávnených nákladov na riešenie projektu podľa § 118 ods. 1 okrem prípadov uvedených v § 118 ods. 2.

(2)

Dotáciu nemožno poskytnúť na

a)

úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov,

b)

splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek,

c)

refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch.

(3)

Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje najmenej trojčlenná komisia zriadená ministerstvom dopravy. Komisia vyhodnotí žiadosti o dotáciu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty podľa § 119 ods. 4.

(4)

Na poskytnutie dotácie podľa § 118 nie je právny nárok.

§ 121

(1)

Ministerstvo dopravy uzatvorí s prijímateľom dotácie zmluvu o poskytnutí dotácie.

(2)

Zmluva o poskytnutí dotácie musí obsahovať

a)

údaje o zmluvných stranách v rozsahu názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, u právnických osôb štatutárny orgán, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo,

b)

názov banky, pobočky zahraničnej banky alebo Štátnej pokladnice a číslo účtu prijímateľa dotácie,

c)

účel, druh, sumu a obdobie použitia dotácie,

d)

podmienky použitia dotácie,

e)

spôsob a čas plnenia záväzkov zmluvných strán,

f)

úpravu práv k výsledku riešenia projektu,

g)

úpravu vzťahov k právam k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam zaobstaraným z poskytnutej dotácie,

h)

spôsob využitia výsledkov riešenia projektu,

i)

sankcie za porušenie zmluvných podmienok,

j)

termín a spôsob zúčtovania dotácie,

k)

termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo účtu, na ktorý sa nepoužité prostriedky majú vrátiť,

l)

termíny priebežnej kontroly použitia dotácie,

m)

meno a priezvisko odborného garanta projektu.

(3)

Ministerstvo dopravy zverejňuje na svojom webovom sídle

a)

všetky schválené žiadosti o poskytnutie dotácie aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia ich poskytnutia, výšky a účelu dotácie a označenia konečného príjemcu dotácie, a to do 30 dní od schválenia žiadosti,

b)

všetky neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 30 dní od neschválenia žiadosti,

c)

vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo dopravy k dispozícii.

§ 122

(1)

Úrad vykonáva dohľad prostredníctvom svojich poverených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo prešetruje podnety tretích osôb.

(2)

Úrad môže na vykonanie dohľadu prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy, právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len „prizvané osoby“) s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou vykonávaného dohľadu. Účasť prizvaných osôb na dohľade sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a preukázateľne vynaložených nákladov. Preukázateľne vynaložené náklady, ktoré vzniknú prizvanej osobe v súvislosti s výkonom dohľadu, uhrádza úrad. Prizvané osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci úradu podľa odseku 11 okrem oprávnenia overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 8, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb; úrad v oprávnení prizvanej osoby na výkon dohľadu môže ustanoviť užší rozsah práv a povinností. Prizvanou osobou nemôže byť podnik, jeho zamestnanec alebo osoba, ktorá so zreteľom na pomer k vykonávanému dohľadu alebo vzhľadom na pomer ku kontrolovanej osobe môže byť zaujatá. Prizvaná osoba má právo vykonávať dohľad na základe poverenia, ktoré vydá úrad, a nesmie tretím stranám poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu alebo v súvislosti s ním.

(3)

Oprávnenie prizvanej osoby obsahuje najmä

a)

identifikačné údaje prizvanej osoby v rozsahu meno, priezvisko a akademický titul, ak ho prizvaná osoba získala,

b)

vymedzenie výkonu dohľadu, na ktoré sa oprávnenie prizvanej osoby vzťahuje,

c)

rozsah práv a povinností prizvanej osoby pri výkone dohľadu,

d)

dátum vydania oprávnenia prizvanej osoby.

(4)

Úrad vykonáva dohľad

a)

kontrolou plnenia povinností okrem povinností uvedených v § 94 ods. 4 a 5 a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok v odvetví elektronických komunikácií podľa osobitných predpisov21) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

b)

zisťovaním a sledovaním zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,

c)

monitoringom využívania frekvenčného spektra pri plnení cieľov podľa tohto zákona.

(5)

Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 4 najmä

a)

fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby,

b)

administratívnou kontrolou,

c)

overovaním plnenia podmienok využívania frekvenčného spektra, o čom vyhotoví úrad písomný záznam,

d)

preverovaním tvrdení kontrolovanej osoby alebo osoby podľa odseku 8 a ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v ich mene konajú, ako aj skutočností vyplývajúcich z predložených dokladov, údajov, písomných a ústnych vyjadrení kontrolovanej osoby.

(6)

Administratívnou kontrolou podľa odseku 5 písm. b) je kontrola, ktorú je možné začať aj ukončiť výlučne na základe údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.

(7)

Ak úrad pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 108 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov,141) upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.142)

(8)

Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má plniť povinnosti alebo podmienky podľa odseku 4 písm. a).

(9)

Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, sú povinné úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť.

(10)

Úrad je pri výkone dohľadu oprávnený

a)

ukladať záväzné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,

b)

rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia podľa § 123,

c)

požadovať od kontrolovaných osôb a osôb podľa odseku 8 potrebné informácie a doklady,

d)

vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov.

(11)

Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu

a)

oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa kontrolované zariadenia nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať dohľad podľa odsekov 4 a 5,

b)

oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 8, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov; na ochranu osobných údajov sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov,40)

c)

oprávnení požadovať od osôb uvedených v písmene b) potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,

d)

oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe alebo osobe povinnej poskytnúť súčinnosť podľa odseku 9 písomné potvrdenie,

e)

oprávnení oboznamovať sa s obsahom prenášaných správ podľa odseku 18,

f)

oprávnení vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov,

g)

povinní preukázať sa v osobnom styku s kontrolovanou osobou alebo osobou povinnou poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 9, ich zamestnancami alebo osobami, ktoré v mene týchto osôb konajú, služobným preukazom alebo oprávnením prizvanej osoby, ktoré ich oprávňuje na výkon dohľadu,

h)

povinní pri administratívnej kontrole alebo fyzickej kontrole bezodkladne vyhotoviť písomný zápis o výsledku kontroly,

i)

povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly,

j)

povinní oznámiť kontrolovanej osobe výsledok kontroly formou zápisu,

k)

povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dohľadu a v súvislosti s ním; to neplatí, ak úrad poskytuje informáciu o vybavení podnetu osobe, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly po skončení výkonu dohľadu.

(12)

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto paragrafu trvá aj po ukončení služobného vzťahu alebo obdobného vzťahu; v prípade prizvanej osoby povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po vykonaní úkonu vo všeobecnom záujme.

(13)

Za porušenie mlčanlivosti podľa tohto paragrafu sa nepovažuje poskytnutie informácií, ktoré sú predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť,

a)

súdu,

b)

orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,

c)

službe kriminálnej polície Policajného zboru a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,35)

d)

prokuratúre na účely plnenia jej úloh podľa osobitného predpisu,36)

e)

orgánu hospodárskej súťaže podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, osobitného predpisu,143) alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informácie poskytla alebo ktorej sa informácie týkajú,

f)

orgánu európskych regulátorov pri plnení povinností úradu podľa osobitného predpisu.27)

(14)

Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu alebo prizvanú osobu oslobodiť osoba, ktorá je priamo nadriadená zamestnancom oprávneným vykonávať dohľad alebo osoba, ktorá vydala oprávnenie prizvanej osoby.

(15)

Na doručovanie písomností podľa tohto paragrafu sa vzťahuje správny poriadok.

(16)

Kontrolované osoby sú

a)

povinné umožniť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, alebo prizvaným osobám výkon ich oprávnení podľa odseku 11 písm. a) až d) a f),

b)

povinné poskytnúť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad alebo prizvaným osobám všetky požadované informácie a doklady; na povinnosť poskytnúť pri kontrole úradu všetky požadované informácie a doklady sa nevzťahuje § 18 a 19,

c)

oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly v lehote určenej úradom,

d)

povinné v lehote určenej úradom v nariadení na odstránenie nedostatkov podľa odseku 19 písm. d) odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.

(17)

Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, majú pri výkone dohľadu zamestnancami úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, povinnosti podľa odseku 16 písm. a) a b).

(18)

Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a na kontrolu dodržiavania podmienok individuálneho povolenia na používanie frekvencií, môže sa úrad pri overovaní plnenia podmienok efektívneho využívania frekvenčného spektra technickými prostriedkami úradu oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú poverení vykonávať dohľad týmto spôsobom, alebo prizvané osoby nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám, ako sú komunikujúce strany, medzi ktorými sa správa prenáša alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášanej správy. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie dohľadu a uloženia sankcie podľa § 124. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.

(19)

Úrad prostredníctvom svojich zamestnancov oprávnených vykonávať dohľad

a)

určí kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, ak bol zistený nedostatok,

b)

preskúma opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k postupu pri výkone dohľadu a k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly, ak boli predložené v lehote podľa písmena a),

c)

oznámi kontrolovanej osobe písomne výsledok preskúmania námietok kontrolovanej osoby podľa písmena b) spolu s odôvodnením; opodstatnené námietky zohľadní v dodatku k zápisu o výsledku kontroly,

d)

nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí, ak je ich odstránenie možné; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 44 ods. 9 a § 55 ods. 13.

(20)

Úrad môže osobám, ktoré maria výkon dohľadu tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 16, uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane.

(21)

Úrad v súvislosti s plnením úloh podľa osobitného predpisu25) určí podmienky pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu pre posudzovanie akýchkoľvek významných, nepretržitých alebo pravidelne sa opakujúcich nezrovnalostí medzi skutočnou výkonnosťou služby prístupu k internetu, ak ide o rýchlosť alebo iné parametre kvality služby, a výkonnosťou uvádzanou poskytovateľom služby prístupu k internetu. K podmienkam podľa prvej vety úrad vykoná verejnú konzultáciu.

(22)

Pri určovaní podmienok pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa odseku 21 úrad prihliadne na to, že monitorovací mechanizmus musí zodpovedať súčasnému stavu techniky a podporovať často používané technológie prístupu na internet.

(23)

Ak monitorovací mechanizmus spĺňa podmienky určené úradom, úrad o tom vydá certifikát, ktorý zverejní vo vestníku.

(24)

Výsledky merania vykonaného prostredníctvom certifikovaného monitorovacieho mechanizmu môže koncový užívateľ, s ktorým podnik uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb, predložiť ako dôkaz v reklamačnom konaní podľa § 91, v alternatívnom riešení sporu podľa § 126 alebo v mimosúdnom riešení sporu podľa § 127. Úrad zohľadní výsledky merania vykonaného prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu pri výkone dohľadu.

§ 123

Rozhodnutie o ochrannom opatrení

(1)

Ak úrad pri výkone dohľadu zistí, že ďalšie poskytovanie služby alebo balíka služieb by spôsobilo značné obmedzenie hospodárskej súťaže, môže podniku bezodkladne vydať rozhodnutie o ochrannom opatrení na zastavenie alebo odloženie poskytovania takejto služby alebo balíka služieb, a to až dovtedy, kým podnik nesplní prístupové povinnosti, ktoré mu boli uložené na základe analýzy relevantného trhu, najviac však na dobu podľa odseku 5.

(2)

Ak úrad pri výkone dohľadu zistí, že činnosť podniku alebo osoby, ktorá má práva alebo povinnosti podľa tohto zákona, predstavuje bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia, alebo v dôsledku tejto činnosti môžu vzniknúť iným podnikom, užívateľom sietí alebo služieb alebo užívateľom frekvenčného spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy, môže podniku alebo osobe, ktorá má práva alebo povinnosti podľa tohto zákona, bezodkladne vydať rozhodnutie o ochrannom opatrení vedúce k náprave situácie.

(3)

Podnik alebo osoba, ktorá má práva alebo povinnosti podľa tohto zákona, môže do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o ochrannom opatrení podať proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa odsekov 1 alebo 2 písomne námietky a navrhnúť spôsob nápravy. Námietky podľa predchádzajúcej vety nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne predseda úradu do 15 dní od ich doručenia. Ak predseda úradu uzná námietky alebo navrhovaný spôsob nápravy za dostatočný, rozhodnutie o ochrannom opatrení zruší alebo zmení, inak námietky a navrhovaný spôsob nápravy zamietne a rozhodnutie o ochrannom opatrení potvrdí.

(4)

Rozhodnutie o ochrannom opatrení je predbežným opatrením úradu pri výkone dohľadu, ktoré je potrebné v nevyhnutnej miere pre zabezpečenie účelu dohľadu. Vydanie rozhodnutia o ochrannom opatrení sa nepovažuje za ukončenie výkonu dohľadu. Povinnosti uložené v rozhodnutí o ochrannom opatrení podľa tohto paragrafu musia vychádzať zo skutočností zistených počas výkonu dohľadu, musia byť odôvodnené a primerané záujmu, ktorého ochranu sledujú.

(5)

Čas platnosti rozhodnutia o ochrannom opatrení nesmie presiahnuť tri mesiace, pričom úrad ho môže predĺžiť najviac o ďalšie tri mesiace. Voči rozhodnutiu o predĺžení času platnosti rozhodnutia o ochrannom opatrení podľa prvej vety nie sú prípustné námietky.

§ 124

(1)

Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností podľa § 14 ods. 1, § 46 ods. 6, 11 a 12, § 53 ods. 1, § 54 ods. 6, § 57 ods. 1 a 2, § 60 ods. 1, § 69 ods. 2, § 74 ods. 1, § 76 ods. 2, § 81 ods. 3, § 93 ods. 1 až 6, § 94 ods. 1, § 95 ods. 1, § 97 ods. 4, 6 a 7, § 103 ods. 1 a 4, § 104 ods. 1, 3 až 5, § 109 ods. 3, 5 a 8, § 111 ods. 1, 4, 5 a ods. 7 až 9, § 112 ods. 4, § 117 ods. 2, 5, 6, 15 a 17 alebo porušila alebo nesplnila niektorú z povinností uloženú rozhodnutím úradu podľa § 18 ods. 14, § 30 ods. 2, § 35 ods. 2, § 55 ods. 6 a 12, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1, 2 a 4, § 66, § 72, § 75 ods. 4, 6 až 8, § 78 ods. 5, § 79 ods. 3, § 88 ods. 6, § 97 ods. 3, § 98, § 105, § 123 ods. 1 a 2, § 128, § 129, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.

(2)

Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá poskytuje siete alebo služby napriek zákazu vydanému podľa odseku 13 alebo porušila alebo nesplnila niektorú z podmienok všeobecného povolenia alebo niektorú z podmienok všeobecného povolenia na používanie frekvencií vydaného podľa § 34, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.

(3)

Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností podľa osobitného predpisu21) alebo podľa § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, 5 a 7, § 12 ods. 4 a 5, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 až 3 a ods. 8, § 16 ods. 1, § 20 ods. 4, § 21 ods. 4 druhej vety a ods. 6 druhej a tretej vety, § 25 ods. 5, § 26 ods. 1, 2 a 4, § 27 ods. 1 a 2, § 29 ods. 1, 2 a 4, § 31 ods. 1, § 46 ods. 6, 11 a 12, § 51 ods. 5 a 7, § 52 ods. 1, § 53 ods. 2, § 54 ods. 7, 8 a 12, § 55 ods. 1, § 57 ods. 4 a 5, § 60 ods. 4 a 5, § 77 ods. 1, § 82 ods. 1, 2 a 4, § 83 ods. 1 až 3, 8 a 9, § 84 ods. 3, 4, 6 až 9 a 12, § 85 ods. 1, 3 a 4, § 86 ods. 2, § 87 ods. 1, 8, 10 a ods. 14 posledná veta, § 88 ods. 1, 5, 7, 9, 10, 12, 13 a 16, § 89 ods. 3 a 5, § 91 ods. 1 až 4, § 92, § 93 ods. 7, § 94 ods. 2, § 98 ods. 13, § 99 ods. 1 a 2, § 102 ods. 3 a 4, § 106, § 108 ods. 3, § 112 ods. 2, § 113 ods. 1, 3 a 4, § 114 ods. 1, § 115, § 116 ods. 3 až 6 a ods. 8, 12, 14 a 15, § 117 ods. 18 pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.

(4)

Ten, kto nie je podnikateľom a poruší alebo nesplní niektorú z povinností podľa odsekov 1 až 3, spácha priestupok; za tento priestupok úrad uloží pokutu od 200 eur do 20 000 eur.

(5)

Ak právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ za predchádzajúce účtovné obdobie nemala žiadny obrat alebo jej obrat nemožno vypočítať ani na základe informácií, ktoré predložila úradu podľa § 16 ods. 1 písm. l), úrad uloží pokutu podľa odsekov 1 až 3 najviac do 300 000 eur.

(6)

Obratom podľa odsekov 1 až 3 a 5 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Obrat právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,144) a ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.

(7)

Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely tohto zákona je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.

(8)

Finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi je na účely tohto zákona každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných zdrojov týkajúca sa činnosti vykonávanej právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru alebo služby.

(9)

Ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel alebo individuálneho povolenia na používanie frekvencií neuhradil jednorazovú úhradu alebo opakovanú úhradu, úrad postupuje podľa § 55 ods. 13 písm. a) tretieho bodu alebo podľa § 44 ods. 9 písm. d) a pokutu neuloží.

(10)