Zákonník práce (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zmien a doplnení)

nepatrí im príplatok za prácu nadčas ani príplatok za prácu vo sviatok, prípadne ani ďalšie zložky mzdy ustanovené mzdovým predpisom.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov môže ustanoviť nariadením ďalšie odchýlky pre domáckych pracovníkov, pokiaľ to budú vyžadovať ich odlišné pracovné podmienky, prípadne ustanoviť, že pri niektorých dôležitých osobných prekážkach v práci im patrí od organizácie náhrada mzdy.

(4)

Pracovníci poskytujúci v mene organizácie služby, ktoré si prevažne sami sprostredkúvajú a odvádzajú organizácii odvod podľa určenej kalkulácie (pracovníci v osobitnom zapojení), vykonávajú po dohode s organizáciou prácu buď na pracoviskách organizácie, alebo mimo nich. Pracovný čas si rozvrhujú sami, a to prípadne podľa podmienok dojednaných s organizáciou v pracovnej zmluve.

(5)

Vláda Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky po prerokovaní s Českou odborovou radou a Slovenskou odborovou radou môže ustanoviť nariadením pre pracovníkov v osobitnom zapojení nevyhnutné odchýlky od tohto zákonníka, pokiaľ ide o

a)

postup pri určení a výplate mzdy,

b)

prestoje a ich odmeňovanie,

c)

dôležité osobné prekážky v práci a náhradu mzdy za ne,

d)

prácu nadčas, príplatky za prácu nadčas a príplatky za prácu vo sviatok, ako aj podrobnosti o ich pracovných podmienkach.

§ 267a

(zrušený)

§ 268

Ustanovenia tohto zákonníka sa vzťahujú i na pracovnoprávne vzťahy, ktorých účastníkom je iná než socialistická organizácia.

§ 269

(1)

Medzi občanmi sa môže dojednať pracovný pomer na poskytovanie služieb pre osobnú potrebu. Tento pracovný pomer sa spravuje ustanoveniami tohto zákonníka s týmito odchýlkami:

a)

dojednaný druh práce alebo miesto výkonu práce možno zmeniť len dohodou,

b)

výpoveďou možno pracovný pomer rozviazať z akéhokoľvek dôvodu, prípadne bez uvedenia dôvodu, pričom neplatí zákaz výpovede; výpovedná doba je vždy jeden mesiac,

c)

za porušenie pracovnej disciplíny nemožno ukladať kárne opatrenia; ak ktorýkoľvek účastník pracovného pomeru poruší zvlášť hrubým spôsobom povinnosti z neho vyplývajúce a na druhom účastníkovi nemožno spravodlivo požadovať, aby pokračoval v pracovnom pomere, môže tento účastník zrušiť pracovný pomer okamžite,

d)

pre náhradu škody zavinenej pracovníkom z nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním neplatí obmedzenie do výšky trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; súd však môže aj v týchto prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa znížiť povinnosť na náhradu škody až do výšky priemerného mesačného zárobku pracovníka,

e)

občan, ktorý dojednal pracovný pomer s iným občanom, zodpovedá tomuto pracovníkovi za škodu, ktorú utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ nepreukáže, že škodu nezavinil; zodpovednosť občana sa pomerne obmedzí, ak preukáže, že škodu zavinil aj poškodený pracovník,

f)

spory z týchto pracovných pomerov rozhodujú len súdy,

g)

na tieto pracovné pomery sa nevzťahujú ustanovenia, ktoré ukladajú organizácii povinnosť prerokovať s príslušnými odborovými orgánmi opatrenia týkajúce sa pracovných pomerov alebo si vyžiadať k nim ich predchádzajúci súhlas.

(2)

Medzi občanmi možno dojednať pracovný pomer alebo uzavrieť niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na pomoc občanom, ktorí poskytujú služby na základe povolenia vydaného podľa právnych predpisov príslušným orgánom štátnej správy12) a v ďalších prípadoch ustanovených právnymi predpismi. Tieto pracovnoprávne vzťahy sa spravujú ustanoveniami tohto zákonníka; vláda Československej socialistickej republiky môže po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť nariadením potrebné odchýlky. Do vydania nariadenia vlády Československej socialistickej republiky možno medzi občanmi na výkon prác podľa tohto odseku dojednať iba pracovný pomer; pritom platia odchýlky uvedené v odseku 1.

§ 270

(1)

Osamelí pracovníci, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako jeden rok, nesmú sa vysielať na pracovné cesty mimo obvodu obce svojho pracoviska alebo bydliska, nesmú sa zamestnávať nočnou prácou a prácou nadčas a možno ich preložiť iba na ich žiadosť.

(2)

Ustanovenia § 154 ods. 3, § 155 a § 156 ods. 2 sa vzťahujú aj na osamelých pracovníkov trvale sa starajúcich o dieťa.

(3)

Ustanovenia § 53 ods. 3, § 154 ods. 3 a § 156 ods. 2 sa vzťahujú aj na pracovníka, ktorý preukáže, že sa prevažne sám dlhodobo sústavne stará o prevažne alebo úplne bezvládneho občana.

§ 270a

(1)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí je oprávnené vykonávať na základe plánu kontrolnej činnosti kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v orgánoch a organizáciách patriacich do pôsobnosti federácie. Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík sú oprávnené vykonávať kontrolnú činnosť podľa predchádzajúcej vety v orgánoch, organizáciách a organizačných jednotkách na území príslušnej republiky s výnimkou kontroly dodržiavania mzdových predpisov; príslušné ministerstvá financií, cien a miezd republík sú oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania mzdových predpisov v orgánoch, organizáciách a organizačných jednotkách na území republiky. Kontrolu dodržiavania predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonávajú výlučne orgány štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení.

(2)

Pracovníci poverení vykonaním kontroly sú oprávnení vstupovať do objektov a zariadení orgánov a organizácií, požadovať od príslušných pracovníkov predloženie potrebných dokladov, podanie úplných správ, informácií a vysvetlení v lehotách na to určených, ich účasť pri prerokúvaní výsledkov kontroly a ďalšiu súčinnosť potrebnú na vytváranie vhodných podmienok pre nerušené a rýchle vykonanie kontroly.

(3)

Ak zistia porušenie pracovnoprávnych predpisov, sú pracovníci poverení vykonaním kontroly oprávnení vyžadovať od pracovníkov orgánov a organizácií odstránenie zistených nedostatkov a podanie správy o prijatých opatreniach v lehote na to určenej, prípadne požiadať o zaistenie nápravy nadriadený orgán.

(4)

Pracovníkom organizácie, ktorí v určenej lehote nesplnia povinnosť, ktorá je im uložená podľa odsekov 2 a 3, môže pracovník poverený vykonaním kontroly uložiť poriadkovú pokutu až do sumy 1000,- Kčs, a to aj opätovne, ak uložená povinnosť nebola splnená ani v novourčenej lehote. Poriadkovú pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď k nesplneniu povinnosti došlo.

(5)

V zariadeniach ozbrojených síl a ozbrojených zborov v pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany, Federálneho ministerstva vnútra, ministerstiev vnútra a životného prostredia a ministerstiev spravodlivosti republík a v orgánoch spoločenských oganizácií možno kontrolu podľa odseku 1 vykonať len so súhlasom príslušných ústredných orgánov.

(6)

Kontrolnou činnosťou podľa odseku 1 nie sú dotknuté povinnosti orgánov podľa § 26 ods. 2 ani kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov.

§ 270b

(1)

Národný výbor je oprávnený uložiť organizácii za zavinené porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných síl pokutu až do sumy 100 000,- Kčs a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržiavanie ktorých už bola pokuta uložená, pokutu až do sumy 500 000,- Kčs. Pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa národný výbor dozvedel o porušení týchto povinností, najneskoršie však do troch rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Za rovnakých podmienok sú oprávnené uložiť pokutu za porušenie pracovnoprávnych predpisov na základe svojich kontrolných zistení aj ústredné orgány uvedené v § 270a ods. 1.

(2)

Pokutu nemožno uložiť, ak bola organizácii za to isté porušenie pracovnoprávnych predpisov alebo právnych predpisov o rozmiestňovaní pracovných síl uložená už pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.

(3)

Pri ukladaní pokút sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. Pokuty plynú od príslušného štátneho rozpočtu. To isté platí o ukladaní poriadkových pokút (§ 270a ods. 4).

§ 271

V organizáciách priamo riadených národnými výbormi plnia úlohy ústredných orgánov podľa tohto zákonníka krajské národné výbory s výnimkou vydávania pracovnoprávnych predpisov.

§ 272

(1)

Právnymi, pracovnoprávnymi, osobitnými a mzdovými predpismi uvedenými v tomto zákonníku sa rozumejú všeobecne záväzné právne predpisy. Na účely ustanovenia § 27 ods. 4, keď vedúceho pracovníka vymenúva do funkcie orgán nadriadený organizácii, sa rozumie osobitným predpisom aj uznesenie príslušnej vlády.

(2)

Pokiaľ ide o vydávanie pracovnoprávnych predpisov, rozumejú sa ústrednými orgánmi uvedenými v tomto zákonníku ústredné orgány štátnej správy.

(3)

Za ostatné federálne ústredné orgány a organizácie vydáva pracovnoprávne predpisy Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí. Za ostatné ústredné orgány republík a organizácie vydáva pracovnoprávne predpisy príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky s výnimkou pracovnoprávnych predpisov uvedených v § 123 ods. 1 písm. a) až f); tieto predpisy vydáva príslušné ministerstvo financií, cien a miezd republiky. Pri vydávaní pracovnoprávnych predpisov uvedených v § 123 ods. 1 postupujú ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí a ministerstvá financií, cien a miezd republík podľa odseku 2 toho istého ustanovenia. Pracovnoprávne predpisy týkajúce sa členov výrobných družstiev vydávajú ústredné orgány štátnej správy uvedené v tomto odseku aj po dohode s príslušným zväzom družstiev.

(4)

Tam, kde podľa príslušných ustanovení tohto zákonníka ústredné orgány štátnej správy vydávajú pracovnoprávne predpisy podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov, treba prerokovať tieto zásady aj so Zväzom družstevných roľníkov, pokiaľ sa pracovnoprávne predpisy podľa nich vydané týkajú tiež pracovnoprávnych vzťahov pracovníkov jednotných roľníckych družstiev alebo pracovných vzťahov členov týchto družstiev.

(5)

Ak nejde o vydávanie právnych predpisov, vykonávajú pôsobnosť orgánov nadriadených organizáciám podľa tohto zákonníka pri bytových, spotrebných a výrobných družstvách príslušné zväzy družstiev a pri organizáciách zriadených spoločenskými organizáciami príslušné ústredné orgány spoločenských organizácií.

§ 273

(1)

Právne a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, pokiaľ upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

(2)

Za predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa považujú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané ústrednými orgánmi alebo organizáciami po dohode s príslušným orgánom štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení a príslušného odborového orgánu.

(3)

Pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú konkrétne pokyny dané pracovníkovi jeho nadriadenými.

§ 274

(1)

Osamelými sa rozumejú nevydaté, ovdovené alebo rozvedené ženy, slobodní, ovdovení alebo rozvedení muži i ženy i muži osamelí z iných vážnych dôvodov, ak nežijú s druhom, prípadne s družkou.

(2)

Mladiství pracovníci sú pracovníci mladší ako 18 rokov.

(3)

Kto je zákonným zástupcom mladistvého pracovníka, ustanovuje Zákon o rodine.

§ 275

Priemerný zárobok

(1)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po prerokovaní s Federálnym ministerstvom financií

a)

podľa zásad schválených vládou Československej socialistickej republiky po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví vyhláškou zisťovanie a používanie priemerného zárobku,

b)

môže v odôvodnených prípadoch ustanoviť vyhláškou odchýlky od všeobecne platnej úpravy pre niektoré skupiny pracovníkov, najmä v súvislosti so zmenami v odmeňovaní alebo úpravami pracovného času.

(2)

Priemerným zárobkom pracovníka na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak.

§ 276

(1)

Podľa tohto zákonníka sa posudzujú aj pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1966, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.

(2)

Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté z pracovného pomeru do 31. decembra 1965 a právne úkony týkajúce sa zmeny a skončenia pracovného pomeru urobené pred 1. januárom 1966 a ich právne účinky, i keď nastanú po tomto dni; platnosť vzniku pracovného pomeru dojednávaného pracovnou zmluvou sa však posudzuje vždy podľa tohto zákonníka.

(3)

U pracovníkov, ktorých pracovný pomer sa dosiaľ spravoval zákonom č. 66/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, považuje sa v budúcnosti za dojednaný druh práce taká práca, ktorá zodpovedá pracovnej náplni funkcie, do ktorej boli trvale ustanovení pred 1. januárom 1966; to isté platí aj o mieste výkonu práce.

(4)

Porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 1966, posudzuje sa podľa tohto zákonníka, ak rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť. Ustanovenie § 79 ods. 2 sa však vzťahuje i na kárne opatrenia uložené pred týmto dňom.

§ 277

(1)

Pracovné spory, o ktorých sa začalo konanie pred 1. januárom 1966, prejednajú a rozhodnú orgány príslušné podľa doterajších predpisov.

(2)

V začatých pracovných sporoch, ktorých prejednávanie sa dosiaľ spravovalo vládnym nariadením č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách v znení vládneho nariadenia č. 12/1961 Zb., postupuje sa takto:

a)

ak nechce osobný úrad vyhovieť podaným námietkam, postúpi ich orgánu, ktorý je podľa tohto zákonníka príslušný na prejednanie sporu,

b)

sťažnosti a odvolania, o ktorých nebolo do 31. decembra 1965 právoplatne rozhodnuté, postúpia orgány, na ktorých boli podané, príslušnému okresnému súdu, ktorý na ich podklade spor prejedná.

(3)

Ak prokurátor navrhne zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v pracovnom spore uvedenom v predchádzajúcom odseku, pretože je v rozpore s právnymi predpismi, rozhodne o jeho zrušení ústredný výbor príslušného odborového zväzu. Ak také rozhodnutie zruší, postúpi spor príslušnému súdu.

§ 278

(1)

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1966.

(2)

Premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1966, posudzujú sa podľa doterajších predpisov. Ak však tento zákonník ustanovuje na uplatnenie nároku lehotu kratšiu ako doterajšie predpisy, končí sa lehota najneskôr 31. decembrom 1966. Lehota na uplatnenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru sa končí najneskôr do troch mesiacov od začiatku účinnosti tohto zákonníka. Po uplynutí týchto dôb nároky zanikajú.

(3)

Nárok na náhradu škody úmyselne spôsobenej, z ktorej mal páchateľ majetkový prospech, zaniká uplynutím desaťročnej lehoty počítanej odo dňa, keď začala plynúť pôvodná lehota.

§ 279

Zrušovacie ustanovenia

(1)

Zrušujú sa:

1.

XXVI. hlava všeobecného občianskeho zákonníka vyhláseného 1. júna 1811 v znení prepisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

2.

živnostenský poriadok č. 227/1859 r. z. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

3.

zákon č. 115/1884 r. z. o zamestnávaní mladistvých robotníkov a žien, o dennom pracovnom čase a o nedeľnom pokoji pri baníctve v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

4.

zákon č. 21/1895 r. z., ktorým sa upravuje nedeľný a sviatočný pokoj v živnostiach,v znení zákona č. 125/1905 r. z.;

5.

nariadenie č. 160/1906 r. z. o službe pri strojoch na námorných parníkoch obchodného loďstva;

6.

nariadenie č. 180/1908 r. z. o úprave pracovných podmienok zamestnancov v olovárňach a zinkovniach;

7.

zákon č. 9/1914 r. z. o služobnej zmluve osôb ustanovených v hospodárskych a lesníckych podnikoch pre služby vyššieho druhu (zákon o statkových úradníkoch);

8.

nariadenie č. 206/1914 r. z., ktorým sa dopĺňajú ustanovenia o prisluhovaní a dohľade na parné kotly a parné stroje;

9.

zákon č. 91/1918 Zb. o osemhodinovom pracovnom čase;

10.

nariadenie č. 11/1919 Zb., ktorým sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o osemhodinovom pracovnom čase;

11.

zákon č. 420/1919 Zb. o práci detí;

12.

zákon č. 29/1920 Zb. o úprave pracovných a mzdových pomerov domáckej práce v znení vládneho nariadenia č. 44/1951 Zb.;

13.

nariadenie č. 499/1921 Zb. o úprave pracovného času v lekárňach;

14.

zákon č. 244/1922 Zb., ktorým sa všeobecne upravujú právne pomery medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na Slovensku, v znení zákona č. 217/1924 Zb.;

15.

zákon č. 137/1924 Zb., ktorým sa vydávajú predpisy o ochrane života a zdravia osôb zamestnaných v živnostiach natieračských, lakovníckých a maliarskych;

16.

živnostenský zákon pre územie Slovenska č. 259/1924 Zb. v znení predpisov ho meniacich a dopĺňajúcich;

17.

ustanovenia druhej časti vládneho nariadenia č. 15/1927 Zb. o úprave platových a niektorých služobných pomerov zamestnancov Československých štátnych dráh;

18.

vládne nariadenie č. 16/1927 Zb. o úprave služobných a platových pomerov remeselníckych zamestnancov o technickej stavebnej a udržiavacej službe a v automobilovej prevádzke Československej pošty v znení nariadenia č. 111/1945 Zb., nariadenia č. 140/1946 Zb. a nariadenia č. 220/1946 Zb.;

19.

zákon č. 39/1928 Zb. o ochrane domáceho trhu práce;

20.

zákon č. 154/1934 Zb. o pracovnom pomere súkromných úradníkov, obchodných pomocníkov a iných zamestnancov v podobnom postavení (zákon o súkromných zamestnancoch);

21.

zákon č. 189/1936 Zb. o pracovnom pomere redaktorov;

22.

ustanovenia § 62, § 80 ods. 1 a § 146 ods. 2 vládneho nariadenia č. 41/1938 Zb., ktorým sa vydávajú všeobecné predpisy na ochranu života a zdravia pomocných robotníkov;

23.

zákon č. 333/1939 Slov. zák. o zamestnávaní cudzincov;

24.

ustanovenie § 6 nariadenia č. 181/1940 Zb., ktorým sa vydávajú predpisy na ochranu života a zdravia zamestnancov pracujúcich v stlačenom vzduchu;

25.

nariadenie č. 261/1942 Zb. o domáckej práci v znení nariadenia č. 76/1944 Zb.;

26.

vládne nariadenie č. 15/1945 Zb. o hlásení pracovného pomeru a jeho zrušení;

27.

dekrét č. 71/1945 Zb. o pracovnej povinnosti osôb, ktoré stratili československé štátne občianstvo,

28.

dekrét č. 88/1945 Zb. o všeobecnej pracovnej povinnosti;

29.

vyhláška č. 652/1945 Ú. l. o úprave pracovnoprávnych otázok v súvislosti s vykonávaním opatrení na urýchlenie nakládky a vykládky vozňov a plavidiel;

30.

zákon č. 29/1946 Zb., ktorým sa zavádzajú pracovné preukazy;

31.

zákon č. 177/1946 Zb. o úprave pracovného času v pekárňach;

32.

vyhláška č. 184/1946 Zb. o vydávaní pracovných preukazoch a prihláškach na nemocenské poistenie v znení vyhlášky č. 198/1948 Zb.;

33.

zákon č. 16/1947 Zb. o umiestnení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom poľnohospodárskom majetku a ich rodinných príslušníkov;

34.

zákon č. 45/1947 Zb. o úprave pracovného času v baníctve;

35.

zákon č. 103/1947 Zb., ktorým sa živnosť fúkača technického skla vyhlasuje za remeselnícku;

36.

zákon č. 110/1947 Zb., ktorým sa vulkanizérska živnosť vyhlasuje za remeselnícku živnosť;

37.

zákon č. 244/1948 Zb. o štátnej mzdovej politike

38.

vyhláška č. 1153/1948 Ú. l. upravujúca pracovné a mzdové podmienky pekárskeho robotníctva;

39.

zákon č. 4/1949 Zb. o pracovnom pomere domovníckom;

40.

vládne nariadenie č. 40/1949 Zb., ktorým sa zamestnanie v dielňach a autodielňach železničnej správy pri niektorých remeselných výkonoch vyhlasuje za rovnocenné zamestnaniu učňovskému;

41.

zákon č. 234/1949 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov;

42.

vládne nariadenie č. 278/1949 Zb., ktorým sa upravuje výška niektorých náhrad podľa zákona o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov;

43.

ustanovenia § 3 až 10 zákona č. 64/1950 Zb. o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 43/1956 Zb.;

44.

zákon č. 66/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb.;

45.

zákon č. 67/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov (sudcovský zákon);

46.

ustanovenia § 6 ods. 3 a 4 a § 17, 18, 20, 23, 25 a 26 vládneho nariadenia č. 68/1950 Zb., ktorým sa vydáva platový poriadok pre správnych zamestnancov, a dopĺňajúce vládne nariadenie č. 38/1953 Zb.;

47.

vládne nariadenie č. 102/1950 Zb., ktorým sa určuje začiatok účinnosti zákona o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov;

48.

vládne nariadenie č. 115/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch a o penzijnom zabezpečení bývalých pragmatikálnych zamestnancov prevzatých do služieb národných alebo komunálnych podnikov, pokiaľ upravuje pracovné a platové pomery;

49.

vládne nariadenie č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách v znení vládneho nariadenia č. 12/1961 Zb.;

50.

ustanovenia § 4 až 8 vládneho nariadenia č. 131/1950 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov, v znení vládneho nariadenia č. 18/1953 Zb.;

51.

ustanovenie§ 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.;

52.

vládne nariadenie č. 19/1951 Zb. o úprave pracovného času na zabezpečenie plynulej dopravy pracujúcich a zásobovanie elektrinou, plynom a výhrevnou parou v znení vládneho nariadenia č. 30/1959 Zb.;

53.

ustanovenie § 6 zákona č. 93/1951 Zb. o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a o pamätných a významných dňoch;

54.

vládne nariadenie č. 39/1952 Zb. o zákaze prijímania pracovníkov do zamestnania, ktorí nemajú riadne rozviazaný predchádzajúci pracovný pomer;

55.

ustanovenia § 3, 16, 19, 20 a 21 vládneho nariadenia č. 17/1954 Zb. o platových pomeroch zamestnancov štátneho aparátu v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 60/1956 Zb.;

56.

ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vládneho nariadenia č. 44/1954 Zb. o organizácii verejnej dopravy v odbore Ministerstva dopravy;

57.

vyhláška č. 77/1954 Ú. l. (č. 96/1954 Ú. v.) o náhrade zárobku zamestnancom za dni pracovného pokoja a odmene za prácu v týchto dňoch;

58.

vyhláška č. 124/1954 Ú. l. (č. 150/1954 Ú. v.) o príprave pracovnoprávných pomerov učňov a o príprave mládeže na povolanie v pracovnom pomere v závodoch;

59.

vyhláška č. 213/1955 Ú. l. (Ú. v.) o rozviazaní niektorých pracovných pomerov bez súhlasu odboru pracovných síl rady okresného národného výboru;

60.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 26/1956 Zb. o zjednotení disciplinárnych predpisov v odbore Ministerstva spojov;

61.

ustanovenia § 13 a 15 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 30/1956 Zb. o úprave platových pomeroch učiteľov a vychovávateľov;

62.

ustanovenia § 15 až 17 a 20 až 22 zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 31/1956 Zb. o úprave platových pomerov zdravotníckych pracovníkov;

63.

zákon č. 45/1956 Zb. o skrátení pracovného času;

64.

ustanovenia § 50 ods. 2 a 3 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov;

65.

zákon č. 24/1957 Zb. o kárnom (disciplinárnom) stíhaní rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve a vykonávacie smernice č. 136/1958 Ú. l. (Ú. v.);

66.

ustanovenie § 14 zákona č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily;

67.

zákon č. 71/1958 Zb. o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného pomeru;

68.

ustanovenie § 1 až 23 zákona č. 89/1958 Zb. o výchove dorastu na povolanie v učebnom pomere (učňovský zákon);

69.

vyhláška č. 15/1958 Ú. l. (Ú. v.) o rozväzovaní niektorých pracovných pomerov bez súhlasu odboru pracovných síl rady okresného národného výboru;

70.

vyhláška č. 165/1958 Ú. l. (Ú. v.) o hmotnej zodpovednosti obchodných zamestnancov;

71.

zákon č. 81/1959 Zb. o platenej dovolenke na zotavenie;

72.

vyhláška č. 82/1959 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o platenej dovolenke na zotavenie;

73.

vládna vyhláška č. 40/1959 Ú. l. (Ú. v.) o zadávaní prác a služieb socialistickými organizáciami jednotlivcom;

74.

vyhláška č. 184/1959 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vydávajú smernice pre rozhodovanie pracovných sporov v závodoch;

75.

vládne nariadenie č. 28/1960 Zb. o dodatkovej dovolenke zamestnancov;

76.

vyhláška č. 135/1960 Zb., ktorou sa vydávajú za účelom dodatkovej dovolenky zamestnancov zoznamy niektorých druhov prác a pracovísk;

77.

vyhláška č. 13/1961 Zb., ktorou sa vydávajú smernice o vykonávaní rozhodcovského konania v pracovných sporoch štátnych zamestnancov;

78.

zákon č. 65/1961 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;

79.

zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 101/1961 Zb. o náhrade mzdy pri vojenskom cvičení;

80.

vyhláška č. 98/1962 Zb. o pracovných pomeroch, výkone služby a kárnej zodpovednosti príslušníkov verejných požiarnych útvarov;

81.

ustanovenia § 1 a 9 až 13 zákona č. 58/1964 Zb. o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky;

82.

zákon č. 30/1965 Zb. o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania;

83.

vyhláška č. 31/1965 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania.

(2)

Mzdové predpisy, predpisy upravujúce náhrady pri prekážkach v práci z dôvodov všeobecného záujmu a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sa nezrušujú podľa predchádzajúceho odseku, zostávajú v platnosti, pokiaľ neodporujú tomuto zákonníku.

(3)

Predpisy, ktoré upravujú dĺžku pracovného času výhodnejšie pre pracovníkov ako § 83 tohto zákonníka, zostávajú v platnosti.

(4)

V platnosti zostáva zákon č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia s tým, že jeho prílohu tvorí uznesenie IV. všeodborového zjazdu so zmenami a doplnkami vykonávanými uznesením celoštátnej všeodborovej konferencie z roku 1965. Táto príloha je pripojená k tomuto zákonníku.

§ 280

Účinnosť

Tento zákonník nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.

Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia nadobudol účinnosť 1. júlom 1968, zákon č. 153/1969 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, nadobudol účinnosť 1. januárom 1970, zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti nadobudol účinnosť 1. januárom 1971, zákon č. 20/1975 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce, nadobudol účinnosť 1. júlom 1975, zákon č. 72/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa § 105 Zákonníka práce, nadobudol účinnosť 1. júlom 1982, zákon č. 111/1984 Zb. o predĺžení základnej výmery dovolenky na zotavenie a o doplnení § 5 Zákonníka práce nadobudol účinnosť 1. januárom 1985, zákon č. 22/1985 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa § 92 a 105 Zákonníka práce, nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, zákon č. 52/1987 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, nadobudol účinnosť 1. júlom 1987, zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom nadobudol účinnosť 1. januárom 1988, zákon č. 188/1988 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, nadobúda účinnosť 1. januárom 1989.

Indra v. r.