Colný zákon

Deklarant je colným orgánom zodpovedný za splnenie povinností vyplývajúcich z režimu tranzitu; najmä je povinný zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave, s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.

§ 97

(1)

Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje inak, podáva sa na colnom orgáne odoslania návrh na prepustenie tovaru v tranzite písomne, v troch vyhotoveniach.

(2)

Návrh obsahuje najmä

a)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu odosielateľa,

b)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu deklaranta,

c)

meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu príjemcu,

d)

spôsob dopravy,

e)

identifikačné znaky dopravného prostriedku,

f)

údaj o priložených colných uzáverách,

g)

miesto vykládky,

h)

colný orgán určenia,

i)

značky, čísla, počet a povahu nákladových kusov,

j)

označenie tovaru,

k)

hrubú hmotnosť jednotlivých zásielok v kilogramoch,

l)

pri dovoze colnú hodnotu a pri vývoze colnú hodnotu alebo cenu tovaru,

m)

zoznam pripojených dokladov,

n)

spôsob zabezpečenia colného dlhu,

o)

miesto, dátum a podpis deklaranta.

(3)

Návrh na prepustenie tovaru v tranzite možno nahradiť obchodným alebo prepravným dokladom, ktorý obsahuje údaje uvedené v odseku 2.

(4)

Colný orgán odoslania rozhodne, či a za akých podmienok prepustí tovar a ako sa má zabezpečiť jeho totožnosť. Ak deklarant nepredloží návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu, určí ho colný orgán.

(5)

Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou, presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním továrenských značiek a výrobných čísiel alebo iným vhodným spôsobom.

(6)

Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová uzávera napr. na zariadenie uzatvárajúce priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo kontejnerov sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou alebo colnými známkami. Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných orgánov.

(7)

Priloženie colných uzáver na dopravné prostriedky, kontejnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v colných a iných dokladoch.

(8)

Od priloženia priestorovej colnej uzávery možno upustiť, ak je priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera dostatočne zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.

(9)

Ak colnú uzáveru nemožno bezpečne priložiť, musí sa zabezpečiť totožnosť tovaru a jej znaky sa musia náležite opísať v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných listinách.

(10)

Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky totožnosti uvedené na tovare a v prepravných alebo sprievodných listinách potvrdených colnými orgánmi iných štátov možno uznať za podmienky, že pre zabezpečenie totožnosti poskytujú spoľahlivú záruku.

(11)

Dopravca môže bez súhlasu colných orgánov, ak je to počas dopravy z mimoriadnych dôvodov potrebné, prebaliť niektoré nákladové kusy. Prebalenie poznamená v prepravnej listine.

§ 98

Colné orgány vykonajú colné konanie prednostne, a to aj mimo pracovného času, pri ľahko pokaziteľnom tovare, živých zvieratách, tovare určenom na odstránenie následkov havárií, prírodných katastrof a podobných udalostí a pri iných druhoch súrneho tovaru.

§ 99

(1)

Pri doprave tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia možno používať len dopravné prostriedky, v ktorých nie sú zriadené tajné alebo ťažko objaviteľné priestory.

(2)

Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených na dopravu tovaru pod colnou uzáverou musia byť opatrené zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colných uzáver.

(3)

Dopravné prostriedky musia byť zariadené tak, aby po priložení colných uzáver nebolo možné z nich tovar vybrať ani iný tovar do nich vložiť bez zanechania zjavných stôp.

§ 100

(1)

Pred prepustením tovaru do tranzitného režimu musí deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol pri tomto tovare vzniknúť.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu sa nepožaduje pri

a)

doprave po železnici,

b)

leteckej doprave,

c)

poštovej doprave,

d)

doprave vodnou cestou,

e)

doprave potrubím alebo vedením.

Tretí oddiel

Uskladňovanie v colnom sklade

§ 101

(1)

Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje skladovať v colných skladoch

a)

zahraničný tovar bez toho, aby taký tovar bol predmetom dovozných ciel alebo obchodno-politických opatrení,

b)

česko-slovenský tovar, pre ktorý osobitné predpisy ustanovujú, ako dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na vývoz tovaru.

(2)

Colným skladom je akékoľvek zabezpečené priestranstvo, objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar uskladňuje za podmienok určených colnými orgánmi. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby sa režim uskladňovania v colnom sklade použil bez toho, aby sa tovar skladoval v colnom sklade.

§ 102

(1)

Colné sklady možno zriaďovať ako verejné alebo ako súkromné.

(2)

Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru každá osoba, súkromný colný sklad je vyhradený na uskladňovanie tovaru skladovateľa.

§ 103

(1)

Colný sklad možno prevádzkovať len na základe povolenia, ktoré na žiadosť osoby, ktorá ho chce prevádzkovať, udeľuje colný orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný sklad nachádzať.

(2)

Oprávnenie prevádzkovať colný sklad možno udeliť iba česko-slovenskej osobe.

§ 104

(1)

Návrh na zriadenie colného skladu obsahuje údaje nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä údaje o

a)

skladovateľovi,

b)

priestranstve, objekte alebo priestore skladu a jeho umiestnení,

c)

dátume zriadenia colného skladu,

d)

spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,

e)

technických podmienkach colného skladu,

f)

podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,

g)

podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej evidencie a inventarizácie tovaru,

h)

druhu skladu (verejný alebo súkromný).

(2)

Návrh na zriadenie súkromného colného skladu obsahuje okrem údajov uvedených v odseku 1 takisto údaje o vlastníkovi tovaru.

(3)

Ak sa v priebehu povoľovacieho konania alebo po vydaní povolenia na zriadenie colného skladu zmenia skutočnosti uvedené v návrhu na zriadenie colného skladu, je navrhovateľ povinný tieto zmeny oznámiť príslušnému colnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď sa o týchto zmenách dozvedel.

§ 105

(1)

Skladovateľom je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať colný sklad. Skladovateľ zodpovedá za to, že

a)

tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému dohľadu,

b)

povinnosti vyplývajúce z uskladnenia tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade sa budú plniť, a

c)

podmienky určené v povolení sa budú dodržiavať.

(2)

Colné orgány môžu v povolení na prevádzkovanie verejného skladu určiť, že za plnenie povinností uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zodpovedá výlučne ukladateľ tovaru.

(3)

Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností, ktoré vznikli pri uskladnení tovaru v režime uskladňovania v colnom sklade.

§ 106

Colné orgány môžu požadovať na zabezpečenie plnenia povinností uvedených v § 105, aby skladovateľ zabezpečil colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť. Ustanovenia § 92 tým nie sú dotknuté.

§ 107

Práva a povinnosti skladovateľa možno so súhlasom príslušného colného orgánu previesť na inú osobu.

§ 108

(1)

Doba, po ktorú možno skladovať tovar v colnom sklade, nie je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch môžu colné orgány určiť lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh na prepustenie tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť lehotu na skladovanie tovaru uvedeného v § 101 ods. 1 písm. b) v colnom sklade.

(3)

V colnom sklade možno vykonávať iba operácie potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru a obvyklé manipulácie vykonávané za účelom zlepšenia jeho balenia alebo predajnej akosti alebo jeho úpravy pre dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie, čistenie, nové označovanie, dopĺňanie, prezeranie, denaturovanie, odoberanie vzoriek. Formy manipulácie musí vopred povoliť colný úrad, ktorý tiež určí podmienky, za ktorých možno tieto manipulácie vykonávať. Ustanovenia § 110 tým nie sú dotknuté.

(4)

Česko-slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje § 101 ods. 1 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar výslovne určené.

§ 109

(1)

Z ekonomických dôvodov môžu colné orgány povoliť, aby za podmienok nimi určených bol tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade dočasne vybratý z colného skladu.

(2)

Colné orgány môžu povoliť, aby tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade bol prevedený z jedného colného skladu do druhého.

§ 110

(1)

Ak je to ekonomicky odôvodnené a nesťažuje sa tým colný dohľad, môžu colné orgány povoliť, aby

a)

zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených pre tento režim,

b)

zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval v režime prepracovania pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,

c)

česko-slovenský tovar iný než uvedený v § 101 ods. 1 písm. b) sa skladoval v priestoroch colných skladov.

(2)

V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade.

(3)

Colné orgány môžu požadovať, aby skladovateľ viedol tovar uvedený v odseku v evidencii, v ktorej sa vedie tovar uskladnený v režime uskladňovania v colnom sklade.

§ 111

(1)

Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom colnej hodnoty tohto tovaru je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady za skladovanie a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú sa tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.

(2)

Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie a manipulácie uvedené v § 108 ods. 3 a 4, na žiadosť deklaranta sa posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré sú rozhodné pre vymeranie dovozného cla, akoby sa tieto operácie a manipulácie nevykonali.

§ 112

Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 101 ods. 1 písm. b) a ktorý je uskladnený v colnom sklade, sa musí vyviezť alebo sa mu musí prideliť iné colné schválené určenie ustanovené colnými predpismi.

§ 113

(1)

Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný uskladnený tovar alebo vyžaduje osobitné zariadenie, možno uskladniť iba v colných skladoch osobitne preň vybavených.

(2)

Ak na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 treba povolenie podľa osobitných predpisov, musí sa predložiť spoločne s návrhom na zriadenie colného skladu.

§ 114

(1)

Ak colné orgány neurčia inak, musí byť tovar, ktorý sa má uskladniť v colnom sklade, predložený s dokladmi colným orgánom na vykonanie colného konania.

(2)

Colné orgány môžu za účelom vykonávania colného dohľadu najmä

a)

požadovať, aby sa colné sklady zamkýnali dvoma rôznymi kľúčmi (kľúčom skladovateľa a kľúčom colných orgánov),

b)

priamo dohliadať na colný sklad,

c)

požadovať vedenie evidencie o skladovanom tovare vo forme schválenej colnými orgánmi, ktorej základom je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi,

d)

vykonávať inventúru uskladneného tovaru.

§ 115

Ak v colnom sklade dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva, musí sa táto skutočnosť oznámiť a doložiť colným orgánom bez zbytočného odkladu.

§ 116

(1)

Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru následkom nehody alebo vyššej moci, prepustia colné orgány tento tovar do voľného obehu, ako keby už bol poškodený alebo zničený v colnom sklade uskladnený. Poškodenie alebo zničenie následkom nehody alebo vyššej moci sa musí colným orgánom náležite preukázať.

(2)

Odpady a zvyšky, ktoré po zničení alebo znehodnotení zostanú, podliehajú v prípade prepustenia do voľného obehu clu, ktoré by colné orgány vymerali a vybrali, keby boli také odpady alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.

(3)

Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo znehodnotil so súhlasom colných orgánov, vyhotoví skladovateľ o zničení alebo znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno vyhotovenie odovzdá colným orgánom.

§ 117

(1)

Vo verejnom colnom sklade možno uskladňovať všetok tovar, včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinolekárskych, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazy a obmedzenia týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva.

(2)

Skladovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť zoznam tovaru, ktorý nemožno vo verejnom colnom sklade uskladniť. Zoznam vhodnou formou zverejňuje; jedno vyhotovenie zoznamu odovzdá skladovateľ colným orgánom.

§ 118

V súkromnom colnom sklade možno uskladňovať iba tovar skladovateľa. Zákazy a obmedzenia uvedené v § 117 platia obdobne.

Štvrtý oddiel

Aktívny zušľachťovací styk

§ 119

Bez dotknutia ustanovení § 121 umožňuje režim aktívneho zušľachťovacieho styku, aby jednou alebo niekoľkými spracovateľskými operáciami prešiel

a)

zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu a obchodno-politickým opatreniam (podmienečný systém),

b)

tovar prepustený do voľného obehu s vrátením alebo odpustením dovozného cla, ktorému tento tovar podlieha, ak sa vyvezie späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov (systém navracania).

§ 120

(1)

Spracovateľskými operáciami sa rozumie

a)

spracovanie tovaru, včítane inštalácie alebo montáže, kompletizácie, zostavenia a prispôsobenia inému tovaru,

b)

prepracovanie tovaru,

c)

oprava alebo úprava tovaru včítane renovácie alebo uvedenia do pôvodného stavu,

d)

použitie určitého tovaru, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku obsiahnutý, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku, aj keď je vo výrobe úplne alebo sčasti spotrebovaný (pomocný tovar).

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou, čo sa rozumie pomocným tovarom podľa odseku 1 písm. d).

(3)

Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.

(4)

Náhradným tovarom sa rozumie česko-slovenský tovar, ktorý sa použil v priebehu spracovateľských operácií namiesto dovážaného tovaru.

§ 121

(1)

Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 4 colné orgány povolia, aby

a)

zušľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru,

b)

zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené z tuzemska pred dovozom dovážaného tovaru.

(2)

Náhradným tovarom musí byť česko-slovenský tovar a musí mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby náhradný tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania než dovážaný tovar.

(3)

Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa posudzuje ako náhradný tovar a náhradný tovar ako dovážaný tovar.

(4)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď je aktívny zušľachťovací styk zakázaný alebo obmedzený.

(5)

Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené výrobky by podliehali vývoznému clu, keby sa nevyvážali v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej sa povolenie udelilo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar nedovezie v určenej lehote.

§ 122

Colné orgány udelia povolenie na žiadosť osoby, ktorá vykonáva spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.

§ 123

Povolenie možno udeliť česko-slovenským osobám a v prípade dovozu, ktorý nemá obchodný charakter, aj zahraničným osobám iba vtedy,

a)

ak možno dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených výrobkoch alebo ak možno overiť plnenie podmienok určených pre náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa § 121; ustanovenie § 120 ods. 1 písm. d) tým nie je dotknuté,

b)

ak režim aktívneho zušľachťovacieho styku môže pomôcť vytvoriť priaznivejšie podmienky pre vývoz zušľachtených výrobkov, za podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.

§ 124

(1)

Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky vyvezené späť alebo sa im musí prideliť iné colne schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada na dobu potrebnú na vykonanie spracovateľských operácií a na dobu potrebnú na rozhodnutie o zušľachtených výrobkoch.

(2)

Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, môžu colné orgány v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.

(3)

Ak colné orgány povolia, aby sa postupovalo podľa § 121 ods. 1 písm. b), určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť zahraničný tovar navrhnutý do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na zušľachtené výrobky získané zo zodpovedajúceho náhradného tovaru.

(4)

Osoba, ktorej sa udelilo povolenie, je povinná do 30 dní po skončení lehoty spätného vývozu zušľachtených výrobkov predložiť colným orgánom vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho styku.

§ 125

(1)

Colné orgány určia percento výťažnosti z operácie alebo tam, kde je to nevyhnutné, spôsob ako percento výťažnosti určiť. Percentom výťažnosti sa rozumie množstvo alebo percentuálne množstvo zušľachtených výrobkov získaných z prepracovania daného množstva dovážaného tovaru. Percento výťažnosti sa určí na základe skutočností, za ktorých sa budú spracovateľské operácie vykonávať.

(2)

Na základe vopred zistených skutočností možno určiť štandardné percento výťažnosti vtedy, ak sa spracovateľské operácie obvykle vykonávajú za presne určených technických podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej kvality.

§ 126

(1)

Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia vyviezť späť. Colné orgány môžu v odôvodnených prípadoch povoliť, aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované pod colným dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech štátu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije takisto vtedy, ak sa zušľachteným výrobkom pridelí colne schválené určenie uvedené v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.

§ 127

Ak pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, určí sa výška takého dlhu na základe podpoložiek colného sadzobníka dovážaného tovaru obsiahnutého v spomenutých zušľachtených výrobkoch, ako bol ohodnotený v dobe, na ktorú sa vzťahuje § 207.

§ 128

Ustanovenie § 127 sa nepoužije a zušľachtené výrobky

a)

podliehajú dovoznému clu vymeranému v súlade s pravidlami príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným oslobodením od cla alebo vymeranému v súlade s pravidlami slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do ktorého boli umiestnené. Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, však môže požadovať, aby bolo clo vymerané podľa § 127. Ak sa zušľachteným výrobkom pridelilo uvedené colne schválené určenie iné než prepustenie do režimu prepracovania pod colným dohľadom, musí sa suma dovozného cla rovnať aspoň sume cla vymeranej podľa § 127,

b)

môžu podliehať pravidlám, ktorými sa spravuje vymeriavanie cla určeného v rámci režimu prepracovania pod colným dohľadom, pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu prepustený.

§ 129

(1)

Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar v nezmenenom stave možno na základe povolenia colných orgánov a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážať z tuzemska za účelom ďalšieho spracovania.

(2)

Ak pri spätnom dovoze výrobkov vznikol colný dlh, vymeria sa dovozné clo

a)

zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave uvedených v odseku 1, podľa § 127 a 128,

b)

z výrobkov dovážaných späť po prepracovaní v zahraničí podľa ustanovení upravujúcich režim pasívneho zušľachťovacieho styku, za rovnakých podmienok, aké by sa ne vzťahovali, keby sa vyvážali v tomto režime a predtým, než boli vyvezené, boli prepustené do voľného obehu.

§ 130

(1)

Systém navracania možno použiť pri všetkom tovare, s výnimkou takého, ktorý v okamihu prijatia colného vyhlásenia do voľného obehu

a)

podlieha množstvovým dovozným obmedzeniam,

b)

by mohol v rozsahu kvót podliehať preferenčnému sadzobnému opatreniu alebo jednostrannému opatreniu podľa § 13 ods. 1 písm. e) až g),

c)

podlieha vyrovnávacej dávke ustanovenej právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

(2)

Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém navracania použije iba vtedy, ak nie je v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu určená žiadna vývozná náhrada za vývoz zušľachtených výrobkov.

(3)

Povolenie použiť systém navracania možno udeliť iba vtedy, ak v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených výrobkov na vývoz

a)

dovážaný tovar nepodlieha vyrovnávacej dávke podľa odseku 1 písm. c),

b)

na vývoz zušľachtených výrobkov nie je určená žiadna vývozná náhrada.

§ 131

V colnom vyhlásení, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do voľného obehu, musí byť uvedené, že sa použije systém navracania a odkaz na udelené povolenie. Colné orgány môžu požadovať, aby toto povolenie bolo priložené k colnému vyhláseniu.

§ 132

Na systém navracania sa nevzťahujú ustanovenia § 121 ods. 1 písm. b), § 121 ods. 3 a 5, § 124 ods. 4, § 126 a 127.

§ 133

Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov vykonávaný podľa § 129 ods. 1 sa nepovažuje za vývoz v zmysle § 134, s výnimkou prípadu, keď tieto výrobky nie sú dovezené späť do tuzemska v určenej lehote.

§ 134

(1)

Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, môže žiadať vrátenie alebo odpustenie dovozného cla, ak preukáže, že zušľachtené výrobky získané z dovážaného tovaru prepusteného do voľného obehu v systéme navracania boli

a)

vyvezené pod colným dohľadom do zahraničia, alebo

b)

prepustené, s ohľadom na následný vývoz, do režimu tranzitu, uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia alebo aktívneho zušľachťovacieho styku (režimy s podmienečným oslobodením od cla) alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, za splnenia podmienok určených pre použitie príslušného režimu.

(2)

Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného v odseku 1 sa zušľachtené výrobky považujú za zahraničný tovar.

(3)

Žiadosť o vrátenie cla treba podať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď colný dlh vznikol.

(4)

Zušľachtené výrobky prepustené do režimu uvedeného v odseku 1 alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu možno prepustiť do voľného obehu iba na základe povolenia colného úradu. Suma vráteného alebo odpusteného dovozného cla sa v týchto prípadoch pokladá za výšku colného dlhu; ustanovenia § 128 písm. a) tým nie sú dotknuté.

Piaty oddiel

Prepracovanie pod colným dohľadom

§ 135

Režim prepracovania pod colným dohľadom umožňuje prepracovanie zahraničného tovaru v tuzemsku pri takých spracovateľských operáciách, ktoré zmenia jeho sadzobné zaradenie alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, a výrobky vzniknuté v dôsledku týchto operácií prepustí colný úrad do voľného obehu s použitím pre ne platných colných sadzieb. Tieto výrobky sa označujú ako spracované výrobky.

§ 136

Ministerstvo ustanoví vyhláškou prípady, keď nemožno prepustiť tovar do režimu prepracovania pod colným dohľadom.

§ 137

Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom udelia colné orgány na žiadosť osoby, ktorá vykonáva prepracovanie alebo zabezpečí, aby sa prepracovanie vykonalo v jej mene.

§ 138

Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba vtedy,

a)

ak možno dovážaný tovar identifikovať v spracovaných výrobkoch,

b)

ak nemožno tovar po prepracovaní rovnako hodnotiť alebo ekonomicky navrátiť do jeho pôvodného stavu, v ktorom bol pred prepustením do tohto režimu,

c)

ak nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov upravujúcich určenie pôvodu tovaru alebo ktoré ustanovujú množstvové obmedzenie vzťahujúce sa na dovážaný tovar,

d)

ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby sa v tuzemsku vytvorili alebo udržali príslušné spracovateľské činnosti bez toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.

§ 139

Colné orgány môžu držiteľovi povolenia povoliť, aby prepracovaním tovaru vo svojom záujme poveril tretiu osobu.

§ 140

Ustanovenia § 124 a 125 sa pre režim prepracovania pod colným dohľadom použijú primerane.

§ 141

Ak vznikol colný dlh pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní s tými, na ktoré sa vzťahuje povolenie, v štádiu čiastočného spracovania, vypočíta sa colný dlh podľa colných sadzieb príslušných pre tovar v nezmenenom stave v okamihu, na ktorý sa vzťahuje § 207.

§ 142

Ak dovážaný tovar v okamihu prepustenia do voľného obehu spĺňa podmienky pre priznanie preferenčných opatrení a tieto preferenčné opatrenia sú použiteľné na rovnaký tovar, ako sú spracované výrobky prepustené do voľného obehu, vymeria sa dovozné clo, ktorému spracované výrobky podliehajú podľa týchto opatrení.

Šiesty oddiel

Dočasné použitie

§ 143

Režim dočasného použitia umožňuje, aby zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť v nezmenenom stave, sa v tuzemsku používal s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla bez toho, aby sa na tento dovoz vzťahovali obchodno-politické opatrenia.

§ 144

Povolenie na dočasné použitie udeľujú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá bude tovar používať sama alebo na ktorej zodpovednosť sa bude tovar používať.

§ 145

(1)

Colné orgány odmietnu žiadosť o povolenie režimu dočasného použitia, ak nemožno predmetný tovar stotožniť.

(2)

Colné orgány však môžu povoliť použitie režimu dočasného použitia bez toho, aby sa mohol predmetný tovar stotožniť, ak s ohľadom na povahu tovaru a jeho použitie nemožnosť stotožnenia neumožní zneužitie tohto režimu.

§ 146

(1)

Colné orgány určia lehotu, počas ktorej sa musí dovezený tovar vyviezť späť alebo sa mu pridelí iné colne schválené určenie. Táto lehota musí byť dostatočná, aby sa mohol dosiahnuť cieľ zamýšľaného použitia.

(2)

Tovar možno prepustiť do režimu dočasného použitia maximálne na dobu dvadsiatich štyroch mesiacov; osobitné lehoty ustanovené podľa § 147 tým nie sú dotknuté.

(3)

Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, predĺžiť lehoty ustanovené podľa odsekov 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané použitie tovaru.

§ 147

Prípady a osobitné podmienky, za ktorých možno prepustiť tovar do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla, ustanoví ministerstvo vyhláškou.

§ 148

(1)

Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla môže colný úrad povoliť iba pri tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a ktorý nie je uvedený vo vyhláške vydanej podľa § 147 alebo je v tejto vyhláške uvedený, ale nespĺňa všetky podmienky určené na prepustenie do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného cla.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť zoznam tovaru, ktorý nemožno prepustiť do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

§ 149

(1)

Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla za každý, hoci len začatý mesiac, počas ktorého bol tovar prepustený do tohto režimu, je 3 % z úhrnnej sumy cla, ktoré by sa malo vybrať za uvedený tovar, keby v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.

(2)

Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia než tá, ktorá by sa vybrala, keby predmetný tovar v okamihu prepustenia do režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.

§ 150

(1)

Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú pri režime dočasného použitia podľa § 94 neznamená, že pre každé do úvahy pripadajúce obdobie použitia platí rovnaký postup pri oslobodení od dovozného cla.

(2)

Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 z jednej osoby na druhú umožňuje čiastočné oslobodenie od dovozného cla počas toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná zaplatiť dlžnú sumu dovozného cla za celý príslušný mesiac.

§ 151

Ak vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla z iných dôvodov, než je prepustenie tovaru do tohto režimu, určí sa výška tohto dlhu rozdielom medzi sumou cla vypočítaného podľa § 207 a cla zaplateného podľa § 149.

§ 152

(1)

Colné orgány vyberú dovozné clo vypočítané podľa § 149 až po ukončení režimu dočasného použitia.

(2)

Ak je lehota pre režim dočasného použitia podľa § 148 určená na dobu tridsiatich štyroch mesiacov alebo dlhšiu, vyberie colný úrad dovozné clo po uplynutí tridsiatich štyroch mesiacov.

Siedmy oddiel

Pasívny zušľachťovací styk

§ 153

(1)

Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby česko-slovenský tovar bol dočasne vyvezený do zahraničia za účelom podrobenia spracovateľským operáciám a aby zušľachtené výrobky boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla. Ustanovenia § 129 a § 162 až 168 tým nie sú dotknuté.

(2)

Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa rozumie

a)

dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

b)

spracovateľskými operáciami operácie uvedené v § 120 ods. 1 písm. a) až c),

c)

zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom spracovateľských operácií.

§ 154

(1)

Česko-slovenský tovar nemožno prepustiť do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

a)

ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vrátenie alebo odpustenie dovozného cla,

b)

ak bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia prepustený do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, ak podmienky pre oslobodenie ešte trvajú,

c)

ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vývoznú náhradu alebo ak sa priznala iná finančná výhoda, než je výhoda ustanovená právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve priznávané pri vývoze spomenutého tovaru.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa ustanovenie odseku 1 nepoužije.

(3)

Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa považuje za dočasne vyvezený tovar.

§ 155

(1)

Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku udeľujú colné orgány na žiadosť osoby, ktorá zariaďuje vykonanie spracovateľských operácií.

(2)

Inej osobe, než je uvedená v odseku 1, možno udeliť povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku vtedy, ak spracovateľské operácie pozostávajú zo spojenia česko-slovenského tovaru so zahraničným tovarom a dovezeným ako zušľachtené výrobky, za predpokladu, že použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru bez toho, aby sa to nepriaznivo dotklo základných záujmov česko-slovenských výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, ako sú zušľachtené výrobky.

§ 156

(1)

Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba vtedy,

a)

ak možno zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne vyvezeného tovaru,

b)

ak nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho zušľachťovacieho styku pravdepodobne vážne poškodí zásadné ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).

§ 157

(1)

Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky dovezené späť do tuzemska. Túto lehotu možno z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, predĺžiť.

(2)

Ustanovenia § 125 sa na určenie percenta výťažnosti pri pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.

§ 158

Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla uvedené v § 159 ods. 1 sa prizná iba vtedy, ak sú zušľachtené výrobky navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v mene alebo v prospech

a)

osoby, ktorej sa povolenie udelilo, alebo

b)

inej česko-slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa povolenie udelilo, a ak sú splnené podmienky pre udelenie tohto povolenia.

§ 159

(1)

Výška oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by sa k rovnakému okamihu vymeralo z dočasne vyvážaného tovaru v prípade, že by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala posledná spracovateľská operácia.

(2)

Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa množstva a sadzobného zaradenia predmetného tovaru v deň prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku. Hodnotou dočasne vyvážaného tovaru je hodnota, ktorá sa vzala do úvahy pri určení colnej hodnoty podľa § 31 ods. 1 písm. b) bod 1, alebo ak nemôže byť hodnota týmto spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi colnou hodnotou zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred prepustením do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne vyvážaný tovar oslobodený od dovozného cla pri jeho prepustení do voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky pre oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má odpočítať, suma skutočne vybraného dovozného cla pri prepustení tohto tovaru do voľného obehu.

(3)

Ak možno na zušľachtené výrobky uplatniť preferenčné opatrenia uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) a f) a tieto opatrenia možno uplatniť na tovar rovnakého sadzobného zaradenia, ako má dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla, ktoré sa má odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila, keby dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto preferenčné opatrenia použijú.

(4)

Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú.

§ 160

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu úplne oslobodený od dovozného cla, ak deklarant preukáže, že tovar bol opravený bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných vyporiadaní práv zo zodpovednosti za vady.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď vada tovaru bola zistená pri jeho prvom prepustení do voľného obehu.

§ 161

(1)

Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne vyvážaného tovaru a táto oprava je vykonaná za odplatu, bude tento tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne oslobodený od dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza z colnej hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.

(2)

Náklady na opravu budú základom na určenie colnej hodnoty zušľachtených výrobkov vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou, ktorej sa povolenie udelilo, a osobou, ktorá opravu vykonala.

(3)

Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú na zušľachtený tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu.

§ 162

(1)

Systém prostej výmeny umožňuje, aby dovezený náhradný výrobok (ďalej len „náhrada“) nahradil zušľachtený výrobok.

(2)

Colné orgány povolia použitie systému prostej výmeny vtedy, ak spracovateľská operácia zahŕňa iba opravu iného česko-slovenského tovaru, než na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

(3)

Colné orgány povolia, za podmienok nimi určených, dovoz náhrad ešte pred dočasným vývozom tovaru (predchádzajúci dovoz).

(4)

V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej sa povolenie udelilo, povinná zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť.

§ 163

(1)

Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú technickú charakteristiku, akú by mal dočasne vyvážaný tovar, keby bol zušľachtený.

(2)

Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí sa náhrada tiež používať a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa náhrada dodala bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných práv zo zodpovednosti za vady, môžu colné orgány povoliť výnimku.

§ 164

Prostá výmena sa môže povoliť iba vtedy, ak možno overiť, že sú splnené podmienky ustanovené v § 163.

§ 165

Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa vzťahujú aj na náhrady; ustanovenie § 168 tým nie je dotknuté.

§ 166

(1)

Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar vyvezený v lehote dvoch mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.

(2)

Z dôvodov hodných zreteľa, môžu colné orgány na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo, lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť.

§ 167

Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa § 159, určí sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na dočasne vyvážaný tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie.

§ 168

Ustanovenia § 155 ods. 2 a § 156 ods. 1 písm. a) sa na prostú výmenu nevzťahujú.

§ 169

Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa použijú tiež na účely vykonávania nesadzobných obchodno-politických opatrení.

TRETÍ DIEL

VÝVOZ

§ 170

(1)

Režim vývozu umožňuje, aby česko-slovenský tovar opustil tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie obchodno-politických opatrení a ďalšie vývozné formality.

(2)

Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený tovar, ktorý sa má dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv.4)

§ 171

(1)

Česko-slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do zahraničia, musí byť prepustený v režime vývozu. Ustanovenia colných predpisov uplatňované na tovar vyvážaný cestujúcimi, tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režimu tranzitu tým nie sú dotknuté.

(2)

Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz sa podáva na colnom orgáne, v ktorého územnom obvode má vývozca sídlo alebo bydlisko, alebo na colnom orgáne, v ktorého územnom obvode sa tovar na vývoz balí alebo nakladá.

(3)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady a podmienky, keď možno colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz podať na inom colnom orgáne.

§ 172

Colné orgány prepustia tovar na vývoz s podmienkou, že tovar vystúpi do zahraničia v lehote nimi určenej, v rovnakom stave a za rovnakých podmienok, aké platili v okamihu prijatia colného vyhlásenia na vývoz.

SIEDMA HLAVA

SLOBODNÉ COLNÉ PÁSMA A SLOBODNÉ COLNÉ SKLADY

PRVÝ DIEL

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§ 173

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria priestory a stavby na časti colného územia, oddelené od ostatného colného územia, v ktorých sa tovar tam umiestnený považuje z hľadiska ciel vyberaných v súvislosti s dovozom a vývozom tovaru, akoby sa nenachádzal na colnom území, a kde

a)

zahraničný tovar nepodlieha dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam,

b)

pre česko-slovenský tovar osobitné predpisy ustanovujú ako dôsledok jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na tovar pri jeho vývoze.

(2)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.

§ 174

(1)

Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colnými orgánmi tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu a výstupy z nich a musia byť určené miesta ich vstupu a výstupu.

(2)

Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže uskutočniť len po predchádzajúcom súhlase colných orgánov.

DRUHÝ DIEL

UMIESTŇOVANIE TOVARU V SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSMACH A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOCH

§ 175

(1)

Obvod a vstupné a výstupné miesta slobodného colného pásma a slobodného colného skladu sú pod dohľadom colných orgánov.

(2)

Osoby a dopravné prostriedky vstupujúce do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo vystupujúce z nich možno podrobiť colnej kontrole.

(3)

Prístup do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu možno odoprieť osobám, ktoré neposkytujú záruku dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné pásma a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za porušenie colných predpisov.

(4)

Colné orgány sú oprávnené kontrolovať tovar, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto kontroly sa budú colným orgánom odovzdávať kópie dopravných dokladov sprevádzajúcich vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo budú tieto doklady za týmto účelom uschované pre potreby colných orgánov osobou nimi určenou.

§ 176

(1)

V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade možno umiestniť česko-slovenský tovar aj zahraničný tovar bez ohľadu na jeho množstvo, pôvod a miesto jeho dovozu alebo miesto určenia, včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde o zákazy a obmedzenia z veterinárnych, rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.

(2)

Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar alebo vyžaduje osobitné zariadenie, možno umiestniť iba v priestoroch na to špeciálne vybavených.

§ 177

(1)

Tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa nemusí predložiť colnému úradu a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie § 175 ods. 4 tým nie je dotknuté.

(2)

Tovar sa však musí predložiť colným orgánom a bude podrobený predpísaným colným formalitám vtedy, ak

a)

ak bol prepustený do režimu, ktorý bol ukončený umiestnením tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu; ak príslušný režim umožňuje, aby sa tovar nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,

b)

je umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu na základe rozhodnutia o vrátení alebo odpustení dovozného cla,

c)

bola podaná žiadosť o preddavok na platbu vývoznej náhrady pri tovare, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,

d)

podlieha vývoznému clu.

(3)

Na žiadosť oprávnenej osoby colný úrad potvrdí, že tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade je buď česko-slovenský tovar, alebo zahraničný tovar.

TRETÍ DIEL

PREVÁDZKA SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSEM A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOV

§ 178

(1)

Doba umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je obmedzená.

(2)

Ministerstvo môže vyhláškou túto dobu obmedziť pri česko-slovenskom tovare, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve.

§ 179

(1)

Akákoľvek priemyselná, obchodná alebo servisná činnosť v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade je povolená za podmienok ustanovených týmto zákonom. Vykonávanie týchto činností je potrebné colným orgánom vopred oznámiť.

(2)

S ohľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu môžu colné orgány určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade zakázať alebo obmedziť.

(3)

Colné orgány môžu osobám, ktoré opakovane porušili ustanovenia tohto zákona, zakázať, aby pokračovali v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.

§ 180

(1)

Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, po dobu tohto umiestnenia

a)

možno prepustiť do voľného obehu za podmienok určených pre prepustenie do tohto režimu a podmienok uvedených v § 185,

b)

možno bez povolenia použiť ako náhradný tovar za tovar, ktorý má byť prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku,

c)

možno prepustiť do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok určených pre tento režim,

d)

možno prepustiť do režimu prepracovania pod colným dohľadom za podmienok určených pre tento režim,

e)

možno prepustiť do režimu dočasného použitia za podmienok určených pre tento režim,

f)

môže osoba, ktorá je na to oprávnená, prenechať v prospech štátu,

g)

možno zničiť, za predpokladu, že osoba, ktorá je na to oprávnená, poskytne colným orgánom všetky informácie, ktoré považuje za potrebné.

(2)

Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo e), možno použiť spôsoby kontroly platné pre tieto režimy.

§ 181

Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 173 ods. 1 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar ustanovené týmto predpisom. Tieto manipulácie možno vykonávať bez povolenia.

§ 182

Na iné účely, ako sú uvedené v § 180 a 181, sa nesmie zahraničný tovar a česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 173 ods. 1 písm. b), v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo použiť.

§ 183

(1)

Osoba vykonávajúca v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade činnosti uvedené v § 179 ods. 1 je povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva, spôsobom určeným colnými orgánmi, ktorej základom je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi tak, aby bola možná identifikácia tovaru a získal sa prehľad o jeho pohybe. Tovar musí byť zanesený do tejto evidencie od okamihu dodania do priestorov tejto osoby. Evidencia sa musí dať colným orgánom k dispozícii, aby sa umožnila kontrola, ktorú považujú za potrebnú.

(2)

V prípade premiestnenia tovaru vnútri slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu musia sa doklady vzťahujúce sa na toto premiestnenie uschovať pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie tovaru vykonávané v súvislosti s premiestnením sa považuje za neoddeliteľnú súčasť premiestnenia.

ŠTVRTÝ DIEL

VÝVOZ TOVARU ZO SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSEM A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOV

§ 184

(1)

Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, možno tovar opúšťajúci slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad

a)

vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia alebo

b)

dodať do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Ustanovenia § 4 a 5 a § 36 až 53, s výnimkou ustanovení § 47 až 52 týkajúcich sa česko-slovenského tovaru, sa vzťahujú na tovar dodaný do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby predtým bol prepustený do režimu tranzitu alebo iného režimu.

§ 185

(1)

Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná hodnota tohto tovaru sa zakladá na cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady na skladovanie alebo zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty nezahrnú, ak budú odlíšené od ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.

(2)

Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, na základe povolenia colných orgánov, vykonali obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia § 108 ods. 3 potrebné na zabezpečenie uchovania tovaru alebo zlepšenie jeho balenia alebo predajnej akosti alebo úpravy pre dopravu, vymeria sa na žiadosť dovozcu clo podľa povahy tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred vykonaním týchto manipulácií.

§ 186

(1)

Česko-slovenskému tovaru, uvedenému v § 173 ods. 1 písm. b), ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, a ktorý je umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, sa určia spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými predpismi, ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu poskytujú výhody, ktoré sú obvykle spojené s vývozom tohto tovaru.

(2)

Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ak v lehote uvedenej vo vyhláške vydanej podľa § 178 ods. 2 nebola podaná žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, urobia colné orgány potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi pre nedodržanie príslušného režimu.

§ 187

(1)

Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo prepustil do príslušného režimu, možno použiť potvrdenie uvedené v § 177 ods. 3, aby sa preukázalo, či ide o česko-slovenský alebo zahraničný tovar.

(2)

Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná evidencia o tom, či ide o zahraničný alebo česko-slovenský tovar, pokladá sa tovar

a)

na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo vývozných obchodno-politických opatrení za česko-slovenský tovar,

b)

v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.

§ 188

Colné orgány kontrolujú, aby pri vývoze alebo spätnom vývoze tovaru zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu sa dodržiavali ustanovenia právnych predpisov upravujúce vývoz alebo spätný vývoz tovaru.

ÔSMA HLAVA

OSOBITNÉ KONANIE

PRVÝ DIEL

SPÄTNÝ VÝVOZ, ZNIČENIE A PRENECHANIE TOVARU V PROSPECH ŠTÁTU

§ 189

(1)

Zahraničný tovar dovezený do tuzemska

a)

možno vyviezť späť do zahraničia alebo

b)

možno zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov alebo

c)

môže oprávnená osoba prenechať v prospech štátu.

(2)

Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech štátu musí sa vopred colným orgánom oznámiť. Ak je podaná žiadosť o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu ako režimu tranzitu, musí sa podať colné vyhlásenie podľa § 54 až 81.

(3)

Colné orgány povolia zničenie tovaru alebo jeho prenechanie v prospech štátu za podmienky, že sa zachovajú predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu žiadne náklady, okrem nákladov súvisiacich s jeho predajom.

(4)

Odpadu a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, možno prideliť colne schválené určenie určené pre zahraničný tovar. Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia do príslušného režimu.

(5)

Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.

DRUHÝ DIEL

VRÁTENÝ TOVAR

§ 190

(1)

Česko-slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a je prepustený do voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od dovozného cla.

(2)

Colné orgány môžu lehotu uvedenú v odseku 1 z dôvodov hodných zreteľa predĺžiť.

(3)

Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, priznajú colné orgány oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak sa tento tovar opäť použije na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužíva na rovnaký účel, zníži sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma vyplývajúca z prepustenia vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.

(4)

Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa neprizná, ak tovar

a)

bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho styku, s výnimkou prípadov, keď sa vráti v stave, v akom bol vyvezený,

b)

podlieha opatreniam vzťahujúcim sa na vývoz do iných štátov.

(5)

Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podrobnosti a podmienky, za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b) nepoužijú.

§ 191

Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol. Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podmienky, za ktorých možno od tejto požiadavky upustiť.

§ 192

Ustanovenia § 190 a 191 sa použijú primerane na zušľachtené výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku.

TRETÍ DIEL

OSLOBODENIE OD CLA

§ 193

(1)

Od cla je oslobodený tovar, ktorý je pri dovoze a vývoze oslobodený od colnej kontroly, a tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem.

(2)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí ustanoví vyhláškou prípady, keď je tovar vzhľadom na jeho konečné použitie oslobodený od cla, ako aj podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla.

(3)

Ak niektorý štát neposkytuje colné oslobodenie na tovar dovážaný z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu zodpovedajúcom rozsahu ustanovenom vyhláškou ministerstva, môže ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.

(4)

Ak tovar podliehajúci clu bol čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla, môžu colné orgány určiť, že po dobu najdlhšie troch rokov odo dňa, keď bol tovar takto prepustený, sa smie používať len na určitý účel alebo že sa nesmie scudziť.

DEVIATA HLAVA

COLNÝ DLH

PRVÝ DIEL

VZNIK COLNÉHO DLHU

§ 194

(1)

Colný dlh pri dovoze vzniká

a)

prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného obehu,

b)

prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu prijatia colného vyhlásenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí. Ak sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov uvedeného v odseku 1 urobí na podklade informácií, v dôsledku ktorých sa dlžné clo alebo jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto informácie poskytla a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.

§ 195

(1)

Colný dlh pri dovoze vzniká

a)

nezákonným dovozom tovaru podliehajúceho dovoznému clu do tuzemska, alebo

b)

nezákonným dovozom tovaru umiestneného do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru v rozpore s ustanoveniami § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b).

(3)

Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do tuzemska.

(4)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,

b)

každá osoba, ktorá sa zúčastnila na nezákonnom dovoze tovaru a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tento dovoz je nezákonný,

c)

každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo držala, a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá v čase získania alebo dôjdenia tovaru, že bol dovezený nezákonne.

§ 196

(1)

Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká jeho nezákonným odňatím colnému dohľadu.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému dohľadu.

(3)

Dlžníkom je

a)

osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu,

b)

každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma colnému dohľadu,

c)

každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému dohľadu a v okamihu získania alebo dôjdenia tovaru si bola alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu,

d)

osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

§ 197

(1)

V iných prípadoch, než sú uvedené v § 196, ak nemajú nedostatky zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného režimu, colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho clu vzniká

a)

nesplnením niektorej povinnosti vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,

b)

nedodržaním podmienok ustanovených pre prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo pre prepustenie tovaru s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia.

(2)

Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, sa prestáva plniť, alebo v okamihu, keď je tovar prepustený do príslušného režimu, ak sa zistí dodatočne, že podmienky ustanovené pre prepustenie do tohto režimu alebo pre úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru sa v skutočnosti nesplnili.

(3)

Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu alebo povinnosti ustanovené pre použitie režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený, alebo má plniť podmienky ustanovené pri prepustení tohto tovaru do príslušného režimu.

§ 198

(1)

Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu vzniká spotrebou alebo použitím v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade za iných podmienok, než ktoré sú ustanovené colnými predpismi. Ak dôjde k strate tovaru a táto strata sa colným orgánom náležite nevysvetlí a nepreukáže, považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý sa spotreboval alebo použil v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.

(2)

Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar spotrebovaný alebo po prvý raz použitý v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.

(3)

Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo po prvý raz použil, a každý, kto sa na spotrebe alebo použití zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že je tovar spotrebovaný alebo používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi. Ak sa stratený tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, a nie je možné postupovať podľa prechádzajúcej vety, je osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom známa ako posledný držiteľ tovaru.

§ 199

(1)

Ustanovenia § 195 a 197 ods. 1 písm. a) neplatia a colný dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie povinností vzniknutých z

a)

ustanovení § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b), alebo

b)

uskladnenia tovaru v dočasnom sklade, alebo

c)

použitie režimu, do ktorého bol tovar prepustený,

vyplýva z úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty spomenutého tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo na základe povolenia colného úradu. Na účely tohto odseku sa považuje tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho už nemôže nikto používať.

(2)

Colný dlh nevzniká pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, ak je taký tovar so súhlasom colných orgánov vyvezený späť.

§ 200

Ak nevznikne v súlade s § 199 ods. 1 colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpad a zvyšky vyplývajúce zo zničenia tovaru sa považujú za zahraničný tovar.

§ 201

Ak za podmienok uvedených v § 196 alebo § 197 vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo s čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpočíta sa už zaplatená suma dovozného cla od výšky colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak colný dlh vznikol pri odpade a zvyškoch vyplývajúcich zo zničenia predmetného tovaru.

§ 202

(1)

Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa podalo colné vyhlásenie, vzniká colný dlh vývozom tovaru do zahraničia.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď je colné vyhlásenie prijaté colnými orgánmi.

(3)

Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí.

§ 203

(1)

Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý sa nepodalo colné vyhlásenie, aj keď sa malo podať, vzniká colný dlh vývozom tovaru do zahraničia.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď predmetný tovar skutočne opúšťa tuzemsko.

(3)

Dlžníkom je ten, kto

a)

tovar vyviezol,

b)

sa na takom vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť vedomý, že colné vyhlásenie sa nepodalo, aj keď sa malo podať.

§ 204

(1)

Colný dlh vzniká nedodržaním podmienok umožňujúcich, aby bol tovar vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo úplným oslobodením od vývozného cla.

(2)

Colný dlh vzniká v okamihu, keď bol tovar dodaný na iné miesto určenia, než ktoré bolo určené v podmienkach umožňujúcich, aby tovar bol vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo úplným oslobodením od vývozného cla. Ak nemožno tento okamih určiť, vzniká colný dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu o tom, že boli splnené podmienky oprávňujúce priznanie takého oslobodenia.

(3)

Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí.

§ 205

Colný dlh podľa § 194 až 198 a § 202 až 204 vzniká aj vtedy, keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok a falšovaných peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo dovozu.

§ 206

Ak je niekoľko osôb zodpovedných za splnenie colného dlhu, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.

§ 207

(1)

Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa dovozné alebo vývozné clo podľa predpisov platných v okamihu, keď colný dlh vznikol.

(2)

Ak nemožno presne určiť okamih, keď colný dlh vznikol, vzniká colný dlh v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných informácií určili ako okamih, v ktorom bol tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.

§ 208

(1)

Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom bol tovar v situácii, v ktorej colný dlh vzniká.

(2)

Ak miesto vzniku colného dlhu nemožno určiť podľa odseku 1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré colné orgány podľa im dostupných informácií určia ako miesto, na ktorom bol tovar v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.

§ 209

(1)

Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a niektorými štátmi vyplýva, že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného sadzobného zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku, a ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vzniká colný dlh pri dovoze zahraničného tovaru vloženého do predmetného tovaru vydaním osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného sadzobného zaobchádzania v týchto štátoch.

(2)

Colný dlh vzniká okamihom prijatia vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný tovar.

(3)

Dlžníkom je deklarant.

(4)

Suma dovozného cla zodpovedajúca tomuto colnému dlhu sa určí za rovnakých podmienok, za ktorých by sa bol určil colný dlh, keby colné orgány v okamihu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zahraničného tovaru do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku prijali colné vyhlásenie na prepustenie tohto tovaru do voľného obehu.

DRUHÝ DIEL

ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU

§ 210

(1)

Ak colné orgány v súlade s colnými predpismi môžu vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, musí toto zabezpečenie poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom stať.

(2)

Colné orgány môžu požadovať na jeden colný dlh iba jeden druh zabezpečenia.

(3)

Colné orgány môžu povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu vykonala iná osoba než tá, od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu požaduje.

(4)

Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak je dlžníkom štátny orgán alebo spoločnosť, v ktorej podiel štátu na základnom imaní je najmenej 50 %.

§ 211

(1)

Ak zabezpečenie colného dlhu nie je určené colnými predpismi ako povinné, môžu colné orgány požadovať zabezpečenie colného dlhu, ak sa dôvodne domnievajú, že colný dlh, ktorý vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote splnený. Ak colné orgány nepožadujú zabezpečenie colného dlhu, môžu požadovať od osoby uvedenej v § 210 ods. 1 záručné vyhlásenie, v ktorom budú uvedené povinnosti, ktoré je táto osoba povinná plniť.

(2)

Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 požadujú colné orgány

a)

v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov, na ktorých základe požadujú zabezpečenie colného dlhu, alebo

b)

kedykoľvek vzápätí po tom, čo zistia, že nie je isté, že colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, bude v určenej lehote splnený.

§ 212

Na žiadosť dlžníka povolia colné orgány globálne zabezpečenie colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť z jednej alebo niekoľkých operácií.

§ 213

(1)

Ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného dlhu, určia colné orgány toto zabezpečenie vo výške, ktorou je

a)

presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak možno túto výšku bezpečne určiť v čase, keď sa zabezpečenie colného dlhu požaduje,

b)

colnými orgánmi odhadnutá najvyššie možná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť, v ostatných prípadoch.

Ak je colný dlh, ktorý v priebehu doby mení svoju výšku, globálne zabezpečený, určí sa taká výška zabezpečenia, ktorá umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.

(2)

Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu nie je povinné, a colné orgány toto zabezpečenie vyžadujú, určia výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odseku 1.

(3)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých možno colný dlh zabezpečiť paušálne.

§ 214

Zabezpečenie colného dlhu možno urobiť

a)

zložením hotovosti (colná zábezpeka), alebo

b)

poskytnutím záruky.

§ 215

Za zabezpečenie colného dlhu rovnocenné zloženiu hotovosti sa považuje

a)

predloženie šeku, ktorého vyplatenie je zaručené bankou,

b)

predloženie akéhokoľvek iného dokladu uznaného colnými orgánmi ako prostriedok platby.

§ 216

(1)

Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže, že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú výšku colného dlhu.

(2)

Ručiteľom môže byť iba

a)

banka,

b)

akákoľvek osoba, na základe povolenia colných orgánov.

(3)

Colné orgány môžu odmietnuť alebo nepovolia navrhnutého ručiteľa, ak majú dôvodné podozrenie, že colný dlh nebude v určenej lehote splnený.

§ 217

Osoba, od ktorej sa požaduje zabezpečenie colného dlhu, si môže vybrať, ktorým zo spôsobov uvedených v § 214 colný dlh zabezpečí. Colné orgány môžu však odmietnuť navrhnutý spôsob zabezpečenia colného dlhu, ak nie je zlučiteľný s riadnym vykonávaním príslušného režimu. Colné orgány môžu určiť, aby sa zvolený spôsob zabezpečenia colného dlhu dodržal v priebehu určenej doby.

§ 218

Ak colné orgány zistia, že poskytnuté zabezpečenie colného dlhu nezabezpečuje tento dlh alebo že už nie je isté, že dostatočne zabezpečuje splnenie colného dlhu v určenej lehote, budú vyžadovať od dlžníka dodatočné zabezpečenie colného dlhu alebo nahradenie pôvodného zabezpečenia novým zabezpečením.

§ 219

(1)

Zabezpečenie colného dlhu nezanikne, dokiaľ colný dlh nie je splnený alebo dokiaľ by ešte mohol vzniknúť. Ak colný dlh bude splnený alebo už nemôže vzniknúť, zabezpečenie zaniká.

(2)

Ak bol colný dlh splnený čiastočne alebo môže vzniknúť iba ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.

TRETÍ DIEL

URČENIE COLNÉHO DLHU

Prvý oddiel

Zápis v účtovných dokladoch a oznámenie sumy cla dlžníkovi

§ 220

(1)

Každú sumu dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcu colnému dlhu (ďalej len „suma cla“) musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené všetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie; vymerané clo colné orgány zapíšu do svojich účtovných dokladov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí,

a)

ak bolo dočasne zavedené antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, alebo

b)

ak je dlžná suma cla vyššia než tá, ktorá bola vymeraná na základe záväznej informácie o sadzobnom zaradení.

§ 221

(1)

Ak colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného režimu, iného než dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, zapíšu colné orgány sumu cla do účtovných dokladov ihneď, len čo bola vymeraná, najneskôr však druhý deň nasledujúci po dni, keď bol tovar prepustený. Ak bol colný dlh zabezpečený, možno celkovú sumu cla, vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty určenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať do účtovných dokladov jednotným zápisom na konci tejto lehoty. Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do piatich dní po uplynutí spomenutej lehoty.

(2)

Ak colné predpisy ustanovujú, že tovar možno prepustiť, ak sú splnené podmienky, ktorými sa spravuje určenie výšky colného dlhu alebo výber cla, vykoná sa zápis v účtovných dokladoch najneskôr do dvoch dní po dni, keď sa malo zaplatiť clo vyplývajúce z colného dlhu. Ak sa colný dlh vzťahuje na dočasné antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, bude toto clo zapísané v účtovných dokladoch najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí účinnosti právneho predpisu ustanovujúceho uloženie antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla.

(3)

Ak colný dlh vznikol za iných podmienok, než sú uvedené v odseku 1, bude príslušná suma cla zapísaná do účtovných dokladov dňa, keď colné orgány môžu

a)

vymerať výšku príslušného cla,

b)

určiť osobu, ktorá je povinná toto clo zaplatiť.

§ 222

(1)

Colné orgány môžu lehotu na zápis do účtovných dokladov ustanovenú v § 221 predĺžiť

a)

z dôvodov zjednodušenia účtovníctva, alebo

b)

ak colné orgány nemôžu z dôvodov hodných zreteľa dodržať určené lehoty.

Predĺženie lehoty však nesmie presiahnuť 14 dní.

(2)

Lehoty uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, keď je lehota predĺžená z dôvodov nehody alebo vyššej moci.

§ 223

(1)

Ak clo vyplývajúce z colného dlhu nebolo zapísané do účtovných dokladov v súlade s ustanoveniami § 221 a 222 alebo ak bola do účtovných dokladov zapísaná nižšia ako dlžná suma cla, bude suma cla, ktorá sa má vybrať alebo zostáva na vybratie, zapísaná do účtovných dokladov do dvoch dní odo dňa, keď colné orgány môžu vymerať dlžnú sumu cla a určiť dlžníka. Túto lehotu možno predĺžiť v súlade s ustanovením § 222.

(2)

Následný zápis v účtovných dokladoch sa nevykoná, ak

a)

dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov na základe neskoršieho rozhodnutia súdu,

b)

dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov zavinením colných orgánov a osoba, ktorá je povinná zaplatiť clo, konala dobromyseľne a splnila všetky podmienky ustanovené colnými predpismi upravujúce podávanie colného vyhlásenia.

(3)

Ministerstvo môže ustanoviť vyhláškou prípady, keď colné orgány nemusia dodatočne zaniesť do účtovných dokladov nižšie sumy cla, než je vymeraná suma cla.

§ 224

(1)

Sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch, oznámia colné orgány dlžníkovi.

(2)

Ak deklarant zapísal sumu cla do colného vyhlásenia pre informáciu, nemusia colné orgány túto sumu cla oznámiť, ak táto suma cla nezodpovedá sume cla nimi vymeranej. Rozhodnou pre prepustenie tovaru je suma cla zapísaná v účtovných dokladoch; ustanovenie § 221 ods. 1 tým nie je dotknuté.

§ 225

Ak sa colný dlh, ktorého suma bola zapísaná do účtovných dokladov a prípadne oznámená dlžníkovi, v súlade s § 241 až 248 pred zaplatením odpustil alebo po zaplatení vrátil, opravia colné orgány sumu zapísanú v účtovných dokladoch a prípadne aj príslušné oznámenie dlžníkovi.

Druhý oddiel

Splatnosť cla a postup pri platení cla

§ 226

(1)

Ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné v lehote 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho výšku dlžníkovi. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za podmienok ustanovených v § 221 ods. 1 druhá veta, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota dlhšia, než keby mu bol povolený odklad platby. Lehota sa automaticky predlžuje v prípadoch, keď dlžník nemohol v určenej lehote clo zaplatiť, pretože sa mu suma cla oznámila príliš neskoro.

(2)

Ak colné orgány povolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné v lehote určenej pre tieto spôsoby uľahčenia platby cla.

§ 227

Spôsob platenia cla

(1)

Clo možno platiť

a)

bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet colných orgánov

b)

v hotovosti

1.

poštovou poukážkou na príslušný účet colných orgánov,

2.

osobám povereným colnými orgánmi výhradne prijímať od dlžníkov platby cla v hotovosti; na prijatú platbu sú colné orgány povinné vydať potvrdenie,

3.

výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré sa majú exekúciou vymôcť, a ak v exekučnom príkaze nie je nariadené inak,

c)

preplatkom na inom cle.

(2)

Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom spojov ustanoví vyhláškou prípady a spôsob, keď vymerané clo môže vyberať pošta.

§ 228

Odklad úhrady cla

Za podmienok ustanovených v § 229 až 231 môžu colné orgány na žiadosť povoliť dlžníkovi odklad úhrady cla.

§ 229

Colné orgány odklad úhrady cla povolia, ak žiadateľ zabezpečí colný dlh.

§ 230

Colné orgány môžu povoliť odklad úhrady cla

a)

oddelene, pri jednotlivo zapísaných súm cla do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 prvá veta, alebo

b)

súhrnne, pri všetkých sumách cla zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 prvá veta, v lehote určenej colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, alebo

c)

súhrnne, pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 druhá veta.

§ 231

(1)

Lehota pre odklad úhrady cla môže byť najviac 30 dní a určí sa takto,

a)

ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. a), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola suma cla zapísaná do účtovných dokladov; ak sa postupuje podľa § 222, lehota 30 dní sa zníži o počet dní zodpovedajúci počtu dní nad dva dni, ktoré sú potrebné na zápis do účtovných dokladov,

b)

ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. b), začína lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici súhrnnej lehoty,

c)

ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. c), začína lehota plynúť odo dňa, keď uplynula lehota, počas ktorej bol predmetný tovar prepustený. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.

(2)

Ak je počet dní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nepárne číslo, rovná sa počet dní, ktoré sa odpočítajú od lehoty 30 dní, polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.

(3)

Ak sú lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a c) určené na kalendárne týždne alebo kalendárny mesiac, musí byť clo, ktorého úhrada bola odložená, zaplatené

a)

v piatok štvrtého kalendárneho týždňa nasledujúceho po týždni, v ktorom sa odloženie úhrady cla povolilo, ak je lehota určená na týždne,

b)

šestnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa odloženie úhrady cla povolilo, ak je lehota určená na mesiac.

§ 232

(1)

Ak deklarant nedoplní v lehote určenej colnými orgánmi colné vyhlásenie o predpísané údaje alebo nepredloží doklady potrebné na colné konanie, colné orgány nepovolia odklad úhrady cla, ktoré je zapísané v účtovných dokladoch v súlade s ustanovením tohto zákona, vzťahujúcim sa na prijatie neúplných colných vyhlásení.

(2)

Odklad úhrady cla však colné orgány môžu povoliť aj v prípadoch uvedených v odseku 1, ak suma cla, ktorá sa má vybrať, je zapísaná do účtovných dokladov pred uplynutím lehoty 30 dní, ktorá začína plynúť odo dňa, keď pôvodná suma cla bola zapísaná do účtovných dokladov, alebo ak nebola zapísaná do účtovných dokladov, odo dňa, keď bolo prijaté colné vyhlásenie vzťahujúce sa na predmetný tovar. Lehota pre odloženie úhrady cla však nesmie v týchto prípadoch presiahnuť lehotu, ktorá by bola určená podľa § 231, keby suma dlžného cla bola zapísaná v účtovných dokladoch v čase, keď sa podalo colné vyhlásenie na predmetný tovar.

§ 233

Pozhovenie s clom a povolenie splátok

(1)

Na žiadosť môžu colné orgány povoliť dlžníkovi pozhovenie s clom alebo jeho zaplatenie v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo ak nie je z iných dôvodov možné vybrať celý nedoplatok cla od dlžníka naraz, nie však na dobu dlhšiu, než je lehota, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok cla.

(2)