Colný zákon

Ak colné orgány povolia pozhovenie s clom alebo zaplatenie cla v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený. Zabezpečenie sa však nebude požadovať, ak by to vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre neho spojené s vážnou ujmou.

(3)

Za dobu pozhovenia s clom zaplatí dlžník úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka. Colné orgány úrok predpíšu za celú dobu pozhovenia a o výške úroku dlžníka upovedomia. Tento úrok je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

(4)

Colné orgány nemusia vyžadovať úrok, ak by jeho zaplatenie, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre neho spojené s vážnou ujmou.

§ 234

Dlžník môže sumu dlžného cla zaplatiť úplne alebo čiastočne aj pred uplynutím určenej lehoty.

§ 235

Tretia osoba môže úplne alebo sčasti zaplatiť clo namiesto dlžníka.

§ 236

Deň platby

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodov z účtov v banke deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu dlžníka,

b)

pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.

(2)

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty colných orgánov vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila alebo keď bola v prospech účtu colných orgánov v hotovosti prijatá. Pokiaľ je účet colných orgánov vedený v inej banke než účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke, v ktorej sa vedie účet colných orgánov, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných orgánov v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty colných orgánov, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najdlhšie nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banky a pošty povinné oznámiť colným orgánom deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colným orgánom úrok vo výške bežnej diskontnej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej zo sumy včas neprevedenej.

(3)

Pokiaľ dá dlžník príkaz na úhradu cla a banka príkaz nevykoná v deň uvedený v príkaze z iných dôvodov než z nedostatku finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi banka. Úhrada cla má prednosť pred inými úhradami.

(4)

O dodržaní postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 sú oprávnené presvedčovať sa miestnym vyšetrovaním colné orgány, v ktorých prospech sa platba uskutočnila, alebo colný orgán nimi dožiadaný.

§ 237

(1)

Ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote,

a)

sú colné orgány oprávnené použiť podľa svojej voľby všetky všetky ustanovené prostriedky včítane exekúcie, aby zabezpečili príslušnú platbu cla,

b)

bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 233 ods. 3.

(2)

Colné orgány môžu od vybratia úroku z omeškania upustiť, ak

a)

by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre dlžníka spojené s vážnou ujmou, alebo

b)

jeho výška nepresiahne sumu 100 Kčs, alebo

c)

clo je zaplatené do piatich dní po uplynutí lehoty splatnosti.

(3)

Colné orgány môžu odpísať nedoplatok na cle z vlastného podnetu, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka aj iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo zrejme k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by výťažok vymáhania presiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje, ak síce nedoplatok na cle nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými a nepomernými ťažkosťami.

ŠTVRTÝ DIEL

PREMLČANIE PRÁVA VYMÁHAŤ NEDOPLATOK CLA A ZÁNIK COLNÉHO DLHU

§ 238

Premlčanie práva vymáhať nedoplatok cla

(1)

Právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.

(2)

Ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

(3)

Na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovanej námietky.

(4)

Ak je nedoplatok cla zabezpečený na hnuteľných veciach, nemôže sa záložné právo premlčať, ak má veriteľ záloh v držaní.

(5)

Ak je nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemožno do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného práva namietať premlčanie nedoplatku.

(6)

Úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o zaplatenie cla doručená dlžníkovi.

§ 239

Zánik colného dlhu

Colný dlh zaniká

a)

zaplatením cla,

b)

odpustením cla,

c)

pri tovare navrhnutom do režimu zahŕňajúceho povinnosť zaplatiť clo

1.

vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,

2.

prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním alebo zničením so súhlasom colných orgánov, alebo jeho zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo ak ho deklarant v súlade s § 189 prenechal v prospech štátu,

d)

následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním, ak colný dlh vznikol v súlade s § 195 a tovar bol zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.

§ 240

Ustanovenia § 239 písm. a) až c) sa vzťahujú primerane aj na zánik colného dlhu uvedeného v § 209. Tento dlh zanikne, ak boli zrušené formality vykonávané s ohľadom na preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v § 209.

PIATY DIEL

VRÁTENIE A ODPUSTENIE CLA

§ 241

(1)

Vrátením cla sa rozumie vrátenie už zaplateného dovozného alebo vývozného cla.

(2)

Odpustením cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného dlhu alebo vyhlásenie jeho zápisu v účtovných dokladoch za neplatné, ak ešte nebolo clo zaplatené.

§ 242

(1)

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak zistia, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná v súlade s colnými predpismi alebo bola zapísaná do účtovných dokladov v rozpore s § 223 ods. 2.

(2)

Colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo, ak sa im žiadosť podá v lehote troch rokov odo dňa, keď sa suma dlžníkovi oznámila. Túto lehotu colné orgány predĺžia, ak z evidencie predloženej dlžníkom vyplýva, že dlžník nemohol žiadosť v určenej lehote podať z dôvodu nehody alebo vyššej moci. Ak colné orgány zistia skutočnosti uvedené v odseku 1 sami, vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu.

§ 243

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak platnosť colného vyhlásenia bola zrušená v súlade s § 65 až 68, clo bolo zaplatené a žiadosť o jeho vrátenie podala príslušná osoba v lehote uvedenej v § 67 a 68.

§ 244

(1)

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo, ak zistia, že suma cla zapísaná v účtovných dokladoch sa vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol vadný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol dovezený. Za vadný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený pred jeho prepustením.

(2)

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo za podmienky, že

a)

tovar sa nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia potrebného na zistenie vady alebo že nezodpovedá zmluvným podmienkam, a

b)

tovar sa vyviezol späť do zahraničia.

(3)

Colné orgány na žiadosť oprávnenej osoby povolia, aby bol tovar namiesto spätného vývozu zničený pod ich priamym dohľadom alebo za účelom jeho neskoršieho spätného vývozu prepustený do režimu tranzitu alebo režimu uskladnenia v colnom sklade, alebo umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu. Na uvedené účely sa tento tovar pokladá za zahraničný tovar.

(4)

Colné orgány nevrátia alebo neodpustia dovozné clo, ak predmetný tovar ešte pred podaním colného vyhlásenia, bol dočasne dovezený na skúšky, s výnimkou prípadov, keď skutočnosť, že je tovar vadný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy, sa nemohla za normálnych okolností zistiť počas týchto skúšok.

(5)

Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné clo z dôvodov uvedených v odseku 1, ak sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov odo dňa, keď bola dlžníkovi suma cla oznámená. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môžu colné orgány túto lehotu predĺžiť.

§ 245

(1)

Ak príslušnej osobe nemožno pripočítať klamanie alebo zrejmé zanedbanie, môžu colné orgány dovozné alebo vývozné clo vrátiť alebo odpustiť aj z iných dôvodov, než sú uvedené v § 242 až 244, najmä vtedy, ak by bola zaplatením cla vážne ohrozená výživa dlžníka alebo osôb na jeho výživu odkázaných, alebo pokiaľ by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku dlžníka.

(2)

Colné orgány clo vrátia alebo odpustia z dôvodov uvedených v odseku 1, ak sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov odo dňa, keď bola suma cla oznámená dlžníkovi.

§ 246

Colné orgány dovozné alebo vývozné clo vrátia alebo odpustia iba vtedy, ak je suma cla, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť, vyššia ako 100 Kčs a ak žiadosť o vrátenie alebo odpustenie cla bola podaná v súlade s § 242 až 244. Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu.

§ 247

(1)

Ak colné orgány vrátili dovozné alebo vývozné clo alebo úrok z omeškania nimi predpísaný v dobe splatnosti cla, nie sú povinné platiť úroky. Colné orgány však úrok zaplatia, ak

a)

rozhodnutie o vrátení cla nerealizovali do jedného mesiaca odo dňa jeho vydania,

b)

rozhodnutie, ktorým sa nepovoľuje vrátenie cla, bolo po podaní odvolania vyhlásené za neplatné. Úrok sa zaplatí odo dňa, keď bolo odvolanie podané.

(2)

Úroková sadzba sa rovná výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej platnej prvý deň kalendárneho štvrťroka.

§ 248

Colný dlh nezanikol a zápis v účtovných dokladoch je platný aj naďalej, ak sa colný dlh odpustil omylom alebo príslušná suma bola omylom vrátená.

DESIATA HLAVA

COLNÉ PRIESTUPKY A COLNÉ DELIKTY

PRVÝ DIEL

PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV

§ 249

Colné predpisy poruší ten, kto

a)

nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,

b)

uvedie nesprávne údaje o tovare podliehajúcom colnému dohľadu,

c)

spôsobí, že mu príslušný colný orgán udelil povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

d)

spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,

e)

nedodrží podmienky ustanovené pre tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar, ktorý bol oslobodený od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade,

f)

falšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo tovare v tranzite,

g)

prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,

h)

poruší colné uzávery,

i)

neuposlúchne výzvu colného orgánu alebo colníka alebo inak im bráni pri výkone ich činnosti.

DRUHÝ DIEL

COLNÉ PRIESTUPKY

§ 250

Colný priestupok

(1)

Colným priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 249, ak nejde o trestný čin.

(2)

Na zodpovednosť za colný priestupok postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(3)

Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.

§ 251

Sankcie

(1)

Za colný priestupok možno uložiť tieto sankcie

a)

napomenutie,

b)

pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,

c)

prepadnutie tovaru.

(2)

Za colný priestupok uvedený v § 249 písm. a) až e) možno uložiť pokutu do 50 000 Kčs a za colný priestupok podľa § 249 písm. f) až i) pokutu 10 000 Kčs.

(3)

V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 5000 Kčs.

§ 252

Splatnosť pokuty

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa uložila.

§ 253

Miestna príslušnosť

(1)

Colné priestupky prejednávajú colné orgány, v ktorých obvode bol colný priestupok zistený, aj keď bol spáchaný v obvode iného colného orgánu.

(2)

Colný orgán príslušný na prejednanie colného priestupku podľa odseku 1 môže postúpiť vec na prejednanie colnému orgánu, v ktorého obvode osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, býva alebo pracuje.

TRETÍ DIEL

COLNÉ DELIKTY

§ 254

Colný delikt

(1)

Colného deliktu sa dopustí právnická osoba, ktorá porušila alebo ohrozila záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 249.

(2)

Na účely uvedené v ustanoveniach tejto hlavy sa za právnickú osobu považuje aj fyzická osoba - podnikateľ.

§ 255

Sankcie

(1)

Za colný delikt možno uložiť tieto sankcie

a)

pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,

b)

prepadnutie tovaru.

(2)

Za porušenie colných predpisov uvedených v § 249 písm. a) až e) možno uložiť pokutu až do výšky 2 000 000,- Kčs a za porušenie colných predpisov uvedených v § 249 písm. f) až i) pokutu až do výšky 50 000,- Kčs.

(3)

Sankciu prepadnutia tovaru možno uložiť samostatne alebo spoločne so sankciou pokuty.

§ 256

Prepadnutie tovaru

(1)

Prepadnutie tovaru možno vysloviť, ak tovar patrí právnickej osobe, ktorá sa dopustila colného deliktu, a tovar

a)

bol na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený, alebo

b)

bol colným deliktom získaný alebo bol nadobudnutý za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Prepadnutie tovaru nemožno vysloviť, ak je hodnota tovaru v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.

(3)

Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.

§ 257

Pokutu podľa § 255 alebo prepadnutie tovaru podľa § 256 možno právnickej osobe uložiť len do jedného roka odo dňa, keď sa colné orgány dozvedeli o tom, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa, keď k tomuto porušeniu alebo nesplneniu povinnosti došlo.

§ 258

Splatnosť pokuty

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená.

§ 259

Zhabanie tovaru

(1)

Ak za colný delikt nebola uložená sankcia prepadnutia tovaru uvedeného v § 256 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa taký tovar zhabáva, ak nepatrí páchateľovi colného deliktu a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

(2)

O zhabaní tovaru nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov. Ustanovenie § 256 ods. 2 platí obdobne.

(3)

Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.

§ 260

Miestna príslušnosť

(1)

Colné delikty prejednajú colné orgány, v ktorých obvode má príslušná osoba sídlo alebo bydlisko.

(2)

Ak táto osoba nemá sídlo alebo bydlisko v tuzemsku, prejedná colný delikt colný orgán, v ktorého obvode bol colný delikt spáchaný, alebo colný orgán, v ktorého obvode bol colný delikt zistený.

JEDENÁSTA HLAVA

COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO A VYMÁHANIE NEDOPLATKOV

PRVÝ DIEL

COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO

§ 261

(1)

Na zabezpečenie cla a jeho príslušenstva, daní a poplatkov vyberaných pri dovoze a pokuty vzniká podľa tohto zákona colné záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka alebo ručiteľa. Rozhodnutie colných orgánov o tom, na ktoré veci, prípadne pohľadávky dlžníka alebo ručiteľa sa colné záložné právo vzťahuje, sa doručí dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti nemu môže odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku a predmet colného záložného práva.

(3)

Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti zašle podľa povahy veci buď na záznam colného záložného práva v príslušnej evidencii, alebo držiteľovi zálohu, prípadne poddlžníkovi.

DRUHÝ DIEL

VYMÁHANIE NEDOPLATKOV

§ 262

(1)

Ak sa clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky nevyberajú pri dovoze, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov neuhradia v zákonnej lehote, vyzvú colné orgány dlžníka, aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote, najmenej osemdennej, a upozornia ho, že po uplynutí tejto náhradnej lehoty prikročia bez ďalšieho k vymáhaniu nedoplatku. Proti výzve sa možno odvolať v lehote pätnástich dní. Odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

Vymáhanie možno začať aj bez výzvy, pokiaľ hrozí nebezpečenstvo, že účel vymáhania bude zmarený, ak sa nepristúpi k vymáhaniu bez meškania.

(3)

Vymáhanie vykonávajú colné orgány exekúciou. O vykonanie exekúcie môžu colné orgány požiadať aj súd.

(4)

Exekučný titul pre exekúciu je vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažné plnenie.

(5)

Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na

a)

prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky,

b)

zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhrady za pracovný príjem, dôchodky, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.,

c)

predaj hnuteľných vecí,

d)

predaj nehnuteľností.

(6)

Pre výkon exekúcie sa použije primerane Občiansky súdny poriadok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

(7)

Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám, ktorým sa exekučným príkazom ukladajú povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať do pätnástich dní námietky. O námietkach rozhodne colný orgán, ktorý exekúciu nariadil. Pokiaľ sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa proti exekučnému príkazu odvolanie, rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.

(8)

Výkon rozhodnutia možno odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky, o pozhovenie alebo odpustenie cla, a aj bez žiadosti, ak sa vyšetrujú skutočnosti rozhodné pre čiastočné alebo úplné zrušenie výkonu rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, už vykonané úkony zostanú zachované.

(9)

Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že sa vymáhalo neoprávnene, patrí dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymožené sumy náhrada v dvojnásobnej výške úroku uvedeného v § 233 ods. 3. Pokiaľ ešte exekúcia trvá, zruší ju colný úrad z úradnej povinnosti. Ak je skutočná škoda spôsobená neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhrádza sa táto škoda namiesto náhrady.

§ 263

Exekučné náklady

(1)

Exekučné náklady uhrádza dlžník, pokiaľ sa exekúcia nevykonala neoprávnene.

(2)

Náhrada exekučných nákladov spočíva jednak v náhrade nákladov za výkon zhabania a za výkon predaja, jednak v náhrade hotových výdavkov colných orgánov.

(3)

Náhrada nákladov za výkon zhabania je 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 200 Kčs. Ak sa pre ten istý nedoplatok vykonalo zhabanie niekoľkými samostatnými úkonmi, alebo ak sa zhabanie opakovalo, náhrada nákladov za výkon zhabania toho istého nedoplatku sa počíta len raz.

(4)

Náhrada nákladov za výkon predaja je 2 % vymáhaného nedoplatku, najmenej však 200 Kčs.

(5)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa počíta zo sumy zaokrúhlenej na celé stokoruny hore.

(6)

Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady z výkonu zhabania podľa odseku 3 vždy, len čo na výkon exekúcie poverený pracovník colného úradu alebo súdu oznámil dlžníkovi alebo jeho zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal úvodnú vetu exekučnej zápisnice alebo len čo bol odoslaný exekučný príkaz.

(7)

Pri exekučných nákladoch za výkon predaja podľa odseku 4 je dlžník povinný ich uhradiť vždy, len čo došlo k začatiu dražby a spísala sa úvodná veta dražobnej zápisnice.

(8)

Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník, aj keď k výkonu predaja nedošlo.

(9)

Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník v skutočnej výške do 30 dní odo dňa, keď mu bola ich výška oznámená. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať námietku podľa § 264.

(10)

Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja týka viacerých dlžníkov alebo sa uskutočňuje spoločne a hotové výdavky sa týchto prípadov týkajú, rozvrhuje sa ich výška podľa pomeru jednotlivých nedoplatkov.

(11)

Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha súčasne s nedoplatkom, pre ktorý sa exekúcia vykonáva.

TRETÍ DIEL

NÁMIETKY

§ 264

(1)

Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť námietku proti akémukoľvek úkonu colných orgánov v súvislosti s vymáhacím alebo zaisťovacím konaním.

(2)

Námietka sa musí podať písomne alebo ústne do zápisnice v lehote tridsiatich dní odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie odôvodní.

(3)

Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podaná námietka nemá odkladný účinok pre samotné konanie.

DVANÁSTA HLAVA

ZAISTENIE A PREDAJ TOVARU

PRVÝ DIEL

ZAISTENIE TOVARU

§ 265

(1)

Colné orgány môžu na prejednanie nezákonného dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru zaistiť tovar, o ktorom možno dôvodne predpokladať, že

a)

sa na spáchanie colného priestupku použil alebo určil, alebo sa colným priestupkom získal alebo nadobudol za tovar colným priestupkom získaný, alebo

b)

sa na spáchanie colného deliktu použil alebo určil, alebo sa colným deliktom získal alebo nadobudol za tovar colným deliktom získaný.

(2)

Colné orgány môžu zaistiť tovar podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

§ 266

(1)

Colné orgány vydajú o zaistení tovaru rozhodnutie a doručia ho osobe, ktorej bol tovar zaistený. Proti rozhodnutiu o zaistení tovaru sa môže osoba, ktorej bol tovar zaistený, odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.

(2)

V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, pre ktoré sa tovar zaisťuje, a poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorej sa rozhodnutie týka. V rozhodnutí sa uvedie aj upozornenie, že tovar sa predá, ak sa pokuta nezaplatí.

(3)

Tovar, ktorý možno podľa § 264 zaistiť, môže colný úrad ponechať osobe a uložiť jej, že tovar nesmie používať, predávať alebo s ním iným spôsobom nakladať.

§ 267

(1)

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru, je povinná tento tovar colným orgánom vydať.

(2)

Ak zaistený tovar nie je na výzvu colných orgánov vydaný, možno ho tomu, kto ho má u seba, odňať.

(3)

O vydaní alebo odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom sa uvedie aj opis tovaru. Osobe, ktorá tovar vydala alebo ktorej sa tovar odňal, vystavia colné orgány potvrdenie o vydaní alebo odňatí tovaru.

§ 268

(1)

Ak zaistený tovar nie je už na ďalšie konanie potrebný a ak neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo colnom delikte alebo predaj podľa § 268, vráti sa osobe, ktorej bol zaistený.

(2)

Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba než tá, ktorej bol tovar zaistený, alebo ak majú colné orgány pochybnosti o tom, či tovar patrí osobe, ktorej bol tovar zaistený, nevydajú tovar a odkážu tieto osoby, aby svoj nárok uplatnili v súdnom konaní.

DRUHÝ DIEL

PREDAJ TOVARU

§ 269

(1)

Colné orgány môžu predať dočasne uskladnený tovar, ak sa colné vyhlásenie nepodalo v lehote ustanovenej v § 48.

(2)

Colné orgány môžu predať tovar zaistený podľa § 264 ods. 1, pri ktorom nebolo vyslovené prepadnutie tovaru, alebo ktorý nebol zhabaný, na úhradu pokuty uloženej za colný priestupok alebo za colný delikt, ak pokuta nie je uhradená do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(3)

Colné orgány môžu tovar podliehajúci rýchlej skaze alebo živé zvieratá, zaistené podľa § 264 ods. 1, ihneď predať.

§ 270

(1)

Colné orgány predajú tovar spravidla v dražbe. Pritom postupujú podľa osobitných predpisov.5)

(2)

Tovar, ktorý sa nemohol predať v dražbe, predajú colné orgány osobám spôsobilým podľa právnych predpisov na nakladanie s predávaným druhom tovaru.

(3)

S tovarom, ktorý nemožno predávať alebo používať zo zdravotných, zverolekárskych, rastlinolekárskych, bezpečnostných alebo iných dôvodov, naloží colný úrad spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.

§ 271

(1)

Z výťažku predaja tovaru sa prednostne uhradí clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri dovoze a ich príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov. Zvyšok výťažku vyplatia colné orgány oprávnenému. Ak sa oprávnený neprihlási do troch rokov po predaji tovaru, pripadne zvyšok výťažku predaja štátu.

(2)

Ak tretia osoba uplatní do troch rokov po predaji tovaru na colných orgánoch nárok na zvyšok výťažku predaja tovaru, odkážu colné orgány túto osobu, aby svoj nárok uplatnila v konaní v občianskoprávnych veciach.

(3)

O predaji tovaru sa upovedomí osoba, ktorej bol tovar zaistený.

§ 272

(1)

Colné orgány sú oprávnené predať, prípadne inak nakladať s tovarom,

a)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie, alebo ktorý bol zhabaný v konaní vykonávanom o colných priestupkoch alebo v konaní vykonávanom o colných deliktoch,

b)

pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci, alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní vykonávanom o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru,

c)

ktorý deklarant prenechal v prospech štátu.

(2)

Ministerstvo ustanoví vyhláškou postup pri predaji, prípadne inom nakladaní s tovarom uvedeným v odseku 1.

TRINÁSTA HLAVA

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 273

Ak clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri dovoze a ich príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa colných predpisov nemožno uhradiť v česko-slovenskej mene, môžu colné orgány na ich úhradu prijímať aj zahraničnú menu. Na prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny sa použije nákupný kurz devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu, keď sa úhrada vykonáva.

§ 273a

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v osobitných prípadoch môže odpustiť clo pri dovoze tovaru, najmä v prípadoch dovozu pre zdravotníctvo, školstvo, ekológiu a humanitárne organizácie.

§ 274

Ak medzinárodná zmluva obsahuje ustanovenia odchylné od tohto zákona alebo od predpisov podľa neho vydaných, platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.

§ 275

Colná štatistika

(1)

Colné orgány zabezpečujú zber údajov a spracovanie informácií o tovare, ktorému sa pridelilo colne schválené určenie na základe dokladov predpísaných v colnom konaní.

(2)

Spôsob vedenia colnej štatistiky upraví ministerstvo po dohode s Federálnym štatistickým úradom vyhláškou.

§ 276

Ak tento zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred colnými orgánmi

a)

vo veciach colných priestupkov všeobecné predpisy o priestupkoch,6)

b)

v ostatných veciach všeobecné predpisy o správnom konaní.1)

§ 277

Rozhodnutie o povolení režimu

(1)

Rozhodnutie o žiadosti o povolenie režimu s ekonomickými účinkami sa musí vydať v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti príslušným colným orgánom. Túto lehotu možno predĺžiť iba vtedy, ak rozhodnutie nemožno vzhľadom na zložitosť prípadu vydať v trojmesačnej lehote; príslušný colný orgán musí o skutočnosti, ktorá mu bráni vydať rozhodnutie, upovedomiť žiadateľa ešte pred uplynutím tejto lehoty, uviesť dôvody a určiť lehotu, v ktorej rozhodnutie vydá.

(2)

Rozhodnutie, ktorým sa udeľuje povolenie použiť režim s ekonomickými účinkami, nemusí mať písomnú formu.

§ 278

(1)

Ak nie je ustanovené inak, nemá odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov odkladný účinok. Colné orgány môžu odkladný účinok rozhodnutia vo výnimočných prípadoch povoliť, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá, a ak sa tým nesťaží vymáhanie nedoplatkov alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.

(2)

Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo colný delikt má odkladný účinok, ktorý nemožno vylúčiť.

§ 279

Zabezpečením a ustanovením colného dlhu a premlčaním práva vymáhať nedoplatok cla podľa tohto zákona sa rozumie tiež zabezpečenie a ustanovenie daňovej a poplatkovej povinnosti pri dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a poplatky pri dovoze.

§ 280

Na colné konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy platné pred týmto dňom; nové predpisy sa použijú iba vtedy, ak je to pre deklaranta výhodnejšie.

§ 281

Pokiaľ colné orgány vykonávajú oprávnenia podľa osobitných predpisov a pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, majú rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté platí o právach a povinnostiach subjektov, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.

§ 282

Zrušujú sa:

1.

§ 16 až 22, § 24 až 31, § 33 až 39 a § 41 až 123 colného zákona č. 44/1974 Zb. v znení zákonov č. 117/1983 Zb., č. 5/1991 Zb. a č. 217/1992 Zb.

§ 283

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.

Stráský v. r. Kováč v. r.