Úplné znenie zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou alebo so zariadením obce,

7.

rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou alebo zriadenou vyšším územným celkom, alebo

8.

inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d)

zvýhodňovať blízke osoby16) pri vykonávaní štátnej služby.

(6)

Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí.

§ 70

Majetkové priznanie

(1)

Príslušník počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery

a)

do 30 dní odo dňa vzniku služobného pomeru,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku,

b)

hnuteľných veciach,

c)

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.18)

(4)

Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,19) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ak ide o vedúceho služobného úradu na krajskom riaditeľstve zboru, vedúcemu služobného úradu na prezídiu zboru, ak ide o vedúceho služobného úradu na prezídiu zboru, ministrovi, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.

(6)

Na výzvu vedúceho služobného úradu alebo ministra, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

§ 71

Konanie vo veciach majetkového priznania

(1)

Ak príslušník nepodá včas majetkové priznanie podľa § 70, vyzve ho vedúci služobného úradu alebo minister na dodatočné splnenie tejto povinnosti najneskôr do 30 dní.

(2)

Vedúci služobného úradu alebo minister preskúma úplnosť majetkového priznania, ak treba, vyzve príslušníka, aby ho v lehote do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil a doplnil.

(3)

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 70 ods. 5 zistia u príslušníka majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, je príslušník povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci služobného úradu alebo minister určí príslušníkovi primeranú lehotu, najviac 60 dní.

(4)

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci služobného úradu alebo minister oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci služobného úradu alebo minister nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o pôvode majetkového prírastku príslušníka alebo o hodnovernosti ním preukázaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

§ 72

Povinnosti nadriadeného

Okrem plnenia povinností podľa § 69 je nadriadený ďalej povinný

a)

riadiť, organizovať, kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených príslušníkov,

b)

zabezpečovať, aby podriadení príslušníci mali požadované vedomosti, zručnosti, schopnosti a fyzickú zdatnosť na vykonávanie štátnej služby,

c)

vytvárať priaznivé podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby a podriadených príslušníkov viesť k služobnej disciplíne,

d)

slušne sa správať voči podriadeným príslušníkom,

e)

vystupovať pred disciplinárnou komisiou a v konaní pred súdom,

f)

vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených príslušníkov,

g)

oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,

h)

vykonávať školiteľa čakateľovi, ktorému je bezprostredne nadriadený.

§ 73

Disciplinárna právomoc

(1)

Minister, prezident zboru, riaditeľ krajského riaditeľstva zboru a veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy môžu podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

(2)

Minister a prezident zboru sú oprávnení udeliť disciplinárnu odmenu podľa § 74 príslušníkovi bez ohľadu na to, v ktorom služobnom úrade je zaradený. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. c) alebo d) môže riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru uložiť len minister. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. c) alebo d) môže riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uložiť len prezident zboru.

(3)

Podrobnosti o disciplinárnych previneniach, o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 74

Disciplinárne odmeny

(1)

Disciplinárne odmeny sú

a)

písomná pochvala,

b)

peňažný dar alebo vecný dar,

c)

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovanie do prvej dôstojníckej hodnosti.

(2)

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo dlhodobému príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

(3)

Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu alebo odmenu (§ 120).

(4)

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo zabránenie značným materiálnym škodám,1) mimoriadny prejav odvahy a úsilia pri vykonávaní štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Slovenskej republiky alebo zboru.

(5)

Príslušníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

(6)

Pri mimoriadnom povýšení do vyššej hodnosti alebo mimoriadnom vymenovaní do prvej dôstojníckej hodnosti neplatia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) a b).

(7)

Príslušníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovať do prvej dôstojníckej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.

§ 75

Služobné previnenia

(1)

Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.

(2)

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.

§ 76

Za služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

písomné pokarhanie,

b)

zníženie služobného platu až o 15 % najviac na tri mesiace,

c)

zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka.

§ 77

Za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

a)

zníženie služobného platu až o 30 % najviac na tri mesiace,

b)

odvolanie nadriadeného z funkcie,

c)

prepustenie zo stálej štátnej služby,

d)

prepustenie z dočasnej štátnej služby,

e)

prepustenie z prípravnej štátnej služby.

§ 78

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť príslušníkovi v hodnosti rotmajstra, podporučíka alebo generála.

§ 79

(1)

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

(2)

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušník musí mať možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

(3)

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

(4)

Uložením disciplinárneho opatrenia príslušník nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil služobným previnením.

(5)

Zriadenie, právomoc a zloženie disciplinárnej komisie upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 80

(1)

Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia.

(2)

Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

(3)

Ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie podľa § 154a ods. 6 začína plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia v tej istej veci, a to odo dňa právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o zrušení a vrátení veci príslušnému služobnému orgánu.

§ 81

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 60 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených príslušníka o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny. Ustanovenia § 80 ods. 2 a 3 platia rovnako.

§ 82

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia.

§ 83

(1)

Písomné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vydáva príslušníkovi vedúci služobného úradu na návrh disciplinárnej komisie.

(2)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

(3)

Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie s výnimkou disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby.

(4)

Disciplinárne opatrenie môže vedúci služobného úradu na návrh nadriadeného zahladiť aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 3, ak príslušník svojím vykonávaním služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času vykonania tohto opatrenia.

(5)

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu príslušníka vyradí, len čo sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie; to neplatí, ak príslušníkovi bolo uložené disciplinárne opatrenie prepustenie zo štátnej služby.

§ 84

Evidencia disciplinárnych opatrení

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

ŠTVRTÁ HLAVA

PODMIENKY VÝKONU ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 85

Týždenný služobný čas

(1)

Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

(2)

Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

§ 86

Nerovnomerné rozvrhnutie služobného času

(1)

Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie celého kalendárneho roka.

(2)

Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

(3)

Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.

(4)

Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.

§ 87

Prestávky v štátnej službe

(1)

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec tejto prestávky určí služobný úrad.

(2)

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút.

(3)

Ak ide o štátnu službu, ktorej vykonávanie nemôže byť prerušené, musí sa príslušníkovi aj bez prerušenia vykonávania štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

(4)

Prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do služobného času.

§ 88

Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami

(1)

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom služobného dňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

(2)

Príslušníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu vykonávania služby na čas osem hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného služobného času služby príslušníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

§ 89

Dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni

(1)

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby všetci príslušníci mali raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.

(2)

Ak vykonávanie štátnej služby neumožňuje rozvrhnúť služobný čas podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni výnimočne v iných dňoch týždňa.

(3)

Ak z naliehavých služobných dôvodov nemožno rozvrhnúť služobný čas podľa odsekov 1 a 2, môže služobný úrad určiť nepretržitý odpočinok v týždni odchylne tak, že nepretržitý odpočinok sa príslušníkovi poskytne najmenej jeden deň v týždni, pokiaľ možno tak, aby pripadol na nedeľu, a zvyšok poskytne súhrnne raz za dva týždne.

§ 90

Dni služobného pokoja

(1)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je príslušník povinný vykonávať štátnu službu nad určený služobný čas, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

(2)

Príslušníkovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň služobný plat.

§ 91

Štátna služba nadčas

(1)

Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času. Štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2.

(2)

Štátna služba nadčas sa môže príslušníkovi prikázať len výnimočne v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

(3)

V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

§ 92

Služobná pohotovosť v štátnej službe príslušníkov

(1)

Ak služobný úrad v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi príslušníkovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu služobného času a nad určený služobný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia služobného času zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na to, že bude povolaný na vykonávanie štátnej služby, ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe. Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť alebo s ním dohodnúť počas dovolenky.

(2)

Služobný úrad môže príslušníkovi nariadiť služobnú pohotovosť mimo služobného času vykonávania štátnej služby, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste.

(3)

Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

(4)

Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o zaradení do plánu vyrozumenia a zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu nemá odkladný účinok.

§ 93

(1)

Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve.

(2)

Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.

(3)

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.

(4)

Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

§ 94

Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.

PIATA HLAVA

SLUŽOBNÉ VOĽNO

§ 95

(1)

Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.

(2)

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.

§ 96

Platené služobné voľno

(1)

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.

(2)

Za čas služobného voľna podľa odseku 1 patrí príslušníkovi služobný plat.

§ 97

(1)

Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

a)

čerpania dovolenky,

b)

plateného služobného voľna,

c)

zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)

d)

účasti na rekondičnom pobyte,

e)

prehlbovania kvalifikácie,

f)

zvyšovania kvalifikácie,

g)

prestávok na dojčenie,

h)

náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,

i)

keď príslušník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

j)

neprítomnosti príslušníka v štátnej službe z dôvodu

1.

dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu,

2.

karantény,

3.

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú do siedmich rokov dieťaťa.

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

ŠIESTA HLAVA

PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PRÍSLUŠNÍKOV A ĎALŠIE PODMIENKY NA RIADNE VYKONÁVANIE ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§ 98

(1)

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.

(2)

Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.

(3)

Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný úrad príslušníkovi služobné voľno, najmenej však v rozsahu piatich služobných dní v kalendárnom roku; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

(4)

Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

(5)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.

(6)

Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

(7)

Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

a)

stupeň vzdelania a spôsob jeho zvýšenia,

b)

čas, v priebehu ktorého je príslušník povinný zotrvať v služobnom pomere po získaní kvalifikácie,

c)

druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré príslušník uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.

(8)

Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu15)

a)

v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účasť na vyučovaní,

b)

dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,

c)

20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej záverečnej skúšky,

d)

30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.

(9)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

(10)

Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí, ak sa služobný pomer skončil podľa § 60 ods. 2 a § 63 ods. 1 písm. f).

§ 99

Služobný úrad utvára príslušníkom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä

a)

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy, technické normy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,

b)

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

c)

vytváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,

d)

poskytovanie rovnošaty príslušníkovi.

§ 100

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, ak ide o príslušníkov s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom, a dvoch teplých jedál, ak ide o príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, na ktoré služobný úrad prispieva 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu17) na každé jedlo.

§ 101

(1)

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.

§ 102

Osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok

Ak vykonáva tehotná príslušníčka alebo príslušníčka po skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materstvo, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, je služobný úrad povinný zaradiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri takomto zaradení patrí príslušníčke služobný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však v sume služobného platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.

SIEDMA HLAVA

PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI

§ 103

Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť

(1)

Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

a)

tarifný plat,

b)

príplatok za riadenie,

c)

príplatok za zastupovanie,

d)

osobný príplatok,

e)

hodnostný príplatok,

f)

príplatok za štátnu službu v noci,

g)

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

h)

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

i)

plat za štátnu službu nadčas,

j)

príplatok za zmennosť,

k)

príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,

l)

odmena.

(2)

Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a j).

(3)

Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).

(4)

Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

§ 104

Platová trieda

(1)

Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej funkcie podľa § 21 ods. 3 sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.

(2)

Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo poverený zastupovaním nadriadeného.

(3)

Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1 a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.

(4)

Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.

§ 105

Platový stupeň a započítaná prax

(1)

Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.

(2)

Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a ďalšieho času.

§ 106

Do času odbornej praxe príslušníka sa započítava čas

a)

vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona s výnimkou času počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa do siedmich rokov veku dieťaťa,

b)

odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná v príslušnej funkcii, ak ďalej nie je ustanovené inak.

§ 107

(1)

Do ďalšieho času sa započítava čas

a)

praxe v inej než požadovanej činnosti získanej pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby priznanej služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,

b)

skutočného vykonávania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonávania,

c)

civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,

d)

starostlivosti o dieťa,

1.

zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,

2.

dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť, ustanovený osobitným predpisom,

ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov,

e)

hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,21)

f)

doktorandského štúdia22) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,

g)

vykonávania funkcií podľa § 54 a § 160 ods. 2,

h)

získaný na základe služobného hodnotenia.

(2)

Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.

(3)

Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

§ 108

Určenie tarifného platu

(1)

Príslušníkovi v závislosti od platovej triedy podľa § 104 a platového stupňa podľa § 105 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je ustanovená v prílohe č. 2.

(2)

Ak príslušník započítaním rokov podľa § 106 a 107 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1% za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

§ 109

Príplatok za riadenie

(1)

Nadriadenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre nadriadených podľa stupňov riadenia je ustanovené v prílohe č. 3.

(2)

Sumu príplatku za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti nadriadeného.

§ 110

Príplatok za zastupovanie

(1)

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume priznaného príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.

(2)

Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.

(3)

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 7 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.

(4)

Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa § 49 ods. 7 príplatok za riadenie nepatrí.

§ 111

Osobný príplatok

(1)

Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.

(2)

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.

(3)

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.

(4)

Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

§ 112

Hodnostný príplatok

(1)

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti:

hodnosť	hodnostný príplatok v Sk mesačne
rotmajster	2 450
nadrotmajster	2 650
podpráporčík	2 950
práporčík	3 150
nadpráporčík	3 350
podporučík	2 950
poručík	3 150
nadporučík	3 350
kapitán	3 550
major	3 750
podplukovník	3 950
plukovník	4 150
generál	4 350.

(2)

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj v prípade jeho vymenovania do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.

§ 113

Príplatok za štátnu službu v noci

Za hodinu štátnej služby v noci patrí príslušníkovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 114

Príplatok za štátnu službu v sobotu a nedeľu

Príslušníkovi patrí za hodinu štátnej služby v sobotu a nedeľu príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti služobného platu.

§ 115

Príplatok za štátnu službu vo sviatok

Za štátnu službu vo sviatok23) patrí príslušníkovi za každú hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.

§ 116

Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

(2)

Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

(3)

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria príslušníkovi aj príplatky podľa § 113 až 115. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

(4)

V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

§ 117

Príplatok za zmennosť

Príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,7 % až 14,1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

§ 118

Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia

(1)

Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(2)

Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,2 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(3)

Príslušníkovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(4)

Príslušníkovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,2 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(5)

Príslušníkovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,2 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

(6)

Za vykonávanie činnosti podľa odsekov 2 až 4 a 7 sa považuje aj výcvik príslušníka.

(7)

Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

§ 119

Príplatok za prípravu čakateľa

Zrušený.

§ 120

Odmena

(1)

Príslušníkovi možno poskytovať odmenu

a)

za kvalitné plnenie služobných úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného služobného miesta,

b)

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),

c)

pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho mesačného služobného platu.

(2)

Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný nadriadený.

§ 121

Ďalší plat

Zrušený.

§ 122

Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť

(1)

Ak je príslušníkovi podľa § 92 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

a)

50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

b)

15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste, a 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,

c)

5 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

(2)

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

(3)

Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 4, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5 % až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

§ 123

Platové pomery čakateľa

(1)

Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa § 103 okrem príplatku za riadenie a príplatku za zastupovanie.

(2)

Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.

(3)

Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia § 103 ods. 2, § 104 až 108, § 111 až 118, § 120 a 122.

§ 124

Platové pomery príslušníka v dočasnej štátnej službe

Na platové pomery príslušníkov v dočasnej štátnej službe sa vzťahujú ustanovenia § 103 až 118, § 120 a 122.

§ 125

Krátenie služobného platu v dôsledku nesplnenia služobného úväzku

(1)

Ak je príslušníkovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu služobný plat o príslušnú časť služobného platu za každú takto neodslúženú hodinu. Ak príslušník s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije.

(2)

Krátenie služobného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak príslušník nesplní určený služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný služobný plat, alebo ak má povolený kratší služobný čas.

§ 126

Služobný úrad zabezpečuje ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach príslušníka.

§ 127

Služobný plat vedúcemu služobného úradu určuje vedúci nadriadeného služobného úradu; prezidentovi zboru určuje služobný plat minister.

§ 128

(1)

Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.

(2)

Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(3)

Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 6 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

(4)

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2 patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.

(5)

Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

§ 129

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia

a)

o mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona,

b)

o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, rozumie sa tým služobný plat podľa § 103 ods. 2 tohto zákona priznaný príslušníkovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(2)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje zo služobného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

§ 130

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 služobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne upraví.

§ 131

(1)

V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(2)

Ak sa kolektívna zmluva neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

§ 132

Odchodné

(1)

Príslušníkovi pri prvom skončení stálej štátnej služby z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie zdravotnú spôsobilosť vykonávať ďalej štátnu službu alebo ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, alebo sa podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne stal invalidným alebo sa jeho služobný pomer skončil odvolaním podľa § 60 ods. 2, ako aj pri prvom odchode do dôchodku, patrí odchodné, ak jeho započítané roky podľa odseku 2 dosiahli najmenej šesť rokov. Základná suma odchodného je jedennásobok posledného priznaného mesačného služobného platu. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší započítaný rok podľa odseku 2 o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu, najviac však do sumy desaťnásobku služobného platu príslušníka.

(2)

Za započítané roky sa považuje čas

a)

odbornej praxe započítanej podľa § 106 písm. a),

b)

výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národných výborov alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru,

c)

výkonu zamestnania ako príslušník Zboru požiarnej ochrany alebo

d)

výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

(3)

Ak príslušníkovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,24) poskytne sa mu odchodné v čiastke rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.24)

(4)

Odchodné vypláca príslušníkovi služobný úrad, v ktorom bol príslušník v poslednom služobnom pomere.

§ 133

Vyrovnávací príspevok

(1)

Bývalému príslušníkovi, ktorému sa započítalo podľa § 132 ods. 2 najmenej 20 rokov a jeho služobný pomer sa skončil podľa § 63 ods. 1 písm. f) a nemá nárok na dôchodok zo sociálneho poistenia, poskytuje sa vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.

(2)

Vyrovnávací príspevok patrí bývalému príslušníkovi odo dňa skončenia stálej štátnej služby do takej sumy, aby spolu s príjmami z inej zárobkovej činnosti dosiahla sumu priemerného služobného príjmu. Vyrovnávací príspevok vypláca služobný úrad bez žiadosti príslušníka. Príslušník je povinný oznámiť služobnému úradu všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na výpočet sumy vyrovnávacieho príspevku, a to najneskôr do desiatich dní pred termínom jeho výplaty.

(3)

Priemerný služobný príjem podľa odseku 2 sa vypočítava zo služobného príjmu za čas vykonávania štátnej služby za obdobie predchádzajúcich 12 mesiacov. Mesiac, v ktorom bol skončený služobný pomer príslušníka, sa nezapočítava. Za vykonávanie štátnej služby sa na účely výpočtu priemerného služobného príjmu nepovažuje čas uvedený v § 97 ods. 1 písm. j).

(4)

Suma vyrovnávacieho príspevku priznaného rozhodnutím sa zvyšuje o rovnaké percento, ako sa v príslušnom roku zvýši stupnica platových taríf príslušníka, a to s účinnosťou k tomu istému dňu, ako nadobudlo účinnosť zvýšenie stupnice platových taríf príslušníka.

(5)

Bývalému príslušníkovi nepatrí vyrovnávací príspevok, ak sa jeho služobný pomer skončil podľa § 63 ods. 1 písm. f) z dôvodu úrazu, ktorý nebol pracovným úrazom. Ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa, o priznaní vyrovnávacieho príspevku bývalému príslušníkovi môže rozhodnúť minister.

(6)

Na priznanie, zvýšenie a zníženie sumy vyrovnávacieho príspevku alebo na jeho vrátenie sa použijú § 168 ods. 3 až 9 a § 170 ods. 3 a 4 primerane.

§ 133a

Úmrtné

Ak zanikne služobný pomer príslušníka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal príslušník v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho nárok. Každé pozostalé nezaopatrené dieťa24a) po zomretom alebo vyhlásenom za mŕtveho má nárok na úmrtné v sume jedného mesačného služobného platu príslušníka.

ÔSMA HLAVA

NÁHRADA ŠKODY

§ 134

Služobný úrad je povinný vymáhať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá služobnému úradu.

§ 134a

(1)

Príslušník nezodpovedá za škodu,

a)

ktorá vyplýva z rizika riadneho vykonávania štátnej služby,

b)

ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal spôsobom primeraným okolnostiam,

c)

ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho príslušník na tento rozpor písomne upozornil. Písomné upozornenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(2)

Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.

§ 135

Ak príslušník uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody, ak má príslušník osobitnú zodpovednosť.

§ 136

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.25)

DEVIATA HLAVA

KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU

§ 137

Predmet konania

(1)

Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem

a)

výberového konania do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby podľa § 20,

b)

výberového konania na vymenovanie za nadriadeného podľa § 49,

c)

overovania osobitnej odbornej spôsobilosti podľa § 25 až 27,

d)

zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania skúšobnej komisie, zriaďovania poradnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie, zriaďovania komisie podľa § 41 ods. 1 a iných poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,

e)

služobnej cesty podľa § 56 a 57,

f)

priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122,

g)

priznávania príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému, príplatku k ošetrovnému podľa § 163 a príplatku k materskému podľa § 164.

(2)

V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.

§ 138

Vecná príslušnosť

V konaní v prvom stupni koná a rozhoduje služobný orgán, ktorým je

a)

minister vo vzťahu k prezidentovi zboru a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,

b)

prezident zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na prezídiu zboru a ním riadenom zariadení okrem Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, k riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v rozsahu určenom v tomto zákone aj voči inému príslušníkovi,

c)

riaditeľ krajského riaditeľstva zboru vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na krajskom riaditeľstve zboru a ním zriadenom pracovisku, k riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a k príslušníkovi zaradenému na okresnom riaditeľstve zboru,

d)

veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo vzťahu k príslušníkovi zaradenému na Hasičskom a záchrannom útvare hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,

e)

lekárska komisia podľa § 17 ods. 3.

§ 139

Účastník konania

Účastníkom konania je

a)

príslušník,

b)

bývalý príslušník,

c)

pozostalý po príslušníkovi, ak sa má konať o jeho práve, právom chránenom záujme alebo o jeho povinnosti.

§ 139a

Zastúpenie

Účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť. Na zastupovanie sa vzťahuje osobitný predpis.25)

§ 140

Začatie konania

(1)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu.

(2)

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

(3)

Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

§ 141

Postup v konaní

(1)

Služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.

(2)

Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

(3)

Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi.

(4)

Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

(5)

Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní.

(6)

Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.

(7)

Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie

a)

v disciplinárnom konaní podľa § 79 až 83, alebo

b)

ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste obhliadky.

(8)

Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak.

(9)

Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

§ 142

Podanie

(1)

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.25a) Podanie možno urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch pracovných dní.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník konania navrhuje. Podanie musí byť podpísané a označené dátumom podania. Tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť aj ďalšie náležitosti podania.

(3)

Podanie sa podáva na vecne príslušnom a miestne príslušnom služobnom orgáne.

(4)

Ak podanie nemá všetky predpísané náležitosti, služobný orgán účastníka konania vyzve, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

(5)

Služobný orgán na žiadosť účastníka konania potvrdí prijatie podania.

§ 143

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní, najmä o ústnom pojednávaní, o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníka konania a o hlasovaní sa vyhotovuje zápisnica.

(2)

Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj návrh na výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

(3)

Zápisnicu po prečítaní podpisujú všetci príslušníci služobného orgánu alebo zamestnanci služobného orgánu, ktorí konanie uskutočňujú a podľa povahy veci aj účastník konania, ako aj osoba, ktorá sa na konaní zúčastnila. V zápisnici sa uvedie odopretie podpisu zápisnice, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

§ 144

Postúpenie

Ak účastník konania urobil podanie na služobný orgán, ktorý nie je vecne príslušný a miestne príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bez zbytočného odkladu postúpiť príslušnému služobnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 144a

Príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci, ak

a)

so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkovi konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti,

b)

v tej istej veci uskutočňoval konanie v prvom stupni.

§ 144b

Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci sa nevzťahuje na

a)

bezprostredne nadriadeného vykonávajúceho služobné hodnotenie príslušníka podľa § 40 až 44,

b)

vedúceho služobného úradu,

c)

predsedu lekárskej komisie,

d)

predsedu hlavnej lekárskej komisie.

§ 144c

Účastník konania oznámi služobnému orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, len čo sa o nich dozvie. Účastník konania je povinný návrh na vylúčenie odôvodniť, inak naň služobný orgán neprihliadne.

§ 144d

(1)

Len čo sa príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania vedúcemu služobného úradu, člen lekárskej komisie predsedovi lekárskej komisie a člen hlavnej lekárskej komisie predsedovi hlavnej lekárskej komisie.

(2)

Predpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, môže urobiť iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, a to iba za predpokladu, že takýto úkon nemôže urobiť iný nepredpojatý príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje. Úkonom nepripúšťajúcim odklad nie je vydanie rozhodnutia vo veci samej.

§ 144e

(1)

O tom, či je príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, z konania vylúčený, rozhoduje vedúci služobného úradu, ak ide o člena lekárskej komisie predseda lekárskej komisie a ak ide o člena hlavnej lekárskej komisie predseda hlavnej lekárskej komisie.

(2)

Proti rozhodnutiu o vylúčení príslušníka služobného orgánu alebo zamestnanca služobného orgánu nemožno podať samostatné odvolanie.

(3)

Ak sa rozhodlo, že príslušník služobného orgánu alebo zamestnanec služobného orgánu, ktorý konanie uskutočňuje, je vylúčený z konania, urobí vedúci služobného úradu, predseda lekárskej komisie alebo predseda hlavnej lekárskej komisie opatrenie potrebné na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

§ 145

Nazeranie do spisu

(1)

Účastník konania a jeho zástupca majú právo nazerať do príslušného spisu, robiť si z neho výpis, odpis a vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom.

(2)

Služobný orgán môže povoliť nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpis, odpis, môže vyhotoviť kópiu spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní alebo môže poskytnúť informáciu zo spisu s výnimkou zápisnice o hlasovaní iným spôsobom aj inej osobe, ktorá preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Zákaz poskytnutia zápisnice o hlasovaní sa nevzťahuje na výkon oprávnení orgánov činných v trestnom konaní.

(3)

Služobný orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť,16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4)

Služobný orgán umožňuje vyhotovenie kópie spisu za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

§ 146

Dokazovanie

(1)

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno spoľahlivo zistiť stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k spoľahlivému zisteniu stavu veci, najmä vyjadrenie účastníka konania, výpoveď svedka, odborný posudok, znalecký posudok, listina a obhliadka.

(2)

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkaz, ktorý mu je známy.

(3)

Vykonávanie dôkazu patrí služobnému orgánu. Služobný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Služobný orgán je povinný vykonať aj iný dôkaz, než aký bol účastníkom konania navrhnutý, ak je to potrebné na spoľahlivé zistenie stavu veci.

(4)

Služobný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(5)

Skutočnosť všeobecne známu alebo známu služobnému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.

§ 146a

Svedok

(1)

Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.

(2)

Ako svedok nesmie byť vypočúvaný ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť,16b) bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.

(3)

Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.16)

(4)

Služobný orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

§ 146b

Znalci

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, služobný orgán ustanoví znalca.

§ 146c

Listiny

(1)

Služobný orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.

(2)

Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

§ 146d

Obhliadka

(1)

Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť služobnému orgánu predmet obhliadky alebo strpieť obhliadku na mieste.

(2)

Obhliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vypočúvaný alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

(3)

Na miestnu obhliadku služobný orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený s predmetom obhliadky nakladať.

§ 146e

Čestné vyhlásenie

(1)

Služobný orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2)

Čestné vyhlásenie služobný orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo, ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3)

V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Služobný orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 146f

Predbežné otázky

(1)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je služobný orgán, ktorý vo veci koná, takým rozhodnutím viazaný; inak si služobný orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2)

Služobný orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

§ 147

Predvolanie

(1)

Služobný orgán môže predvolať osobu, ktorej osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2)

V predvolaní služobný orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.

(3)

Ak sa účastník konania ani na opakované predvolanie osobne nedostaví na prejednanie veci, môže sa konať v jeho neprítomnosti, ak to povaha veci pripúšťa.

§ 147a

Predbežné opatrenia

(1)

Služobný orgán môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu

a)

uložiť účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,

b)

nariadiť zabezpečenie veci, ktorá sa má zničiť alebo urobiť nepotrebnou, alebo ktorá je potrebná na vykonanie dôkazov.

(2)

Služobný orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 147b

Dožiadanie

Ak služobný orgán, ktorý vo veci koná, nemôže vykonať procesný úkon sám, alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie dožiadať iný služobný úrad; dožiadaný služobný úrad vykoná tento úkon bezodkladne. Na príslušníka alebo zamestnanca dožiadaného služobného úradu, ktorý bude vykonávať dožiadaný procesný úkon, sa vzťahujú ustanovenia § 144a až 144d.

§ 147c

Poriadkové opatrenia

Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže služobný orgán vykázať z miesta pojednávania; ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.

§ 148

Náklady konania

(1)

Náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu, uhrádza tento orgán. Náklady konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania.

(2)

Služobný orgán môže účastníkovi konania, svedkovi, znalcovi a tlmočníkovi uložiť, aby nahradili náklady konania, ktoré vznikli služobnému orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili náklady, ktoré vznikli ich zavinením inému účastníkovi konania.

(3)

Služobný orgán nahradí svedkovi preukázané hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po výsluchu, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

(4)

Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný orgán.

(5)

Na náhradu hotových výdavkov a na poskytovanie odmeny znalcovi a tlmočníkovi sa vzťahujú osobitné predpisy.26)

§ 148a

Prerušenie konania

(1)

Služobný orgán konanie preruší, ak

a)

sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b)

bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote doplnil predpísané náležitosti podania,

c)

účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať.

(2)

Služobný orgán môže konanie prerušiť, ak to z dôležitého dôvodu navrhne účastník konania. V rozhodnutí je služobný orgán povinný určiť lehotu, na ktorú je konanie prerušené.

(3)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(4)

Služobný orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo uplynula lehota, na ktorú bolo konanie na návrh účastníka konania prerušené.

(5)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 149

Zastavenie konania

(1)

Služobný orgán konanie zastaví, ak

a)

zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,

b)

účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať služobný orgán,

c)

účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a konanie sa týka len tohto účastníka konania,

d)

účastník konania na výzvu služobného orgánu v určenej lehote nedoplnil predpísané náležitosti podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

e)

zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

f)

odpadol dôvod konania začatého na podnet služobného orgánu,

g)

sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

h)

tak ustanoví osobitný zákon.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c) a f) sa nemožno odvolať.

(3)

Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.

§ 150

V konaní sa rozhoduje

a)

personálnym rozkazom pri

1.

vymenovaní do hodnosti, okrem vymenovania do hodnosti pri vzniku služobného pomeru podľa § 21 ods. 3,

2.

povýšení do hodnosti,

3.

prepožičaní hodnosti,

4.

prevelení,

5.

ukladaní disciplinárnych odmien podľa § 74,

6.

zaradení a vyradení príslušníka do plánu vyrozumenia a zvozu podľa § 92 ods. 4,

b)

rozhodnutím v ostatných prípadoch

(ďalej len „rozhodnutie“).

§ 150a

(1)

Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.

(2)

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

(4)

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona.

(5)

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného služobného orgánu.

(6)

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia služobný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

§ 151

Lehota na rozhodnutie

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní od začatia konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“). Ak služobný orgán nemôže rozhodnúť do 30 dní, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

§ 152

Oznámenie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

§ 152a

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Dôležité písomnosti v konaní, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk účastníkovi konania alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

(2)

Služobný orgán písomnosti doručuje účastníkovi konania v služobnom úrade, v mieste vykonávania štátnej služby, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou. Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu účastníka konania ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

(3)