Úplné znenie zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

Ak nebol účastník konania, ktorému sa doručuje písomnosť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a účastníka konania o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si účastník konania nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa účastník konania o uložení nedozvedel.

(4)

Ak účastník konania bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

§ 153

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak

a)

sa proti nemu nemožno odvolať alebo podať rozklad a bezvýsledne uplynula lehota na plnenie, alebo

b)

odvolanie alebo rozklad nemá odkladný účinok.

(3)

Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.27)

§ 154

(1)

Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

(2)

Ak účastník v dôsledku nesprávneho poučenia, alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.

(3)

Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.

(4)

Účastník konania podáva odvolanie služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(5)

Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže znova podať odvolanie.

(6)

Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7)

Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(8)

Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.

§ 154a

(1)

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

(2)

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. O tejto skutočnosti upovedomí účastníka konania.

(3)

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený služobnému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ustanovenie § 17 ods. 3 týmto nie je dotknuté.

(4)

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené chyby odstráni. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania prvostupňovému orgánu, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej odvolacej komisii.

(5)

Prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii podľa odseku 4 sa nevzťahuje na hlavnú lekársku komisiu.

(6)

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(7)

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Služobný orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

(8)

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno odvolať.

(9)

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

(10)

Ustanovenia § 137 až 152a sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

(11)

Podrobnosti o zložení, činnosti a hlasovaní poradnej odvolacej komisie ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 155

Rozklad

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa primerane vzťahujú ustanovenia o odvolaní.

§ 156

(1)

Konanie možno obnoviť na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania alebo služobnému orgánu bez jeho viny v čase konania známe, nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie.

(2)

Návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania alebo služobný orgán dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

(3)

Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

(4)

V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

§ 156a

(1)

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu služobný orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

(2)

Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie alebo rozklad. Rozhodnutie o povolení obnovy konania má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

§ 156b

(1)

Nové konanie vo veci uskutoční orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia orgánu uvedeného v § 138, ako aj odvolacieho orgánu, nové konanie uskutoční služobný orgán, ktorý konal v prvom stupni.

(2)

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(3)

Proti novému rozhodnutiu vo veci možno podať odvolanie alebo rozklad.

§ 157

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať odvolací orgán, a ak ide o rozhodnutie ministra, minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

(2)

Orgán uvedený v odseku 1 rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

(3)

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza orgán uvedený v odseku 1 z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(4)

Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.

(5)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, možno podať odvolanie alebo rozklad. Ak príslušný orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota troch rokov uvedená v odseku 4.

§ 158

Preskúmanie rozhodnutia súdom

(1)

Právoplatné rozhodnutie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom.27)

(2)

Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

DESIATA HLAVA

ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§ 159

(1)

Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

a)

rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru,

b)

služobných predpisov týkajúcich sa služobného pomeru,

c)

opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

d)

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu príslušníkov,

e)

podkladov potrebných na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok.

(2)

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 1 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

(3)

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok na vykonávanie štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

a)

delegovať svojich členov do poradných orgánov zriadených na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a zásadných opatrení v oblasti sociálneho zabezpečenia, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov,

b)

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

c)

vyžadovať od nadriadených potrebné informácie a podklady,

d)

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

e)

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

f)

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(4)

Služobný úrad rozhoduje o použití sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

(5)

Na účely uvedené v odseku 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, podklady a prihliada na jeho stanovisko.

(6)

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje príslušníkov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 4.

§ 160

(1)

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady alebo personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia služobného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

(2)

Príslušník, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas vykonávania tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tomto čase mu nepatrí služobný plat.

JEDENÁSTA HLAVA

BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VYKONÁVANÍ SLUŽBY

§ 161

Rekondičný pobyt

(1)

Služobný úrad je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybraným príslušníkom.

(2)

Na rekondičnom pobyte v trvaní 14 dní nepretržite v kalendárnom roku sú povinní zúčastniť sa

a)

príslušníci, ktorí bezprostredne plnia úlohy podľa § 3 ods. 1 písm. c) a d) a podľa § 132 ods. 2 majú započítaných najmenej desať rokov,

b)

ostatní príslušníci starší ako 45 rokov, ktorí majú podľa § 132 ods. 2 započítaných najmenej desať rokov.

(3)

Rekondičný pobyt sa neposkytuje príslušníkovi, ktorý je vo výpovednej lehote alebo ktorý končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka o skončenie služobného pomeru, ani tomu príslušníkovi, u ktorého to vylučuje zdravotný stav alebo ak o neposkytnutí rekondičného pobytu rozhodol príslušný služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka. Rekondičný pobyt sa neposkytuje ani tomu príslušníkovi, ktorému boli preplatené náklady podľa odseku 12.

(4)

Rekondičný pobyt sa vykonáva internátnym spôsobom a ambulantným spôsobom v prípadoch určených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa odseku 14.

(5)

Služobný úrad musí počas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, a ak ide o internátny rekondičný pobyt, aj ubytovanie a celodenné stravovanie.

(6)

Príslušníka na rekondičný pobyt podľa odseku 2 vysiela v určenom termíne vedúci služobného úradu.

(7)

Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný nástupný termín sa môže príslušníkovi určiť v prípade, ak nemohol nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámil vedúcemu služobného úradu, ktorý ho na rekondičný pobyt vyslal.

(8)

Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.

(9)

Služobný úrad určí príslušníkovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.

(10)

Rekondičný pobyt sa príslušníkovi poskytuje bezplatne. Náklady spojené s rekondičným pobytom príslušníka znáša služobný úrad.

(11)

Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu, tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na nástup rekondičného pobytu a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a časť osobného voľna v rekondičnom objekte. Povolená neorganizovaná vychádzka sem nepatrí.

(12)

Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje aj absolvovanie kúpeľnej starostlivosti podľa osobitného predpisu27a) v príslušnom kalendárnom roku. Služobný úrad na základe písomnej žiadosti príslušníka a po predložení príslušných dokladov o zúčtovaní preplatí náklady spojené s účasťou na kúpeľnej starostlivosti, ktoré neboli uhradené na základe verejného zdravotného poistenia podľa osobitného predpisu,27a) a to maximálne za 14 dní trvania kúpeľnej starostlivosti v kalendárnom roku.

(13)

Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.

(14)

Podrobnosti o rekondičnom pobyte ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 162

Bezpečnosť práce príslušníkov pri zdolávaní požiarov, pri poskytovaní pomoci a pri vykonávaní záchranných prác pri haváriách a iných mimoriadnych udalostiach upraví ministerstvo služobným predpisom.

§ 163

Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k ošetrovnému

(1)

Ak je príslušník uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu16a) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským. Celkové obdobie poskytovania príplatku k náhrade príjmu a príplatku k nemocenskému pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najviac 30 dní.

(2)

Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému príslušníkovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

(3)

Ak príslušníkovi vznikne nárok na ošetrovné podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k ošetrovnému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým ošetrovným. Celkové obdobie poskytovania príplatku k ošetrovnému pri viacerých ošetrovaniach, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najviac 30 dní.

§ 164

Príplatok k materskému

Ak príslušníkovi vznikne nárok na materské podľa osobitného predpisu,28) patrí mu príplatok k materskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým materským.

§ 165

Príplatok za štátnu službu k dôchodku

(1)

Bývalý príslušník stálej štátnej služby má nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku (ďalej len „príplatok“), ak

a)

skončil stálu štátnu službu,

b)

mu bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a

c)

má podľa § 132 ods. 2 započítaných najmenej šesť rokov.

(2)

Nárok na príplatok má aj

a)

manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok po zomretom príslušníkovi v stálej štátnej službe,

b)

manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok po zomretej príslušníčke v stálej štátnej službe,

c)

nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomretom rodičovi, ktorý bol príslušníkom v stálej štátnej službe, alebo nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po príslušníkovi v stálej štátnej službe, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo dieťa v čase jeho smrti prevažne odkázané naňho výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť rodičia.

(3)

Suma príplatku k starobnému dôchodku, predčasnému starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku a k sirotskému dôchodku za každý rok započítaný podľa § 132 ods. 2 je 1,25 % priznaného dôchodku. Za každý ďalší celý mesiac započítaných rokov podľa § 132 ods. 2 patrí bývalému príslušníkovi príplatok za štátnu službu k dôchodku v sume 1/12 z 1,25 % priznaného dôchodku.

§ 166

Zvyšovanie príplatku

Priznaný príplatok sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú sumu zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

§ 167

(1)

Služobným platom na účely § 163 a 164 je služobný plat, ktorý by príslušníkovi patril, ak by mu nevznikol nárok na náhradu príjmu, nárok na nemocenské, nárok na ošetrovné alebo nárok na materské.

(2)

Nárok na príplatok k náhrade príjmu, nárok na príplatok k nemocenskému, nárok na príplatok k materskému a nárok na príplatok k ošetrovnému vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na tento príplatok.

(3)

Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k materskému a príplatok k ošetrovnému sa priznáva a vypláca príslušníkovi bez jeho žiadosti a bez vydania rozhodnutia.

(4)

Na priznanie, zvýšenie a zníženie sumy príplatkov uvedených v odseku 2 alebo na ich vrátenie sa použijú § 168 ods. 3 až 9 a § 170 primerane.

§ 168

(1)

Nárok na príplatok vzniká splnením podmienok ustanovených v § 165.

(2)

Konanie o priznanie príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti príslušníka, prípadne pozostalého po príslušníkovi; žiadosť sa podáva na tlačive určenom ministerstvom.

(3)

Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neoprávnene odoprel alebo priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.

(4)

Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok bol priznaný neprávom, príplatok sa odníme.

(5)

Ak sa zistí, že príplatok bol priznaný vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži. Príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho časť, ak sa zistí, že

a)

príplatok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril, alebo vedel alebo musel vedieť alebo z okolností predpokladať, že sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril,

b)

vedome inak spôsobil, že sa príplatok alebo jeho časť vyplatili vo vyššej výmere, ako patrili.

(6)

Nárok na vrátenie príplatku poskytnutého neprávom alebo v nesprávnej sume zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď ministerstvo túto skutočnosť zistilo, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý sa príplatok vyplatil.

(7)

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce o nároku na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume.

(8)

Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.

(9)

Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok patrí.

§ 169

(1)

Príplatok k náhrade príjmu vypláca služobný úrad pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným príjmom.

(2)

Príplatok k nemocenskému, príplatok k materskému a príplatok k ošetrovnému vypláca služobný úrad po predložení potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške dávky nemocenského poistenia najneskôr vo výplatnom termíne nasledujúceho mesiaca po predložení potvrdenia. Potvrdenie o výške dávky nemocenského poistenia predkladá príslušník.

(3)

Suma príplatku k náhrade príjmu, suma príplatku k nemocenskému, suma príplatku k materskému a suma príplatku k ošetrovnému sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(4)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku vypláca ministerstvo vopred v ním určených pravidelných mesačných lehotách.

(5)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa vypláca do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití príslušníka alebo pozostalého po príslušníkovi.

(6)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa poukazuje na účet príslušníka alebo pozostalého po príslušníkovi v banke; náklady s tým spojené uhrádza príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi.

(7)

Poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku po príslušníkovi je pozostalý alebo zákonný zástupca pozostalého.

(8)

Suma príplatku za štátnu službu k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

§ 170

(1)

Nárok na príplatok zaniká smrťou príslušníka. Ak má nárok na príplatok pozostalý po príslušníkovi, tento nárok zaniká smrťou pozostalého po príslušníkovi.

(2)

Ak príslušník zomrel po uplatnení nároku na príplatok, vstupujú do ďalšieho konania o príplatok a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti príslušníka postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s príslušníkom v čase jeho smrti v domácnosti.19) Podmienka domácnosti nemusí byť splnená, ak ide o deti, ktoré majú nárok na príplatok k sirotskému dôchodku po zomretom príslušníkovi.

(3)

Ak sa príplatok priznal pred smrťou príslušníka, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti príslušníka členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

(4)

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

§ 171

O odvolaní proti rozhodnutiu o nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku rozhoduje minister na návrh poradnej komisie.

§ 172

Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie29) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ. Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie30) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

§ 173

Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

(1)

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti31) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

(2)

Príslušník, ktorému vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,31a) sa na účely platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti31) neposudzuje ako zamestnanec a neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti. Služobný úrad sa vo vzťahu k príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,31a) neposudzuje ako zamestnávateľ a za takéhoto príslušníka služobný úrad neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

§ 174

Premlčanie a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá; v takomto prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

(2)

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

(3)

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

§ 175

Lehoty

(1)

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

(2)

Ak bolo rozhodnuté o plnení v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie práva na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

(3)

Ak tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných pohľadávok zo služobného pomeru tri roky.

(4)

Ak ide o opakujúce sa plnenie, je lehota na uplatnenie práva na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

(5)

Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(6)

Právo priznané právoplatným rozhodnutím sa premlčuje v lehote desiatich rokov odo dňa, keď sa malo podľa tohto rozhodnutia plniť.

(7)

Premlčacia lehota uvedená v odseku 6 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí rozložené; premlčacia lehota sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich splatnosti.

(8)

Práva na opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

§ 176

Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného platu príslušníka; zrážky zo služobného platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným platom.

(3)

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že tento nárok uspokojí, ak tak neurobí povinný sám.

(4)

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na jeho požiadanie čiastku svojho práva.

(5)

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak tento nárok neuspokojí príslušník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

(6)

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu príslušník.

(7)

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť príslušník.

(8)

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

§ 177

Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru v plnom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo služobného pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo služobného pomeru.

§ 178

Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo služobného pomeru voči príslušníkom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči príslušníkom prechádzajúcej časti služobného úradu, ktorých služobné pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

§ 179

Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru príslušníka zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva príslušníka zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

§ 180

Zánik práv a povinností zo služobného pomeru

(1)

Uspokojením právo zanikne.

(2)

Právo musí byť uspokojené riadne a včas.

(3)

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

(4)

Ak nie je čas uspokojenia práva ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

(5)

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia alebo pripísaním na účet.

(6)

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

(7)

Príslušník aj služobný úrad sú povinní prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.

(8)

Ak je príslušník povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom príslušník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

(9)

Ak príslušník požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť primerané splátky. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

(10)

Ak príslušník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

(11)

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce príslušník právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.

(12)

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

(13)

Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania v sume ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.

(14)

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúkané plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

(15)

Služobný úrad alebo príslušník, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

(16)

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

§ 181

Uplynutie času

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

§ 182

Smrť príslušníka

(1)

Peňažné nároky príslušníka jeho smrťou nezanikajú; do trojnásobku jeho služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú platové nároky postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v domácnosti;19) predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

(2)

Peňažné nároky služobného úradu zanikajú smrťou príslušníka okrem práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré príslušník pred svojou smrťou uznal čo do dôvodov a sumy a nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

§ 183

Osobitné ustanovenie o bývalom príslušníkovi, ktorý musí mať opatrovníka

Ak ide o právo bývalého príslušníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva čas, na ktorý mu nebol ustanovený opatrovník.

§ 184

Počítanie času

(1)

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

(2)

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

(3)

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(4)

Návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú obdobia, ktorého uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti; tieto obdobia sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa určeného obdobia.

§ 185

Služobný úrad sa môže dať zastúpiť podľa osobitného predpisu.25)

§ 186 až 188

Zrušené.

§ 189

Predmet kolektívneho vyjednávania

(1)

Kolektívne vyjednávanie (ďalej len „vyjednávanie“) je proces vyjednávania o

a)

podmienkach vykonávania štátnej služby príslušníkov v rámci ustanovenom týmto zákonom (§ 85 ods. 2, § 93 ods. 1 a § 131),

b)

podmienkach a rozsahu poskytovania služobného voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas na odborové vzdelávanie a na vykonávanie funkcie v odborových orgánoch, ktorej vykonávanie nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, a to funkcionárom odborového zväzu, ktorí budú určení kolektívnou dohodou,

c)

sume tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,32) ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody.33)

(2)

Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu môžu

a)

za príslušníkov zástupcovia príslušného vyššieho odborového orgánu, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov alebo z vnútorných predpisov vyššej odborovej organizácie,

b)

ministerstvo.

§ 190

Postup pri uzatváraní kolektívnej dohody

(1)

Vyjednávanie sa začína predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej dohody jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná strana je povinná začať vyjednávanie do 30 dní po predložení písomného návrhu.

(2)

Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť tak, aby sa kolektívna dohoda mohla uzatvoriť najneskôr do konca júla bežného roka.

(3)

Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 189 ods. 1 upravené v kolektívnej dohode zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

§ 191

Kolektívny spor

(1)

Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej dohody.

(2)

Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.

(3)

Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.

(4)

Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany určia zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhnú ministerstvo a vyššia odborová organizácia. Závery zmierovacieho výboru sú pre obidve zmluvné strany záväzné.

§ 192

Kolektívne zmluvy

Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov, na zlepšenie podmienok vykonávania služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvárajú príslušné odborové orgány a príslušné služobné úrady kolektívne zmluvy.

§ 193

Na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 38 a 39, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170, § 177 až 222, § 231 až 252 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

§ 194

(1)

Mestský požiarny zbor mesta Košice zriadený podľa doterajších predpisov sa od 1. apríla 2002 stáva súčasťou zboru.

(2)

Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej ochrany, alebo zamestnanec, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona zamestnancom Mestského požiarneho zboru mesta Košice (ďalej len „zamestnanec“) počas najmenej dvoch rokov, plní úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 17, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej štátnej službe.

(3)

Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj príslušník alebo zamestnanec uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, ak

a)

dosiahol vek 45 rokov a bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu34) alebo

b)

dosiahol vek 50 rokov, odpracoval v Zbore požiarnej ochrany minimálne 10 rokov, bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu35) a je zaradený najvyššie do 2. platovej triedy.

§ 194a

(1)

Vojenské záchranné útvary civilnej ochrany (ďalej len „vojská civilnej ochrany“) sa po transformácii od 1. januára 2003 stávajú súčasťou zboru ako jeho zariadenia.

(2)

Profesionálny vojak vojsk civilnej ochrany v stálom služobnom pomere alebo v dočasnom služobnom pomere, zamestnanec vojsk civilnej ochrany alebo zamestnanec úradu civilnej ochrany ministerstva (ďalej len „zamestnanec ministerstva“), ktorí budú plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a ktorí boli k 31. decembru 2002 profesionálnymi vojakmi vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancami ministerstva počas najmenej dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov, ktorí sa podieľali na zabezpečovaní činnosti vojsk civilnej ochrany počas najmenej dvoch bezprostredne predchádzajúcich rokov a spĺňajú podmienky ustanovené v § 17 okrem podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti, stávajú sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkmi v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona.

(3)

Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec ministerstva uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, ak dosiahol vek 45 rokov a bola mu zachovaná výnimka podľa osobitného predpisu.35a)

(4)

Dĺžka štátnej služby príslušníka podľa odsekov 2 a 3 je najviac dva roky. Príslušník v dočasnej štátnej službe vymenovaný podľa odsekov 2 a 3 sa po získaní osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 24 až 27) stáva na základe vymenovania príslušníkom v stálej štátnej službe; ustanovenie § 30 ods. 2 v tomto prípade neplatí.

§ 194b

(1)

Mestský Hasičský a záchranný zbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zriadený podľa doterajších predpisov sa od 1. januára 2003 stáva súčasťou zboru ako Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zriadený ministerstvom ako osobitné zariadenie zboru; na riadení tohto útvaru sa hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava spolupodieľa.

(2)

Zamestnanec obce, ktorý bol aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky k 31. decembru 2002 zamestnancom obce v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a po 1. apríli 2002 zamestnancom obce v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vo verejnej službe (ďalej len „zamestnanec obce“), bude plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 17, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v stálej štátnej službe.

(3)

Príslušníkom v stálej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec obce uvedený v odseku 2, ktorý nespĺňa podmienku požadovaného vzdelania podľa § 19, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie za podmienok ustanovených v § 194 ods. 3 písm. a).

(4)

Príslušníkom v dočasnej štátnej službe sa stáva na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy aj zamestnanec obce uvedený v odseku 2, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem podmienky osobitnej odbornej spôsobilosti; ustanovenie § 194a ods. 4 platí rovnako.

§ 195

(1)

Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej ochrany, alebo zamestnanec, ktorý plní úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 a odpracoval menej ako bezprostredne predchádzajúce dva roky v Zbore požiarnej ochrany alebo v Mestskom požiarnom zbore mesta Košice, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(2)

Príslušník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol príslušníkom Zboru požiarnej ochrany, alebo zamestnanec, ktorý plní úlohy uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) až e), spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem podmienky požadovaného kvalifikačného predpokladu vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobnom úrade alebo u jeho právneho predchodcu, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe, ak

a)

nedosiahol vek 45 rokov a bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu36) až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov,

b)

bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu37) a riadne pokračuje v štúdiu, ktorým získa požadované vzdelanie na funkciu, do ktorej je vymenovaný, alebo

c)

bola mu udelená výnimka podľa osobitného predpisu38) z kvalifikačného predpokladu úplného stredného vzdelania, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov.

(3)

Ustanovenie § 123 ods. 3 sa nevzťahuje na príslušníka uvedeného v odseku 2, ktorý si dopĺňa požadované vzdelanie.

§ 195a

(1)

Zamestnanec ministerstva, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a ktorý bol k 31. decembru 2002 zamestnancom ministerstva, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky ako zamestnanec ministerstva, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec ministerstva, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) až e) a i) až k) a ktorý k 31. decembru 2002 bol zamestnancom ministerstva, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a požadovaného vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky ako zamestnanec ministerstva, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe, ak nedosiahol vek 45 rokov a bola mu zachovaná výnimka podľa osobitného predpisu38a) až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu, do ktorej je vymenovaný, najdlhšie však na obdobie štyroch rokov.

§ 195b

(1)

Zamestnanec obce, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 a § 12 ods. 3 a ktorý bol k 31. decembru 2002 zamestnancom obce, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

(2)

Zamestnanec obce, ktorý k 31. decembru 2002 odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, bude plniť úlohy uvedené v § 3 ods. 1 písm. c) až e), spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem požadovaného vzdelania, je zaradený do funkcie najvyššie pre 4. platovú triedu a na výkon funkcie potrebuje osobitné oprávnenie, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v prípravnej štátnej službe za podmienok ustanovených v § 195 ods. 2 a 3.

§ 196

Príslušník Zboru požiarnej ochrany alebo zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu na určitý čas, spĺňa podmienky ustanovené v § 17, plní úlohy uvedené v § 3 alebo § 12 ods. 3, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v dočasnej štátnej službe. Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa v takomto prípade končí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času.

§ 196a

Zamestnanec ministerstva alebo zamestnanec obce, ktorý bude plniť úlohy uvedené v § 3 alebo v § 12 ods. 3, bol k 31. decembru 2002 v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere k ministerstvu alebo bol v pracovnom pomere k obci na určitý čas, spĺňa podmienky ustanovené v § 17 okrem osobitnej odbornej spôsobilosti, stáva sa na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy príslušníkom v dočasnej štátnej službe. Služobný pomer v dočasnej službe sa v takom prípade končí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času.

§ 197

(1)

Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 194 až 196 sa postupuje podľa § 17 až 19, § 49, § 103 až 122.

(2)

Ak zamestnanec alebo príslušník Zboru požiarnej ochrany

a)

nie je vymenovaný do dočasnej štátnej služby,

b)

nie je vymenovaný do prípravnej štátnej služby,

c)

nespĺňa predpoklady ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) a h),

d)

odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu, alebo

e)

do 30. apríla 2002 dovŕši vek 65 rokov,

skončí sa jeho pracovný pomer najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002. V takomto prípade patrí príslušníkovi náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 197a

(1)

Pri vymenovaní zamestnanca ministerstva alebo zamestnanca obce uvedeného v § 194a, 194b, § 195a, 195b a § 196a sa postupuje podľa § 17 až 19, § 49, § 103 až 122.

(2)

Ak zamestnanec ministerstva alebo zamestnanec obce

a)

nie je vymenovaný do dočasnej štátnej služby,

b)

nie je vymenovaný do prípravnej štátnej služby,

c)

nespĺňa predpoklady ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až h),

d)

odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu, alebo

e)

do 31. januára 2003 dovŕši vek 65 rokov, skončí sa jeho pracovný pomer najneskôr do šiestich mesiacov od 1. januára 2003. V takom prípade patrí zamestnancovi vojsk civilnej ochrany, zamestnancovi úradu civilnej ochrany ministerstva alebo zamestnancovi obce náhrada mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

§ 198

(1)

Príslušník Zboru požiarnej ochrany, ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, stáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu a jeho pracovnoprávne vzťahy sa spravujú osobitnými predpismi.10)

(2)

Zamestnanec, ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, nestáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu.

§ 198a

(1)

Zamestnanec ministerstva, ktorý bol k 31. decembru 2002 v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere k ministerstvu a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona alebo pracovný pomer podľa osobitného predpisu,10) nestáva sa zamestnancom príslušného služobného úradu a jeho pracovnoprávne vzťahy sa spravujú osobitnými predpismi.38b)

(2)

Zamestnanec obce, ktorý plnil úlohy uvedené v osobitnom predpise38c) a ktorému nevznikne služobný pomer podľa tohto zákona, stáva sa zamestnancom ministerstva podľa osobitného predpisu.10)

§ 199

Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v § 69 ods. 5 spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.39)

§ 200

(1)

Nároky z pracovného pomeru z obdobia pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona.

(2)

Príslušníkom podľa § 194

a)

sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak určením služobného platu podľa siedmej hlavy dôjde k poklesu platu určeného podľa doterajších predpisov; doplatok k služobnému platu sa poskytuje do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu platu určenú podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona; platom určeným podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona je tarifný plat alebo zvýšený tarifný plat a príplatky určené mesačnou sumou, ak ich sumy boli určené v súlade s týmito predpismi,

b)

započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doterajších predpisov zostáva zachovaná.

(3)

Doplatok k služobnému platu podľa odseku 2 písm. a) poskytuje služobný úrad príslušníkovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú príslušník v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušnej funkcie a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred účinnosťou tohto zákona.

§ 201

(1)

Hodnosti príslušníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti príslušníkov podľa tohto zákona.

(2)

Príslušníkovi v hodnosti rotného sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť rotmajstra.

(3)

Príslušníkovi v hodnosti podporučíka, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou bakalárskeho vzdelania, sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť poručíka.

(4)

Ak príslušník splní čas výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.

(5)

Zamestnanec, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, môže byť vymenovaný do hodnosti rotmajstra alebo s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú prax do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

§ 201a

Zamestnanca ministerstva, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona, možno vymenovať s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a započítanú odbornú prax podľa § 106 najvyššie do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný. Profesionálnemu vojakovi vojsk civilnej ochrany, ktorý bol vymenovaný do hodnosti nižšej, akú dosiahol počas služby vo vojskách civilnej ochrany, možno prepožičať takto dosiahnutú hodnosť do 31. decembra 2004.

§ 202

Do nadobudnutia účinnosti § 112 patrí príslušníkovi hodnostný príplatok, a to:

hodnosť	Sk mesačne
rotmajster	900
nadrotmajster	950
podpráporčík	1 000
práporčík	1 050
nadpráporčík	1 100
podporučík	1 150
poručík	1 200
nadporučík	1 250
kapitán	1 300
major	1 450
podplukovník	1 600
plukovník	1 750
generál	2 000.

§ 203

Zrušený.

§ 204

Na zodpovednosť za škodu pri služobnom úraze a chorobe z povolania sa vzťahuje osobitný predpis.40)

§ 205

(1)

Za vyššie odborné vzdelanie na účely tohto zákona sa príslušníkom Zboru požiarnej ochrany a zamestnancom uznáva aj špecializačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana a kvalifikačné pomaturitné štúdium požiarna ochrana v strednej škole požiarnej ochrany.

(2)

Odborná spôsobilosť príslušníka Zboru požiarnej ochrany a zamestnanca získaná podľa doterajších predpisov sa považuje za osobitnú odbornú spôsobilosť podľa tohto zákona.

(3)

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

(4)

Na zamestnanca právnickej osoby alebo na zamestnanca podnikajúcej fyzickej osoby, ktorý vykonával činnosti podľa § 3 v závodnom hasičskom útvare, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 rovnako.

§ 205a

Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené do 31. decembra 2002 podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.

§ 205b

(1)

Štátna služba príslušníkov v služobnom pomere podľa tohto zákona sa nepovažuje za štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov.40a)

(2)

Rovnošaty podľa doterajších predpisov používané do 31. decembra 2002 vo vojskách civilnej ochrany alebo v Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sa do 31. decembra 2004 považujú za rovnošaty príslušníka podľa tohto zákona. Spôsob označenia príslušnosti k zboru na týchto rovnošatách ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

§ 205c

Na zamestnancov obce uvedených v § 194b a 195b platia ustanovenia § 201 ods. 5 a § 205 ods. 1 a 2 rovnako.

§ 206

(1)

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov príslušníkov Zboru požiarnej ochrany prechádzajú z krajských úradov a z okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru, v ktorých územnom obvode majú sídlo.

(2)

Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov okresných úradov a krajských úradov týkajúce sa odborov požiarnej ochrany krajských úradov a odborov požiarnej ochrany okresných úradov a jednotiek Zboru požiarnej ochrany okresných úradov prechádzajú na krajské riaditeľstvá zboru, a to v stave ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 207

(1)

Správa majetku, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v užívaní odborov požiarnej ochrany krajských úradov, odborov požiarnej ochrany okresných úradov a jednotiek Zboru požiarnej ochrany okresných úradov, prechádza z krajských úradov a z okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru.

(2)

Prevod majetku, ktorý bol ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vo vlastníctve mesta Košice a v užívaní Mestského požiarneho zboru mesta Košice, sa uskutoční podľa osobitného predpisu.41)

(3)

Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý užíval do 31. decembra 2002 Mestský hasičský a záchranný zbor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, zostáva v užívaní Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Sumu úhrady za užívanie hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku ustanoví osobitná dohoda medzi hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a ministerstvom.

§ 207a

Suma vyrovnávacieho príspevku, ktorý bol priznaný pred 31. decembrom 2004 vrátane, sa po 1. januári 2005 upraví podľa všeobecne záväzných právnych predpisov účinných od 1. januára 2005. Rozdiel medzi vyrovnávacím príspevkom vyplácaným pred 31. decembrom 2004 vrátane a vyplácaným po 1. januári 2005 sa neposkytuje, nevracia a ani nevymáha.

§ 207b

(1)

Konania začaté vo veci vymenovania príslušníka do štátnej služby, vymenovania čakateľa do stálej štátnej služby alebo preradenia čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a neskončené pred 1. januárom 2006 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2)

Odpis z registra trestov nie je povinný predložiť príslušník zboru, ktorému vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2006.

(3)

Ak sa prijímacie konanie začalo alebo ak výberové konanie bolo vyhlásené pred 1. januárom 2006, dokončí sa podľa predpisov platných do 31. decembra 2005.

(4)

Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu17aaa) pred 1. januárom 2006, skončí sa služobný pomer najneskôr 31. marca 2006.

(5)

Úprava vyrovnávacieho príspevku podľa § 133 ods. 4 sa nevzťahuje na vyrovnávací príspevok právoplatne priznaný pred 1. januárom 2006.

(6)

Príslušníkovi, ktorému vznikol nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku pred 1. januárom 2006, zostáva príplatok zachovaný, a to aj v tom prípade, ak ešte nebol vyplácaný.

(7)

Príslušník, ktorému vznikol služobný pomer podľa § 194a a spĺňa podmienky zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2 písm. a) alebo b) okrem podmienky započítania najmenej desiatich rokov podľa § 132 ods. 2, je povinný sa zúčastniť rekondičného pobytu, ak bol k 31. decembru 2002 profesionálnym vojakom vojsk civilnej ochrany alebo zamestnancom ministerstva počas najmenej siedmich bezprostredne predchádzajúcich rokov, a to až do doby splnenia podmienok zúčastniť sa rekondičného pobytu podľa § 161 ods. 2.

§ 208

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem Zbor požiarnej ochrany, rozumie sa tým Hasičský a záchranný zbor podľa tohto zákona.

§ 208a

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem vojská civilnej ochrany alebo vojenské záchranné útvary civilnej ochrany, rozumie sa tým Hasičský a záchranný zbor podľa tohto zákona.

§ 209

(1)

Systemizáciu v štátnej službe na rok 2002 podľa § 15 ods. 1 a 2 určí vláda do 31. októbra 2001.

(2)

Systemizáciu a organizačnú štruktúru Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v súlade s § 194b ods. 1 určí ministerstvo po dohode s mestským zastupiteľstvom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.

§ 209a

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

§ 210

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1.

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb. o platových pomeroch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

2.

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 1991 č. PO-142/2-91, ktorým sa upravujú podrobnosti o hodnostiach príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámené pod č. 450/1991 Zb.),

3.

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 21. júla 1992 č. PO-267/2-92, ktorým sa upravujú podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámené pod č. 424/1992 Zb.),

4.

výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 6. februára 1995 č. PO-1555/2-94 o rovnošatách príslušníkov Zboru požiarnej ochrany (oznámenie č. 41/1995 Z. z.).

§ 211

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem § 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2001, § 15 ods. 1 a 2, ktorý nadobúda účinnosť 31. októbra 2001, a § 112, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 438/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore a mení zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi nadobudol účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 666/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2003.

Zákon č. 424/2003 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 451/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Zákon č. 180/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. mája 2004.

Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2004.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 729/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2005.

Zákon č. 561/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Pavol Paška v. r.